INEKO - Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy

1. Nový zákon o dani z príjmov (zavedenie rovnej dane z príjmov - 19%, zvýšenie odpočítateľných položiek, zrušenie paušálnej dane, zavedenie paušálnych výdavkov pre živnostníkov, daňová asignácia - 2%, zrušenie osobitnej sadzby dane a dane z dividend, zjednodušenie daňovej legislatívy, minimalizovanie výnimiek a daňových úľav)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Nový zákon o dani z príjmov, ktorý zaviedol rovnú daň na úrovni 19%, dostal od hodnotiacich odborníkov mnohé pozitívne prívlastky: jeden z najvýznamnejších a najreformnejších zákonov za posledné roky, vlajková loď ekonomických reforiem na Slovensku, fiškálna revolúcia, principiálny a odvážny zákon, jednoznačne najpozitívnejšia súčasť daňovej reformy, v našom regióne ojedinelá zásadná daňová reforma idúca správnym smerom a pod.

Zákon o dani z príjmov bude mať pozitívny vplyv na viaceré oblasti. Relatívne nízka rovná daň a jednoduchý daňový systém bez neprehľadných výnimiek a komplikovaných zákonných ustanovení oživia hospodárstvo, vytvoria predpoklady pre zdravý ekonomický rast, budú pôsobiť stimulujúco na podnikanie a na domáce, ako aj zahraničné investície, na pracovný trh, budú demotivovať daňové subjekty obchádzať a neplatiť dane. Zjednodušenie daňovej legislatívy a administratívy je dôležité aj kvôli kapacitným problémom daňových úradov. Zákon zvyšuje medzinárodnú konkurencieschopnosť krajiny. Daňová reforma a hlavne rovná daň priniesla Slovensku aj významné zlepšenie obrazu krajiny vo svete a nezvyklo veľký priestor v renomovaných svetových médiách. Odborníci ocenili presun dôrazu z priamych na nepriame dane. Podľa mnohých je rovná daň spravodlivejšia. Pozitívom je aj fakt, že po zavedení rovnej dane na úrovni 19% a zvýšených odpočítateľných položiek nebude žiaden daňovník platiť vyššiu daň z príjmov ako pred reformou.

Podľa viacerých odborníkov mohla a mala byť sadzba dane nižšia, čím by Slovensko získalo ešte výraznejší náskok v regióne a priblížilo by sa sadzbám niektorých bývalých štátov Sovietskeho zväzu. Znižovanie sadzby dane z príjmov by sa malo diať pri nezvyšovaní nepriamych daní. V súčasnosti totižto pri statickom pohľade platí, že čo daňovník ušetrí na dani z príjmov, vydá na vyššej dani z pridanej hodnoty a vyšších spotrebných daniach (pozn. nie všetky vrstvy obyvateľstva). Zo začiatku môže robiť problémy politicky obhájiť rovnú daň z príjmov, ak budú výnosy tejto dane nižšie, ako sa očakáva. Výrazný pozitívny efekt sa však prejaví v strednodobom horizonte, kedy sa očakáva i rast kúpnej sily väčšiny pracujúceho obyvateľstva. Zákon o dani z príjmov je dominantný vo svojej orientácii pro futura.

Protichodné názory boli vyslovené pri otázkach daňovej asignácie, zrušenia paušálnej dane a zavedenia paušálnych výdavkov pre živnostníkov.

2. Nový zákon o obchodnom registri (zápis do obchodného registra do 5 dní, zavedenie štandardizovaných formulárov, presun agendy zo sudcov na vyšších súdnych úradníkov)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Nový zákon o obchodnom registri je dlhoočakávanou zmenou. Nedostatočne formulované pravidlá viedli v minulosti k programovým obštrukciám a boli zdrojom rozsiahlej korupcie. Hodnotiaci sa vyslovili, že takto by mala vyzerať efektívna podpora podnikania a investícií. Ak má štát nejako podporovať podnikateľský sektor, tak je to práve zjednodušením byrokracie, zvýšením efektivity, t.j. i rýchlosti práce štátnych úradníkov. Norma podľa nich zlepší podnikateľské prostredie, vytvorí väčšiu flexibilitu, zníži korupciu a uľahčí a urýchli vstup na trh pre nové podnikateľské subjekty. Rýchlejšie správne konanie je lacnejšie tak pre podnikateľov, ako aj pre štát. Rýchlosť a čo najmenšia bariérovosť zakladania firiem je jedným z kritických kritérií, ktoré sledujú zahraniční investori.

Zákon zavádza podľa odborníkov správny princíp - čo nie je sporovou agendou, nemá byť prečo v rukách sudcu. Riešenie, kde vyšší súdni úradníci budú vykonávať zápisy do obchodného registra, je vhodnou alternatívou.

Hodnotiaca komisia vyjadrila nádej, že lehota na zápis zmien do obchodného registra - 5 dní - sa bude dodržiavať. Ak sa podarí zákon implementovať do praxe "bez straty ružičky", tak bude možné podľa hodnotiacich označiť opatrenie za "malý zázrak", z ktorého si budú môcť brať príklad aj iné štáty.

V hodnotení bolo jedným respondentom poukázané na nie celkom jasný mechanizmus kontroly objektívnej správnosti zapisovaných údajov. Podľa iného hodnotiteľa sa zabúda na tému zbierky listín, čo je tiež kľúčová vec pre dostatok informácií v podnikaní. Súdna prax je podľa neho benevolentná k tým, ktorí nedodržiavajú svoje povinnosti voči zbierke listín.

3. Novela zákona o rozpočtových pravidlách (zavedenie tvrdých rozpočtových obmedzení pre rozpočtové a príspevkové organizácie, metodika ESA 95 pre celú verejnú správu, zrušenie niektorých rozpočtových kapitol)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

V doterajšom období panovali veľké odlišnosti v spôsobe hospodárenia rôznych zložiek verejných financií. Odborníci pozitívne hodnotili zjednodušenie systému a sprísnenie rozpočtových obmedzení. Priaznivou informáciou je aj prechod na metodiku ESA 95. Novelu zákona o rozpočtových pravidlách vnímali ako krok smerujúci k zvýšeniu miery transparentnosti a efektívnosti hopodárenia s verejnými zdrojmi. Zmena zákona bola nevyhnutná, bez nej by bolo zložité držať rozpočet vo vymedzených parametroch. Novela zavedie disciplínu do hospodárenia organizácií verejného sektora.

Dôležitá bude implementácia novely, ako aj kľúčového programového rozpočtovania. Bude tiež potrebné zreformovať verejné financie takým spôsobom, aby došlo k účinnejšej možnosti kontroly hospodárenia s verejnými financiami, aby verejnosť mohla kontrolovať účel a efektívnosť vynaložených verejných prostriedkov.

Podľa jedného respondenta došlo k šikovnému vysporiadaniu sa s problémom rozpočtového provizória po technickej aj politickej stránke. Ak sa totižto nepodarí parlamentu schváliť v riadnom termíne zákon o štátnom rozpočte, potom bude platiť v čase provizória návrh štátneho rozpočtu, ktorý bol schválený vládou, a nie ten z predošlého roka, ako tomu bolo doteraz.

Niektorí hodnotiaci súhlasili so zrušením viacerých rozpočtových kapitol, napríklad Najvyššieho súdu (NS) SR alebo Generálnej prokuratúry (GP) SR. Zároveň však jeden respondent presadzoval v budúcnosti vytvorenie samostatnej kapitoly pre súdnictvo (pre všetky stupne), aby nešlo hospodárenie súdov cez kapitolu Ministerstva spravodlivosti (MS) SR. Kritici považovali zrušenie samostatných rozpočtových kapitol NS SR a GP SR a ich subsumovanie do kapitoly MS SR za nesprávny krok, ktorý nemá podľa nich ekonomické opodstatnenie a je výlučne zameraný na oslabenie samostatnosti v súdnom rozhodovaní obidvoch dotknutých inštitúcií.

4. Novela zákona o správe daní a poplatkov (zjednodušenie a sprísnenie správy a výberu daní, možnosť podať daňové priznanie elektronickou poštou)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Novela zavádza priehľadnejšie, ale súčasne aj prísnejšie pravidlá do vzťahu daňovník - daňový úrad. Daňovník a správca dane by mali byť rovnocenní partneri. Novela čiastočne zrovnoprávňuje tento vzájomný vzťah. Dikcia jednotlivých ustanovení sleduje efektívnejšie vymáhanie daní a daňových nedoplatkov. Za veľmi účinné je možné označiť aj zverejňovanie daňových dlžníkov. Odborná verejnosť súhlasila aj s obligatórnosťou pri udeľovaní pokút, čo by malo zmenšiť priestor pre svojvoľné, resp. korupčné správanie daňových úradníkov.

Pozitívom je aj výhľad podávania daňových priznaní elektronickou cestou, aj keď tu je, rovnako ako v Českej republike, certifikácia podpisu prekážkou okamžitého zavedenia tejto možnosti. Vyžiadalo by si to nemalé prostriedky zo strany podnikateľov, pokiaľ by chceli hneď využiť túto možnosť a pravdepodobne aj zo strany správcu dane, ktorý by musel zabezpečiť funkčný systém.

Hodnotiaci dúfajú, že sa novela zákona o správe daní a poplatkov zaradí do zoznamu opatrení slúžiacich k umravneniu dlžníkov a ku kultivácii podnikateľského sektoru. Zjednodušenie správy daní prinesie rovná daň.

Určité rezervy videli niektorí hodnotiaci v pomalom a nedostatočne razantnom postupe pri vymáhaní daňových nedoplatkov.

5. Zákon o starobnom dôchodkovom sporení (zriadenie kapitalizačného piliera dôchodkového zabezpečenia)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Zákon o starobnom dôchodkovom sporení zavádza druhý - kapitalizačný pilier - jeden z dvoch najvýznamnejších pilierov dôchodkovej reformy. Väčšina odbornej verejnosti privítala vytvorenie kapitalizačného piliera, ktorý umožní ľuďom v priebehu pár rokov nasporiť si na penziu, z ktorej budú môcť dôstojne žiť. Slovensko je jednou z mála krajín Európy, ktoré sa rozhodli ísť pokrokovou cestou zodpovednosti občanov za svoj vlastný život. Bez dôchodkovej reformy, do ktorej sa počíta aj prijatý nový zákon o sociálnom poistení (prvý - priebežný pilier), by doterajší solidárny priebežný systém bol za niekoľko rokov neudržateľný. Viacpilierový dôchodkový systém diverzifikuje riziká - tak ekonomické, ako aj politické. Hodnotiaci ocenili, že sa našla zhoda v koalícii na túto politicky neľahkú reformu. Napriek tomu, že niekotré konkrétne oblasti bude treba ešte doladiť novelami a sekundárnou legislatívou, podstata zákona je správna a je veľmi dobré, že je už na svete.

Hodnotiaca komisia vyjadrila kritický názor na poslancami schválené ustanovenie zákona, ktoré určuje povinnosť investovať minimálne 50% objemu hodnoty majetku dôchodkových fondov na domácom kapitálovom trhu. Takto sa budú podporovať neefektívne investície, keďže slovenské podniky budú umelo emitovať cenné papiere. Menšia flexibilita investovania dôchodkových fondov bude mať za následok nižšie výnosy, a teda aj nižšie dôchodky. Podľa jedného respondenta tu ide o zaujímavý príspevok do diskusie, či je druhý pilier menej citlivý na politické zásahy, a či je liberálnejší než prvý pilier. Ďalšie výhrady sa týkali zvýšenia, aj keď nepatrného, odvodov. Tie by mali neskôr klesnúť. Výber poistného (9%) do kapitalizačného piliera cez Sociálnu poisťovňu môže byť problematický. Nebezpečím pre úspešnosť druhého piliera môžu byť celosvetový nepriaznivý vývoj kapitálového trhu a nedôvera Slovákov v súkromné správcovské spoločnosti. Preto bude kľúčové, aby štát udeľoval licencie spoločnostiam s primeranou kapitálovou vybavenosťou a skúsenosťami na trhu transparentným spôsobom. Treba akcentovať čistotu a otvorenosť systému, aby sa nenaštrbila dôvera občanov. Ide totiž o obrovský objem investovaných prostriedkov, ktorý za niekoľko rokov zmení tvár finančného trhu na Slovensku. Bude nevyhnutné doriešiť otázku financovania dlhu priebežného piliera (resp. transformačných nákladov reformy), aby sa stal systém z dlhodobého hľadiska udržateľným, ako aj otázku započítavania / nezapočítavania nákladov na zavedenie kapitalizačného piliera do deficitu verejných financií.

Hodnotenie opatrenia niektorých odborníkov sa vyznačovalo nespokojnosťou s váhou kapitalizačného piliera, ktorý mal byť podľa nich nosný. Naopak iní hodnotiaci považovali vytvorenie druhého piliera za nepotrebný krok. Podľa nich stačilo zreformovať priebežný pilier a spraviť ho viac zásluhovým, ako sa to nakoniec aj podarilo presadiť. K nemu by potom stačilo pridať dobrovoľný pilier, ktorý už reálne existuje v podobe doplnkového dôchodkového poistenia a životných poistiek. Krytie transformačných nákladov z privatizačných príjmov je podľa kritikov tunelovaním verejných finančných prostriedkov a nebezpečným precedensom politickej nezodpovednosti. Rozhoduje sa o tom, čo bude za 20 rokov, a pritom nedokážeme predpovedať, čo bude za 5 rokov. Podľa menšinového názoru ide o neschopnosť politických elít riešiť vyskytujúci sa problém.

6. Zákon o službách zamestnanosti (nové nástroje aktívnej politiky trhu práce - motivačné a aktivačné príspevky, poskytovanie služieb zamestnanosti súkromnými agentúrami, vyššia periodicita návštev na úrade práce pre neaktívnych nezamestnaných)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Nové nástroje aktívnej politiky trhu práce, ktoré majú SR pomôcť napĺňať tzv. novú európsku stratégiu zamestnanosti boli vnímané hodnotiacimi odborníkmi pozitívne, ako príspevok k ďalšiemu znižovaniu počtu nezamestnaných a rozčereniu doposiaľ stojatých vôd na slovenskom pracovnom trhu. Zákon o službách zamestnanosti kladie dôraz na aktivitu a motiváciu nezamestnaných nájsť si a udržať si zamestnanie, čo je správne. Celá reforma sociálneho systému, smerujúca k podpore pracovnej aktivity, je podľa väčšiny hodnotiacich sympatická a ekonomicky opodstatnená. Pozitívom je i potieranie čiernej práce, a tým pádom aj fiktívnej nezamestnanosti. Pomáhať treba len ľuďom, ktorí sú naozaj v núdzi a nezneužívajú sociálny systém. Tých treba presne identifikovať, napríklad aj prísnymi kontrolami.

Kľúčovým faktorom bude implementácia nových noriem. Až čas ukáže, ako sa zákon bude aplikovať, resp. obchádzať v praxi. Veľmi dôležité bude vyhodnocovať účinnosť jednotlivých opatrení, aby nedochádzalo k mrhaniu verejných zdrojov v prípade, že niektoré kroky nebudú efektívne.

Jeden respondent vyslovil kritiku nad podmienkou priznávania príspevku na sťahovanie sa za prácou, ktorá predpokladá trvalý pobyt v novom pôsobisku. Toto ustanovenie je podľa neho nepružné a pre väčšinu nezamestnaných drahé. Veď ktorí nezamestnaní si budú môcť dovoliť kúpiť byt/dom v mieste jeho nového zamestnania. Predmetom kritiky sa stala aj úprava, ktorá stanovuje, že poskytnutie príspevku na sťahovanie nie je viazané na dĺžku zamestnania v novom pôsobisku, čiže teoreticky môže žiadateľ dostať príspevok aj po týždni zamestnania na novom pracovisku. Namiesto príspevku na sťahovanie za prácou by bola efektívnejšia možnosť daňového odpisu časti nákladov na sťahovanie, ako to funguje vo viacerých krajinách (napr. USA, Kanada), čo znižuje aj mieru prerozdeľovania.

7. Nová kategorizácia liekov (predpokladaná úspora 1,5 mld. Sk)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Nová kategorizácia liekov priniesla zmenený prístup - štát bude viac prispievať na chronické choroby ako na akútne a krátkodobé ochorenia, pri ktorých bude spoluúčasť pacientov vyššia, s čím sa dá podľa hodnotiacej komisie súhlasiť. Odborná verejnosť ocenila deklarovanú pomerne značnú úsporu prostriedkov z titulu presadenia tohoto opatrenia liekovej politiky. Podľa ekonómov bol krok ministerstva zdravotníctva potrebný, nakoľko sa môžeme prikrývať len takou perinou, na akú máme.

Dôležité budú reálne efekty opatrenia, ktoré budú do značnej miery závisieť aj od spôsobu predpisovania liekov lekármi. Jeden respondent poukázal na potrebu lepšej mediálnej činnosti ministerstva zdravotníctva v tom smere, aby verejnosť pochopila, že sa v slovenskom zdravotníctve príliš plytve liekmi.

Výhrada zaznela nad častými a nepredvídateľnými administratívnymi zmenami doplatkov za lieky, ktoré okrem občanov zneisťujú aj subjekty v liekovom reťazci (napr. distribučné spoločnosti, lekárne).

8. Štátny rozpočet na rok 2004 (deficit štátneho rozpočtu - 78,5 mld. Sk, deficit verejných financií - 3,93% HDP)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Mnohí hodnotiaci považovali štátny rozpočet na rok 2004 za systémovo najlepší rozpočet za posledné roky. Odborníci ocenili pokračovanie znižovania deficitu verejných financií vo vyjadrení k HDP. Ministerstvo financií zatiaľ spĺňa svoj zámer každoročne znižovať rozpočtový deficit. Dosiahnutie cieľa - splnenia maastrichtského kritéria pre verejné financie v roku 2006 - môže byť pri takomto tempe reálne. Podľa jedného respondenta je snaha vlády priblížiť sa maastrichtským konvergenčným kritériám do roku 2006 síce pozitívna, ale je otázne, či to nie je na úkor rýchlejšieho napredovania reforiem, ktoré ešte nie sú dotiahnuté. Odborníci privítali transparentnosť rozpočtu, ktorý zreálňuje príjmy a výdaje a tlačí na jednotlivé ministerstvá hospodáriť s obmedzenými zdrojmi. Pozitívom je aj programové rozpočtovanie - projektová orientácia rozpočtu, napriek tomu, že sa ešte neuplatňuje dostatočne, a snaha o viacročné programovanie a rozpočtovanie. Dôležité bude zreformovať verejné financie tak, aby mohla verejnosť kontrolovať účel a efektívnosť vynaložených prostriedkov zo štátneho rozpočtu.

Aktuálny štátny rozpočet je krokom vpred v racionalizácii výdavkov vlády, no napriek tomu v ňom zostalo mnoho položiek, ktoré by tam byť nemuseli, keďže sú motivované viac politicky ako ekonomicky. Odborníci najčastejšie spomínali razantne zvýšené dotácie do poľnohospodárstva. Miera prerozdeľovania zdrojov cez štátny rozpočet je u nás stále príliš veľká. Vo viacerých oblastiach (napr. v bytovej výstavbe alebo sociálnej politike) by namiesto rôznych príspevkov pomohli daňové stimuly, čiže namiesto opatrení na výdavkovej strane rozpočtu opatrenia na príjmovej strane. Vláda nemá podľa niektorých hodnotiacich pevne určené strednodobé rozpočtové priority - napr. vzdelanie, veda alebo dopravná infraštruktúra. Prority sú riešené krátkodobo a jednorazovo, čo znižuje efektivitu vynakladaných verejných prostriedkov. Podľa mnohých mal byť schodok rozpočtu výrazne nižší. Jeden hodnotiaci vyjadril názor, že samospráva je v štátnom rozpočte finančne podhodnotená. S prevzatými kompetenciami v rámci decentralizácie štátnej správy prebrala na seba totižto napríklad v oblasti školstva, ktoré bolo dlhodobo zanedbávané, prevádzkové dlhy, modernizačné dlhy, chátrajúce budovy, nevysporiadaný majetok atď.

Viacerí odborníci konštatovali, že lepší rozpočet sa v súčasnej nestabilnej politickej situácii asi nedal v NR SR presadiť. Kritizované bolo navýšenie deficitu poslancami, aj keď jeden respondent súhlasil s ministrom financií, že tie tri stotiny percenta navyše oproti pôvodnému návrhu sa v priebehu roka dajú skresať. Riziká nenaplnenia rozpočtu vidia analytici najmä v daňových príjmoch. Otvorenými otázkami ostávajú reformy, a s nimi súvisiace škrty, pôdohospodárstva a železníc. Riziko nesplnenia zámerov tohtoročného rozpočtu nespočíva podľa jedného respondenta ani tak na zlom odhade makroekonomických východísk či daňových príjmov, ale na stabilite vládnej koalície.

Na záver kompletná analýza vládou schváleného návrhu štátneho rozpočtu na rok 2004 od jedného respondenta: "Návrh vládou schváleného štátneho rozpočtu na rok 2004 je oproti predchádzajúcim rokom transparentnejší a komplexnejší, nemení sa v ňom však principiálny prístup vlády k verejným financiám a rozpočet nie je úspornejší.

Vláda v rozpočte na rok 2004 prezentuje reálnejšie a pred verejnosťou otvorenejšie plánovanie hospodárenia s verejnými financiami. Prvýkrát v ňom plánuje v komplexnejšej podobe verejné financie ako celok, ako aj ich jednotlivé zložky, a to navyše primárne v metodike Európskej únie ESA 95. Súčasťou štátneho rozpočtu na rok 2004 je rámcový návrh viacročného rozpočtu verejných financií. Rozpočet je pripravený aj podľa programového a funkčného členenia.

Zmenou oproti predchádzajúcim rokom je aj vplyv vstupu Slovenska do EÚ na plánované hospodárenie v štátnom rozpočte a vo verejných financiách. Odvody SR do rozpočtu EÚ sú súčasťou rozpočtových výdavkov a podstatná časť očakávaných (potenciálnych) zdrojov z európskych fondov je zaradená na príjmovej a ich použitie aj na výdavkovej strane rozpočtu. V rozpočte sa zároveň zohľadňuje potreba spolufinancovať projekty a je v ňom zahrnutá aj určitá snaha rešpektovať predpokladané reformy niektorých verejných výdavkov. V čase schvaľovania štátneho rozpočtu vo vláde (október 2003) však nebolo jasné, či (resp. v akej podobe) parlament potrebné zákony schváli.

Vláda si v návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2004 dala záväzok znížiť deficit v hospodárení s verejnými financiami v roku 2004 na 3,9% HDP, oproti očakávanému deficitu na úrovni okolo 5% HDP v roku 2003, resp. 7,2% v roku 2002. Vzhľadom na predpokladanú dynamiku ekonomického rastu nie je plánovaný deficit príliš ambiciózny. Ak sa však reálne splní, tak to môže byť hodnotené pozitívne.

Nepríjemným prekvapením vo vládou schválenom rozpočte na rok 2004 je naďalej nezmenená štruktúra výdavkov. Osobitne ide o pretrvanie značného objemu dotácií podnikateľským subjektom. Pritom práve tieto výdavky predstavujú možný výrazný a opodstatnený zdroj úspor, a navyše predstavujú zasahovanie vlády do tých sfér, do ktorých by v slobodnej spoločnosti zasahovať nemala.

Takým príkladom sú niekoľkomiliardové dotácie železniciam a poľnohospodárom. Železnice SR dostali prísľub na získanie prostriedkov z daní aj napriek neuskutočnenej racionalizácii, prejavujúcej sa najmä prezamestnanosťou. Poľnohospodárske subjekty si pod zámienkou vstupu do EÚ vymohli zvýšenie podpory oproti roku 2003 o približne 6 miliárd korún aj napriek limitom v rozpočte a dôležitejším úlohám (napríklad vo vymáhaní práva). Vymohli si ich aj napriek ich podstatne nižším mzdovým aj cenovým nákladom oproti konkurentom v EÚ. Navyše platí, že priame platby poľnohospodárom na Slovensku zodpovedajú už dnes v prepočte na paritu kúpnej sily úrovni viac ako 120%-ám priemeru EÚ a sú vyššie ako v ostatných krajinách Visegrádskej štvorky. Navrhované dotácie do slovenského poľnohospodárstva v roku 2004 považuje za vysoké aj Medzinárodný menový fond.

V štátnom rozpočte na rok 2004 sa nepredpokladá ani úspora v ďalšej výdavkovej položke, ktorá si to vyžadovala - výdavky na spotrebu štátnej správy. Výdavky na mzdy, tovary a služby sa majú oproti predchádzajúcemu roku zvýšiť o 6%, a majú tak predstavovať až takmer jednu štvrtinu všetkých výdavkov štátneho rozpočtu.

Ministerstvo financií očakáva podstatne vyššie príjmy z DPH, ako sa odhaduje ich skutočnosť (v októbri 2003) na koniec roka 2003 - a to až o 16,6%. Po skúsenosti s nadhodnotením odhadu príjmov z DPH v roku 2003 to prekvapuje a zároveň predstavuje reálne riziko ich nenaplnenia aj v roku 2004.

V návrhu štátneho rozpočtu na rok 2004 je podstatnou skutočnosť, že sa nemení filozofia prístupu vlády k verejným financiám a naďalej sa plánuje prerozdeliť príliš veľká časť z celkových výdavkov na zasahovanie do trhových procesov."

9. Zákon o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení (normatív na žiaka, vzdelávacie poukazy na financovanie záujmovej vzdelávacej činnosti)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Zákon o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení zavádza do praxe viaceré reformné prvky. Najviac bolo ocenené zavedenie normatívov na žiaka - čiže uplatnenie princípu "peniaze nasledujú žiaka". Adresnosť je pri financovaní školstva pozitívnym prvkom. Zákon by mal zaistiť lepšie a prehľadnejšie využívanie prostriedkov a tlačiť na zvýšenie efektívnosti regionálneho školstva. K tomu by mala prispieť i väčšia súťaž medzi prevádzkovateľmi škôl.

Hodnotiaca komisia apelovala, aby sa podobná reforma prijala aj u vysokého školstva.

10. Zákon o elektronických komunikáciách (povinná referenčná ponuka dominantného operátora na prepojenie sietí s konkurentmi, rozšírenie právomocí Telekomunikačného úradu SR, zjednodušenie vstupu na telekomunikačný trh)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Odborná verejnosť sa vyjadrila, že bolo žiaduce otvoriť telekomunikačný trh konkurencii. Na tento zákon sa čakalo príliš dlho, čo sa dá podľa niektorých hodnotiacich vysvetliť pôsobením silných záujmových skupín. Schválený zákon prispieva k doposiaľ oneskorenej liberalizácii telekomunikačného trhu v SR. Rozšírenie možností pre vstup operátorov na trh pevných hlasových služieb by malo viesť k postupnému znižovaniu cien pre koncových užívateľov.

Dominancia a zneužívanie svojho monopolného postavenia zo strany Slovenských telekomunikácií (ST) nás podľa mnohých veľmi brzdilo pri rozvoji a penetrácii moderných technológií, a tým sa udržiavali ceny za mnohé služby veľmi vysoko (napr. pevné linky). Hodnotiaci dúfajú, že zákon o elektronických komunikáciách umožní vytvoriť potrebný konkurenčný tlak na ST. Niektorí však predpokladajú, že ST sa bude opätovne vehementne brániť strate monopolu pri pevných linkách a predloží neprijateľné podmienky na prepojenie sietí ostatným operátorom. Preto bude kľúčové, ako dôsledne sa bude aplikovať nová právna norma, a ako sa zachová regulačný orgán - Telekomunikačný úrad SR. Problémom budú pravdepodobne jeho nedostatočné kapacity.

11. Novela zákona o veľkej privatizácii (umožnenie doprivatizácie tzv. strategických podnikov)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Odborná verejnosť ocenila prijatie novely, ktorá umožní doprivatizovať štátne podiely v tzv. strategických podnikoch. Z dlhodobého hľadiska neexistuje racionálny dôvod na to, aby štát kontroloval väčšinový balík v akomkoľvek podnikateľskom subjekte. Štát nemá čo podnikať (viď napr. kauzu konzultačné služby) a je vždy horším vlastníkom ako súkromný subjekt. Súkromný manažment je napríklad imúnny voči politickým cyklom krajiny, čo sa pri štátnom vlastníctve spravidla nestáva.

Blokačné paragrafy, ktoré neumožňovali štátu privatizovať viac ako 49% akcií v zákone vymenovaných tzv. strategických podnikov (v dnešnom svete nejasný pojem), boli kompromisom pre Stranu demokratickej ľavice, ktorá hrozila v minulej vláde zablokovaním celej privatizácie, vrátane bánk. Bolo to nesystémové opatrenie a podľa hodnotiacich odborníkov je správne, že sa zrušilo. Keďže motívom pre takúto (blokačnú) úpravu bola snaha o určitú reguláciu správania monopolných podnikov, je racionálnou alternatívou skôr dôsledné uplatňovanie nezávislej regulácie a legislatívy na ochranu hospodárskej súťaže. V takom prípade sa netreba obávať žiadneho vypredávania "zlatých vajec" a pod.

Kľúčové bude, ako budú použité neopakovateľné výnosy z privatizácie. Podľa hodnotiacej komisie by bolo potrebné vopred zadefinovať použitie týchto zdrojov. Použitie prostriedkov by sa malo obmedziť podľa viacerých názorov len na zníženie verejného dlhu a na financovanie štrukturálnych reforiem (napr. dôchodková reforma). Podpora investícií z privatizačných výnosov, ktorú poslanci NR SR umožnili prijatím svojho pozmeňujúceho návrhu, môže skrývať rôzne nekalosti (napr. zdroj klientelizmu a korupcie). Rovnako boli niektorí hodnotiaci aj proti obmedzeniu privatizácie vodných tokov, pozemkov, ktoré tvoria korytá vodných tokov, majetku slúžiaceho na správu a ochranu vodných tokov a akcií ich obchodných spoločností. Jeden respondent považoval za podstatnú otázku, či budú privatizované firmy obchodovateľné na burze, čo by pomohlo rozvoju slovenského kapitálového trhu.

Menšia časť hodnotiacich nepodporovala privatizáciu podnikov "za každú cenu". Podľa nich by sa Slovensko nemalo ponáhľať s úplnou doprivatizáciou aj vzhľadom na nie celkom efektívne pracujúci systém ochrany pred zneužívaním monopolistického postavenia podnikov. Hrozí potom vysoké riziko, že noví investori budú zneužívať svoje monopolné postavenie, čo môže v konečnom dôsledku poškodiť spotrebiteľov, napr. vyššími cenami alebo horšou kvalitou služieb. Vláda by sa nemala podľa týchto názorov unáhlene zbavovať slušných dividend. Paušálna úplná doprivatizácia môže viesť podľa jedného respondenta k účelovému využívaniu odpredaja štátnych podielov zo strany vlády na krytie vlastných finančných strát, napr. v štátnom rozpočte. V prípade trvalej straty volebných preferencií alebo odchodu z politiky môže viesť táto možnosť ku korupcii odstupujúcich "nič nestrácajúcich" politikov.

Bol vyslovený aj názor, že argument rýchlej doprivatizácie kvôli dôchodkovej reforme je mylný, keďže s nekrytými nákladmi na jej realizáciu sa budeme musieť vysporiadať až po určitom čase, a nie v tomto momente. Dôležité bude presvedčiť región pristupujúcich krajín a najmä samotnú Európsku komisiu o nevyhnutnosti nezapočítavania nákladov na dôchodkovú reformu do deficitov verejných financií. V tejto oblasti sa zrejme nespravilo dosť pre koordinovaný postup všetkých budúcich nových členov únie.

Jeden hodnotiaci súhlasil s požiadavkou, aby privatizačné projekty, ktoré pripravuje vláda, boli predmetom schválenia parlamentom.

12. Zákon o zmiernení hmotnej núdze, zákon o životnom minime, novela zákona o sociálnej pomoci (sprísnenie poskytovania dávok, väčšia adresnosť poskytovania pomoci, motivačné a aktivačné príspevky, zrušenie rozlišovania hmotnej núdze z objektívnych a subjektívnych dôvodov)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Opatrenia boli hodnotené ako krok vpred v reforme sociálneho systému a trhu práce. Mali by pomôcť zefektívniť poskytovanie sociálnej pomoci a zvýšiť motiváciu ľudí zamestnať sa, čím by sa mal väčšmi rozhýbať doposiaľ rigidný trh práce. Slovenská ekonomika potrebovala renesanciu princípu zásluhovosti ako soľ. Tento princíp robí podľa názoru jedného z respondentov krajiny bohatými a jeho absencia robí krajiny naopak chudobnými.

13. Zákon o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci (zodpovednosť štátnych a samosprávnych orgánov za škody spôsobené protiprávnym rozhodnutím, náhrada škody)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Odborníci pozitívne ohodnotili opatrenie, ktoré zrovnoprávni a poskytne ochranu fyzických i právnických osôb pred neústavným alebo nezákonným uplatnením verejnej moci. Dúfajú, že tento nový zákon, ktorý by mal podľa nich existovať v každej civilizovanej krajine, zvýši pocit zodpovednosti štátnych a verejných orgánov za výsledok svojej práce. Zákon je dôležitý aj z pohľadu verejnej mienky a jej dôvery v byrokratický aparát.

14. Ukončenie platnosti 10- a 20-halierových mincí

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Vo všeobecnosti panovala v hodnotiacej komisii pri otázke zrušenia 10- a 20-halierových mincí súhlasná zhoda. Ukončenie platnosti halierových mincí nebude mať pre bežného spotrebiteľa takmer žiadny badateľný dopad, efekt na cenovú hladinu by mal byť mizivý. Z hľadiska celospoločenského ide teda o de facto nepodstatnú vec, z hľadiska ekonomickej efektívnosti je to však pozitívny krok, keďže náklady na výrobu a distribúciu halierových mincí prevyšovali ich nominálnu, ako aj reálnu hodnotu. Opatrenie prispeje k čiastočným úsporám emisných výdavkov Národnej banky Slovenska. Objavili sa aj názory, že v budúcnosti by sa mali zrušiť i 50-halierové mince, ktorých výrobné náklady sú tiež vyššie ako ich hodnota.

Jedným hodnotiteľom bola prezentovaná otázka, či sa oplatí kvôli úspore "zopár" miliónov korún provokovať najjednoduchšie vrstvy obyvateľstva, ktoré chápu každé takéto opatrenie ako zdražovanie.

15. Novela zákona o štátnej službe, zákon o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone prác vo verejnom záujme, zákon o výkone práce vo verejnom záujme (zrušenie tabuľkových tarifných platov vo verejnej službe, systém bodového hodnotenia výkonu v štátnej službe spolu s tabuľkovým platom, zavedenie tzv. nominovanej štátnej služby s definitívou, etický kódex, nulová tolerancia korupcie)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Jedna z najväčších slabín na Slovensku je nízka kvalita štátnej správy. Preto odborníci uvítali opatrenia podporujúce štrukturálne zmeny v štátnej službe, ktoré by mali zaviesť väčší princíp zásluhovosti v odmeňovaní štátnych zamestnancov. Zákony by mali pomôcť zaistiť prílev kvalitnejších ľudí do štátnej správy, podobne to bude aj vo verejnej službe. Odzrkadliť by sa to malo v postupnom zlepšení kvality práce štátnej a verejnej správy a v jej vyššej efektívnosti.

Odborná verejnosť ocenila zavedenie nevyhnutného etického kódexu pre verejných zamestnancov, ako aj nulovej tolerancie korupcie. Dodržovanie etického kódexu si bude vyžadovať neustály monitoring. Bude potrebné komunikovať dôležitosť dodržiavania tejto normy a vytvoriť mechanizmus, ktorý by riešil pochybenia. V prípade, že sa etické zásady kódexu budú obchádzať, poprípade porušovať a zároveň sa tieto prešľapy nebudú trestať, stane sa z etického kódexu iba zdrap papieru.

Menšina hodnotiacich kritizovala prijaté zákony, podľa ktorých je naivné si myslieť, že sa zlepší práca štátnych úradníkov, aj keď sa to dobre počúva. Zamestnávanie a odmeňovanie pracovníkov vo verejnom sektore je oblasť, kde sa bude musieť vždy inovovať a prispôsobovať sa, pričom sa svojou podstatou nemôže nikdy rovnať súkromnej sfére. Podľa iných hodnotiacich by sa pravidlá zamestnávania a odmeňovania verejných zamestnancov mali ešte viac liberalizovať, aby boli špičkoví odborníci motivovaní pracovať v štátnej, resp. verejnej službe a neodchádzali z nej do lepšie plateného súkromného sektoru.

16. Nový zákon o verejnom obstarávaní (aproximácia práva s EÚ, sprísnenie podmienok na použitie rokovacieho konania bez zverejnenia, spoločné obstarávanie)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Nový zákon je podľa mnohých respondentov lepší ako predchádzajúca právna úprava, aj keď mnoho zásadných noviniek a vylepšení neprináša. Čiastočne zužuje priestor pre nekalé praktiky vo verejnom obstarávaní. Väčšia transparentnosť verejného obstarávania a najmä menej rokovacích konaní bez zverejnenia môžu pomôcť v boji proti prepojeniu záujmových skupín a politikov cez verejné zakázky. Pozitívom je možnosť spoločného obstarávania rovnakých predmetov viacerými obstarávateľmi, čo by malo ušetriť verejné prostriedky.

Nová právna norma je však podľa mnohých názorov len čiastkovým riešením. Podobne ako v Českej republike je aj v slovenskom zákone ešte príliš mnoho "šedých zón". Zákonom by mala byť napríklad okrem iného stanovená povinnosť zverejňovania výsledných zmlúv a ich dodatkov, ako aj ponuky neúspešných uchádzačov. Absencia tohto ustanovenia je podľa mnohých odborníkov kľúčovým nedostatkom zákona o verejnom obstarávaní. Okrem toho je táto norma príliš komplikovaná a nepodporuje podľa nich transparentnosť v oblastiach, kde dochádza preukázateľne k najväčším finančným únikom.

V hodnoteniach sa objavilo aj tvrdenie, že verejné obstarávanie je natoľko sformalizované, že je prakticky reálne nemožné obstarať si to, čo obstarávateľ naozaj chce bez toho, aby tento zákon neobišiel. Prílišná zložitosť a byrokracia nahrávajú mnohým manipuláciám a neriešia podstatu veci, preto by sa mala celá legislatíva okolo verejného obstarávania znovu "prekopať". Spravodlivé a efektívne nakladadanie s verejnými zdrojmi si vyžaduje okrem jednoduchosti a jednoznačnosti právnych predpisov aj priamu väzbu - vyššiu mieru priamej politickej, trestnej a osobnej ekonomickej zodpovednosti. Východiskom by mohli byť tiež aukcie, ktoré by celý proces obstarávania zjednodušili a sprehľadnili.

17. Novela zákona o poštových službách (aproximácia práva s EÚ; postupná liberalizácia poštového trhu)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Aj keď ide iba o drobné úpravy, je pozitívne, že poštový trh bude viac liberalizovaný. Vytvoriť fungujúce konkurenčné trhové prostredie v poštových službách však bude v najbližšej budúcnosti narážať na rôzne výnimky a prechodné ustanovenia, ktoré robia z úplnej liberalizácie poštových služieb plán do vzdialenejšej budúcnosti.

Štátnemu podniku - Slovenskej pošte zostal aj po novele stále značný monopol na určité služby, čo je podľa hodnotení odborníkov chybou. Nie je nijaký dôvod na jeho existenciu, a preto by bolo pozitívom ho čo najskôr zrušiť.

Bola vyslovená kritika nad stále sa zvyšujúcou cenovou hladinou poštových služieb, čo je odrazom monopolného postavenia Slovenskej pošty, ktorej regulačný úrad zaručuje takmer každoročne možnosť zvyšovať ceny.

18. Novela zákona o správnych poplatkoch (úprava sadzieb, zavedenie rýchlostného príplatku za zápis do katastra nehnuteľností do 15 dní)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Väčšina hodnotiacich akceptovala úpravu sadzieb správnych poplatkov, ktorá odráža zvýšené náklady. Privítali by však analýzu optimálnej výšky poplatkov, niečo podobné ako "oprávnené" náklady. So súhlasom sa stretlo aj zavedenie jednotnej sadzby za zápis do katastra nehnuteľností, pretože správny poplatok by nemal plniť funkciu ďalšej dane odstupňovanej podľa výšky majetku.

Časť hodnotiacej komisie sa domnieva, ze rýchlostny príplatok za zápis do katastra nehnuteľností do 15 dní je vhodné riešenie na elimináciu korupčných praktík a na zlepšenie služieb katastrálnych úradov. Meškanie vykonania zápisov do katastra nehnuteľností negatívne ovplyvňuje vysporiadavanie majetkových pomerov (napr. hypotéky) obyvateľov a tiež firiem. Neoprávnené byrokratické obštrukcie, panujúce na správach katastra, sa dajú považovať podľa mnohých za obmedzovanie vlastníckych práv občanov zo strany štátu.

Veľká časť komisie sa však zhodla, že zavedenie rýchlostného príplatku za zápis do katastra nehnuteľností môže pôsobiť protikorupčne, avšak iba za predpokladu, že sú vytvorené podmienky pre dodržanie štandardných zákonných lehôt. V prípade, že pri zápisoch dochádza k neúmernému predlžovaniu lehôt z dôvodu nedostatku administratívneho personálu a jeho nízkej efektivity práce, nebudú rýchlostné príplatky učinné a môžu paradoxne zvýšiť korupčné riziko. Bude sa to diať najmä v Bratislave (na ktorú bol expresný príplatok "ušitý", keďže inde nemá v podstate význam, lebo katastre bežne zapisujú vklady za 2-3 týždne), kde sa personálno-technická vybavenosť katastrálnych úradov podstatne nezmenila, a kde je evidovaný najvyšší počet nevybavených žiadostí. Ak si začne nárokovať expresný termín zápisu do katastra naraz veľa ľudí, úrady budú nútené vraciať rýchlostné príplatky z dôvodu nedostatočných kapacít. Následne sa budú žiadatelia, ktorí budú potrebovať skoré úradné rozhodnutie, snažiť presunúť vrátený rýchlostný príplatok spolu s ďalším extra "príplatkom" naspäť, avšak už do súkromného vrecka úradníka. Problém pomalého vybavovania žiadostí na katastrálnych úradoch je okrem nedostatočných kapacít pravdepodobne aj v zámernom spomaľovaní byrokratického postupu, čo má prispieť k vyššej ochote riešiť veci úplatkami.

Viacerí respondenti považovali rýchlostný príplatok na skrátenie lehoty vkladu do katastra za nesystémové opatrenie a plátanie dier v problémových bratislavských správach katastra. Oveľa potrebnejšia by bola celková systémová reforma katastra. Čiastočne by mohli pomôcť verejné zoznamy žiadostí, ktoré by boli vyvesené na príslušnom katastrálnom úrade s uvedením dátumu podania žiadosti na vklad a termínom rozhodnutia. Niektorí hodnotiaci navrhovali uvažovať aj nad možnosťou účasti súkromného a neziskového sektora na správe nehnuteľností.

19. Nové zákony o Slovenskej televízii a Slovenskom rozhlase (prevod majetku zo štátu do vlastníctva STV a SRo, umožnenie podnikania, vznik dozorných komisií, voľba riaditeľov radami)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Pri hodnotení prevažoval názor, že smer, ktorý oba zákony nastoľujú, je správny, keďže sa zavádzajú presnejšie pravidlá do podnikania verejnoprávnych médií. Nové normy podporujú reformy v Slovenskej televízii a rozhlase a následne by sa mohli pozitívne premietnuť aj do kvality vysielania. Prevodom majetku zo štátu sa prenáša i väčšia zodpovednosť za hospodárenie.

Zákony by mali podľa viacerých odborníkov postupne umožniť STV a SRo byť viac nezávislými od politickej reprezentácie. Opačný názor kritizoval podľa neho zbytočné dozorné komisie, nevhodný inštitút voľby riaditeľa radami, čo znamená presunutie politickej zodpovednosti na ľudí, ktorí sú de facto tiež politikmi, ale nemajú mandát daný voľbami, a teda nenesú ani žiadnu zodpovednosť.

Hodnotiaca komisia privítala vypustenie lobistického ustanovenia zo zákona o STV, ktoré stanovovalo verejnoprávnej televízii povinnosť použiť 20% príjmov z koncesionárskych poplatkov na pôvodnú audiovizuálnu tvorbu. V zákone neboli presne špecifikované programy, ktoré by spadali pod túto tvorbu, čo by vytváralo veľký priestor pre korupciu.

Jeden hodnotiaci vyslovil názor, že postupne by sa mal význam a priestor pre verejnoprávne médiá zužovať, až napokon z neho zostane len obchod s dielami, na ktroré majú STV a SRo autorské práva. Prípadne by sa mali tieto médiá sprivatizovať, čím by prestali byť zvýhodňované oproti ostatným súkromným staniciam, a odstránila by sa tak deformácia na mediálnom reklamnom trhu.

20. Zákon o probačných a mediačných úradníkoch (zriadenie inštitútu probačných a mediačných úradníkov)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Nový inštitút probačných a mediačných úradníkov bol v našom právnom systéme už dlho potrebný. Odborníci dúfajú, že aspoň trochu odbremení súdy. Znížiť by sa mal počet nespokojných klientov súdov a súdnych poplatkov za vedenie sporov, keďže sa vytvorila alternatíva na efektívnejšie urovnanie alebo aspoň zmiernenie konfliktného stavu spojeného s trestným činom (napr. krádeže, sprenevery, ublíženia na zdraví), resp. na odstránenie alebo nápravu jeho následkov.

Hodnotiaci privítali vytvorenie právneho rámca na činnosť probačných a mediačných úradníkov, ale zároveň upozornili, že až prax ukáže, nakoľko budú využívaní. Bude preto nevyhnutné dôkladne vysvetliť verejnosti výhody, prípadne riziká tohto nového nástroja, aby si spoločnosť na nový inštitút zvykla a prijala ho ako jednu z možností mimosúdneho riešenia sporu.

V hodnoteniach sa objavil i názor, že mediáciu budú využívať len tí, ktorí majú dostatok peňazí.

21. Nový zákon o dani z prevodu a prechodu nehnuteľností (jednotná 3%-ná sadzba dane, zrušenie dane z dedičstva a darovania)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Nová právna úprava zastala podľa hodnotenia odbornej verejnosti na polceste. Zrušenie nemorálnej dane z dedičstva a darovania je správne. Avšak aj daň z prevodu a prechodu nehnuteľností už nemala existovať, tak ako sa to navrhovalo v koncepcii daňovej reformy. Vláda sa pri odôvodňovaní ponechania tejto dane nemala vyhovárať na samosprávu a na zabezpečenie dotácií na hromadnú dopravu v krajských mestách. Kroky ministerstva financií sa niektorým respondentom zdali príliš konzervatívne. Vzhľadom na viacnásobné zdanenie nie je odborníkom jasné, prečo sa prevod a prechod majetku má zdaňovať. Veľká väčšina hodnotiacej komisie presadzuje úplné zrušenie tzv. trojdane, ktorá nemá v novom daňovom systéme čo robiť. Doteraz tam bola len na zabezpečenie nevýznamných rozpočtových príjmov. Jej čistý výnos (výnos mínus administratívne náklady) je zanedbateľný, negatívny efekt na trh s nehnuteľnosťami je však obrovský - umelo sa znižujú zmluvné ceny za budovy a pozemky a kamuflujú sa odhady, aby sa "optimalizovalo" zdanenie. Treba len veriť, že politici dodržia sľuby a k 1.1.2005 zrušia aj daň z prevodu a prechodu nehnuteľností, ktorá sa momentálne bude dať obchádzať darovaním nehnuteľností.

Zjednotenie sadzieb dane z prevodu a prechodu nehnuteľností sleduje podľa niektorých názorov ideovú líniu zákona o dani z príjmov. Jednotná sadzba dane sprehľadňuje jej systém. Jeden respondent považuje prijatie tohto zákona ako objednávku bohatých záujmových skupín. Iný sa pýtal, prečo sa musel meniť starý systém, prečo nestačilo upraviť len sadzby daní a kategórie daňovníkov.

22. Zvýšenie dôchodkov o 4% od februára 2004 (ďalšie zvýšenie v decembri 2004)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Napriek tomu, že 4%-ný rast dôchodkov od februára nepokryje celkový rast životných nákladov súvisiaci s novoročnými úpravami regulovaných cien a daní, išlo podľa mnohých hodnotiacich o racionálnu mieru zvýšenia, odrážajúcu finančné možnosti Sociálnej poisťovne. Valorizácia a čiastočná kompenzácia za zvyšovanie nákladov pre dôchodcov bola podľa nich potrebná. Celý efekt zvýšenia dôchodkov na začiatku roka bude závislý od toho, či sa podarí prijať plánovaná jednorazová finančná kompenzácia pre penzistov. V prípade jej schválenia by bolo potom systémovejším riešením radšej väčšie zvýšenie dôchodkov.

Viacerí hodnotiaci považujú neplánované rozložené zvyšovanie dôchodkov v roku 2004 za nesystémový krok. Poukazujú na porušenie pôvodného zámeru zákona o sociálnom poistení, v ktorom sa určil presný mechanizmus výpočtu zvýšenia dôchodkov a pravidelná automatická valorizácia každoročne k 1. júlu. Valorizácia penzií by nemala byť podľa nich záležitosťou politikov, ktorý ju a jej výšku vedia vždy nejako politicky zdôvodniť.

Podľa jedného respondenta sa dôchodky mali zvýšiť už od januára, podľa druhého si mala vláda počkať na výšku inflácie v januári a februári a so spätnom platnosťou valorizovať dôchodky od 1. apríla, resp. mala dať dôchodcom jednorazové kompenzačné vyrovnanie. Podľa ďalšieho názoru by mohlo byť zvýšenie penzií pokojne vyššie, keby bolo hospodárenie verejných financií v plusových číslach.

23. Národná stratégia podpory investícií

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Národná stratégia podpory investícií bola na jednej strane označená ako sporná a ako politický nástroj ministerstva hospodárstva, na druhej strane ako dôležitý a potrebný koncepčný materiál.

Mnohí odborníci považujú za najlepšiu stratégiu podpory investícií: nízke dane, efektívny systém vymáhania práva, jasnú nekomplikovanú legislatívu a prehľadné pravidlá, úsporný dobre fungujúci štátny aparát, stabilnú politickú situáciu, rozvinutú infraštruktúru, dostupnú, vzdelanú a nie príliš drahú pracovnú silu, odstraňovanie ďalších bariér zakladania a fungovania firiem a pod. Toto sú znaky dobrej investičnej klímy, ktoré prinášajú výhodnejšie podmienky pre všetkých podnikateľov než fiškálne investičné stimuly alebo daňové úľavy a na nich by malo Slovensko stavať svoju konkurencieschopnosť v súťaži o investície. Investičné stimuly predstavujú len slabú náhradu za nedostatky v podnikateľskom a investičnom prostredí. Priamu podporu vybraných investícií by mal štát obmedzovať na minimum. Z takýchto individuálne schvaľovaných stimulov získavajú prospech najmä veľké koncerny a zainteresovaní úradníci, deformujú však hospodársku súťaž, diskriminujú malé a stredné podniky a idú na úkor regiónov, ktoré dotované investície nezískajú.

Niektorí hodnotiaci vyjadrili čiastočné pochopenie, že v terajšej situácii pomerne vyrovnaných konkurenčných podmienok v našom regióne, kedy sa rozhoduje o lokalizácii veľkých investícií, sa dajú získať veľkí zahraniční investori skôr rôznymi stimulmi ako čakaním na dokončenie diaľničnej siete alebo vzdelanejšiu úroveň pracovnej sily. Štrukturálne zmeny, ktoré sú dôležitejšie, si totižto vyžadujú väčší časový priestor na svoju aplikáciu.

Udeľovaniu investičných stimulov by mala predchádzať analýza ich prínosov a nákladov (návratnosti) a možných prínosov alternatívneho použitia týchto zdrojov v iných oblastiach z dlhodobého pohľadu. Nevyhnutné je zlepšiť kontrolu efektívnosti podpory investorov. Okrem toho je výhodné mať kvalitnú agentúru pre rozvoj investícií a obchodu, ktorá vie dať investorom všetky relevantné informácie, vie im pomôcť pri vybavovaní potrebných povolení, a ktorá vie robiť reklamu investičným možnostiam v krajine. Pozitívom je zákonná definícia tzv. strategickej investície. Vláda by mala podľa kritikov konzistentnejšie definovať svoj strategický prístup v otázkach podpory podnikania s ohľadom na svoju podstatne liberálnejšiu politiku v iných oblastiach. Pravicová vláda by mala nechávať rozhodovanie sa na občanoch a podnikateľských subjektoch a nemala by vstupovať do ich ekonomických vzťahov.

24. Zníženie úrokových sadzieb Národnej banky Slovenska o 0,25%-uálneho bodu

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Podľa mnohých názorov hodnotiacich je menová politika Národnej banky Slovenska (NBS) príliš konzervatívna. NBS stále nenašla odvahu na zásadnejšie zníženie sadzieb, hoci ekonomický vývoj na to predpoklady dával. Nad všetky očakávania priaznivý vývoj bežného účtu platobnej bilancie, naďalej nízka jadrová inflácia a informácie o stagnácii až poklese domáceho dopytu by si zaslúžili oveľa výraznejšie zníženie základnej úrokovej sadzby NBS. Korekcia o štvrť percentuálneho bodu je opäť iba symbolická a nemožno jej pripísať veľkú dôležitosť. Ak by centrálna banka mienila podporiť domácu ekonomiku, musela by svoju súčasnú 6%-nú základnú úrokovú sadzbu znížiť aspoň o 150 bázických bodov. Napriek pomerne malému rozsahu úpravy sadzieb je opatrenie NBS signálom ďalšieho uvoľňovania menovej politiky a zlacňovania peňazí, ktoré by sa malo odraziť aj na poklese úrokov z úverov. Zníženie úrokových sadzieb by malo predstavovať miernu výhodu pre podnikateľský stav a exportérov.

Podľa viacerých prehnane opatrná, až alibistická menová politika NBS, sa stáva hlavnou prekážkou znižovania úrokových marží komerčných bánk. Tie úročia vklady klientov priemerne len niečo vyše 3%-ami, no od centrálnej banky za ne inkasujú až 6%. Ak banky môžu na bezrizikových obchodných transakciách zarábať 3 percentá, je pochopiteľné, že rozdiel medzi priemerným úročením klientských úverov a vkladov stále dosahuje až 4,5 - 5%-uálnych bodov. Úložky komerčných bánk v NBS narástli už na vyše 180 mld. Sk. NBS tak v roku 2003 dotovala zisky komerčných bánk niekoľkými miliardami korún na úkor vlastnej straty.

Kritike bolo vystavené načasovanie zníženia úrokov zo strany NBS a jej v poslednom čase čoraz menej čitateľná a predvídateľná politika, ktorá znižuje kredibilitu slovenskej centrálnej banky. Niektorí hodnotiaci boli prekvapení a zarazení nekonzistentnosťou vyjadrení a činov NBS. Centrálna banka zrejme naďalej razí podľa nich stratégiu prekvapenia trhu.

Napriek viacerým kritickým vyjadreniam analytikov považovali niektorí respondenti dlhodobé smerovanie menovej politiky NBS za jasné a správne.

25. Zákon o krajských a obvodných úradoch (zrušenie 79 okresných úradov, nové usporiadanie miestnej štátnej správy, zriadenie špecializovaných úradov miestnej štátnej správy)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Zákon by mal viesť k zoštíhleniu štátnej správy, k efektívnejšej a hospodárnejšej činnosti úradov a k priblíženiu ich služieb občanom. Ostáva dúfať, že tieto pozitíva a úspory po reforme aj skutočne nastanú.

Trend znižovania zamestnancov v štátnej správe by mal podľa odbornej verejnosti pokračovať. Mnohí respondenti sa prihovárali za ešte štíhlejšiu štátnu správu a silnejšiu samosprávu. Iní pripomenuli, že sa malo uvažovať aj nad pôvodným symetrickým administratívnym usporiadaním Slovenska - 12 vyšších územných celkov (samospráva) a 12 krajov (štátna správa).

Odborníci vyjadrili názor, že zo začiatku bude pre občanov ťažké zorientovať sa v zreformovanej decentralizovanej miestnej štátnej správe. Zákon o krajských a obvodných úradoch hodnotili ako prvý nevyhnutný krok v reforme miestnej štátnej správy, avšak zároveň poukázali na veľké rezervy v tejto oblasti. Niektorí kritizovali podľa nich zlú prípravu reformy, jej technické nezvládnutie a priveľký chaos pri celom procese decentralizácie, ktorá vyvoláva množstvo nezodpovedaných otázok. Viacerí hodnotiaci mali pocit, že po reforme budeme tam, kde sme boli pred ňou, len namiesto okresných úradov budú existovať obvodné úrady spolu s detašovanými pracoviskami.

Kritici spochybňovali plánovanú úsporu verejných prostriedkov. Riešenie videl jeden respondent v systéme zredukovaných, asi 25, okresov kopirujúcich prirodzené oblastné celky, ktoré by boli štátnou správou s pobočkou v každom meste a zároveň by v nich mohla fungovať samospráva s určenými kompetenciami, poprípade by možno mohla stačiť len silná samospráva na úrovni mesta.

26. Nový zákon o prídavku na dieťa (plošný prídavok 500 Sk, daňový bonus 400 Sk)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Väčšine hodnotiacich sa páčila podpora rodín s deťmi prostredníctvom daňového bonusu, ktorý motivuje k pracovnej aktivite, hoci aj na polovičný úväzok, čiže napĺňa krédo "pracovať sa oplatí". Nový zákon zjednodušuje systém prídavkov na deti podobne ako pri daniach.

Rozdielne názory boli prezentované na problematiku ponechania plošného prídavku na dieťa. Jedna názorová skupina vyslovila tézu, že ak podporujeme rodiny s deťmi, tak nech sa tak deje za rovnakých podmienok. Plošný prídavok je podľa nich spravodlivý, lebo nediskriminuje žiadne deti, ktorým táto dávka prináleží. Pre oponentov nie je plošný prídavok ideálnym riešením, pretože podľa nich nie je dôvod, aby sa všetci daňoví poplatníci skladali na príspevky bohatým rodičom, ktorí prídavky nepotrebujú. Plošné prídavky - teda aj pre majetkovo silné vrstvy obyvateľstva - sú podľa nich mrhaním verejných prostriedkov a protikladom adresnosti a efektívnosti štátnych sociálnych dávok, čo si dala vláda za cieľ presadzovať. Podľa niektorých názorov postihne zákon práve najslabšie vrstvy obyvateľstva, ktoré sú charakterizované vysokou nezamestnanosťou.

27. Oddlžovanie zdravotníctva prostredníctvom štátnej akciovej spoločnosti Veriteľ

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Oddlženie zdravotníctva bolo považované odbornou verejnosťou za potrebné. Podľa hodnotiacich ide pri súčasnom oddlžovaní o pozitívny posun oproti predchádzajúcim pokusom o "oddlžovanie" zdravotníckych zariadení. Kladne je hodnotená predovšetkým skutočnosť, že sa preverujú transakcie na strane dlžníka aj veriteľa, pričom peniaze sa dostávajú priamo veriteľovi.

Kritika sa ozvala najmä v súvislosti s nízkou transparentnosťou pri vzniku štátnej akciovej spoločnosti Veriteľ a chaotickou mediálnou komunikáciou ministerstiev zdravotníctva a financií. Na verejnosť sa dostalo pomerne málo informácií o reálnej činnosti Veriteľa a nákladoch na oddlžovanie. Podľa odborníkov je nevyhnutné, aby tento proces, ak chce byť úspešný, bol pod veľkou a neustálou kontrolou verejnosti - médií a mimovládných organizácií. Treba zverejniť tiež všetky informácie, aby sa predišlo podozreniam a netransparentnosti.

Uplatňovaný postup oddlžovania sa mnohým hodnotiacim javí ako správny napriek protestom. Porovnávali ho s procesom očisťovania bánk od zlých úverov prostredníctvom presunu takýchto pohľadávok do konsolidačnej agentúry. Ďalšia časť hodnotiacich považuje spôsob, ako sa oddĺži slovenské zdravotníctvo, za technický problém a za nie až taký kľúčový faktor, ako je samotný výsledný efekt tohto procesu. Iní odborníci naznačili, že princíp oddlžovania mohol byť uplatnený aj iným spôsobom. Jeden respondent považoval zasa napríklad splácanie časti dlhov cez zdravotné poisťovne a odvrátenie sa od pôvodne navrhovaného výlučného odkupovania pohľadávok zo strany Veriteľa za zbytočné ústupky ministerstva zdravotníctva podstúpené pod tlakom médií.

28. Zvýšenie regulovaných cien Úradom pre reguláciu sieťových odvetví

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Skokové zvyšovanie regulovaných cien je daňou za neuskutočnenú dereguláciu cien predošlými vládami. Tohtoročné zvyšovanie je pravdepodobne poslednou veľkou administratívnou úpravou regulovaných cien. Lúčime sa s poslednými atribútmi dotačnej politiky minulosti, skončiť by sa malo obdobie krížových dotácií a stratových sieťových podnikov a regulované ceny by mali prestať byť témou v politickom boji. Deregulácia, a teda zreálnenie cien, ktoré pokrývajú náklady na výrobu, bolo nevyhnutné, hoci býva najmä pre domácnosti bolestivé.

Kritika bola však vyslovená nad problematickým spôsobom výpočtu cien zo strany regulačného úradu, keďže sa do tzv. oprávnených nákladov môžu na základe tlaku jednotlivých firiem zahrnúť aj neopodstatnené položky. Systém určovania cien nie je dostatočne zrozumiteľný (širokej verejnosti už vôbec nie), má značné nedostatky, lebo netlačí prirodzené monopoly znižovať výrobné náklady . Na Slovensku zatiaľ chýba konkurencia, ktorá by sieťové odvetvia nútila naozaj znižovať náklady (tieto monopolné firmy vyplácajú svojim zamestnancom výrazne vyššie platy, ako je priemer v SR, používajú drahé autá, udržujú vo svojom portfóliu nákladné ubytovacie zariadenia na rekreáciu, oddych a prezentáciu atď.). Štátny Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) to nemôže svojimi opatreniami dokázať. Napriek tomu treba posilniť nezávislosť a analytickú jednotku úradu, aby dokázal čo najreálnejšie zhodnocovať oprávnené náklady monopolov sieťových odvetví, a na druhej strane aby sa snažil obmedzovať zneužívanie ich dominantného postavenia, keďže tu zatiaľ zdravé konkurenčné prostredie chýba.

Hoci bolo zvýšenie niektorých regulovaných cien nakoniec nižšie, ako sa predpokladalo pred rokom, mal byť podľa jedného respondenta nárast cien plynu v dôsledku výrazného oslabenia dolára a poklesu nákupných cien plynu pravdepodobne nižší. Podobne v prípade cien elektrickej energie bol ÚRSO pomerne veľkorysý pri uznávaní niektorých "oprávnených" nákladov najmä rozvodných podnikov.

29. Zrušenie povinnosti používať zimné pneumatiky

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Jedna skupina hodnotiacich považovala paušálne prinútenie všetkých vodičov používať pneumatiky so zimným dezénom za chybný krok. Príslušný zákon bol podľa nich predčasný, bez šance na dlhšiu životnosť v praxi, a preto privítali, že sa napravila predchádzajúca chyba. Používanie zimných pneumatík by malo byť podľa nich dobrovoľné, veď napríklad mnoho vodičov odstaví svoje auto, keď nasneží. Na druhej strane by sa malo podľa nich použitie letných pneumatík odraziť v prípade dopravnej nehody v zimnom období, ktorá by bola dokázateľne spôsobená neprimeraným dezénom, na nižšom poistnom krytí.

Druhá skupina hodnotiteľov nesúhlasila so zrušením povinnosti používať zimné pneumatiky, nakoľko tie zvyšujú bezpečnosť všetkých, čo sa na cestách v zime pohybujú, a teda ich používanie nie je len v záujme samotného vodiča, ale aj jeho okolia. Odmietli argument, že vodič má byť zodpovedný sám za technický stav svojho vozidla a spôsob jazdy, keďže darmo bude jeden zodpovedný a bude jazdiť so zimnými pneumatikami, keď doňho narazí nezodpovedný vodič s letným dezénom. Nakoľko nie každý vodič je ochotný sa prispôsobovať podmienkam počasia, považovali v tomto prípade donútenie zákonom za opodstatnené. Konštatovali, že zimné pneumatiky by mali byť súčasťou povinnej predpísanej výbavy motorového vozidla, bez ktorej by nemohlo vstúpiť do cestnej premávky. Podľa kritikov nemožno ospravedlňovať nepoužívanie zimných pneumatík ekonomickou situáciou obyvateľstva. Je to podľa nich populistické.

30. Predaj pohľadávok Slovenskej konsolidačnej, a.s. nominálnej hodnoty 42 mld. Sk za 862,6 mil. Sk (výnosnosť 2,05%)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Odborníci vyslovili názor, že lepšou alternatívou je predať nedobytné pohľadávky aj za relatívne nízku cenu, ako ich naďalej zadržiavať v Slovenskej konsolidačnej, keďže tá nemá dostatočné kapacity na ich vymáhanie. Výsledná cena odráža hodnotu a bonitu dubióznych pohľadávok, pričom väčšina týchto dlžníkov sa nachádza v konkurze a ich majetok bol prevažne už dávno predaný alebo prevedený na iné osoby. Dosiahnutá cena bola preto pri daných možnostiach očakávaná. Verejnú súťaž vyhrala najlepšia ponuka, lepšia nebola, a tak ostáva daňovým poplatníkom veriť, že výsledný výnos bol maximálny.

Pozitívom je možné označiť vysoký záujem uchádzačov prihlásených do verejného tendra na kúpu pohľadávok a zhrnutie množstva jednotlivých pohľadávok do jedného balíka.

Niektorí hodnotiaci považovali výťažnosť predaja za nízku, hoci bola vyššia ako porovnateľná transakcia v Českej republike, ktorá bola sprevádzaná kritikou nedostatočnej transparentnosti. Aj predaj pohľadávok Slovenskej konsolidačnej sa mohol podľa nich uskutočniť transparentnejšie, zmluvy o predaji by sa mali zverejniť. Respondenti priznali, že priehľadným spôsobom predať za vysokú cenu nekvalitné, väčšinou nevymožiteľné pohľadávky podľa možností transparentnej investičnej spoločnosti je veľmi ťažkou ale nevyhnutnou úlohou.

31. Zriadenie Univerzity J. Selyeho v Komárne

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Nárast počtu univerzít pri relatívne obmedzenej ponuke kvalitných pedagógov znamená podľa viacerých respondentov de facto znižovanie kvality vzdelávania. Mnohé vysoké školy majú problém s nedostatkom kvalitných pedagógov, a práve budovanie nových vysokých škôl môže odčerpať určitú časť prostriedkov na ich lepšie odmeňovanie a udržanie na školách. Viac ako na kvantitu vysokých škôl by sa Slovensko malo zamerať na ich kvalitu.

Mnohým odborníkom chýbalo racionálne opodstatnenie a potreba vzniku novej verejnej vysokej školy univerzitného typu na Slovensku. Najlepším indikátorom dopytu po určitých službách vzdelávania je vznik súkromných škôl a vzdelávacích inštitúcií, čo však momentálne stagnuje. Poukázali na politickú dimenziu zriadenia "maďarskej" univerzity v Komárne, ktorá je podľa nich daňou za splnenie politického záväzku jednej z koaličných strán. Niektorí vyjadrili svoj postoj, že zriaďovanie vysokých škôl na národnostnom princípe je anachronizmom, ktorý nemá mať miesto v 21. storočí. Iným pripomínal vznik novej univerzity predošlú éru, kedy umelo vznikali mnohé vysoké školy.

Naopak druhá - menšia časť - hodnotiacej komisie sa vyslovila za otvorenie novej univerzity v Komárne a kritizovala postoj Akreditačnej komisie a Slovenskej rektorskej konferencie, ktoré zaujali odmietavý postoj k vzniku novej univerzity a vyjadrila názor, že tieto inštitúcie mali byť rovnako kritické aj v časoch, keď sa zriaďovali univerzity v iných regiónoch Slovenska. Zástancovia vzniku novej univerzity na juhu Slovenska poukázali na potrebu rozvíjať vzdelávanie aj v cudzích jazykoch, ako aj na skutočnosť, že čím viac vzdelaných ľudí máme, tým máme väčší rastový potenciál.

32. Priame platby slovenským poľnohospodárom vo výške 52,5% úrovne EÚ

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Prežívajúca neefektívnosť systému agrodotácií na Slovensku a v krajinách EÚ značne spochybňuje opodstatnenosť vysokých dotácií poľnohospodárom. Filozofia poskytovania subvencií poľnohospodárom, aby mohli svoju drahú produkciu predať za nižšiu - konkurenčnú cenu, je chybná a prinajmenšom neudržateľná. Odhliadnúc od skutočnosti, že priame platby poskytujú i ostatné, aj vyspelejšie, štáty Európy, musíme podľa hodnotiacej komisie priznať, že ide o nesystémový krok ťažko pochopiteľnej štátnej subvencie súkromného sektora.

Podľa odborníkov je celá spoločná poľnohospodárska politika EÚ postavená na zlých základoch. Pravidelne podlieha tlaku agrárnej lobby. Daňoví poplatníci potom financujú niečo, z čoho nemajú prakticky nijaký osoh. Pristupujúce štáty do EÚ sa tomu len prispôsobujú. Podľa kritikov je až neuveriteľné, ako si relatívne malá skupina ľudí, produkujúcich zanedbateľnú pridanú hodnotu s nulovým rastovým potenciálom, dokáže vydobyť selektívne výhody.

Podľa odborníkov nie je nikde záruka, že výrazné zvýšenie dotácií poľnohospodárom v SR (medziročne o 45%) povedie k zásadnému pozitívnemu obratu v ich hospodárení a k obnove strojového parku. Naopak, hrozí, že do neefektívnych družstiev pritečú zbytočne ďalšie prostriedky, ktoré len predĺžia ich agóniu. Paradoxne môžu priame platby namiesto zvyšovania konkurencieschopnosti poľnohospodárskych firiem na dotovanom spoločnom trhu EÚ oslabiť ich snahy a motiváciu o zvyšovanie efektivity produkcie a o rast vlastnej konkurencieschopnosti. Keby sa uskutočnila analýza efektívnosti vynaložených financií do poľnohospodárstva, bolo by vidieť podľa kritikov ešte väčšmi nezmyselnosť tohto rozhodnutia. Navyše platí, že úroveň priamych platieb slovenským poľnohospodárom zodpovedá dnes v prepočte na paritu kúpnej sily viac ako 120%-ám priemeru EÚ a je vyššia ako v ostatných krajinách Visegrádskej štvorky.

Niektorí hodnotiaci by videli vyčlenené peniaze pre dotácie agrosektoru radšej vo vzdelávacom systéme, v infraštruktúre alebo sofistikovanejšej výrobe, čo by podľa nich bolo pre Slovensko strategicky výhodnejšie. Rozhodnutie o 52,5%-ných priamych platbách úrovne EÚ bolo podľa nich čisto politickým, kompromisným a populistickým rozhodnutím. Len malou náplasťou je fakt, že slovenská vláda a parlament nevyužili dorovnanie priamych platieb roľníkom až do maximálne prípustnej výšky 55%. Poľnohospodári z nových členských krajín síce nebudú mať v konkurenčnej súťaži rovnakú štartovaciu pozíciu v porovnaní s farmármi súčasných krajín EÚ, ale budú môcť ťažiť z lepšej efektivity hospodárenia (úspory z rozsahu) a neporovnateľne nižších vstupných nákladov.

V prípade prísnejšej kontroly nárokovateľnosti priamych platieb by sa podľa jedného respondenta mohli dotácie zvýšiť na povolený maximálny limit.

Návrh plánu rozšírenia celoeurópskej dopravnej siete do roku 2020

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Jedna skupina hodnotiacich podporila plán rozšírenia celoeurópskej dopravnej siete, keďže podľa nich je ťažké bez zodpovedajúcej dopravnej infraštruktúry udržať hospodársky rast a súdržnosť Európy. Podľa nich je dôležité vytvoriť alternatívy k preťaženým cestám a zlepšiť prepojenie východnej a západnej Európy. Pri tejto zmienke však poukázali na skutočnosť, že za 15 rokov od pádu železnej opony nebolo Rakúsko schopné postaviť kúsok (asi 15 km) diaľnice od hraníc SR, aby sa diaľnične prepojili dve najbližšie hlavné mestá Európy Bratislava a Viedeň.

Druhá časť hodnotiacej komisie považuje návrh plánu plánu rozšírenia celoeurópskej dopravnej siete do roku 2020 za projekt sociálneho inžinierstva EÚ a za monštrózne investície. Zaujímalo by ju, aká je reakcia daňových poplatníkov v členských krajinách EÚ. Jeden hodnotiteľ glosoval, že Európska komisia vôbec neprerokovala výstavbu cesty na úseku Mitice - Trebichava.

Bol vyjadrený aj názor, že návrh by sa mal prijať až po vstupe kandidátskych krajín do EÚ, aby mali nové členské krajiny väčšiu možnosť ovplyvniť rozhodovanie o prioritných dopravných koridoroch.

Návrh smernice EÚ o fúziách a akvizíciách podnikov (oslabenie pôvodného návrhu na zákaz obrany pred prevzatím podniku)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Podľa mnohých odborníkov zvíťazil pri tomto opatrení protekcionizmus. Konštatovali, že je škoda, že sa konečne po viac ako 10 rokoch prijme predmetná smernica, avšak má ochranársky charakter. Dominantní akcionári môžu pokojne spávať. Smernica môže mať negatívny dopad na konkurencieschopnosť ekonomík EÚ, najmä veľkých ekonomík s veľkými koncernami. Boli vyjadrené obavy zo sťaženého prístupu k získavaniu podielov v európskych firmách, čo vysiela negatívny signál smerom k investorom. Podľa odborníkov to podkopáva jeden zo základných pilierov EÚ - voľný pohyb kapitálu.

Jeden respondent prirovnal európsku smernicu o fúziách a akvizíciách k snahe slovenských privatizérov o oddialenie uplatnenia efektívneho bankortového práva v prvej polovici 90-tych rokov.

Podľa viacerých hodnotiacich je smernica kompromisom po dlhotrvajúcich diskusiách. V súvislosti s vývojom v jednotlivých členských krajinách EÚ sa neda predpokladať ľahká a rýchla cesta ku konvergencii rozličných zložiek súvisiacich s korporátnym právom, a preto treba podľa nich tento krok hodnotiť kladne.

Dôležité bude tiež, ako sa vyrieši problém zlatých akcií vo vlastníctve štátu.

Smernica EÚ o minimálnych spotrebných daniach z energií (zavedenie tzv. ekologickej dane)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Veľká časť hodnotiacej komisie sa postavila proti akýmkoľvek novým daniam. Podľa kritikov je zavedenie tzv. ekologickej dane ďalším zo spôsobov, ako vytiahnuť z peňaženiek ľudí viac peňazí do rozpočtu, keď ho treba naplniť. V EÚ hľadí každý štát najmä na svoje národné záujmy, a preto sa znižovanie výdavkov na niektoré oblasti presadzuje mimoriadne ťažko. Mnohí odborníci sú proti daňovej harmonizácii, pod ktorú možno zaradiť aj minimálne spotrebné dane z energií. Otázka úpravy daní by mala byť výsostnou kompetenciou jednotlivých štátov.

Bolo poukázané aj na mnoho výnimiek (napr. rôzne sadzby pre rôzne využitie energií a skupiny spotrebiteľov), pod vplyvom ktorých stráca predmetná smernica svoj pôvodný význam.

Zástancovia opatrenia považujú ekologické dane za nevyhnutné kvôli zakomponovaniu nákladov znečisťovania prostredia do reálnych nákladov firiem.

Zastavenie disciplinárneho konania proti Francúzsku a Nemecku za porušenie Paktu stability a rastu EÚ Radou ministrov (nedodržanie deficitu verejných financií pod 3% HDP)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Podľa hodnotiacej komisie odborníkov je zastavenie disciplinárneho konania proti Francúzsku a Nemecku za porušenie rozpočtových pravidiel Radou ministrov veľmi zlou správou a negatívnym signálom nielen pre terajšie členské štáty EÚ, ale aj pre pristupujúce krajiny. Ak má byť chrbtovou kosťou spoločnej meny disciplinovaná fiškálna politika charakterizovaná v ustanoveniach Paktu stability a rastu, tak potom je alarmujúce, že najväčšie štáty únie Pakt porušujú, hoci ho pôvodne tvrdo presadzovali, a ostatné krajiny im to len tak nechajú prejsť. Malé a chudobné krajiny tolerujú porušovanie princípov, lebo im to umožňuje čerpať prostriedky z rozpočtu únie, ktorý napĺňajú v najväčšom rozsahu práve Francúzsko a Nemecko. Tolerovanie porušovania dôležitých pravidiel však nevedie k dlhodobému úspechu. Ak Francúzi a Nemci po 3 roky neudržali deficit verejných financií pod úrovňou 3% HDP, tak potom majú niesť aj následky - uhradiť sankcie. Rozhodnutie Rady ministrov financií je bezprecedentným uplatňovaním neakceptovateľného princípu dvojakého metra. Podľa hodnotiacich je správne, že sa Európska komisia proti tomuto kroku odvolala na Európsky súdny dvor.

Podstata Paktu stability a rastu je podľa viacerých odborníkov sporná, je potrebné vytvoriť nové flexibilnejšie pravidlá, avšak pokiaľ platia staré, musia sa dodržiavať, udeľovanie výnimiek je zlé. Dohody sa musia dodržiavať. Čím viac bude výnimiek, tým viac trhlín sa objaví v celom systéme eurozóny. Tento precedens môže uvoľniť "mravy" ostatných štátov. Bol vyslovený aj názor, že rozhodnutie Rady bolo prijaté v kontexte celkového vývoja EÚ, a preto nebolo realistické očakávať iný výsledok.