Dátum: 24.03.2010
Hospodárske noviny, 23.12.2005
Vyššie sociálne štipendiá a ich väčšia dostupnosť širšiemu okruhu vysokoškolákov. S takýmito zmenami dnes predkladá minister školstva Martin Fronc do legislatívneho procesu vyhlášku o sociálnych štipendiách. V novom školskom roku by sa tak sociálne slabším študentom štipendium zdvojnásobilo – maximálna hranica stúpne z pôvodných dvetisíc na štyri tisíc korún…
Seminár INEKO, 22.12.2005
Rakúsky vzdelávací systém sa diametrálne odlišuje od anglo-amerického, ktorý sa uplatňuje v √çrsku.
Hospodárske noviny, 22.12.2005
V Rakúsku dobre funguje sociálny systém, vzdelávací systém je bezplatný, len so symbolickými vstupnými poplatkami, a doktorandské štúdium sa financuje zo štátnych zdrojov. Silný sociálny systém umožňuje doktorandom dosahovať pomerne slušný štandard…Iná situácia je v √çrsku…Značnú časť vzdelávania si študenti, prípadne doktorandi, financujú z vlastných zdrojov…
SME, 22.12.2005
Zovšeobecnené tvrdenie o nízkej kvalite našich univerzít zastiera, v čom je ich problém. Problémy sa rôznia podľa univerzity, fakulty, prípadne zamerania. Môžeme ich však identifikovať takto: V prvom rade, naše univerzity doteraz nevedeli, alebo nechceli vedieť, že sú nekvalitné. Keďže problém pre ne neexistoval, neriešili ho. Tu istú hru na pštrosa s hlavou v piesku hrala aj spoločnosť a politické strany, venujúce sa napríklad politikárčeniu okolo školného namiesto sústredenia sa na možno oveľa dôležitejšie príčiny nízkej kvality našich univerzít…
SME, 20.12.2005
Ministerstvo školstva chce, aby maturitná skúška postupne nahradila prijímacie skúšky na vysoké školy… Z dvadsiatich troch vysokých škôl prihliadne (budúci rok) na dobré výsledky (z maturity) na všetkých svojich fakultách desať, tri ich vezmú do úvahy na väčšine fakúlt a päť verejných vysokých škôl zohľadní maturitu len na niekoľkých fakultách… Fakulty s umeleckým zameraním sa pri výbere uchádzačov budú riadiť talentovými skúškami…
Hospodárske noviny, 19.12.2005
Vysokoškolské vzdelávanie bude možné poskytovať aj bez súhlasu štátu. Stačí nájsť akreditovaného zahraničného partnera, ktorý otvorí pobočku svojej školy na Slovensku a štátny súhlas už nie je potrebný… “Vysoké školy akreditované v EÚ štátny súhlas nepotrebujú, pokiaľ budú vydávať diplom pod hlavičkou domovskej krajiny,” vysvetľuje Murová…
Na slovenských školách študuje len jedno percento zahraničných študentov
SME, 15.12.2005
Slovenské vysoké školy majú nízku kvalitu najmä v humanitných a spoločenských disciplínach, málo vedeckých pracovníkov a sú uzavreté pred svetom. Vyplýva to z hodnotenia Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry, ktorú založil Ferdinand Devínsky, bývalý rektor Univerzity Komenského a dnes poslanec za SDKÚ. Agentúra skúmala 19 verejných vysokých škôl a okolo 100 fakúlt. Zostavila rebríček podľa študijných odborov a z neho vyplýva, že medzi najlepšími je Univerzita Komenského v Bratislave…
Pravda, 14.12.2005
Minister školstva Martin Fronc by chcel viac ako zdvojnásobiť počet detí, ktoré chodia do súkromných a cirkevných škôl. V súčasnosti ich navštevuje 7,5 percenta žiakov, podľa Fronca by to malo byť aspoň 20 percent. Minister si myslí, že sa to dá dosiahnuť dodržiavaním súčasných podmienok, keď štát financuje verejné školy rovnako ako súkromné a cirkevné…
SME Online, 14.12.2005
Akademická rankingová a ratingová agentúra (ARRA) zverejnila svoje prvé hodnotenie vysokých škôl. Jeho výsledok nie je podľa jedného zo spoluzakladateľov agentúry a predsedu školského parlamentného výboru pre školy lichotivý. “Slovenské vysoké školy nie sú na tom veľmi dobre, a to najmä humanitné a spoločenskovedné disciplíny,” konštatoval Ferdinand Devínsky…
OECD, 5.12.2005
With more and more people taking university degrees from foreign providers, there is a growing need for safeguards against low-quality services. New Guidelines on Quality Provision in Cross-border Higher Education jointly developed by UNESCO and OECD aim to meet this need… The guidelines are designed to help students get easy access to reliable information on higher education offered outside their home country or by foreign providers in their home country…
Hlavný koordinátor projektu novej koncepcie stredoškolského vzdelávania na ŠPÚ Pavol Černek v rozhovore pre HN
Hospodárske noviny 5.12.2005
Ako by mala v praxi vyzerať nová koncepcia?
Naše školy nebudú musieť byť jednotné, každá bude môcť byť originálna – svoja. Štát nepredpíše vzdelávanie na celý čas, ale len na určité obdobie. Napríklad na gymnáziách by to malo byť približne 60 percent štúdia. Štát nebude predpisovať ani vyučovacie predmety, organizačné formy vzdelávania či metódy výučby. Urobia to školy s prihliadnutím na potreby regiónu, učiteľský káder a záujmy žiakov. Štát musí nastaviť ciele, ktoré sa vzdelávaním majú dosiahnuť, a nastaviť mantinely, aby sme mohli jednotlivé školy porovnávať…
Pravda, 3.12.2005
Stredoškoláci dostanú voľnú ruku na učiteľov aj predmety. Minister školstva Martin Fronc presadzuje nový spôsob vzdelávania na stredných školách, ktorý predpokladá zrušenie tradičných predmetov a väčšiu voľnosť vo vyučovaní. Prvých 30 až 50 škôl začne po novom učiť už o dva roky. Postupne by sa v priebehu ďalších rokov zmeny mali zaviesť vo všetkých gymnáziách, stredných odborných školách aj učilištiach…
Do projektu Štátneho pedagogického ústavu sa zatiaľ zapojilo len tridsať škôl.
Hospodárske noviny, 2.12.2005
O žiakov už nebudú bojovať len jednotlivé stredné školy. O dva roky budú takýto súboj zvádzať aj učitelia. Projekt, ktorý pripravuje Štátny pedagogický ústav, predpokladá, že časť predmetov si študenti budú môcť vybrať sami. “Chceme, aby si žiaci okrem povinného základu mohli vyberať predmety, ktoré ich zaujímajú,” povedal pre HN hlavný koordinátor projektu Pavol Černek. Učiteľ tak bude mať garantovanú len určitú časť vyučovacích hodín…
Hospodárske noviny, 1.12.2005
Novú koncepciu vzdelávania na stredných školách (SŠ) predstaví na odbornej konferencii 1. a 2. decembra v Bratislave minister školstva Martin Fronc… Obsah učiva by sa mal zredukovať tak, aby študenti mohli pracovať samostatnejšie. Otvoril by sa tak priestor pre získavanie zručností, ktoré potrebujú zamestnávatelia – aktuálne napríklad automobilový priemysel…
SME, 30.11.2005
Už vari nemá význam písať, že otrepaná fráza o bezplatnom školstve je hlúposť. Vieme aj, že sa neoplatí sťažovať, lebo v našej spoločnosti sa vinník ťažko hľadá. A ak sa náhodou nájde, efekt je tak či tak rovnaký. Študujem diaľkovo popri zamestnaní a to, že si za školu zaplatím, mi vyhovuje. Nemusím ďaleko cestovať, ušetrím na cestovnom, na čase. Keď si prerátam vynaložené náklady s tým, čo by som potrebovala, keby som chcela študovať “zadarmo” priamo na fakulte, ešte ušetrím…
Respekt, 21.-27.11.2005
Petr Koubek, autor je stredoškolský učiteľ
Pravda, 25.11.2005
Ministerstvo školstva opravuje chyby vo financovaní škôl. Tie spôsobili, že školy nemali peniaze na platy učiteľov či vybavenie tried. Minister Martin Fronc sa chystá od Nového roka zmeniť príspevok na žiaka v špeciálnych školách, obchodných akadémiách a stredných odborných učilištiach. Zavádza aj nový – pre nulté ročníky, na ktoré sa zabudlo…
Pravda, 24.11.2005
Niekoľkomiliónové dotácie majú od štátu dostať súkromné školy, ktoré ročne od študentov vyberajú desaťtisícové poplatky. Vyplýva to z návrhu ministra Martina Fronca, ktorý chce vôbec po prvý raz finančne podporiť súkromné vysoké školstvo. Príspevok tak pôjde na Vysokú školu manažmentu v Trenčíne, kde sa ročne platí do 75-tisíc korún, a Bratislavskú vysokú školu práva so školným 53-tisíc korún…
Rektor UK varuje : Ak by sa preukázalo porušenie zákona, ohrozený bude nielen dekan príslušnej fakulty, ale aj diplomy študentov.
Hospodárske noviny, 22.11.2005
Externí študenti na vysokých školách musia aj naďalej za štúdium platiť. “Zaplatením “dobrovoľného” daru je na niektorých univerzitách podmienené absolvovanie skúšky či ukončenie ročníka,” upozorňuje Predseda študentskej rady vysokých škôl Jaroslav Juriga…
Školskí odborári varujú – financovanie na žiaka môže zlikvidovať aj školy, ktoré sú potrebné.
Hospodárske noviny, 11.11.2005
ZMOS chce viac peňazí na regionálne školstvo. Súčasný mesačný príspevok na žiaka žiada budúci rok zvýšiť približne o 2 300 korún. Dnes je normatív pre základné školy asi 22-tisíc korún na žiaka. Združenie odhaduje, že na pokrytie všetkých výdavkov potrebuje 10- až 12-percentné navýšenie normatívov. V opačnom prípade podľa podpredsedu ZMOS Jozefa Turčányho hrozí ďalšie rušenie škôl. “Potrebujeme peniaze na zvýšených platov, vyššie ceny energií a prevádzkové náklady.” Rozhodujúce slovo má ministerstvo školstva…
SME, 08.11.2005
Zhruba 27 miliónov korún bude v nasledujúcich troch rokoch stáť hodnotenie slovenských vysokých škôl. Zoľko zaplatí ministerstvo školstva Európskej asociácii univerzít. Asociácia posúdi na Slovensku 23 vysokých škôl, z toho 19 verejných, tri štátne a jednu súkromnú. Z verejných vysokých škôl sa do projektu nezapojila len banskobystrická Univerzita Mateja Bela…
Stephen Overell examines whether schoolchildren are being equiped properly to succeed in a rapidly changing world of work
Financial Times, 07.11.2005
Shortly after mastering the potty, but before they can count to 20, pupils at the Grange Primary School in Derbyshire, UK, savour their first taste of life in the corporate fast lane. From the age of three – yes, three – all 400 children become involved in running one of the enterprises that together form “Grangetown”, a model town. At the school‚Äôs “healthy eating shop”, for example, children between 7 and 11 take on o variety of management tasks They must research a product base, survey changing customer needs and understand inventory and stock control…
For Jeff Jennings, director of the Center for Development at BMW UK, the British arm of the German carmaker, the skills of writing, reading and arithmetic are more important than ever for his industry‚Äôs future. But the future of both technicians and sales staff depends on other skills, too: a facility with information technology, strong listening and communication abilities, an aptitude for collaboration, deductive reasoning and interpersonal skills, such as reading body language and emotional intelligence…
Hospodárske noviny, 07.11.2005
Vyše 458 miliónov korún. Toľko by už na budúci rok malo ísť na sociálne štipendiá žiakov základných škôl, pomôcky a obedy. Pravidlá by sa totiž mali zmeniť. Štipendiá dostanú nielen deti, ktorých rodiny poberajú dávky v hmotnej núdzi, ale aj žiaci, ktorých rodičia pracujú. “Podmienka je však rovnaká, príjem rodiny musí byť nižší ako úroveň životného minima,” spresnil hovorca rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin Danko. Štipendiá by tak malo dostať ďalších 60-tisíc detí…
Ex-communist countries are competing hard in the global education bazaar
The Economist, 05.11.2005
In Poland, which deregulated universities in the 1990s, the number of students has risen from 500,000 to over 2m. Slovakia, with a more rigid system, has seen numbers double…
FINANCIAL TIMES, 05.11.2005
Nicolas Sarkozy, the French interior minister, called yesterday for rapid reform of the underperforming universities system as a crucial step in boosting France‚Äôs economic competitiveness. “We cannot be satisfied that the leading French university ranks 46th internationally,” he said. “To resolve this situation we must have better financed universities that are truly autonomous and better managed….”
Pravda, 05.11.2005
Pozoruhodná iniciatíva! Nehlási sa k nej iba hŕstka podpísaných pod petíciu “za reformu slovenčiny”, ktorá v súčasnosti blúdi po internete. Aj seriózni jazykovedci, hoci ich úlohou je zachovať a rozvíjať dedičstvo národnej reči, vraj vážne rozmýšľajú o možnosti zbaviť slovenčinu “nepríjemného” ypsilonu. Pri nedávnej pripomienke okrúhleho výročia narodenia Ľudovíta Štúra tak svorne vzkriesili nápad, ktorý tu bol už zhruba pred 40 rokmi…
Hospodárske noviny, 03.11.2005
K ďalšiemu rušeniu malých základných škôl (ZŠ) budú musieť podľa Nadácie F. A. Hayeka zriaďovatelia pristúpiť už v nasledujúcich rokoch. Dôvodom je stály pokles počtu žiakov. Budúci rok navyše uplynie obdobie, v ktorom mali školy garantovaný rozpočet minimálne na úrovni 95 percent vlaňajšieho. Od roku 2007 budú školy dostávať financie už len na základe počtu žiakov cez takzvané normatívy…
Domino fórum, 02.-08.11.2005
Ktorá univerzita je v danom odbore najlepšia, resp. na ktorých univerzitách pôsobia najlepší odborníci? To sú otázky, ktoré našich súčasných alebo budúcich študentov pramálo zaujímajú. V USA si ich však kladú všetci, ktorí sa chystajú študovať na univerzite. Americký študenti chcú vedieť, aká je kvalita univerzity, na ktorú sa hlásia, lebo je to dôležité pre ich ďalšiu kariéru…
Pravda, 28.10.2005
Minister školstva Martin Fronc očakáva, že učitelia sami zmenia vyučovanie na základných a stredných školách. Školský zákon, ktorý mal reformu vzdelávania priniesť, sa mu totiž doteraz nepodarilo presadiť. Školy však namietajú, že na prípravu takýchto zmien nemajú čas. Fronc chce, aby školy predkladali reformné projekty, na ktoré vyčlenil 470 miliónov korún z Európskeho sociálneho fondu. “Je dôležité, aby sa deti učili pre život. Do tejto reformy sa však musia zapojiť predovšetkým samotné školy,” zdôvodnil minister…
Hospodárske noviny, 27.10.2005
Prijímať strategické rozhodnutia a navrhovať výskumné projekty bude Predsedníctvo Agentúry pre podporu vedy a techniky, ktoré včera schválila vláda. “Zloženie sme odsúhlasili po mnohých rokovaniach,” povedal HN predkladateľ návrhu, minister školstva Martin Fronc…
Hospodárske noviny, 27.10.2005
Platy učiteľov by sa mali na budúci rok zvýšiť na 18 200 korún mesačne. Ministerstvo školstva síce žiadalo navyše zo štátneho rozpočtu 3,4 miliardy korún, ale nárast miezd umožní aj dodatočné zvýšenie rezortnej kapitoly o 2,3 miliardy. “Som rád, že sa mi podarilo presvedčiť ministra financií, že ním navrhovaných 650 miliónov korún by nestačilo,” skonštatoval minister školstva Martin Fronc. Rezort tak môže učiteľom pridať od januára 1 500 až 2-tisíc korún. “Platy učiteľov by na budúci rok nemali byť nižšie ako priemerná mesačná mzda v národnom hospodárstve,” dodal vicepremiér a minister financií Ivan Mikloš…
Hospodárske noviny, 27.10.2005
Vysoké školy by už čoskoro mali dostať peniaze na vyplácanie motivačných štipendií. Pre HN to potvrdil minister školstva Martin Fronc. “Schválil som podmienky dotačných zmlúv na poskytovanie štipendií. Len čo rektori podpíšu dotačnú zmluvu, odosielam prostriedky.” Podrobnosti chce minister dohodnúť na rokovaní Slovenskej rektorskej konferencie. Školy by mali tento rok najlepším študentom rozdeliť spolu vyše 93 miliónov korún. Na budúci rok to bude až dvojnásobok…
Hospodárske noviny, 27.10.2005
V budúcom akademickom roku by mala začať pôsobiť na Slovensku siedma súkromná vysoká škola . Ide o Stredoeurópsku vysokú školu v Skalici, ktorej vznik odporučila Akreditačná komisia. “Chceme nadviazať na tradíciu, pretože v našom meste v minulosti vysoká škola bola, “ povedal Bohumil Bartoš, zástupca primátora mesta Skalica, ktoré sa na projekte podieľa…
SME, 26.10.2005
BRATISLAVA – Maturanti, ktorí chcú pokračovať v štúdiu na najlepších slovenských univerzitách, sa musia riadiť iba odporúčaniami, pretože rebríček kvality vysokých škôl zatiaľ na Slovensku neexistuje. Našich zamestnávateľov viac zaujíma to, aký odbor ich potenciálny pracovník vyštudoval, ako to, na ktorej univerzite promoval. “Z krajín V4 má iba Poľsko agentúru, ktorá robí prieskum kvality škôl. Hodnotenie pravidelne robia aj vo Veľkej Británii, kde si ho zostavujú médiá,” povedal šéf parlamentného školského výboru Ferdinand Devínsky…
Pravda, 24.10.2005
Vysokým školám sa vyplatí, ak ponúknu päťročné štúdium. Na trojročný študijný program totiž dostanú menej peňazí. Vyplýva to zo zmien, ktoré vo financovaní pripravilo ministerstvo školstva. Po novom by mala dostať fakulta na magistra jedenapolkrát viac ako na poslucháča, ktorý študuje len tri roky a získa titul bakalár. Chystané delenie prostriedkov sa pozdáva viac veľkým univerzitám ako menším a nedávno založeným, kde majú najmä bakalárske štúdium…
Hospodárske noviny, 21.-23.10.2005
Trh vysokých škôl na Slovensku je už v podstate zaplnený. Tvrdí to minister školstzva Martin Fronc. V tomto akademickom roku nastúpila na denné štúdium viac než polovica absolventov stredných škôl. “To už je veľmi slušné európske číslo.” Minister varuje – čoskoro sa aj na vysokých školách prejavia slabšie populačné ročníky. S rovnakým problémom už bojujú základné a stredné školy, kde znížené počty žiakov vedú k rušeniu alebo zlučovaniu škôl a prepúšťaniu učiteľov…
Respekt, 17.-23.10.2005
A protože škola není jen pro budoucí biology nebo inženýry, měla by učit taky docela přízemním, praktickým dovednostem, které potřebuje každý z nás: jak hospodářit s penězi, jak porozumět nájemní, pojistné nebo pracovní smlouvě, jak psát na klávesnici všemi deseti, jak si pěkně a účelně zařídit byt, jak založit firmu nebo co dělat, když má malé dítě horečku…
Respekt, 10.-16.10.2005
Je to už víc než třicet dnů, co jsme se všichni stali účastníky i aktéry největší vzdělávací reformy od dob Marie Terezie. Cíl zní skvěle: předělat školy ze zastaralých paláců drilu, nudy a papouškovaných vědomostí v místo, kde učitelé rozvíjejí osobnost žáka a učí ho orientaci v moderním světě. Revoluční změnu vítají odborníci i opozice. Ale veřejnost, rodiče a často ani sami učitelé o ní nic nevědí. Přitom jejich nápady a nadšení jsou pro zdar díla zcela klíčove…
SME, 13.10.2005
Renáta Králiková: Štát sa rozhodol, že jeho úlohou nie je financovanie verejných vysokých škôl len preto, že jednoducho sú, ale umožnenie kvalitného vzdelávania pri čo najefektívnejšom využití verejných prostriedkov pre všetkých, ktorí na to majú schopnosti. To znamená, že pokiaľ je pre štát lacnejšie dotovať študenta na súkromnej vysokej škole, a teda len spolufinancovať jeho vzdelanie, túto možnosť aj využije…
Ján Čarnogurský: Vlastne by som nemusel reagovať, pretože naša súkromná škola Bratislavská vysoká škola práva žiadnu dotáciu od štátu nedostáva. Ale v článku je príliš veľa nepresností. Autor píše, že ani jedna súkromná škola nedostala akreditáciu druhého (magisterského) stupňa. Naša škola túto akreditáciu má od samého začiatku…
SME, 08.10.2005
Imrich Okenka: Návrh vlády umožniť čerpať dotácie zo štátneho rozpočtu súkromným vysokým školám vyvolal nevôľu verejných vysokých škôl. Tento návrh s výnimočnou jednotou odmietli všetky oficiálne reprezentácie vysokých škôl – Slovenská rektorská konferencia, Rada vysokých škôl a Študentská rada vysokých škôl. K odporu sa pridal aj tzv. Študentský štrajkový výbor…
Konzervatívne listy, október 2005
Medzinárodné prieskumy PISA (Programme for International Student Assessment) a PIRLS (Progress in International Reading Literacy Study), ktoré porovnávali v krajinách OECD úroveň žiakov základných a stredných škôl v čitateľskej, matematickej a prírodovednej gramotnosti, odhalili v slovenskom vzdelávacom systéme vážne nedostatky. Napriek tomu, že naše školstvo má doma i vo svete ešte stále dobrú povesť, prieskumy ukázali, že slovenskí žiaci nie sú dostatočne pripravení pre praktické uplatnenie sa v reálnom živote. Testy, ktoré obsahovali zadania vo forme jednoduchých príkazov, im ťažkosti nerobili. Problémy mali s úlohami, ktoré simulovali bežné použitie teórie v praxi. Pri zadaniach, vyžadujúcich kreatívny prístup k riešeniu problémov a logický úsudok, slovenskí žiaci zlyhávali…
The Economist, 10.09.2005
For those of a certain age and educational background, it is hard to think of higher education without thinking of ancient institutions. Some universities are of a venerable age – the University of Bologna was founded in 1088, the University of Oxford in 1096 – and many of them have a strong sense of tradition. The truly old ones make the most of their pedigrees, and those of a more recent vintage work hard to create an aura of antiquity. And yet these tradition-loving (or -creating) institutions are currently enduring a thunderstorm of changes so fundamental that some say the very idea of the university is being challenged… See also: www.economist.com/highereducation