Reforma školstva - monitoring článkov za rok 2011

Dátum: 14.04.2011

Koľko univerzít na Slovensku treba zrušiť?

blog.sme.sk, 11. 4. 2011
Minister školstva Eugen Jurzyca má ešte stále čas napríklad definitívne zrušiť doživotné menovanie profesorov (a viazať to na konkrétnu pracovnú pozíciu ako je to v USA), preriediť študijne odbory (pretože za chvíľu sa bude naozaj dať študovať aj odbor v kombinácii pletenie košíkov – vyfúkanie veľkonočných vajec), pritlačiť na školy a ak nebudú spĺňať kritéria napr. na vedeckú publikačnú činnosť (medzinárodné karentované články a pod.), tak ich zrušiť. V prípade súkromných aj verejných vysokých škôl je potrebné sprísniť podmienky akreditácie hlavne na druhý a tretí stupeň. Zabráni to produkcii tisícov politológov a desaťtisícov sociálnych pracovníkov ročne. A treba začať opäť reálne uvažovať o spoplatnení verejného školstva, nech sú univerzity centrá vedy a výskumu a nie pásová výroba titulov. Dôležité je tiež, aby sa konečne nastavil systém odmeňovania vysokoškolských učiteľov podľa počtu vedeckých publikácií, úspešnosti v oblasti vedy zo strany absolventov, podľa medzinárodných karentovaných článkov, vedeckých konferencií v zahraničí (a nerátať tam miestne „vedecké sympózia“ v Smoleniciach a podobné kratochvíle). (…) Jednoznačne treba zrušiť automatické zvyšovanie platu za odpracované roky. Šikovný doktorand môže byť pre niektorú katedru väčším prínosom ako jej vedúci.

Ďalší chybný krok ministra Jurzycu

tyzden.sk, 10. 4. 2011
Slovenská vedecká i vysokoškolská špička sa čuduje, prečo talentovaní a nadaní študenti odchádzajú študovať do zahraničia (tzv. brain drain), keď tí talentovaní a nadaní, ktorí na Slovensku zostanú a vyberú si cudzojazyčnú formu štúdia, budú za svoj nadpriemer ešte dodatočne spoplatnení. Podobná situácia nastala už dávnejšie u tých študentov, ktorí súbežne študujú dve vysoké školy (obidve denne naraz). (…) Namiesto toho, aby tí talentovaní a nadaní boli tak zo strany štátu, ako aj zo strany školy podporovaní a byrokracie ukrátení, štúdium je (bude) im skôr znepríjemňované. Z toho mi potom vyplýva, že na Slovensku je asi lepšie byť len priemerným študentom, ktorý „nevytŕča z radu“.

V prípade školného zavedie Ekonomická univerzita štipendiá

sme.sk, 9. 4. 2011
V prípade, že ministerstvo školstva uzákoní školné pre poslucháčov denného štúdia programov v cudzom jazyku, Ekonomická univerzita v Bratislave plánuje študentom poplatky kompenzovať. „Uvažujeme, že im budeme poskytovať štipendiá, aby sme ich motivovali pre štúdium v cudzom jazyku,“ povedal rektor Ekonomickej univerzity Rudolf Sivák. Nárok na príspevok by mali domáci aj zahraniční poslucháči. Podľa nariadenia Bruselu totiž musia byť študijné podmienky na jednej škole pre všetkých občanov Európskej únie totožné. Ekonomická univerzita chce, aby na cudzojazyčných programoch študovalo čo najviac ľudí. „Ak by mali za to platiť, predpokladáme, že záujem klesne,“ hovorí Sivák.

Jurzycov návrh novely rektori podporili

Pravda, 8. 4. 2011
Externé štúdium by sa kvalitou malo vyrovnať dennému, preto sa predĺži o rok, na bakalárskom i magisterskom stupni. Vyplýva to z pripravovanej novely zákona o vysokých školách. Rektori vysokých škôl, s ktorými o nej v štvrtok rokoval minister školstva Eugen Jurzyca, návrh podporili. Záujemcovia si však externé štúdium budú môcť skrátiť. Rezort pritom stanoví maximálnu výšku školného, aby diaľkové štúdium ani pri predĺžení o dva roky nezdraželo. Novela ruší aj staré delenie vysokých škôl na univerzity, odborné a nezaradené vysoké školy. Akreditácie sa po novom už nebudú udeľovať študijným programom, ktorých je zhruba 7 600, ale odborom – tých je 364. „Vysoká škola dostane akreditáciu na odbor, pod ktorým si môže vytvoriť viacero študijných programov, čo je veľké zníženie byrokracie a celý proces to spružní. Na druhej strane je to však aj veľká zodpovednosť pre školy, pretože keď urobia chybu v jednom z tých programov, môžu stratiť akreditáciu na celý odbor,“ vysvetlil Jurzyca.

Jurzyca chce spoplatniť cudzie jazyky na dennom štúdiu

hnonline.sk, 7. 4. 2011
Ministerstvo školstva pod vedením Eugena Jurzycu (SDKÚ-DS) zamýšľa spoplatniť študijný program v rámci denného štúdia v cudzom jazyku na vysokých školách (VŠ). Zámer je súčasťou pripravovanej novely vysokoškolského zákona, ktorý dnes minister predstavil rektorom VŠ na zasadnutí Slovenskej rektorskej konferencie. Rezort chce spoplatnením cudzojazyčných programov zamedziť, aby na Slovensko prichádzali cudzinci študovať zadarmo a zároveň motivovať slovenské VŠ, aby mali viac takýchto programov. Minister upozornil, že vysokoškoláci by zaplatili iba za ten študijný program, ktorý by mal „dvojča“ v slovenčine.

Priveľa demokracie škodí

blog.etrend.sk, 6. 4. 2011
Mal by byť riaditeľ školy/rektor univerzity špičkový pedagóg alebo radšej šikovný manažér? Táto otázka zaznela na včerajšej konferencii TREND CSR Fórum 2011 niekoľkokrát. Všetci ľudia zo škôl, s ktorými som sa rozprával, tvrdia, že na čele školy musí byť schopný manažér. Riaditeľovi, ktorý chce spolupracovať s firmami, aby sa žiaci na škole naučili niečo v praxi použiteľné, X-ročná učiteľská prax ani druhá atestácia veľmi nepomôžu. Fundraisovať, dobre manažovať rôznorodý tím ľudí, vedieť „predať“ verejnosti kvality školy môže vedieť lepšie ten, kto niečo podobné už robil. V neziskovke, v súkromnej firme, na úrade.

Diagnóza: manžel učiteľky

SME, 5. 4. 2011
Ako teda pomôcť manželom s diagnózou manžel učiteľky? Absolútnu prioritu venovať zabezpečeniu kvalitných učebníc s pracovnými zošitmi pre žiakov, ktoré by sa v mnohých prípadoch dali preložiť, napríklad z češtiny. Zatraktívniť prácu učiteľov v teréne vyššími tabuľkovými platmi a neumožňovať pochybným inštitúciám venovať sa prideľovaniu kreditov. Tieto opatrenia by perspektívne mohli zvýšiť záujem mužov o učiteľské povolania a znížiť počet mužov s vyššie spomenutou diagnózou.

Štát prikrášlil výsledky testov deviatakov

SME, 3. 4. 2011
Deviataci nerozumejú geometrii, ukázalo Testovanie 9, ktoré slúži aj pri prijímaní na stredné školy. Žiaci nedokázali vypočítať obsah šesťuholníka, objem rezu hranola, ani slovnú úlohu. Všetky z dvadsiatich úloh vyriešilo správne len 2,3 percenta deviatakov. „Až 97,7 percenta deviatakov nevedelo vyrátať buď všetky tri, alebo niektorú z týchto úloh,“ povedala hovorkyňa ministerstva školstva Miriam Žiaková. Chyba je podľa nej vo výučbe geometrie. (…) Bod za každú z troch problematických otázok napokon pre veľkú neúspešnosť dostali všetci. Aj tí, ktorí sa ich nepokúsili ani vyrátať.

Jurzyca ruší stredoškolské odbory, skončia napríklad zubní technici

sme.sk, 3. 4. 2011
Stredoškolské odbory ako zubný technik, diplomovaná dentálna hygienička či medicínsko-technický laborant by mohli byť čoskoro minulosťou. Ministerstvo školstva pod vedením Eugena Jurzycu (SDKÚ) uvažuje, že ich k 1. septembru 2011 vyradí zo sústavy odborov vzdelávania.( …) Štátny tajomník Jaroslav Ivančo (SDKÚ) povedal, že ministerstvo pripravuje podstatné zúženie ponuky študijných a učebných odborov. „Nejde len o umelé zúženie, ide o to, aby sme sprehľadnili systém a súčasne ide aj o to, aby sme odstránili také odbory, o ktoré už dávno nie je záujem, resp. už sú mimo aktuálneho diania,“ komentoval pre TASR. Niektoré odbory by mohli podľa neho byť pospájané tak, aby boli študenti viac flexibilní na trhu práce.

Školský výlet bude možný už aj bez informovaného súhlasu rodičov

sme.sk, 30. 3. 2011
Ministerstvo školstva plánuje zjednodušiť administratívu okolo takzvaného informovaného súhlasu. Ten si musia učitelia v súčasnosti pýtať od rodičov alebo zákonných zástupcov žiakov, ak sa rozhodnú zorganizovať exkurziu alebo školský výlet. Rodič sa tak zapája do rozhodovania o postupe a starostlivosti o jeho dieťa. Túto povinnosť zaviedol školský zákon v roku 2008, dovtedy postačoval oznam v žiackej knižke. Rezort chce v prípadoch, v ktorých to bude možné, odstrániť informovaný súhlas a rodiča len informovať. Okrem toho zavedie lehotu 14 dní na archiváciu písomnej podoby informovaného súhlasu od uskutočnenia aktivity a zavedie sa možnosť získať informovaný súhlas na viacero plánovaných aktivít súčasne. Zároveň sa sprehľadnia ďalšie pravidlá a zavedie sa odporúčaný vzor informovaného súhlasu. So zmenami prichádza ministerstvo na základe podnetov od učiteľov.

Keď sa aj učitelia hrajú

profit.etrend.sk, 29. 3. 2011
Program Moderný učiteľ je aj o nových metódach a postupoch pri vyučovaní. Učiteľ biológie postavil uprostred triedy stan, obyčajný veľký turistický stan. Predstava, že žiak sa na 45 minút stane obsahom močového mechúra, nie je nijako príťažlivá. Učiteľ vošiel za komparzom, ktorý sa bavil očividne viac ako v lavici s rukami za chrbtom. Vyučovacia hodina môže byť aj zábavná. Deti sa na chvíľu stali „učebnými“ pomôckami, aby pochopili, ako je to s vylučovacím ústrojenstvom. Jedny „pracovali“ na vstupe, druhé sa starali o vzťahy vnútri, reguláciu teploty a kyslosti, zvyšok obsluhoval vypúšťací ventil. Takmer s istotou si deti nepomýlia močový mechúr so slepým črevom.

NOS: Segregácia sa v našich školách stáva pravidlom

sme.sk, 28. 3. 2011
Hoci vláda vo svojom programovom vyhlásení priznáva problémy so segregáciou a školský zákon ju zakazuje, segregácia sa v slovenských školách stáva pravidlom. Doplácajú na to najmä rómske deti, ktorých sa do špeciálnych tried dostáva neúmerné množstvo. Vlado Rafael z Nadácie otvorenej spoločnosti upozorňuje, že sa to nedeje len na základe psychologickej diagnostiky, ale aj na základe ekonomickej motivácie, normatívov v školách, ale mnohokrát aj samotní rodičia segregujú svoje vlastné deti. (…) „*Z malých výskumov však vieme povedať, že integrované deti dosahujú v škole lepšie výsledky, majú vyššie ašpirácie, lepšiu motiváciu k učeniu, napriek tomu, že medzi Rómami a Nerómami je v spoločných triedach istá forma napätia*,“ vysvetlil Rafael. Istá miera napätia podľa neho môže prispieť k motivácii detí k učeniu.

Jurzyca na Deň učiteľov ocenil osobnosti zo školstva

sme.sk, 28. 3. 2011
Osobnosti z oblasti školstva a vedy ocenil veľkými a malými medailami sv. Gorazda či ďakovnými listami minister školstva Eugen Jurzyca. Ocenenia si prebrali pri príležitosti dnešného Dňa učiteľov v Bratislave za prítomnosti predsedníčky vlády Ivety Radičovej. (…) Celkovo 28 žien a 34 mužov získalo uznanie nielen za dlhoročnú pedagogickú prácu, mimoriadne výsledky dosiahnuté vo výchovno-vzdelávacom procese, ale aj za inovatívny prístup vo vzdelávaní či starostlivosť o postihnutých a talentovaných žiakov.

Jurzyca sľubuje učiteľom vyššie platy

hnonline.sk, 28. 3. 2011
Vláda má podľa ministra školstva Eugena Jurzycu (SDKÚ-DS) záujem, aby sa pomer platov učiteľov priblížil k platom v národnom hospodárstve, ktorý je bežný v krajinách s úspešným školstvom. „V súčasnej situácii sa dá z verejných financií viac ťažko vyžmýkať,“ reagoval dnes šéf rezortu na kritiku školských odborárov, ktorí v týchto dňoch stav financií v školstve označili za „katastrofický“. Aktuálne ich trápi najmä krátenie miezd pre nepedagogických zamestnancov o 10 percent.

List Eugenovi

blog.etrend.sk, 28. 3. 2011
Pri výpočte normatívu na žiaka (pre základné školy aktuálne od 1093 do 1139 eur) sa zohľadňuje aj tzv. ďalšie vzdelávanie učiteľov. Inak povedané – čím viac učiteľov sa zúčastňuje rôznych akreditovaných kurzov, tým viac peňazí na žiaka škola dostane. Systém, tak ako je nastavený, má všetky predpoklady ešte viac zhoršiť stav pacienta (slovenské školstvo), ktorého už dávnejšie zachvátila nebezpečná choroba – formalizmus. Nie je ďaleko doba, keď budú mať všetci v zborovni druhú atestáciu. A žiaci budú mať stále problém pochopiť prečítaný text, pretože nikto nebude sledovať, ako sa v práci učiteľa prejavila jeho účasť na kurze Humanizácia vyučovania nemeckého jazyka (15 kreditov). Nemal by sa oceniť telocvikár, ktorý nemá v triede ani jedno obézne dieťa a u žiakov vybudoval pozitívny vzťah k športu, namiesto toho, ktorý absolvoval kurz Súčasné trendy v zjazdovom lyžovaní (10 kreditov)?

Politické anestetikum PISA

.týždeň, 28. 3. 2011
Fínsko následne privítalo politické delegácie z viacerých európskych krajín, aby ich poučilo o svojom zázraku. Akademickí metodológovia však ukazujú, že tento PISA-zázrak nesúvisí s povahou školského systému, ale so zložením obyvateľstva a sociálnym blahobytom. Pri porovnaní s oblasťami s obdobnými demografickými a socioekonomickými znakmi ako Fínsko dosiahli lepšie výsledky flámske Belgicko, Holandsko, či nemecké Bavorsko. Vzniká tu prvé podozrenie: PISA-zázrak nie je školským zázrakom.

Za titulmi idú na Slovensko

SME, 25. 3. 2011
Ministerstvo školstva pred troma rokmi riešilo sťažnosti poľských vysokých škôl na „titulovú turistiku“. Namietali, že na Slovensku sa dá ľahšie získať akademická hodnosť. Ministerstvo pochybenia univerzít nezistilo. „*Paradoxné je, že fakulty, ktoré nemajú najlepšiu vedeckú a výskumnú činnosť, majú vysoký počet doktorandov, teda budúcich vedcov*,“ konštatuje Ivana Kullová z Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry, ktorá hodnotí školy.

Riaditeľ by mal viac rozhodovať o kariére učiteľa

sme.sk, 25. 3. 2011
Viac právomocí by mala riaditeľom škôl priniesť pripravovaná novela zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch. Na dnešnej tlačovej konferencii to vyhlásil štátny tajomník rezortu školstva Jaroslav Ivančo (SDKÚ). (…) Ministerstvo chce, aby riaditelia v budúcnosti priznávali pedagogickým a odborným zamestnancom časť kreditov, ktoré im zaručia kariérny postup a vyššiu výplatu. V súčasnosti má toto právo Komisia Akreditačnej rady, ktorá učiteľom prideľuje kredity za prípravu učebníc či učebných materiálov. (…) Ivančo naznačil, že novela môže priniesť i novinky v skúšaní učiteľov. „*Návrh obsahuje aj základnú tézu o tom, ako by sme mohli zoptimalizovať posudzovanie kompetencií a zručností učiteľov po tom, ako po istej dobe výkonu praxe pristúpia k overeniu svojich kompetencií mimo klasického vzdelávania, ale pred skúšobnou komisiou*,“ poznamenal Ivančo s tým, že časť kreditov by mohli učitelia získavať aj takýmto spôsobom.

Špeciálne triedy treba, aj keď riziko zostáva

Pravda, 25. 3. 2011
Mária Balážová z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie tvrdí, že model špeciálnych tried je dobrý a má svoje opodstatnenie. Aj takéto deti podľa nej totiž majú právo navštevovať školu. „Ich segregácia by nebola správna, musia mať kontakt so školou. Čo by s nimi inak bolo? Nie všetci rodičia môžu deťom zabezpečiť vzdelávanie doma,“ upozornila Balážová. Ako dodala, učiteľ sa často nestíha venovať napríklad 20 žiakom v triede a ešte individuálne nejakým deťom, ktoré majú špeciálne nároky. Preto je vytváranie špeciálnych tried vhodným riešením. Detí v nich býva menej, učitelia sa im môžu viac venovať.

Najlepší externisti na školnom ušetria

Hospodárske noviny, 24. 3. 2011
Poslanci včera definitívne odstránili pochybnosti nad diaľkovým štúdiom. V novele vysokoškolského zákona schválili nové pravidlá, ktoré začnú platiť už od septembra. Školné, ktoré sa napríklad u bakalárov pohybuje od 200 do 1 050 eur za rok, tak čaká všetkých prvákov bakalárskeho, magisterského či inžinierského štúdia. Vysokoškoláci z vyšších ročníkov, ktorí doteraz neplatili, doštudujú zadarmo. (…) Novela nakoniec prešla aj s podporou Obyčajných ľudí, ktorí spoplatnenie všetkých diaľkarov odmietali. Igorovi Matovičovi a spol. sa totiž nakoniec podarilo presadiť, aby desať percent externistov s najlepším prospechom mohlo získať od školy prospechové štipendium – tak, ako na to už dnes majú nárok denní študenti. Diaľkarom sa tak sčasti znížia náklady na školu, za semester môžu dostať zhruba 300 eur.

Marečku, podejte mi iPad!

blog.etrend.sk, 23. 3. 2011
Vplyv meniaceho sa sveta by sa v edukačnom systéme podľa autorov nemal prejaviť len tým, že sa upustí od koncentrácie na statické a ucelené bloky vedomostí. Neustála prítomnosť zmeny by sa mala stať témou samotného vzdelávacieho procesu. Dôležitejšie však je, že režimu progresu a pohybu by sa mali prispôsobiť aj pedagogické nástroje a metódy vyučovania. Nejde pritom len o to, že klasické médium papierovej učebnice dnes čoraz rýchlejšie naráža na hranice svojej obsahovej životnosti. Úvahy novej pedagogiky smerujú k tvorbe elektronických vzdelávacích rozhraní, ktoré by boli vybudované na logike neobmedzených úprav, dopĺňaní a updateov. Ako technická ilustrácia tu môže poslúžiť webová architektúra Wikipédie, ktorá umožňuje udržiavať dáta v aktuálnom stave a zároveň necháva otvorené dvere pre nové nástroje a možnosti využitia.

Sedem dôvodov, prečo žiaci nevedia matematiku

blog.sme.sk, 19. 3. 2011
2. nebaví ma to – Veľmi častým názorom je, že matematika nemá veľa spoločného s reálnym svetom. A že ju nikdy v živote nevyužijem. Potom ma to samozrejme nebaví, lebo mám pocit, že sa ju učím zbytočne. Ide o začarovaný kruh: matematika ma nebaví, neučím sa ju, potom ju ani neviem, a keďže ju neviem, tak ma ani nebaví. Ak jej budem lepšie rozumieť, tak je dosť možné, že ma bude aj viac baviť. No a nie je ani pravda, že by matematika nemala nič spoločné s realitou. Dokonca je všade okolo nás. A má veľké využitie napríklad v informatike, ekonómii či technike. Matematika je vlastne ideálny a dokonalý model reality. Často sa aj hovorí, že je to nástroj, ako viac rôznych vecí povedať rovnako.

Objektívnosť maturity z angličtiny pokrivkáva

blog.sme.sk, 19. 3. 2011
Študent má teda na maturitnom vysvedčení z anglického jazyka tri, resp. štyri hodnotenia – externý test v percentách (+ percentil, ktorý vyjadruje úspešnosť z testu v rámci celého Slovenska), písomnú internú časť v percentách a známku z ústnej časti. Ak má povedzme jeden študent výsledky 80% – 60% – 3 a iný študent 70% – 65% – 2, ktorý z nich je lepší? Mám za to, že objektívnejší by bol jeden údaj, ktorý by zahŕňal všetky časti – 60 bodov za externý test (20 bodov počúvanie s porozumením, 20 bodov gramatické a lexikálne cvičenia, 20 bodov čítanie s porozumením), 20 bodov písomný prejav (slohová práca), 20 bodov ústna skúška. Celkovo by teda študent mohol získať 100 bodov, z čoho sa veľmi jednoducho vypočíta úspešnosť v percentách (počet bodov = percentuálna úspešnosť) a na jej základe percentil – úspešnosť študenta v rámci Slovenska zo všetkých častí maturitnej skúšky. Hodnotenie by teda bolo jednoduchšie a komplexnejšie zároveň. Aká percentuálna úspešnosť by bola potrebná na zloženie maturitnej skúšky, je vec na diskusiu.

Mark Bauerlein: Najhlúpejšia generácia

blog.sme.sk, 19. 3. 2011
Hlavná téza tejto jeho knihy je tá, že príliš veľa času, ktorý mladá generácia trávi prácou a zábavou s počítačom, najmä prostredníctvom internetu, ju odpútava od skutočného vzdelávania, ktoré sa dá získať len štúdiom kníh z oblasti histórie, občianskej náuky, literatúry a pod. Najväčšiu hrozbu vidí hlavne v sociálnych sieťach, ktoré umožňujú ustaviční kontakt teenagerov medzi sebou, čo bráni tomu, aby boli aspoň príležitostne vystavení výchovnému vplyvu učiteľov a iných dospelých. Medzi sebou si len utvrdzujú „teenagerské hodnoty“ a prakticky nikdy sociálne nedospejú a neprevezmú zodpovednosť za spoločnosť. Nedostávajú príležitosť si v kritickom období medzi 15-25 rokov života, keď ešte nie sú pohltení starosťami každodenného života, osvojiť základy tradičnej vzdelanosti v oblasti vied o spoločnosti. Nemôžu sa tak nikdy stať plnohodnotnými občanmi moderného demokratického štátu. Zdanlivo bohaté sociálne prostredie internetových sietí je v skutočnosti chudobné na vyjadrovacie prostriedky a skutočné informácie.

Osemročné gymnáziá dostali voľnú ruku

Hospodárske noviny, 18. 3. 2011
Mnohí rodičia si vydýchnu. Deti môžu prihlásiť na osemročné gymnázium bez obavy zo supertvrdých prijímačiek. Úrady schvaľujú bratislavským školám toľko miest pre nových primánov, koľko si vypýtali. (…) Kvótu na primánov zaviedol exminister školstva Ján Mikolaj (SNS), napríklad žiadna škola v hlavnom meste nemohla prijať viac ako 9 detí. Dôvodil zhoršovaním situácie na základných školách, ktorým gymnáziá brali najlepších žiakov. Nový minister Eugen Jurzyca (SDKÚ-DS) kvótu odložil na rok 2014. V Bratislave sa tým počet miest zo dňa na deň viac ako strojnásobil. (…) Dvojročný odklad kvóty plánuje minister Jurzyca využiť na zavedenie systému , ktorý by na osemročné gymnáziá dostal len tých najlepších žiakov. Uvažuje sa najmä o prijímaní podľa výsledkov celonárodného testovania piatakov, ktoré chce rezort zaviesť na základné školy už budúci rok.

Učiť sa, učiť sa, učiť sa

Hospodárske noviny, 17. 3. 2011
Skorá selektívnosť školstva má katastrofálne dôsledky: „vzdelávací systém nedostatočne napomáha znižovať vzdelanostné a sociálno-ekonomické rozdiely v spoločnosti, vrátane rozdielov regionálnych“. *Školy si totiž „stále viac vyberajú žiakov podľa ich kognitívnych schopností, čo je napríklad vo väčšine štátov USA zakázané – uplatňovanie zásluhovosti už v takom skorom veku je voči osobe dieťaťa nespravodlivé. Zvýšenie gramotnosti 15-ročných na úroveň Fínska by prinieslo nárast hrubého domáceho produktu prerátaný na súčasnosť vo výške štyroch ročných HDP*“.

Never rektorovi svojmu

Trend, 17. 3. 2011
A štát, ktorý ich financuje? Ten nemá ani páru, ako univerzity pristupujú k povinnosti pýtať sa študentov na kvalitu výučby. Jedným z prejavov tohto stavu je, že aj v školstve sa podobne ako v iných sférach verejného života beztrestne plytvá peniazmi. Daňovníci veselo financujú vydávanie bezcenných zborníkov, štúdium v praxi neuplatniteľných študijných programov aj mzdy učiteľov, ktorí vyhadzujú zo skúšky, len preto, že sa zle vyspali.

So školným vládne strany súhlasia

Pravda, 17. 3. 2011
Spoplatnenie denného vysokoškolského štúdia by uvítal napríklad Miroslav Beblavý (SDKÚ), ktorý však priznáva, že ide o nepopulárny krok. Dôležitejšia však podľa neho bude forma spoplatnenia, nesprávne kroky by totiž mohli uškodiť vzdelávaniu aj vláde. „Z politického hľadiska je veľmi závažné, ako sa to urobí. Ak to dokážeme dobre nastaviť, zvýšila by sa tým kvalita i prístupnosť vzdelania,“ myslí si.

Koalícia zvažuje školné pre denných študentov

Hospodárske noviny, 16. 3. 2011
Školné za vysokoškolské štúdium je bližšie ako sa čakalo. Denní študenti by mohli platiť už o tri-štyri roky – a ak sa nájde politická vôľa, tak aj skôr. „Sme za to, aby v tomto volebnom období prebehla čo najširšia diskusia , aby po voľbách v roku 2014, v prípade pozitívne naklonenej vlády bolo možné okamžite začať s realizáciou,“ hovorí pre HN poslanec Martin Poliačik (SaS).

Jurzycza uvažuje aj nad platením za denné štúdium. Opozícia je proti

pravda.sk, 15. 3. 2011
Ministerstvo školstva (MŠ) SR analyzuje aj možnosť spoplatnenia denného štúdia na vysokých školách. (…) „Ak nám z analýzy vyjde, že istou formou a za istých podmienok spojených napríklad s rozšírením sociálnych štipendií je to dobrá cesta pre Slovensko, tak aj keby sme ju nedokázali politicky presadiť, ju budeme komunikovať a oboznamovať s ňou verejnosť,“ odpovedal po rokovaní školského výboru parlamentu minister školstva Eugen Jurzyca, či je spoplatnenie denného štúdia politicky priechodné.

Jurzyca má darček pre externistov. Štipendium

hnonline.sk, 13. 3. 2011
Minister školstva Eugen Jurzyca (SDKÚ-DS) pre TASR potvrdil, že už uvažuje o rovnakých pravidlách pre obe skupiny vysokoškolákov. „Chceme dosiahnuť, aby nebola diskriminácia medzi rôznymi typmi štúdia,“ vysvetlil s tým, že jeho rezort plánuje dosiahnuť, aby bolo denné a externé štúdium rovnako kvalitné. Ministerstvo skôr avizovalo, že predĺži externé štúdium o dva roky. Štipendiá by mohli podľa ministra Jurzycu externí vysokoškoláci dostávať už skoro, ešte predtým než sa vyrieši ich kvalita.

Jurzyca chce atraktívnejší zoznam povinnej literatúry

sme.sk, 12. 3. 2011
Ministerstvo školstva chce meniť zoznam povinnej literatúry. Sľubuje si od toho väčší záujem detí o čítanie týchto kníh. Tento týždeň s podobnou stratégiou vyšiel minister školstva Eugen Jurzyca. Podľa neho už rezort vysiela signály, že školy majú pri výbere voľnejšie ruky. (…) Projekt by potom mal fungovať metódou osvedčených praktík – zo škôl, ktoré si výber povinnej literatúry zmodernizovali a deti primäli k čítaniu, si zoberú príklad aj ostatní. (…) „To znamená, že tie školy, kde sú dobré úspechy, kde deti čítajú, tak by sme uvítali, keby uverejnili, čo deti čítajú tak, aby si školy, ktoré majú problémy v tomto smere, mohli zobrať príklad,“ vysvetlil Jurzyca.

Školstvo pripravuje zmeny a spolupracuje s odborníkmi

sme.sk, 11. 3. 2011
Zmena systému a obsahu výučby sú najvýznamnejšou prioritou rezortu školstva v oblasti regionálneho školstva. Rezort pripravuje inováciu štátnych vzdelávacích programov pre jednotlivé druhy a typy škôl s platnosťou od 1. septembra tohto roka. Hlavným cieľom je zvýšiť autonómiu škôl v procese rozhodovania o obsahu vzdelávania a podporovať také formy a metódy, ktoré prispejú k rozvoju tvorivého a kritického myslenia žiakov.

Školstvo má fázu popierania za sebou

SME, 10. 3. 2011
Zostávajú však menšie, čiastkové kroky, na ktorých sa dá robiť už dnes. Dať školám viac slobody a vytvárať ostrovčeky lepších praktík a možností, zverejňovať ich, sieťovať školy medzi sebou a nechať ich inšpirovať sa, a pomknúť iných hráčov (napríklad rodičov), aby školám pomohli. Najdôležitejšie však budú postojové zmeny – voči učiteľom a k školstvu ako takému. Okrem uchovania dostatočného priestoru pre kritiku a poukazovanie na nedostatky bude krajina potrebovať zmenu od „toto nebude nikdy fungovať“ k filozofii „dá sa to, dokážeme to, zvládneme to“. (…) Dobrí učitelia a dobré školy by sa mali stať celebritami a výkladnými skriňami, ktorí a ktoré sa môžu učiť od seba navzájom.

Ako sa Česi pasujú s informačnou nerovnosťou vo vysokom školstve

blog.sme.sk, 8. 3. 2011
Najmä v podpore zvyšovania informovanosti aktérov v školstve ide ekonóm a člen Národnej ekonomickej rady vlády Daniel Münich oveľa ďalej ako je zverejňovanie štatistík nezamestnanosti či hodnotenie kvality vysokých škôl. Upozorňuje na riziko jednostranného zamerania akýchkoľvek rebríčkov a na rozdiely v preferenciách tých, ktorí ich majú pri svojom rozhodovaní zohľadňovať. Budúci študenti sa pri výbere školy riadia širokým spektrom faktorov od náročnosti štúdia, cez vybavenie škôl a partnerstvá so zahraničnými školami až po možnosť uplatnenia sa na atraktívnom / dobre platenom / odboru relevantnom pracovnom mieste. Najčistejším riešením tejto informačnej asymetrie je preto systematické zhromažďovanie údajov súvisiacich s touto problematikou na jednotnom verejnom mieste a ich sprístupnenie tak, aby si z nich každý mohol vyvodiť závery podľa vlastných potrieb.

Veľa stredoškolákov nerozumie písanému textu

SME, 7. 3. 2011
Vláda hľadá cesty, ako deti naučiť čítať, niektoré školy ich už našli. Cirkevná škola Narnia v Bratislave má už obľúbený projekt Čítanie otcov. „Deti v druhej triede sa dohodnú, že ich otcovia či dedovia prídu prečítať do školy obľúbenú rozprávku,“ hovorí manažér školy Daniel Bútora. Na hodine sa o texte rozprávajú. Mužské vzory volajú aj preto, že chlapci majú väčší problém s čítaním ako dievčatá. (…) Skúsenosti škôl, ktoré majú dobré výsledky, zbiera ministerstvo školstva. Chystá revíziu vzdelávacieho programu a zmenu školskej reformy exministra školstva Jána Mikolaja (SNS).

Estónci podporili slabších

SME, 7. 3. 2011

Riaditeľka Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania Romana Kanovská:

V Estónsku sa robili zmeny od roku 2000 až do súčasnosti. Dôraz kladú na vzdelávanie a prípravu budúcich učiteľov. Začínajúcich učiteľov rok zaškoľujú, aby preklenuli problémy, ktoré pedagóg na začiatku má. Vedú ich starší kolegovia, aby si osvojili ich metódy. (…) Estónsko kladie dôraz na rozvoj žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia a najslabších. Ich rodinné prostredie nestimuluje, takže štát investuje viac do ich vzdelania. Aj do mimoškolských aktivít v poludňajších hodinách.

Dejepis v múzeu študentov učí rozmýšľať

SME, 7. 3. 2011
„Nie je podstatné, aké máte známky. Problém sa dá vyriešiť, stačí myslieť. Použite všetky vedomosti. Z iných predmetov, zo života,“ hovorí v martinskom Slovenskom národnom múzeu etnologička Helena Zahradníková druhákom z Gymnázia V. P. Tótha v Martine. Dejepisárka na dôchodku Judita Poliačiková a etnologička z martinského múzea preniesli dejepis zo škôl do múzea. Projekt Bádanie v múzeu posúva predstavy o vyučovaní dejepisu. Od študentov sa očakáva samostatné myslenie a hľadanie odpovedí na základné otázky, prečo a čo z toho vyplýva. Projekt sa môže stať súčasťou vyučovania histórie na stredných školách. Ministerstvo školstva rozhoduje, či ho odporučí všetkým školám.

Jurzyca: Slovenský vzdelávací systém by sa mohol dostať na špicu Európy

pravda.sk, 7. 3. 2011
Podľa názoru ministra školstva Eugena Jurzycu je dôležité pracovať na zlepšení systému vzdelávania s najlepšími učiteľmi, ktorí by sa so svojimi poznatkami, postupmi a skúsenosťami podelili s ostatnými formou publikácií, seminárov či prezentáciou v médiách. Jurzyca sa domnieva, že táto cesta k pozitívnej zmene je schodnejšia ako klasická cez štátne vzdelávacie programy, obmeny testov alebo programové komisie. Ukázalo sa totiž, že ide o zdĺhavý proces s malým efektom, konštatoval.

Jurzyca chce testovať vysoké školy

sme.sk, 6. 3. 2011
Minister školstva Eugen Jurzyca (SDKÚ-DS) chce, aby sa slovenské vysoké školy (VŠ) zapojili do pilotného projektu, ktorý zistí, akých absolventov produkujú. Projekt AHELO bude testovaním v rámci krajín Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). (…) Hovorkyňa ministerstva školstva spresnila, že testované nebudú školy ako celky, ale len študijné odbory. „V prvej fáze pôjde o test všeobecných zručností, v ďalšej bude zameraný na ekonomické a v tretej na technické.“ (…) „Veríme, že takto dostanú vysoké školy tie najlepšie informácie o tom, ako vysoko sa nachádzajú vo svete v zmysle kvality svojho pedagogického procesu. A veríme, že prijmú opatrenia spolu s ministerstvom na to, aby kvalita vysokého školstva rástla,“ komentoval šéf rezortu školstva.

Súkromné školy budú dostávať viac peňazí od samospráv

sme.sk, 1. 3. 2011
Oddnes platia nové pravidlá financovania základných škôl, stredných škôl a školských zariadení. Podľa nich musia súkromné a cirkevné školy dostávať minimálne 88 percent z finančných prostriedkov, ktoré dostávajú obecné školy alebo školy zriaďované štátom či samosprávou. Doterajších dvanásť percent na kapitálové výdavky štátnych a obecných škôl štát uhrádzať nebude. Pred účinnosťou novely dostávali peniaze cirkevné školy, súkromným však zákon financie negarantoval.

Vo vyučovaní literatúry chýba systém!

blog.sme.sk, 1. 3. 2011
Nuž ale aké opodstatnenie má zmena dotácie SJL z pôvodných 2 hodín literatúry a 1 hodiny slov. jazyka týždenne na 1 hodinu literatúry a 2 hodín slov. jazyka, keď výsledky našich študentov v testovaní čítania s porozumením sú podpriemerné? Som presvedčená, že tento „radikalizmus“ si nedokáže dnes vysvetliť väčšina učiteľov, z ktorých mnohí – ako inak – poslušní a zodpovední, sa s neskrývaným údivom snažia naplniť odporúčania jazykovedne orientovaných tvorcov reformy a zároveň si tajne ukradnúť pár hodín z jazyka, aby literatúru aspoň nejako naoko zaplátali. Obsah učiva literatúry totiž nie je možné s 1-hodinovou dotáciou týždenne stihnúť ani s tridsiatimi geniálnymi literárnovedne založenými študentami. Za jednoznačne najpálčivejší problém vo vyučovaní literatúry považujem akútny nedostatok vhodných, vekovo-primeraných a čitateľsky príťažlivých textov! Práca učiteľa literatúry sa totiž v reformovaných ročníkoch premenila na otrockú činnosť vyhľadávača, kopírovača a analyzátora vhodných textových ukážok.

Po deťoch otestuje OECD aj dospelých

SME, 11. 1. 2011
Do 1 700 domácností dnes dorazí list so žiadosťou, aby sa zapojili do testovania OECD. Medzinárodná organizácia chce zistiť, ako vedia obyvatelia 26 krajín pracovať s informáciami. „Ide o historicky prvé testovanie dospelých na Slovensku,“ povedal minister školstva Eugen Jurzyca (SDKÚ), ktorý má na Slovensku na starosti Medzinárodný prieskum zručností dospelých. Doteraz OECD skúšala len slovenské deti, ktoré vždy skončili na chvoste rebríčka. Používanie mapy, čítanie letového poriadku, či zistenie dátumu spotreby na produkte. Podobné otázky sa budú anketári pýtať ľudí vo veku 16 až 65 rokov, ktorí sa zapoja do testu OECD. Zameraný bude aj na to, ako vedia Slováci pracovať s počítačmi.