INEKO - Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy

1. Konvergenčný program Slovenska pre roky 2004 - 2010 (stredno- až dlhodobé ciele hospodárskej politiky SR)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Konvergenčný program Slovenska pre roky 2004 - 2010, ktorý určuje stredno- až dlhodobé ciele hospodárskej politiky SR, a ktorý je pokračovaním doposiaľ vypracovávaného Predvstupového ekonomického programu, získal u odbornej verejnosti vysoké pozitívne hodnotenie. Materiál bol považovaný za kvalitný, čitateľný, realistický a pri udržaní nastúpeného trendu a dynamiky hospodárskeho rastu i za realizovateľný. Dokument zlepšuje predvídateľnosť ekonomických podmienok a opatrení hospodárskej politiky vlády a je prínosom pre kvalitu riadenia verejných financií. Umožňuje sa bližšie zoznámiť s názorom ministerstva financií a vlády na aktuálny a budúci vývoj slovenskej ekonomiky, čo je chvályhodné, nakoľko v minulosti mala SR problém s kvalitnými analýzami a dlhodobými prognózami. Konvergenčný program zaväzuje k prísnejšej fiškálnej politike v snahe splniť maastrichtské kritériá, ku ktorým sa Slovensko zaviazalo v zmluve o pristúpení k EÚ. Program predpokladá, že SR sa dostane postupne k vyrovnanému hospodáreniu verejných financií, čo znamená, že sa vytvárajú základy pre zdravý vývoj a udržateľný vysoký rast slovenskej ekonomiky.

Viacerí hodnotiaci sa nestotožnili s kritikou Európskej komisie (EK), ktorá považuje Konvergenčný program SR za málo ambiciózny, keďže vysoký hospodársky rast (4 až 5% ročne) by mal podľa EK priniesť so sebou dodatočné príjmy a znížiť tlak na výdavky rozpočtu. Hodnotiaci odborníci pripomenuli dôchodkovú reformu, ktorej úspešná realizácia bude pre Slovensko dôležitá a veľmi náročná a bude sťažovať snahy v znižovaní rozpočtového deficitu, čo pripustili i predstavitelia EK. Niektorí odborníci vyjadrili názor, že istá opatrnosť a rozvážnosť pri koncipovaní cieľov programu je namieste, zvlášť keď ide o obdobie poznačené štartom reforiem s nie presne odhadnuteľnými výsledkami. Naplnenie stanovených cieľov programu by bolo podľa nich neodškriepiteľným prínosom pre napredovanie ekonomiky SR. Jeden respondent poznamenal, že v dôsledku vcelku pozitívnych odozviev na reformný kurz súčasnej vlády neočakáva zásadný obrat v naplňovaní pre Slovensko prospešných cieľov programu po nasledujúcich parlamentných voľbách, aj keď sa nedá vylúčiť ani opačný prípad, ktorý môže spôsobiť spomalenie reforiem a reálnej konvergencie.

Viacerým respondentom nebola úplne zrejmá praktická využiteľnosť a záväznosť Konvergenčného programu, a to najmä na obdobie po skončení volebného obdobia súčasnej vlády, keďže jeho ciele presahujú 4-ročné funkčné obdobie. Nedostatkom je podľa nich malé zohľadnenie rizík a zabúdanie na to, že po voľbách bude nová vláda presadzovať vlastnú, a možno výrazne odlišnú, politiku, aj keď viaceré reformy by sa dali len veľmi ťažko zvrátiť. Život je zmena a na zmeny treba reagovať. Preto jeden respondent očakával, vzhľadom na to, že hlavne veľké šoky nikto neplánuje, že dokument bude pomenovávať, kde systém tvorí a pripravuje rezervy pre krízy a rozvoj. Oveľa viac ako programy, stratégie, plány a reporty, ktorých je v EÚ viac než dosť, by niektorí hodnotiaci privítali konkrétne opatrenia, ktoré povedú k dosiahnutiu načrtnutých cieľov.

Jeden respondent považuje naplnenie cieľa stlačiť priemernú mieru nezamestnanosti pod 10% za obtiažne. Iný zas pripomenul, že takisto ako externá konvergencia je dôležitá aj vnútorná, ktorá by znížila veľké regionálne rozdiely medzi západom a východom Slovenska. Podľa ďalšieho by sa malo hodnotenie cieľov programu konfrontovať so sociálnym a ekonomickým dopadom na obyvateľstvo. Objavil sa i názor, že Konvergenčný program mal viac odrážať opatrenia v oblasti tzv. znalostnej ekonomiky.

Kritici označili Konvergenčný program pre roky 2004 - 2010 za národohospodárske plánovanie po novom. Ide o tradičné slohové cvičenie úradníkov na tému hospodárska politika SR, ktoré obsahuje konvenčné zámery a argumenty poplatné momentálnej mocenskej atmosfére, a je nevyhnutné pre fungovanie vládneho a štátneho aparátu. Je však irelevantné pre vývoj reálnej ekonomiky. Podľa jedného respondenta vyjadrenie "silný záväzok vlády" nielen zaváňa socialistickým plánovaním, ale má aj nedemokratický charakter vzhľadom nato, že hospodársku politiku určujú politické strany podľa výsledkov občianskych parlamentných volieb.

2. Uvoľnenie pravidiel pri investovaní dôchodkových správcovských spoločností v kapitalizačnom pilieri dôchodkového zabezpečenia (zníženie povinného limitu na investovanie na domácom kapitálovom trhu z 50% na 30%, zníženie limitov povinnej minimálnej výnosnosti dôchodkových fondov; novela zákona o starobnom dôchodkovom sporení)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Uvoľnenie pravidiel pri investovaní dôchodkových správcovských spoločností (DSS) v kapitalizačnom pilieri dôchodkového zabezpečenia bolo odborníkmi hodnotené ako krok správnym smerom, ktorý sa dal očakávať. Čiastočne sa uvoľnia DSS ruky a budú môcť flexibilnejšie investovať a dosahovať vyššie zhodnotenie zverených prostriedkov vo svojich fondoch, čo sa odrazí aj vo vyšších budúcich dôchodkoch občanov.

Opatrenie zníženia povinného limitu investovania na domácom kapitálovom trhu bolo nevyhnutné aj vzhľadom na nízku rozvinutosť slovenského kapitálového trhu - na faktickú neexistenciu niektorých segmentov kapitálového trhu na Slovensku (okrem trhu so štátnymi dlhopismi). Predošlý vysoký 50%-ný limit bol v rozpore s možnosťami slovenského kapitálového trhu. Bol chápaný ako populistický, takmer likvidačný a prakticky nereálny, ktorý podľa viacerých respondentov nemohol byť snáď ani myslený vážne. Nie je realistické očakávať, že na slovenskom kapitálovom trhu začnú firmy vo veľkom emitovať cenné papiere, ktoré si potom budú kupovať dôchodkové fondy. Koniec koncov, prečo by slovenské firmy museli emitovať cenné papiere na domácom trhu? Bonitné podniky to môžu kľudne urobiť na likvidných zahraničných trhoch. Už teraz existuje veľké množstvo investorov na trhu a málo investičných príležitostí.

V súčasnosti nedostatočne rozvinutý kapitálový trh v SR by pri 50%-nom limite nedokázal garantovať dostatok vhodných možností na investovanie, čím by utrpeli aj občania, keďže by sa museli uspokojiť s nižšími dôchodkami. Väčšina hodnotiacich považuje aj 30%-né obmedzenie investovania na domácom trhu za zbytočný protekcionizmus, ktorý nemá pri súčasnej otvorenosti ekonomík odôvodnenie, a navyše po vstupe SR do EÚ a neskôr do eurozóny sa prieči aj zásade slobodného pohybu kapitálu v EÚ. Správcovia budú pravdepodobne nútení aj pri 30%-nom limite porušovať pravidlo - investovať zverené prostriedky čo najefektívnejšie. Akákoľvek regulácia investovania na domácom trhu je kontraproduktívna. Investovať treba tam, kde je to najvýhodnejšie. Umelé opatrenia slovenskému kapitálovému trhu v dlhodobom horizonte nepomôžu.

Jeden respondent poukázal v súvislosti s udržateľnosťou 30%-ného limitu investovania na domácom kapitálovom trhu na závislosť od objemu vládou emitovaných dlhopisov v nasledujúcich rokoch a od toho, či si vláda nebude príliš často požičiavať v zahraničí. Na druhej strane považovali niektorí hodnotiaci za vhodné ponechať určitý povinný minimálny limit na investovanie na domácom kapitálovom trhu, keďže by podľa nich hrozilo opačné riziko, že sa všetky domáce dôchodkové úspory budú investovať v zahraničí, čím by sa zabránilo okrem iného i podpore investičného prostredia v SR.

Aj zníženie povinných limitov výnosnosti dôchodkových fondov je možné privítať, keďže pri vysokom limite minimálnej výnosnosti sa zvyšuje riziko nutnosti investovania prostriedkov do rizikových alebo inak nestabilných obchodov, čo by malo za následok aj vyššie riziko straty zdrojov tak DSS, ako aj samotných občanov. Každé obmedzenie, aj stanovenie povinnej minimálnej výnosnosti, zužuje priestor pri investovaní kapitálu, a teda znižuje i zisky DSS, ergo budúce dôchodky občanov.

Niektorými hodnotiacimi bola vyslovená kritika nad povinnosťou vstupu do kapitalizačného piliera pre určité vekové skupiny obyvateľstva (absolventi škôl vstupujúci prvýkrát na pracovný trh). Pýtali sa, prečo môže štát zaviazať občana, kam má ukladať svoje súkromné zdroje, prečo má občan zákonnú povinnosť - je donútený podporovať súkromný sektor - podniky, burzy a pod., prečo má občan povinnosť investovať napr. na amerických trhoch v prospech amerických veľkoakcionárov? Jeden respondent označil dôchodkovú reformu ako formu diktatúry štátu, čo je v rozpore so základným právami občana. Štát by nemal nikoho nútiť vstupovať do kapitalizačného piliera. Kto si chce sporiť na dôchodok, nech sa súkromne poistí.

Kritika bola vyslovená i nad novelizáciou zákonov, ktoré ešte ani nestihli nadobudnúť účinnosť. Stálosť právnych noriem je totižto veľmi dôležitá, pri citlivej dôchodkovej reforme to platí zvlášť/dvojnásobne. Ešte dôležitejšia však bude v čase, keď už bude kapitalizačný pilier funkčný.

3. Novela živnostenského zákona (skrátenie lehôt pri registrácii živnosti, registrácie pre účely dane z príjmov a dane z pridanej hodnoty)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Hodnotiaca odborná verejnosť považuje skracovanie registračných lehôt pre začínajúcich podnikateľov za prínos. Opatrenie skvalitňuje podnikateľské prostredie. Eliminácia rozličných bariér pri podnikaní je správna cesta hospodárskej politiky vlády. Selektívna priama podpora podnikateľských subjektov (investičné stimuly, dotácie do poľnohospodárstva, poskytovanie štátnych záruk a pod.) má u odborníkov naopak málo sympatií.

Administratívne prekážky, ktoré kladú štátne inštitúcie firmám do cesty, sú zbytočné a len vytvárajú živnú pôdu pre korupčné správanie - kto chce byť vybavený skôr a bez problémov, podpláca. Každé obmedzenie váhy byrokracie, a tým pádom i skrátenie pobytu na úradoch znižuje korupčné príležitosti. Stanovenie zákonom maximálnych a pritom krátkych termínov je pozitívom. Takýto tlak nutne potrebujú všetci úradníci, a nielen tí slovenskí. V dnešnej dobe sa musí každý prispôsobiť tvrdším podmienkam. Rovnako to platí aj pre štátnych úradníkov, ktorí sú platení z peňazí daňových poplatníkov, ktorým musia poskytovať kvalitné služby v adekvátnom čase. Bolo neprípustné, aby doba registrácie nového podnikateľského subjektu trvala 90 dní.

Niektorí hodnotiaci by privítali, keby úrady vydávali rozhodnutia nielen v stanovených maximálnych lehotách, ale tiež v expresných termínoch za príplatok. Tak by sa SR priblížila k ideálnemu stavu, kedy by sa firma alebo živnosť dali založiť bez dodatočných výdavkov do 24 hodín.

Podľa jedného respondenta je otázne, či pri skracovaní lehôt na rozhodnutie úradov nemôže prísť k vydávaniu nekvalitných rozhodnutí, ktoré sa potom odzrkadlia v nižšej úrovni malého podnikania. Iný hodnotiaci považoval prijatie novely živnostenského zákona za mierny populizmus, keďže prijaté lehoty sa v mnohých prípadoch dodržiavajú aj dnes.

4. Uznesenie, ktorým NR SR žiada vládu SR o zverejnenie investičných zmlúv s automobilkami Hyundai/Kia Motors a PSA Peugeot Citroën, ako aj ďalších v rozpore s infozákonom utajených zmlúv od roku 2001

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Uznesenie, ktorým NR SR požiadala vládu SR o zverejnenie investičných zmlúv s automobilkami Hyundai/Kia Motors a PSA Peugeot Citroën bolo členmi hodnotiacej komisie vnímané výrazne pozitívne. Názory odborníkov sa však mierne odlišovali v prípade spôsobu, akým boli, resp. mali byť zmluvy zverejnené.

Išlo o správny, aj keď trochu oneskorený krok parlamentu, ktorý mohol čiastočne posilniť jeho dôveryhodnosť v očiach verejnosti. Opatrenie malo potenciál zvýšiť transparentnosť pri využívaní verejných prostriedkov na podporu veľkých investorov. Je nevyhnutné, aby sa na Slovensku dodržiavali zákony (zákon o slobodnom prístupe k informáciám) aj pri významných zahraničných investíciách. Vláda nie je súkromný podnik, aj keď to poniektorí členovia vlády svojim konaním nepotvrdzujú. Všetky investičné stimuly sú len ďalším z verejných výdavkov, ktoré platia zo svojich daní a odvodov obyvatelia a firmy. Verejnosť má preto určite právo vedieť na jednej strane to, čo vláda investorom sľubuje - koľko peňazí a nehnuteľného majetku bude tvoriť štátnu podporu investora, a na druhej strane, čo sľubuje investor vláde. Obyčajne ide o nemalé sumy peňazí, ktorých kontrolovateľnosť parlamentom a verejnosťou je v demokratickom štáte namieste. V prípade uzavretých zmlúv, v ktorých je jednou zo zmluvných strán štát, je najdôležitejšie vytvárať tlak na ich efektívnu kontrolu. Podstatná je najmä kontrola ex ante. Utajovanie celých investičných zmlúv, ako aj privatizačných kontraktov je v rozpore s transparentnosťou nakladania s majetkom štátu, a teda s prostriedkami daňových poplatníkov. Odvolávanie sa zástancov utajenia zmlúv na obchodné tajomstvo, prípadne iné ustanovenie Obchodného zákonníka, neobstojí podľa mnohých odborníkov v prípade, že sa jedná o použitie verejných prostriedkov. Viacerí experti súhlasili aspoň so zverejnením tých častí zmlúv, ktoré sa týkajú použitia verejných financií.

Podľa jedného z respondentov sa obchodné zmluvy nezverejňujú, predmetom zverejnenia majú byť podľa neho len subvencie, ktoré platíme z našich daní. Verejnosti sprístupnené by nemali byť časti, ktoré sú podľa slovenskej legislatívy obchodným či technologickým tajomstvom. Potrebné by bolo nájsť vhodný kompromis medzi obchodným tajomstvom na jednej strane a slobodnými informáciami na strane druhej. Jedným z možných riešení v budúcnosti by mohlo byť striktné oddelenie obchodno-technickej časti, aj s nárokmi na zdroje štátu, a "zaobstarávacej" časti, s tým, že sa musia plne uviesť celkové náklady z verejných zdrojov (ako napríklad pri bezpečnostných projektoch).

Podľa menšinového názoru mala byť uprednostnená iná forma kontroly použitia verejných prostriedkov (parlamentom, Najvyšším kontrolným úradom SR alebo podobnou inštitúciou), keďže zmluvy obsahujú obchodné tajomstvá. Zverejnenie zmlúv cez internet bolo týmito respondentmi označené za nevhodné, neseriózne a nezdvorilé. Vyskytol sa tiež názor, podľa ktorého by zverejnenie informácií, ktoré by mohli byť zneužité v obchodnom styku, malo nepredvídateľné následky pre príchod ďalších investorov na Slovensko. Už aj samotná medializácia okolo poskytovania investičných stimulov vysiela podľa týchto názorov negatívne signály pre ďalších potenciálnych investorov. Bez poskytovania určitých stimulov by bola realizácia podobne veľkých projektov podľa nich veľmi obtiažna.

Jeden z oponentov opatrenia uviedol, že ak pri prerokovávaní zmlúv nebola partnerská strana (investor) dostatočne oboznámená s možnosťou zverejnenia zmlúv, nemalo k nej dôjsť. Okrem toho, utajovanie podmienok investičných zmlúv štátom umožňuje podľa neho získať konkurenčnú výhodu voči iným krajinám uchádzajúcim sa o zahraničné investície. S aplikáciou "infozákona" sa však podľa neho dá súhlasiť v prípade budúcich zmlúv, aj s ohľadom na vstup SR do EÚ. Ako uviedol iný respondent, je možné, že konkurenti Slovenska v súťaži o investíciu Hyundai/Kia (Česká republika a Poľsko) neuspeli aj preto, že neprekročili prah slušnosti voči svojim občanom a dôstojnosti štátu.

Niektorými hodnotiacimi, ktorí sú principiálne za zverejňovanie investičných a privatizačných zmlúv, bol tlak na sprístupnenie kontraktov považovaný skôr za politický krok a snahu "dať frčku vláde". Sprístupnením a následným skorým stiahnutím zmlúv z internetu sa uspokojili želania tak parlamentu, ako aj investorov, nie však širokej verejnosti.

5. Novela zákona o obecnom zriadení (úprava vnútornej kontroly obcí a VÚC, umožnenie vstupu verejnosti do legislatívneho procesu územnej samosprávy)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Posilnenie kontroly využívania zdrojov obcí, miest a vyšších územných celkov (VÚC) je dôležitým prvkom v rámci samostatného hospodárenia samosprávnych orgánov. Prijatá novela môže prispieť k účinnejšej vnútornej kontrole v samospráve. Opatrenie zavádza väčšiu kontrolu nad verejnými financiami, a tým znižuje priestor pre finančné úniky a machinácie. Viacerí hodnotiaci to vnímali ako krok k transparentosti hospodárenia obcí a VÚC.

V územnej samospráve je však podľa hodnotiacej komisie potrebná aj silnejšia externá kontrola zo strany štátu - Najvyššieho kontrolného úradu. Vnútorná kontrola je totižto len jednou stranou mince, ktorá však nemusí zabrániť všetkým nežiaducim javom v hospodárení s verejnými financiami v samospráve.

Prijatá novela zákona čiastočne riešila postavenie kontrolórov v obciach a samosprávnych krajoch - ich voľbu, pracovno-právny vzťah, odmeňovanie a pod. Viacerí hodnotiaci súhlasili, aby mzda kontrolórov bola určovaná flexibilnejšie - podľa objemu agendy obce, resp. VÚC. Podľa jedného respondenta je diskutabilné, či posilnenie vnútornej kontroly samosprávy bolo potrebné riešiť cez posilnenie pozície hlavných kontrolórov samosprávnych zastupiteľstiev, alebo riešením povinného obsahu vnútornej kontroly a posilnením zodpovednosti kontroly za stav v dodržiavaní zákonnosti v samospráve.

Umožnenie vstupu verejnosti do legislatívneho procesu územnej samosprávy bolo hodnotené ako mimoriadne užitočná úprava a odvážny krok. Je správne, že občan dostal možnosť vyjadriť svoje názory nielen v rámci pripomienkového konania k vládnym návrhom zákonov a ďalším materiálom ústredných orgánov štátnej správy, ale aj k predpisom orgánov samosprávy. Priama demokracia je jednou zo základných kultúrnych čŕt vyspelých spoločností.

6. Návrh zákona o študentských pôžičkách (spoplatnenie vysokoškolského štúdia, štátom regulované poskytovanie študentských pôžičiek, rozšírenie poskytovania sociálnych štipendií, zrušenie platových stupňov pri odmeňovaní pedagógov a zvýšenie ich platov, zrovnoprávnenie súkromných a verejných vysokých škôl)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Návrh zákona o študentských pôžičkách bol výraznou väčšinou odbornej verejnosti hodnotený kladne a bol označený za správny prvý krok v reforme slovenského vysokého školstva. Zákon by mal byť súčasťou širšej koncepcie reformy vysokého školstva. Reforma je nevyhnutná, predovšetkým vzhľadom na dlhodobý problém financovania vysokých škôl (VŠ) a ich klesajúcu úroveň. Opatrenie by malo priniesť zvýšenie zdrojov financovania VŠ, tak zo zdrojov štátneho rozpočtu, ako aj z vyzbieraných poplatkov, zvýšiť by sa mala tiež dostupnosť vysokoškolského vzdelania pre každého, kto na to intelektuálne má. Zavádzanie školného, zmena systému poskytovania študentských pôžičiek a sociálnych štipendií, úprava odmeňovania vysokoškolských pedagógov, ako aj zrovnoprávnenie financovania verejných a súkromných škôl sú odvážnymi a pozitívnymi krokmi.

Reformu by bolo potrebné podľa mnohých odborníkov začať privatizáciou a odštátnením škôl. Spoplatnenie štúdia by bolo správnym krokom, no bez prevažujúceho súkromného vlastníctva aj krokom nedostatočným. Rast kvality vedie cez súťaž medzi súkromnými vlastníkmi (for-profit aj non-profit organizácie) - cez konkurenciu.

Poplatky za štúdium by okrem zabezpečenia zdrojov financovania VŠ mali mať za cieľ vyvinutie tlaku na zintenzívnenie konkurencie medzi VŠ. Zvýšili by sa nároky študentov a ich zodpovednosť voči vlastnej budúcnosti a v konečnom dôsledku by vzrástla kvalita a efektívnosť škôl. Navrhované spoplatnenie VŠ-štúdia by riešilo podľa niektorých hodnotiacich dofinancovanie vysokého školstva, ale nemuselo by priniesť dostatočný tlak na kvalitu vysokoškolského vzdelávania. Jeden z respondent poukázal na prehlbujúci sa rozdiel v kvalite medzi školami, kde je školné zavedené (napr. USA) a VŠ, kde je štúdium bez poplatkov (SR). Štúdium na vysokej škole zvyšuje kvalifikáciu daného jednotlivca (budúcej pracovnej sily), ktorého cena je následne na trhu práce vyššia. To je dostatočným predpokladom na spätné financovanie štúdia formou splácania pôžičky. Vzdelanie je teda dobrou investíciou, ktorej má prislúchať aj zodpovedný vstupný kapitál. Systém pôžičiek určených na krytie poplatkov za štúdium je vo svete bežný. Podstatný je právny nárok každého študenta na schválenie pôžičky. Padli aj návrhy, podľa ktorých by sa školné malo platiť v plnej výške, s právom študenta na pôžičku garantovanú štátom, keďže vysokoškolské vzdelanie je prevažne súkromným statkom. Za nedostatok bolo inými respondentmi označené silné zadlženie študentov po skončení štúdia.

Zákon by mal tiež priniesť lepšiu adresnosť systému sociálnych štipendií. Opatreniu bol však niektorými odborníkmi vyčítaný široký rozsah poberateľov sociálnych štipendií. Podrýva sa tým myšlienka študentských pôžičiek a nie je ani jasný mechanizmus krytia zvýšených výdavkov na štipendiá a jeho vzťah k vybranému školnému. Vyskytol sa tiež názor, že sociálne štipendiá by znevýhodňovali niektorých študentov, a preto by sa nemali uplatňovať. Niektorí navrhovali zasa rozšírenie inštitútu štipendií aj na zabezpečenie krytia životných nákladov študentov.

Podľa jedným respondentom uvedeného kritického hodnotenia by zákon iba obrátil tok financovania VŠ na pôžičkový fond, ktorý je položkou verejných financií, čím by pribudla nová administratívna agenda a úradníci. Reforma by podľa neho ani nezmenila programy škôl, študenti by pomocou školného aj tak neovplyvnili kvalitu školy a kvalitu služieb učiteľov. Čiastočne by to bolo možné prostredníctvom spoplatnenia voliteľných predmetov. Ak občania reálne nemajú na školné, nemožno ho zavádzať ani s pomocou pôžičiek, je potrebné iba mierne zvýšiť niektoré poplatky a nechať študentov s nimi čiastočne manipulovať. Zvýšenie kvality má vláda dosiahnuť podľa tohto názoru zvýšenou ponukou a znížením ceny - vystavaním nových kapacít budov, internátov a knižníc hlavne v Bratislave. Hlavným pilierom systému majú byť podľa neho verejné VŠ hradené zo štátneho rozpočtu. Štúdium na súkromnej škole by si študenti mali hradiť výlučne zo súkromných zdrojov, a nie s pomocou verejných zdrojov. Čo sa týka školného, jeho splatnosť by mohla byť presunutá na koniec školského roka, a prípadne by mohlo byť celkom odpustené poslucháčom prvého ročníka, keď sú študenti plne závislí na rodičoch.

Zrovnoprávnenie financovania súkromných a verejných VŠ sa u odbornej verejnosti stretlo s prevažne kladnými reakciami. Pozitívom by bol rast konkurencie, tlakov na kvalitu, ako aj zvýšenie kapacity vysokoškolského vzdelávania. Problémom však je, že napríklad vstup zahraničnej vysokej školy na Slovensko posudzuje akreditačná komisia, u ktorej by mohlo dochádzať ku konfliktu záujmov.

Odborníci privítali návrh na zrušenie platových stupňov pri odmeňovaní VŠ-pedagógov, čím by sa vytvoril priestor na zvýšenie platov najmä mladým akademikom, ktoré by zamedzilo odliv kvalitných ľudí do zahraničia a zároveň by malo za následok "prevetranie" akademickej obce znížením priemerného veku pedagógov.

Niekoľkými respondentmi bolo kritizované, že návrh zákona o študentských pôžičkách upravoval viaceré oblasti, ktoré spolu priamo nesúviseli.

7. Ústavný zákon o konflikte záujmov (oznamovacia povinnosť, vrátane majetkových priznaní, postzamestnanecké obmedzenia, prísnejšie sankcie, uplatnenie zákona aj na samosprávu)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Vzhľadom na vysoký výskyt korupcie a klientelizmu v našej spoločnosti bolo potrebné prijať takú právnu úpravu, ktorá by mala ambíciu vytvoriť právne mechanizmy na postupné odstraňovanie týchto neduhov z verejného života. S prísnou a vykonateľnou normou by bol potenciálne spojený i rast dôvery verejnosti vo vzťahu k ústavným a iným verejným činiteľom. Úradníkov kontrolovať treba a najlepšie ich skontroluje informovaná verejnosť. Keďže doteraz platný ústavný zákon o zamedzení rozporu záujmov pri výkone funkcií ústavných činiteľov a vyšších štátnych funkcionárov sa v praxi ukázal ako nefunkčný, bolo samotné schválenie dlhoočakávaného nového ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov po viacerých neúspešných pokusoch hodnotené pozitívne.

Ide o krok vpred, avšak zákon mohol a mal byť podľa hodnotiacej odbornej verejnosti prísnejší, aby postihy verejných funkcionárov neboli symbolické, ale aby mali odstrašujúci účinok. Úprava konfliktu záujmov bez uplatňovania prísnych a hlavne vykonateľných sankcií je zbytočná. Preto mnohí odborníci kritizovali, že pre uplatnenie sankčného mechanizmu voči niektorým verejným činiteľom bude potrebná ťažko dosiahnuteľná 3/5 väčšina hlasov poslancov NR SR, resp. príslušného výboru, a nie jednoduchá nadpolovičná väčšina, ako to navrhoval minister spravodlivosti, a ako to bolo schválené pri funkcionároch samosprávy, resp. vysokých škôl. Kľúčovým aspektom bude, ako sa bude zákon o konflikte záujmov uplatňovať v praxi, na základe čoho sa potom bude dať konštatovať, či je nový zákon účinnejší ako ten dnes platný. Niektorí respondenti však považujú nový ústavný zákon o konflikte záujmov skôr za kódex etického správania verejných funkcionárov, keďže obsahuje veľa obmedzení stíhania verejných činiteľov, ktorí porušili ustanovenia prijatého zákona.

Pozitívom je, že zákon výslovne vymedzuje, na koho sa vzťahuje a taxatívne vymedzuje prípady, kedy môže verejný funkcionár prísť o svoju funkciu, resp. mandát. Viacerí hodnotiaci kritizovali, že sa zákon nevzťahuje na predstaviteľov Fondu národného majetku SR a obchodných spoločností s menšou ako 100%-nou majetkovou účasťou štátu. Jeden respondent vyjadril názor, že pod zákon o konflikte záujmov mali spadať aj slovenskí zástupcovia v orgánoch EÚ (europoslanci, komisár a pod.). Nedostatkom právnej úpravy je podľa niektorých hodnotiteľov aj fakt, že nie všetky povinné osoby (napr. funkcionári samosprávy) majú oznamovaciu povinnosť voči verejnosti (t.j. funkcionári samosprávy sú vyňatí z povinnosti zverejňovať oznámenia na internete) a informácie pri nie všetkých prípadoch možného konfliktu záujmov (napr. údaje o druhých stranách, ku ktorým má verejný funkcionár práva alebo záväzky) sú verejné. Kritizované bolo tiež, že povinnosť podávať majetkové priznania sa nevzťahuje na širší okruh osôb žijúcich v spoločnej domácnosti s verejným funkcionárom. Jeden respondent prezentoval výhradu nad maximálnou výškou platu bývalého verejného funkcionára v jeho novom zamestnaní (60 800 Sk) počas 1 roka, ktorá mala byť podľa neho nižšia.

Skutočnosť, že ústavný zákon o konflikte záujmov zahrnul pod svoju pôsobnosť aj funkcionárov územnej samosprávy bolo odborníkmi hodnotené pozitívne, keďže v rámci procesu reformy verejnej správy došlo k výraznému nárastu rozhodovacích právomocí subjektov územnej samosprávy, a tým aj nárastu ich zodpovednosti za správu vecí verejných.

Jeden respondent zhrnul nedostatky ústavného zákona o konflikte záujmov z pohľadu samosprávy do nasledovných téz:

• rozšírenie osobnej pôsobnosti zákona je nesystémové, pretože nezahŕňa všetky porovnateľné kategórie verejných funkcionárov a zároveň aj z tohto dôvodu nezabezpečuje systémové prepojenie právnej úpravy konfliktu záujmov, ktorá už v súčasnosti existuje aj na úrovni bežného zákonodarstva,
• v dôsledku toho dochádza aj k narušeniu ústavnej rovnováhy vzťahov jednotlivých orgánov verejnej moci (napr. vzťah starosta - obecné zastupiteľstvo) a porušeniu ústavnej zásady rovnosti v právach, povinnostiach a obmedzeniach porovnateľných kategórií verejných funkcionárov,
• sústredenie podrobnej úpravy, najmä procesných otázok, do ústavného zákona spôsobuje devalváciu ústavných zákonov ako prameňov práva v štruktúre právneho poriadku SR; návrh, aby ústavný zákon len vytvoril ústavný priestor na úpravu problematiky konfliktu záujmov vo vzťahu k funkcionárom územnej samosprávy na úrovni bežného zákona bol správny a prezieravý; vzhľadom nato, že ide o politicky veľmi citlivú problematiku, ktorá je takmer v celom rozsahu upravená na úrovni ústavného zákona, môže byť reálna potreba odstrániť v ňom obsiahnuté nedostatky prostredníctvom novelizácie vážnym problémom vzhľadom na nutnosť dosiahnuť pre jej schválenie ústavnú väčšinu v parlamente,
• úprava konania vo veciach ochrany verejného záujmu nedáva dostatočné záruky proti zneužívaniu právnej úpravy na politicky motivované útoky na politických oponentov, zvlášť na úrovni územnej samosprávy, čo môže vyvolať nestabilitu pri fungovaní územnej samosprávy a ohroziť plnenie jej ústavných funkcií,
• koncentrácia kontrolných a rozhodovacích právomocí do rúk určeného výboru NR SR, resp. NR SR aj vo vzťahu k takým kategóriám verejných činiteľov, ktoré sú ustanovované (volené, menované a odvolávané) a zodpovedné iným ústavným orgánom, predstavuje závažný zásah do ústavou fixovaného systému deľby moci, pričom rozsah úloh, ktoré ukladá tento ústavný zákon určenému výboru NR SR, vyvoláva obavy, či ho bude schopný efektívne zvládnuť,
• úprava ukladania sankcií za porušenie povinností a obmedzení je rigidná a nevytvára pre príslušné orgány oprávnené rozhodovať o ich uložení dostatočný priestor na posúdenie intenzity porušenia, resp. ohrozenia verejného záujmu konaním alebo opomenutím dotknutých verejných funkcionárov, v dôsledku čoho môžu byť sankcie, ktorých uloženie ustanovuje ústavný zákon, zjavne neprimerané spoločenskej nebezpečnosti konania dotknutého verejného funkcionára, a zároveň tak vytvárať aj priestor pre odstraňovanie "politicky nepohodlných osôb" z verejných funkcií.

Podľa tohto názoru je poľutovaniahodné, že NR SR napokon prijala ústavný zákon o konflikte záujmov najmä na nátlak médií, ktorý bol prezentovaný ako tlak verejnosti v takej podobe, že sa sama z neho prijatím veľmi mäkkých kritérií prakticky vyňala.

8. Optimalizácia súdnej sústavy SR (nová 3-stupňová sústava, zrušenie 10 okresných súdov, ponechanie 8 krajských súdov, presun agendy na prvostupňové súdy, vznik špecializovaných súdov; zákon o sídlach a obvodoch súdov SR)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Práca súdov a vymožiteľnosť práva je v súčasnej dobe jedným z najdiskutovanejších a najpálčivejších problémov našej spoločnosti, nehľadiac na to, či sa jedná o trestno-právne, občiansko-právne alebo obchodno-právne konania. Optimalizácia súdnej sústavy je jedným z prvých krokov potrebnej reformy súdnictva. Čas ukáže, či prijaté opatrenia dopomôžu k zefektívneniu, urýchleniu a skvalitneniu činnosti súdov na jednotlivých stupňoch. Veľmi pozitívnym a vítaným prvkom v slovenskej justícii je väčšia špecializácia súdov a sudcov.

Po redukcii počtu súdov a presune niektorých ich inštančných pôsobností by mala nasledovať, podľa mnohých odborníkov ešte dôležitejšia časť reformy - úprava procesných noriem - rekodifikácia Občianskeho súdneho poriadku a Trestného poriadku. Zvýšiť by sa mohol aj počet vyšších súdnych úradníkov, ktorí odbremeňujú sudcov od zbytočnej administratívnej práce.

Väčšina hodnotiacej komisie vyjadrila sklamanie nad tým, že poslanci NR SR podľahli regionálnym lobistom a schválili ponechanie väčšieho počtu súdov, ako plánovalo vo svojom pôvodnom návrhu ministerstvo spravodlivosti. Výsledný prínos optimalizácie bude teda menší. Počet súdov sa mal zredukovať vo väčšom rozsahu, čo by malo tiež pozitívny dopad na zníženie výdavkov zo štátneho rozpočtu. Viacerí hodnotiaci však považujú aj malú zmenu za pokrok, keďže akékoľvek zmeny v konzervatívnom súdnictve sa presadzujú len veľmi ťažko.

Rezort spravodlivosti by mal podľa jedného respondenta napr. po roku zverejniť výsledky optimalizácie, aký účinnok mali prijaté opatrenia. A ešte prospešnejšie by bolo, keby sa k takémuto "auditu" odhodlali nezávislé, napríklad aj mimovládne, inštitúcie.

Jeden respondent vyjadril názor, že aj v SR by sa časom mohla zaviesť na najnižších inštanciách priama voľba sudcov, podobne ako je tomu v USA.

9. Transformácia Slovenskej pošty, š.p. na štátnu akciovú spoločnosť (uvoľnenie pravidiel pri nakladaní s majetkom, umožnenie vzniku nových obchodných aktivít, definovanie prioritného investičného majetku patriaceho vždy do vlastníctva štátu)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Odborná verejnosť súhlasila s transformáciou štátneho podniku Slovenská pošta na akciovú spoločnosť, ktorej 100%-ným akcionárom bude zatiaľ štát, zo zákona zastúpený Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií SR. Prijaté opatrenie bolo označené za viac-menej formálne a samotné nebude mať zásadnejší vplyv na chod Slovenskej pošty. Vytvoria sa ním však predpoklady na nevyhnutú racionalizáciu a optimalizáciu prevádzky a riadenia Slovenskej pošty, ktoré ak budú efektívne realizované, by mohli dopomôcť k dosiahnutiu konkurencieschopnosti Slovenskej pošty na širokom trhu poštových služieb. Reštrukturalizácia bude musieť v sebe zahŕňať aj nepopulárne opatrenia ako napríklad prepúšťanie zamestnancov, čo je však pre zachovanie spoločnosti nevyhnutné. Jedinou schodnou cestou, ktorá môže viesť k premene na úspešnú obchodnú spoločnosť v budúcnosti, je orientácia na zákazníka a "core business" (hlavnú činnosť podnikania).

Samotná transformácia má byť len nástrojom, a nie cieľom. Kroky, ktoré by mali nevyhnutne nasledovať, sú ďalšia liberalizácia poštových služieb a predovšetkým privatizácia Slovenskej pošty. Zásadnou otázkou je, do akej miery má v poštových službách pôsobiť trh, a do akej miery má byť Slovenská pošta v štátnych, prípadne súkromných rukách. Podľa výraznej väčšiny respondentov je štátne vlastníctvo pošty prežitok, keďže táto už dnes neplní funkcie, ktoré mala pred 30-timi rokmi. Kritika bola vyslovená nad schválením prioritného investičného majetku, ktorý by sa nedal sprivatizovať a mal by patriť vždy do vlastníctva štátu. Obmedzenie exekvovať tento majetok znamená aj obmedzenie podnikateľských možností pošty.

Štátom vlastnené podniky, vrátane pošty, je potrebné čo najskôr sprivatizovať. Súčasné uvoľnenie pravidiel pri nakladaní so štátnym majetkom však neznamená liberalizáciu, ale skôr anarchiu. Nesprivatizovaná Slovenská pošta by mala podliehať prísnej kontrole štátu. Jeden z kritických názorov poukázal na prípady z minulosti, podľa ktorých môžu mať niektoré zainteresované osoby aj dnes pri transformácii a voľnejšom narábaní s majetkom a pri slabšej kontrole zo strany štátu "rôzne výhody". Podľa názoru jedného z respondentov, pošta (štátny podnik) už dnes so svojím majetkom nakladá až príliš uvoľnene. K transformácii by preto malo dôjsť až tesne pred privatizáciou a dereguláciou trhu, inak je nevyhnutné štátny majetok naďalej prísne kontrolovať.

10. Nový zákon o dani z pridanej hodnoty (aproximácia s právom EÚ, rozšírenie okruhu platcov DPH)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Nový zákon o dani z pridanej hodnoty, zlaďujúci slovenskú úpravu DPH s príslušnou smernicou EÚ, označili hodnotiaci odborníci za dôležité a pozitívne opatrenie. Vzhľadom na členstvo Slovenska v EÚ od 1. mája 2004 predstavuje norma nevyhnutnú úpravu obchodovania v rámci jednotného trhu únie. V prípade jej neschválenia by nebolo možné využívať všetky výhody plynúce z členstva v EÚ.

Experti považujú zákon za prehľadný v rámci fakturovania DPH za tovary, kde sú jasne definované vzťahy medzi spoločnosťami obchodujúcimi v rámci EÚ. Nedostatky má podľa niektorých odborníkov v oblasti fakturovania DPH v rámci služieb, kde je náročné určiť, kto je, resp. nie je povinný fakturovať DPH v rámci obchodovania medzi členmi EÚ. Za správny krok bol označený aj smer odstraňovania výnimiek zo zákona, a teda rozšírenie okruhu platcov DPH.

Bol prezentovaný názor, podľa ktorého problémom zostáva vysoká sadzba dane z pridanej hodnoty. Pre spoločnosť založenú na poznatkoch sa môže nárast cien, najmä v oblasti novín, časopisov a kníh, bez kompenzácie inou formou (napríklad pri neklesajúcich cenách internetu a nízkej miery jeho využívania v krajine), odraziť v poklese záujmu o aktivity rozvíjajúce znalosti. Bez ohľadu na rozsah tohto efektu je vzdelávanie tak zásadnou oblasťou pre rozvoj ekonomiky a spoločnosti, že sa to môže v istej negatívnej miere prejaviť na celej spoločnosti.

Niektorí z odborníkov sa domnievajú, že časom bude potrebná úprava nového zákona s ohľadom na znenie 6. smernice EÚ. Istú dobu potrvá, kým sa zákon v našom prostredí usadí. Žiaduce budú aj usmernenia Ministerstva financií SR k jednotlivým ustanoveniam zákona.

11. Zákon o mediácii (formalizovanie výkonu mediácie)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Mediácia ako forma dobrovoľného mimosúdneho riešenia sporov, kde rozhodnutia nevykonávajú tretie strany na rozdiel od klasického súdneho alebo rozhodcovského konania, je dozaista pozitívnym inštitútom. Táto forma alternatívneho spôsobu riešenia sporov je vhodným prvkom v právnom poriadku SR (mediácia má dobré výsledky aj v Českej republike, aj keď tam sa využíva iba v rámci občianskych sporov). Jej rozšírenie môže čiastočne odbremeniť súdy na všetkých úrovniach, prispieť k zrýchleniu súdnych konaní a k skvalitneniu práce súdov. Je však ešte otázkou času, kedy tento inštitút urovnávania sporov bude dostatočne rozšírený, aby mohol plnohodnotne plniť svoju funkciu. Výhody mediácie, ktoré určite ocenia najmä podnikatelia, sú, že náklady na ňu sa zvyčajne dajú lepšie odhadnúť a sú nižšie ako pri tradičnom súdnom alebo rozhodcovskom konaní, že sa koná na dobrovoľnej báze a jej trvanie môže byť presne ohraničené, nehovoriac o vyhnutí sa spravidla dlhému súdnemu konaniu, ktoré by mohlo vrhnúť nepriaznivé svetlo na povesť podnikateľského subjektu.

Kritika bola vznesená nad prílišnou reguláciou výkonu mediácie zo strany štátu. Doteraz platný stav, kedy bola činnosť mediátora legislatívne neregulovanou oblasťou a riadila sa zásadou "čo nie je zakázané, je povolené", bol podľa viacerých odborníkov vyhovujúci, slobodne uzatvorenému zmieru sporných strán nikto nebránil. Oblasť mediácie by mala byť mimovládnou aktivitou. Ak by si to vyžiadala situácia a zúčastnené strany, potom by mohla vzniknúť na dobrovoľnej báze napríklad komora združujúca mediátorov.

Kritizované boli aj zbytočne veľké nároky na mediátorov. Podľa niektorých respondentov by na výkon mediátora úplne postačovalo stredoškolské vzdelanie s príslušným odborným kurzom. Jeden hodnotiaci ironicky poznamenal: "Keď sa s niekým slobodne dohodnem, že nás bude mediovať bača Jano z Liptovského Mikuláša, tak by mi v tom štát nemal brániť!" Iný zas predpokladá, že po zavedení registra mediátorov a kvalifikačných skúšiek vznikne po pár rokoch aj nový úrad pre mediáciu.

12. Novela zákona o miestnych poplatkoch (zrušenie miestnych poplatkov z predaja alkoholických nápojov a tabakových výrobkov, zo vstupného, z reklamy, za ubytovaciu kapacitu)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Zrušenie niektorých miestnych poplatkov bolo vnímané ako odstránenie väčšinou nezmyselných poplatkov, ktoré zbytočne zvyšovali daňové zaťaženie občanov a podnikateľov, a ktorých finančný efekt bol pre obce otázny vzhľadom na ťažkosti pri ich výbere a na znechutenie, odradenie či možný odchod tých, ktorých sa týkali. V rámci daňovej reformy, ktorá hlása obmedzovanie viacnásobného zdanenia, zjednodušenie celého daňového systému, a vzhľadom na vývoj verejných financií by sa podľa mnohých respondentov mohli zrušiť všetky miestne poplatky. Negatívom je už notorická nestabilita podmienok podnikania rezultujúca z častých zmien záväzných predpisov.

Keďže zrušenie miestnych poplatkov z predaja alkoholických nápojov a tabakových výrobkov, zo vstupného, z reklamy, za ubytovaciu kapacitu bolo kompenzované samosprávam v rámci úpravy podielových daní zo štátneho rozpočtu na rok 2004 (aj keď nie na základe doterajšej skutočnosti pri výbere týchto poplatkov, čo zvýhodnilo tie obce, ktoré vykazovali ich horší výber) a s kompenzáciou sa počíta aj v rámci fiškálnej decentralizácie, bol tento krok považovaný za správny aj predstaviteľmi samosprávy. Na Slovensku uplatňované princípy spoplatňovania predaja niektorých komodít formou miestneho poplatku mali skôr paušálny charakter, diskutabilná bola aj úspešnosť výberu poplatkov. Doterajšie riešenie považovali skôr za dočasné, a preto nesystémové.

Na druhej strane bola vyslovená obava, že výpadok príjmov obcí bude kompenzovaný pripravovaným zákonom o miestnych daniach, podľa ktorého môže obec určiť sadzbu miestnej dane výrazne vysoko. Podľa tohto názoru existuje riziko, že niektoré obce to s výškou sadzieb preženú, keďže nie je stanovený limit maximálnej sadzby. Na túto skutočnosť by mohla doplatiť veľká skupina obyvateľstva, ale hlavne podnikateľských subjektov zvýšením daňového zaťaženia, čo by bolo kontraproduktívne.

Niektorí hodnotiaci nevideli v súvislosti s prebiehajúcou decentralizáciou verejnej správy dôvod, prečo štát reguluje obce v miestnych poplatkoch. To by mala byť vec obce, jej funkcionárov a občanov-voličov, ktoré poplatky si ponechajú. Obava vlády z miestnych poplatkov za alkohol či reklamu je podľa jedného respondenta skôr obavou štátu z konkurenčného tlaku zo strany obcí.

Novela korešponduje so smernicami EÚ, ktorej členom je SR od mája tohto roku, takže zosúladenie slovenskej legislatívy s normami EÚ bolo nevyhnutné.

13. Zákon o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia (zvýšenie odškodného a jeho automatická valorizácia, zavedenie maximálnej náhrady vo výške 3,1 mil. Sk, obmedzenie navýšenia odškodného na maximálne 50% nad zákonný limit zo strany súdu)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Pri hodnotení zákona o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia prevažovali súhlasné stanoviská členov komisie. Prijatý systém zjednocuje metodiku prideľovania príspevkov za bolesť a odzrkadľuje aspekty, ako je vek, postavenie v spoločnosti a mieru schopnosti ďalej pracovať. Automatická valorizácia, zavedenie maximálnej náhrady vo výške 3,1 mil. Sk a obmedzenie navýšenia súdom na maximálne 50% tejto sumy (4,65 mil. Sk) je podľa viacerých respondentov správnym prístupom proti možnému špekulačnému konaniu a voľnosti súdov a čiastočne sa odbúrava vplyv ľudského faktora na prideľovanie náhrad.

Precedentný spôsob rozhodovania súdov je síce dobrá snaha, no na druhej strane je aj na Slovensku jedným z pilierov demokracie nezávislosť súdov, hlavne ich rozhodovania. Potrebné a najdôležitejšie je predovšetkým zlepšiť vymáhateľnosť práva, a potom by ani sudcovia nepriznávali náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v desiatkach miliónov korún.

Je diskutabilné a obtiažne objektívne zhodnotiť, čo je primeraná hodnota náhrady. Je peniazmi vyjadrená hodnota - 3,1 mil. korún - za život málo alebo veľa? V tomto prípade ju stanovili štátni úradníci arbitrárnym spôsobom. Neexistuje totižto ani žiaden vedecký odhad, v akej výške by sa mali náhrady pohybovať. Otáznym ostáva, či sú tieto maximálne limity dostatočné. Vyskytli sa názory, ktoré pripúšťali, že výška prisúdenej náhrady za bolesť, a hlavne sťaženie spoločenského uplatnenia, nebude v niektorých prípadoch zďaleka postačujúca.

Podľa časti názorov sa opatrením vyšlo v ústrety hlavne komerčným poisťovniam, ale napríklad aj Sociálnej poisťovni, ktoré budú musieť menej platiť. Zlé hospodárenie podnikateľských subjektov je však len ťažko možné napraviť zákonmi. Cieľovým riešením podľa by boli súkromné komerčné poisťovne, ktoré by uzatvárali zmluvy z hľadiska výšky odškodného slobodne.

14. Ústavný zákon o spolupráci NR SR a vlády SR v záležitostiach EÚ (obmedzený mandát členov vlády pri rokovaniach v Rade EÚ, záväzné stanoviská parlamentu)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Väčšina hodnotiacich súhlasila, aby sa slovenský zákonodarný zbor - Národná rada SR - podielal na rozhodovaní v európskych záležitostiach. Čiastočne sa tým napráva prax, že predstavitelia výkonnej moci, ktorí nie sú priamo volení, pôsobia v EÚ ako legislatívci. V štandardnej demokracii by mala byť legislatívna moc od výkonnej oddelená. Podľa niektorých si prijatie tejto normy vyžiadala aj nedostatočná politická kultúra a integrita prezentovaných názorov a činov politikov na Slovensku.

Rozdielne názory boli prezentované ohľadne váhy stanovísk NR SR. Podľa jednej názorovej skupiny by parlament mal mať rozhodujúce slovo a stanovovať pozíciu Slovenska pri rokovaniach členov vlády v Rade EÚ, podľa opačného názoru však prijatý zákon obmedzuje, spomaľuje a znepružňuje prácu ministrov v v európskych štruktúrach. Jeden respondent navrhoval, aby členov vlády zaväzovalo stanovisko vlády, a len v najzásadnejších veciach stanovisko NR SR. Podľa neho by mal existovať mechanizmus, ktorý uvoľní členom vlády ruky pri rokovaniach na úrovni EÚ.

Aby prijatá úprava nepôsobila neflexibilne, dalo by sa to riešiť ad hoc konzultáciami prostredníctvom informačných technológií, podobne ako to využívajú v severských krajinách pri komunikácii parlamentov s členmi vlády rokujúcimi v Rade EÚ.

Jeden respondent kritizoval zbytočnú byrokraciu (vznik príslušného parlamentného výboru + aparátu atď.) a polemizoval, či bolo nutné prijať normu v sile ústavného zákona. Niektorí hodnotiaci vyjadrili obavu, že zákon bude najmä zo strany vlády uplatňovaný iba formálne.

Pozornosti niektorých hodnotiacich neuniklo, že členovia vlády za politickú stranu, ktorá najvehementnejšie presadzovala ústavný zákon o spolupráci NR SR a vlády SR v záležitostiach EÚ, využili podľa nich obdobie pred účinnosťou zákona na presadzovanie čisto straníckych návrhov na pôde EÚ bez ich prerokovania s vládou SR či NR SR.

15. Návrh na prevzatie zostatkov zo zrušených vkladných knižiek na doručiteľa z komerčných bánk na štát od roku 2007 a ich prepadnutie v prospech štátu od roku 2012 namiesto prepadnutia v prospech bánk od roku 2007

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Väčšina hodnotiacej komisie privítala návrh na predĺženie lehoty na výber zostatkov zo zrušených vkladných knižiek na doručiteľa, keďže navrhovaná úprava aspoň predlžuje obdobie, v ktorom môže byť, aj keď obmedzene, uplatnené súkromné vlastníctvo - jedno zo základných práv, ktoré by malo byť neporušiteľné.

Diskutabilným je však návrh na prepadnutie peňazí z tzv. anonymných vkladov v prospech štátu. Zástancovia návrhu argumentujú, že komerčné banky si nemôžu nárokovať niečo, čo im nepatrí. Dôležité bude stanoviť, na aký účel budú tieto prepadnuté prostriedky použité. Podľa jedného kritika vzniká návrhom podozrenie, že vláda by chcela použiť získané zdroje na nepriame zníženie deficitu už v roku 2007. Štát si chce zvoliť pravdepodobne komplikovanú cestu, pretože chce od roku 2007 sám administrovať problematiku výplat zostatkov po zrušených vkladoch na doručiteľa oprávneným osobám, ale vzhľadom na relatívne malý objem peňazí by to mal zvládnuť, hoci pre občanov to môže byť menej pohodlné ako výplata v pobočkách bánk. Preto by tomu mala predchádzať viditeľná kampaň, ktorá by občanov nabádala k včasnému výberu svojich peňazí z komerčných bánk.

Viacerí hodnotitelia vychádzali z predpokladu, že banky z vedenia anonymných účtov nie sú stratové, takže argumentom o vysokých nákladoch na ich administratívu nemôžu veľmi operovať. Keďže to bol obchod medzi bankou a klientom, tak by podľa ich názoru mohla istá časť prepadnutých peňazí zostať bankám. Banky by mohli byť kompenzované za spravovanie týchto prostriedkov, ale istina by mala pripadnúť štátu ako v prípade pôdy neidentifikovateľných vlastníkov.

Kritici návrhu považujú za správne, aby zostatky z nevyplatených anonymných vkladov zostali bankám, ktoré ich spravujú. Ľudia vložili svoje úspory do starostlivosti banky, ktorej dôverovali. Keď po čase už o dané peniaze z rôznych dôvodov nemajú záujem, nevidia kritici dôvod, prečo by mali byť zostatky prevedené na účet štátu.

Zrušenie inštitútu vkladov na doručiteľa sa stretlo s kritikou niekoľkých respondentov, ktorí to považujú za ďalšie obmedzenie súkromného vlastníctva. Jeden z nich sa spýtal, dokedy sa aktivitám OECD, snažiacej sa dosiahnuť daňovú harmonizáciu nepriamo formou zverejňovania všetkých informácií o bankových účtoch (tzv. Level Playing Field), dokáže ubrániť Švajčiarsko. Naopak, iní respondenti považujú zrušenie anonymných vkladov za prínos k boju proti praniu tzv. špinavých peňazí a k štandardizácii slovenského bankového sektoru.

16. Zníženie úrokových sadzieb NBS (2x o 0,5%-uálneho bodu) a priame intervencie NBS proti posilňovaniu kurzu koruny

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Viacerí hodnotiaci odborníci nepovažovali opatrenia NBS proti posilňovaniu slovenskej koruny za správne. Hlavná úloha NBS by nemala pozostávať z chránenia záujmov úzkej skupiny exportne orientovaného priemyslu, ale najmä z boja proti inflácii. NBS nevie, resp. nechce vysvetliť, o splnenie ktorého cieľu jej ide. Oficiálna menová politika má za cieľ dodržiavať cenovú stabilitu, no skutky centrálnej banky dokazujú, že jej momentálnym cieľom je tlmenie rastu výmenného kurzu koruny.

Boj NBS proti posilňovaniu koruny je podľa mnohých hodnotiacich márny, pretože ten je dôsledkom prirodzenej rýchlejšej konvergencie slovenského hospodárstva oproti zahraničným ekomonikám. Koruna má i naďalej priestor na posilňovanie a vracia sa na úrovne, kde už v minulosti bola (voči DEM). Najmä v posledných rokoch zažíva SR silnú reštrukturalizáciu, aj vďaka príchodu nových zahraničných investorov, ktorí vytvárajú nové výrobné exportne orientované kapacity. Zatiaľčo v minulosti trpela SR chronickými deficitmi zahraničného obchodu, onedlho sa môže dostať do situácie len malých schodkov, resp. vyrovnanosti obchodnej bilancie (NBS predpokladá dokonce prebytky), a tak posilňovanie koruny bude odrážať túto situáciu. Viacerí odborníci sú presvedčení, že Slovensko si silnejšiu menu môže dovoliť, a v krátkej budúcnosti sa jej aj tak nevyhne. NBS nemá dôvod bojovať proti posilňovaniu výmenného kurzu koruny, keďže podľa nich doteraz nepresvedčila, že by rast kurzu koruny nezodpovedal ekonomickým fundamentom a ohrozoval by slovenský zahraničný obchod.

Znižovanie úrokových sadzieb môže naopak posilniť inflačné tendencie, čo je pre slovenských občanov oveľa nebezpečnejšie ako silná koruna. Je otázne, či je správne siahať k ďalšej redukcii úrokových sadzieb v čase, keď sa ešte zrejme celkom nedostavili efekty predchádzajúcej úpravy, ako aj v čase, keď sa ekonomika nachádza v štádiu vysokého rastu. Uvoľnenie menovej politiky sa môže prejaviť v príliš rýchlom raste úverov a v prehriatí ekonomiky. Okrem toho kroky NBS proti silnej korune zužujú priestor pre vyrovnávanie cenovej hladiny v SR so zvyškom EÚ len na rast cien na Slovensku, čím sa obmedzuje kúpyschopnosť obyvateľov SR. Podľa jedného respondenta tak NBS dosiahla, že sa Slováci v zahraničí stále cítia ako chudobní príbuzní.

Za zamyslenie stojí tiež častokrát rozpor medzi vyhláseniami predstaviteľov NBS, prípadne vlády k vývoju kurzu koruny a následnými skutočnými krokmi centrálnej banky. NBS podľa kritikov nekomunikuje tak, ako by mala, čo znižuje jej dôveryhodnosť. Podľa opačného názoru však kroky NBS nemôžu byť úplne predvídateľné. Isté zneistenie trhu je podľa neho celkom namieste, najmä v situácii, v ktorej sa majú sledovať dva vylučujúce sa ciele - stabilita výmenného kurzu a stabilita cenovej úrovne. AK by totiž NBS neurobila z času na čas podobný krok, koruna by posilnila zrejme viac, než to umožňujú maastrichtské kritériá pre vstup do eurozóny. Ak by NBS robila podobné kroky pravidelne, ceny by rástli viac, než povoľujú tieto kritériá.

Medzi hodnotiteľmi sa objavil názor, že reaktívny prístup centrálnych bánk k makroekonomickému vývoju je prejavom nedostatku analytického a anticipatívneho potenciálu. Národné banky, ako regulátori peňažných trhov, by mali vývoj predvídať, a nie naň len reagovať a snažiť sa ex post zachraňovať situáciu.

Medzi názormi hodnotiacej komisie sa vyskytli aj také, ktoré súhlasili s opatreniami NBS. NBS podľa nich pristupuje ku svojej menovej politike profesionálne a primerane konzervatívne a zatiaľ plní svoju strategickú a regulačnú úlohu v tejto oblasti. Prehriatia slovenskej ekonomiky sa v súčasnosti neobávajú. Stratégia NBS brzdiť pomerne vysoké tempo posilňovania koruny je podľa nich pochopiteľná. NBS. Nižšie úrokové sadzby brzdia rýchly rast koruny, čo chráni exportérov a zároveň podporuje rozvoj domáceho výrobného sektoru a dopytu zlepšením prístupu k lacnejším úverom. Príchod zahraničného špekulatívneho krátkodobého kapitálu, ktorého výsledkom je neúmerné posilňovanie koruny, nie je podľa proponentov krokov NBS veľmi žiaduci. Dlhodobé zahraničné investície sú podľa nich naopak žiadané. V dlhodobejšom časovom horizonte však už NBS nebude schopná (ani by to nebolo produktívne) umelo oslabovať silnejúcu korunu. Jeden respondent sa vyslovil za uskutočnenie ešte razantnejších krokov najmä proti špekulatívnemu kapitálu tak, aby sa naša ekonomika nestala iba fiktívnou burzou pre parciálne obohacovanie sa "maklérov" a rôznych "hráčov".

17. Zákon o plate poslanca Európskeho parlamentu (stanovenie platu vo výške 86 200 Sk - 2-násobku platu poslanca NR SR)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Určenie platu slovenských poslancov v Európskom parlamente na úrovni 2-násobku platu poslanca NR SR (86 200 Sk) vnímala odborná verejnosť viac-menej ambivalentne. Určenie platu "europoslanca" v pomere k platu poslanca národného parlamentu má podľa viacerých hodnotiacich svoju logiku a konkrétne schválená výška je adekvátna. Podľa jedného z respondentov by sa mal rešpektovať fakt, že existujú nejakí volení predstavitelia štátu, ktorých je potrebné aj primerane platovo ohodnotiť. Na druhej strane by sme sa však mali zároveň naučiť, ako od nich vyžadovať tomu prislúchajúcu zodpovednosť a výkon.

Výpočet platu mal podľa kritikov vychádzať z národných podmienok a platu poslanca NR SR, a nie diametrálne odlišných podmienok vyspelých európskych štátov. Pokrytie vyšších životných nákladov v Bruseli získajú europoslanci totižto zo štedrých paušálnych náhrad, diét, cestovného či "kreatívneho účtovania". Jeden respondent kriticky poukázal na fakt, že daňoví poplatníci musia v 21. storočí financovať jazykovú a počítačovú negramotnosť svojich zástupcov v EP.

Postoje k zdroju financovania platov poslancov EP a k výške ich platu v súvislosti s paušálnymi náhradami sa medzi respondentmi odlišovali. Niektorí z nich považujú cestovné náhrady, diéty a rôzne ďalšie príspevky za privysoké, prípadne svojou podstatou za nezmyselné. Iní si naopak myslia, že vzhľadom na bohaté náhrady mal byť plat poslancov EP nižší. Objavil sa aj názor, ktorý presadzoval, aby boli europoslanci platení z rozpočtu EÚ. Jeden respondent vyjadril svoje presvedčenie, že na objektívne posúdenie odmeny by bolo najprv dobré vedieť, aká bude náplň práce europoslancov. Ich prvý plat mal byť určený intervalom.

18. Návrh na zmrazenie platov ústavných činiteľov (na úrovni rokov 2002 a 2003)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Jednou skupinou hodnotiacich bol návrh, ktorý ponechával platy poslancov a ostatných ústavných činiteľov (prezidenta SR, členov vlády, sudcov Ústavného súdu SR, ostatných sudcov, predsedu a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu SR, Generálneho prokurátora SR) na úrovni rokov 2002 a 2003, označený za diskutabilný populistický krok. Podľa nich ide o skupinou poslancov lacné naháňanie politickej priazne voličov dva roky pred parlamentnými voľbami. Zmrazovanie platov ústavných činiteľov nie je spôsob, ktorým by sa dosiahli výrazné úspory v štátnom rozpočte. Pri zvyšovaní príslušných platov je potrebné postupovať rovnomerne každý rok, aby sa vyhlo skokovitému zvýšeniu o pár rokov.

Podľa viacerých názorov sú ústavní činitelia verejnými osobami, ktoré ovplyvňujú celkový vývoj ekonomiky a spoločnosti na Slovensku. Výpočet ich platov ako násobok výšky priemernej mzdy v hospodárstve preto predstavuje podľa týchto názorov zaslúženú odmenu v súvislosti od toho, ako sa ekonomika reálne vyvíja. Špičkové štátne posty vo výkonnej, zákonodarnej, ako aj súdnej moci musia byť adekvátne ohodnotené, čo by mohlo prispieť k obmedzeniu korupcie a klientelizmu.

Odborníci podotkli, že je obtiažne byť objektívnym, keď človek rozhoduje sám o svojom plate, zvlášť v prípade, ak sa jedná o jeho zvýšenie, nehovoriac o jeho znížení. Preto by sa mal uplatňovať valorizačný mechanizmu, ktorý určuje rast platu pre poslancov zo zákona. Podobne ako platy, aj rôzne náhrady a príplatky, ktoré môžu poslanci získavať, by mali zodpovedať ich výkonnosti a užitočnosti.

Jeden z odborníkov pokladá za vhodné zvážiť podobu valorizačného mechanizmu. Nie je podľa neho korektné, aby príjem ústavných činiteľov narastal 3-násobným tempom ako priemerného pracujúceho človeka, pretože môže dôjsť k situácii, keď tomuto zamestnancovi reálny príjem klesne (inflácia prevýši nominálnu mzdu), ale ústavnému činiteľovi reálny príjem takmer s určitosťou porastie (pri 3-násobne vyššom nominálnom prírastku bude s vysokou pravdepodobnosťou vyšší ako inflácia).

Ďalší z hodnotiacich expertov považuje platy ústavných činiteľov za zle konštruované z hľadiska ich stanovenia na základe priemerných miezd, a nie na základe ich manažérskej práce. Má to za následok veľmi negatívny a dehonestujúci vplyv na tieto funkcie v konkurenčnom prostredí. Rovnostársky princíp rozhodujúci pri odmeňovaní ústavných činiteľov má za následok stav, keď kvalitní ľudia nemajú dostatočnú motiváciu vstúpiť do politiky, a naopak, nekvalitní majú väčšiu motiváciu systém zneužívať.

Podľa časti expertov, ktorí súhlasili s poslaneckým návrhom, nemožno krok poslancov chápať ako populistický. Aj keď by malo opatrenie iba veľmi malý ekonomický dopad na verejné výdavky, išlo by skôr o prejav solidarity s tými skupinami občanov, na ktorých dopadajú častokrát tvrdé ekonomické opatrenia vlády, a ktorým klesá reálny príjem. Jeho prínos by bol predovšetkým v etickej rovine.

19. Zákon o náhradnom výživnom (znovuzriadenie inštitútu štátom plateného náhradného výživného)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Znovuzriadenie inštitútu štátom plateného náhradného výživného za rodičov neplniacich si svoje vyživovacie povinnosti považuje hodnotiaca komisia odborníkov za politický populizmus zo strany poslancov NR SR. Je to učebnicový príklad škodlivej intervencie štátu, ktorá vedie k opačným než zamýšľaným cieľom. Záväzok štátu hradiť výživné za nezodpovedných rodičov je nebezpečný precedens, ktorý môže jednak podporovať nežiaduce vzorce správania, a tiež zbytočne zaťaží výdavky štátneho rozpočtu. Podľa viacerých hodnotiacich je pravdepodobné, že tento nový "sociálny program" začne byť niektorými jednotlivcami zneužívaný, a bude sám demotivovať otcov/matky finančne prispievať svojim deťom (tzv. morálny hazard).

Prijatý zákon o náhradnom výživnom nerieši príčiny, ale len následky, pričom problém nezodpovedných rodičov neplatiacich alimenty na deti presúva na plecia všetkých daňových poplatníkov. Odborníci upozorňujú, že aj v dnes platnej legislatíve existujú mechanizmy, ktoré umožňujú riešiť stav, kedy rodič neplatí výživné. Štát by sa teda mal v prvom rade zamerať na zlepšenie vymáhateľnosti súdnych rozhodnutí a mal by razantnejšie postupovať voči neplatičom alimentov.

Podľa niektorých respondentov treba odkázaným ľuďom v stave hmotnej núdze pomáhať adresne a transparentne, čo však tento zákon neuskutočňuje, len zavádza ďalšiu schému pre ľudí, ktorí sa nenachádzajú v stave hmotnej núdze. Stanovenie rôznych kritérií pre pomoc zo strany štátu je v tomto prípade kontraproduktívne.

V hodnotení sa vyskytli i názory, ktoré súhlasili, aspoň s dočasným, zavedením inštitútu štátom plateného náhradného výživného, nakoľko súčasný právny systém na Slovensku má ďaleko od dokonalosti, ťažko sa vymáhajú práva oprávnených osôb a často sa stáva, že vinou zdĺhavých procesov pri štandardnom konaní dochádza k zhoršovaniu finančnej situácie postihnutých rodín. Títo respondenti považujú za správne, aby štát ochraňoval práva svojich občanov, nehovoriac o deťoch, keď je ohrozený ich zdravý vývin, a veria, že zákon pomôže sociálne najviac odkázaným vrstvám obyvateľstva. Štát by mal byť však tiež schopný efektívne vymôcť alimenty a penále od neplatiacich rodičov, čím by si pokryl časť nákladov vzniknutých v súvislosti s výplatou náhradného výživného.

Obava, že zákon bude podnecovať k špekuláciám (formálne rozvody) a k neúnosnému vyplácaniu dávok zo štátneho rozpočtu nie je podľa jedného respondenta namieste.

Nová smernica EÚ o investičných službách (umožnenie poskytovania služieb v celej EÚ na základe povolenia v domovskej krajine, minimálne štandardy kompetencií národných autorít dohľadu nad finančným trhom, sprísnenie podmienok na poskytovanie investičných služieb, umožnenie obchodovania s cennými papiermi aj mimo burzy)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Nová smernica Európskej únie upravujúca poskytovanie investičných služieb v rámci vnútorného trhu bola drvivou väčšinou odborníkov hodnotená vysoko pozitívne. Umožnením investičným spoločnostiam, bankám či zmenárňam poskytovať služby v ktoromkoľvek členskom štáte únie, ak už tieto spoločnosti získali povolenie v domovskej krajine, uľahčí cezhraničné poskytovanie finančných služieb a napomôže liberalizácii finančného trhu v rámci EÚ. Okrem toho, že smernica podporí rast podnikateľskej činnosti v segmente investičných služieb bez ohľadu na hranice medzi členskými štátmi únie, následne rozvoj finančného trhu a zvýšený konkurenčný tlak medzi finančnými inštitúciami, zjednoduší prístup podnikov k dodatočným vonkajším zdrojom. V konečnom dôsledku bude podporený rozvoj podnikania, ako aj ekonomický rast členských krajín EÚ.

Podľa jedného z hodnotiacich expertov nie je isté, či opatrenie prinesie výraznejší posun v zjednotení finančných trhov v celej EÚ na spôsob systému v Spojených štátoch amerických. Prekážkou k žiadanému stavu sú historické, kultúrne a jazykové rozdiely, v mnohom rozdielna legislatíva, nerovnaká regulácia finančných trhov, rozdielny daňový režim a stále nie jednotná mena v rámci celej EÚ.

Podľa ďalšieho z názorov je opatrenie trochu v rozpore so stratégiou Bank of International Settlements, ktorá sa snaží vytvoriť integrovaný dohľad nad účastníkmi finančného trhu (poisťovňami, bankami, finančnými skupinami a nebankovými subjektmi) a vykonávanými finančnými operáciami.

Jeden z respondentov vyjadril obavu, že smernica môže urýchliť proces globalizácie v tejto oblasti až na nežiadanú úroveň.

Smernica EÚ o ochrane práva duševného a priemyselného vlastníctva (silnejší boj proti porušovateľom autorských práv, proti falšovaným a pirátskym tovarom a službám)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Členovia hodnotiacej komisie väčšinou hlasov podporili prijatie smernice Európskej únie, ktorá upravuje ochranu a vymáhateľnosť práv duševného a priemyselného vlastníctva na vnútornom trhu spoločenstva. Snaha vytvoriť zdravé podnikateľské prostredie pre držiteľov práv, posilnenie opatrení proti páchateľom nelegálnych činností v zmysle porušovania autorských práv a vytvorenie prostriedkov zastrašenia osôb podieľajúcich sa na pirátstve a falšovaní bolo mnohými odborníkmi hodnotené pozitívne. Duševné a priemyselné vlastníctvo je dnes chránené nedostatočne, jeho ochrana a vymáhateľnosť musí byť rovnaká, ako pri každej inej forme vlastníctva.

Jeden z hodnotiacich odborníkov poukázal na štúdiu Centra pre hospodársky a politický výskum (Centre for Economic and Policy Research), podľa ktorej sa high-tech priemysel v istom regióne rozvíja tým intenzívnejšie, čím je lepšie chránené duševné vlastníctvo. Nedostatočná ochrana duševného vlastníctva firmám odčerpáva zisky a nespravodlivo zhoršuje ich pozíciu na trhu. Od tohto opatrenia, ktoré harmonizuje národné legislatívy v zmysle ochrany vlastníkov práv, je preto očakávané, že prispeje k zvýšeniu konkurencieschopnosti EÚ.

Podľa ďalšieho z názorov expertov legislatíva a dodržiavanie práv sú odlišné záležitosti. Mnohokrát nelegálne tovary "svetových" značiek sa nachádzajú v stánkoch ázijských obchodníkov na trhoch u nás alebo v Českej republike už od roku 1990 bez ohľadu na legislatívu. Okrem nej musí existovať ochota a vôľa riešiť tento problém.

Keďže tovary, ktoré bývajú predmetom pirátstva a falšovania, sú obvykle nevyhnutným nástrojom pokroku a ekonomického rozvoja, a ich ceny sú určované na základe kúpnej sily obyvateľov západných krajín, ktorá je podstatne vyššia ako na Slovensku, by SR mala podľa jedného respondenta smernicu implementovať až v poslednom možnom termíne. Vyskytol sa tiež názor, že Slovensko nie ja na plnenie smernice dostatočne pripravené, čo môže mať za následok značné problémy v jej praktickom napĺňaní.

Na druhej strane niekoľko členov hodnotiacej komisie poukázalo na privysoké ceny tovarov od pôvodných výrobcov, resp. predajcov, ktorí stanovovaním cien, častokrát vyšších ako v západnej Európe, nepriamo "vyzývajú" k predaju nelegálneho tovaru vo východnej Európe. Boli tiež prezentované názory, podľa ktorých smernica zameraná najmä na boj proti pirátskym kópiám hudby a softvéru je bezvýsledný boj. Pri digitálnych kópiách neexistuje vzácnosť zdrojov, a preto robiť z nadnárodných hudobných a softvérových spoločností zákonom chránené subjekty nie je namieste. Miera pirátstva by sa podľa týchto názorov znížila, keby sa boj sústredil proti hudobným oligopolom, ktoré diktujú vysoké a rozdielne ceny hudobných nosičov (napr. CD v USA predávané za 350 Sk, na Slovensku za 750 Sk).

Návrh smernice o patentovaní počítačovo-orientovaných vynálezov (uľahčenie patentovania, doba platnosti patentu - 20 rokov)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Väčšina hodnotiacich odborníkov podporila schválenie návrhu smernice o patentovaní vynálezov, ktoré sú určené na realizáciu v spojení s použitím počítačov, počítačovej siete či iného programovateľného zariadenia a označila ho za správny krok. Súhlasné stanoviská viacerých členov komisie sa zhodovali s názormi na vyššie uvedenú smernicu o ochrane práva duševného a priemyselného vlastníctva. Smernica dostatočne špecifikuje rozsah nápadov a inovácií, ktoré je možné pokladať za vynález v danej oblasti. V prípade definitívneho prijatia bude ochraňovať autorov počítačovo-orientovaných vynálezov (tzv. softvérových patentov) a dá im priestor na ochranu ich duševného vlastníctva. Aj v tejto oblasti je lepšia ochrana duševného vlastníctva predpokladom intenzívnejšieho rozvoja podnikania v odvetví informačných technológií a prispeje k zvýšeniu konkurenčnej schopnosti hospodárstva EÚ. Inovácie a duševné vlastníctvo sú podľa zástancov opatrenia v odvetví softvérových produktov nedostatočne chránené.

Ide však o zložitú problematiku. Aj keď je na jednej strane ochrana duševného vlastníctva v oblasti softvérových vynálezov potrebná, na druhej strane zmyslom ochrany má byť podpora inovácií, a nie podpora záujmov veľkých softvérových firiem. Jedným respondentom bolo navrhnuté zobrať si príklad zo skúseností v USA, kde je už táto problematika riešená. Podľa kritických názorov je celá smernica nezmyselná a môže zlikvidovať malé nezávislé štúdiá zaoberajúce sa vývojom softvéru, resp. zásadne spomaliť vývoj nových aplikácií.

Opatrenia Európskej komisie zlaďujúce ponuku a dopyt po prekladateľských službách (obmedzenie rozsahu prekladaných textov, zefektívnenie prekladateľských služieb)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Interné opatrenia Európskej komisie, ktoré racionalizáciou prekladateľskej agendy reagovali na veľké množstvo nedokončenej prekladateľskej práce a poddimenzovaný stav poskytovateľov prekladateľských služieb, označila väčšina odborníkov za rozumné a potrebné pre zabezpečenie prekladu nevyhnutného množstva textov. Podľa expertov je vhodné presne špecifikovať dokumenty a doklady, ktoré majú byť preložené do všetkých národných jazykov, a ktoré iba do niektorých úradných jazykov. Bežná korešpondencia, by však mohla byť vedená v obmedzenom počte jazykov, ktoré by mali európski úradníci bezpodmienečne ovládať.

Aj v oblasti prekladateľských služieb by sa asi žiadalo oveľa radikálnejšie rozhodnutie. Potrebné by určite bolo, keby obmedzené prekladateľské kapacity prinútili EÚ produkovať menej stránok textu v súlade s príslovím "niekedy menej je v skutočnosti viac".

Bol prezentovaný aj názor, podľa ktorého by sa zníženie objemu práce tlmočníkov a prekladateľov dosiahlo znížením počtu byrokratov v administratíve EÚ. Kritici poukázali na signifikantnú ukážku v inštitúciách EÚ veľmi obľúbenej snahy o reguláciu všetkého - v tomto prípade "zlaďovanie" ponuky a dopytu po prekladateľských službách.

Povolenie Európskej komisie dovážať geneticky modifikovanú kukuricu

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Po piatich rokoch nové povolenie Európskej komisie (EK) dovážať geneticky modifikovanú (GM) potravinu prijali hodnotiaci respondenti prevažne pozitívne. Podľa tejto časti odborníkov ide o správne rozhodnutie, na ktoré však bolo treba pridlho čakať.

Dovoz geneticky modifikovanej kukurice je jedným z krokov, ktorým únia otvára priestor pre dovoz ďalších geneticky modifikovaných potravín v budúcnosti, ako aj prvým krokom k odstráneniu zbytočného tabuizovania tejto problematiky. Súhlas bol vyjadrený aj s uzákonenou požiadavkou viditeľne a výrazne označovať produkty, ktoré geneticky upravované potraviny obsahujú. Aj vďaka tejto podmienke ostáva len na slobodnom rozhodnutí konečného spotrebiteľa, pre aký typ potravín sa na základe dostupných informácií a vlastných preferencií sám rozhodne.

Nedostatkom opatrenia, ktorý odborníci kritizovali, bolo udelenie povolenia dovážať geneticky modifikovanú potravinu iba jednej firme.

V súčasnej dobe sa rozprúdila široká diskusia o škodlivosti geneticky modifikovaných potravín, pričom odporcovia argumentujú faktom, že nie je možné odhadnúť dlhodobejšie dôsledky konzumácie týchto potravín. Naopak, podľa zástancov opatrenia GM potraviny obsahujú 1 až 2 ďalšie bielkoviny, ktoré nemôžu konzumentov nijakým spôsobom poškodiť. Podľa dostupných informácií neexistujú doposiaľ žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by dokazovali zdravotnú škodlivosť geneticky modifikovaných potravín alebo ich negatívny účinok na životné prostredie. Ide o jeden z najperspektívnejších spôsobov, ako znížiť či dokonca odstrániť nedostatok potravín v chudobných krajinách, čo si súčasné potravinové nároky populácie vyžadujú. Geneticky modifikované potraviny sú v neposlednom rade lacnejším spôsobom obživy ako tzv. bio-potraviny a rozširujú možnosti slobodného výberu pre spotrebiteľov.

Podľa niektorých respondentov ide o krok predčasný, škodlivý a veľmi nebezpečný. Žiadne testy nedokážu stopercentne zaručiť zdravotnú nezávadnosť pre ľudí. Fakt, že súčasná veda a metódy, ktoré používa, škodlivosť nepreukázali, ešte nič nezaručuje. Aj v prípade cigariet bola ich škodlivosť oficiálne dokázaná po desiatkach rokov. Rozhodnutie EK prinajmenšom zaťaží tých spotrebiteľov, ktorí odmietajú geneticky upravené potraviny, pretože odteraz budú musieť v obchode venovať zvýšenú pozornosť informácii na obaloch (zatiaľ iba kukurice, no neskôr aj ďalších potravín). Na rozdiel od cigariet potraviny musí kupovať každý, a je tiež pravdepodobné, že väčšina spotrebiteľov všetky informácie na obaloch, tak ako aj doteraz, nebude pozorne čítať a GM potraviny nakúpi nevedomky. Ak sa potom v budúcnosti prípadne preukáže škodlivosť týchto potravín na ekosystéme či zdraví ľudí, nebude cesty späť.

Geneticky upravené plodiny znamenajú podľa jedného kritika tiež ďalší prejav egoizmu rozvinutých štátov voči chudobným krajinám. Poľnohospodárom vo vyspelých štátoch dávajú šancu zvýšiť produktivitu a udržať si konkurencieschopnosť aj v prípade zníženia dotácií a ochrany ich domácich trhov agrokomodít v budúcnosti, ktorú po desaťročia uplatňovali voči nerozvinutým krajinám, pre ktoré bol obchod s poľnohospodárskymi produktmi často vôbec jedinou príležitosťou na zapojenie sa do globálnej deľby práce a obchodnej výmeny.

Návrh Európskej komisie zaviesť princíp rovnakého prístupu oboch pohlaví k službám a tovarom (napr. rovnaké poistné sadzby pre ženy aj mužov)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Snaha Európskej komisie zaviesť princíp rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami pri poskytovaní tovarov a služieb sa u odbornej verejnosti stretla s kritickými ohlasmi. Hodnotiaci sú proti diskriminácii ako takej, avšak princíp rovnakého prístupu oboch pohlaví k službám a tovarom by sa nemal týkať prípadov, keď sú rozdielne obchodné podmienky výsledkom prirodzených rozdielov medzi mužmi a ženami.

Podľa mnohých respondentov však predmetný návrh smernice, aplikovaný napríklad v prípade výpočtov poistných sadzieb, tieto prirodzené rozdiely ignoruje. V súčasnosti, ak je poistením pokryté riziko smrti, je výška poistného príspevku vyššia pre mužov, pretože tí majú vyššiu pravdepodobnosť úmrtia. V prípade dôchodkového poistenia je situácia opačná. U žien sa očakáva dlhšie vyplácanie dôchodku, preto platia ony vyššie poistné. Odborníci považujú preto za nezmyselné, aby napríklad pri dôchodkovom poistení štatisticky dlhšie žijúce skupiny osôb (ženy) platili rovnaké poistné príspevky ako kratšie žijúce skupiny obyvateľov (muži). Hovoriť o diskriminácii žien, lebo žijú dlhšie alebo o diskriminácii mužov, pretože v prípade poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom platia viac, lebo vykazujú viac nehôd, je podľa kritikov absurdné.

Ako uviedol jeden z respondentov, zjednotenie poistných sadzieb, navrhnuté EK, by neskončilo na úrovni aritmetického priemeru poistného mužov a žien. Poisťovne by totiž mohli zohľadňovať riziko selekcie poistených. Kvôli cene by rizikové poistenie uzatvárali viac ženy ako muži, a naopak u mužov by malo väčšiu obľubu pre nich relatívne lacnejšie dôchodkové poistenie. Preto by sa (zjednotené) poistné muselo blížiť skôr tomu z pôvodných poistných, ktoré bolo vyššie. Niektorí členovia komisie sa zhodli na tom, že brániť diskriminácii inou diskrimináciou neprinesie vždy deklarovaný želateľný výsledok. Napríklad, ženy budú platiť viac za to, že sú zdravšie, a že žijú dlhšie. Oblasť by mala byť podľa nich ponechaná v kompetencii trhu, a nemala by byť administratívne riešená z pôdy EÚ.

Aj samotná poistná matematika a úmrtnostné tabuľky sa podľa názoru ďalšieho z expertov dajú interpretovať ako diskriminačné, ale je potrebné ich brať ako fakt. Inak by sa za diskrimináciu dala považovať aj rozdielna výška poistného podľa veku, bydliska, modelu automobilu a pod., čo by mohlo viesť k absurdným situáciám. Fyziologické a mentálne odlišnosti medzi mužmi a ženami je nutné brať ako dané a prístup k obidvom pohlaviam v prípade poskytovania napríklad poistných služieb nemôže byť vždy rovnaký. Ako glosoval jeden z respondentov, je otázne, či inštitúcie EÚ ako riešenie diskriminácie nenariadia aj rovnakú dĺžku života pre obe pohlavia.