INEKO - Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy

1. Kataster nehnuteľností na internete (autorizovaný prístup; služby za poplatok)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Kataster nehnuteľností na internete odstráni zdĺhavé administratívne konanie na katastrálnych úradoch, ktoré odbremení od množstva úradných úkonov, a používateľom umožní lepší prístup k informáciám. Internetový kataster je tiež dobrým prostriedkom na znižovanie korupcie.

Dôležité bude, aby register fungoval efektívne, a to tak z hľadiska kvality poskytovaných služieb, ako aj ekonomickej efektívnosti. Bude potrebné zabezpečiť efektívnosť vstupných a prevádzkových nákladov. Aj preto odborníci súhlasili so spoplatnením poskytovaných služieb. Financovať prevádzku elektronického katastra by mali podľa nich prednostne tí, ktorí ho využívajú. Predpokladajú, že výška poplatkov sa nakoniec bude odvíjať od záujmu klientov a bude tlačiť na kvalitu poskytovaných služieb portálu.

Jeden respondent však vyjadril nesúhlasný názor so spoplatnením poskytovania služieb katastra nehnuteľností na internete. Katastrálny úrad je verejnou inštitúciou financovanou z daní občanov, preto by mal podľa neho poskytovať informácie bezplatne. Okrem toho, projekt informatizácie bol hradený z programu PHARE a bol pravdepodobne neziskového charakteru. Bolo by zaujímavé zistiť, či nebolo v zmluve ustanovenie, že katastrálny úrad nemôže mať z projektu zisk.

Význam a prínos elektronického katastra nehnuteľností narastie po vyriešení niektorých technických záležitostí (napr. odstránenie problémov pri otváraní web-stránky katastra, spružnenie celej aplikácie a spôsobu platenia za služby). Kataster nehnuteľností je pozitívnym príkladom pre všetky verejné inštitúcie, ktoré by ho mali nasledovať, čím by spomalili zaostávanie Slovenska v tejto oblasti. Vo vyspelých ekonomikách sa uskutočňuje oveľa väčšie množstvo transakcií a tiež komunikácia občanov s verejnou správou cez internet / telefón / mail / fax, čo pozitívne vplýva na rozvoj podnikateľského prostredia a zlepšuje kvalitu života občanov.

2. Novela Občianskeho zákonníka (2-ročná záručná lehota, úprava spotrebiteľských zmlúv)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Zvýšenie minimálnej záručnej lehoty na 2 roky, čo je v súlade so smernicami EÚ, prinesie podľa väčšinového názoru hodnotiacej komisie viac výhod - napr. zlepšenie ochrany a práv spotrebiteľa, zvýšenie kvality, ako nevýhod - napr. možné zvýšenie cien, zneužívanie zo strany spotrebiteľov, byrokratické obťažovanie podnikateľov. Na dlhšiu záručnú dobu pri výrobkoch dlhodobej spotreby by mal v budúcnosti tlačiť trh. Podľa jedného hodnotiaceho budú výrobcovia nútení kvalitne vyrábať, čo v konečnom dôsledku môže urýchliť aj ich reštrukturalizáciu a nákup nových, moderných technológií do ich výrob.

Kritici označili opatrenie ako ďalší regulačný zásah štátu do trhových mechanizmov. Namiesto vynútiteľnosti práva sa štát zameriava na tvorbu čoraz väčšieho počtu čoraz nezmyselnejších regulácií, ktoré sú paradoxne práve kvôli tejto slabej vynútiteľnosti práva bezzubé. Viacerí hodnotiaci sa zhodli, že predĺženie obligatórnej záručnej lehoty na 2 roky je pre náš trh pritvrdé. Zvýšia sa náklady podnikateľom, zvýšia sa ceny, zníži sa ponuka produktov, čo ochudobní trh, ako aj výber pre konečného spotrebiteľa.

Úprava spotrebiteľských zmlúv smeruje k väčším právam pre spotrebiteľa, a tým pádom aj k jeho väčšej ochrane, a má význam najmä v odvetviach, kde neexistuje dostatočná konkurencia.

3. Zníženie úrokových sadzieb Národnej banky Slovenska o 0,5%-uálneho bodu

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Zníženie kľúčových úrokových sadzieb NBS trh očakával. Tento krok centrálnej banky bol odbornou hodnotiacou komisiou považovaný za správny, pretože pomôže naštartovať prechodne utlmenú domácu spotrebu v správnom čase a správnom rozsahu. Má pozitívny dopad na dostupnosť podnikateľských subjektov a domácností k úverom, keďže sa stanú lacnejšími. Týmto sa stimuluje rozvoj podnikania hlavne u malých a stredných podnikov a investičný rozvoj predovšetkým priemyselne zaostalejších regiónov Slovenska. Lepšiu dostupnosť podnikateľov k úverom vnímajú odborníci ako jeden z kľúčových faktorov pre ďalšiu reštrukturalizáciu slovenského hospodárstva aj s ohľadom na získavanie zdrojov pre spolufinancovanie projektov zo štrukturálnych fondov EÚ. Rozhodnutie NBS brzdí veľké posilňovanie koruny a podporuje rast exportu SR. Príliš rýchle zhodnocovanie našej meny považoval jeden respondent za hrozbu pre slovenských výrobcov.

Bol vyslovený názor, že vzhľadom na opatrnú menovú politiku NBS možno považovať zníženie úrokových sadzieb o 0,5%-uálneho bodu za dobré rozhodnutie. Podľa iného názoru je politika NBS príliš uvoľnená - proinflačná, a to v čase vysokej celkovej inflácie. Jeden hodnotiaci bol však názoru, že zníženie malo byť naopak ešte vyššie, vzhľadom na prílišné zhodnocovanie koruny a nízku jadrovú infláciu.

Jeden respondent poukázal vzhľadom na zníženie sadzieb na "ukrátenie" občanov, ktorí majú svoje úspory uložené v bankách na svojich vkladových účtoch.

4. Redukcia počtu zamestnaneckých miest na Ministerstve financií SR o 250 (o 30%), zrušenie 44 organizačných útvarov (procesný a organizačný audit ministerstva)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Hodnotiaca komisia ocenila, že sa ministerstvo financií podujalo vykonať procesný a organizačný audit, ako aj realizovať jeho výsledky. Výsledky podobných hĺbkových auditov pomerne presne určia potrebu zamestnancov bez negatívneho dopadu na chod auditovanej inštitúcie. Uvedeným spôsobom by mohlo prísť na MF SR k zefektívneniu a skvalitneniu činností celého ministerstva a jednotlivých útvarov s pozitívnym dopadom na štátny rozpočet. Realizované opatrenia by mali viesť k lepšej organizácii práce na ministerstve a k zvýšeniu motivácie a ohodnotenia zamestnancov. Podľa odbornej verejnosti predstavuje uskutočnenie procesného auditu na MF SR signál pre ďalšie orgány štátnej správy, ako aj pre ostatné verejné inštitúcie, ktoré by mali príklad MF SR čo najskôr nasledovať. Minister financií si najprv pozametal pred vlastným prahom, a teraz môže začať tvrdo tlačiť na ostatné úrady, aby tak urobili aj oni. Relatívne razantné zníženie počtu štátno-zamestnaneckých miest je pozitívnym príkladom, ako sa mali v preľudnenej ústrednej štátnej správe implementovať závery z v minulom volebnom období schváleného Auditu súladu činností a financovania ústredných orgánov štátnej správy a organizácií v ich pôsobnosti.

Viacerí hodnotiaci odborníci upozornili, že realita môže byť odlišná od deklarovaných cieľov, nakoľko sa plány nemusia dotiahnuť do konca. Napríklad na MF SR sa prijímajú noví zamestnanci, pričom prepustení dostávajú odstupné a navyše sú im ponúkané pracovné miesta v iných štátnych, resp. verejných inštitúciách, čím by k nejakej zásadnej redukcii počtu zamestnancov vo verejnom sektore nemuselo dôjsť.

Podľa niektorých hodnotiacich je otázne, či procesné a organizačné zmeny nemohlo zrealizovať vedenie ministerstva aj bez asistencie súkromnej spoločnosti, keďže si vyžiadali nie zanedbateľné náklady v porovnaní s realizovanými úsporami. Jeden respondent tvrdil, že keď je situácia v organizácii neprehľadná, je opodstatnený aj takýto pomerne drahý audit. Ďalší hodnotiaci zastával názor, že zodpovedný politik a politické strany majú sami vedieť, čo robiť s efektívnosťou a produktivitou práce na ministerstvách, s úlohami a zmyslom vykonávaných činností. Preto považuje uskutočnený procesný audit na MF SR za tunelovanie verejných prostriedkov pod hlavičkou "moderných postupov". Podľa tohto názoru projekt iba rozšíri byrokraciu, navýši verejné výdavky a zvýši počet zbytočných zamestnancov.

5. Návrh novely zákona o notároch a notárskej činnosti (návrh na zrušenie regulácie počtu notárskych úradov)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Odborná verejnosť súhlasila s návrhom zákona, ktorým by sa liberalizovalo prostredie pre výkon notárskeho povolania, keďže by sa zrušila regulácia počtu notárskych úradov. Monopol v tejto oblasti je len na škodu občanov. Otvorenie notárskeho povolania pre každého uchádzača, ktorý spĺňa podmienky stanovené zákonom, vytvorí konkurenčné prostredie medzi notármi, čo by malo zlepšiť prístup verejnosti k notárskym službám, znížiť korupciu, ako aj prispieť k vyššej kvalite za nižšie ceny. Ceny niektorých notárskych úkonov a služieb sú podľa mnohých neopodstatnene vysoké a vyplývajú z monopolu notárov.

Navrhnuté opatrenie je rozumným krokom aj k zmenšeniu miery korporativizmu Slovenska. Nie je trhovo konformné a spoločensky prínosné, aby privilegovaná skupina notárov bránila vstupu ďalších subjektov do svojho povolania. Reči notárov o znížení kvality, nezávislosti a nárastu korupcie pri väčšom počte a konkurencii notárov sú podľa mnohých odborníkov znakom zápecníctva a strachu zo súťaže a patria do histórie. Zrušenie regulácií pri vstupe do povolania by sa malo uskutočniť aj pri iných doteraz chránených profesiách. Kvalitu ich služieb by mal "regulovať" sám trh. Dobre postavené "mantinely" by zasa automaticky vyselektovali nepoctivých.

Na jednej strane vedie regulácia počtu notárskych úradov k obmedzeniu ponuky, dopyt je však tiež regulovaný ustanoveniami príslušných zákonov a ceny za jednotlivé služby sú presne stanovené. Podľa niektorých hodnotiacich ide preto o to, aká miera regulácie má v celom systéme zostať. Mal by napríklad poklesnúť počet úkonov, pri ktorých sa požaduje notárske osvedčenie, a/alebo by sa mali stanoviť maximálne ceny. Notárska komora by mohla plniť samoregulačnú funkciu, nemala by mať však právo obmedzovať počet notárskych úradov, tak ako ani ministerstvo spravodlivosti. Neexistuje ekonomický dôvod pre ich obmedzenie.

Väčšina odborníkov vyslovila sklamanie z neschválenia predmetnej novely zákona a považovala to za výsledok silnej právnickej lobby v parlamente. Niektorí dúfajú, že tlak EÚ nakoniec vyústi v prijatie tejto novely Notárskeho poriadku.

6. Uznesenie Národnej rady SR k uplatneniu prechodných období na voľný pohyb osôb v členských štátoch EÚ po 1. máji 2004 (nesúhlas NR SR s ochrannými opatreniami na pracovných trhoch súčasných krajín EÚ voči novým členom)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Všetci členovia hodnotiacej komisie vnímajú uplatnenie prechodných období na voľný pohyb osôb z nových členských krajín na pracovný trh súčasných krajín EÚ negatívne. Rozdielnosť názorov sa však vyskytla pri hodnotení zmysluplnosti protestného uznesenia NR SR k tejto problematike.

Podľa mnohých odborníkov bol dôrazný protest potrebný, keďže prechodné obdobia zo strany súčasných členských štátov EÚ vytvárajú nerovnováhu a porušenie základných princípov fungovania spoločného trhu, ktorý predpokladá aj slobodný pohyb osôb, a teda aj pracovných síl. Dôležitý bude ďalší vývoj na pracovnom trhu EÚ, skutočný záujem Východoeurópanov, ale tiež rozumný politický tlak na súčasné štáty EÚ. Z tohto pohľadu bolo uznesenie NR SR hodnotené ako v princípe pozitívne a pragmatické, bez zbytočných protiopatrení alebo silných vyhlásení. Odborná verejnosť dúfa, že už čoskoro "staré" krajiny EÚ prehodnotia svoj ochranársky postoj a otvoria svoje pracovné trhy. Treba rokovať, treba hovoriť o tom, že kto obmedzuje prístup na svoj trh práce, poškodzuje sám seba. Skutočná liberalizácia pracovného trhu je možno ešte viac v záujme súčasných členských krajín EÚ než pristupujúcich štátov, ktorých trh práce je flexibilnejší. Administratívne ochranné opatrenia ešte nikdy nikomu konkurencieschopnosť nezvýšili.

Podľa kritikov bolo uznesenie slovenského parlamentu samoúčelné a populistické smerom k slovenským voličom, keďže práve NR SR schvaľovala Prístupovú zmluvu, podľa ktorej budú členské štáty EÚ uplatňovať pracovné obmedzenia. Podľa nich je takýto deklaratívny nesúhlas už teraz zbytočný a bezmocný, poslanci, ako aj vláda si mali naň spomenúť skôr, pri negociáciách s EÚ, pri ktorých sa mali kritickejšie a aktívnejšie zapájať do diskusie. Všetkým bolo jasné, že ani Slovensko ani ostatné pristupujúce krajiny tieto reštrikcie netešia.

7. Stratégia informatizácie spoločnosti

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Väčšina odborníkov priznáva, že Slovensko zaostáva v rozvoji informatizácie spoločnosti. Moderné informačné technológie, internetizácia spoločnosti a jej všeobecná "počítačová gramotnosť" sú faktory, ktoré determinujú konkurencieschopnosť ekonomiky, a teda i hospodársky rast. Napriek nevyhnutnosti informatizácie spoločnosti vnímali hodnotiaci vládou prijatú Stratégiu rozporuplne. Väčšina z navrhovaných krokov je určite potrebná, otázna je však ich faktická realizácia, keďže záber Stratégie je príliš rozsiahly a nie sú presnejšie konkretizované zdroje na zabezpečenie jej cieľov. Hodnotiaci by uvítali jasnú definíciu menšieho počtu priorít v tejto oblasti, ktorým by sa dlhodobo venovala aj náležitá pozornosť a zdroje. V opačnom prípade bude mať Stratégia do veľkej miery len deklaratívny charakter.

Niektorí hodnotiaci by považovali za úspech aspoň čiastočnú realizáciu Stratégie v oblasti vytvorenia trhových podmienok na rozvoj informačných technológií a internetu pre súkromný sektor. Informatizáciu spoločnosti musí riešiť trh. Skeptickejší sú pri napĺňaní úloh v oblastiach, ktoré si vyžadujú dlhodobé strategické úsilie zo strany štátu a vyčlenenie a efektívne využívanie dostatočných finančných prostriedkov.

Viacerí respondenti pochybujú o potrebnosti podobných vládnych dokumentov. Stratégia je podľa nich prisilné slovo, je to skôr znôška úradníckych fráz, akčných plánov a nesplniteľných úloh, ktoré majú aspoň na určitý čas utíšiť hlasy kritikov. Mnohí odborníci vôbec nerozumejú, prečo je potrebné zriadiť pre problematiku informatizácie nový ústredný orgán štátnej správy.

Niektorí poukázali na veľký tlak lobistických zoskupení na projekty financované zo štátnych alebo "medzinárodných" prostriedkov. Je to jav v období, kedy väčšina Slovákov nevlastní osobný počítač, nie je napojená na internet, ceny sú vysoké a mzdy na nákup počítačovej techniky, stavanej na kúpyschopnosti vyspelých západných krajín, zostanú nedostatočné.

8. Balík 12 opatrení súvisiacich s nepokojmi Rómov (zvýšenie aktivačného príspevku a príspevku na absolventskú prax o 500 Sk na 1 500 Sk; represívny a preventívny boj proti úžere - možnosť častejšieho vyplácania sociálnych dávok za mesiac a vyplácania v naturáliách; zvýšenie bonusu pre organizátorov väčších aktivačných projektov; dotácia do výšky 10 000 Sk na vzdelávanie dlhodobo nezamestnaného s osobitným znevýhodnením pred nástupom do zamestnania)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Ide výlučne o čiastkové opatrenia operatívneho charakteru, ktoré majú za cieľ odstrániť najvypuklejšie dopady reforiem v sociálnom systéme na sociálne najslabšie vrstvy obyvateľstva, ako aj reagovať na napätú sociálnu situáciu, najmä u rómskeho etnika na východnom Slovensku. Hodnotiaci odborníci veria, že korekcie zákonov podporia aktívny prístup dlhodobo nezamestnaných pri hľadaní si zamestnania a pomôžu presadiť postoj - pracovať sa oplatí. Reakcia vlády vyznela podľa niektorých respondentov síce ako defenzíva, ale exekutíva týmto krokom na druhej strane prejavila istú empatiu a citlivosť voči dotknutým skupinám.

Niektorí hodnotiaci prirovnali balíček opatrení k záplate šitej horúcou ihlou a k odpovedi občanom, ktorí chceli vidieť vládu promptne reagovať na vzniknutú situáciu. Viacerí respondenti sa však zhodli, že podobné opatrenia nevedú z dlhodobého hľadiska k vyriešeniu problémov Rómov. Pokiaľ nebudú slovenské vlády dlhodobo odhodlané pokračovať v hľadaní riešení chýbajúcej iniciatívy, osobnej zodpovednosti a integrácie rómskeho etnika do pracovného procesu, tak sa problémy síce môžu dočasne a čiastkovo riešiť, ako to bolo v tomto prípade, ale skôr či neskôr sa prejavia v inej forme a možno aj v inej oblasti. Je to dlhodobý proces, neexistuje žiaden precedens, o ktorý sa je možné oprieť. Vládou prijatý balíček opatrení by mal byť začiatkom úsilia, nie jeho koncom.

Viacerí hodnotiaci považovali vládny balík opatrení za reakciu na nie celkom pripravenú reformu sociálneho systému, hoci ju celkovo vnímajú pozitívne, najmä koncepciu aktívneho prístupu k práci a prístup k väčšej adresnosti a zníženiu zneužívania sociálneho systému. Vedelo sa, že na sociálne najslabších (väčšinou Rómov) doľahnú reformy najviac. Ešte pred spustením reformy sa malo podľa nich oveľa systematickejšie pracovať s nezamestnanými a hlavne s rómskou menšinou. Pýtali sa, kde skončili všetky tie peniaze, vrátane prostriedkov z predvstupových fondov, ktoré boli určené na tzv. rómsku otázku? Aká bola efektivita projektov, keď rómska menšina je tam, kde bola pred 10-timi rokmi?

Za potenciálne najviac prínosné opatrenie z balíčka s ohľadom na situáciu v rómskej komunite bolo viacerými odborníkmi považované častejšie vyplácanie dávok, prípadne vyplácanie dávok v naturáliách. Súhlas panoval tiež s väzbou vyplácania časti dávok na odpracovanie verejnoprospešných prác. Hodnotiaci sa zhodli tiež na potrebe "na mieru ušitých" vzdelávacích programov pre Rómov, aby sa neskôr nemuseli segregovať ani pri vzdelávaní. Jednému respondentovi sa menej pozdávalo zvýšenie aktivačného príspevku. Kritika bola vyslovená nad legislatívnym spôsobom, akým sa zmeny presadili, nakoľko to bolo neprehľadné. Dôležité bude priebežne kontrolovať uplatňovanie prijatých opatrení a s odstupom času vyhodnotiť ich skutočnú efektívnosť, aby sa zamedzilo zneužívaniu systému.

Jeden respondent vyjadril svoje presvedčenie, že pri riešení problému chudoby a neprispôsobivosti rómskej komunity je nevyhnutné prijať osobitný prístup, odlišný od pravidiel platných pre majoritnú spoločnosť. Pozitívna diskriminácia, podpora vzdelávania pre tých ambicióznejších a prispôsobivejších na jednej strane, na druhej strane možno osobitný režim "rezervácií" pre tých najmenej prispôsobivých. Rovnaký prístup pre všetkých bude viesť podľa tohto názoru k ďalšiemu zhoršovaniu situácie v rómskej societe, čo sa bude negatívne prenášať na celú spoločnosť. Iný respondent zasa odmietol pozitívnu rasovú diskrimináciu.

9. Zákon o letiskových spoločnostiach (transformácia Slovenskej správy letísk na samostatné letiskové akciové spoločnosti, umožnenie čiastočnej privatizácie letiskových spoločností)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Privatizácia letísk je vítaná, štát je neefektívny hospodár. Noví vlastníci by mali priniesť viac zdrojov pre letiská a hlavne prilákať viac leteckých spoločností, čím sa zlepší pomaly sa rozvíjajúca letecká doprava Slovenska a jeho dostupnosť v Európe. Viacerí hodnotiaci zastávali názor, že súkromný investor by mal mať väčšinový podiel oproti samospráve. Jeden respondent sa vyslovil za to, že vyššie územné celky by nemali získať podiely v medzinárodných letiskách vôbec. Štát by mal plniť len regulačnú funkciu a nemal by mať majetkovú účasť. Čiastková privatizácia je totižto iba polovičatým riešením, ktoré má isté nedostatky. Naopak, jeden respondent prezentoval názor, že pri úplnej privatizácii by hrozilo väčšie reálne riziko vytunelovania bývalého štátneho majetku.

10. Návrh na menovanie prednostov a riaditeľov úradov miestnej štátnej správy rezortným ministrom na základe výsledkov výberového konania

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Viacerí hodnotiaci považujú poslanecký návrh, ktorým by sa prednostovia a riaditelia úradov miestnej štátnej správy menovali rezortným ministrom na základe výsledkov výberového konania, a nie vládou bez výberového konania, ako je to v súčasnosti, za opodstatnený, ktorý by mohol viesť k skvalitneniu štátnej správy. Štátna správa musí byť podľa nich odpolitizovaná. Má slúžiť a sa zodpovedať občanom, a nie politickým stranám. Vedúci zamestnanci miestnej štátnej správy by preto mali byť menovaní na základe výberového konania, ktoré by malo vyselektovať najkvalitnejších pracovníkov, a nie na základe politických nominácií, ktoré sú podľa niektorých odmenou za stranícku príslušnosť.

Dôležité bude, aby výberové komisie boli zložené objektívne, prípadne by sa výber pracovníkov mal konať externým výberovým konaním nezávislej personálnej agentúry, ktorá by vybrala 2-3 najlepších kandidátov na konkrétny post.

Mnohí odborníci však vnímajú poslanecký zámer ako "donquijotčinu". Aj keby sa návrh podarilo presadiť, veľa vecí by sa podľa nich nezmenilo, keďže sa pri výberových konaniach na miesta v štátnej správe všeobecne vie, že na 90% sú víťazi vopred známi.

11. Poskytnutie investičných stimulov vládou SR na vybudovanie výrobného automobilového závodu pri Žiline spoločnosti Hyundai/Kia Motors vo výške 8,83 mld. Sk (zmluva medzi vládou SR a Hyundai)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Investičné stimuly poskytnuté vládou SR boli nepochybne jedným z hlavných dôvodov, prečo Slovensko získalo ďalšiu veľkú zahraničnú investíciu do automobilového priemyslu. Príchod automobilky Kia na Slovensko považovala hodnotiaca komisia za veľký úspech. Je to dobrá reklama a signál do zahraničia o atraktívnosti slovenského investičného prostredia. Investícia takéhoto rozsahu bude znamenať veľký prínos pre slovenskú ekonomiku, vytvorí nové pracovné miesta v regióne s nie najnižšou mierou nezamestnanosti a po spustení výroby automobilov Kia pri Žiline sa pozitívne efekty vyplývajúce z vyššej produkčnej schopnosti ekonomiky znásobia. Pritiahnutím tejto veľkej investície sa pozícia slovenskej ekonomiky podľa jedného respondenta mení - nebude už potrebovať priťahovať zahraničné investície "za každú cenu", ako tomu bolo v prípade Hyundai/Kia Motors.

Viacerí odborníci zdôraznili, že štátu sa investované prostriedky po spustení výroby v pomerne krátkom čase vrátia v podobe zvýšených daňových príjmov, nižších výdavkov pre nezamestnaných a celkového rozvoja širšieho regiónu. Štátna pomoc bola čiastočne obhajovaná aj existenciou konkurenčného prostredia v rámci strednej Európy, kde všetky štáty ponúkajú zahraničným investorom podobné podmienky. Niektorí hodnotiaci kritizovali výšku štátnej podpory, ktorá sa im zdala premrštená, čo komentovali prirovnaním, že sme "pápežskejší ako pápež". Podobne ako pri ostatných selektívnych podporách by sa žiadalo fundovanejšie zdôvodnenie a analýza nákladov a prínosov vynaložených prostriedkov v porovnaní s alternatívnym použitím na iné účely. Poskytnutím štátnej pomoci sa obmedzí priestor na znižovanie daní v krátkodobom období. Kritika, že o dané prostriedky sa mohli znížiť dane, čím by sa vytvoril priestor pre spontánne investovanie, je podľa jedného respondenta naivná. Diskutabilné budú náklady na rýchlejšie budovanie plánovanej diaľnice a spôsob jej financovania.

Kritici vidia hlavný problém v dlhodobo neudržateľnom selektívnom systéme podpory vybraných veľkých zahraničných investorov. Vytvára sa tu negatívny precedens, že niektorých súkromných podnikateľov bude SR podporovať viac a iných menej, navyše z peňazí daňových poplatníkov. Systémovejšou podporou by bolo vytváranie všeobecne priaznivých podmienok pre investície a podnikanie, ktoré by zlepšili celé podnikateľské prostredie - napr. odstraňovanie korupcie a bariér pre podnikanie, znižovanie daní a odvodov, garancia bezproblémovej vymáhateľnosti práva a pod. Vždy je nebezpečné, keď štát z pozície sily vystupuje do popredia pri akýchkoľvek podnikateľských aktivitách. Deformuje sa tým trhové prostredie. Ako príklad môže byť uvedené vyvlastňovanie pôdy pre účely výstavby závodu súkromného investora.

Dôležitý aspekt poskytnutia investičných stimulov je transparentnosť použitia verejných zdrojov, a preto je nevyhnutné zverejniť kompletný text zmluvy.

Pre niektorých respondentov je otázne, z akých zdrojov sa financujú investičné stimuly, keďže profitovať z nich bude najviac konkrétny región. Vyslovili sa, že takáto podpora štátu by nemala byť na úkor rozvoja regiónov stredného a východného Slovenska, ktoré bojujú s vysokou mierou nezamestnanosti.

12. Nový zákon o voľbách do NR SR (zvýšenie váhy preferenčných hlasov, možnosť voľby zo zahraničia, volebná kaucia vo výške 500-tisíc Sk, zvýšenie štátneho príspevku pre politické strany za získané hlasy vo voľbách na 1% priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve, umožnenie politickej reklamy aj v súkromných elektronických médiách, zrušenie predvolebného moratória, voľby v jeden deň, jeden volebný obvod, žiadne kvóty pre ženy)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Nový volebný zákon možno podľa hodnotiacich odborníkov považovať za zlepšenie doterajšieho stavu. Nový zákon je krokom k ďalšej štandardizácii slovenského politického systému. Ocenené bolo zavedenie inštitútov, ktoré odstraňujú bariéry v predvolebnom boji (umožnenie politickej reklamy aj v súkromných elektronických médiách, zrušenie predvolebného moratória). Pozitívom je podľa väčšiny respondentov aj zvýšenie váhy preferenčných hlasov, možnosť voľby zo zahraničia, volebná kaucia či voľby v jeden deň.

Negatívom je príliš vysoké zvýšenie štátneho príspevku pre politické strany za získané hlasy vo voľbách (avšak súhlas s väzbou na priemernú mesačnú mzdu). Pre občanov to bude znamenať iba nárast výdavkov prostredníctvom štátneho rozpočtu, a nie skvalitnenie práce volených zástupcov a ich politických strán. Bol vyjadrený názor, že ak sa na financovanie chodu politických strán skladáme z našich daní, mala by výška štátneho príspevku odrážať záujem ľudí o politiku a samotné politické strany. Dalo by sa to zohľadňovať napríklad prostredníctvom účasti občanov na voľbách. Následne by sa výška štátneho príspevku mohla upraviť koeficientom účasti.

Niektorí hodnotiaci prezentovali kritický postoj k prijatému zákonu, ktorý podľa nich naďalej stavia voľby na politických rozhodnutiach politických strán, a nie na kvalite jednotlivých kandidátov. Zároveň podľa nich obmedzuje pluralitu a súťaženie (malé strany majú menšiu šancu uchádzať sa o hlasy voličov) a systémom finančných odmien zo štátneho rozpočtu za výsledok vo voľbách vykryštalizuje pár veľkých strán, ktoré sa budú obmieňať pri moci.

Väčšina hodnotiacich sa zhodla, že vládna koalícia nevyužila šancu, keď sa jej nepodarilo presadiť viac volebných obvodov. Tým nesplnila ani svoj záväzok, daný v Programovom vyhlásení vlády. Jeden respondent zastával názor, že na Slovensku má byť buď 150 obvodov alebo iba jeden. Ďalší sa vyjadril, že jeden volebný obvod síce nie je najlepším riešením, avšak pre Slovensko - pre krajinu tak malú a relatívne homogénnu - nie je počet obvodov až taká podstatná záležitosť.

Niektorí hodnotiaci sa vyslovili pozitívne nad neschválením ustanovenia, ktoré by zavádzalo pozitívnu diskrimináciu žien na volebných kandidátkach politických strán. Pozitívna diskriminácia je podľa nich nezmyslom a navyše by mohla paradoxne poškodiť práve ženám. Spoločenská skúsenosť z pôsobenia žien v politike na Slovensku je podľa kritikov rovnako mizerná ako s mužmi. Je zaujímavé, že zavedenie kvót pre ženy nezískalo podporu ani väčšiny žien v NR SR. Pri pozitívnej diskriminácii ide o citlivú a širšie koncipovanú problematiku, ktorá by si zaslúžila celospoločenskú diskusiu, najmä z pohľadu riešenia rómskej otázky.

13. Návrh na vypustenie ustanovenia umožňujúceho použitie príjmov z privatizácie na financovanie tzv. významných investícií (návrh novely zákona o veľkej privatizácii)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Je zložité povedať, ktoré investície sú "prejedaním" peňazí, pretože napríklad aj zle nastavené reformy školstva či dôchodkového zabezpečenia môžu vykazovať tieto znaky. Väčšinou však odborná verejnosť súhlasila s poslaneckým návrhom a použitím zdrojov z doprivatizácie tzv. strategických podnikov len na financovanie štrukturálnych zmien - reforiem - napr. na neodkladnú a nákladnú dôchodkovú reformu alebo reformu školstva (skrytý dlh), ako aj na zníženie verejného dlhu (priznaný dlh), tak ako je to uvedené v Programovom vyhlásení vlády. Jednorazové, jedinečné príjmy z privatizácie by sa mali použiť výlučne na dlhodobé ciele, v prospech celej spoločnosti, ktorými reformy a splácanie dlhu sú. Naopak, nemali by sa vyhradiť na tzv. významné investície, ktoré nikto nikdy nešpecifikoval. Na rozvojové projekty treba vyvinúť iný mechanizmus a použiť iné zdroje (napr. z fondov EÚ), nie zdroje z privatizácie. Štátnu pomoc pre vybrané investície však možno v rozvinutej trhovej ekonomike chápať ako diskrimináciu všetkých, ktorí nie sú príjemcami tejto pomoci. Štátna pomoc deformuje podnikateľské prostredie.

Menšia časť hodnotiacej komisie považuje financovanie vybraných investícií, rozvojových projektov, ktoré by mali oživiť ekonomiku, za dôležité, avšak čerpanie zdrojov musí byť transparentné a odôvodnené.

Jeden respondent spochybnil, že použitie privatizačných príjmov na dôchodkovú reformu nie je prejedaním peňazí. Konečné výdavky dôchodkového systému idú na bežnú spotrebu dôchodcov. Reforma dôchodkového systému, ak má byť efektívna v porovnaní s terajším stavom, nemôže podľa neho využívať štedré dotačné injekcie štátu, ktorými tieto príjmy sú. Vyjadril tiež názor, že verejný dlh by mal byť štrukturovaný podľa spôsobu jeho vzniku. Ak sa jedná o výdavky vzniknuté nedbalosťou v rámci bežného financovania, je použitie privatizačných príjmov neprípustné. Jednorazové kapitálové príjmy by mali byť podľa neho použité na jednorazové kapitálové výdavky so širokým verejným prospechom a dlhodobou trvanlivosťou, napr. na infraštruktúrne projekty.

14. Dohoda medzi vládou SR a Európskou komisiou ohľadne prekročenia výrobných kvót ocele v U.S. Steel Košice (redukcia daňových úľav o 70 mil. USD, mimoriadny odvod dane do štátneho rozpočtu SR vo výške 32 mil. USD)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Pozitívom je, že sa spor urovnal a SR tak nebude musieť platiť sankcie, ktoré na nás mohla po vstupe do EÚ uvaliť Európska komisia (EK). Vláda bola nútená riešiť dôsledky svojho nesystémového opatrenia, ktoré prijala pri akvizícii hutníckej časti VSŽ Košice americkým koncernom U.S. Steel, ktorému poskytla 10-ročné daňové prázdniny. Negatívnym javom je, že sa U.S. Steel-u menia podmienky dohodnuté na začiatku ich podnikania. Nepriaznivo to vplýva na podnikateľské plány a pod. Na druhej strane by však U.S. Steel ponechaním pôvodného stavu získal nadštandardné výhody voči ostatným konkurentom - z tohto pohľadu sú protiopatrenia EÚ pochopiteľné.

Viacerým respondentom chýbala väčšia snaha slovenských predstaviteľov podporiť stanoviská U.S. Steel Košice, ktorý zamestnáva predovšetkým občanov SR a odvádza dane na Slovensku, čím by vytvorili silnejšiu pozíciu voči Bruselu. Vláda podľa nich ustúpila tlaku EK, ktorá je pod vplyvom silnej európskej oceliarenskej lobby. Úspešný a schopný podnikateľský subjekt z východnej Európy, ktorý expandoval, bol podľa nich potrestaný. Z dlhodobého hľadiska bude dôležité, či si SR udrží investične atraktívne prostredie a konkurenčné výhody, ktoré má voči západnej Európe.

V hodnotení sa vyskytol aj názor, že SR mala byť pri negociáciách s EÚ tvrdšia a nemala pristúpiť na obmedzenia ešte pred svojim vstupom do EÚ.

15. Zavedenie jednotnej ceny za cigarety (nový zákon o spotrebnej dani z tabakových výrobkov)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Direktívne stanovenie jednotnej ceny za cigarety je podľa odbornej verejnosti napriek nutnosti harmonizovať slovenské právo s EÚ škodlivé opatrenie, ktoré nie je v súlade so základnými pravidlami trhovej ekonomiky. Táto cenová regulácia obmedzí voľnú hospodársku súťaž, čo povedie k zvýšeniu cien pre spotrebiteľov.

Pre mnohých je zdôvodnenie zavedenia jednotnej ceny obmedzením daňových únikov - ilegálnym predajom a pašovaním cigariet - nepresvedčivé, keďže to isté sa týka aj niektorých druhov alkoholu. Podľa kritikov je to opäť jedno z opatrení, kedy sa boj proti podvodníkom uskutočňuje na úkor spotrebiteľa alebo obchodníka, štát tu zbytočne a neadekvátne vstupuje na trh, ktorý funguje aj bez neho, a odôvodňuje to tým, že mu to umožní lepšie bojovať proti tým, ktorí porušujú pravidlá.

Naopak niektorí hodnotiaci boli názoru, že opatrenie bude prospešné pre zamedzenie podvodov v obchode s cigaretami.

Iní dúfajú, že sa budú vytvárať dostatočné zdroje na to, aby naše zdravotníctvo malo peniaze na liečenie chorôb spôsobených fajčením.

16. Modernizácia 12 bojových nadzvukových lietadiel MiG-29

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Riešenie modernizovať 12 bojových nadzvukových lietadiel MiG-29 nezaťaží verejné financie takým spôsobom, ako by ich bol zaťažil nákup nových stíhačiek, pričom sa zabezpečí funkčné a pre NATO kompatibilné letectvo. Rozhodnutie o rekonštrukcii terajších strojov v rámci deblokácií ruského dlhu bolo viacerými hodnotiacimi považované za správne, hoci lobovanie zo strany potenciálnych realizátorov zákazky asi tiež zohralo svoju úlohu.

Podstatným kritériom hodnotenia výhodnosti opatrenia môže byť podľa jedného respondenta len celková cena protivzdušnej obrany a plnenia medzinárodných záväzkov, vyjadrená potrebným počtom letových hodín a celkovou cenou letovej hodiny počas životnosti prijatého riešenia, premietnutou na súčasnú hodnotu. Druhým aspektom je miera bezpečnosti a spoľahlivosti dodávateľa prác a náhradných dielcov pri modernizácii lietadiel. Ak boli použité iné metódy a výber konečného riešenia, mal by potom podľa neho dostať slovo špeciálny prokurátor.

Veľká časť hodnotiacich bola presvedčená, že v momentálnej bezpečnostnej situácii netreba krajine veľkosti SR, ktorá leží v strede Európy a je čerstvým členom NATO žiadne bojové stíhacie nadzvukové lietadlá. Slovensko bude musieť oveľa viac zvažovať nákup vojenských vrtuľníkov a transportných veľkokapacitných lietadiel. Slovenská armáda by sa namiesto bojovej letky zostavenej zo zmodernizovaných MiG-29, ktoré budú o pár rokov znovu zastarané, mala orientovať na výcvik a výzbroj špecializovaných jednotiek (napr. ženijné jednotky alebo chemici), vrátane jednotiek rýchleho nasadenia, čo je ekonomicky menej náročné, zato však pre štruktúru jednotiek NATO prínosnejšie.

Jeden respondent odmietol modernizáciu ruských lietadiel MiG-29 a preferoval nákup leteckej bojovej techniky západnej proveniencie aj napriek určitému zaťaženiu rozpočtu.

17. Privatizácia 90% akcií spoločnosti Paroplynový cyklus Bratislava za 2 mld. Sk

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Privatizácia ďalšieho štátneho majetku bola členmi hodnotiacej komisie vnímaná pozitívne, nakoľko štát býva zlým vlastníkom, pričom súkromný sektor spravuje svoje investície efektívnejšie. Príkladom sú nevýhodné dlhodobé zmluvy na odber elektriny a tepla medzi PPC a SE a Bratislavskou teplárenskou. Kritizovaná však bola nedôslednosť pri príprave a realizácii privatizačného projektu, ako aj fakt, že sa nesprivatizovalo celých 100% akcií. Ešte pred privatizáciou paroplynu mali Slovenské elektrárne odpredať svoj podiel (teraz existuje riziko predaja za nízku sumu) a mali sa vysporiadať nevýhodné dlhodobé zmluvy na odber elektriny a tepla. Hodnotiaci sa pýtali, prečo nie je spôsob privatizácie štátneho majetku upravený tak, aby nedochádzalo k sporom medzi rôznymi štátnymi inštitúciami (v tomto prípade medzi Ministerstvom hospodárstva SR a Fondom národného majetku SR).

Viacerým respondentom sa nepozdával priebeh a víťaz privatizácie PPC. Jedna ponuka mala byť výhodnejšia, čo sa týka výšky ponúkanej sumy, avšak neuspela aj kvôli formálnym chybám, čo jedného respondenta utvrdilo v názore, že formálne pravidlá pre rovnosť šancí sa používajú v 90% prípadoch na vytvorenie prekážok pre skutočnú slobodnú súťaž. Najviac je to podľa neho vidno na preformalizovanom verejnom obstarávaní. Naopak, bol vyslovený aj názor, ktorý označil privatizačný proces za pomerne korektný, pričom víťaz tendra a cena bola vygenerovaná súťažou, čo je správne.

Niektorí respondenti si kládli otázky, či boli vôbec dôvody pre zmenu vlastníctva? Paroplynový cyklus bola totiž investícia, ktorá vznikla už v čase trhovej ekonomiky a bolo by preto zaujímavé vedieť, prečo sa v nej štát angažoval a teraz sa už angažovať nechce.

Jeden respondent poukázal na to, že vzhľadom na uzavreté pre SE nevýhodné dlhodobé zmluvy s PPC sa môže stať, že po privatizácii elektrární príde k zvýšeniu cien elektrickej energie z tohto titulu.

18. Návrh na vyplatenie jednorazového príspevku dôchodcom vo výške 1 000 Sk na kompenzáciu dopadov reforiem od začiatku roku 2004

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Návrh na vyplatenie jednorazového príspevku dôchodcom vo výške 1 000 Sk na kompenzáciu dopadov reforiem bol hodnotiacou komisiou odborníkov označený ako nesystémové opatrenie, ktoré nie je kompenzáciou ale obyčajným úplatkom pred referendom a prezidentskými voľbami a navyše nemá ani oporu v žiadnom teraz platnom zákone. Absurdné je to, že sa príspevok bude vyplácať plošne všetkým, bez akýchkoľvek kritérií a posúdenia, kto a čo vlastne potrebuje. Ide o neodôvodnené zvýhodnenie jednej časti obyvateľstva platené z daní všetkých občanov, keďže zo žiadneho reprezentatívneho výskumu sociálnej situácie nevyplýva, že by boli práve dôchodcovia osobitne ohrozenou skupinou obyvateľstva v súvislosti s prebiehajúcimi reformami. Podľa viacerých hodnotiacich je reformný ťah vlády ohrozený populizmom niektorých politických strán, ktorým sa v tomto prípade vyšlo navrhnutým opatrením v ústrety.

Hodnotiaci poukazujú na skutočnosť, že zákonom o sociálnom poistení bol schválený pevný valorizačný mechanizmus, ktorý určuje, že sa každoročne k 1. júlu majú automaticky zvyšovať dôchodky o priemer zvýšenia inflácie a rastu priemernej mzdy v hospodárstve, a preto politici presadzovaním tisíckorunového príspevku dôchodcom de facto obchádzajú tento zákon.

Medzi hodnotiteľmi boli aj takí, ktorí súhlasia s kompenzáciou pre dôchodcov, nakoľko títo nemajú šancu pocítiť pozitívne dôsledky daňovej reformy ani v budúcnosti. Preto má kompenzácia, ako jednorazová akcia, v prípade tohtoročného poklesu reálnych dôchodkov (rast dôchodkov nedosiahne rast životných nákladov dôchodcov) podľa nich logiku. Uvedená jednorazová finančná podpora môže podľa nich aspoň čiastočne zmierniť vyššie náklady dôchodcov vyplývajúce z vyšších cien energií, tovarov a služieb z titulu zvýšenia regulovaných cien a zmeny sadzby DPH. Iní si myslia, že tisíckorunový príspevok má skôr psychologický efekt a mal byť prijatý už skôr.

19. Transformácia Strediska cenných papierov na Centrálny depozitár cenných papierov (členský princíp, dvojstupňová evidencia cenných papierov; viacdňový kolaps burzy)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Samotný princíp prechodu na dvojstupňovú evidenciu cenných papierov je podľa mnohých odborníkov v princípe správna cesta, ale technické a organizačné zvládnutie transformácie SCP na CDCP dopadlo katastrofálne, čo bude viesť k spochybneniu Slovenska ako vhodného miesta pre portfóliové investície. Jeden respondent prirovnal nedôsledne pripravený prechod na nový systém zúčtovania v centrálnom depozitári a z toho rezultujúci viacdňový kolaps obchodovania na bratislavskej burze ako dôkladný pohreb už aj tak v klinickej smrti sa nachádzajúceho kapitálového trhu na Slovensku. Po tejto blamáži bude zaujímavé sledovať presviedčanie občanov o dôveryhodnosti celého systému, najmä v súvislosti s kapitalizačným pilierom dôchodkového zabezpečenia a dôchodkovými fondami. Bude to o to ťažšie, nakoľko sa problém doteraz nepodarilo úplne vyriešiť.

Podľa niektorých hodnotiacich sa ťažkostiam dalo predísť lepšou koordináciou činnosti zainteresovaných strán - CDCP, ÚFT a BCPB. Viacerí považovali reakcie Centrálneho depozitára cenných papierov, Úradu pre finančný trh a Ministerstva financií SR za alibistické. Kauza transformácie SCP na CDCP predstavuje obrázok čoraz typickejší pre Slovensko - nie je dôležité, že sa nevieme dohodnúť, dôležité je, že každý vie obviniť toho druhého, že je to jeho vina. Jeden respondent vidí zodpovednosť za nezvládnutý stav v neschopnosti projektového manažmentu a vedenia CDCP, do ktorého boli podľa neho dosadení ľudia na politickom a klientelistickom princípe. MF SR ako držiteľ akcionárskych práv by mal podľa neho vyvodiť prísne personálne dôsledky.

Zavedenie dvojstupňovej evidencie zaknihovaných cenných papierov môže podľa viacerých odborníkov priniesť v reálnych podmienkach slovenského kapitálového trhu zníženie dosiahnutého štandardu poskytovania služieb pre investorov pri možnom zvýšení nákladov na jeho prevádzku, keďže pôvodný systém zúčtovania realizovala burza a tento bol poskytovaný bezplatne. Nový systém zvýši podľa nich poplatky za transakcie a zvýhodní členov CDCP oproti iným obchodníkom.

Jeden respondent spochybnil dvojstupňovú evidenciu cenných papierov, o ktorej podľa neho nemôže byť ani reči, keďže všetky evidencie sú vedené v jednej databáze centrálneho depozitára a štát a pracovníci CDCP k nim majú nekontrolovaný prístup. Zavedenie členského systému je podľa názoru tohto hodnotiaceho úplne zbytočné pri inštitúcii, ktorá neuplatňuje samoreguláciu, len za odplatu poskytuje služby (vstupný poplatok je 1 milión korún).

Zo strednodobého hľadiska považuje jeden hodnotiteľ za optimálne riešenie privatizáciu CDCP zo strany finančných inštitúcií, ktoré budú jeho najväčšími používateľmi.

20. Rozšírenie poslaneckej indemnity (znemožnenie občianskoprávnej ochrany voči poslancom NR SR za výroky prednesené v parlamente; novela Ústavy SR)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Rozšírenie poslaneckej imunity kvôli ochrane poslanca NR SR pred občianskoprávnou zodpovednosťou za výroky prednesené v parlamente bolo hodnotiacou komisiou odmietnuté. Je to facka všetkým občanom - voličom - a ukážka, že nie všetci občania SR sú si rovní, ale že ešte stále existujú i tí rovnejší. Podobné opatrenia prispievajú k znechuteniu obyvateľov politikou, k pocitom nespravodlivosti a nerovnosti, k zníženiu už i tak nízkeho záujmu o veci verejné. Svedčí to minimálne o mizernej morálke parlamentu.

Podľa niektorých hodnotiacich má poslanecká imunita svoj zmysel, ale pri tomto opatrení už poslanci zašli priďaleko. Takúto mieru ochrany poslanca považujú za neadekvátnu. Občianskoprávna zodpovednosť totiž poslanca v ničom neobmedzovala pri uplatňovaní svojho mandátu. Občania by mali mať možnosť ochrániť svoju česť na nezávislom súde aj voči výrokom poslancov. Vzniká nerovnováha, keďže zákonodarcovia môžu žalovať občanov alebo médiá za to, čo o nich píšu.

Niektorí hodnotiaci ironicky poznamenali, že nabudúce si poslanci schvália doživotnú imunitu a k tomu rentu, ešteže si nemôžu odhlasovať i nesmrteľnosť. Podľa nich je "pozitívom", že bude pravdepodobne viac adeptov na zrnko múdrosti z radov poslancov.

Názor, že rozšírením poslaneckej indemnity sa zvyšuje nezávislosť poslanca pri výkone svojej funkcie, bol menšinový.

21. Konzultačné zmluvy Slovenského plynárenského priemyslu v objeme 1,2 mld. Sk

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Konzultačné zmluvy SPP sú podľa väčšinového názoru hodnotiacej komisie dôsledkom nedôslednej privatizácie - prevodu menšinového 49%-ného balíka akcií spolu s manažérskou kontrolou zahraničným investorom. Je to výsledok toho, že štát sa nechce prestať hrať na podnikateľa. Ak by totiž predal všetkých 100% akcií, nenastal by pravdepodobne tento problém. Súkromní vlastníci si vedia svoje vlastnícke práva, záujmy a majetok ochrániť lepšie ako verejné inštitúcie a vedia efektívnejšie riadiť a hospodáriť.

Podľa viacerých respondentov dokladuje kauza konzultačných zmlúv zlú prácu právnych tímov pri predaji SPP, keďže takéto zmluvy mali byť ošetrené v privatizačnej zmluve. Jedným z politických hesiel privatizácie bol totižto prínos zahraničného know-how odvetvovým investorom, nie jeho kupovanie. V každom prípade by to malo byť pre štát poučením do budúcnosti (rovnako tak pri problematike kurzovej straty pri samotnom predaji SPP).

Na druhej strane časť hodnotiacich poukázala na obvyklosť poskytovania konzultačných služieb v rámci podnikateľskej skupiny aj v zahraničí. Za problém nepovažovala ani platbu za poradenské služby, pričom však otázna bola pre ňu výška ceny.

Škoda, že sa nepodarilo ozrejmiť relevantnosť poskytnutých konzultačných služieb, prínos pre SPP a efektívnosť vynaložených prostriedkov, pretože je častým javom, že mnoho zahraničných firiem konsoliduje svoje zisky cez rozličné dodávky služieb, ktoré sú pochybné. Existencia konzultačných zmlúv uzavretých medzi SPP a menšinovými akcionármi vytvára priestor pre špekulácie o netransparentnosti vzťahov medzi štátnym podnikom a zahraničnými minoritnými akcionármi. Viacerí označili tieto zmluvy za neetické odčerpávanie peňazí na úkor všetkých daňových poplatníkov a spotrebiteľov, ako skrytý prevod majetku do zahraničia, resp. tunelovanie majetku SPP menšinovými vlastníkmi s "požehnaním" štátom dosadených manažérov.

Jeden respondent vyjadril znepokojenie nad faktom, že zahraniční akcionári obišli v tejto záležitosti dozornú radu, čo nevytvára dôveru, že sa obdobný spôsob nebude aplikovať pri tvorbe oveľa dôležitejších kontraktov za tranzit zemného plynu

Ponechanie výšky platov poslancov Európskeho parlamentu na doterajšej úrovni (odmietnutie návrhu na jednotný plat pre všetkých poslancov zo všetkých krajín EÚ financovaný z rozpočtu EÚ)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Podľa prevažnej väčšiny členov hodnotiacej komisie je odmietnutie rovnakého platu pre všetkých poslancov Európskeho parlamentu (EP) bez ohľadu na to, z ktorej členskej krajiny pochádzajú, správnym rozhodnutím. Vzhľadom na rozdielnu kúpnu silu v jednotlivých členských krajinách by mali byť platy predmetom rozhodnutia národných parlamentov týchto krajín. Do úvahy by sa mali brať najmä životné náklady v Belgicku a sociálno-ekonomická situácia v domovskej krajine poslanca. Náklady na prácu europoslancov by mali vykryť príplatky na bežné výdavky a diéty určované z Bruselu, a to v jednotnej výške pre všetkých. Odborníci však naznačili potrebu prijatia jednoznačných princípov pre prácu poslancov EP. Uviedli príklad, že ak niekto realizuje projekt podporený z fondov EÚ, musí dodržiavať mnoho predpisov a nariadení ohľadom čerpania finančných prostriedkov. Obdobné kritériá by mali spĺňať aj poslanci EP. Navrhnuté bolo zjednodušenie celého systému miezd a požitkov, vrátane štedrých cestovných náhrad, čo by malo viesť k zvýšeniu transparentnosti a zamedziť zneužívaniu systému.

Nastolená bola otázka, kto je hlavným zamestnávateľom europoslancov. Ich mzdy by sa mali určovať práve podľa toho, či je zamestnávateľom domovská krajina poslanca alebo Európska únia.

Kritickí respondenti považujú celé opatrenie za zbytočné, tvrdia, že je dôležité, aby v EP sedeli kvalitní ľudia. Podľa jedného z respondentov by jednotné platy nemali svoje opodstatnenie iba v tom prípade, ak by europoslanci nevykonávali tú istú prácu. Odmietnutie návrhu na jednotné platy poslancov EP, určované z Bruselu a financované z rozpočtu únie, je podľa jedného respondenta výsledkom malicherného prístupu niektorých štátov.

Rozhodnutie Eurostatu o nezapočítavaní príspevkov do kapitalizačného piliera dôchodkového zabezpečenia do príjmov verejného rozpočtu (účtovné zvýšenie deficitu verejných financií o transformačné náklady dôchodkovej reformy)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Rozhodnutie Eurostatu, ktoré účtovne zvyšuje deficit verejných financií o transformačné náklady dôchodkovej reformy, bolo odbornou verejnosťou hodnotené neutrálne.

Jedna skupina hodnotiacich považuje opatrenie za správne a spravodlivé, aj napriek dopadom na deficit verejných financií SR. Súkromné peniaze - vo forme príspevkov do kapitalizačného piliera dôchodkového zabezpečenia - nemôžu patriť do položky verejných príjmov. Tieto príspevky tvoria na štáte nezávislý zdroj dôchodkového zabezpečenia, bez ktorého by zavedenie reformy nemalo zmysel. Deficit priebežného dôchodkového systému je "prirodzeným", aj keď trochu skrytým dlhom verejného sektora a je lepšie ho hneď priznať. V strede volebného obdobia je účtovný rozdiel fiškálneho deficitu ľahko obhájiteľná záležitosť. Viacerí respondenti nevidia dôvod, prečo by mal na to niekto citlivo reagovať, vrátane zahraničných finančných inštitúcií, za predpokladu kvalifikovaného zdôvodnenia zo strany MF SR pri zverejňovaní čísel. Podľa niektorých odborníkov ani vyšším deficitom verejných financií oddialený vstup do Hospodárskej a menovej únie (EMU) o proklamovaný jeden rok nepredstavuje žiaden problém. Dôležité bude presadenie ekonomickej logiky do rozhodnutia o splnení maastrichtského kritéria, podľa ktorého je na prijatie spoločnej európskej meny potrebné udržať deficit verejných financií pod hranicou 3% HDP.

Druhá názorová skupina odborníkov považuje rozhodnutie Európskeho štatistického úradu za čisto administratívny problém, hoci z hľadiska platných účtovných pravidiel môže byť formálne správnym. Z hľadiska skutočného deficitu verejných financií a motivácie reformovať neudržateľné penzijné systémy vo viacerých krajinách EÚ je však kritikmi hodnotené ako negatívne opatrenie. Takto účtovne zvýšený deficit verejných financií môže znamenať ekonomické aj politické komplikácie pri presadzovaní a implementovaní dôchodkovej reformy na Slovensku. Podľa názoru jedného z respondentov vydal Eurostat typické úradnícke rozhodnutie bez toho, aby sa zaoberal podstatou veci. Niektorí hodnotiaci pripustili aj možnosť, že ide o pragmatické opatrenie inštitúcie EÚ, ktoré zvýšením deficitu verejných financií a sťažením plnenia maastrichtských kritérií prispeje k želateľnému odsunu zavedenia eura, a teda "zbytočne" skorému vstupu nových členských krajín do eurozóny. Je v záujme Slovenska, aby sa stanovisko Eurostatu zmenilo pri jeho prerokúvaní v Európskej komisii, prípadne v Rade ministrov financií členských krajín EÚ.

Udelenie pokuty vo výške 497 mil. EUR spoločnosti Microsoft za údajné zneužitie dominantného postavenia na trhu operačných systémov v EÚ (povinnosť odstrániť zviazanosť aplikácie Windows Media Player s operačným systémom Windows a zverejniť informácie konkurentom o časti zdrojového kódu Windows)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Kroky Európskej komisie (EK), podstúpené voči spoločnosti Microsoft za údajné zneužitie dominantného postavenia na trhu operačných systémov v Európskej únii, označila väčšia časť hodnotiacich odborníkov za negatívne, škodlivé opatrenie a ako opatrenie v neprospech spotrebiteľa. Je neférové trestať firmu za invenciu a kreatívnosť, aj v prípade, že má dominantné postavenie na trhu. V konečnom dôsledku EK vytrestá najmä zákazníkov (predovšetkým laikov), keďže uložením povinnosti Microsoft-u odstrániť zviazanosť svojej vlastnej aplikácie Windows Media Player s vlastným operačným systémom Windows zhorší ich užívateľský komfort. Navyše na trhu nie sú ľahko dostupné iné alternatívy. Odopiera sa zákazníkovi možnosť získať kompletný servis, ktorý je typický pre akékoľvek iné oblasti, pre radu iných výrobkov, tzv. zviazaných komponentov ako napr. lyže a viazanie, televízne prijímače a obrazovky a podobne. Za úplne nevhodné a za nezmysel považujú členovia hodnotiacej komisie povinnosť zverejniť konkurentom časť zdrojového kódu operačného systému Windows, ktorá porušuje podľa nich ochranu priemyselného vlastníctva. Niektorí respondenti kritizovali zrejmý tlak konkurencie Microsoft-u hľadajúcej útočisko v EÚ. Považujú tiež za otázne, či by EK rozhodla rovnako, ak by sa jednalo o európsku softvérovú firmu, a či jej rozhodnutie nebolo motivované obchodnou vojnou medzi EÚ a USA.

Menšia časť hodnotiacej komisie vyjadrila podporu rozhodnutiu EK, ktorej dôležitou úlohou je ochrana spotrebiteľov a podpora konkurenčného prostredia. Microsoft by mal byť otvorenejší pri prepájaní rôznych platforiem, operačných systémov a práve tu existuje priestor pre kontrolu a ochranu spotrebiteľa. Štandardy by mali byť definované na úrovni formátov (napr. formy záznamu, kompresie multimediálnych aplikácií), a nie systémov (aplikácií či operačných systémov), ktorými sa tieto formáty vytvárajú. Dobré formáty sú potom tie, ktoré možno vytvoriť na čo najväčšom množstve platforiem, teda aj na tzv. "free" platformách (napr. konkurenčné operačné systémy s verejnou licenciou).

Podľa jedného z respondentov nestíhajú konkurenti tempo Microsoft-u a práve táto slabosť ostatných ho robí "veľkým". Microsoft takto de facto neúmyselne poškodzuje konkurenciu. Opatrenie prinajmenšom nerieši podstatu problému a nepredstavuje žiaden signál pre budúcnosť. Aj keď má logiku žiadať Microsoft oddeliť Windows od ďalších produktov, samotná vynútiteľnosť môže dopadnúť rovnako neúspešne ako v obdobných prípadoch v USA.