Články v tlači

Dátum: 14.01.2016

Späť na seminár Články v tlači Odborná literatúra Štatistiky

  • Imigranti miestnych poštuchnú k lepšiemu (SME, 8.4.2016)
    Dánski vedci skúmali vplyv utečencov na pracovný trh. Nový výskum ukazuje, že nevzdelaní imigranti môžu urobiť pre domorodú pracujúcu triedu oveľa viac, než sme si mysleli.
  • Migranti berú prácu. Tú, ktorú nechcú domáci (SME, 3.4.2016)
    Slováci patria k európskym národom s vysokou mierou emigrácie za prácou. Napriek tomu vo februári tohto roku u nás pracovalo 27-tisíc cudzincov.
  • Budget surplus hopes rely on ‘high level of net migration to UK’ (The Guardian, 16.3.2016)
    Prognóza rastu britskej ekonomiky a vyrovnaný rozpočet záleží aj na čistej migrácii. Britský Úrad pre rozpočtovú zodpovednosť upozorňuje, že migrácia zohrá dôležitú úlohu pre naplnenie plánov ministra Osborna dosiahnuť rozpočtový prebytok do najbližších parlamentných volieb.
  • Firmy na Slovensku hľadajú ľudí v zahraničí, dôvodom je vyčerpaný domáci trh (SME, 12.3.2016)
    Firmy na Slovensku majú problém nájsť dostatok pracovníkov. Začínajú preto robiť nábory v okolitých krajinách. Potvrdzujú to viaceré personálne agentúry.
  • Sme národ migrantov, desatina žije vonku (Hospodárske noviny, 2.3.2016)
    Sú ich státisíce. Utekajú za lepším životom do zahraničia. Hľadajú si dobrú prácu. Ich motiváciou sú peniaze, ale nielen tie. Niektorí chcú stabilnejší základ pre založenie rodiny, iní potrebujú zarobiť na bývanie a sú aj takí, ktorí nechajú rodinu doma a posielajú jej zo zahraničia zárobok. V drvivej väčšine ide o mladých mužov a ženy. Sú to ekonomickí migranti, ktorí hľadajú šťastie v krajinách OECD. Nejde však o tých z Blízkeho východu alebo Afriky. Toto sú migranti zo Slovenska a vo svete ich je viac ako 300-tisíc.
  • Zjednodušili by ste pracovné víza pre ľudí zo zahraničia, ktorí chcú pracovať na Slovensku? (Hospodárske noviny, 2.3.2016)
    Robert Fico, predseda Smeru-SD
    Je pravda, že mnohí zamestnávatelia na Slovensku nám hlásia, že nemajú dostatok pracovných miest. Je to také zvláštne, že sme napríklad v okrese, ktorý má 25-percentnú nezamestnanosť a nevieme nájsť ľudí do poľnohospodárskej výroby. Preto by som skôr dal prednosť tvrdšiemu prístupu k ľuďom, ktorí sú v našej sieti nezamestnaných.
    Radoslav Procházka, predseda Siete
    Veľmi opatrne, pozorne a starostlivo, ale nie je to tabu.
    Andrej Danko, predseda SNS
    Tu nie je cesta blokovania trhu a my potrebujeme pracovné sily. V každom prípade by som sprísnil kontrolu personálnych agentúr, pretože najväčší problém mám s tým, že personálne agentúry tu zamestnávajú zahraničných ľudí za pár peňazí v automobilkách a naši ľudia sú potom bez práce.
    Miloš Moravčík, podpredseda KDH
    Na Slovensku máme skôr problém s tým, že desiatky tisíc ľudí z rôznych krajov odchádzajú pracovať do zahraničia. My chceme hlavne vytvoriť lepšie podmienky pre Slovákov, nech tu ostanú pracovať, nech tu platia odvody a nech sa následne môžu zvyšovať dôchodky.
    Ivan Švejna, podpredseda Mosta-Híd
    Treba rozmýšľať aj nad tým, ako v budúcnosti budeme riešiť nedostatok konkrétnych pracovných miest.
    Igor Matovič, predseda OĽaNO
    Nie je to podľa mňa nevyhnutné. Máme kopu nezamestnaných ľudí na Slovensku, ktorých treba dostať na pracovný trh. Skôr treba zrušiť odvody dlhodobo nezamestnaným ľuďom bez vzdelania, aby sa zamestnali napríklad v poľnohospodárstve.
  • Doplácajú daňoví poplatníci na imigrantov? (Denník N, 29.2.2016*
    Sú príjmy, ktorými imigranti prispievajú do verejných rozpočtov, vyššie alebo nižšie ako rozpočtové výdavky na nich. A teda, či prílev imigrantov zvyšuje alebo znižuje daňovú záťaž domácej populácie, resp. či znižuje alebo zvyšuje verejné zdroje na hlavu. Otázky, analýza a efekty.
  • Chvála migrácie (Hospodárske noviny, 26.2.2016)
    Vraví sa, že každý má právo na vlastný názor, nie však na vlastné fakty. A fakty OECD hovoria jasnou rečou: Slovensko má s prehľadom najnižšiu nezamestnanosť prisťahovalcov v pomere k domácim obyvateľom. Kým u tých narodených na Slovensku v roku 2014 dosahovala nezamestnanosť 12,3 percenta, u prisťahovalcov to bolo len 7,4 percenta.
  • Cudzí majú viac práce než my (Hospodárske noviny, 26.2.2016)
    Slovensko, Spojené štáty a Maďarsko sú jediné tri krajiny zo všetkých štátov OECD, v ktorých je bez práce viac domácich obyvateľov ako prisťahovalcov z cudziny.
  • Pretlak ponúk. Kto chce, robotu si nájde (Pravda, 24.2.2016)
    Trh práce ožil. Začína byť viac ponúk, ako je záujemcov. Zamestnanosť na celom Slovensku pokorila úroveň 2,4 milióna a stúpa posledných päť rokov. Naposledy bolo 2,4 milióna Slovákov zamestnaných pred krízou v roku 2008. Vtedy firmy rad za radom tvrdili, že nemajú dosť pracovníkov. Lekári prichádzali na Slovensko z Ukrajiny, robotníci z Rumunska.
  • Portugalsku sa kvóta máli. Pýta si viac utečencov (Pravda, 23.2.2016)
    Lisabon si chce migrantov vyberať podľa potrieb svojho pracovného trhu. Chystá sa prijať dvetisíc vysokoškolských študentov, osemsto učňov a 2,5– až 3-tisíc utečencov s kvalifikáciou pre prácu v poľnohospodárstve a lesníctve. „To sú odvetvia s nedostatkom pracovných síl, do ktorých sme boli nútení robiť nábor vo Vietname a v Thajsku,“ cituje AFP nemenovaný vládny zdroj.
  • Slovensko potrebuje vzdelaných a pracujúcich migrantov (SME, 16.2.2016)
    Hoci nezamestnanosť na Slovensku klesá oveľa pomalšie ako v iných krajinách Európskej únie, prudko rastie počet voľných pracovných miest. Za rok 2014 vzrástli na trojnásobok a ku koncu októbra minulého roka ich bolo takmer 33-tisíc, vyplýva z analýzy Adecco. Firmy preto podľa agentúry čoraz častejšie využívajú pracovnú silu zo zahraničia. Na pozíciách vo výrobe pracujú Srbi, Chorváti, Slovinci či Poliaci.
  • Migrácia vo volebných programoch politických strán (Denník N, 9.2.2016)
    Bezpečnosť, obrana, ochrana, humanizmus, suverenita, medzinárodné vzťahy, zodpovednosť. Kľúčové slová, pod ktorými môžeme nájsť v politických programoch deklarácie spojené s migráciou. Niektoré politické strany venujú téme migrácie vo svojich programoch celé state, iné sa o nej zmieňujú iba okrajovo. Vo všeobecnosti je pomer záujmu politických strán o migráciu ľudí na Slovensko a migráciu Slovákov do zahraničia vzhľadom na situáciu týkajúcu sa Slovenska nevyvážený.
  • Forming an orderly queue (The Economist, 6.2.2016)
    Europe desperately needs to control the wave of migrants breaking over its borders. This is how to go about it
  • How to manage the migrant crisis (The Economist, 6.2.2016)
    A European problem demands a common, coherent EU policy. Let refugees in, but regulate the flow
  • Brains without borders (The Economist, 30.1.2016)
    As Australia and Canada seek to attract more foreign students, America and Britain could lose out
  • Train ’em up. Kick ’em out (The Economist, 30.1.2016)
    Immigration policy is hard: Europe is tying itself in knots over how many Syrian refugees to admit. But the question of whether to welcome foreign students ought to be much easier. They more than pay their way. They add to the host country’s collective brainpower. And they are easy to assimilate. Indeed, for ageing rich countries seeking to import young workers to plug skills gaps and prop up wobbly pension systems, they are ideal. A foreign graduate from a local university is likely to be well-qualified, fluent in the local lingo and at ease with local customs. Countries should be vying to attract such people.
  • Najhorší možný scenár: Schengen je na pokraji kolapsu (SME, 26.1.2016)
    Mnohí to považujú za najhorší možný scenár, iní za logické vyústenie migračnej krízy a neschopnosti najmä Grécka chrániť vonkajšie hranice Únie. Trvalejšie obmedzenie schengenského priestoru, ktorý umožňuje občanom 26 členských krajín vrátane Slovákov voľný cezhraničný pohyb, začína byť reálne. V pondelok a utorok to naznačili ministri vnútra členských štátov Únie, ktorí sa stretli v Amsterdame. „Schengen je na pokraji kolapsu,“ priznala pred Deutsche Welle šéfka rakúskeho rezortu vnútra Johanna Mikl-Lietnerová.
  • Migrant men and European women (The Economist, 16.1.2016)
    To absorb newcomers peacefully, Europe must insist they respect values such as tolerance and sexual equality
  • Slovensku unikajú mozgy, za pásy prichádzajú Rumuni (SME, 8.1.2016)
    Minulý rok Slovensko opustilo viac ľudí v produktívnom veku, ako do krajiny prišlo. Dáta z Výskumného demografického centra tento týždeň zverejnil Inštitút finančnej politiky. Odborníci hovoria, že odchádzajú najmä ľudia, ktorí v zahraničí vyštudovali vysokú školu, našli si tam prácu, vytvorili zázemie a nakoniec sa rozhodli, že sa domov už nevrátia. Slovensko tak prichádza o talentovaných ľudí a potýka sa s čoraz väčším problémov únikov mozgov, hovorí šéf Inštitútu zamestnanosti Michala Páleníka.
  • Dve tretiny firiem sa boja nedostatku kvalifikovaných zamestnancov (SME, 26.11.2015)
    Riaditelia dvoch tretín stavebných spoločností na Slovensku sa obávajú nedostatku kvalifikovaných zamestnancov. Viac než tretina firiem sa sťažuje na nedostatok absolventov technických profesií. Hlavnou príčinou je podľa nich nezáujem mladých ľudí o tieto profesie. Vyplýva to z najnovšej kvartálnej analýzy slovenského stavebníctva za 4. štvrťrok spoločnosti CEEC Research.
  • Keď Nemci začnú migrovať k nám (.týždeň, 24.9.2015)
    Bude slovenský demografický problém vyriešený za pomoci vlny pôvodných obyvateľov krajín západnej Európy, ktorí k nám začnú v horizonte 10 – 15 rokov utekať pred následkami multikulturalizmu?
  • Robia za nás Ukrajinci aj Rumuni. Slovenskí nezamestnaní čakajú za dverami (Aktuality.sk, 28.5.2015)
    Zamestnať cudzinca je jednoduchšie ako Slováka. Našinci na voľné pracovné miesta nemajú prax či vzdelanie. Počet zahraničných na našom pracovnom trhu rastie. Firmy na Slovensku majú problém nájsť dostatok ľudí na voľné pozície. A to, paradoxne, napriek 360-tisícovej armáde nezamestnaných, ktorí stoja pred dverami úradov práce.