Štatistiky

Dátum: 14.01.2016

Späť na seminár Články v tlači Odborná literatúra Štatistiky

  • Do akej miery môže imigrácia kompenzovať dopady starnutia obyvateľstva na dôchodkový systém?
    • V súčasnosti je vo vekovej kategórii 18-dôchodkový vek (DV) približne 3,39 milióna ľudí a vo veku DV+ 1,05 milióna obyvateľov SR. Za predpokladu predlžovania dôchodkového veku podľa dnes platných pravidiel bude v roku 2068 uvedený pomer 2,35 ku 1,41 miliónom. Kým v súčasnosti na jedného človeka vo veku DV+ pripadá 3,22 osoby vo veku 18-DV, v roku 2068 to bude iba 1,67. Relatívny pokles takto vypočítaného “indexu závislosti” počas nasledujúcich 52 rokov teda predstavuje 48 %. V záujme finančnej udržateľnosti by “ceteris paribus” bolo potrebné znížiť starobné dôchodky z prvého dôchodkového piliera až o 48 %.
    • Ak by mal byť pomer ľudí v aktívnom a dôchodkovom veku zachovaný na súčasnej úrovni 3,22-násobku, musel by sa počet “nových” obyvateľov SR v aktívnom veku (napríklad imigrantov) postupne zvyšovať až na úroveň 2 milióny osôb v roku 2068.
    • V súčasnosti študuje na vysokých školách v SR 6 % študentov s iným štátnym občianstvom ako slovenským. Ak by sme chceli cielene dlhodobo zvýšiť tento podiel na 20 %, potrebovali by sme každý rok prijať na naše vysoké školy ďalších približne 5 390 študentov s iným štátnym občianstvom. Vďaka takto získaným imigrantom by “ceteris paribus” bolo možné v roku 2068 vyplácať až o 13,5 % vyššie starobné dôchodky z 1. piliera oproti prípadu, ak by sme dodatočných imigrantov k sebe nepúšťali. Podiel takto získaných imigrantov na celkovej populácii SR by postupne rástol k 10 % v roku 2068.
  • Výber zaujímavých štatistík o migrácii
    • Počet cudzincov pracujúcich v SR v rokoch 2008 až 2012 stúpol z 10-tisíc na úroveň zhruba 20-tisíc. K výraznejšiemu rastu došlo opätovne až v roku 2016. Vo februári 2016 ich bolo podľa štatistík Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR (ÚPSVR) 26600, z toho 75% z EÚ. Najviac cudzincov pracujúcich v SR je z Rumunska (6279), nasleduje Česko (3300), Poľsko (3062), Maďarsko (2957), Srbsko (2147) a Ukrajina (1575).
    • Cudzinci v SR pracujú najviac ako operátori a montéri strojov a zariadení. Druhou najčastejšou kategóriou sú pomocní a nekvalifikovaní pracovníci. Nasledujú špecialisti, kvalifikovaní pracovníci, technickí a odborní pracovníci, pracovníci v službách a obchode. Najviac cudzincov pracuje v bratislavskom kraji, nasleduje trnavský, nitriansky a žilinský. Spolu v týchto štyroch krajoch pracujú až tri štvrtiny cudzincov. Najviac cudzincov pracujúcich v SR má ukončené stredné odborné a všeobecné vzdelanie, nasleduje vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa a vyššie odborné vzdelanie.
    • Podľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR počet voľných pracovných miest v rokoch 2010 až 2014 stagnoval okolo úrovne 5-tisíc, od roku 2015 však prudko rastie a vo februári 2016 už prekročil 34-tisíc. Najviac voľných pracovných miest je v kategóriách „operátori a montéri strojov a zariadení“, „kvalifikovaní pracovníci a remeselníci“, „pracovníci v službách a obchode“ ako aj „pomocní a nekvalifikovaní pracovníci“.
    • Počet obyvateľov Slovenska sa od roku 2000 mení len minimálne. Do roku 2006 skôr stagnoval, odvtedy mierne rastie v dôsledku prirodzeného pribúdania. Migrácia nemá významný vplyv. Pre porovnanie, v Českej republike od roku 2003 pomáha migrácia zvyšovať počet obyvateľov. V Nemecku prirodzene počet obyvateľov dlhodobo klesá, vďaka migrácii však v konečnom dôsledku stúpa. V Rakúsku, Švédsku a Švajčiarsku je migrácia hlavnou príčinou dlhodobého rastu obyvateľstva.
    • Prílev imigrantov na Slovensko dosiahol najvyššie hodnoty v rokoch 2004 až 2010, pravdepodobne vďaka prudkému rastu ekonomiky. Prispeli tomu najmä imigranti z Rumunska a Ukrajiny, ale aj z Českej republiky, Maďarska, Srbska a Vietnamu. V roku 2011 došlo k prudkému prepadu počtu imigrantov.
      Graf: Vývoj imigrácie na Slovensku podľa občianstva

      Zdroj: Eurostat
      Poznámka: Za imigranta sa považuje človek, ktorý si prihlásil zvyčajný pobyt v danom štáte na dobu aspoň 12 mesiacov.
    • Z európskych štátov získali migráciou od roku 1990 najväčší podiel obyvateľov Švajčiarsko, Španielsko, Nórsko, Rakúsko, Švédsko, Írsko a Nemecko. Naopak najviac obyvateľov stratilo Albánsko, Moldavsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko a Rumunsko. Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré migráciou v priemere obyvateľstvo strácajú, avšak v minimálnej miere.
    • Švajčiarsko ako krajina s najväčším pozitívnym vplyvom migrácie od roku 1990 prijíma popri vlastných občanoch najmä občanov Nemecka, Portugalska, Talianska a Francúzska. Španielsko ako krajina s najväčším pozitívnym vplyvom migrácie od roku 2000 prijíma najmä občanov Rumunska, Maroka, Bolívie, Kolumbie a Spojeného Kráľovstva. Do Českej republiky imigrovali od roku 2002 najmä občania Ukrajiny a Slovenska, v menšom počte aj Vietnamu, Ruska a Nemecka. Prílev Ukrajincov aj Vietnamcov sa od roku 2010 výrazne spomalil.
    • Od roku 2012 v Európskej únii rýchlo stúpa počet žiadateľov o azyl, pričom v roku 2015 došlo k ich prudkému rastu. Výrazne sa zvýšil aj počet pozitívnych rozhodnutí o azyle, ktorý v roku 2015 dostalo takmer 300-tisíc žiadateľov, pozitívnych tak bolo viac než polovica všetkých rozhodnutí o azyle. Napriek prudkému rastu úspešných azylantov, stále ide len o malú časť celkovej populácie. Najviac žiadostí o azyl v prepočte na počet obyvateľov krajiny uspokojilo v roku 2015 Švédsko, keď vydalo 3305 pozitívnych rozhodnutí na milión obyvateľov (spolu prijalo 32215 azylantov). Podiel úspešných azylantov na celej populácii Švédska tak bol v roku 2015 0,33 %. Švédsko má najväčší podiel úspešných žiadateľov o azyl aj v pomere k celkovému počtu imigrantov, v roku 2013 to bolo až 21 %. Ide však skôr o výnimku, vo väčšine štátov EÚ je podiel žiadateľov o azyl na celkovom počte imigrantov zanedbateľný.
    • Slovensko má v EÚ najvyšší podiel vysokoškolských študentov, ktorí študujú v zahraničí. V roku 2013 ich bolo 15,9 , zatiaľ čo v ČR len 2,9 , v Maďarsku 2,5 % a v Poľsku 2,1 %. Najviac slovenských študentov odchádza do Českej republiky, nasleduje Maďarsko. Ak by sme tieto dve krajiny vyradili, klesol by podiel slovenských študentov v zahraničí na 4,7 % (bez ČR), respektíve na 3,6 % (bez ČR aj Maďarska).
    • Slovensko patrí medzi štáty s najnižším podielom zahraničných študentov. Kým na Slovensku bol tento podiel podľa štatistík OECD z roku 2013 len 4,9 %, v ČR to bolo až 9,4 %, v Rakúsku 16,8 % a v Austrálii až 18 %. Viac ako polovica zahraničných študentov na Slovensku je z ČR, v roku 2013 to bolo 5502 študentov z celkového počtu 10183 zahraničných študentov. S veľkým odstupom nasledujú študenti z Grécka, Nórska, Nemecka, Srbska a ďalších krajín.