INEKO - Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy

1. Spoločná úradovňa pre 13 obcí Hornádskeho miniregiónu

Charakteristika opatrenia

Začiatkom decembra podpísali 13 starostovia obcí, začlenených do Hornádskeho miniregiónu (obce Valaliky, Čaňa, Kokšov-Bakša, Geča, Ždaňa, Seňa, Trstená pri Hornáde, Skároš, Gyňov, Nižná Myšľa, Vyšná Myšľa, Nižná Hutka a Vyšná Hutka) dokument o spoločnom obecnom úrade, ktorý má sídliť od 1.januára 2003 v Čani. V tejto spoločnej úradovni sa budú môcť vydávať povolenia nielen na malé stavby, ale aj na rodinné domy a miestne komunikácie. Ľudia už nebudú musieť cestovať do okresných miest, ale ani do Čane na úradovňu, keďže ich vlastné obecné úrady budú agendu prijímať a distribuovať. V úradovni bude pracovať jeden zamestnanec.

Komentár

Hodnotitelia vysoko ocenili aktívnu spoluprácu obcí prirodzeného regiónu, ktorá má za cieľ prenos služieb bližšie k občanovi. Dobrovoľná spolupráca vedení obcí v decentralizácii navyše vedie k ekonomickej efektivite služieb. Spoločné úradovne vydávajúce stavebné povolenia sú stále menšinovým prvkom v samospráve na Slovensku napriek množstvu malých obcí. Tým hrozí, že budú zavalené žiadosťami o stavebné povolenia a prieťahy môžu dokonca viesť k súdnym sporom.

2. Schválenie strategického zámeru rozvoja mesta Kremnica

Charakteristika opatrenia

Poslanci Mestského zastupiteľstva v Kremnici na svojom novembrovom zasadnutí schválili ako jedni z prvých na Slovensku svoj Strategický zámer rozvoja mesta do roku 2010 (http://www.kremnica.sk/dokumenty/strategicky_zamer.htm). Jeho existencia a postupná realizácia je jedným z predpokladov, ktoré je potrebné naplniť pri uchádzaní sa o finančné prostriedky z predvstupových a príp. i štrukturálnych fondov Európskej Únie. Strategický zámer bol spracovaný v rámci projektu „Ako zapojiť verejnosť do projektu trvalo udržateľného rozvoja mesta". V roku 2001 sa na základe ponuky spoločnosti ETP Slovensko etablovala v Kremnici skupina 20 ľudí - zástupcov štátnej správy, samosprávy, mimovládnych organizácií, podnikateľskej sféry a ďalších jednotlivcov, ktorí spracovali východiská tohto dokumentu. Následne bol zámer aj prezentovaný na verejných zhromaždeniach. Definitívne znenie materiálu schválilo mestské zastupiteľstvo ako základný rozvojový dokument. Rieši rozvoj mesta v štyroch základných oblastiach: oblasť životného prostredia a bezpečnosti, rozvoja ekonomického potenciálu, v oblasti kultúry, športu a vzdelávania, a komunikácie.

Komentár

Prijatie strategického zámeru je dôležitým predpokladom zdravého rozvoja mesta, štandardne používaným v zahraničím. Pragmatickou rovinou je otváranie sa prílevu fondov Európskej únie s predstihom. Obzvlášť ocenená bola aj diskusia s občanmi, teda posilnenie občianskej spoluúčasti na vedení mesta. Prijatie takéhoto zámeru mestom by mohlo viesť aj k obmedzeniu prípadných korupčných tlakov pri veľkých investičných zámeroch.

3. Otvorenie Martinsko-flámskeho podnikateľského inkubátora

Charakteristika opatrenia

V októbri bolo v Martine otvorené Martinsko-flámske inkubátorové centrum, ktoré je po Banskej Bystrici na Slovensku druhým centrom slúžiacim na rozvoj regionálnych podnikateľských aktivít. Je zamerané predovšetkým na podporu 20-25 začínajúcich podnikateľov, ktorým na dva - tri roky, za zvýhodnených podmienok, poskytnú v novovybudovanom objekte prístrešie. V podnikateľskom centre je vytvorená infraštruktúra pre podnikanie drobných remeselníkov a administratívy. Projekt bol financovaný z prostriedkov flámskej vlády a EÚ (spolu takmer milión euro), ako aj samotným mestom Martin (vklad pozemku za 12 mil. Sk plus finančný vklad 2 mil. Sk).

Komentár

Komisia ocenila zriadenie inkubátora ako zo zahraničia osvedčenej formy podpory malých podnikov. Významná je podľa nich aj spolupráca so zahraničným partnerom, využitie ponúkaných fondov, no zároveň ochota spolupodieľať sa na projekte.

4. Vytvorenie vhodného podnikateľského prostredia pre investorov v Trnave

Charakteristika opatrenia

V poslednom štvrťroku minulého roka Trnava finalizovala podmienky v súťaži o prilákanie francúzskej automobilky PSA. Keď investorovi celkom nevyhovovali dve pripravené lokality, Trnava ponúkla tretiu, priemyselný park Trnava-Zavar (ktorá nakoniec uspela). Primátor Trnavy Štefan Bošnák a starosta obce Zavar Rudolf Baroš sa dohodli ešte minulý rok vytvoriť spoločný obecný úrad na výkon štátnej správy v oblasti územného plánovania a stavebného poriadku. Viedla ich k tomu koordinácia povoľovacieho stavebného konania v budúcom priemyselnom parku Trnava-Zavar. Ako jedno z mála miest Trnava odpúšťa investorom časť daní z vlastníctva nehnuteľností.

Komentár

Pružnosť či spolupráca samospráv pri súboji o významného zahraničného investora bola vysoko hodnotená viacerými hodnotiteľmi. Otázky vyvoláva nutnosť poskytovania daňových úľav, ako aj preferenčné zameranie na zahraničných investorov. Primárnou úlohou pre samosprávu by malo byť zabezpečenie vhodného podnikateľského prostredia pre všetkých bez výnimiek. Cenou za prilikánie investora sú aj zásahy do životného prostredia, ktoré by mali pri nákladoch na priemyselné parky vždy brané do úvahy.

5. Vytvorenie mikroregiónu Borina

Charakteristika opatrenia

Začiatkom novembra vytvorilo desať obcí na Záhorí (Marianka, Lozorno, Jablonové, Pernek, Jakubov, Láb, Záhorská Ves, Vysoká pri Morave, bratislavské mestské časti Devín a Devínska Nová Ves) vytvorili spoločný mikroregión Borina. Hlavný impulzom bolo vytvorenie adekvátneho partnera pre cezhraničnú spoluprácu k rakúskej strane. Mikroregión by mal podľa jeho zakladateľov viesť k lepšej koordinácii aktivít turistického ruchu i investičnej výstavby susedných obcí, ako aj k silnejšej pozícii v žiadostiach o granty EÚ.

Komentár

Vytvorenie mikroregiónu je veľmi dobrou formou spolupráce malých obcí za dosiahnutím väčším cieľov – rozvoj turistického ruchu, investičná výstavba – ekonomicky efektívnou cestou. Cenený je aj výhľad do budúcnosti, pripravenie sa na príchod fondov Európskej únie. Podobne pozitívne je vnímaná aj plánovaná užšia cezhraničná spolupráca s rakúskymi obcami.

6. Vyhlásenie občianskej zbierky na zakúpenie sanitky pre centrálnu nemocnicu v Hlohovci

Charakteristika opatrenia

Nemocnici s poliklinikou v Hlohovci (od 1. januára v kompetencii mesta) pribudla v októbri sanitka, ktorá bola zakúpená z peňazí občanov okolitých obcí. Starostovia sa dohodli, že na jej kúpu a náhradu starej poruchovej sanitky sa poskladajú sumou 30 korún na obyvateľa. Obecné zastupiteľstvo v Maduniciach rozhodlo, že peniaze z obecného rozpočtu vzhľadom na rozostavané investície na sanitku nedá. Poslanci radšej zorganizovali dobrovoľnú zbierku medzi občanmi, ktorá vyniesla viac ako 33-tisíc korún. Mesto Leopoldov darovalo na sanitku so súhlasom mestského zastupiteľstva 120-tisíc korún z rezervného fondu. Mesto Hlohovec by malo kúpiť ďalšiu sanitku.

Komentár

Vlastná aktivita a spolupráca samospráv je veľmi cenená. Úspech dobrovoľnej zbierky je aj znakom dôvery miestnych občanov vo svoje samosprávy. Na druhej strane financovanie zdravotníckych služieb zo zbierok nie je dlhodobo udržateľným a asi ani najefektívnejším riešením, preto bude nutné postaviť zdravotníctvo na reálnom rozpočtovom základe.

7. Pokutovanie znečisťovania pešej zóny v Michalovciach

Charakteristika opatrenia

V novembri poslanci mesta Michalovce prijali všeobecne záväzné opatrenie zakazujúce odhadzovanie cigaretových ohorkov, papierikov a vypľúvanie žuvačiek na dlažbu zrekonštruovanej pešej zóny. Za porušenie tohto zákazu bola stanovená jednorazová pokuta tisíc korún. Na dodržiavanie nariadenia bude dohliadať mestská polícia ako aj kamerový systém mesta. Odporcovia pokutovania poukazujú na nedostatok popolníkov v zóne.

Komentár

Vítaná je snaha o udržiavanie čístého životného prostredia, no okrem pokutovania je nutné tomu aj vytvoriť podmienky – teda dostatok odpadkových košov. Otázna je tiež nákladovosť tohto represívneho opatrenia, pričom hlavnou náplňou práce policajtov a kamerových systémov by malo byť zníženie kriminality, nie pokutovanie za odhodené žuvačky. Pri snahe o čisté námestie by mohli pomôcť osvetové akcie a brigády.

8. Zavedenie osobitného poplatku za vodu z vybudovanej studne v Krompachoch

Charakteristika opatrenia

Mesto Krompachy vybudovalo na rómskom sídlisku Farské lúky studňu a od obyvateľov požaduje za jej používanie poplatok 35 Sk za mesiac. Prívod vody na sídlisko pred dvoma rokmi vypli vodárne kvôli neplatičom a zdevastovaným rozvodom vody v bytovkách. Odvtedy brali ľudia zo sídliska závadnú vodu z neďalekého zdroja. Primátor Krompách Jozef Fajgel vysvetľuje rozhodnutia spoplatnenia tým, že na opravu rozvodom vody v bytoch nemá mesto peniaze.

Komentár

Vybudovanie studne na náklady mesta ho oprávňuje vyberať za vodu primeraný poplatok, obzvlášť ak si obyvatelia spôsobili nedostatok jej prívodu klasickým rozvodom sami. Spolufinancovanie je navyše aj výchovným prostriedkom, pretože aj prívod pitnej vody má svoje náklady. Otáznym ostáva reálnosť vyberania poplatku, respektíva jeho výška, ktorá by mohla Rómov opäť motivovať používať závadné zdroje.

9. Dohoda mesta Banská Bystrica a zahraničného investora o rekonštrukcii miestneho kaštieľa

Charakteristika opatrenia

Španielska firma Compuanswer Ibérica podpísala v decembri 2002 s vedením mesta Banská Bystrica dohodu o príprave podkladov pre vznik spoločného podniku, ktorý by mal zrekonštruovať chátrajúci renesančný kaštieľ v miestnej časti Radvaň a prestavať ho na spoločenský areál s reštauračno – konferenčnou i hotelovou časťou. Prestavba historickej budovy bude podliehať požiadavkám Pamiatkového ústavu. Spoločný podnik ešte budú musieť schváliť miestni poslanci.

Komentár

Prospešná je snaha mesta zachovať historickú pamiatku aspoň s pomocou investora, keďže v dohľadnej dobe asi mesto nemalo šancu získať iné zdroje na obnovu. Keďže však kaštieľ doteraz slúžil ako miesto pre kultúrne vyžitie mladých, samospráva by mala zvážiť na tieto účely poskytnutie alternatívnych priestorov.

10. Návrh pre spoločnú misiu Prešovského a Košického samosprávneho kraja v Bruseli

Charakteristika opatrenia

Predsedovia Prešovského a Košického samosprávneho kraja Peter Chudík a Rudolf Bauer navrhujú zriadenie spoločnej misie krajov v Bruseli. Podľa nich by zriadenie spoločnej reprezentácie všetkých ôsmych krajov Slovenska so zastrešením Bratislavou nemalo pre východ Slovenska veľký význam. Na financovanie úradu by mali prispieť podnikatelia oboch krajov (mesačné nájomné je vyčíslené na 750 Euro). Misia by sa mala otvoriť začiatkom roka 2003.

Komentár

Pozitívne hodnotená je vlastná aktivita a dohoda šéfov krajov, ktorí sú si geograficky (no nie politicky) blízki. Financovanie misie zo zdrojov podnikateľov môže byť dobrá myšlienka, no zároveň budú potrebné mechanizmy na elimináciu z toho prameniacich klientelistických tlakov. Podľa niektorých z hodnotiteľov je však nejasná efektivita celého opatrenia – potrebuje taká malá krajina ako je Slovensko viac ako jednu misiu v Bruseli?

11. Novou stromovou výsadbou k pracovným miestam v Slatine

Charakteristika opatrenia

V obci Slatina pri Šahách dal starosta Arpád Baszó vyrúbať miestne topole pri cestách, pretože sa ľahko vyvracali a pravidelne ohrozovali premávku. Namiesto nich vysadili v Slatine 90 stromov, väčšinou vŕby, vhodné na pletenie košíkov. Cieľom starostu bolo prinavrátiť obci tradíciu košikárstva, ktorá bola podľa neho rozšírená najmä u rómskej menšiny. Tá je v obci väčšinou bez zamestnania. V obci následne zorganizovali aj ukážku starých remesiel.

Komentár

Komisii sa vcelku pozdával inovatívny nápad, ako sa snahou o vyššiu bezpečnosť na ceste dajú vytvoriť aj pracovné príližitosti pri relatívne nízkych nákladoch. Zachovanie tradícií má aj svoju pozitívnu stránku, no nie je jasné, nakoľko bude na trhu záujem o košikárske výrobky, a teda nakoľko budú vôbec miestni obyvatelia mať o takúto prácu záujem. Inou otázkou je ekologický dopad výmeny topoľov za vŕby.

12. Vytvorenie Fondu rozvoja športu a telovýchovných zariadení v Karlovej Vsi

Charakteristika opatrenia

Starosta bratislavskej mestskej časti Karlova Vex Bystrík Hollý a Miroslav Tkáč z Karloveského športového klubu (KŠK) navrhli vytvoriť Fond rozvoja športu a telovýchovných zariadení. Tento mimorozpočtový fond by mal od januára 2003 slúžiť pre investovanie do športových zariadení v Karlovej vsi. Príjmy do fondu majú podľa navrhovateľov pozostávať z príjmov z prenájmu vlastných športových zariadení ako aj zariadení škôl (mimo školského vyučovania) vo vlastníctve mestskej časti. Fond môže takisto získať prostriedky z externých grantov a dotácii mestskej časti. Fond bude kontrolovať rada fondu, tvorená 7 členmi: starosta, vedúci KŠK, 2 poslanci miestneho zastupiteľstva a 3 vybraní riaditelia základných škôl v Karlovej Vsi. Starosta by mal zároveň vykonávať správu fondu, no jeho rozhodnutia bude schvaľovať miestne zastupiteľstvo.

Komentár

Komisia bola pri hodnotení tohto opatrenia dosť rozdelená. Na jednej strane môže fond podľa nej sústrediť prostriedky na jednu z dôležitých oblastí, podpora športu a telesnej výchovy pre ľudí žijúcich v meste. Na druhej strane zriadenie a fungovanie fondu si žiada určité náklady, a ide v podstate len o formálnu stránku bez reálnej možnosti získať na šport viac peňazí.

13. Snaha udržať si miestnu pobočku banky

Charakteristika opatrenia

Slovenská sporiteľňa rozhodla o zatvorení svojej pobočky v Ždiari kvôli jej nerentabilnosti k 1.1.2003. Keďže to je jediná pobočka banky v obci, a do najbližšej by museli jej obyvatelia cestovať 20km, starosta Ždiaru Ladislav Budzák sa rozhodol banku pre obec zachrániť. Ponúka bankám vlastné priestory obce a plán aspoň čiastočného úväzku pre pracovníka banky.

Komentár

Iniciatíva udržať bankové služby pre svojich občanov je pochopiteľná, a jediným možným riešením obce je na ňu prispieť, ak to komerčný subjekt nie je ochotný prevádzkovať sám za trhových podmienok. Druhou stránkou mince je miera podpory zo strany obce – je banková pobočka absolútne prioritná, alebo ponúkané priestory a financie by našli aj lepšie využitie? Podľa niektorých hodnotiteľov je otázne, nakoľko by obec mala zasahovať do trhových služieb.

14. Rozšírenie poplatku za návštevný pobyt v Bratislave

Charakteristika opatrenia

Od 1.novembra sa v Bratislave vyberá poplatok „za pobyt v mieste sústredeného cestovného ruchu.“ Vyberateľmi sú osoby s ubytovacími prevádzkami, platcami ich návštevníci v sume 15 Sk za deň pobytu. Na rozdiel od doterajšieho nariadenia sa počíta pobyt vrátane dňa príchodu a odchodu, a vyberá sa nielen za turistov, ale aj za pracovné a podnikateľské návštevy. Do mestskej pokladnice by to malo priniesť odhadom 10 miliónov korún ročne navyše. Mestskí poslanci však odmietli návrh, aby sa takto vybraná suma použila výhradne na turistickú propagáciu mesta.

Komentár

Výber poplatkov mestom za pobyt je štandardnou formou doplnenia mestského rozpočtu príjmami od návštevníkov za poskytovanie verejných statkov (doprava, parky). Komisii však nie je jasná systémovosť takéhoto výberu poplatku, vrátane zdaňovania podnikateľských návštev (hoci v praxi môže byť problém rozlíšiť turistickú a podnikateľskú návštevu). Viacero hodnotiteľov odporučilo aspoň časť z príjmov z poplatkov naviazať na turistickú propagáciu mesta.

15. Paušálny systém platenia odpadov v Dubnici nad Váhom

Charakteristika opatrenia

Na novembrovom zasadnutí mestského zastupiteľstva v Dubnici nad Váhom schválili poslanci opäť paušálny systém platenia odpadov. Hlasovanie kritizuje Dubnická environmentálna skupina (DES), ktorá podporuje podľa nej spravodlivejší a úspornejší množstevný systém, teda platby podľa odovzdaného odpadu. DES pozastavila v auguste 2002 petičnú akciu za referendum o otázke odpadov po predbežnej dohode s mestskými predstaviteľmi, že mesto prijme určitý variant množstevného systému platenia. Petíciu dovtedy podpísalo okolo 15% obyvateľov Dubnice. DES kritizovala aj schválené zvýšenie ročného poplatku z 385 Sk na 435 Sk na osobu, lebo zahŕňa aj náklady na triedený zber, hoci peniaze naň mesto získava z celoštátneho Recyklačného fondu.

Komentár

Hlavná kritika smeruje na ignorovanie časti verejnej mienky i porušenie sľubov organizátorom petície. Prechod na množstevný systém platenia odpadov je spravodlivejší a viedol by k vyššej motivácii občanov k znižovaniu odpadov. Otázne je však, nakoľko by bol úspornejší, pretože triedenie tiež niečo stojí. Východiskom by mohlo byť publikovanie analýzy porovnania nákladov v oboch typoch zberu, ako aj zverejnenie kalkulácie výsledných nákladov vratáne dotácie z Recyklačného fondu.

16. Schválenie poslaneckých odmien z budúcoročného rozpočtu

Charakteristika opatrenia

Na poslednom zasadnutí banskobystrického krajského parlamentu v roku 2002 si poslanci odhlasovali vyplatenie koncoročných odmien vo výške 12 tisíc korún. Predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Milan Marčok navrhoval mimoriadne odmeny vo výške päťtisíc korún pre poslancov a šesťtisíc pre predsedov komisií, na návrh jedného poslanca však väčšina poslancov presadila vyššie odmeny, a teda 12 tisíc korún. Návrh prešiel napriek tomu, že šéfka finančného odboru navýšenie neodporučila, lebo peniaze na odmeny by museli prísť z budúcoročného rozpočtu.

Komentár

Negatívne hodnotené je predovšetkým rozhodnutie schváliť si odmeny z budúcoročného rozpočtu. Poslanci predsa sami rozpočet schvaľovali, a teda sú za jeho výsledok aj zodpovední. Odmeny k odmeňovaniu práce a motivácii patria, v prípade narábania s prostriedkami daňových poplatníkov je potrebné ale byť obzvlášť opatrní. Okrem toho plošné odmeny k lepšej práci určite nemotivujú. Je to krok nevyvolávajúci dôveru v úvodnom roku pôsobenia poslacov.

17. Použitie obecných Staromestských novín na vlastnú volebnú kampaň

Charakteristika opatrenia

Staromestské noviny (a ich dvojička Bratislavské noviny), sčasti financované administratívou časti Staré mesto v Bratislave, a teda z daní všetkých jej obyvateľov, v predvolebnom období výrazne podporovali vtedajšieho starostu Starého mesta a zároveň kandidáta na primátora Bratislavy Andreja Ďurkovského. Zároveň tieto noviny propagačnými článkami otvorene podporovali kandidátov blízkych A.Ďurkovskému, a naopak očierňovali ich najväčších kandidátov. Jednostranný prístup v spravodajstve mestských novín priviedol opozičnú mestskú koalíciu k vydávaniu vlastných novín, ktoré ale mali veľmi podobný dizajn a hlavičku, ako pôvodné mestské noviny.

Komentár

Zneužitie novín spolufinancovaných všetkými občanmi na vlastnú volebnú kampaň je neprípustné. Podľa viacerých hodnotiteľov sa tento fenomén nezriedka vyskytuje aj v iných mestách a obciach Slovenska. Ide nielen o neoprávnené použitie verejných zdrojov, ale aj vytváranie nerovných podmienok politickej súťaže. Zároveň takýto krok narúša možnosti otvorenej obostrannej komunikácie samosprávy s občanmi po skončení volieb.

18. Systém prideľovania bytov magistrátom v Košiciach

Charakteristika opatrenia

Podľa správy hlavného kontrolóra pridelilo mesto Košice (pod vedením viceprimátora Jozefa Filasa) v období 1998-2002 spolu 107 sociálnych obecných bytov bez jasných kritérií. Hoci na byty čaká mnoho žiadateľov aj viac ako rok, v tomto období bolo podľa správy schvaľovanie podozrivo rýchle. Viacerí novonadobúdatelia bytov ich vzápätí odpredali za trhové ceny, čo spôsobilo mestu škodu vo výške približne 20 miliónov korún. Mestskí poslanci napriek správe nevyvodili žiadne personálne dôsledky.

Komentár

Pre komisiu je nevyvodenie dôsledkov celkom nepochopiteľným krokom poslancov. Zneužitie verejných zdrojov je predsa veľmi vážnym zlyhaním vedenia mesta, ktoré je dlhodobo v dlhoch aj vďaka nerozvážnemu hospodáreniu. Sociálne byty by asi nemali byť predávané, ale prenajímané, keďže slabá sociálna situácia nie je osud, ale momentálny stav. Potrestanie vinníkov je predpokladom obnovenia dôvery v samosprávu.