Ak by sme chceli udržať úroveň verejných výdavkov na nezmenenej úrovni aj bez darov z fondov EÚ, zvýšil by sa nám schodok vo verejných financiách o 0,8-1,9 % HDP. To zodpovedá sume 700-1900 miliónov eur, ktorú každoročne dostávame od Európskej Únie. Ide o sumu už očistenú o naše odvody do rozpočtu EÚ. Sú to darované peniaze, ktoré bohatším štátom EÚ nemusíme vracať. Pripomínajme tento neuveriteľný akt solidarity všetkým euroskeptikom a zástancom odchodu z EÚ. Majme ho tiež na pamäti, keď sa politici budú chváliť plánom na vyrovnaný rozpočet. Samostatne, bez pomoci EÚ, by sme totiž rozpočet ešte dlho vyrovnať nedokázali. Dáta k uvedenému grafu si môžete stiahnuť tu.
Záleží ministerstvu školstva na zvyšovaní kvality vzdelávania a lepšom prepojení škôl s trhom práce? Na prvý pohľad by o tom nemali byť žiadne pochybnosti. Prečo potom ale ministerstvo už roky odmieta zverejniť dáta o platoch absolventov stredných škôl a neaktualizuje dáta o platoch absolventov vysokých škôl? A na priamu ponuku inštitútu INEKO spolupracovať pri získaní týchto dát, ministerstvo odpovedá odmietavo s tým, že na to nemá kapacity? Nejde pritom vôbec o drahú záležitosť. V prípade vysokých škôl už navyše ide o odskúšaný proces.
Peter Goliaš v TA3 diskutoval o náraste tzv. tichého zdanenia, ku ktorému dochádza kvôli pomalšiemu rastu nezdaniteľnej časti základu dane v porovnaní s rastom miezd. Dôsledkom je každým rokom rastúci základ dane a teda aj daňová záťaž meraná pomerom zaplatenej dane k príjmom. Deje sa tak potichu, bez zmien v legislatíve. Hlavné odkazy z diskusie:
V ostatných dňoch boli postupne oznámené vládne návrhy zmien vo vedení Národnej banky Slovenska (NBS). Tieto zmeny vyvolali v širšej odbornej verejnosti diskusiu. Ekonómovia združení v Klube ekonomických analytikov (KEA) považujú za potrebné sa k nim vyjadriť. Z 26 členov združenia, ktorí sa stihli zapojiť do rýchlej ankety, sa drvivá väčšina zhodla v nasledujúcich tézach: