Reforma školstva - monitoring článkov za rok 2007

Dátum: 24.03.2010

Čítajúci muž z Fínska

SME, 7. 12. 2007
Prečo sú Fíni najlepší v čitateľskej gramotnosti? Lebo radi a veľa čítajú. Vo Fínsku majú dobre vybavenú verejnú sieť knižníc so špeciálnymi oddeleniami pre deti a mládež. V nich sú rôzne materiály na čítanie, hudobné nahrávky, prístupné je internetové spojenie, čo podporuje internetovú aj čitateľskú gramotnosť. … Od roku 1990 poskytujú fínske knižnice školám informačný servis, pripravujú im servis o knihách, prehľady kníh vhodných pre deti a mládež, predstavujú nové knihy. Zároveň organizujú tréningy pre učiteľov a stretnutia s autormi literatúry pre deti a mládež.

The race is not always to the richest

The Economist, 6. 12. 2007
The improvement prize went to Poland, an also-ran in 2000. That reflects not increased spending, but successful reforms in 1999, which ended the practice of early selection on ability. By the second study, in 2003, the gains were already noticeable—and so marked that OECD statisticians cautioned privately that two data points do not make a trend, and decided to wait and see what happened next time. Further improvements have dispelled all doubts, making Poles the poster children for the proposition that early “tracking”—allocating pupils to different sorts of schools or programmes—hurts weak ones without benefiting the rest. “We have learnt that you can really make a change by bringing weaker performers into more demanding streams,” says Barbara Ischinger, the OECD’s director of education.

Mikolaj ukráti študentov, ktorých trh nechce

Pravda, 23.8.2007
Menej peňazí dá minister školstva Ján Mikolaj na študentov, o ktorých v praxi nie je záujem. Vysoké školy dostanú zo štátnej kasy o státisíce menej aj na také odbory, ktorých absolventi sa síce zamestnali, ale nerobia to, čo vyštudovali. Nové nariadenie už schválilo vedenie ministerstva. Doplatiť naň môžu niektoré humanitné programy ako filozofia či učiteľstvo.
Nariadenie sa vzťahuje na externistov a vyplýva z novely vysokoškolského zákona, ktorú pred letom schválili poslanci…

Externisti školám zaplatia

SME, 04.07.2007
Za štúdium na vysokej škole zaplatia externisti prijatí po 1. septembri 2007, ktorí sa nezmestia do limitu. Ten bude na každej škole odlišný. O výške poplatku rozhodne nariadením vláda. Novela vysokoškolského zákona legalizuje vyberanie školného za externé štúdium a vytvára 4 druhy vysokoškolských študentov – denní, ktorí neplatia, neplatiaci externisti, platiaci externisti a externisti, za ktorých budú školám platiť ich budúci zamestnávatelia… Spoplatnenie externého štúdia umožní včera prijatá novela vysokoškolského zákona. Podpísať ju musí ešte prezident. Ak tak spraví, ako prví si legálne štúdium zaplatia študenti, ktorí nastúpia na vysokú školu v septembri 2008.

Prehľad zmien:

  • Spoplatnenie: Štát určí maximum, koľko externých odborov a študentov bude v akademickom roku na vysokých školách dotovať. Ďalších externých študentov bude môcť verejná vysoká škola spoplatniť. Najvyššiu sadzbu školného by malo stanoviť ministerstvo školstva.
  • Ďalšie poplatky: Študenti, ktorí študujú naraz viacero odborov, a študenti, ktorí prekročia štandardnú dĺžku štúdia, by mali za štúdium zaplatiť.
  • Pôžičky: Externí študenti budú môcť žiadať o pôžičky zo Študentského pôžičkového fondu.
  • Počet externistov: Vysoká škola bude môcť v akademickom roku prijať na externé štúdium len toľko uchádzačov, koľko prijme na denné štúdium.
  • Platnosť: Väčšina bodov novely by mala začať platiť od 1. septembra tohto roka. Spoplatnenie externistov by malo byť možné až od školského roku 2008/2009.

Najnižšie školné budú platiť právnici

Pravda, 15.06.2007
Budúci právnici a ekonómovia, ktorí študujú externe, zaplatia najnižšie školné. Hoci je o tieto programy veľký záujem, vysoké školy za nich budú môcť vyberať poplatky len do výšky menej ako 30-tisíc korún ročne. Dôvodom je, že na štúdium práva a ekonómie majú fakulty najnižšie náklady. Novelu, ktorá má od septembra spoplatniť externé štúdium, bude parlament schvaľovať koncom júna. Koaličné strany sa v snemovni dohodli, že výšku školného nebude určovať vysoká škola ľubovoľne, ako to chcel minister školstva Ján Mikolaj (SNS)… Podľa Mikolaja jeho rezort každoročne stanoví limit pre školné v jednotlivých programoch s tým, že bude vo výške priemerných nákladov na denného študenta…

O nesmelom spoplatnení

SME, 15.06.2007
Vítězslav Horák, vedecký pracovník v Karlsruhe
V USA paralelne jestvujú dva vysokoškolské systémy: Jeden súkromný, ktorý ponúka štúdium viac–menej na komerčnej báze. A jeden štátny, respektíve verejný. Zaujímavé je, že verejné vysoké školy v USA financujú len asi 51 percent svojich rozpočtov z verejných zdrojov. Naopak aj súkromné univerzity získavajú 10 percent peňazí z verejných rozpočtov. Verejné vysoké školy zarobia na študijných poplatkoch len 19 percent svojho rozpočtu. Súkromné univerzity takto získajú približne 28 percent financií a žijú prevažne z podnikateľskej činnosti a výnosov z investícií. Často spomínaní súkromní donori financujú priemerne len 12 percent rozpočtu súkromnej univerzity…
V Austrálii v roku 1989 zaviedli systém takzvaných dodatočných poplatkov, ktorý sa stal vzorom sociálne únosného spoplatnenia štúdia. Študent má možnosť splácať poplatky až po ukončení štúdia a až 75 percent študentov túto možnosť využíva. Solventní môžu platiť už počas štúdia a škola im v tom prípade odpustí štvrtinu poplatkov. Riziko zadlženia mladých ľudí sa v Austrálii rieši tým, že splácanie poplatkov je povinné až od istej príjmovej hranice… V Austrálii síce jestvujú tri stupne výšky poplatkov, ktoré sa orientujú podľa očakávaných príjmov absolventov, ale otázka splácania či nesplácania sa riadi výhradne reálne dosiahnutým príjmom v zamestnaní. Lepšie zarábajúci sú nútení splácať rýchlejšie.

Študenti nemajú vzťah k národu

Pravda, 07.06.2007
Rozhovor s ministrom školstva Jánom Mikolajom
V obsahu (učiva) bude asi 70 percent určovať štát a zvyšok škola… V súčasnosti štát rozhoduje o 80 percentách učiva… Určite chceme dať viac hodín na telesnú výchovu, cudzie jazyky, informačné technológie. Posilniť chceme prírodné vedy a medzi prvoradé veci patrí aj národná kultúra a história… Práve tento týždeň sme schválili, ako sa budú vyučovať cudzie jazyky. Navrhujeme, aby bol jeden povinný od tretieho ročníka a ďalší voliteľný od piateho. Dohodli sme sa, že bude trojročné prechodné obdobie na zavedenie prvého cudzieho jazyka a možno až päťročné pre druhý…

Menej žiakov v triedach tak skoro nebude

SME, 26.5.2007
Počty žiakov v triedach sa nebudú znižovať tak skoro, ako minister školstva Ján Mikolaj z SNS plánoval. Minulý týždeň hovoril, že zmena bude platiť od septembra. Najviac 28 žiakov v triede mala pôvodne predpísať nová vyhláška. Mikolaj dnes hovorí, že s jej znením treba počkať na obsahovú reformu. Najradšej by bol, keby počty určil priamo nový zákon. Jeho zásady však predstaví až koncom júna…

Budeme plytvať peniazmi?

SME, 23.05.2007
Renáta Králiková, Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť
(Ministerstvo školstva sa v novele vysokoškolského zákona snaží zaviesť minimálny povinný počet) hodín, ktoré musí študent stráviť v priamom kontakte s učiteľom na to, aby mohlo ísť o študenta denného štúdia. Ide o limit 18 hodín, ktorý by dnes nesplnil ani britský Oxford, keďže trendom vo svete je skracovať čas priameho kontaktu medzi študentom a učiteľom a využívať viac internetové formy výučby a samo štúdium. Problém však bude mať aj nejedna slovenská škola, pretože napríklad v čase písania diplomovej práce alebo učenia sa na štátne skúšky len málokto má čas stráviť 18 hodín za týždeň so svojimi pedagógmi. Rovnako napríklad budúci hudobníci, ktorí denne musia individuálne dlhé hodiny cvičiť, nemajú šancu splniť stanovenú kvótu…

Politici získajú vplyv na vysoké školy

Pravda, 21.05.2007
Novela vysokoškolského zákona v podobe, ako ju navrhuje Ficova vláda… posilňuje právomoci správnych rád, ktorých členmi sú aj politici a im blízki ľudia. Správne rady by po novom mali schvaľovať rozpočet verejnej vysokej školy, navrhovať kandidátov do volieb rektora a určovať mu plat… Rady by mali prevziať časť právomocí akademických senátov, v ktorých majú zastúpenie zamestnanci a študenti škôl… Podľa odborníčky na školstvo z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť Renáty Králikovej by posilnenie správnych rád nebolo vôbec problémom, keby v nich sedeli manažéri a experti, ktorí sú pre rozvoj školy prospešní…

Slovenské univerzity vo svete nepoznajú

Pravda, 14.05.2007
Kvalitu škôl odráža šanghajský rebríček 500 najlepších svetových univerzít, do ktorého sa slovenské vôbec nedostali. Posudzuje sa v ňom okrem iného počet nositeľov Nobelovej ceny, ktorí na škole pôsobia. Slovensko nemá nijakého… V podobnom porovnaní, ktoré zahrnulo väčšinu škôl, sa už Slovensko nachádza. V rebríčku webometrics je Univerzita Komenského (UK) na 554. mieste na svete, v prvej tisícke je ešte Technická univerzita v Košiciach…

Platiť školné majú len noví študenti

Pravda, 23.04.2007
Viac ako 60 tisíc externých študentov čaká, aké zmeny pre nich schváli parlament. Ten v máji rozhodne o novele vysokoškolského zákona, ktorá spoplatní externé štúdium. Podľa ministra školstva Jána Mikolaja (SNS) by platiť mali len noví študenti. Tí, ktorí boli prijatí podľa starých pravidiel, majú doštudovať zadarmo…

Zavedenie školného

Plusy:

  • vysoké školy dostanú prostriedky navyše
  • uzákoní sa súčasný stav, keď niektoré fakulty vyberajú od študentov peniaze
  • zvýši sa tlak na kvalitu externého štúdia, ktorá je v porovnaní s denným nižšia
  • vzrastie záujem o denné štúdium a poklesne o diaľkové, keďže externisti budú musieť platiť

Mínusy:

  • počet externistov v niektorých študijných programoch (právo, ekonómia) môže ešte narásť, keďže školy budú zrejme uprednostňovať tých, ktorí platia
  • za peniaze dostanú externisti väčšinou nižšiu kvalitu, ako budú mať denní študenti zadarmo
  • časť externých študentov zo sociálne slabších pomerov nebude mať na štúdium peniaze
  • školné pre externistov môže byť neúmerne vysoké

Dotácie vysokým školám podľa úspešnosti

Sme.sk, 13.04.2007
Minister školstva Ján Mikolaj chce obmedziť prísun štátnych peňazí pre vysoké školy, ktorých absolventi nepochodia na trhu práce. Do vysokoškolskej novely pridal kritérium, podľa ktorého by sa pri rozdeľovaní dotácií bralo do úvahy uplatnenie absolventov v praxi. Šéf rezortu dnes pre agentúru SITA povedal, že má v pláne zaviesť posudzovanie aj podľa toho, či odchovanci vysokých škôl budú pracovať v odbore, ktorý vyštudovali…

Školy budú mať dva cudzie jazyky

Hospodárske noviny, 10.04.2007
Deti sa čoskoro budú už na základnej škole učiť dva cudzie jazyky. S prvým povinne začnú od tretej triedy. V šiestej triede čaká deti druhý cudzí jazyk – tentoraz ako voliteľný predmet. Vyplýva to z koncepcie, ktorú pripravuje rezort školstva. “Cieľom je zvýšiť kvalitu, výsledky vyučovania cudzích jazykov nie sú dobré,” tvrdí minister školstva Ján Mikolaj… Na posilnenie výučby cudzích jazykov chýba školám asi 1 600 jazykárov…

Študentská spokojnosť

.týždeň, 26.03.2007
Iba o málo viac než jedna štvrtina (28 percent) slovenských vysokoškolákov navštevuje svoju školu najmä preto, že hľadá kvalitu. Ostatní sa rovnomerne delia podľa kritérií „čo najlacnejšie“, „ľahšia cesta“ a „študentský život“. Toto je jedno z mnohých neradostných zistení prieskumu, ktorý pre Akademickú rankingovú a ratingovú agentúru (ARRA) uskutočnila spoločnosť GfK Slovakia na konci minulého roka na vzorke 2 015 respondentov…

Mikolaj: Školstvo? No bojujem

SME, 24.03.2007
Rozhovor s ministrom školstva Jánom Mikolajom
Do vlády asi pôjde návrh, že budú tri typy vysokých škôl a nie dva, ako sa pôvodne navrhovalo. Prvým bude univerzita, ktorá bude mať dosť tvrdé kritériá. Bude musieť mať tri stupne vzdelávania, vedu a výskum, ale aj určitý počet vedeckých pracovníkov a určitý počet študentov doktorandov. Potom budú vysoké školy s dvoma stupňami vzdelávania, výskumom a obmedzeným počtom externých študentov. Bude ich polovica z denných. Tretím typom bude odborná vysoká škola, kde bude len jeden stupeň vzdelávania (bakalársky) a novým kritériom bude výskum. Nebudú mať obmedzený počet externistov…

Zákazmi ku kvalite. Vraj

Trend, 22.03.2007
Možnosť vyberať poplatky (za externé štúdium) má i ďalší háčik – škola sa bude musieť zrieknuť štátnej dotácie. A na tom môže zámer novely stroskotať. Martin Kanovský, pedagóg učiaci na súkromnej aj verejnej škole, podotýka, že pre verejné vysoké školy, hlavne pre tie, kde je silné zastúpenie diaľkarov, predstavujú externisti významný, až takmer jediný zdroj dodatočných príjmov. Dostávajú na nich štátnu dotáciu a súčasne pomocou rôznych právnych kľučiek od nich vyberajú poplatky za štúdium. Myslí si, že takéto školy sa budú snažiť neprísť o dotáciu a zároveň budú naďalej vyberať od študentov peniaze…

Ministerstvo školstva chce zvyšovať kvalitu vzdelávania okrem iného tým, že počet externých študentov na vysokých školách obmedzí na 50 % počtu denných študentov. Súhlasíte s takým opatrením?

eTrend, 20.03.2007
Eugen Jurzyca (INEKO): Skôr nie. Naša krajina dnes nezabezpečuje kvalitné vzdelávanie. Potvrdzujú to medzinárodné štatistiky (OECD), ale aj škandáliky spojené s maturitnými skúškami, monitoringom, či neochota štátu verejne hodnotiť vysoké školy. Spoločnosť si tak preto vyberá najmä medzi veľkým počtom študentov s nekvalitným vzdelaním a malým počtom študentov s nekvalitným vzdelaním. Toto opatrenie smeruje ku druhej možnosti. Mimochodom, ide o ďalšie typicky antagonistické riešenie: náhodne vybraná skupina ľudí (v tomto prípade externých študentov) má financovať inú skupinu ľudí (denných študentov), namiesto hľadania mechanizmov na skvalitnenie celého sektora.

Vysokoškolská novela je miernejšia

SME, 09.03.2007
Novela (vysokoškolského zákona) by mala posilniť právomoci rektorov, aj správnych rád škôl. Klub dekanov to neschvaľuje. Jeho predseda Vladimír Kročko pripúšťa, že správna rada môže určiť plat rek¬torov, ale nesmie podľa neho navrhovať kandidáta, ktorého potom vymenuje prezident. „Správna rada sa väčšinou stretáva dva razy do roka, vôbec so školou nefunguje. Nevie, čo sa v nej deje.“ Polovicu členov rady pritom navrhuje ministrovi práve rektor. „Rozhodujúce kompetencie majú mať tí, v ktorých záujme je, aby daná inštitúcia fungovala, a to je senát,“ tvrdí bývalý minister školstva za KDH Martin Fronc…

Keď nové neznamená lepšie

SME, 22.02.2007
Branislav Ondrášik, názor študenta na Katedre telekomunikácií a médií na Michigan State University, USA
(Návrh vysokoškolského zákona) Hovorí o náraste kompetencií správnej rady univerzity. Tá je nominovaná rektorom, no menuje ju minister. Potenciálne dáva ministerstvu, politikom i rektorovi neúmerné právomoci. Univerzita sa tak môže ocitnúť pod bezprecedentnými politickými tlakmi. Rada bude mať slovo pri voľbe rektora, dokonca právo veta, bude určovať jeho plat a udávať líniu rozpočtu a odoberá práva akademickým senátom. Ide o systém, ktorý je v príkrom rozpore s akademickými slobodami a európskou tradíciou…

Mikolajov monitor

SME, 20.02.2007
Marián Leško, názor
Napriek jasnému pokynu, že zásielka s testami (Monitor 9 – celoslovenské testy pre deviatakov na stredných školách – pozn. INEKO) sa smie odpečatiť až v deň testovania „najskôr o 7.15 hod.“, niekoľko desiatok základných škôl otvorilo obálky oveľa skôr. Ich riaditelia porušili pokyn so zjavným úmyslom získať nenáležitú výhodu pred školami, ktoré ho rešpektovali. Vedúci pracovník pedagogickej ustanovizne, ktorý organizuje podvodné správanie, zlyhal profesionálne i morálne. Namiesto toho, aby ministerstvo školstva oznámilo zriaďovateľom, ktorí riaditelia sú na svoju funkciu nespôsobilí, chce celú záležitosť ututlať…

Pravidlá pre školy budú tvrdšie

Hospodárske noviny, 20.02.2007
Rozhovor s ministrom školstva Jánom Mikolajom
Bude ministerstvo zvýhodňovať školy, ktoré vzdelávajú v odboroch, ktoré sú pre štát strategicky zaujímavé, povedzme technické smery?
Toto budeme riešiť cez normatívy. V nich zohľadníme ekonomickú náročnosť štúdia aj uplatnenie absolventov v praxi. Budeme hodnotiť, či náhodou absolvent nekončí na úrade práce, či pracuje v odbore, ktorý vyštudoval. To sa odrazí na objeme financií, ktoré škola dostane. Normatív tiež zohľadní počet absolventov. Nechceme, aby školy mali po skončení prvého ročníka 30- až 40-percentnú neúspešnosť štúdia…

Mikolaj asi narazí na ministerstvo financií

SME, 15.02.2007
Novela (vysokoškolského zákona) by mala opäť umožniť verejným vysokým školám, aby si brali úvery. Ak by ich nesplácali, hrozili by im exekúcie… Aj po skúsenostiach s VŠMU, ktorá vyrobila dlh 20 miliónov, bývalý minister školstva Martin Fronc z KDH hovorí, že pôžičky sú hazardom. Rektori považujú obavy za neopodstatnené…

O poplatkoch rozhodnú školy

Hospodárske noviny, 15.02.2007
O poplatkoch externistov rozhodnú napokon iba vysoké školy. Novinkou je pre ne tiež nasledujúca možnosť: buď vyberú od externistov školné, alebo dostanú od štátu dotáciu. Vyplýva to z novely vysokoškolského zákona, ktorú včera predstavil minister školstva Ján Mikolaj. Štát dáva teraz škole za diaľkového študenta zhruba 30-tisíc korún. Niektoré študijné odbory sú však finančne oveľa náročnejšie. Vzdelávanie lekárov, farmaceutov či technikov stojí štát ročne aj státisíce korún. Hornú hranicu poplatku za externé štúdium ministerstvo v novele určiť nechce. “Bude to na vysokých školách,” tvrdí minister Mikolaj…

Súkromným školám siahnu na študentov

Pravda, 10.02.2007
Vláda chce diktovať súkromným vysokým školám počty študentov. Denných má byť dvakrát viac ako externistov, čo by pre desiatku súkromných vysokých škôl mohlo byť zničujúce. V súčasnosti totiž na nich študuje len 2 251 ľudí v dennej a až 12 981 v externej forme… Súkromné vysoké školy žijú z poplatkov od poslucháčov. Keďže ide o desaťtisíce korún ročne, štúdium si môžu dovoliť väčšinou zamestnaní ľudia, ktorí chodia do školy externe. Ak by štát obmedzil ich počet, podľa exministra školstva Martina Fronca (KDH) by to bol „začiatok konca“ súkromných vysokých škôl…

Štipendium stotisíc? Rozhodne škola

Pravda, 09.02.2007
Rozhovor s ministrom školstva Jánom Mikolajom (SNS) o novele vysokoškolského zákona, ktorú predloží koncom februára.
Aké budú podmienky vyberania školného?
Vysoké školy budú môcť požadovať od externistov poplatky. Ak sa škola rozhodne, že spoplatní externé štúdium, stratí nárok na štátnu dotáciu. Počet študentov externej formy nesmie prekročiť 50 percent počtu denných poslucháčov. Výška školného musí byť najviac na úrovni štátnej dotácie…
Bude to pre školy výhodné?
Na jedného externého študenta teraz dostávajú len 30 percent dotácie, novela im umožní vyberať školné v plnej výške príspevku, čo je v súčasnosti priemerne 90-tisíc korún ročne…
Čo zabráni školám, aby vyberali od externistov okrem školného aj ďalšie peniaze načierno, ako to robia dnes?
Do darovacích zmlúv by sa študenti nemali nechať dotlačiť, keďze budú platiť podľa zákona. Štátny dohľad bude prísnejší…

Vláda neodsúhlasila tri vysoké školy

SME, 08.02.2007
Slovenským vysokoškolákom sa nerozšíri ponuka vysokých škôl. Tri ďalšie súkromné vysoké školy nezískali súhlas vlády. Súhlas nedostala Vysoká škola financií a bankovníctva v Bratislave, Vysoká škola manažmentu cestovného ruchu a informatiky v Bratislave a Medzinárodná vysoká škola majstra Pavla v Košiciach…

Zo strednej školy na úrad práce?

Pravda, 31.01.2007
Automobilkám a strojárskym podnikom chýba kvalifikovaná pracovná sila, na druhej strane tretina nezamestnaných absolventov škôl má skončené práve stredné odborné učilište. Zamestnávatelia to dávajú za vinu ministerstvu školstva a systému vzdelávania. Podľa nich by školy mali zmeniť svoje zameranie tak, aby sa ich absolventi uplatnili na trhu práce… V decembri pribudlo na úradoch práce 21-tisíc ľudí. Asi 1 500 bolo absolventov škôl, z nich 890 skončilo stredné odborné školy a učilištia s maturitou…

Školy dostanú na žiaka viac

Pravda, 30.01.2007
Príspevok na žiaka základnej školy bude v tomto roku vyšší o viac ako štyritisíc korún. Menej peňazí ako vlani však od štátu dostanú niektoré typy špeciálnych škôl. Rozdelenie balíka medzi školy zverejnilo včera ministerstvo školstva. Celkom by na normatívy, teda príspevky na školákov, malo ísť 31 miliárd korún. Na jedného žiaka základnej školy išlo vlani 23 055 korún, teraz je to 27 840… Asi o štyritisíc korún viac budú mať na študenta gymnáziá či obchodné akadémie. Stredným odborným učilištiam pridal štát na jedného učňa takmer do päťtisíc korún…

Výška príspevku na žiaka

typ školy rok 2006 rok 2007
Základné školy 23 055 najmenej 26 727, najviac 27 840
Gymnáziá 28 705 najmenej 31 592, najviac 32 711
Stredné odborné školy 35 692 najmenej 39 120, najviac 40 236
Obchodné akadémie 29 773 najmenej 32 959, najviac 34 085
Stredné odborné učilištia 39 432 najmenej 43 218, najviac 44 274

Platy učiteľov sa prerátajú

Pravda, 26.01.2007
Nielen dôchodky, ale aj platy učiteľov sa budú prepočítavať. Nové platové výmery by mali pedagógovia dostávať od 1. januára 2009. Podľa ministra školstva Jána Mikolaja (SNS) získajú najmä tí učitelia, ktorí sa ďalej vzdelávajú. „Každému bude vyrátaná nová mzda,” povedal Mikolaj. Rátať sa bude podľa kariérneho poriadku. Zavedú sa štyri kariérne stupne podľa dosiahnutého vzdelania: začínajúci učiteľ, učiteľ, učiteľ s prvou a druhou atestáciou. Ku každému sa budú pripočítavať kariérne príplatky. Súčasný systém platových tried sa celkom zruší…

Klaus obhajoval školné na vysokých školách

SME, 12.01.2007
Debaty o zavedení školného na vysokých školách sú podľa českého prezidenta Václava Klausa legitímne. „Vysoká škola nie je nárok, ale osobná voľba dospelého jednotlivca a jedinca, ako nakladať so svojím životom,“ povedal dnes na stretnutí so študentmi maturitných ročníkov z ôsmich stredných škôl v Liptovskom Mikuláši. Prezident V. Klaus je proti tomu, aby daňoví poplatníci platili za vzdelávanie študentov na univerzitách. „Štúdium je investícia do seba samého,“ uviedol pred vyše 500 stredoškolákmi. Pri rozhodovaní o školnom je podľa neho dôležité, ako sú nastavené parametre a podiel študentov na vzdelávaní…

Neštátnym školám chýba miliarda, niektoré možno vo februári zavrú

SME, 12.01.2007
Súkromným a cirkevným materským školám, jedálňam či základným umeleckým školám (ZUŠ), ktoré navštevuje približne 50-tisíc detí, chýba vraj asi miliarda korún. Viac než polovica súkromných ZUŠ preto už vo februári možno zatvorí svoje brány… Problémové zmeny priniesol podľa zástupcov samospráv zákon, prostredníctvom ktorého sa financovanie neštátnych školských zariadení presunulo z ministerstva školstva na obce, mestá a samosprávne kraje. Na novú povinnosť však ministerstvo financií odmietlo poskytnúť peniaze, tvrdia už dlhšie starostovia…

Školstvo robí poriadky

Trend, 11.01.2007
Ministerstvo školstva začalo robiť poriadok. Po registri študentov pripravuje databázu garantov študijných programov. Má sa tak zabrániť pedagógom, aby boli garanti na viacerých školách. Šéf rezortu školstva Ján Mikolaj pripustil, že v zozname akreditovaných študijných programov sa vyskytujú niektoré mená viackrát. No kým školy nepotvrdia, že údaje v zozname sú správne, mená viacnásobných garantov nechce zverejniť…

Hodnotenie škôl? Rodičia o ňom nevedia

Pravda, 10.01.2007
Nové hodnotenie škôl, ktoré malo rodičom poradiť, kam budúceho prváka zapísať, sa príliš neujalo. Ministerstvo školstva ho odštartovalo vlani, mnohí rodičia však o tom ani nevedia. Výhrady majú aj školy, ktoré v týchto dňoch medzi sebou zápasia o nových žiakov. Hodnotiace správy sú podľa nich neprehľadné a rodičom pri výbere nepomáhajú… Školy majú povinnosť hodnotiacu správu uverejniť, stačí však, keď tak urobia na školskej nástenke…