Otázky novinárov a odpovede INEKO za rok 2021


  • 16.6.2021

Otázka (Šimon Jeseňák, .týždeň)
Pozdravujem vás priatelia, pracujem na téme, ktorá má zatiaľ názov Exodus zdravotníkov s podtitulom ako von z konopy. Chcel by som vás poprosiť o vaše odpovede na otázky:

  1. Ako by sme mali riešiť alebo riešime problém nedostatku zdravotného personálu (lekárov, sestier a iného zdravotného personálu).
  2. Existuje akákoľvek štátna či súkromná stratégia ako pritiahnuť expatov späť na Slovensko alebo ako prilákať zdravotnícky personál na Slovensko?
  3. Hrozí akútne zrútenie sa systému poskytovania zdravotnej starostlivosti pre vysoký vek (dôchodkový vek).

Odpoveď Dušana Zachara:

  1. Je na to viacero opatrení, nie je jedno zázračné. Treba si tiež uvedomiť, že o nedostatku zdravotníckeho personálu sa hovorí aj vo vyspelej Európe. Podľa medzinárodného porovnania, ak berieme do úvahy pomer príjmu lekára k k priemernému platu v národnom hospodárstve, tak to na Slovensku vôbec nie je zlé. Samozrejme, existujú rozdiely medzi jednotlivými zdravotníckymi profesiami, ale už aj zdravotné sestry, najmä tie v nemocniciach, zarábajú viac ako je národný priemer v hospodárstve SR. Odmeňovací systém však nemotivuje, nepodnecuje k zvyšovaniu kvality a efektívnosti, betónuje stagnujúci stav, čo môže odrádzať excelentných pracovníkov k zotrvaniu na Slovensku, resp. k väčšej snahe niečo zlepšovať či meniť. K tomu sa pridružujú často nedobré podmienky a atmosféra na pracovisku, ťažšia možnosť napredovania a profesijnej sebarealizácie. Je nevyhnutné prekopať organizáciu práce, jednotlivé kompetencie, procesy, lebo v našom zdravotníctve prichádza k obrovským neefektívnostiam – napríklad na mnohé úkony, vrátane administratívnych, využívame zbytočne kvalifikovaných pracovníkov, pričom to hravo zvládne aj nižší zdravotnícky personál. Vhodné by bolo systémovo zavádzať plnohodnotné formy telemedicíny, integrovanej zdravotnej starostlivosti a presun väčšieho podielu zdravotnej starostlivosti z akútnych nemocníc do následnej, ambulantnej a domácej starostlivosti. Mali by sme zjednodušiť a uvoľniť pravidlá pri príchode a začleňovaní zdravotníkov zo zahraničia do našich zariadení a pod.
  2. Je možné, že existujú jednotlivé snahy viacerých poskytovateľov, ktorí majú už nadviazané svoje kontakty najmä na Ukrajine, avšak nejakú štátnu stratégiu som nezachytil. V prvom kroku by možno stačilo, keby štát uvoľnil pravidlá a neboli sme pri príchode zdravotníkov zo zahraničia v porovnaní s ostatnými krajinami na západ od nás pápežskejší ako pápež. Niektorým záujmovým skupinám v slovenskom zdravotníctve však vyhovuje “monopolné” postavenie slovenských zdravotníkov a ich nedostatok, čo im zvyšuje váhu pri politickom vyjednávaní a vytvára vhodné prostredie na neustále stanovovanie ultimatívnych mzdových a personálnych požiadaviek.
  3. Neviem. Bolo by nevyhnutné definovať, čo už rozumieme pod termínom “zrútenie systému”. A ak nebudeme dostatočne dobre merať výsledky zdravotníctva, kvalitu a efektívnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti, tak ani nebudeme mať fundovanú odpoveď na to, či k zrúteniu systému prichádza alebo nie.

  • 9.6.2021

Otázka (Filip Domovec, Plus JEDEN DEŇ)
Dobrý deň, radi by sme Vás požiadali o vyjadrenie k reforme nemocníc, ktorú dnes na tlačovej besede kritizoval aj exminister Richard Raši. Podľa neho sa má optimalizáciou zrušiť 10 500 lôžok a 22 nemocníc, ktoré by podľa návrhu ministerstva zdravotníctva mali poskytovať iba určitú formu urgentnej starostlivosti na mieste, jednodňovú starostlivosť, stacionáre, ale čo sa týka lôžkovej starostlivosti, poskytovali by iba následnú alebo rehabilitačnú starostlivosť.

  1. Naozaj hrozí, že reformou prídu pacienti o 22 nemocníc, ako to tvrdí exminister Raši?
  2. Dá sa vôbec urobiť „bezbolestná” reforma bez rušenia lôžok, transformácie nemocníc, ak áno, ako to urobiť?

Odpoveď Dušana Zachara:

  1. Nie, netreba strašiť ľudí. Nemyslím si, že zoznam nemocníc, ktorý bol na tlačovej besede prezentovaný zo strany predstaviteľov Hlas-SD, je relevantný. Figurujú v ňom totiž aj dôležité, relatívne veľké regionálne nemocnice, pričom v ňom na druhej strane chýbajú mnohé menšie zariadenia, ktoré by sa mohli a mali transformovať na poskytovanie následnej, dlhodobej a paliatívnej ústavnej zdravotnej starostlivosti a ambulantnej starostlivosti. Optimalizácia siete nemocníc je nevyhnutný krok k tomu, aby sme tu mali pre pacienta udržateľnú kvalitnejšiu, bezpečnejšiu a dostupnú zdravotnú starostlivosť.
  2. Cieľom je, aby reforma priniesla pacientom a celej spoločnosti prínosy, a nie bolesť. Niektoré záujmové a politické skupiny síce na nej môžu stratiť, tých to môže zabolieť, ale prvoradou cieľovou skupinou snaženia vlády majú byť všetci občania SR a ľudia, ktorí potrebujú kvalitnú, bezpečnú a dostupnú zdravotnú starostlivosť v dlhodobo udržateľnom formáte. Tí majú z reformy benefitovať. Dôležité je, aby mala reforma stanovené prechodné obdobia, aby sa stanovili nediskriminačné pravidlá a kritériá pre vstup do siete, a aby sa poctivo merala a zverejňovala výkonnosť a kvalita poskytovanej zdravotnej starostlivosti v optimalizovanej sieti, aby sme videli, či sú verejné zdroje používané s najvyššou možnou hodnotou, a či výsledky slovenského zdravotníctva dobiehajú vyspelý svet, alebo ešte väčšmi zaostávajú. Táto spätná väzba je kľúčovým faktorom na to, aby sme vedeli vyhodnocovať úspešnosť reformy, resp. potrebu jej úpravy alebo zmeny.

  • 8.6.2021

Otázka (Peter Madro, Pravda)
Dobrý deň, mám na vás krátku anketovú otázku. Už dlhšie máme nízke prírastky infikovaných a podľa štatistického úradu v apríli zomrelo na Slovensku najmenej ľudí za sedem mesiacov, COVID-19 už nebol najčastejšou príčinou.

  • Chcem sa teda spýtať, či sa už dá sa povedať, že na Slovensku druhá vlna skončila?

Odpoveď Dušana Zachara:
Ak teraz neberieme do úvahy otázku definície “vlny”, jej vrcholov a číslovania, možno povedať, že sa momentálne nachádzame vo fáze zostupu z jedného z vrcholov pandémie. Koronavírus však nezmizol, vo svete, ale aj na Slovensku stále cirkuluje. Od miery zaočkovania, dodržiavania protipandemických opatrení a od rozšírenia nových infekčnejších variantov, ktoré si na Slovensko importujeme po dovolenkách a pobyte v zahraničí, bude závisieť, kedy príde a aký veľký bude ďalší vrchol, alebo ak chcete, ďalšia vlna pandémie.

  • 31.5.2021

Otázka (Jana Liptáková, The Slovak Spectator)
Dobry den, pre noviny The Slovak Spectator pripravujem clanok o schvaleni navysenia statneho rozpoctu na tento rok. Rada by som v clanku uviedla aj vyjadrenia za INEKO.

  • Ako vnimate, ze navysenie rozpoctu je este vyssie nez bolo povodne planovane? Bolo, podla Vas, taketo navysenie nevyhnutne?
  • Je, podla Vas realisticke, ze navysene vydavky statneho rozpoctu budu aj naozaj spotrebovane?
  • Aky vplyv ocakavate, ze takto navysene vydavky budu mat na stav verejnych financii ci celkovy dlh krajiny?
  • Ako vnimate obavy, ze takto zvyseny rozpocet bude mat za nasledok zvysenie danoveho zatazenia, pripadne zvysenie ktorých dani ocakavate?
  • V uplynulych rokoch politici slubovali vyrovnany rozpocet. Kedy by, podla Vas, Slovensko mohlo mat vyrovnany rozpocet a od akych faktorov to bude zavisiet?

Odpoveď Petra Goliaša:
Novela zákona o štátnom rozpočte zvyšuje výdavky o 3,7 miliardy eur a schodok štátneho rozpočtu z 8,1 mld. eur na 11,8 mld. eur. Z celkovej sumy nových výdavkov zhruba miliarda nebude zvyšovať deficit verejných financií, keďže ide o presuny aktív v rámci subjektov verejnej správy. Deficit verejných financií sa zvýši zo 7,4 % HDP na viac ako 10 % HDP.

Oproti vládnemu návrhu došlo v parlamente k zvýšeniu výdavkov zhruba o 350 miliónov eur. Podrobná štruktúra opatrení nebola v oficiálnych dokumentoch zverejnená. Podľa neoficiálnych zdrojov došlo k zvýšeniu výdavkov najmä kvôli vytvoreniu ďalšej rezervy pre prípad zhoršenia pandemickej situácie (244 mil. eur), ale aj o vyčlenenie peňazí na jednorazové prídavky vo výške 333 eur na dieťa pre rodiny s nízkym príjmom (132 mil. eur). Ďalej došlo k dofinancovaniu ministerstva spravodlivosti a zvýšeniu dotácií na regionálny rozvoj.

Novela je objektívne potrebná, keďže pôvodne vyčlenená rezerva na riešenie pandémie vo výške zhruba miliardy eur už bola minutá a silná druhá vlna pandémie zo začiatku roka vyvolala ďalšie výdavky štátu na pomoc postihnutým ľuďom a firmám. Ide najmä o dotácie na udržanie zamestnanosti, výdavky v zdravotníctve a pomoc postihnutým sektorom. S cieľom zabezpečiť čo najmenší dopad na deficit by sa vláda mala snažiť, aby čo najviac týchto výdavkov bolo hradených z eurofondov. Súčasne by mali byť opatrenia čo najviac cielené na pomoc postihnutým ľuďom a firmám.

Z celkovej sumy výdavkov súvisí s pandémiou 2,7 mld. eur, zvyšná miliarda ide na nepandemické výdavky. Najväčšiu časť nepandemických výdavkov predstavujú transfery pre železničné spoločnosti, ktoré sú dlhodobo v strate a ich pravidelné dotovanie zaťažuje verejné financie. Druhou najväčšou položkou je nešpecifikovaná rezerva, pričom rizikom sú požiadavky rezortov na dofinancovanie, ktoré by mohli zvyšovať deficit.

Čo sa týka formy, novela neobsahuje informácie o použití pôvodne vyčlenenej miliardovej rezervy na riešenie pandémie a neobsahuje ani podrobný prehľad zvyšovaných výdavkov. Súčasne chýba vyčíslenie dopadu na rozpočet verejnej správy a verejný dlh po zapracovaní zmien prijatých v parlamente. To sťažuje politikom aj verejnosti porozumieť dôvodom prijímania novely, oprávnenosti konkrétnych výdavkov aj dôsledkom pre verejné financie. Jedným z dôsledkov sú aj rozpory medzi koaličnými partnermi, ktoré z veľkej časti vyplývajú práve z nedostatočnej komunikácie.

Chybou je aj prijímanie novely v skrátenom legislatívnom konaní. Bez diskusie o jednotlivých opatreniach sa môže stať, že budú schválené aj menej potrebné výdavky a deficit bude vyšší ako je nevyhnutne potrebné.

O skutočnom zdraví verejných financií vypovedá štrukturálny deficit, ktorý neberie do úvahy vplyv jednorazových opatrení ani ekonomického cyklu. Podľa aktuálneho Programu stability stúpne štrukturálny deficit verejných financií z 2,9 % HDP v roku 2020 na 5,5 % HDP v roku 2021. Vláda pritom odkladá ozdravovanie verejných financií až na predvolebný rok 2023. V tom čase bude ale vôľa politikov prijímať nepopulárne opatrenia nízka. Reálne preto hrozí, že v tomto volebnom období k ozdravovaniu nedôjde a vízia vyrovnaného rozpočtu sa odsunie do nedohľadna. Súčasne rastie riziko, že najneskôr v ďalšom volebnom období dôjde k zvyšovaniu daní. Verejnosť tak môže dostať bolestivú lekciu, že vyšší verejný dlh dnes znamená hrozbu zvyšovania daní zajtra.

Popri jednorazových výdavkoch na riešenie dôsledkov pandémie by preto mala vláda čím skôr riešiť aj štrukturálne problémy, ktoré zhoršujú udržateľnosť verejných financií. Ide napríklad o hospodárenie železničných spoločností, rastúce výdavky v zdravotníctve či dôchodkovom systéme. Vláda by tiež mala prijať plán ozdravovania verejných financií podopretý konkrétnymi opatreniami s výhľadom do konca volebného obdobia. Pre udržanie stability verejných financií je potrebné schváliť aj novelu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorá zavádza výdavkové limity a tiež reformovať dôchodkový systém tak, aby bol dôchodkový vek naviazaný na dobu dožitia a aby ľudia v druhom pilieri mali vyššie výnosy.

  • 31.5.2021

Otázka (Lukáš Kekelák, Denník Postoj)
Dobrý deň, v Denníku Postoj pripravujeme anketu na tému plánovanej reformy zdravotníctva, ktorú tento týždeň predstavilo ministerstvo zdravotníctva. K téme sme oslovili viacero odborníkov. Poprosil by som Vás o odpoveď/komentár k nasledujúcim otázkam:

  1. Podporujete navrhovanú reformu ministerstva zdravotníctva?
  2. V čom vidíte jej úskalia a ste k nej kritický.

Odpoveď Dušana Zachara:

  1. Áno, základný náčrt reformy, ktorý bol prezentovaný, podporujeme. Môže prispieť k vyššej kvalite a bezpečnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti pacientom a lepšej udržateľnosti systému. Podrobnosti však zatiaľ nepoznáme. Postupom času, keď bude tento plán konkrétnejší, sa bude dať vysloviť aj informovanejší názor. Bude dôležité sledovať celý proces kreovania tejto reformy, nakoľko diabol sa môže skrývať aj v detailoch.
  2. Kľúčové bude, aby sa proces stanovovania optimálnej siete riadil nediskriminačnými pravidlami, na základe transparentných a kvalitných dát, aby sa nezahatala cesta k súťaživosti rôznych, aj nových, poskytovateľov, ktorí by mali mať možnosť sa porovnávať a uchádzať sa o vstup do siete na všetkých úrovniach, aby sa necentralizovalo to, čo sa dokáže efektívnejšie rozhodovať na poli zdravotných poisťovní, aby fungovalo meranie a zverejňovanie výsledkov, ukazovateľov kvality a efektívnosti a pod. Ak sa to neudeje, tak tam vidím úskalia.

  • 28.5.2021

Otázka (Peter Madro, Pravda)
Dobrý deň, chcem sa spýtať: na mediálnu kampaň k očkovaniu minulo ministerstvo zdravotníctva zatiaľ 2,2 milióna eur. Avšak na východe krajiny musia zatvárať očkovacie centrá.

  • Ľudia z odľahlých regiónov skôr tvrdia, že aj by sa dali zaočkovať, len čakajú na mobilné tímy, ktoré by prišli za nimi, nemyslíte si, že štát investuje do zlých prostriedkov pri vakcinačnej stratégii?
  • Z európskych krajín sú horšie zaočkovaní len v Rumunsku, Bulharsku a v Chorvátsku, robí ministerstvo dobré kroky?
  • Podarí sa dosiahnuť aspoň 60 percent zaočkovanosti alebo budú slová odchádzajúceho riaditeľa NCZI o tom, že čoskoro nebude v čakárni nikto, pravdivé?
  • Suma, ktorú očkovacie centrum dostane za pichnutú vakcínu je 7,5 eur. Tomáš Szalay tvrdí, že reálne náklady s jedným zaočkovaným sú podľa jeho odhadu 1,5 eura, zvyšných 6 eur je zisk. Je táto čiastka dostatočne motivačná očkovať, alebo otvára možnosť špekulantom?

Odpoveď Dušana Zachara:
Ukazuje sa, že okrem tradičných metód marketingovej kampane cez masmédiá bude nevyhnutné používať aj alternatívne a inovatívne spôsoby komunikovania s verejnosťou. Takisto bude musieť vakcína prísť bližšie k občanom – napríklad cez mobilné vakcinačné jednotky, očkovanie v ambulanciách všeobecných lekárov, hromadné očkovania vo veľkých firmách na rôznych podujatiach a pod. Tiež by sme mali otvoriť možnosť vakcinácie pre cudzincov nachádzajúcich sa na území Slovenska. Mnoho cudzích občanov tu dlhodobo pracuje, napr. z Ukrajiny, pričom vo svojej domovskej krajine nemajú taký dobrý prístup k očkovaniu a koronavírus nerozlišuje medzi národnosťami či občianstvom. Aj takto môžeme bojovať proti silnej tretej vlne na Slovensku.

K vyššej zaočkovanosti by dozaista prispelo aj to, keby vrcholní predstavitelia hlavných opozičných strán – Hlasu a Smeru – neboli v otázke očkovania vlažní, resp. úplne odmietaví a nešírili konšpirácie. Je to z ich strany veľmi krátkozraké a protislovenské uvažovanie.

A v neposlednom rade už nastal moment, keďže očkovanie je už otvorené pre všetkých, aby sme diskutovali aj o výhodách pre zaočkovaných. Byť zaočkovaným je totižto pozitívna externalita, z ktorej benefituje celá spoločnosť, aj tí nezaočkovaní, preto ju treba podnecovať a zodpovednosť nejakým spôsobom odmeňovať.

  • 27.5.2021

Otázka (Mária Zerzanová, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som Vás poprosiť o vyjadrenie k plánovanej reforme nemocníc.

  1. Je reforma nemocníc potrebná? Prečo?
  2. Aké výhody to prinesie pre pacienta?
  3. V čom je iná „optimalizácia nemocníc“ ministra V. Lengvarského od „stratifikácie nemocníc“ exministerky A. Kalavskej?
  4. Budú sa rušiť lôžka aj niektoré oddelenia, čo môže vyvolať nevôľu verejnosti. Podarí sa to tentokrát presadiť?

Odpoveď Dušana Zachara:

  1. Áno, je. Aby sme sa prikrývali takou perinou, na akú máme a vyťažili z toho pre pacienta čo najviac. Ide o dlhodobú udržateľnosť systému a zvýšenie efektívnosti. Posilňujú sa aj oblasti následnej zdravotnej starostlivosti, čo je spolu s reformou ambulantnej sféry kľúčovým aspektom pre úspešnosť optimalizácie nemocničnej siete.
  2. Skvalitnenie poskytovanej zdravotnej starostlivosti, vrátane jej bezpečnosti pre pacienta, presnejšie stanovený nárok pacienta, lepšie definovanú cestu pacienta, väčší poriadok v systéme, predvídateľnosť, štandardizáciu a špecializáciu.
  3. Vychádza z podobných premís, avšak detaily ešte nepoznáme. Diskusia sa len začína. Dúfam, že bude dostatočne otvorená a transparentná.
  4. Presadenie a implementácia reformy bude jej najzásadnejším faktorom a problémom. Nedá sa očakávať, že prebehne bez protitlakov z najrôznejších strán. Výhodou je, že spolu s optimalizačnými opatreniami prináša so sebou aj obrovský balík peňazí na investície do zdravotníckej infraštruktúry, čo zvyšuje šancu na jej priechodnosť. Ale zaiste sa nájdu aj “porazení”, ktorí nezostanú ticho.

  • 25.5.2021

Otázka (Branislav Toma, Trend)
Dobrý deň, Spojené štáty americké presadzujú zavedenie globálnej minimálnej dane pre firmy. Jej sadzba má byť podľa posledných zverejnených informácií vo výške 15. Systém má zároveň fungovať tak, že ak spoločnosť zaplatí minimálne peniaze v daňovom raji, tak rozdiel chýbajúci do sadzby 15 doplatí tam, kde má oficiálnu centrálu. Chcem vás poprosiť o odpovede:

  • Aký je váš názor na zavedenie globálnej minimálnej dane pre firmy a je reálne ju presadiť?
  • V slovenskej ekonomike dnes platia firmy vysoké dane aj odvody. Je z tohto uhla pohľadu v našom záujme zavedenie globálnej firemnej dane vo výške 15 percent. Ak nie priblížite prosím prečo?
  • Je pri pohľade na zlú demografiu v slovenskej ekonomike priestor na znižovanie daní alebo odvodov?
  • Ak áno, aké zmeny v daňovo-odvodovom systéme odporúčate spraviť?

Odpoveď Petra Goliaša:

  • Komentáre k daňovej reforme
  • Čo sa týka globálnej firemnej dane, zdaňovať by sa mali zisky tam, kde sú vytvorené a nie tam, kde majú firmy centrály. Z medzinárodného pohľadu je dôležité obmedziť fungovanie daňových rajov, najmä pokiaľ umožňujú netransparentný presun kapitálu a zdaňovanie ziskov tam, kde neboli vytvorené. Minimálna firemná daň nesmie byť príliš vysoká, aby neobmedzovala férovú súťaž rôznych daňových systémov pri stanovení sadzby dane. Návrh na 15-percentnú sadzbu môže byť takým kompromisom.

  • 21.5.2021

Otázka (Dominika Zúborová, TASR)
Pozdravujem, chcela by som vás požiadať o reakciu na slová analytika M. Smatanu a tiež AIFP, ktorí poukazujú na to, že na Slovensko vlani pribudol len jeden inovatívny liek na liečbu onkologických ochorení. Zároveň Smatana hovorí o tom, že situácia by sa mohla zmeniť. Aký je na túto tému pohľad vás, ako analytika?

Odpoveď Dušana Zachara:
Posielam Vam ako odpoved vyjadrenie riaditeľa INEKO Petra Goliaša:

Kľúčové je zhodnotiť, akú hodnotu za peniaze prinášajú nové onkologické lieky a podľa toho ich pripustiť do kategorizácie alebo odmietnuť. Nastavenie štandardných pravidiel posudzovania liekov je efektívnejšie ako postupovať bez pravidiel a lieky preplácať na výnimky len niektorým pacientom.
Korektné porovnanie dostupnosti liekov v rôznych štátoch by malo zohľadniť množstvá spotrebovaných liekov v prepočte na obyvateľa. Veľa nových liekov totiž na Slovensku dostávajú pacienti mimo kategorizácie, na základe výnimky udelenej zdravotnou poisťovňou.

  • 21.5.2021

Otázka (Martin Benko, SITA)
Dobrý deň, prosím Vás alebo iného zástupcu INEKO o vyjadrenie pre portál Webnoviny.sk k téme zvyšovania výdavkov štátneho rozpočtu.

  1. Je podľa Vás potrebné, možné zvyšovanie výdavkov štátneho rozpočtu na tento rok o navrhovaných 3,4 mld. eur, resp. v akej miere a na aké účely? Môžeme si to dovoliť, aké sú riziká?
  2. Nehovorí sa pritom veľmi o opatreniach na obmedzenie výdavkov štátnej správy, resp. na zvyšovanie príjmov rozpočtu. Čo na to hovoríte, bolo by to potrebné, možné?

Odpoveď Petra Goliaša:
Novela zákona o štátnom rozpočte zvyšuje výdavky o 3,4 miliardy eur a deficit verejných financií zo 7,4 % HDP na 9,9 % HDP. Z celkovej sumy nových výdavkov zhruba miliarda nebude zvyšovať deficit, keďže ide o presuny aktív v rámci subjektov verejnej správy.

Novela je objektívne potrebná, keďže pôvodne vyčlenená rezerva na riešenie pandémie vo výške zhruba miliardy eur už bola minutá a silná druhá vlna pandémie zo začiatku roka vyvolala ďalšie výdavky štátu na pomoc postihnutým ľuďom a firmám. Ide najmä o dotácie na udržanie zamestnanosti, výdavky v zdravotníctve a pomoc postihnutým sektorom. S cieľom zabezpečiť čo najmenší dopad na deficit by sa vláda mala snažiť, aby čo najviac týchto výdavkov bolo hradených z eurofondov.

Z celkovej sumy výdavkov súvisí s pandémiou 2,4 mld. eur, zvyšná takmer miliarda ide na nepandemické výdavky. Najväčšiu časť nepandemických výdavkov predstavujú transfery pre železničné spoločnosti, ktoré sú dlhodobo v strate a ich pravidelné dotovanie zaťažuje verejné financie. Druhou najväčšou položkou je nešpecifikovaná rezerva, pričom rizikom sú požiadavky rezortov na dofinancovanie, ktoré by mohli zvyšovať deficit.

Čo sa týka formy, novela neobsahuje informácie o použití pôvodne vyčlenenej miliardovej rezervy na riešenie pandémie a neobsahuje ani podrobný prehľad zvyšovaných výdavkov. To sťažuje politikom aj verejnosti porozumieť dôvodom prijímania novely a tiež oprávnenosti konkrétnych výdavkov. Dôkazom toho sú aj rozpory medzi koaličnými partnermi, ktoré vyplývajú z nedostatočnej komunikácie.

Podľa aktuálneho Programu stability stúpne štrukturálny deficit verejných financií z 2,9 % HDP v roku 2020 na 5,5 % HDP v roku 2021. Vláda pritom odkladá ozdravovanie verejných financií až na predvolebný rok 2023. V tom čase bude ale vôľa politikov prijímať nepopulárne opatrenia nízka. Reálne preto hrozí, že v tomto volebnom období k ozdravovaniu nedôjde.

Popri jednorazových výdavkoch na riešenie dôsledkov pandémie by preto mala vláda čím skôr riešiť aj štrukturálne problémy, ktoré zhoršujú udržateľnosť verejných financií. Ide napríklad o hospodárenie železničných spoločností, rastúce výdavky v zdravotníctve či dôchodkovom systéme. Vláda by tiež mala prijať plán ozdravovania verejných financií podopretý konkrétnymi opatreniami s výhľadom do konca volebného obdobia. Pre udržanie stability verejných financií je potrebné schváliť aj novelu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorá zavádza výdavkové limity a tiež reformovať dôchodkový systém tak, aby bol dôchodkový vek naviazaný na dobu dožitia a aby ľudia v druhom pilieri mali vyššie výnosy.

  • 20.5.2021

Otázka (Michal Katuška, Denník SME)
Dobrý deň, pripravujem článok k odchodu sestier a lekárov zo zdravotníctva po pandémií. Chcel by som vás poprosiť, ak by ste si našli čas, o váš komentár k otázke, či je možné pri klesajúcom množstve zdravotného personálu (najmä sestier) udržať kvalitu zdravotnej starostlivosti a či je možné podľa vás priamo povedať, že pri súčasnom trende bude kvalita klesať, čo na konci dňa znamená viac úmrtí.

Odpoveď Dušana Zachara:
Nie je na to jedna jednoznačná odpoveď. Závisí to od mnohých faktorov a situácie v jednotlivých zdravotníckych zariadeniach.
Samozrejme, zdravotnícky personál je hlavným predpokladom pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Musíme sa však pripravovať na to, že ho v dohľadnej dobe nebude “dostatok”. A nie je to špecifikom len Slovenska. Musíme tomu čeliť rozumnou politikou odmeňovania, motivovania, zlepšovaním pracovného prostredia, odbremeňovaním zamestnancov od byrokracie, elektronizáciou, telemedicínou, umelou inteligenciou, vertikálnym presunom kompetencií, prijímaním zdravotníckeho personálu zo zahraničia, zvyšovaním efektívnosti procesov a rastom produktivity práce. Ak sa to podarí, tak sa nemusí kvalita poskytovanej zdravotnej starostlivosti znížiť pri klesajúcim počte zdravotníkov. Samozrejme to má však svoje hranice a záleží aj od miery a štruktúry odchádzajúcich. Ak by nastal skokovitý masívny odchod kvalifikovaných a kvalitných zdravotníkov a neprišla by adekvátna náhrada, tak sa to prejaví v zhoršení dostupnosti a kvality zdravotnej starostlivosti.

  • 17.5.2021

Otázka (Denisa Funtíková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť o odpoveď.

  • Envirofond vypláca kompenzácie podnikom, ktoré majú kvôli emisným povolenkám vysoké náklady. Tie sa však sťažujú, že kompenzácie sú nízke. Napríklad v roku 2020 do envirofondu pribudlo 242 miliónov eur. Podľa schémy v legislatíve by malo byť podnikom vyplatených približne 18,3 milióna eur, za rok 2020 však fond podnikom prerozdelil štyri milióny eur. Je toto legislatívne v poriadku? Má na to envirofond právo?
  • Rezort môže podľa zákona v odôvodnených prípadoch meniť výšku percentuálnej distribúcie výnosu z dražieb kvót. MŽP hovorí, že zákon tieto dôvody nestanovuje, ale že zmena je možná výlučne po dohode s MF. MF zas hovorí, že prerozdelenie výdavkov z fondu medzi jednotlivé oblasti je plne v kompetencii envirofondu. Ani jeden rezort však nevysvetlil, prečo peniaze podnikom nešli v dostatočnej výške.
  • Štátny tajomník MH Karol Galek sa vyjadril, že minulé vlády používali envirofond na vykrytie schodku štátneho rozpočtu. Príjem takéhoto fondu sa vykázal ako aktívum na strane štátneho rozpočtu. Reálne sa teda podľa neho peniaze minuli, aj keď fyzicky na účte stále ležia. Je takéto vysvetlenie možné? Ako by to mohlo fungovať?

Odpoveď Petra Goliaša:
Prebytkami envirofondu sa dá účtovne znižovať schodok verejných financií, čo aj využívali minulé vlády. Nižšie prerozdeľovanie výnosov fondu medzi firmy vládam umožňovalo rozdávať viac peňazí na vlastné priority. Ak by teraz malo dôjsť k zvýšeniu prerozdeľovania medzi firmy, museli by adekvátne klesnúť vládne výdavky na iné priority napríklad v sociálnej oblasti. To je často nepopulárne a preto aj ťažšie politicky priechodné.

  • 17.5.2021

Otázka (Martin Odkladal, Aktuality.sk)
Dobrý deň, chcel by som Vás poprosiť o odpovede na nasledujúce otázky.

  • Ako hodnotíte krok vlády, ktorá chce zvýšiť deficit rozpočtu v priebehu tohto roka?
  • Je tento krok podľa Vás nevyhnutný, tak ako to prezentuje vláda a ministerstvo financií? Tí tvrdia, že vlastne ide o peňažné prostriedky, ktoré si Slovensko už požičalo v minulom roku, ale nestihlo ich minúť, a tak sa presúvajú do tohtoročného rozpočtu?
  • Považujete za správne, ako plánuje tieto peniaze navyše vláda minúť? Do ktorých oblastí by ste radili, aby ich vláda nasmerovala?
  • Prípadne, čo by ste radili, ako má vláda naložiť s tými peniazmi, ktoré nestihla minúť vlani? Nemala by ich radšej vrátiť a nespotrebovať?

Odpoveď Petra Goliaša:
Ide o masívne zvýšenie deficitu verejných financií a následne aj verejného dlhu. Vláda si tým vytvára priestor na rozsiahle kompenzácie osôb aj firiem poškodených pandémiou. Pritom plánuje aj ďalšie výdavky, ktoré s pandémiou nesúvisia a neboli plánované v rozpočte, ako napríklad dofinancovanie železničných spoločností v celkovej sume 353 milióna eur či ďalších nekrytých výdavkov v celkovej sume 336 milióna eur, kde spadá napríklad dofinancovanie správy väzníc či odchodného v policajnom zbore. Efektívnosť týchto opatrení je otázna, keďže ju nikto nevyhodnotil, prípadne nie je známy ich podrobný popis. Sumy v miliardách eur sú nadsadené, na efektívnu kompenzáciu ľudí a firiem poškodených pandémiou by postačovalo navýšenie výdavkov o pár stoviek miliónov. Podľa programu stability vláda neplánuje minúť všetky peniaze, vytvára si aj rezervu pre prípadné zhoršenie vývoja. Konečný deficit tak môže byť nižší. Do budúcnosti je dôležité, aby nedošlo k trvalému zvyšovaniu výdavkov, ale aby boli nové opatrenia realizované jednorazovo len v tomto roku. Inak by došlo k ďalšiemu zhoršeniu udržateľnosti verejných financií, ktoré sú už aj tak v pásme vysokého rizika.

  • 14.5.2021

Otázka (Marianna Onuferová, Denník N)
Ahoj, chcem ťa poprosiť o odpoveď na otázku. Vicepremiér Holý v novom návrhu novely zákona o verejnom obstarávaní navrhuje, aby sa firmy verejných funkcionárov nemohli uchádzať o štátne zákazky. Platí to aj o subdodávky. Nebude sa to vzťahovať na zákonodarnú moc na rôznej úrovni. Je to dobrý nápad? Čo si o tom myslíš?

Odpoveď Petra Goliaša:
Striktný zákaz nie je správny, keďže bude odrádzať slušných podnikateľov od vstupu do politiky. Tí menej slušní zákaz ľahko obídu prepísaním firiem na blízke osoby. Výnimka pre zákonodarnú moc je tak trochu alibizmom, keďže poslanci majú často významný vplyv na exekutívu. Riešením potenciálneho konfliktu záujmov by v tomto prípade nemal byť jeho zákaz, ale zvýšenie požiadaviek na transparentnosť. Verejní funkcionári by mali v majetkových priznaniach pravidelne zverejňovať podrobné informácie o svojich majetkových účastiach. Napríklad predseda parlamentu Boris Kolár má v majetkovom priznaní za rok 2019 (novšie zatiaľ nie je dostupné) v časti o majetkových účastiach uvedené len tieto informácie: “akcie v akciových spoločnostiach, podiel: 1/1; obchodné podiely v s.r.o. s podielom 100%, 90%, 85%, 67%, 51%, 49%, 48%, 25% a menej ako 25%, podiel: 1/1”.

  • 12.5.2021

Otázka (Zdenka Kollárová, Pravda)
Dobrý deň, rada by som Vás poprosila o odpovede na nasledujúce otázky. Minister financií predložil na rokovanie vlády návrh, ktorý mení rozpočet na rok 2021. navýšiť sa o 2,4 miliardy má rezerva na pandémiu. Ministerstvo dôvodí tým, že rozpočtovaná suma 1,04 miliarda sa už minula. Zmena sa má schvaľovať v skrátenom legislatívnom konaní.

  • Zaujímalo by ma ako hodnotíte takýto krok?
  • Je odôvodnenie hospodárskymi škodami dostatočné na skrátené legislatívne konanie?
  • Zasiahla pandémia Slovensko tak výrazne, že sa peniaze musia navýšiť, alebo ide skôr o zlé hospodárenie?
  • Čo takéto navýšenie znamená pre krajinu do budúcna?

Odpoveď Petra Goliaša:
Ide o masívne zvýšenie deficitu verejných financií a následne aj verejného dlhu. Vláda si tým vytvára priestor na rozsiahle kompenzácie osôb aj firiem poškodených pandémiou. Pritom plánuje aj ďalšie výdavky, ktoré s pandémiou nesúvisia a neboli plánované v rozpočte, ako napríklad dofinancovanie železničných spoločností v celkovej sume 353 milióna eur či ďalších nekrytých výdavkov v celkovej sume 336 milióna eur, kde spadá napríklad dofinancovanie správy väzníc či odchodného v policajnom zbore. Efektívnosť týchto opatrení je otázna. Do budúcnosti je dôležité, aby nedošlo k trvalému zvyšovaniu výdavkov, ale aby boli tieto opatrenia jednorazovo realizované len v tomto roku. Inak by došlo k ďalšiemu zhoršeniu udržateľnosti verejných financií, ktoré sú už aj tak v pásme vysokého rizika.

  • 11.5.2021

Otázka (Funtíková Denisa, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť o odpoveď. Reforma daní a odvodov má podľa informácií HN viaceré piliere. Chceli by sme vás poprosiť, či by ste nám ich vedeli okomentovať.

  • Vyššie príjmy štátu (niekde v kombinácii s vyššími výdavkami)
    Zaplátanie daňových dier a výnimiek pri DPH, spotrebných daniach, daniach z príjmov (je v programe vlády) a zjednotenie sadzieb. Vraj sa takto dá získať až 500 mil. eur ročne – je to dobrá cesta? Kde by boli dosahy príliš tvrdé a kde naopak sú potrebné? Aký efekt týchto opatrení na štátnu kasu si viete predstaviť?
  • Zvýšenie základnej sadzby DPH a zrušenie výnimiek pri sadzbe a jej zjednotenie na úrovni niekde medzi 21-25 % (podľa nastavenia výdavkov, aby reforma bola fiškálne neutrálna)
  • Zvýšenie dane z nehnuteľnosti a nastavenie nových sadzieb – byty v lukratívnych zónach by mali vyššie sadzby, a ak by v nich žili starší ľudia s nižšími príjmami, tí by mali odloženú daňovú povinnosť, ktorá by sa mohla riešiť až pri dedení. Zmenil by sa výber dane tak, že buď by celá putovala do štátnej kasy, alebo len určitá časť a časť by zostala samosprávam
  • Zjednotenie sociálnych a zdravotných odvodov do napríklad 25 % odvodu
  • Zjednotenie dane z príjmu do jednej sadzby na úrovni napríklad 20 %
  • Nastavenie daňového bonusu alebo iných mechanizmov odpočítateľných tak, aby sa po zmene dani z príjmu nikomu neznižoval čistý príjem
  • Zrušia sa paušálne výdavky pre živnostníkov
  • Vyššie výdavky štátu
  • dávka na dieťa sa bude zvyšovať zrejme postupne (podľa možností príjmovej stránky) s cieľom 200 eur na dieťa s tým, že pri vyššom počte detí by výška dávky klesala
  • koncesionarske poplatky klesnu (zrusia sa)

Odpoveď Petra Goliaša:
Daňová reforma by mala byť postavená na znížení daňovo-odvodového zaťaženia príjmov a kompenzovaní výpadkov odstránením daňových výnimiek, lepším výberom daní a tiež zvyšovaním daní, ktoré sú menej škodlivé pre ekonomický rast, teda napríklad aj daní z nehnuteľností, spotreby či environmentálnych daní. Efektívne je najmä znížiť odvody pre ľudí s nízkym príjmom, aby pre nich vzniklo viac pracovných miest a mohli sa vymaniť z rizika chudoby. Pomohlo by sa tak aj menej rozvinutým regiónom.

Pokiaľ dôjde k zvyšovaniu DPH či iných daní, mali by adekvátne klesnúť dane a odvody z príjmu. Znížením daní z príjmu, ktoré najviac brzdia ekonomickú aktivitu, by sa podporil rast ekonomiky. Rozpočtovo by daňové opatrenia mali byť neutrálne, aby nedošlo k nárastu celkovej daňovo-odvodovej záťaže. To znamená, že prípadné rušenie daňových výnimiek, zvyšovanie daní z luxusu, nehnuteľností, spotreby alebo environmentálnych daní by malo byť kompenzované znížením daní, ktoré najviac spomaľujú ekonomický rast, teda predovšetkým daní a odvodov z pracovných príjmov.

Efektívnym nástrojom na podporu rodín je daňový bonus na deti. Jeho zvýšením by sa znížila daňová záťaž rodín s nezaopatrenými deťmi. Ide tiež o administratívne jednoduché opatrenie. Nevýhodou je, že podporuje rodiny bez ohľadu na veľkosť príjmu. Masívne zvýšenie podpory všetkých rodín by bolo príliš drahé. Vláda by preto mala zaviesť cielenú podporu rodín ohrozených chudobou. Podľa medzinárodnej metodiky EU SILC bolo v roku 2019 v riziku chudoby 19 % detí do 17 rokov. Ide predovšetkým o deti z neúplných rodín (z ktorých 32,1 % bolo v riziku chudoby) a o deti z úplných rodín s aspoň troma deťmi (z ktorých 37,8 % bolo v riziku chudoby, čo je najviac v doterajších meraniach). Je úplne legitímne a bolo by aj pre spoločnosť prospešné, keby vláda upravila rodinnú politiku tak, aby viac pomáhala práve týmto rodinám, aby sa vymanili z rizika chudoby.

INEKO tiež dlhodobo odporúča znížiť odvody ľuďom s nízkym príjmom prostredníctvom odpočítateľných položiek s cieľom uľahčiť ich zapájanie do pracovného trhu. Ide o efektívny nástroj na riešenie stále vysokej dlhodobej nezamestnanosti a prekonanie bariér zamestnávania ľudí so slabou kvalifikáciou. Ľuďom s nízkym príjmom by tiež pomohlo posilnenie súbehu sociálnych dávok a príjmu z práce. Ak si človek nájde prácu s nízkym príjmom, mal by nárok na sociálne dávky strácať postupne podľa výšky príjmu, nie skokovo. Minulá vláda už dočasne posilnila súbeh pre dlhodobo nezamestnaných. Preskúmať treba možnosti trvalého posilnenia pre všetkých ľudí poberajúcich sociálne dávky.

Úplné zrušenie paušálnych výdavkov by prudko zvýšilo daňovú aj administratívnu záťaž väčšiny živnostníkov či všetkých autorov. Skokové veľké zmeny, ktoré môžu ohroziť životnú úroveň ľudí, nie sú správne. Ak aj sú opodstatnené, je lepšie ich rozvrhnúť na dlhšie obdobie, aby ľudia mali čas sa na ne pripraviť. Princíp, aby sa priblížila miera zdanenia rôznych foriem práce, je v poriadku. Treba dať ale pozor najmä na ľudí s nízkym príjmom, aby neplatili demotivačne vysoké dane a odvody. Presne to hrozí pri zrušení paušálnych výdavkov a zavedení odvodovej neutrality, teda platenie rovnakých odvodov zo všetkých druhov príjmov. Navyše zrušením paušálnych výdavkov stúpne administratívna záťaž pri účtovaní výdavkov. Dôsledkom môže byť nárast sivej ekonomiky kvôli vykazovaniu fiktívnych nákladov či zatajovaniu príjmov. Paušálne výdavky by preto mali byť v primeranej výške ponechané.

  • 10.5.2021

Otázka (Miroslav Homola​, Pravda)
Dobrý deň, pripravujem článok o dôsledkoch pandémie na slovenské dôchodky a dôchodcov. Chcem vás preto poprosiť o odborný názor na vec. Otázky:

  • Ovplyvní pandémia rast starobných dôchodkov v blízkej budúcnosti? Alebo už dôchodkové dávky pandémia ovplyvnila?
  • Ako podľa vás vo všeobecnosti ovplyvnila dôchodcov pandémia?

Odpoveď Petra Goliaša:
Pandémia nemá priamy vplyv na dôchodkové dávky. Životnej úrovne dôchodcov sa dotkne nepriamo cez nárast verejných dlhov postihnutých štátov. Vyššie dlhy zvyšujú riziko vyšších daní a výdavkov na ich splácanie, čo už v strednodobom horizonte spomalí ekonomický rast a teda aj príjmy verejných financií. Finančné možnosti na rast dôchodkov do budúcnosti tak budú obmedzené.

Krátkodobo pocítia dôchodcovia rastúce ceny spotrebiteľských tovarov v súvislosti s prudkým oživením ekonomík po skončení pandémie. Vyššia inflácia by sa mala premietnuť do valorizácie dôchodkov, takže by sa životnej úrovne dôchodcov nemala zásadne dotknúť.

  • 10.5.2021

Otázka (Toporcerová Monika, Zdravotnícke noviny)
Pozdravujem, nájdete si čas na krátky komentár k správe o vývoji dlhu v rezorte zdravotníctva za rok 2020, ktorú dnes prerokovala vláda?

  • Ak áno, poprosím stručne okomentovať celkový nárast záväzkov štátnych fakultných a univerzitných nemocníc za minulý rok, do akej miery je to zapríčinené vplyvom pandémie?
  • Sedí argument MZ SR, že je to spôsobené najmä tým, že v týchto zariadeniach sa uskutočňuje najväčší rozsah finančne náročných výkonov poskytovanej zdravotnej starostlivosti?
  • MZ SR tvrdí, že popri projektoch smerujúcich k optimalizácii nákladov, ako aj zlepšovaní procesov v nemocniciach, je nevyhnutné navýšenie výnosov zo zdravotných poisťovní za poskytovanú zdravotnú starostlivosť predovšetkým v univerzitných a fakultných nemocniciach na takú úroveň, ktorá pokryje reálne oprávnené náklady na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Považujete to za reálne v období po pandémii?
  • Očakávate tento rok dofinancovanie? Ak áno, akým spôsobom by sa malo udiať?​

Odpoveď Dušana Zachara:
Pandémia koronavírusu nepochybne ovplyvnila fungovanie nemocníc. Jej vplyv na hospodárenie nemocníc však nie je z dostupných informácií zrejmý. Štátne nemocnice vytvorili síce v minulom roku nový dlh po lehote splatnosti vo výške 67 mil. eur, čo nie je dobrá správa, avšak kvitovať treba fakt, že sa aj napriek pandémii podarilo spomaliť tempo zadlžovania v porovnaní s predošlými rokmi. Po očistení od vplyvu oddlžovania rástli záväzky po lehote splatnosti za predošlých vlád SMERu pravidelne ročným tempom viac ako 100 mil. eur. Minulý rok vykázalo 13 štátnych nemocníc v pôsobnosti MZ SR stratu 76,5 mil. eur. V roku 2019 však bola ich strata (bez zohľadnenia oddlženia) oveľa vyššia – takmer 178 mil. eur. Z tohto pohľadu by sa dalo konštatovať, že minulý rok nebolo hospodárenie štátnych nemocníc horšie ako po predošlé roky.
Ešte lepšou správou je, že aj v čase pandémie sa župným a mestským nemocniciam a neziskovkám podarilo medziročne znížiť stav svojho dlhu po lehote splatnosti, a že nemocnice – akciovky dlhodobo pokračujú vo výbornom hospodárení a splácajú svoje faktúry v plnej výške a načas.
Za pozornosť stojí skutočnosť, že celý medziročný nárast výnosov štátnych nemocníc od zdravotných poisťovní stačil pokryť len 55 % medziročného nárastu personálnych nákladov nemocníc. Osobné náklady predstavovali v roku 2020 podiel 77 % na výnosoch od poisťovní. Tento podiel sa medziročne neustále zvyšuje, čo značne sťažuje situáciu pri zlepšovaní finančnej kondície nemocníc. Problémom je neudržateľne nastavený platový automat, neochota vlád dofinancovať oprávnené náklady vyplývajúce z legislatívy, úhradový mechanizmus, ktorý paušálne odzrkadľuje neistotu a absentujúce poznanie, čo sú oprávnené náklady a zisk, a teda obojstranne férová platba, ale aj nezodpovedné plošné zvyšovania platov v stratových a zadlžených nemocniciach nad rámec zákona v rámci kolektívneho vyjednávania, ktoré nie sú kryté zdrojmi, a tiež neefektívnosti a malý tlak na zvyšovanie produktivity práce.

  • 6.5.2021

Otázka (Igor Surovčík, SITA)
Dobrý deň, minister financií Igor Matovič na tlačovej besede hovoril o zavedení férových daní medzi zamestnancami a živnostníkmi, teda vyrovnanie alebo priblíženie daní a odvodov pri pracovnom pomere a živnosti.

  • Aký je váš názor na tento krok?
  • Akým spôsobom tento zámer ovplyvní podnikanie na Slovensku?
  • Možno podľa vás očakávať zrušenie paušálnych výdavkov pre SZČO?

Odpoveď Petra Goliaša:
Úplné zrušenie paušálnych výdavkov by prudko zvýšilo daňovú aj administratívnu záťaž väčšiny živnostníkov či všetkých autorov. Skokové veľké zmeny, ktoré môžu ohroziť životnú úroveň ľudí, nie sú správne. Ak aj sú opodstatnené, je lepšie ich rozvrhnúť na dlhšie obdobie, aby ľudia mali čas sa na ne pripraviť. Princíp, aby sa priblížila miera zdanenia rôznych foriem práce, je v poriadku. Treba dať ale pozor najmä na ľudí s nízkym príjmom, aby neplatili demotivačne vysoké dane a odvody. Presne to hrozí pri zrušení paušálnych výdavkov a zavedení odvodovej neutrality. Navyše zrušením paušálnych výdavkov stúpne administratívna záťaž pri účtovaní výdavkov. Dôsledkom môže byť nárast sivej ekonomiky kvôli účtovaniu fiktívnych nákladov či zatajovaniu príjmov.

  • 6.5.2021

Otázka (Dominika Zúborová, TASR)
Zdravím ešte raz, dala by sa prosím, pribaliť aj reakcia na najnovšiu info o tom, že štát chce od budúceho roka určovať zdravotným poisťovniam, koľko peňazí má ísť na nemocničnú či ambulantnú starostlivosť. V stredu to avizoval minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽANO) s tým, že suma by sa uviedla v štátnom rozpočte. Tento aj budúci rok chce opäť oddlžovať nemocnice.

Odpoveď Dušana Zachara:
Myslím si, že takéto centralizované určenie peňazí do konkrétnych segmentov zdravotníctva prinesie viac problémov ako úžitku. Je to popretie systému, kde má štát definovať pravidlá, vrátane určenia minimálnej siete poskytovateľov, kontrolovať ich plnenie, pričom zdravotné poisťovne majú pri dodržaní pravidiel, vrátane naplnenia minimálnej siete, slobodne zazmluvňovať poskytovateľov a platiť im za poskytnutú zdravotnú starostlivosť ich poistencom. Obmedzuje to možnosť manažovania pacientov zo strany zdravotných poisťovní a ich priestor pre využívanie rôznych motivačných nástrojov a inovácií, ktoré by mohli viesť napríklad k žiaducemu presunu určitej starostlivosti z ústavnej do ambulantnej alebo domácej starostlivosti.
Ak má byť cieľom, aby platby poisťovní pokrývali reálne náklady nemocníc, a aby tie potom nevytvárali dlhy, tak by ministerstvo malo ísť radšej cestou transparentného zisťovania, aké sú reálne, resp. oprávnené náklady, ale aj zisk a zdravotné výsledky nemocníc a tiež zdravotných poisťovní. Ak to férovo a bez ideologických nánosov nezistíme, tak potom bude mať každý aktér svoj vlastný názor na výšku “oprávnených nákladov”, pričom bude každým rokom nekontrolovateľne stúpať. A potom rovnako tak bude stúpať aj potreba ďalšieho a ďalšieho oddlžovania.

  • 6.5.2021

Otázka (Dominika Zúborová, TASR)
Dobrý deň, z materiálu, predloženého na zajtrajšie rokovanie vlády vyplýva, že dlh v zdravotníctve na konci minulého roka dosiahol 666,63 milióna eur. Chcela by som vás v tejto súvislosti poprosiť, či by ste boli ochotný napísať k tejto téme pár múdrych a zrozumiteľných slov z pohľadu analytika, ktorý by som následne transformovala na agentúrny článok, ako to zvykneme robiť.

Odpoveď Dušana Zachara:
Treba konštatovať viacero vecí. Pandémia koronavírusu nepochybne ovplyvnila fungovanie nemocníc, vrátane ich hospodárenia v minulom roku. Avšak v akom smere a rozsahu to bolo, nie je na základe zverejnených dát o zadlženosti nemocníc zrejmé. Určite nie je dobrou správou, že netransformované zdravotnícke zariadenia v pôsobnosti štátu (nemocnice – príspevkové organizácie) zvýšili v minulom roku svoj dlh po lehote splatnosti o vyše 67 miliónov eur. Kvitovať však treba aspoň to, že sa spomalilo tempo zadlžovania v porovnaní s predošlými rokmi (samozrejme po očistení od vplyvu oddlžovania), kedy záväzky po lehote splatnosti pravidelne rástli ročným tempom viac ako 100 miliónov eur. Kým napríklad v minulom roku rástli záväzky po lehote splatnosti 13 najväčších štátnych nemocníc (v pôsobnosti MZ SR) priemerným mesačným tempom 5,29 mil. eur, vroku 2019 (pri nebraní efektu oddlžovania do úvahy) to bol nárast až o 12,24 mil. EUR mesačne. Minulý rok hospodárili tieto štátne nemocnice so stratou 76,5 mil. EUR, pričom v roku 2019 bol ich hospodársky výsledok bez zohľadnenia oddlženia strata takmer 178 mil. EUR. Z tohto pohľadu možno konštatovať, že minulý rok nebolo hospodárenie štátnych nemocníc horšie ako po predošlé roky.
Dobrou správou je, že napriek pandémii sa nemocniciam delimitovaným na obce a VÚC alebo transformovaným na neziskové organizácie podarilo medziročne znížiť stav svojho dlhu po lehote splatnosti, a že zdravotnícke zariadenia transformované na akciové spoločnosti dlhodobo pokračujú vo výbornom hospodárení a splácajú svoje faktúry v plnej výške a načas.

Za pozornosť určite stojí skutočnosť, že celý medziročný nárast výnosov štátnych nemocníc od zdravotných poisťovní stačil pokryť len 55 % medziročného nárastu personálnych nákladov nemocníc. Podiel osobných nákladov v pomere k výnosom od poisťovní sa medziročne neustále zvyšuje. Osobné náklady predstavovali vroku 2020 podiel 77 % na výnosoch od zdravotných poisťovní, zatiaľ čo vroku 2019 to bolo 72 %. To samozrejme “značne komplikuje situáciu pri zlepšovaní finančnej kondície nemocníc”, ako sa píše v správe MZ SR o vývoji dlhu v rezorte. Problémom je neudržateľný platový automat, tak ako je nadizajnovaný, neochota vlád dofinancovať oprávnené náklady vyplývajúce z legislatívy, úhradový mechanizmus, ktorý paušálne odzrkadľuje neistotu a absentujúce poznanie, čo znamenajú oprávnené náklady a zisk, a teda obojstranne férová platba, ale aj nezodpovedné plošné zvyšovania platov v stratových a zadlžených nemocniciach nad rámec zákona v rámci kolektívneho vyjednávania, ktoré nie sú kryté zdrojmi, a tiež neefektívnosti a malý tlak na zvyšovanie produktivity práce.

  • 5.5.2021

Otázka (Šimon Jeseňák, .týždeň)
​Pozdravujem Vás, pracuje momentálne na téme a článku, ktorý bude uverejnený v printe a na webe časopisu týždeň a chcel by som vás poprosiť o vaše vyjadrenia a odpovede na nasledujúce otázky:

  1. Vyzerá to tak, že postupne odznieva druhá vlna pandémie covid-19. Aké problémy odhalila a zvýraznila pandémia v našom zdravotníctve?
  2. Hovorí sa, že kríza je zároveň príležitosťou. Využili sme krízu na zlepšenie nášho zdravotníctva?
  3. Aké nedostatky demonštrovala pandémia ohľadne personálneho obsadenia v našom zdravotníctve (nedostatok zdravotníckeho personálu a lekárov)?
  4. Ako hodnotíte manažment pandémie zo strany štátu a ministerstva zdravotníctva?
  5. Aké pokroky sme za takmer rok a pol urobili v oblasti zdravotníctva a starostlivosti o pacienta?
  6. Ako hodnotíte doterajší progres a tempo očkovania? Prečo sme do očkovania viac nezapojili zdravotné poisťovne, napríklad po vzore Izraela?
  7. Je naše zdravotníctvo pripravené na potenciálnu tretiu vlnu covidu?

Odpoveď Dušana Zachara:

  1. Okrem často spomínaného nedostatku kvalifikovaných zdravotníckych pracovníkov v oblasti intenzivistickej medicíny a epidemiológie ukázala pandémia, aké dôležité sú dobre nastavené procesy fungovania aktérov v systéme. Tie často haprovali a museli sa nastavovať na kolene a často boli len ad hoc riešením a improvizáciou. Preto prichádzali niektoré opatrenia a intervencie neskôr, ako mohli a mali a niektoré boli suboptimálne. Pandémia tiež ukázala, že štát by sa mal oveľa viac sústrediť na svoju úlohu regulátora a autority stanovujúcej dobré pravidlá, pričom by si mal rozmyslieť, čo je dobré riešiť z centrálnej úrovne a čo je lepšie decentralizovať a prenechať na iné subjekty.
    Pandémia tiež ukázala, že sa nedostatočne využil potenciál ambulantného sektora, ktorý mal zohrať úlohu, aby sa kovidoví pacienti nedostávali v takom veľkom počte na hospitalizácie do nemocníc.
  2. To si ešte netrúfam hodnotiť. Ukáže to čas. Pandémia nás vyzliekla donaha a donútila nás pozrieť sa do zrkadla. Zároveň však platí, že ľudia sú veľmi zábudliví a keď pritečú nové miliardy eur do zdravotníctva, tak to môže zakryť mnohým oči a potrebné reformy sa znova odsunú.
  3. Viď. aj 1. Pred pandémiou boli atestovaní lekári – epidemiológovia v nemocniciach dosť veľkou vzácnosťou. Spolu s verejnými zdravotníkmi boli v nemocniciach na vedľajšej koľaji. Je možné to demonštrovať na tom, akú okrajovú rolu hralo sledovanie epidemiologickej situácie a výskytu nemocničných nákaz a následné prijímané intervencie v nemocniciach, ale aj na národnej úrovni. Podobné možno povedať aj o poddimenzovaných úradoch verejného zdravotníctva.
  4. Prevažne ako chaotický, nedôveryhodný, plný improvizácie a systému pokus-omyl. Samozrejme, boli prijaté aj mnohé dobré opatrenia. Tesne sme sa vyhli úplnému kolapsu nemocníc, aký sme videli v prvej vlne v Bergame a teraz vídame v mnohých neeurópskych krajinách. Určite nemožno nevidieť snahu, ale tá samotná nestačí. Výsledky v podobe obrovského počtu úmrtí ľudí hovorí za veľa.
  5. Viď. aj 2. To sa ukáže až neskôr. Dúfam, že sa posilní úloha epidemiológov v nemocniciach a začnú sa konečne poctivo sledovať a reportovať tzv. nozokomiálne (nemocničné) nákazy, ktoré boli aj v súčasnej pandémii na Slovensku jedným z vážnych faktorov šírenia koronavírusu a následných hospitalizácii s ťažkým až smrteľným priebehom ochorenia. Dúfam, že sa telemedicína rozšíri z jej jednoduchej podoby mailového či telefonického kontaktu so všeobecným lekárom aj na sofistikovanejšie formy prenosu dát a sledovania pacientov, aby mohli byť liečení čo najviac v bezpečnom domácom prostredí a eliminovali sa zbytočné návštevy a hospitalizácie v zdravotníckych zariadeniach. Všimol som si, že napríklad Univerzitná nemocnica Martin sledovala takto na diaľku zdravotný stav kovidových pacientov pomocou mobilnej aplikácie. Palec hore.
  6. Pri stratégii očkovania a jej realizácii ide o podobné charakteristiky ako v prvých dvoch vetách bodu 4. Určite by som privítal, keby sme sa na Slovensku viac inšpirovali dobrými skúsenosťami a praktikami zo zahraničia a neskúšali rôzne neoverené postupy. Ak by sme tak postupovali, bolo by aj očkovanie efektívnejšie, rýchlejšie a dôvera spoločnosti vyššia. Čo sa týka zapojenia zdravotných poisťovní, súhlasím, že mohli a mali byť viac involvované, a nielen do procesu vakcinácie. Možno by som očakával aj od nich samotných viac aktivity. V celej pandémii boli relatívne málo viditeľné, pričom možno cítili, že štát s nimi v tomto príliš neráta.
  7. Určite je pripravené lepšie ako pred rokom.

  • 3.5.2021

Otázka (Katka Runnová, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som vás veľmi pekne poprosiť o pomoc pri príprave jednej témy. Chcela by som napísať článok o tom, aký vplyv by mohlo mať zvýšenie DPH, ktoré sa snaží presadiť minister financií Igor Matovič, na činnosť podvodníkov, v zmysle, či by si mohli ulievať ešte viac než v súčasnosti/ o koľko peňazí by Slovensko mohlo takýmto spôsobom prísť.

Odpoveď Petra Goliaša:
Daňovú medzeru na DPH sa darí v posledných rokoch výrazne znižovať, stále je však o dosť vyššia ako priemer EÚ. Od roku 2012, kedy sme dosiahli najhoršiu efektívnosť pri výbere DPH, klesla medzera zhruba na polovicu. Dnes už sme zhruba na úrovni roku 2006, keď sa efektívnosť výberu začala prudko zhoršovať. Ak by sa medzeru podarilo ďalej znížiť až na priemer EÚ, prinieslo by to do rozpočtu viac ako pol miliardy eur ročne.

Zvýšením sadzby DPH by stúpla motivácia vyhýbať sa jej plateniu. Na druhej strane Finančná správa zavádza opatrenia proti daňovým únikom. Tie sú zamerané najmä proti podvodom pri nadmerných vratkách, kde sa priestor na úniky postupne zužuje. Oveľa ťažšie je skontrolovať nepriznávanie príjmov najmä pri malých transakciách, kde bude časom spadať podstatná časť únikov. Aj tu však môžu fungovať námatkové kontroly a transparentné sankcie. Pokiaľ sa budú využívať tieto opatrenia, prípadné zvýšenie sadzieb DPH o pár percentuálnych bodov by nemalo mať zásadný vplyv na zhoršenie efektívnosti výberu a zvrátenie trendu poklesu daňovej medzery.

​* 3.5.2021

Otázka (Tomáš Pilz, Denník Štandard)
Pekný deň, v rámci prípravy článku pre Štandard by som vás chcel veľmi pekne poprosiť, či by ste nám mohli z vášho pohľadu stručne povedať, čo hovoríte na plán ministra financií na zvyšovanie DPH na 25 %, ktorým by sa podľa neho vykryli výdavky na zvýšenie pomoci pre rodiny a slabších.

  • Rád by som sa vás opýtal, čo si o takomto pláne Igora Matoviča myslíte?
  • Aké by to malo dopady na ľudí, na ceny tovarov, služieb, konkurencieschopnosť a podobne?

Odpoveď Petra Goliaša:
Priestor na zvyšovanie DPH je obmedzený úrovňou DPH v okolitých štátoch. Základná sadzba DPH je 20 % v Rakúsku, 21 % v Česku, 23 % v Poľsku a 27 % v Maďarsku. Okrem toho platia znížené sadzby na vybrané produkty, napríklad na potraviny a reštaurácie – v Rakúsku 10 %, v Česku 15 %, v Maďarsku 5 % alebo 18 %. Ak by bola sadzba na Slovensku výrazne vyššia, hrozila by zvýšená cezhraničná nákupná turistika a tým aj výpadok príjmov v štátnom rozpočte.

Dane zo spotreby sú menej škodlivé pre ekonomický rast, preto by v rámci daňovej reformy mohli byť využité na kompenzáciu poklesu príjmov v prípade zníženia iných daní. Pokiaľ dôjde k zvyšovaniu DPH, mali by adekvátne klesnúť dane a odvody z príjmu. Znížením daní z príjmu, ktoré najviac brzdia ekonomickú aktivitu, by sa podporil rast ekonomiky. Rozpočtovo by daňové opatrenia mali byť neutrálne, aby nedošlo k nárastu celkovej daňovo-odvodovej záťaže.

Efektívnym nástrojom na podporu rodín je daňový bonus na deti. Jeho zvýšením by sa znížila daňová záťaž rodín s nezaopatrenými deťmi. Ide tiež o administratívne jednoduché opatrenie. Nevýhodou je, že podporuje rodiny bez ohľadu na veľkosť príjmu. Masívne zvýšenie podpory všetkých rodín by bolo príliš drahé. Vláda by preto mala zaviesť cielenú podporu rodín ohrozených chudobou. Podľa medzinárodnej metodiky EU SILC bolo v roku 2019 v riziku chudoby 19 % detí do 17 rokov. Ide predovšetkým o deti z neúplných rodín (z ktorých 32,1 % bolo v riziku chudoby) a o deti z úplných rodín s aspoň troma deťmi (z ktorých 37,8 % bolo v riziku chudoby, čo je najviac v doterajších meraniach).

INEKO tiež dlhodobo odporúča znížiť odvody ľuďom s nízkym príjmom prostredníctvom odpočítateľných položiek s cieľom uľahčiť ich zapájanie do pracovného trhu. Výpadok príjmov odporúčame kompenzovať cez rušenie daňových výnimiek, lepší výber daní a vyššie dane z majetku, spotreby a environmentálne dane. Podľa nás ide o efektívny nástroj na riešenie stále vysokej dlhodobej nezamestnanosti a prekonanie bariér zamestnávania ľudí so slabou kvalifikáciou. Ľuďom s nízkym príjmom by tiež pomohlo posilnenie súbehu sociálnych dávok a príjmu z práce. Ak si človek nájde prácu s nízkym príjmom, mal by nárok na sociálne dávky strácať postupne podľa výšky príjmu, nie skokovo. Minulá vláda už dočasne posilnila súbeh pre dlhodobo nezamestnaných. Preskúmať treba možnosti trvalého posilnenia pre všetkých ľudí poberajúcich sociálne dávky.

​* 30.4.2021

Otázka (Martin Odkladal, Aktuality.sk)
Dobrý deň, chcel by som Vás poprosiť o odpovede na nasledujúce otázky. Vláda chce zvýšiť sadzbu DPH na 22 alebo 23 percent.

  • Považujete takýto návrh na zvýšenie DPH za vhodný v tomto čase?
  • Je nevyhnutné, aby štát, ktorý deklaruje, že má nižšie príjmy, zvýšil preto DPH?
  • Pokiaľ k tomu reálne príde, o koľko naviac by mohol štát vybrať vďaka vyššej sadzbe DPH?
  • Čo to bude znamenať pre slovenskú ekonomiku, nemôže to spomaliť ekonomický rast?

Odpoveď Petra Goliaša:
Pokiaľ dôjde k zvyšovaniu DPH, mali by adekvátne klesnúť dane a odvody z príjmu. Rozpočtovo by daňové opatrenia mali byť neutrálne. Znížením daní z príjmu, ktoré najviac brzdia ekonomickú aktivitu, by sa podporil rast ekonomiky.

Pre ozdravenie verejných financií je dôležité prijať dôchodkovú reformu, predovšetkým naviazať dôchodkový vek na vek dožitia. Ďalej je potrebné prijímať odporúčania z revízií výdavkov a upúšťať od bezplatného poskytovania niektorých služieb v zdravotníctve alebo doprave.

​* 29.4.2021

Otázka (Igor Surovčík, SITA)
Dobrý deň, predseda SaS Richard Sulík včera hovoril o tom, že minister financií Igor Matovič má plány zvýšiť DPH na 25 percent alebo násobne zvýšiť daň z nehnuteľností.

  • Čo si o týchto plánoch myslíte?
  • Akým spôsobom by sa mali konsolidovať verejné financie?
  • Aký daňový mix by bol podľa vás v rámci pripravovanej daňovej reformy najvhodnejší?
  • Ide o nižšie zdanenie práce a vyššie zdanenie majetku, ako dávnejšie avizoval bývalý minister financií a terajší premiér Eduard Heger?

Odpoveď Petra Goliaša:
Daňová reforma by mala byť postavená na znížení daňovo-odvodového zaťaženia príjmov a kompenzovaní výpadkov odstránením daňových výnimiek, lepším výberom daní a tiež zvyšovaním daní, ktoré sú menej škodlivé pre ekonomický rast, teda napríklad aj daní z nehnuteľností, spotreby či environmentálne dane. Efektívne je najmä znížiť odvody pre ľudí s nízkym príjmom, aby pre nich vzniklo viac pracovných miest a mohli sa vymaniť z rizika chudoby. Pomohlo by sa tak aj menej rozvinutým regiónom.

Daňová reforma by mala byť rozpočtovo neutrálna. To znamená, že prípadné rušenie daňových výnimiek, zvyšovanie daní z luxusu, nehnuteľností alebo environmentálnych daní by malo byť kompenzované znížením daní, ktoré najviac spomaľujú ekonomický rast, teda predovšetkým daní a odvodov z pracovných príjmov.

Pre ozdravenie verejných financií je dôležité prijať dôchodkovú reformu, predovšetkým naviazať dôchodkový vek na vek dožitia. Ďalej je potrebné prijímať odporúčania z revízií výdavkov a upúšťať od bezplatného poskytovania niektorých služieb v zdravotníctve alebo doprave.

​* 27.4.2021

Otázka (Zdenka Kollárová, Pravda)
Dobrý deň, rada by som Vás poprosila o odpovede na nasledujúce otázky:

  • Nakoľko podľa Vás zmení pandémia fungovanie ekonomiky? A ako?
  • Ktoré odvetvia a oblasti čaká najväčšia zmena?
  • Ktoré sociálne skupiny pocítia dôsledky pandémie najviac (ľudia z regiónov, ženy, dlhodobo nezamestnaní, starší ľudia, menej kvalifikovaní)? A ako?
  • Aké zmeny možno čakať na pracovnom trhu (zhoršenie práv zamestnancov, zánik povolaní, viac práce z domu, zmena pracovného času)? Ako sa pandémia dotkne platov?
  • Aké zmeny očakávate v prioritách vlády – napríklad presun k „sociálnejším“ opatreniam? Prečo áno/nie?
  • Kde vidíte najväčšie riziká budúceho vývoja? A kde ležia možnosti?

Odpoveď Petra Goliaša:
Hlavnou zmenou bude väčšie využívanie činností na diaľku. Jednak práce z domu, donášok jedál či online nakupovania, pravdepodobne aj vzdelávacích a zdravotníckych činností. Dôsledkom bude pokles dopytu po kancelárskych priestoroch, ako aj návštev kamenných obchodov a zrejme tiež reštaurácií. Tieto zmeny pandémia urýchlila, čiastočne už ale prebiehali aj pred krízou. Ďalšou zmenou budú intenzívnejšie investície do automatizácie výroby a tiež vyšší dopyt po tvorbe aplikácií a mechanizmov, ktoré nahradia manuálne činnosti. Zrýchli sa tak očakávaný úbytok pracovných miest s rutinnou náplňou práce alebo založených na úkonoch, ktoré sa dajú automatizovať. Potrebná bude rekvalifikácia dotknutých ľudí, aby neprišli o prácu. Dá sa tiež očakávať zvýšenie dopytu po ľuďoch schopných tvoriť a používať nové technológie. Dlhodobo je kľúčové, aby sa tomuto dopytu prispôsobil vzdelávací systém.

​* 22.4.2021

Otázka (Nina Janešíková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň prajem, pripravujem článok o prvých týždňoch pána ministra Lengvarského vo funkcii a chcela by som Vás veľmi pekne poprosiť o odpovede na otázky:

  1. Všimli ste si už nejaké pozitívne alebo negatívne zmeny v riadení rezortu zdravotníctva alebo pandémie odkedy nastúpil nový minister v porovnaní s predchádzajúcim vedením? Ak áno, aké?
  2. Aké zmeny očakávate, že urobí v porovnaní s predchádzajúcimi vedeniami rezortu (v porovnaní s Marekom Krajčím, ale aj ministrami predchádzajúcich vlád)? ​​
  3. Aké najväčšie výzvy nového ministra čakajú v najbližšom období a aké v rámci dlhodobých cieľov rezortu? ​

Odpoveď Dušana Zachara:

  1. Minister hovorí zatiaľ len to, čo je nevyhnutné. Neplytvá slovami. Prvé verbálne vyjadrenia ohľadne očkovacej stratégie dávajú nádej, že reflektuje na problémy, ktoré sú s ňou spojené, a chce ich riešiť.
  2. Že nebude realizovať zdravotnú politiku s nánosmi ideológie, ale bude sa na problémy pozerať technokraticky, s jasným cieľom ich čo najefektívnejšie riešiť. A že sa obklopí múdrymi ľuďmi, ktorí mu budú vedieť dobre poradiť a odbremeniť ho.
  3. Nový minister by sa mal najskôr sústrediť na zlepšenie celého procesu vakcinácie obyvateľstva – od nákupu vakcín, vyriešenia otázok okolo Sputnika V, cez priorizáciu starších a chronicky chorých, registráciu, objednávanie občanov a komunikáciu s nimi, distribúciu naprieč Slovenskom, aby reflektovala dopyt, až po osvetovú kampaň a očkovanie imobilných, odlúčených a deti. Musí popritom „manažovať“ pandémiu, ktorá ešte neodznela.
    Ďalšou dôležitou oblasťou bude potreba začatia s implementovaním opatrení obsiahnutých v Pláne obnovy, ktoré sa dotýkajú mnohých boľavých miest v rezorte. Rozsah, ako aj administratívna náročnosť a plnenie míľnikov jednotlivých „reforiem“ a investícií načas nebude vôbec triviálnou úlohou. Veľa komplikovaných opatrení je sústredených v relatívne krátkom časovom období. Napríklad návrh optimálnej siete nemocníc mal byť hotový do konca marca a legislatívne schválený do konca tohto roka…

  • 22.4.2021

Otázka (Zuzana Kullová, Trend)
Dobrý deň prajem, dovoľujem si Vás osloviť z ekonomického týždenníka Trend, kde pripravujem najbližšiu tému, kde Vás radi budeme citovať.

  1. Minister financií odmietol úvahy o znižovaní daní z príjmov v tomto čase, hoci s nimi počíta daňový mix v pláne obnovy. Tam sa uvádza zvyšovanie majetkových či nepriamych daní a možné znižovanie priamych daní. Kde vidíte v tomto prípade priestor vy a ktorým smerom by sa malo Slovensko uberať a prečo? Kde vnímate naopak riziká? Skúste to objasniť…
  2. Jedna otázka k európskej téme. Ministri financií skupiny G20 diskutujú o európskej minimálnej firemnej dani. Bohaté firmy, ktorým sa počas pandémie darilo, môžu platiť vyššie dane, aby financovali obnovu po koronakríze, uviedol Medzinárodný menový fond. Čo hovoríte na túto myšlienku a do akej miery je možné jej aplikovanie aj u nás (pozitívne či negatívne)? Kde vidíte isté riziká pre náš trh?
  3. Plán obnovy prináša nové dane. Aké dane Slovákov teda najbližšie čakajú a čo bude pre nich z vášho pohľadu najťažšie? Budú to musieť všetko ľudia zaplatiť z vlastného vrecka, alebo na čo sa majú pripraviť? Mnohí sa možno spoliehajú na to, že EÚ im dáva peniaze na plán obnovy…
  4. Veľké polemiky vyvolalo avizované zvyšovanie dane z nehnuteľností či teoretické obnovenie iných majetkových daní, ktoré boli predtým zrušené. Vytvorenie cenových máp zrejme pár rokov potrvá, nie je iná cesta, ako napríklad viac zdaniť luxus, napríklad po vzore zo zahraničia? Kde v tomto prípade vnímate priestor, ktoré by štát mohol využiť v prospech všetkých…?

Odpoveď Petra Goliaša:

  1. Daňová reforma by mala byť postavená na znížení daňovo-odvodového zaťaženia príjmov a kompenzovaní výpadkov odstránením daňových výnimiek a tiež zvyšovaním daní, ktoré sú menej škodlivé pre ekonomický rast, teda napríklad aj daní z nehnuteľností. Efektívne je najmä znížiť odvody pre ľudí s nízkym príjmom, aby pre nich vzniklo viac pracovných miest a mohli sa vymaniť z rizika chudoby. Pomohlo by sa tak aj menej rozvinutým regiónom.
  2. Z medzinárodného pohľadu je dôležité obmedziť fungovanie daňových rajov, najmä pokiaľ umožňujú netransparentný presun kapitálu a sú v rozpore s princípom, podľa ktorého majú byť zisky zdaňované v krajine, kde boli vytvorené. Pokiaľ by minimálna firemná daň viedla k obmedzeniu podobných daňových rajov, bola by prínosom. Na druhej strane ale minimálna daň nesmie byť príliš vysoká, aby neobmedzovala férovú súťaž rôznych daňových systémov pri stanovení sadzby dane.
    Osobitné zdaňovanie bohatých firiem by bolo diskriminačné. Myšlienka skôr zrejme súvisí so zavedením digitálnej dane, ktorá by postihla najmä nadnárodné internetové firmy, ktoré sa v dnešných podmienkach dokážu vyhýbať daňovým povinnostiam.
  3. EÚ im dáva peniaze na plán obnovy…
    Na Plán obnovy si EÚ požičiava na finančných trhoch. Tieto peniaze raz bude potrebné vrátiť, na európskej úrovni sa preto dá očakávať zavádzanie nových daní. Hovorí sa najmä o digitálnej dani, uhlíkovom cle, zdaňovaní plastov či iných environmentálnych poplatkoch.
    Riziko zavádzania nových daní zvyšuje aj rastúci verejný dlh. Preto je dôležité ozdravovať verejné financie, prijať dôchodkovú reformu, obmedziť plytvanie, zefektívniť výber daní a prijímať reformy podporujúce ekonomický rast vrátane daňovej reformy, zlepšovania podnikateľského prostredia ako aj kvality vzdelávania, vedy a výskumu. Pokiaľ by došlo k zvyšovaniu daní bez týchto reforiem, rýchlo by sme narazili na limity v podobe pomalšieho ekonomického rastu a tým aj daňových príjmov.
  4. Daňová reforma by mala byť rozpočtovo neutrálna. To znamená, že prípadné rušenie daňových výnimiek, zvyšovanie daní z luxusu, nehnuteľností alebo environmentálnych daní by malo byť kompenzované znížením daní, ktoré najviac spomaľujú ekonomický rast, teda predovšetkým daní a odvodov z pracovných príjmov.

  • 20.4.2021

Otázka (Branislav Toma, Trend)
Dobrý deň, pripravujeme článok o udržateľnosti slovenského dôchodkového systému. Počet poberateľov starobných dôchodkov stúpol na takmer 1,1 milióna a v najbližších rokoch má prudko rásť. Chcem vás poprosiť o odpovede:

  • Pri súčasnom nastavení systému, kedy začne mať štátny rozpočet problémy s vyplácaním dôchodkov?
  • Aké reformy je podľa vás kľúčové spraviť pre dlhodobé udržanie slovenského penzijného systému?
  • Čo sa stane v prípade, ak vláda nenájde v parlamente dosť hlasov na naviazanie veku odchodu do penzie na očakávanú dĺžku života v starobe?
  • Môže demografický problém vyriešiť masívny príchod pracovníkov zo zahraničia a ak áno, koľko cudzincov musí Slovensko prijať?

Odpoveď Petra Goliaša:
Problém s financovaním dôchodkov bol pred krízou tlmený hospodárskym rastom a poklesom nezamestnanosti. Počas krízy prudko stúpol deficit Sociálnej poisťovne a štát v rozpočte musel pre rok 2020 vyčleniť takmer 1,3 miliardy eur na krytie deficitu účtu dôchodkového poistenia. Aj v najbližších troch rokoch vláda na tento účel plánuje použiť takmer miliardu eur každý rok. Tieto transfery zvyšujú deficit verejných financií a tým aj verejný dlh.

Momentálne štát dokáže splácať svoj dlh bez problémov, avšak len vďaka mimoriadnym opatreniam Európskej centrálnej banky, ktorá na sekundárnych trhoch nakupuje dlhopisy členských štátov eurozóny a tým stláča úrokové sadzby na nízke úrovne. Takáto politika ale raz bude musieť skončiť, čo sa odrazí na raste úrokových sadzieb a tým aj zvýšení nákladov na splácanie štátneho dlhu. Vlády budú nútené znižovať deficity, pričom sa pravdepodobne nevyhnú škrtom vo výdavkoch a zvyšovaniu daní. To bude mať za následok pomalší hospodársky rast.

So starnutím obyvateľstva bude deficit dôchodkového systému rásť. Pokiaľ nedôjde k reformám, dlhové bremeno bude čím ďalej tým viac spomaľovať rast životnej úrovne a spôsobovať ekonomické zaostávanie. Preto sú potrebné reformy, ktoré zabezpečia finančnú udržateľnosť dôchodkového systému. Kľúčové je naviazať dôchodkový vek na vek dožitia, prípadne aj znížiť rast novopriznávaných dôchodkov. V druhom pilieri je potrebné motivovať mladých ľudí, aby aspoň časť svojich úspor vkladali do výnosnejších aktív.

Imigrácia môže zmierniť problém starnutia obyvateľstva, nemôže ho však vyriešiť. Ak by sme sa totiž chceli spoľahnúť len na imigráciu, museli by na Slovensko prísť milióny cudzincov, aby nebolo potrebné znižovať dôchodky. To je nereálne, riadená imigrácia by však mal byť súčasťou riešenia. V roku 2016 sme napríklad vypočítali, že ak by podiel zahraničných študentov na všetkých VŠ študentoch narástol zo 6 % na 20 % (a tí by tu po skončení VŠ ostali žiť), bolo by bolo možné v roku 2068 vyplácať až o 13,5 % vyššie starobné dôchodky z 1. piliera oproti prípadu, ak by sme dodatočných imigrantov k sebe nepúšťali.

Citujem z našej predošlej štúdie k tejto téme:

“Za najužitočnejších považujeme zahraničných študentov vysokých škôl v SR, ktorí sa rozhodnú na Slovensku žiť aj po ukončení štúdia. Pri týchto ľuďoch totiž možno predpokladať vyššiu produktivitu práce (vzhľadom na vysokoškolské štúdium, možnosť naučiť sa počas štúdia domáci jazyk a prispôsobiť sa kultúre hostiteľskej krajiny) a zároveň veľa odpracovaných rokov pred odchodom do dôchodku. Vďaka tomu, že noví imigranti vo veku vysokoškolských študentov pôjdu do dôchodku po roku 2065, potenciálne dokážu pomôcť rozložiť dopady demografickej krízy, keďže obdobie, kedy sa najrýchlejšie bude zhoršovať upravený index závislosti bude od súčasnosti do roku 2050. Každý imigrant, ktorý bude počas tohto obdobia pracovať a odvádzať odvody v SR a do dôchodku odíde až po roku 2050, prispeje k dočasnému zmierneniu demografického problému a jeho rozloženiu v čase.”

Zdroj

  • 12.4.2021

Otázka (Kamila Oláhová, SITA)
Dobrý deň, pripravujem článok o spotrebe slovenských domácností a bola by som rada, keby ste mi odpovedali na niekoľko otázok:

  • Mohlo by slovenskej ekonomike uškodiť aj prílišné šetrenie, teda stagnovala by keby ľudia nemíňali?
  • Mali by teda ľudia, ak už musia, míňať zdroje v slovenskom maloobchode a službách?
  • Ako sa to vráti spotrebiteľom? (Napr. prostredníctvom rastu životnej úrovne alebo rastu pracovných miest)

Odpoveď Petra Goliaša:
Prepad spotreby v prvom štvrťroku bol hlavnou príčinou revízie predpovedí vývoja ekonomiky v tomto období do červených čísel. Príčinou sú pravdepodobne najmä uzatvorené prevádzky, teda nemožnosť nákupov v štandardnom režime. Oživenie sa dá očakávať ihneď po otvorení obchodov. Zvýšená spotreba domácností znamená zvýšené príjmy obchodov, prevádzok služieb či reštaurácií, ktorých majitelia aj dodávatelia zamestnávajú ľudí, investujú a všetci spolu sú tiež spotrebitelia konkrétnych domácností. Opätovný nárast spotreby po otvorení prevádzok tak povzbudí celú ekonomiku.

  • 12.4.2021

Otázka (Michal Oláh, .týždeň)
Dobrý deň, prosíme Vás o vyjadrenie do článku o pomoci chudobným seniorom. 25. marca bola medializovaná informácia, že až 260 000 seniorov na Slovensku si nedokáže uspokojiť základné potreby zo starobného dôchodku. Máte o tom bližšie informácie?

Odpoveď Petra Goliaša:
Neviem, o aké ide údaje.

Podľa údajov na stránke ŠÚ SR bolo v roku 2019 podľa medzinárodnej metodiky EU SILC v riziku chudoby 8,6 % dôchodcov, čo je nárast zo 7 % v roku 2018 a súčasne najviac od roku 2009, keď bol tento údaj na úrovni 8,9 %. Riziko chudoby sa týka najmä dôchodcov žijúcich osamote v 1-členných domácnostiach, kde dosahuje pri ľuďoch nad 65 rokov až 20,1 %. Pri dvojčlenných domácnostiach, z ktorých aspoň jeden má viac ako 65 rokov, žije v riziku chudoby 5,2 % dôchodcov.

Uvedený podiel je počítaný podľa výšky príjmu dôchodcov v porovnaní s mediánovým príjmom všetkých obyvateľov. Podľa tejto metodiky patria dôchodcovia k najmenej ohrozeným sociálnym skupinám. Pre porovnanie, v roku 2019 bolo v riziku chudoby 56,7 % nezamestnaných, čo je doteraz najvyššia nameraná hodnota. Súčasne bolo v roku 2019 v riziku chudoby 19 % detí do 17 rokov (najmenej od roku 2010), 32,1 % neúplných rodín s najmenej jedným dieťaťom (najmenej od roku 2015) a 37,8 % úplných rodín s aspoň troma deťmi, čo je najviac v doterajších meraniach.

Okrem toho sa miera chudoby zisťuje aj podľa materiálnej deprivácie, čiže podľa materiálneho nedostatku v konkrétnych položkách. V roku 2019 malo materiálnu depriváciu v aspoň 4 položkách 7,9 % dôchodcov, čo je nárast zo 7 % v roku 2018. Dlhodobo ale podiel ohrozených ľudí vo veku viac ako 65 rokov v tejto metodike klesá, keď napríklad v roku 2009 bol na úrovni 9,7 %. Ak sa pozrieme na materiálnu depriváciu v aspoň 3 položkách, v roku 2019 ju malo 18,9 % dôchodcov, v roku 2018 ju malo 21,5 % a v roku 2009 až 30 % dôchodcov. Práve tento údaj môže zodpovedať počtu dôchodcov, ktorý uvádzate v otázke. Každopádne práve na tomto údaji je zreteľný dlhodobý pokles rizika chudoby dôchodcov.

V roku 2020 boli významne zvýšené minimálne dôchodky, takže je realistické očakávať pokles podielu dôchodcov ohrozených chudobou.

  • 9.4.2021

Otázka (Jana Andelova​, Zdravotnícke noviny)
Srdecne podravujem, chcela by som vas poziadat o reakciu:

  • Mame noveho ministra. Ake najdolezitejsie rady a odporucania by ste mu adresovali a co povazujete za najvacsi problem v rezorte, aby bolo potrebne riesit?

Odpoveď Dušana Zachara:
Nový minister by sa mal najskôr sústrediť na zlepšenie celého procesu vakcinácie obyvateľstva – od nákupu vakcín, vyriešenia otázok okolo Sputnika V, cez priorizáciu starších a chronicky chorých, registráciu, objednávanie občanov a komunikáciu s nimi, distribúciu naprieč Slovenskom, aby reflektovala dopyt, až po osvetovú kampaň a očkovanie imobilných, odlúčených a deti. Musí popritom „manažovať“ pandémiu, ktorá ešte neodznela, zatiaľ čo celkom iste odoznieva ochota ľudí akceptovať reštriktívne opatrenia.

Ďalšou dôležitou oblasťou bude potreba začatia s implementovaním opatrení obsiahnutých v Pláne obnovy, ktoré sa dotýkajú mnohých boľavých miest v rezorte. Rozsah, ako aj administratívna náročnosť a plnenie míľnikov jednotlivých „reforiem“ a investícií načas nebude vôbec triviálnou úlohou. Veľa komplikovaných opatrení je sústredených v relatívne krátkom časovom období. Napríklad návrh optimálnej siete nemocníc mal byť hotový do konca marca a legislatívne schválený do konca tohto roka…

  • 8.4.2021

Otázka (Zdenka Kollárová, Pravda)
Dobrý deň, rada by som Vás opätovne poprosila o odpoveď do ankety denníka Pravda:

  • Ako hodnotíte návrat Milana Krajniaka na post ministra práce?

Odpoveď Petra Goliaša:
Prioritou pre rezort práce by mala byť príprava dôchodkovej reformy tak, aby bol penzijný systém dlhodobo udržateľný. Najskôr treba dokončiť návrh ústavného zákona o primeranom hmotnom zabezpečení v starobe a následne vypracovať novely zákonov o jednotlivých dôchodkových pilieroch. V záujme finančnej stability penzijného systému by minister nemal trvať na zavedení štedrého rodičovského bonusu. Kľúčovou zmenou by malo byť opätovné naviazanie dôchodkového veku na vek dožitia. V druhom pilieri tiež treba zmeniť stratégiu sporenia tak, aby mladí ľudia nemali dlhé roky celé úspory v málo výnosných garantovaných fondoch.

  • 7.4.2021

Otázka (Branislav Toma, Trend)
Dobrý deň, slovenskej ekonomike v tomto roku pomôže podpora vo výške 2 miliárd eur. Diskusiu o masívnej finančnej pomoci štátu otvorila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Chcem vás poprosiť o odpovede:

  • Aký je váš názor na zvýšenie tohtoročnej finančnej pomoci zo strany štátu o 2 miliardy eur?
  • V príde, že sa vláda nakoniec rozhodne zvýšiť finančnú pomoc, ako by podľa vás mala distribuovať peniaze a sú lepšie plošné alebo adresné opatrenia?
  • Čo sa stane v prípade, že vláda nakoniec nezvýši súčasnú výšku pomoci a nepomôže viac majiteľom zatvorených obchodov?

Odpoveď Petra Goliaša:
Prioritou by malo byť postupné uvoľňovanie opatrení, keďže sa zlepšuje epidemiologická situácia. Najefektívnejšou pomocou pre firmy je, aby mohli čím skôr nerušene podnikať.

Ďalšou prioritou by malo byť odškodnenie firiem napríklad preplatením časti ich fixných nákladov za obdobie pandémie, osobitne v najviac postihnutých sektoroch ako je gastro, cestovný ruch, maloobchod, dopravcovia či kultúra. Súvisiaca legislatíva je pripravená, čaká sa len na politickú dohodu ohľadom technického riešenia. Môže ísť o odškodnenie v závislosti od poklesu tržieb alebo dosiahnutého hospodárskeho výsledku. Vďaka ustupujúcej pandémii tento nástroj nemusí stáť miliardy eur, bude postačovať aj niekoľko stovák miliónov.

Do tretice vláda rozširuje pomoc pre cestovný ruch, najnovšie o 120 miliónov eur po vlaňajšej podpore v objeme 100 miliónov eur.

Popri týchto opatreniach treba zrýchliť čerpanie eurofondov a čím skôr realizovať aj Plán obnovy. Súvisiace investície by podporili najmä stavebníctvo, ktoré patrí medzi krízou najviac postihnuté sektory. V eurofondoch sú dostupné miliardy eur, ktoré len treba správne použiť.

  • 3.4.2021

Otázka (Dominika Zúborová, TASR)
Pozdravujem, od roku 2022 by mal na Slovensku fungovať nový Národný inštitút pre hodnotu a technológie v zdravotníctve. Chcela by som vás preto požiadať, či by ste pre TASR mohli poskytnúť stanovisko o prínosoch tejto inštitúcie na zdravotnícky systém na Slovensku.

  • Myslíte si, že je reálne, aby vznikol do r. 2022? Môžete prípadne uviesť aj príklady z iných krajín, kde takýto inštitút funguje?

Odpoveď Dušana Zachara:
Ľudstvo má len obmedzené zdroje na uspokojovanie svojich rastúcich nárokov a potrieb. Preto je veľmi prínosné, ak sa pri rozhodovaní o smerovaní týchto vzácnych zdrojov využívajú dáta, analýzy a dôkazy. Zdravotníctvo je veľmi komplexný sektor, s veľkou informačnou asymetriou, v ktorom sa objavujú inovácie, nové metódy, technológie a molekuly veľmi často. Často sú aj finančne veľmi náročné, a preto je dobrou praxou, keď sa poctivo posudzuje prínos, resp. hodnota alokácie zdrojov do rôznych alternatív, pričom sa súčasne berie do úvahy aj ochota a schopnosť štátu a celej spoločnosti posudzované technológie, postupy, prístroje či lieky financovať z verejných zdrojov. Posudzovanie zdravotníckych technológií znižuje asymetriu informácií, čím pomáha, aby boli verejné zdroje v zdravotníctve používané viac v súlade s myšlienkou hodnoty za peniaze. Takýto postup je v prospech pacientov a celej spoločnosti.
Bude dôležité, aby slovenská HTA agentúra bola profesionálna a nezávislá od ministerstva zdravotníctva, ako aj od politického vplyvu. Malý štát, ako je Slovensko, si síce nebude môcť z kapacitných dôvodov vybudovať takú početnú, odborne silnú a komplexnú agentúru, aké sú napríklad vo Veľkej Británii, USA či Nemecku, ale ak sa dobre nastavia procesy, kompetencie a personálne obsadenie, tak dokáže z medzinárodnej spolupráce ťažiť pre účely domáceho posudzovania zdravotníckych technológií. Rozhodovanie v zdravotníctve sa tak môže stať kvalifikovanejším a menej založeným na svojvôli politikov, dojmoch, pocitoch a improvizácii.

  • 31.3.2021

Otázka (Zdenka Kollárová, Pravda)
Dobrý deň, rada by som Vás poprosila o odpoveď do ankety denníka Pravda:

  • Ako hodnotíte návrh (a vymenovanie) bývalého premiéra Igora Matoviča za ministra financií?

Odpoveď Petra Goliaša:
Je to politické rozhodnutie, ktoré musíme rešpektovať. Minister sa môže spoľahnúť na kvalitné analytické tímy na rezorte. Prioritou je ozdravovanie verejných financií, aby sa rast verejného dlhu nevymkol spod kontroly. To si vyžaduje sériu opatrení. Predovšetkým zavedenie výdavkových limitov do ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, prípravu daňovej a dôchodkovej reformy ale aj plnenie odporúčaní z revízií výdavkov smerom k efektívnejšiemu míňaniu verejných zdrojov. Nový zákon o štátnom rozpočte už musí obsahovať dôveryhodný plán ozdravovania verejných financií s výhľadom do konca volebného obdobia podopretý konkrétnymi opatreniami. Nebude to ľahké, pretože s blížiacimi voľbami bude klesať motivácia politikov prijímať náročné a nepopulárne opatrenia.

  • 30.3.2021

Otázka (Martin Čeliga, Nový Čas)
Dobrý deň prajem, chcel by som vás poprosiť o vyjadrenie do článku o novom ministrovi práce Jozefovi Hlinkovi.

  • Dá sa z vášho pohľadu povedať, aké výzvy stoja pred novým ministrom?
  • Kde bude treba urobiť zásadné kroky v rezorte práce a na čo by sa mal sústrediť?

Odpoveď Petra Goliaša:
Hlavnou agendou bude naďalej poskytovanie pomoci ľuďom a firmám postihnutých pandémiou. Význam tejto agendy ale bude klesať s očakávaným ústupom pandémie. Ministerstvo práce by malo predložiť komplexné vyhodnotenie pomoci z pohľadu jej adresnosti, transparentnosti aj efektívnosti.

Do popredia sa dostane dôchodková reforma. Na ministerstve je už niekoľko mesiacov zaseknutý návrh ústavného zákona o primeranom dôchodkovom zabezpečení v starobe, ktorý má určiť princípy reformy. Z pohľadu udržateľnosti verejných financií ide o kľúčovú tému. Doterajšie diskusie vzbudzovali pochybnosti či návrh zákona pomôže k finančnej stabilite dôchodkového systému. Bývalý minister práce si doň totiž chcel presadiť rodičovský bonus, na základe ktorého by deti odvádzali časť odvodov priamo svojim rodičom na dôchodku. Podľa avizovaných parametrov bonusu by tým ale vznikla diera v dôchodkovom systéme vo výške takmer miliardy eur, čo by zhoršilo jeho finančnú udržateľnosť. Prioritou je preto opraviť tento návrh a presadiť jeho schválenie v parlamente. V nadväznosti na to bude potrebné pripraviť aj ďalšie zákony v rámci dôchodkovej reformy, ktoré napríklad naviažu dôchodkový vek na dobu dožitia alebo upravia parametre druhého piliera tak, aby v ňom ľudia dosahovali vyššie výnosy.

  • 30.3.2021

Otázka (Martin Čeliga, Nový Čas)
Dobrý deň, chcel by som vás poprosiť o vyjadrenie k novému ministrovi zdravotníctva.

  • Považujete vymenovanie generála Vladimíra Lengvarského za správnu voľbu na post ministra zdravotníctva?
  • Aké úlohy ho v rezorte čakajú a na čo by sa mal sústrediť prioritne?

Odpoveď Dušana Zachara:
Súčasný riaditeľ Ústrednej vojenskej nemocnice si zaslúži šancu, aby ukázal, či sa vie úspešne popasovať s krízovou situáciou v zdravotníctve. V prvom rade sa musí samozrejme sústrediť na zvládnutie pandémie koronavírusu, vrátane momentálne kľúčového celého procesu vakcinácie. Súbežne musí pracovať už aj na implementácii veľkého množstva opatrení z Plánu obnovy, aby nehrozilo prepadnutie takmer 1,5 miliardy eur prislúchajúcich politikám v oblasti zdravotníctva.

  • 29.3.2021

Otázka (Martin Dargaj, SITA)
Dobrý deň, chcel by som vás poprosiť o reakciu na dnešné oznámenie vlády, že ministrom financií sa stane Igor Matovič:

  1. Myslíte si, že Igor Matovič zvládne funkciu ministra financií?
  2. Je to dobrá správa pre verejné financie?

Odpoveď Petra Goliaša:
My sa budeme vyjadrovať až k reálnym krokom, nie k osobám.

  • 26.3.2021

Otázka (Mária Hunková, Webnoviny.sk)
Dobrý deň, mám na Vás aj ďalšie otázky, ale k oddlženiu nemocníc? Pýtala som si od MZ SR aktuálne čísla zadlženosti (dáta pod otázkami) a chcela by som sa spýtať na Váš názor:

  1. Ako hodnotíte vývoj záväzkov po lehote splatnosti v porovnaní s ich výškou ku koncu roka 2019? Ich výšku / tempo zadlžovania…
  2. Je možné na základe údajov z novembra 2020 a januára 2021 predikovať ďalší vývoj zadlžovania štátnych nemocníc? Aké čísla by sme bez oddlženia mohli ku koncu roka očakávať?
  3. INEKO sa v minulosti stavalo negatívne k oddlženiam nemocníc. Zmenila niečo pandémia, resp. je to dôvod, pre ktorý možno súhlasiť s plánom ministerstva tento rok opäť oddlžovať nemocnice?
  4. Pýtala som sa ministerstva (vlani v lete), či budú musieť nemocnice vrátiť prostriedky z posledného oddlženia, keďže bolo podmienené dodržiavaním ozdravných plánov k čomu nedošlo, lebo nemocnice ďalej vytvárajú straty a ďalej sa zadlžujú. Odpovedali mi, že Koncepcia oddlženia a mandátna zmluva, ktorú s jednotlivými nemocnicami uzatváralo ministerstvo, verejnosť zavádzal. Prvé kolo oddlženia totiž bolo ponúknuté aj bez splnenia hlavnej podmienky ozdravného plánu – kladnej EBITDA. Čo na to hovoríte? Jednak na to, že to bolo takto za minulej vlády nastavené a jednak, či je to dostatočný argument pre to, aby sa nevyvodili dôsledky z nedodržania ozdravných plánov nemocníc.
záväzky záväzky po lehote splatnosti k 30.11.2020 záväzky po lehote splatnosti k 31.01.2021
Univerzitná nemocnica Bratislava 188 998 775 201 534 791
Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice 99 169 382 108 313 637
Univerzitná nemocnica Martin 60 331 224 64 092 909
Národný ústav detských chorôb Bratislava 27 745 840 28 949 718
Detská fakultná nemocnica Košice 6 157 548 6 359 272
Detská fakultná nemocnica s poliklinikou Banská Bystrica 2 135 057 2 389 290
Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica 42 464 670 44 636 674
Fakultná nemocnica Trnava 16 015 613 17 664 689
Fakultná nemocnica Trenčín 20 976 379 22 700 906
Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana Prešov 66 347 287 69 669 626
Fakultná nemocnica s poliklinikou Žilina 28 074 153 29 922 671
Fakultná nemocnica Nitra 52 070 14 173
Fakultná nemocnica s poliklinikou Nové Zámky 15 670 056 16 972 706

Celá odpoveď MZ SR, júl 2020 (podklad k poslednej otázke): “Ministerstvo zdravotníctva v súvislosti s procesom oddlženia zdravotníckych zariadení postupovalo v súlade s Koncepciou oddlženia a mandátnou zmluvou, ktorú s jednotlivými nemocnicami uzatvorilo. Išlo však o materiál, ktorý verejnosť zavádzal. Prvé kolo oddlženia totiž bolo ponúknuté aj bez splnenia hlavnej podmienky ozdravného plánu nemocnice. Je ním kladná EBITDA. Nastavenie hospodárenia nemocníc však zohľadňuje aj príjmy z oddlženia. Vďaka oddlženiu vo viacerých etapách tak nemocnice formálne splnili podmienku oddlženia, avšak v reálne manažmenty jednotlivé nemocnice naďalej masívne zadlžovali.”

Odpoveď Dušana Zachara:

  1. Pri väčšine nemocníc medziročne stúpli záväzky po lehote splatnosti. Pri niektorých rástli rýchlejším tempom, niektoré nemocnice sa snažili udržať len mierny nárast a niektorým sa dokonca podarilo dočasne znížiť stav nesplatených faktúr (napr. Žilina, Trnava). Aj napriek pandémii sa ukazuje, že napríklad FN Nitra sa dlhodobo darí splácať svoje záväzky načas.
  2. Neviem to predikovať, ale je vysoko pravdepodobné, že v priemere príde k tvorbe ďalších nových dlhov po lehote splatnosti, čiže nebudeme tento rok svedkami toho, že sa veľké štátne nemocnice prestanú zadlžovať.
  3. Gro nesplatených dlhov nepochádza z obdobia pandémie. Je otázne, aký vplyv mala pandémia na hospodárenie jednotlivých nemocníc. Ak sa kvantifikuje tento dopad, tak by štát mal dofinancovať touto sumou celý sektor. Pandémia nemusí akcelerovať oddlžovanie. Stále vidíme v oddlžovaní veľké riziká. Bez prijatia systémových zmien a záruk, prinesie len zvýšenie morálneho hazardu a oddiaľovanie riešenia udržateľného financovania a hospodárenia štátnych nemocníc.
  4. Projekt oddlženia nemocníc iniciované predošlou vládou bolo obrovským zlyhaním. Pravdepodobne sa už dopredu rátalo s tým, že sa pravidlá a určité zábezpeky v prípade následného zlého hospodárenia oddlžovaných nemocníc nebudú uplatňovať v praxi. Aj utajenie ozdravných plánov pred verejnosťou do toho zapadalo. Bol to ukážkový príklad toho, čo sa stane, keď sa nevymáhajú pravidlá a sankcie.

  • 26.3.2021

Otázka (Ronald Ižip, Trend)
Dobrý deň, chcel by so sa Vás opýtať, či by ste si našli priestor na vyjadrenie sa do TRENDu ohľadom investovania prostriedkov RRF do nemocničnej siete. Píšem o tom hlavný článok na budúci týždeň a Váš názor by bol prínosný. Rád by som ho použil ako box v celistvosti, takže nebudem Vám dávať konkrétne otázky, ale ak je Vám lepšie môžem poslať. V článku budem reagovať najmä na postoj ANS k diskriminácii neštátnych nemocníc.

Odpoveď Dušana Zachara:
Reformy a investície v oblasti zdravotníctva by mali sledovať primárny cieľ – dostupná kvalitnejšia zdravotná starostlivosť pre pacienta, ktorá je dlhodobo udržateľná. Dobre riadenému a osvietenému štátu by malo ísť “len” o to, kto a ako tento cieľ najlepšie splní, bez bez ohľadu na právnu formu a vlastníctvo poskytovateľov, bez ohľadu na to, či ide o štátneho poskytovateľa, súkromníka, neziskovku alebo cirkev. Štát má nastaviť jasné nediskriminačné pravidlá, stanoviť pevné mantinely a merateľné ciele, nastaviť regulácie a tie potom prísne vymáhať. Má mať páskou previazané oči ako starorímska bohyňa Justícia, má zobrať do ruky váhy, nestranne nimi posúdiť projekty a mečom ich “rozseknúť” podľa toho, ktorý akú hodnotu za aké peniaze ponúka spoločnosti.

V Pláne obnovy v oblasti zdravotníctva nájdeme sem-tam tézy ako napríklad, že „investíciami do moderných budov a technického vybavenia sa zefektívnia klinické a prevádzkové procesy, dosiahne sa lepší komfort pre pacientov a personál a zníži sa riziko nozokomiálnych nákaz“, alebo že hlavným cieľom reforiem a investícií v nemocničnom sektore “je zabezpečiť kvalitnú, dostupnú a efektívnu ústavnú zdravotnú starostlivosť”, ktorá zníži “počet úmrtí, opakovaných hospitalizácií a operácií a komplikácií spôsobených nevhodne poskytnutou starostlivosťou”. To by bolo super. Lenže problém je, že nič z toho nie je v Pláne obnovy stanovené ako míľnik, resp. cieľ. Slovenský Plán obnovy zato určuje ako míľniky a ciele napr. – schválenie stratégie, akčného plánu, legislatívy, počet nových či zrekonštruovaných lôžok, počet nakúpených nových prístrojov, preinvestované milióny eur stavebných nákladov, počet nových dotovaných ambulancií, nových sanitiek a pod. Lenže to sú “len” nástroje, prostredníctvom ktorých by sa mali dosahovať dobre navolené merateľné ciele prospešné pre pacienta a celú spoločnosť. A tie chýbajú.

Prečo nemeriame, akú hodnotu pre spoločnosť prinášajú investície do budov, prístrojov, personálu, prečo sa nesnažíme zistiť, či sa po týchto obrovských investíciách skutočne aj zlepšila kvalita a efektívnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti pacientom, klinických a prevádzkových procesov poskytovateľov, či sa zlepšila spokojnosť pacientov a zdravotníckeho personálu, ako sa vyvíja štatistika odvrátiteľných úmrtí, nežiaducich udalostí, reoperácií, rehospitalizácií, aký je trend výskytu tzv. nozokomiálnych (nemocničných) nákaz či dekubitov (preležanín) v našich ústavných zdravotníckych zariadeniach a pod.?

V Pláne obnovy v oblasti zdravotníctva sa nástroje bohužiaľ často vydávajú za ciele a obrovské rezervy sú pri stanovení si, ako chceme merať úspech či neúspech navrhovaných opatrení, a aký efekt majú priniesť pre pacienta. Je to nepochopenie myšlienky hodnoty za peniaze. Pokiaľ sa nebudeme snažiť metodicky správne merať skutočný prínos jednotlivých opatrení pre spoločnosť (zlepšenie zdravotnej starostlivosti pre pacientov, kvality života ľudí a zdravotných výsledkov populácie), tak európske miliardy budú predstavovať len premárnenú šancu na skutočnú reformu zdravotníctva. Obrovským balíkom peňazí sa síce možno na určitý čas prekryjú najvypuklejšie problémy slovenského zdravotníckeho systému, avšak len na úkor drahšej, a o to bolestivejšej reformy v budúcnosti.

  • 26.3.2021

Otázka (Michaela Heráková, Plus JEDEN DEŇ)
Dobrý deň, pred malou chvíľou skončila TK zástupcov ANS, na ktorej vyslovili vážny nesúhlas s Plánom obnovy SR, a síce faktom, že podľa plánu sa má 1,2 miliardy eur naliať len do 3 štátnych nemocníc a ostatné nedostanú nič. Rozhodla som sa Vás preto osloviť s tým, aký názor máte Vy na Plán obnovy pre zdravotníctvo, či je spravodlivý a prečo si pacient, ktorý žije v nedostupnosti štátnych nemocníc nezaslúži lepšiu zdravotnú starostlivosť.

Odpoveď Dušana Zachara:
Reformy a investície v oblasti zdravotníctva by mali sledovať primárny cieľ – dostupná kvalitnejšia zdravotná starostlivosť pre pacienta, ktorá je dlhodobo udržateľná. Dobre riadenému a osvietenému štátu by malo ísť “len” o to, kto tento cieľ najlepšie splní, bez ohľadu na to, či ide o štátneho poskytovateľa, súkromníka, neziskovku alebo cirkev. Štát má nastaviť jasné pravidlá, stanoviť pevné mantinely a merateľné ciele, nastaviť regulácie a tie potom prísne vymáhať. A to všetko bez ohľadu na právnu formu a vlastníctvo poskytovateľov.

Mne v Pláne obnovy v oblasti zdravotníctva najviac prekáža, že dokument sem-tam uvedie tézy, napríklad že „investíciami do moderných budov a technického vybavenia sa zefektívnia klinické a prevádzkové procesy, dosiahne sa lepší komfort pre pacientov a personál a zníži sa riziko nozokomiálnych nákaz“, alebo že hlavným cieľom reforiem a investícií “je zabezpečiť kvalitnú, dostupnú a efektívnu ústavnú zdravotnú starostlivosť”, ktorá zníži “počet úmrtí, opakovaných hospitalizácií a operácií a komplikácií spôsobených nevhodne poskytnutou starostlivosťou”. To by bolo super. Lenže najväčší problém je, že nič z toho nie je v pláne obnovy stanovené ako míľnik, resp. cieľ. Slovenský Plán obnovy však vydáva za ciele nástroje – schválenie stratégie, legislatívy, počet nových či zrekonštruovaných lôžok, počet nakúpených nových prístrojov, preinvestované milióny eur stavebných nákladov, počet nových dotovaných ambulancií, nových sanitiek a pod.

Prečo nemeriame, akú hodnotu pre spoločnosť prinášajú tieto investície do budov, prístrojov, personálu, prečo sa nesnažíme zistiť, či sa po týchto obrovských investíciách skutočne aj zlepšila kvalita a efektívnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti pacientom, klinických a prevádzkových procesov poskytovateľov, či sa zlepšila spokojnosť pacientov a zdravotníckeho personálu, ako sa vyvíja štatistika odvrátiteľných úmrtí, nežiaducich udalostí, reoperácií, rehospitalizácií, aký je trend výskytu tzv. nozokomiálnych (nemocničných) nákaz či dekubitov (preležanín) v našich ústavných zdravotníckych zariadeniach a pod.?

  • 25.3.2021

Otázka (Kamila Olahova, SITA)
Dobrý deň, pripravujem článok na tému bitcoinov a bola by som rada, keby ste mi odpovedali na niekoľko otázok.

  • Bitcoin je tu už cez 10 rokov, dá sa povedať, že ho už čas prevereli a že tu minimálne s nami ešte nejakú dobu ostane?
  • Myslíte si, že sa z neho môže stať uznávaná mena? Za akých okolností by k tomu mohlo dôjsť?
  • Existujú aj iné krypromeny. Čím je bitcoin taký špecifický?
  • Ako si vybrať platformu pre jeho nákup alebo je jedno, kde na internete si ho človek kúpi? Na čo si dať pozor?
  • Za akých okolností sa ho oplatí nakúpiť a použiť a kedy by ste to rozhodne neodporúčali?

Odpoveď Petra Goliaša:
Výhodou konkrétnych kryptomien je, že sa nedajú falšovať a majú len obmedzenú ponuku. Pokiaľ teda ľudia začnú veriť konkrétnej kryptomene, budú ju viac nakupovať a jej hodnota bude stúpať. To je aj aktuálny prípad bitcoinu. Treba si ale uvedomiť, že táto dôvera stojí na krehkých základoch. Kryptomeny totiž nemajú žiadnu reálnu hodnotu, napríklad v porovnaní s drahými kovmi alebo umeleckými dielami. Nestojí za nimi ani žiadna ekonomika ako v prípade národných mien. Navyše môže vznikať prakticky neobmedzený počet rôznych kryptomien, ktoré si navzájom konkurujú. Investori teda môžu prelievať svoje peniaze z jednej kryptomeny do druhej. So vznikom nových kryptomien sa môže dopyt po nich rozptyľovať tak, že nakoniec hodnota všetkých klesne na minimum. To je riziko, ktoré by si mali uvedomiť bežní ľudia, ktorí zvažujú ich nákup. Reálny vplyv tohto rizika sa môže ukázať až v dlhšom časovom období. Praktickou nevýhodou už v súčasnosti je ale vysoká variabilita, teda prudké rasty aj poklesy hodnoty v krátkom čase. Investície do kryptomien sú preto skôr vhodné pre ľudí, ktorí sú ochotní akceptovať vysokú mieru rizika.

  • 23.3.2021

Otázka (Branislav Toma, Trend)
Dobrý deň, pripravujeme text o hospodárskych dopadoch dlhodobého lockdownu. Chcem vás poprosiť o odpovede:

  • Aké dopady bude mať na slovenskú ekonomiku už viac ako tri mesiace trvajúci lockdown?
  • Nebolo by nakoniec ekonomicky menej nákladné v rámci lockdownu na niekoľko týždňov prerušiť výrobu vo fabrikách a potom za prísnych hygienických pravidiel otvoriť celú ekonomiku vrátane obchodov?
  • Priblížite prosím, aké veľké straty utrpí slovenská ekonomika, ak by vláda na mesiac prerušila výrobu vo väčšine fabrík s výnimkou kritickej infraštruktúry?
  • Čo mohla vláda spraviť lepšie v rámci snahy minimalizovať hospodárske dopady druhej vlny pandémie?

Odpoveď Petra Goliaša:
Hlavnou chybou sa ukázalo byť príliš rýchle otváranie ekonomiky a spoločnosti po plošných testovaniach na prelome októbra a novembra. V kombinácii s nástupom britskej mutácie vírusu a ľahkovážnym prístupom časti obyvateľstva viedlo príliš rýchle otváranie k prudkému šíreniu choroby, čo sa zhruba od polovice decembra začalo prejavovať aj na vysokom počte úmrtí. Nasledujúci lockdown a pravidelné testovanie pomohli stabilizovať situáciu a od začiatku marca je už zreteľné spomaľovanie šírenia nákazy. Vďaka tomu nie je potrebné pristupovať k prísnejším opatreniam vrátane zatvárania výrobných podnikov. Ekonomické dopady tak budú podstatne miernejšie, hoci dvojitej recesii sa pravdepodobne nevyhneme. Zatvorenie výrobných firiem by znamenalo prudký prepad ekonomiky podobný tomu, čo sme zažili vlani na jar. Navyše by to malo medzinárodné dosahy, keďže iné štáty k takým opatreniam nepristupujú. Zatvorenie našich firiem by prerušilo mnohé významné reťazce dodávateľov a odberateľov napríklad v automobilovom priemysle, čím by utrpela naša dôveryhodnosť.

Platné reštriktívne opatrenia nepostihujú celú ekonomiku, ale najmä vybrané sektory ako napríklad cestovný ruch, gastro a maloobchod. Svedčí o tom už aj rekordne prudký pokles spotreby zo začiatku roka. Pokiaľ bude pokračovať trend v spomaľovaní šírenia nákazy, bude možné pristúpiť k postupnému uvoľňovaniu už v máji. Dovtedy je potrebné, aby štát pomáhal firmám a ľuďom z najviac postihnutých sektorov.

  • 19.3.2021

Otázka (Robert Barca, AFP Slovakia)
Dobrý deň, oslovujem Vás ako nezávislého experta za globálnu tlačovú agentúru Agence France-Presse, ktorá sa v partnerstve s Facebookom na Slovensku venuje vyvracaniu dezinformácií a hoaxov.

Na Facebooku zdieľalo viac ako 45-tisíc ľudí tvrdenie, že Ministerstvo financií, resp. Eduard Heger, pripravuje reformu daňového systému, ktorej dôsledkom bude zvýšenie dane z nehnuteľností na úroveň 1,6% z trhovej hodnoty majetku. Mimo iných zdieľali takéto tvrdenia hudobník Marián Greksa či Anna Belousovová. Informáciu medzičasom dementovalo ministerstvo i Polícia SR.

Budem veľmi vďačný za Vaše stanovisko či názor ohľadne pravdivostnej hodnoty týchto tvrdení.

Odpoveď Petra Goliaša:
Oficiálne boli zatiaľ predstavené len rámce reformy bez konkrétnych parametrov. Uvažuje sa najmä o znížení daňovo-odvodového zaťaženia príjmov a kompenzovaní výpadkov odstránením daňových výnimiek a tiež zvyšovaním daní, ktoré sú menej škodlivé pre ekonomický rast, teda napríklad aj daní z nehnuteľností. Dezinformácia vznikla chybnou zámenou percenta priemerného výnosu na dani z nehnuteľností v štátoch OECD s percentuálnou sadzbou dane, ktorú by po reforme mali na Slovensku platiť vlastníci nehnuteľností z ich trhovej hodnoty. Táto sadzba dnes nie je známa a je vylúčené, aby dosahovala 1,6 % z trhovej ceny nehnuteľností, keďže to by znamenalo mnohonásobné zvýšenie sadzby dane. Pre ilustráciu, daň za starší 3-izbový byt v Bratislave by musela stúpnuť približne na 35-násobok. Pritom pre zvýšenie výnosu z dane na úroveň priemeru OECD by postačovalo zvýšenie sadzieb približne na 3-násobok. Pokiaľ bude reforma prijatá, bude zvýšenie sadzieb pravdepodobne ešte miernejšie, pričom sa dá očakávať aj ich progresívne nastavenie tak, aby boli chránení majitelia menej hodnotných nehnuteľností.

Ťažko povedať či išlo o zámer alebo len nedorozumenie. Každopádne ide o nepravdivú informáciu, ktorá zavádza občanov.

  • 17.3.2021

Otázka (Kamila Olahova, SITA)
Dobrý deň, pripravujem článok a daňovej a dlhovej brzde a bola by som rada, keby ste mi odpovedali na niekoľko otázok:

  • Súhlasíte so zavedením dlhovej brzdy ústavným zákonom? Ak áno, prečo?
  • Ako sa jej zavedenie respektíve nezavedenie prejaví v živote bežných občanov? Pocítia to vôbec?
  • Súhlasíte so zavedením daňovej brzdy ústavným zákonom? Ak áno prečo?
  • Uľahčilo by situáciu, keby sa táto brzda zaviedla len prostredníctvom “obyčajného” zákona?
  • Pocítia jej zavedenie respektíve nezavedenie občania v bežnom živote?

Odpoveď Petra Goliaša:
Dlhová brzda už je 10 rokov súčasťou ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Vzhľadom na doterajšie skúsenosti aj dopady krízy na verejný dlh je ale potrebná jej úprava. Jednak prechodom z hrubého na čistý dlh, aby nedochádzalo k problémom pri tvorbe finančnej rezervy na splácanie dlhu, jednak úpravou sankčných pásiem a tiež samotných sankcií, aby zodpovedali reálnym možnostiam vlád a tiež potrebe postupne ozdravovať verejné financie. Úlohou dlhovej brzdy je chrániť občanov pred nadmerným zadlžovaním. Pokiaľ by brzda neexistovala, mohlo by dôjsť k rastu dlhu na úrovne, pri ktorých by bol príliš veľkou záťažou ekonomiky, brzdil by jej rast a tým aj rast životnej úrovne. V krajnom prípade by hrozila “grécka cesta”, keď by boli budúce vlády nútené znižovať dlh radikálnymi opatreniami na strane výdavkov aj príjmov, čo by viedlo k náhlemu zníženiu životnej úrovne veľkej časti obyvateľstva.

Daňová brzda do ústavného zákona nepatrí, pretože nie je odborná zhoda na optimálnej výške daňového zaťaženia. To sa navyše môže v čase meniť. Výška daní je predmetom politického súboja a tak by to aj malo ostať. Pokiaľ by sa daňová brzda dostala do ústavného zákona, stratil by širokú politickú podporu, na ktorej bol postavený. To by zvýšilo riziko ďalších politických zásahov a tým aj stabilitu samotného zákona. Pokiaľ súčasná vláda chce občanom garantovať, že nedôjde k zvyšovaniu daňovej záťaže, môže tak spraviť formou spoločného memoranda koaličných strán, prípadne aj jednoduchého zákona. Do ústavy ale daňová brzda nepatrí.

  • 17.3.2021

Otázka (Ján Beracka, TREND)
Dobrý deň, pre Trend pripravujem text o výdavkových stropoch, o ktorých ministerstvo financií hovorí v Pláne obnovy. Veľmi rád by som Vás k téme oslovil. Chcel by som Vás poprosiť o odpovede na nasledujúce otázky:

  1. Čo bude podľa Vášho názoru kľúčové pre nastavenie výdavkových stropov, aby plnili svoju úlohu v súčasnej situácii?
  2. Aké ciele by si vláda mala stanoviť v čase keď verejné financie rozvrátila pandémia a spomalenie uzavretej ekonomiky?
  3. Má vôbec zmysel tento druh opatrenia v súčasnosti nastavovať?
  4. Ako by malo optimálne vyzerať nastavenie výdavkových stropov? Dá sa v súčasnosti kvantifikovať rozumné výdavkové obmedzenie, ako by mohlo vyzerať?
  5. Ako by malo ministerstvo pracovať s dĺžkou plánovaných stropov? Postačuje podľa Vás určenie stropu vždy na nasledujúci rok, alebo je potrebné nastavovať viacročný horizont?
  6. V roku 2020 už mali platiť výdavkové stropy, nastavovala ich ešte predchádzajúca vláda a počas minulého roku sa zrušili. Bolo toto opatrenie v roku 2020 nastavené správne? Aké úpravy je oproti tej podobe vhodné urobiť?

Odpoveď Petra Goliaša:
Výdavkové limity sú potrebné, aby zabránili procyklickej rozpočtovej politike. Teda aby vlády v dobrých časoch nadmerne nemíňali, ale skôr šetrili na horšie časy. Do súčasnej krízy sme prišli po ekonomicky výborných rokoch, ktoré však vlády nevyužili na pokles verejného dlhu. Do rozpočtu síce v dobrých rokoch prišli podstatne vyššie príjmy, vlády ich však minuli a teraz v kríze majú menej peňazí na pomoc ľuďom. Výdavky na pomoc tak idú na úkor prudko rastúceho dlhu, ktorý už prekračuje dlhodobo udržateľné úrovne.

Ministerstvo financií pripravilo návrh ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý zavádza výdavkové limity. Ide o dobrý návrh, ktorý počíta s limitmi určenými na celé volebné obdobie tak, aby odrážali potrebnú mieru ozdravovania verejných financií aj s ohľadom na ich dlhodobú udržateľnosť. Návrh určuje presné pravidlá výpočtu limitov aj ich neskoršej aktualizácie, čím predchádza riziku ich ohýbania. Zavedenie výdavkových limitov v navrhovanej podobe by výrazne zvýšilo šance na postupné ozdravenie verejných financií.

  • 17.3.2021

Otázka (Zdenka Kollárová, Pravda)
Dobrý deň, rada by som Vás poprosila o odpovede na nasledovné otázky:

  • Automobilky posledne dni prerušujú výrobu pre chýbajúce diely. Zaujímalo by ma aký vývoj očakávate?
  • Ide o vážnejší problém, alebo len prechodné obdobie?
  • Aký dopad budú mať problémy s dielmi na slovenskú ekonomiku?
  • Aké škody by dlhodobejší výpadok výroby znamenal pre ekonomiku?
  • Čo môže situáciu zhoršiť?

Odpoveď Petra Goliaša:
Zatiaľ sa zdá, že ide len o dočasné výpadky spôsobené nečakaným zvýšením dopytu po niektorých súčiastkach, čo spôsobuje ich nedostatok na trhu. V takom prípade sa dá očakávať, že zvýšená výroba týchto súčiastok problémy v dohľadnej dobe vyrieši a nedôjde k dlhodobejším výpadkom vo výrobe automobiliek.

  • 15.3.2021

Otázka (Michal Oláh, .týždeň)
Vážený pán, som redaktorom časopisu .týždeň a rád by som Vás poprosil o informácie vyplývajúce z vašich výskumov o kvalite pôrodníckej a tehotenskej starostlivosti v slovenských nemocniciach.

Odpoveď Dušana Zachara:
INEKO doteraz neanalyzovalo specialne len porodnice. Vieme, ze porodnice hodnotili v minulosti kolegovia z HPI spolu s portalom rodinka.sk.
Z nasho portalu kdesaliecit.sk (ktory je v pilotnej faze) mozete vycitat vybrane ukazovatele, ktore sa tykaju oddeleni suvisiacich s porodom (gynekologicko-porodnicke oddelenie a neonatologia).

  • 15.3.2021

Otázka (Jana Andelova, Zdravotnicke noviny)
Srdecne pozdravujem, pred viac ako rokom som pisala prosbu o kratky komentar v suvislosti s novym ministrom, ake predstavy/priania mali vybrani predstavitelia posobiaci v zdravotníctve (konkretne – aku osobu by ste si zelali ako sefa ministerstva zdravotnictva? mal by to byt lekar/nelekar? ake vlastnosti by mal mat? na co by sa mal hlavne zamerat v prvych 100 dnoch? Jednoducho, aky by mal byt novy minister/ka…)

Kedze sa blizi rocne posobenie ministra vo funkcii, teraz by som vas chcela poziadat o kratke zhodnotenie, ci tieto vase predstavy/priania sucasny minister naplnil, cize take kratke zhodnotenie, ci sa naplnili vase ocakavania.

Odpoveď Dušana Zachara:
Aj vzhľadom na úroveň predvolebného programu OĽaNO a Programového vyhlásenia vlády, som neočakával žiadnu reformnú smršť v zdravotníctve. Nebola tu vízia, plán, priveľmi sa improvizovalo, neskoro reagovalo ad hoc riešeniami, chýbali manažérske a líderské schopnosti. Druhá vlna pandémie tieto nedostatky vizualizovala v podobe obrovského nárastu úmrtí ľudí.

  • 12.3.2021

Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, mám na vás jednu otázku:

  • Môžete mi napísať, čo by mal ako prvé urobiť nový minister zdravotníctva? (Tých vecí, ktoré by mal urobiť, môžete uviesť aj viac.)

Odpoveď Dušana Zachara:
Ako prvé by mal začať dôrazne presadzovať, aby sa začali uplatňovať závery z niekoľkodňového rokovania priemiéra s vedcami a odborníkmi na úrade vlády, mal by zaradiť chronicky chorých s vážnymi chorobami zvyšujúcimi riziko ťažkého priebehu ochorenia COVID-19 medzi priorizované skupiny pri vakcinácii a mal by sa sústrediť na celý proces očkovania, lebo až nasledujúce týždne a mesiace, kedy k nám budú prichádzať dodávky vakcín vo väčšom objeme, sa ukáže, či sme sa na masívne očkovanie dobre pripravili.

  • 11.3.2021

Otázka (Monika Hudecová, SITA)
Dobrý deň, chcela by som požiadať o reakciu na odchod ministra zdravotníctva Mareka Krajčího z funkcie.

  • Ako vnímate tento krok?
  • Môže to podľa Vás negatívne ovplyvniť chod rezortu zdravotníctva?
  • Považujete to za dobré alebo zlé riešenie v aktuálnej pandemickej situácii?
  • Bude môcť podľa Vás jeho nástupca “naskočiť” na riadenie pandémie ľahko?

Odpoveď Dušana Zachara:
Rezort zdravotníctva, navyše v časoch pandémie, si vyžaduje silných krízových manažérov, ktorí sú kompetentní, rozhodní, vedia sa presadiť, majú politickú podporu a na druhej strane počúvajú aj iné názory a zároveň vedia spoločnosť svojou dobrou a presnou komunikáciou a argumentmi upokojovať a presviedčať o opodstatnenosti a logickosti prijímaných opatrení. To sa počas uplynulého roka, a najmä v jeho druhej polovici, veľmi nepodarilo. No nebola to vina len Mareka Krajčího, ale celej vlády na čele s premiérom, ktorý nesie za to najväčšiu zodpovednosť. Členovia vlády riešili často len svoje, niekedy protichodné rezortné alebo osobné či politické záujmy na úkor širšieho pohľadu na riešenie ťažkej krízovej situácie na Slovensku. Na dobré manažovanie takého ťažkého rezortu, ktorý za ostatné roky vlád SMER-u zostal ako skamenelý, bez reforiem, však nestačí dobrosrdečný a slušný človek, ktorý nedisponuje vlastnosťami uvedenými v prvej vete. Na obranu odchádzajúceho ministra zdravotníctva však treba dodať, že spomedzi ministrov Matovičovej vlády bol tým, ktorý presadzoval tvrdšie protiepidemické opatrenia a skorší a tvrdší lockdown, “len” to nedokázal dostatočne presadiť a viackrát zostal so svojimi návrhmi vo vláde osamotený, pričom niekedy nemal podporu ani od premiéra.

  • 11.3.2021

Otázka (Petra Lániková, SITA)
Dobrý deň, pripravujeme článok o tempe očkovania, do ktorého by sme radi zaradili aj Váš názor na to, či sa podľa Vás očkuje dostatočne rýchlo. Doteraz sme sa Národnej očkovacej stratégie veľmi nedržali, opäť sme sa k nej však vrátili. Myslíte si, že to bolo dobré rozhodnutie? Nemali sme sa radšej držať stratégie od začiatku? V čom si myslíte, že je úspech iných štátov, ktoré už majú zaočkované naozaj podstatné percento obyvateľstva, ako sú Izrael, Spojené arabské emiráty či Srbsko? Minister Krajčí mal včera večer tlačovú konferenciu, kde predstavili aj plán dodávok vakcín a spustenia očkovania pre rôzne vekové hranice. Technické problémy by mali byť podľa jeho slov vyriešené. Avšak už aj Johnson and Johnson, ktorých vakcínu má tento týždeň EMA schváliť, oznámila meškanie dodávok, myslíte si, že tento plán je reálny? (50-nici sa budú očkovať v apríli, 40-nici v máji) Minister tiež povedal, že všetci, čo budú chcieť byť zaočkovaní, budú mať očkovanie za sebou do leta. Je to podľa Vás reálny sľub? Očkujeme podľa Vás dostatočne rýchlo? Nemali by sme sa sústrediť primárne na túto úlohu aktuálne?

Odpoveď Dušana Zachara:
Momentálne je tempo očkovania závislé od počtu disponibilných dávok vakcín dodaných na Slovensko a aj medzinárodné porovnania ukazujú, že si v rýchlosti očkovania nepočíname zle. Veľmi dôležité je však aj to, koho očkujeme, ako a či nie je obmedzený prístup na nahlásenie sa na očkovanie pre ohrozené skupiny obyvateľstva. A tu podľa mňa veľmi zlyhávame. Viackrát sme upozorňovali na to, že ak chceme, aby sa na Slovensku čo najrýchlejšie znížil tlak na preťažené nemocnice, a aby klesli počty hospitalizovaných s COVID-19, počty ľudí s ťažkým priebehom tohto ochorenia a hlavne následných úmrtí, musíme priorizovať pri očkovaní tých najzraniteľnejších – seniorov a ľudí s vážnymi chronickými ochoreniami. Oceňujeme, že sa po novom bude pri vakcinácii postupovať (s výnimkou nadmerne nafúknutej “kritickej” infraštruktúry) postupovať podľa veku, avšak bohužiaľ sa priorizácii očkovacích skupín zabudlo na osoby, ktorých choroby významne zvyšujú riziko závažného priebehu ochorenia COVID-19 (napr. onkologickí pacienti, diabetici, ľudia s autoimunitnými ochoreniami, po transplantácii orgánov, so zlyhávaním pľúc, obličiek, pečene či srdca a pod.). Osamelí seniori, resp. osoby, ktoré nemajú prístup k elektronickým službám, majú rozhodne veľmi sťažený prístup k vakcíne, lebo sa nevedia ľahko registrovať na očkovanie. Takisto sú obrovské rezervy v tom, ako bezpečné sú z hľadiska šírenia koronavírusu samotné vakcinačné priestory a celý proces čakania a ručného vypisovania formulárov, ktoré by sa mali zautomatizovať a vykonávať, pokiaľ možno, mimo vakcinačných centier, aby sa stal celý priebeh očkovania viac bezpečný a rýchlejší. Vyššie dodávky vakcín, ktoré prídu v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch na Slovensko, ešte len preveria, či sme sa na plošné očkovanie dobre pripravili.

  • 11.3.2021

Otázka (Lucia Brožová, SITA)
Ahoj. Do pripomienkoveho konania dali konecne cely dokument a prilohy k Planu obnovy.

  • Ako hodnotis tento plan z pohladu verejnych financii a rozpoctu?

Odpoveď Petra Goliaša:
Posielam odpoveď, hoci ako člen konzília poradcov ministra financií som trochu v konflikte záujmov:

Pozitívom sú otvorené výberové konania na niektoré dôležité posty vrátane vedenia Rady pre rozpočtovú zodpovednosť alebo Finančnej správy. Viaceré opatrenia vo finančnej oblasti tiež uľahčujú firmám a daňovým poplatníkom zvládať dopady pandémie. Príkladom sú odklady splátok daní aj úverov, alebo rozšírenie štátnych garancií na firemné úvery. Prínosom je aj zrušenie bankového odvodu, ktorý neúmerne zaťažoval finančný sektor. Ministerstvo tiež presadilo 10-percentné úspory na prevádzke centrálnej vlády, avšak chýba systematický plán ozdravovania verejných financií a odbúravania neefektívnych či neudržateľných výdavkov. Verejnosť stále nepozná presnejšiu podobu daňovej či dôchodkovej reformy. Ide o náročné zmeny, ktoré budú s blížiacimi sa voľbami ťažšie realizovateľné.

  • 10.3.2021

Otázka (Jozef Tvardzík, SME)
Pekný deň, chcel by som Vás osloviť do ankety, ktorú pripravuje k téme Plánu obnovy, ktorá je v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Nechcem od vás, aby ste si to samozrejme do detailov študovali, ale mám v rámci ankety skôr všeobecnejšiu otázku:

  • Povedzte nám, ktorá časť plánu obnovy vás osobne najviac potešila v pláne, pretože ju považujete za kľúčovú (predpokladám v rámci zdravotníctva). Čo vám v pláne možno chýba a uvítali by ste to tam.

Odpoveď Dušana Zachara:
Viaceré konkrétne oblasti zdravotníctva, kde nás tlačí topánka, sú v Pláne obnovy identifikované. Tie najpodstatnejšie problémy však chýbajú. Škoda, že sa v pláne nehovorí, resp. veľmi málo, o riešení problému s definovaním nároku pacienta a rozsahu zdravotných služieb hradených z verejných zdrojov, o zdravých motiváciách aktérov v zdravotníctve, o udržateľnom financovaní a o meraní a vyhodnocovaní kvality a efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti.

V Pláne obnovy v oblasti zdravotníctva sa nástroje bohužiaľ často vydávajú za ciele a obrovské rezervy sú pri stanovení si, ako chceme merať úspech či neúspech navrhovaných opatrení, a aký efekt majú priniesť pre pacienta. Je to nepochopenie myšlienky hodnoty za peniaze

V textovej časti materiálu nájdeme napríklad tézu, že „investíciami do moderných budov a technického vybavenia sa zefektívnia klinické a prevádzkové procesy, dosiahne sa lepší komfort pre pacientov a personál a zníži sa riziko nozokomiálnych nákaz“. V poriadku, ale prečo potom chceme merať tento cieľ počtom nových či zrekonštruovaných lôžok, počtom nakúpených nových prístrojov, preinvestovanými miliónmi eur stavebných nákladov, a nie ukazovateľmi, ktoré budú skutočne ukazovať, či sa zlepšila kvalita a efektívnosť klinických a prevádzkových procesov poskytovateľov, spokojnosťou pacientov alebo nepokrivenou štatistikou a trendom výskytu tzv. nozokomiálnych (nemocničných) nákaz či dekubitov (preležanín) v našich ústavných zdravotníckych zariadeniach?

Pri navrhovaných opatreniach treba posudzovať skutočnú hodnotu za vynaložené peniaze, aby sme mali účelnosť použitých verejných prostriedkov pod väčšou kontrolou. Na to by mal Plán obnovy klásť oveľa väčší dôraz. Primárnym cieľom zdravotnej politiky by mala byť kvalitnejšia poskytovaná zdravotná starostlivosť pre PACIENTOV, ktorá je dlhodobo udržateľná, a nie určitý, presne stanovený nárast počtu zdravotníckych pracovníkov, nových budov, nových lôžok, nových dotovaných ambulancií, nových sanitiek, nových prístrojov, novej legislatívy, novovytvorených orgánov, stratégií, koncepcií, štúdií, akčných plánov a pod. Posledne menované položky majú byť “len” nástrojom pre napĺňanie primárneho cieľa, ktorého plnenie treba správne merať. Takú ambíciu však v Pláne obnovy bohužiaľ nevidno.

Pokiaľ sa nebudeme snažiť metodicky správne merať skutočný prínos jednotlivých opatrení pre spoločnosť (zlepšenie zdravotnej starostlivosti pre pacientov, kvality života ľudí a zdravotných výsledkov populácie), tak európske miliardy budú predstavovať len premárnenú šancu na skutočnú reformu zdravotníctva. Obrovským balíkom peňazí sa síce možno na určitý čas prekryjú najvypuklejšie problémy slovenského zdravotníckeho systému, avšak len na úkor drahšej, a o to bolestivejšej reformy v budúcnosti.

Pozn.: Bol som externým expertom, ktorý v auguste a septembri 2020 pripomienkoval Plán obnovy v oblasti zdravotníctva.

  • 2.3.2021

Otázka (Mária Zerzanová, News and Media Holding a.s.)
Dobrý deň, chcela by som sa opýtať na Váš názor na neregistrovanú vakcínu Sputnik V, ktorou sa má v najbližších týždňoch začať očkovať na Slovensku.

  • Vítate krok vlády, ktorá sa rozhodla aj napriek členstvu v EÚ či autorite akou je EMA použiť na očkovanie Slovákov neregistrovanú vakcínu?
  • Mohlo by byť zaočkovanie sa touto vakcínou v budúcnosti prekážkou napríklad pri cestovaní v rámci EÚ?
  • Brusel zvažuje zaviesť očkovacie pasy. Je možné, že ľuďom zaočkovaným neregistrovanou vakcínou Sputnik V nebudú očkovanie uznávať?
  • Ako v praxi funguje, ak ošetrujúci lekár nesie zodpovednosť za očkovanie neregistrovanou vakcínou a pacientovi by sa niečo stalo?

Odpoveď Dušana Zachara:
Verejnosť by mala byť korektne informovaná, že ak by sa začala na Slovensku plošne očkovať celá populácia (nie len v rámci klinického skúšania) touto vakcínou ešte pred jej registráciou orgánmi EÚ, tak pôjde o neštandardný, de iure o experimentálny, dostatočne neoverený postup a najmä o politické rozhodnutie slovenskej exekutívy, na ktoré nebude potrebné ani žiadne odobrenie zo strany slovenského Štátneho ústavu na kontrolu liečiv (ŚÚKL). Podľa našej benevolentnej legislatívy totiž stačí podpis ministra zdravotníctva o povolení používania neregistrovanej vakcíny na Slovensku. Zodpovednosť za aplikáciu neregistrovaného liečiva, a za dôsledky liečby preberá v takom prípade na seba ošetrujúci lekár. Musí informovať pacienta o všetkých výhodách a rizikách podávanej neregistrovanej vakcíny.

Podľa vyjadrení šéfky ŠÚKL však bude ústav požiadaný o stanovisko k bezpečnosti, účinnosti a kvalite vakcíny Sputnik V. Už ale vopred hovorí, že je určite bezpečnejšie spoliehať sa na posúdenie vakcíny Európskou liekovou agentúrou (EMA), ktorá má na tento proces dostatok odborných kapacít a jej registračný proces je oveľa viac komplexný a hĺbkový, než na aký by si mohla trúfnuť akákoľvek národná lieková agentúra porovnateľných ale aj väčších štátov v Európe.

Otázok okolo ruskej vakcíny, ak aj odhliadneme od jej možných propagandistických a geopolitických cieľov (v Rusku je percento zaočkovaných o polovicu nižšie ako v EÚ…), je stále mnoho. Štandardný registračný proces cez EMA (ak oňho vôbec majú Rusi záujem) by ich pomohol odstrániť. Ak si naň nepočkáme, musia si byť občania vedomí toho, že pri Sputniku V existuje väčšia miera neistoty, čo sa týka jej bezpečnosti, účinnosti a farmaceutickej kvality. Neistota neprispieva k dôvere. Dôvera je pritom pre úspech vakcinácie obyvateľstva kľúčová.

Ak by išlo vakcináciou Sputnikom o klinické skúšanie, resp. experimentálnu liečbu, čo by z hľadiska opatrnosti malo byť, museli by s tým súhlasiť prihlásení dobrovoľníci, ktorí by mali byť komplexne informovaní o rizikách a mali by byť následne zdravotne sledovaní. Preto by musel existovať paralelný zoznam, kde by bolo jasné, že ide o očkovanie práve Sputnikom V. Je to eticky nevyhnutné pri podávaní neregistrovaného liečiva komukoľvek. Je však veľmi otázne, či to tak v podmienkach Slovenska a súčasnej situácii bude.

Kto by spadal do prípadného covid green pass-u musí rozhodnúť EÚ, pričom musí rozhodnúť napr. aj o ľuďoch mimo EÚ, ktorí budú očkovaní v zahraničí v EÚ neregistrovanou vakcínou a chceli by sa pohybovať v EÚ. Viem si predstaviť, že by EÚ stanovila na základe odborného posúdenia zoznam v EÚ neregistrovaných vakcín, ktoré by tolerovala, ak by nimi boli ľudia očkovaní a chceli sa pohybovať v EÚ.

  • 2.3.2021

Otázka (Michaela Džomeková, SITA)
Dobrý deň, píšem Vám v súvislosti s návrhom novely vysokoškolského zákona a situáciou, ktorá nastala v vysokoškolskom prostredí. Chcela by som Vás poprosiť o odpovede na tieto otázky:

  • Ako hodnotíte reakcie vysokých škôl (protest UK a Trnavskej univerzity) a vysokoškolských zástupcov akými je Rada vysokých škôl?
  • Aké sú podľa Vás najpálčivejšie problémy vysokých škôl? A ako by sa podľa Vás mohli zmeniť?
  • Aké zmeny by sa mali určite v rámci novely vysokoškolského zákona zaviesť?

Odpoveď Petra Goliaša:
Pokiaľ vysoká škola funguje najmä vďaka príspevkom od štátu, je prirodzené, aby mali zástupcovia štátu väčšie právomoci pri jej riadení aj kontrole. To ale neznamená, že by štát mal školu ovládnuť tak, že si bude podľa ľubovôle vyberať jej vedúcich predstaviteľov. Vrcholní predstavitelia škôl by mali byť vyberaní transparentným spôsobom tak, aby sa výberu zúčastnilo pokiaľ možno čo najviac kandidátov. Vo výberových komisiách by mali byť zastúpení predstavitelia štátu ale aj odbornej verejnosti, prípadne tiež súkromných investorov a významných inštitúcií spolupracujúcich so školou. Samozrejmosťou by mala byť otvorená výzva na prihlasovanie kandidátov a tiež ich verejné vypočutie.

K reforme riadenia vysokých škôl sme už dávnejšie napísali analýzu, ktorá je v mnohých častiach stále aktuálna. V rámci analýzy sme sformulovali napríklad tieto odporúčania:

  1. Zvýšiť efektívnosť riadenia škôl vytvorením štíhlejšieho riadiaceho orgánu s obmedzeným počtom členov, ktorý by získal rozhodovacie právomoci akademického senátu. Členovia by vzhľadom na nižší počet niesli vyššiu zodpovednosť, preto by mali byť odborníkmi na riadenie, získať zodpovedajúci pracovný pomer i plat. V záujme odbornosti i akcieschopnosti by v riadiacom orgáne mala byť zastúpená akademická obec i rektor.
  2. Pretvoriť akademický senát do podoby poradného a dozorného orgánu, ktorý by zároveň dozeral na kvalitu vedy a výskumu.
  3. Preniesť právomoci vedeckých rád, ktoré by zanikli, na riadiaci orgán. Získal by tak právomoci korešpondujúce s jeho zodpovednosťou za chod a kvalitu vysokej školy. Akademický senát by mal získať poradnú funkciu, riadiaci orgán sa v akademických otázkach môže radiť i s externými odborníkmi.
  4. Posilniť väzby medzi vysokými školami a spoločnosťou zvýšením vplyvu externých aktérov. Predstavitelia spoločnosti by mali získať možnosť stať sa členmi riadiaceho orgánu a tým napríklad aj posilniť kontrolu nad zdrojmi, ktoré by investovali do rozvoja školy.
  5. Posilniť transparentnosť a sledovateľnosť rozhodovania zverejňovaním včasných, podrobných a prehľadných informácií o úlohách, činnosti a členoch všetkých orgánov, ktoré sa podieľajú na riadení škôl, na internetových stránkach jednotlivých škôl.
  • 2.3.2021

Otázka (Zdenka Kollárová, Pravda)
Dobrý deň, rada by som Vás poprosila o odpovede na nasledujúce otázky. Od 21.3. hrozí tvrdý lockdown aj so zatvorením fabrík. Nie je jasné, za akých čísel k nemu dôjde, hovorí sa len o zlepšení.

  • Zaujímalo by ma preto, čo by pre našu ekonomiku znamenal tvrdý lockdown (so zatvorením fabrík)?
  • Aké škody by to boli denne?
  • Môže si to Slovensko dovoliť?
  • V akej kondícii by bola naša ekonomika po takomto zásahu?
  • Za akých okolností, prípadne so zatvorením, ktorých fabrík, by to bolo podľa Vás možné?

Odpoveď Petra Goliaša:
podniky by sa mali zatvárať iba v zúfalej situácii, keby sa šírenie nákazy vymklo spod kontroly. Malo by ísť o jedno z posledných riešení, lebo je veľmi drahé. Jednak tým trpia ľudia, ktorí dočasne stratia prácu. Drahé je to aj pre štát, ktorý by musel ľuďom kompenzovať stratené príjmy. Vypadli by sme z medzinárodných výrobných a obchodných reťazcov, čo by zhoršilo našu dôveryhodnosť z pohľadu zahraničných partnerov. Škody by boli obrovské. Videli sme to už vlani na jar, keď boli zhruba mesiac zatvorené aj veľké firmy a prepad priemyselnej výroby bol v apríli cez 40 %. Podobné zatváranie by prakticky vymazalo rast ekonomiky v tomto roku, verejný dlh by sa zvyšoval ešte rýchlejšie.

Aby nemuselo prísť k zatváraniu firiem, treba na pracoviskách dodržiavať preventívne opatrenia vrátane častého testovania, dodržiavania odstupov a hygieny, okamžitej karantény nakazených ľudí. Štát by mal tieto opatrenia podporovať a kontrolovať ich dodržiavanie. Pri viacnásobných porušeniach môžu platiť odstupňované sankcie, ktoré by mohli vrcholiť povinným zatvorením firiem.

V rámci celého štátu musí byť prioritou čo najrýchlejšie očkovanie rizikových skupín obyvateľstva a odľahčenie nemocníc.

  • 1.3.2021

Otázka (Peter Madro, Pravda)
Dobrý deň, dnes píšem trošku neskôr lebo až teraz mi prišla odpvoeď z MZ. Pýtal som sa čo vlastne prívozom sputnika v získame, keďže pacient si aj tak nemôže vybrať vakcínu ktorou ho zaočkujú: Stále platí, očkovanie je dobrovoľné. Kto sa očkuje prioritne dostáva vakcínu, ktoré je k dispozícii. ak si chce vakcínu vybrať, môže počkať neskôr, keď ich bude na Slovensku dostatok. Opäť však len po konzultácii s lekárom – keďže vakcína je ako liek, ide o typ preventívnej liečby.

  • Má potom argument premiéra, že sputnik v priláka viac ľudí k očkovaniu zmysel?
  • Veď oni nevedia, že si ho nevedia vybrať?
  • Ak by tu teda bol a nebol by registrovaný, nemal by sa vytvoriť ďalší paralelný zoznam záujemcov o ruskú látku?
  • Uvažuje sa, že nezaregistrované vakcíny by nemali dostať covid green pass na voľný pohyb po EU – myslíte si že je to správne?

Odpoveď Dušana Zachara:
Ak by išlo vakcináciou Sputnikom o klinické skúšanie, resp. experimentálnu liečbu, čo by z hľadiska opatrnosti malo byť, museli by s tým súhlasiť prihlásení dobrovoľníci, ktorí by mali byť informovaní o rizikách. Preto by musel existovať paralelný zoznam, kde by bolo jasné, že ide o očkovanie práve Sputnikom V. Je to eticky nevyhnutné pri podávaní neregistrovaného liečiva komukoľvek.

Kto by spadal do prípadného covid green pass-u musí rozhodnúť EÚ, pričom musí rozhodnúť napr. aj o ľuďoch mimo EÚ, ktorí budú očkovaní v zahraničí v EÚ neregistrovanou vakcínou a chceli by sa pohybovať v EÚ. Viem si predstaviť, že by EÚ stanovila na základe odborného posúdenia zoznam v EÚ neregistrovaných vakcín, ktoré by tolerovala, ak by nimi boli ľudia očkovaní a chceli sa pohybovať v EÚ.

  • 1.3.2021

Otázka (Kamila Oláhová, SITA)
Dobrý deň, pripravujem článok o nových opatreniach, ktoré sa týkajú koronakrízy a bola by som rada, keby ste mi odpovedali na niekoľko otázok:

  • Vláda chce zaviesť v rámci nových opatrení COVID-príplatok, aby motivovala občanov karanténu dodržiavať. Považujete to za dobrý nápad z hľadiska podpory ekonomiky a domácnosti, ktorých členovia musia ostať v karanténe?
  • Má vôbec takýto príplatok v súčasnej ekonomickej situácií zmysel? Nemala by takáto pomoc prísť oveľa skôr?
  • Ako by podľa Vás mala byť nastavená pomoc domácnostiam, ktoré kvôli koronavírusu prišli o príjem?

Odpoveď Petra Goliaša:
Vyššia finančná podpora ľudí v karanténe alebo na pandemickej PN a OČR zvýši ich motiváciu dodržiavať karanténne opatrenia. Ich mobilita sa zníži, čím klesne aj riziko šírenia nákazy. V čase vrcholiacej epidémie je to správne opatrenie. Malo by byť ale len dočasné, kým sa situácia nezlepší. Negatívom je totiž, že aj zdraví ľudia, ktorí by mohli chodiť do práce, ostanú častejšie doma. Znižuje sa tak výkon ekonomiky a štátny rozpočet to stojí viac peňazí.

Pri finančnej pomoci je dôležité nájsť a v dostatočnej výške podporiť aj ľudí, ktorí z rôznych dôvodov nesplnili kritériá pre poskytnutie existujúcich príspevkov. Podpora by ich mala ochrániť pred rizikom chudoby. Dnes tento účel spĺňa napríklad SOS dotácia, ktorá je vo výške 300 eur mesačne, najviac 1800 eur ročne. Za zváženie by stálo zvýšenie podpory najmä pre ľudí, ktorí pred krízou platili primerane vyššie dane a odvody.

  • 26.2.2021

Otázka (Roman Pataj, Denník N)
Dobrý deň, nechcelo by sa Vám, prosím, vrátiť k téme očkovania a okomentovať jeho doterajší priebeh?

Odpoveď Dušana Zachara:
Dobry den, slubeny komentar posielam v prilohe.

  • 26.2.2021

Otázka (Kamila Oláhová, SITA)
Dobrý deň, v súvislosti s blížiacim sa rokom vlády Igora Matoviča by sme Vás chceli poprosiť o Váš názor a odpovede na nasledujúce anketové otázky:

  • Ako hodnotíte rok vlády Igora Matoviča?
  • Čo sa tejto vláde podarilo?
  • V čom naopak zlyháva?

Odpoveď Petra Goliaša:
Pozitívom je uvoľnenie rúk polícii a prokuratúre pri výkone spravodlivosti ako aj väčšia otvorenosť pri výbere čelných funkcionárov do viacerých inštitúcií. Až do novembra boli pozitívom aj dobré výsledky pri zvládaní pandémie. Od decembra sa epidemiologická situácia začala prudko zhoršovať a momentálne patrí Slovensko medzi najhoršie štáty na svete. Príčin je mnoho, ale určite medzi ne patrí aj slabé vymáhanie opatrení na zníženie mobility, účinnú prevenciu či ochranu hraníc, čo sú všetko veci, na ktoré má vláda priamy vplyv. Vládu oslabujú vnútorné spory, čoho dôsledkom je vyššie riziko politickej nestability. V ekonomickej oblasti je pozitívom zrušenie stropov na dôchodkový vek, zavádzanie balíčka opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia a tiež udržanie pomerne nízkej nezamestnanosti napriek pandémii. Na druhej strane stále nebola prijatá novela ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti ani reforma dôchodkov, vláda predložila škodlivé návrhy zmien vo verejnom obstarávaní, transparentnosť pri prijímaní legislatívy sa kvôli nadmernému využívaniu zrýchlených konaní zhoršila.

  • 24.2.2021

Otázka (Ronald Ižip, Trend)
Dobrý deň, mohol by som Vás poprosiť o krátku reakciu na otázku:

  • Čo sú hlavné dôvody, prečo je Slovensko aktuálnym lídrom v počte úmrtí aj hospitalizácii?

Odpoveď Dušana Zachara:
Na to, aby sme vedeli pomenovať jeden najhlavnejší dôvod aktuálnej zlej situácie, je potrebné mať dostatok kvalitných dát, kvalitný výskum a určitý časový odstup. Toto zatiaľ nemáme, preto sa môžeme teraz viac či menej “len” kvalifikovane dohadovať, že je za tým mix rôznych faktorov, ktoré majú na finálny stav rozdielny dopad. Bez nároku na úplnosť a bez poradia dôležitosti uvádzam príklady, ktoré môžu mať na aktuálnu zlú pandemickú situáciu na Slovensku vplyv: koncoročný neskorý a slabý lockdown, nedostatočné trasovanie kontaktov, suboptimálne nasadzovanie rôznych typov testovania a pokrivovaná interpretácia ich výsledkov tak zo strany niektorých vládnych predstaviteľov, ako aj verejnosti (behaviorálne aspekty ľudí po testovaní), nízka dôvera verejnosti v prijímané opatrenia, nedodržiavanie prijatých opatrení, ich obchádzanie alebo prispôsobovanie, veľmi zlá komunikácia opatrení zo strany vlády a štátnych orgánov, toxická komunikácia medzi politikmi aj v rámci koalície, antisystémová parlamentná opozícia, nedostatočné kontroly dodržiavania opatrení, ich vymáhanie a sankcionovanie, vrátane karantény, nedostatočná ochrana hraníc, chýbajúce elektronické služby pomáhajúce ľuďom v orientácii a dodržiavaní nariadení, ako aj ich kontrole, otázna dostupnosť primárnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti, nedostatok epidemiológov a špecialistov na intenzívnu medicínu, vrátane intenzivistických zdravotných sestier, slabá štandardizácia liečenia ochorenia COVID-19 naprieč rôznymi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, nozokomiálne nákazy, objektívne relatívne horší zdravotný stav obyvateľstva na Slovensku, tí najzraniteľnejší neumreli na rozdiel od iných štátov na jar 2020, ale až teraz, vysoký podiel priemyslu a nízky podiel práce z domu na Slovensku, návrat veľkého počtu našich ľudí pracujúcich v zahraničí domov na Vianoce, vysoký podiel infekčnejšieho britského viariantu koronavírusu, a tak ďalej.

  • 23.2.2021

Otázka (Miroslav Homola​, Pravda)
Dobrý deň, opäť sa chcem povenovať číslam nezamestnanosti. Preto ma zaujíma Váš názor na túto problematiku. Otázky:

  • Na Slovensku začínajú vznikať okresy s nezamestnanosťou nad 20 percent. Čo pre tieto okresy znamená, že ich pandémia opäť v číslach vrátila desať rokov späť?
  • Čo môže ešte pandémia spôsobiť v najhorších okresoch v nezamestnanosti a ako dlho sa z toho budú spamätávať?
  • Prečo sa v týchto okresoch zhoršuje situácia oveľa viac ako v iných?
  • Čo by mohlo okresom s najvyššou nezamestnanosťou pomôcť a čo im naopak v súčasnosti škodí?

Odpoveď Petra Goliaša:
Vysoká miera nezamestnanosti znamená horšie životné podmienky pre veľkú časť populácie s dlhodobými negatívnymi dôsledkami na psychiku ľudí ako aj na dôveru v štát a oficiálne pravidlá. Keď sa ľuďom neoplatí pracovať legálne, budú prechádzať do sivej ekonomiky. Vytvoria si vlastný svet mimo oficiálnych štruktúr. V horšom prípade upadnú do chudoby a apatie.

Situáciu zhoršuje vysoké odvodové zaťaženie príjmov z práce, keď ľuďom v čistom ostáva podstatne menej peňazí, ako keby pracovali načierno. Citliví sú na to najmä ľudia s nízkym príjmom, pre ktorých je každé euro v peňaženke cennejšie. Ďalším negatívnym faktorom je prudký rast minimálnej mzdy, ktorý zvyšuje cenu práce. Práve v najchudobnejších regiónoch to má najhoršie dôsledky, pretože zamestnávatelia si rýchlo rastúce náklady práce často nemôžu dovoliť. Znižuje sa teda ponuka pracovných miest a ľudia sú nútení prechádzať do sivej ekonomiky či na úrady práce.

Riešením je zníženie odvodov pre ľudí s nízkym príjmom a spomalenie rastu minimálnej mzdy, prípadne aj jej dočasné zmrazenie. Klesli by tým náklady na tvorbu pracovných miest, ľudia by tiež v čistom dostávali viac. Viac by sa im teda oplatilo pracovať legálne a menej v sivej ekonomike. Na trhu by vznikalo viac pracovných miest pre menej kvalifikovaných ľudí. V konečnom dôsledku by klesla miera nezamestnanosti najmä v chudobnejších regiónoch, kde žije viac ľudí v riziku chudoby.

Zníženie odvodov pre ľudí s nízkym príjmom by malo byť súčasťou širšej daňovo-odvodovej reformy. Bude totiž znamenať významné výpadky v príjmoch zdravotných poisťovní a tiež Sociálnej poisťovne. Štát by mal tieto výpadky kompenzovať zvýšením iných daní, najmä z nehnuteľností a spotreby.

  • 23.2.2021

Otázka (Marianna Onuferová, Denník N)

  1. Smeruje vývoj pandemickej situácie k tomu, že sa budú musieť na nejaký čas zatvoriť na Slovensku aj podniky, alebo máme ešte iné možnosti, ktoré by sme mali využiť?
  2. Mal by byť očkovací preukaz podmienkou, ktorý umožní zaočkovaným ľuďom využívať niektoré služby, chodiť do reštaurácií a podobne? Tí, čo sa nebudú chcieť očkovať, dokedy by mali mať takú nevýhodu?

Odpoveď Petra Goliaša:

  1. Podniky by sa mali zatvárať už iba v zúfalej situácii, keby sa to úplne vymklo spod kontroly. Malo by to byť jedno z posledných riešení, lebo je to veľmi drahé. Jednak tým trpia ľudia, ktorí stratia prácu a štát by im to potom musel kompenzovať. Vypadli by sme tiež z medzinárodných výrobných a obchodných reťazcov, stali by sme sa nespoľahlivý partner pre zahraničných partnerov. Malo by to dlhodobé následky, škody by boli obrovské. Videli sme to už vlani na jar, keď boli zatvorené niektoré firmy, že prepad priemyselnej výroby bol krátkodobo aj cez 40 %.
    Teraz sa treba sústrediť na čo najlepšie využívanie nástrojov, ktoré už poznáme. Na prvom mieste je očkovanie, treba tiež stabilizovať nemocnice. Zdá sa, že sú naplnené personálne aj lôžkové kapacity a musíme zlepšiť liečbu. Dôležité je cielené testovanie v najrizikovejších oblastiach, karanténa pozitívnych ľudí a dodržiavanie hygieny.
  2. Teraz už treba nad tým rozmýšľať, lebo nám rastie počet očkovaných. Máme ich takmer 300-tisíc, čo už začína byť zaujímavá skupina. Čím viac bude očkovaných ľudí už len tou prvou dávkou, tým je táto otázka naliehavejšia, aby mohli fungovať v normálnejšom režime. Reštaurácie a obchody, ktoré sú teraz zavreté, by sa pre týchto ľudí mohli otvoriť. Ako bude rásť počet očkovaných, mohlo by to mať význam. Takisto reštaurácie, obchody či hotely by sa časom mohli otvoriť aj pre tých, ktorí už prekonali chorobu a majú protilátky. Ale musela by fungovať kontrola, aby sa to nezneužívalo.
    Čo s tými, čo sa nebudú chcieť očkovať, ovplyvní epidemiologická situácia. Keď sa dostaneme tam, kde sme boli minulé leto, tak to nebude problém. Pokiaľ budú počty nakazených na podobných úrovniach ako teraz, ľudia, ktorí nebudú zaočkovaní, nebudú môcť mať takú slobodu pohybu.
    Neviem presne posúdiť, ako to bude s cestovaním. Predpokladám, že sa bude požadovať negatívny výsledok testu, možno aj očkovací preukaz.

  • 22.2.2021

Otázka (Peter Madro, Pravda)
Dobrý deň, chcel by som sa vás spýtať ako vnímate mobilné odberové miesta. Nestáva sa z toho tak skôr biznis ako užitočná vec pre epidémiu? Neustále sa otvárajú nové a nové mobilné odberové miesta. V autobusoch, vo vchodoch a zdá sa že šikovní na nich ryžujú. Ak chce súkromník zriadiť MOM musí splniť pár podmienok. Mobilné odberové miesto musí mať päť zamestnancov. Štát mu zabezpečí testy a zmluva neurčje minimálny počet ľudí, ktorí sa musia otestovať. Nemusí sa otestovať ani jeden a peniaze dostanú. Musia ručiť že otestujú 250 ľudí denne. Ak otestujú viac ako 250 dostanú 2,50 eura za otestovaného. Súkromník za zriadenie jedného centra dostane:
Jednorazový príplatok 1118,87 eur
Odmena za každý pracovný deň 844,52 eur ak je v exteriéri 871,05 eur
Odmena za deň pracovného pokoja 1156,10 eur ak je v exteriéri 1295,35 eur
Za mesiac sa paušálna odmena môže vyšplhať aj na 30 000 tisíc eur.

Pri odberových centrách miest a obcí je to inak. Päť eur za každého otestovaného, no narozdiel od súkromníka oni musia mať otvorené a fungujú cez objednávkové systémy a zväčša sú pred týmito centrami rady.

  • Myslíte si, že je spravodlivo nastavené financovanie mobilných odberových miest?
  • Ako z toho von?
  • Zvýhodňuje štát špekulantov?
  • Mal by štát viac regulovať mobilné odberové miesta?

Odpoveď Dušana Zachara:
Je jasné, že vytváranie, schvaľovanie a odmeňovanie súkromných MOM-iek sa dialo v časovom strese, keďže boli veľmi žiadané, preto je možné, že to prináša mnohé suboptimality a otázniky. Teraz prichádza čas, aby sme sa lepšie pozreli na fungovanie MOM-iek, na dodržiavanie hygienických a protiepidemiologických pravidiel pri odberoch. Dobré by bolo, keby to RÚVZ kontrolovali a zverejňovali aj štatistiku, či nedochádza pri odberoch k nežiaducim udalostiam v súvislosti s možným infikovaním. Takisto sa dá už lepšie porovnávať, keďže tu máme viac informácií aj od samosprávnych odberových miest, ako je to s financovaním tohto procesu, aké sú náklady, riziká a podobne. Preto sa dá už kvalifikovanejšie posúdiť, či je systém financovania optimálne nastavený. Štát chce, aby boli MOM-ky rovnomerne rozmiestnené po Slovensku a vytvárali akúsi minimálne potrebnú sieť, aby mal každý občan dostupné bezplatné testovanie, berie na seba riziko dopytu a platí súkromníkom určitú paušálnu sumu bez ohľadu na to, koľko ľudí sa príde otestovať. Zároveň musí ale nastavovať pravidlá, koľko hodín musí byť MOM-ka otvorená, že by to malo byť aj cez víkend, koľko MOM-iek stačí v regióne a pod. Tiež finančne motivuje MOM-ky, aby otestovali čo najviac ľudí a za to je variabilná zložka platby. Takto nahrubo to dáva logiku. K výške a hraniciam platieb sa neviem vyjadriť.

  • 19.2.2021

Otázka (Peter Madro, Pravda)
Dobrý deň, chcem sa spýtať či podľa vás mal mať štát zriadený odškodňovací fond za prípadné vedľajšie účinky vakcíny?
Pýtam sa preto, lebo mi nie je vôbec jasné že kto na seba pri takom divnom schvaľovacom procese ako je pri sputniku v berie zodpovednosť za vedlajšie účinky.
Obdobný fond sa aj spomínal, ale teraz je o ňom ticho tak ma zaujíma či by mal byť samozrejmosťou,

Odpoveď Dušana Zachara:
Štátny odškodňovací fond pri vážnejších nežiaducich účinkoch registrovaných vakcín je rozumný nástroj pre zvýšenie dôvery obyvateľstva v očkovanie. Pri neregistrovaných liekoch, vrátane vakcíny Sputnik V, však nesie zodpovednosť za podaný liek či vakcínu ošetrujúci lekár a pacient musí byť s touto okolnosťou uzrozumený. Ide de iure o experimentálnu liečbu. Preto by bolo veľmi otázne hradiť zo štátneho kompenzačného fondu prípadné negatívne účinky vakcíny, ktorá neprešla štandardným posúdením a registračnou procedúrou akceptovanou na Slovensku – teda cez Európsku liekovú agentúru.

  • 18.2.2021

Otázka (Branislav Toma, Trend)
Dobrý deň, pripravujeme článok o zmene daňové mixu na Slovensku. Ministerstvo financií zatiaľ deklarovalo snahu o zníženie daňového zaťaženia práce a zvýšenie majetku. Chcem vás poprosiť o odpovede:

  1. Je rozumnejšie z pohľadu zvýšenia konkurencie slovenskej ekonomiky znižovať dane z príjmu alebo odvody?
  2. Na druhej strane, je pre zlú demografickú krivku priestor na znižovanie odvodov?
  3. V susednom Maďarsku je firemná daň na úrovni 10 percent. Má z tohto pohľadu zmysel znižovať firemné dane na Slovensku, keďže našim južným susedom aj tak nedokážeme konkurovať?
  4. Zhodnotíte prosím pár vetami minuloročný výber daní a odvodov?
  5. Pri pohľade na minuloročný výber daní, aké dane bude najlepšie zvýšiť v snahe vykompenzovať výpadky spôsobené znížením daňovo-odvodového zaťaženia práce?
  6. V mnohých slovenských dedinách vo veľkých domoch žijú dôchodcovia. Dokáže táto skupina ľudí zaplatiť prípadné zvýšenie dane z nehnuteľností a nehrozí, že zvýšenie tejto dane neprinesie štátu očakávané výnosy?

Odpoveď Petra Goliaša:

  1. Efektívne je znížiť záťaž ľudí s nízkym príjmom, aby pre nich vzniklo viac pracovných miest a mohli sa vymaniť z rizika chudoby. Pre dane z príjmu už máme zavedené pomerne vysoké nezdaniteľné minimum. Jeho zvýšením alebo znížením sadzby dane by stúpol čistý príjem všetkým pracujúcim. Efekt by sa rozpočítal na všetkých, jednotlivec by ho preto veľmi nepocítil. Paradoxne ľudia s nízkym príjmom by ho pocítili najmenej, keďže už dnes platia vďaka nezdaniteľnému minimu nízke dane. Pre nich sú hlavnou záťažou sociálne a zdravotné odvody. Efektívne je preto znížiť odvody pre ľudí s nízkym príjmom, napríklad cez odvodové odpočítateľné položky.
  2. Daňovo-odvodová reforma by mala byť rozpočtovo neutrálna. Výpadky vo verejných príjmoch by mali byť nahradené zvýšením iných daní alebo znížením výdavkov. Vzhľadom na vysoký štrukturálny deficit verejných financií bude v najbližších rokoch nevyhnutná konsolidácia. Pre ekonomiku by bolo najlepšie, keby prebehla cez zefektívnenie výdavkov aj výberu daní a cez reformy dôchodkov či zdravotníctva smerom k dlhodobej udržateľnosti. Ak to ale nebude stačiť, bude potrebné znížiť výdavky alebo zvýšiť dane. V tejto chvíli ale treba konsolidáciu oddeliť od daňovej reformy. Zvyšovanie daní zamaskované v reforme by totiž mohlo vážne ohroziť jej priechodnosť.
  3. Pred znižovaním daní z kapitálu by malo dostať prednosť znižovanie odvodov z pracovných príjmov, osobitne pre ľudí s nízkym príjmom. Tam sme z medzinárodného pohľadu v nevýhodnej pozícii. Odľahčenie práce pocítia aj podnikatelia, najmä tí s väčším počtom menej kvalifikovaných zamestnancov. Treba zvážiť aj mierne zníženie daní pre všetkých, ak na to v rozpočte ostane priestor. Dlhodobo sa ale treba skôr sústrediť na iné formy zlepšovania podnikateľského prostredia.
  4. Minulý rok bol poznačený krízou a teda aj vysokým výpadkom vo verejných príjmoch. Daňové a odvodové príjmy boli podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť oproti rozpočtu nižšie zhruba o 1,8 miliardy eur. Najhoršie očakávania ale hovorili až o dvojnásobku. To sa našťastie nenaplnilo a výber bol nakoniec lepší vďaka miernejšiemu poklesu ekonomiky aj spotreby. K najväčšiemu výpadku za takmer 0,8 miliardy eur došlo pri dani z príjmov právnických osôb. Ďalšia viac ako pol miliarda eur pripadá na sociálne a zdravotné odvody ako aj daň z príjmov fyzických osôb. Pozitívnym prekvapením je mierny zhruba 80-miliónový výpadok príjmov z DPH.
  5. Rozhodujúcim kritériom by mal byť vplyv na motivácie pracovať a na konkurencieschopnosť. Medzinárodné štúdie hovoria, že najmenej škodlivé pre rast ekonomiky sú dane z majetku a spotrebné dane. Do úvahy treba brať aj vplyv na životné prostredie, ktoré pomáha chrániť zvyšovanie environmentálnych daní. Tam možno zaradiť poplatky za odpad a jeho skládkovanie ale aj rôzne formy uhlíkovej dane.
  6. Politicky je ťažko priechodné zvýšiť dane pre množstvo dôchodcov. Riziko nižších okamžitých výnosov je preto reálne. Jednou z možností je odklad splatnosti dane alebo jej časti na moment dedenia alebo predaja nehnuteľnosti. Iným riešením môžu byť pôžičky vo forme akejsi reverznej hypotéky, ktorá by majiteľom poskytla potrebnú hotovosť na splátku daní.

  • 17.2.2021

Otázka (Marianna Onuferová, Denník N)
Ahoj, aj keď sme sa už o tom trochu bavili, chcem ťa aj takto poprosiť o odpoveď na otázku:

  • Ako by mal štát nastaviť pravidlá pre kompenzácie podnikateľom, ktoré majú slúžiť na úhradu fixných nákladov?
  • Malo by sa zohľadňovať aj to, či bol podnikateľ / firma vlani v strate? Alebo by malo ísť o plošnú pomoc?

Odpoveď Petra Goliaša:
Výška pomoci by mala závisieť od miery poklesu tržieb počas krízy a tiež od predkrízovej úrovne fixných nákladov. Firmy s vyšším poklesom tržieb a vyššími fixnými nákladmi by mali byť kompenzované vo väčšej miere. Naopak firmy s menším poklesom tržieb a nízkymi fixnými nákladmi by mali byť kompenzované menej alebo vôbec. Optimálne je vytvoriť rovnaké pravidlá pre všetkých, alebo aspoň pre firmy z najviac postihnutých sektorov. Pokiaľ má byť pomoc vyplatená rýchlo, nie je vhodné ju viazať na hospodársky výsledok za rok 2020, keďže ten sa dozvieme najskôr v polovici roka a pokiaľ dôjde k odkladu podávania účtovných závierok, tak ešte neskôr. Tiež by to mohlo motivovať firmy k umelému vykazovaniu čo najväčších strát.

  • 16.2.2021

Otázka (Petra Lániková, vZdravotnictve.sk/SITA)
Dobrý deň, veľmi krátko by som mala len jednu otázku k vyhláške pána ministra Krajčího, ktorá sa týka financovania potratov žien po 40-tke. Z VšZP máme info, že takéto umelé prerušenia tehotenstiev žien vo veku 40 rokov a viac poisťovňu stáli za rok 2019 približne 50-tisíc eur, za rok 2020 to bolo ešte menej (necelých 35-tisíc). Je podľa Vás aktuálne vzhľadom na všetky výdavky v zdravotníctve zmysluplné sa takýmto niečím zaoberať?

Odpoveď Dušana Zachara:
Pri tejto otázke idú pri diskusii často do popredia ideologické preferencie. Ak od nich odhliadneme, tak si myslím, že treba aj tento zdravotný výkon, ako každý iný, zaradiť do takej skupiny (ne)hradených výkonov z verejného zdravotného poistenia, ktorej z hľadiska priority a prínosu k zlepšeniu zdravotného stavu prináleží. Ak ide o medicínsky (umelý) potrat, ktorý nie je indikovaný zo zdravotných dôvodov, ale na žiadosť ženy, nemal by byť hradený z verejného zdravotného poistenia. Ide vtedy totiž skôr o sociálny, a nie zdravotný problém. Tento prístup platí v súčasnosti pre ženy do 40 rokov. Samozrejme, vyšší vek je rizikovou kategóriou pri tehotenstve, preto môžu byť v tejto kategórii lekárom indikované interrupcie častejšie. Tie by mali byť hradené z verejného zdravotného poistenia. Avšak o tom, či bude umelý potrat hradený z verejného zdravotného poistenia by mala rozhodovať zdravotná indikácia, a nie automaticky nejaká presne stanovená veková hranica bez ohľadu na konkrétne zdravotné riziko tehotnej ženy, resp. jej plodu.

  • 16.2.2021

Otázka (Peter Madro, Pravda)
Dobrý deň, chcel by som dnes spraviť anketu o tom, či si myslíte, že by mal minister zdravotníctva Marek Krajčí odstúpiť.

  • Zvláda podľa vás pozíciu ministra počas pandémie?
  • Čo sa mu podarilo?
  • Čo robí zle ktorú chybu považujete za najvážnejšiu?
  • Nemal by ho nahradiť niekto iný?

Odpoveď Dušana Zachara:
Myslím si, že v momentálnej situácii by odstúpenie ministra zdravotníctva nič neriešilo. Na skladanie účtov bude čas v pokojnejšej atmosfére. Je pravdou, že čas pandémie si vyžaduje krízových manažérov, ktorí sú rozhodní a na druhej strane počúvajú aj iné názory a zároveň vedia spoločnosť svojou dobrou a presnou komunikáciou a argumentmi upokojovať a presviedčať o opodstatnenosti a logickosti prijímaných opatrení. To sa nie vždy darilo. Ale treba tiež dodať, že spomedzi ministrov Matovičovej vlády bol minister zdravotníctva Marek Krajčí ten, ktorý presadzoval tvrdšie protiepidemické opatrenia a skorší a tvrdší lockdown. Niekedy zostal so svojimi návrhmi vo vláde osamotený, pričom niekedy nemal podporu ani od premiéra.

  • 8.2.2021

Otázka (Monika Toporcerová, Zdravotnícke noviny)
Pozdravujem, pripravujem analýzu na tému Platy zdravotníkov so zameraním na sestry a lekárov a chcem poprosiť o Váš komentár k tejto téme. Vláda má v programovom vyhlásení zvýšenie platov sestier na 110% priem.mzdy, návrh zákona bol pôvodne v pláne legislatívnych úloh na posledný kvartál minulého roka, ale presunul sa a v novom pláne legislatívnych úloh vlády figuruje novelizácia zákona 578 až v decembri 2021​ s tým, že má prioritne riešiť odmeňovanie sestier a pôrodných asistentiek. Vedeli by ste zhrnúť pre ZdN, na čom by malo stáť odmeňovanie lekárov a zdravotníckeho personálu, na čo sa podľa Vás treba zamerať a či stačí jednoduché navýšenie koeficientov základnej mzdy.

Odpoveď Dušana Zachara:
Odmeňujme viac na základe výsledkov

  • 6.2.2021

Otázka (Vivien Cosculluela, Hospodárske noviny)
Dobrý deň prajem, pripravujem článok o duševnom zdraví v rámci Plánu obnovy. Mal by som pár otázok k celkovému stavu tohto sektora na Slovensku, k možným vylepšeniam a k plánu ako takému. Bol by som vám veľmi vďačný, keby ste sa k tomu vyjadrili.

  • Myslíte si, že 100-miliónová investícia do starostlivosti o duševné zdravie môže – tak ako sa uvádza v Pláne obnovy – pomôcť šetriť miliardy eur ročne? Myslíte si, že plánovaná 100-miliónová investícia je dostatočná, aby bola starostlivosť o duševné zdravie na Slovensku uspokojujúca?
  • Prečo na Slovensku nikdy neprebehol riadny epidemiologický prieskum duševných chorôb? Nie je problém v tom, že sa dlho nepovažovali tieto problémy za „ekonomicky nezaujímavé“?
  • Prečo nebola od revolúcie reforma psychiatrickej starostlivosti? Neprichádza podľa vás neskoro?
  • Čo si myslíte o 4 pilieroch reformy? Môžu podľa vás pomôcť naozaj vylepšiť starostlivosť o duševne chorých?

Prikladám spomínané 4 piliere (kapitolu Plánu obnovy pripájam v prílohe):

  • Vytvorenie funkčného nadrezortného koordinačného orgánu. Cieľom je koordinovať politiky štátu vo všetkých oblastiach dušeného zdravia naprieč rezortmi. Vrátane zriadenia nadrezortných stavovských organizácií pre psychológov, logopédov a liečebných pedagógov. Cieľom je viac podporovať psychoterapiu a bojovať proti nadmernej preskripcii a nevhodnému predpisovaniu.
  • Stratégia rozvoja poddimenzovaných kapacít v zdravotnej starostlivosti. Cieľom je vytvoriť vhodné miesta na rôzne typy liečby (centrá pre chronicky chorých pacientov, komunitná starostlivosť, denné kliniky, zariadenie pre pacientov s poruchami autistického spektra, detenčné centrá atď.)
  • Modernizácia diagnostických metód a liečebných postupov a ich zavádzanie do praxe. Cieľom je bojovať proti slabej diagnostike, nevyhovujúcim postupom či chýbajúcim dátam.
  • Prehodnotenie vzdelávania personálu v starostlivosti o duševné zdravie. Cieľom je vylepšiť vzdelávanie personálu a viac sa inšpirovať zahraničím.

Odpoveď Dušana Zachara:
Je nesporné, že oblasť starostlivosti o duševné zdravie, ktorá presahuje rezort zdravotníctva, bola dlhodobo zanedbávaná. Navrhované investície v rámci európskeho Plánu obnovy “len” vyrovnávajú tento investičný dlh z minulosti, aby sme sa približovali k bodu “nula” a mohli sa začať zdravo rozvíjať a rásť. Za kľúčové považujem, aby Plán obnovy definoval ciele s merateľnými ukazovateľmi, ktoré budú znamenať pre pacientov a občanov prínos a zlepšenie starostlivosti, kvality života a výsledkov. Toto však v oblasti nazývanej “Reforma starostlivosti o duševné zdravie” absentuje. Namiesto cieľov, ktoré by jasne ukazovali aký prínos dané opatrenia znamenajú pre pacientov a občanov, sa v dokumente uvádzajú takmer výlučne len nástroje, ktoré sa vydávajú za ciele.
Síce si možno splníme v Pláne navrhované míľniky a vytvoríme nadrezortný koordinačný orgán a stavovské organizácie, vybudujeme alebo zrekonštrujeme rôzne typy zariadení, nakúpime do nich moderné vybavenie, vytvoríme X nových štandardných diagnostických a liečebných postupov, preškolíme X odborníkov na duševné zdravie, celkovo zvýšime ich počet, vypracujeme X stratégií, koncepcií, konceptov, štúdií a akčných plánov, ale nebudeme vedieť, či a v akom rozsahu tieto nástroje vedú k napĺňaniu skutočných cieľov, ktoré predstavujú merateľný prínos pre spoločnosť. Mali by sme preto merať, či sa nám danými nástrojmi napríklad znižuje kriminalita v dôsledku duševných porúch, či sa nám znižuje počet samovrážd a úmrtí spojených s duševným zdravým, či nám klesá podiel šikanovaných detí v školách, či sa znižuje záškoláctvo, či rastie zamestnanosť, produktivita práce, počet odpracovaných hodín bez PN vďaka zlepšeniu duševného aj fyzického zdravia pracovnej sily, či sa znižuje preskripcia psychofarmák na jedného pacienta, či sa skrátila čakacia doba na poskytnutie odbornej starostlivosti, či sa zvýšil podiel pacientov liečených vo svojom prirodzenom prostredí, či sa zvýšila ich spokojnosť, a tak ďalej, a tak ďalej.
Len tak totižto budeme vedieť posúdiť efektívnosť vynaložených verejných prostriedkov – skutočnú hodnotu za peniaze.

  • 3.2.2021

Otázka (Jozef Tvardzík, SME)
Pekný deň, oslovujem Vás k jednej téme. Vláda navrhla zaviesť nulovú sadzbu dane z DPH na respirátory. Chcel by som to prepojiť trošku so zníženou DPH na potraviny, ktorá bola zavedená od začiatku 2020 na vybrané typy potravín

  • Myslíte si, že nulová DPH na respirátory bude mať efekt na zníženie jej ceny alebo sa len zvýšia marže obchodníkov? Čo ak sa ocitneme v budúcnosti vo fáze, kedy výrobcovia respirátorov nebudú stíhať plniť požiadavky dopytu a ceny sa aj tak zvýšia?
  • Mala znížená DPH na potraviny vo výsledku nejaký efekt? Nebude sa to týkať aj respirátorov, ktorých cena sa zníži v konečnom dôsledku len krátkodobo?
  • Je podľa vás nulová DPH na tejto typ produktu koncepčným a zmysluplným riešením? Takto by sme mohli uvažovať aj nad dezinfekciou alebo klasickými rúškami.

Odpoveď Petra Goliaša:
Pri dostatočne konkurenčnom trhu po znížení DPH klesne aj cena. To sa týka aj respirátorov, kde je na trhu viac výrobcov aj dodávateľov. Problém je výpadok príjmov vo verejných financiách. Ten je pri plošnom znižovaní daní vyšší, ako by boli výdavky na pomoc tým, ktorí ju najviac potrebujú. Plošné znižovanie DPH je neefektívne, pretože je drahé, pričom efekt sa rozdrobí na všetkých spotrebiteľov. Ak by sa pomoc štátu sústredila len na tých, čo ju najviac potrebujú, bola by pre nich vyššia a celkovo by to bolo pre štát lacnejšie.

  • 1.2.2021

Otázka (Branislav Toma, Trend)
Dobrý deň, pripravujeme článok o možnosti prestupovať medzi jednotlivými Dôchodkovými správcovskými spoločnosťami. Rozdielne výnosy sú totiž nielen medzi jednotlivými typmi fondov ale aj Dôchodkovými správcovskými spoločnosťami. Chcem vás poprosiť o odpovede:

  • Oplatí sa klientom II. piliera prestúpiť za vyššími výnosmi do konkurenčnej Dôchodkovej správcovskej spoločnosti?
  • Ak áno, dokáže im v minulosti lepšie zarábajúca DSS-ka aj v budúcnosti priniesť vyššie výnosy ako konkurencia?
  • Ak nie, prečo nemá zmysel prestúpiť napríklad do akciového fondu DSS Poštovej banky s ročným výnosom takmer 17 percent?
  • Na základe akých kritérií si vie človek vstupujúci do II. piliera vybrať najlepšiu Dôchodkovú správcovskú spoločnosť?
  • Aké legislatívne zmeny môže podľa vás prijať vláda pre zlepšenie výnosov v II. pilieri?

Odpoveď Petra Goliaša:
Pri investovaní platí, že výnosy z minulosti nie sú garanciou výnosov v budúcnosti. Napriek tomu je dobré, ak sporitelia v druhom pilieri sledujú a porovnávajú výkonnosť rôznych fondov aj správcovských spoločností. Dôležité sú porovnania za viac rokov, nie len krátkodobé výkyvy. Krátkodobo vyššie výnosy sa totiž môžu ľahko zmeniť na krátkodobo hlbšie prepady. Pri výbere investičnej stratégie preto treba zohľadniť aj ochotu akceptovať riziko. Ľudia s perspektívou sporenia aspoň 20 rokov môžu uprednostniť aj rizikovejšie aktíva, ktoré dlhodobo ponúkajú vyššie výnosy. Pre mladých teda pravdepodobne budú výhodnejšie skôr akciové než dlhopisové fondy. Štát by mal v tomto zmysle nastaviť aj základnú investičnú stratégiu, aby mladí pasívni ľudia neboli v príliš konzervatívnych fondoch, keďže potom si na dôchodky nasporia menej peňazí.

  • 1.2.2021

Otázka (Barbara Zmuskova, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som sa vás spýtať na váš názor na vyjadrenie ministra práce Milana Krajniaka. Ten povedal, že by bol rád, aby sa schéma s preplácaním nájomného mohla využiť aj na iné fixné náklady prevádzky – teda napríklad platby za energie.

  • Je toto podľa vás dobrý nápad a niečo, čo teraz prevádzky potrebujú?
  • Ako by podľa vás mali byť nastavené pravidlá, aby to bolo efektívne?

Odpoveď Petra Goliaša:
Vytvorenie jednotných pravidiel na preplácanie časti fixných nákladov by bolo správne. Aj podnikatelia s vlastnými priestormi musia hradiť energie a údržbu či splácať úvery na kúpu priestorov. Výška pomoci by mala byť naviazaná na výpadok tržieb a mala by zohľadňovať predkrízovú úroveň fixných nákladov.

  • 1.2.2021

Otázka (Marianna Onuferová, Denník N)
Ahoj, chcela by som ťa poprosiť o tvoj názor, či by štát mal buď cenovo regulovať alebo rozdávať respirátory FFP2 aspoň niektorým skupinám občanov zadarmo:

  • Mal by poskytovať štát občanom alebo aspoň niektorým skupinám respirátory FFP2 zadarmo?
  • Mal by zaviesť prípadne cenovú reguláciu?
  • Ako by mal štát o tom rozhodovať / uvažovať?

Odpoveď Petra Goliaša:
Cenová regulácia je tvrdý zásah, ktorý poškodzuje distribútorov aj výrobcov a pri zlom nastavení môže viesť až k nedostatku respirátorov. Pokiaľ je na trhu viac dodávateľov a teda funguje súťaž, regulácia cien nie je vhodným nástrojom. Štátny nákup respirátorov a následne ich rozdávanie vybraným skupinám obyvateľstva zvyšuje dopyt po respirátoroch. Pokiaľ by výrobcovia nestihli zareagovať vyššou ponukou, stúpla by aspoň dočasne aj cena. Bežní občania by si tak na respirátory museli priplatiť. Pri fungujúcej súťaži to ale nemusí trvať dlho, výrobcovia by totiž na trh poslali ďalšie dodávky, čím by cena klesla. Minimalizovať negatívny vplyv na ceny by štát mohol rozložením svojich objednávok v čase, aby vedeli výrobcovia pružne zareagovať. V každom prípade by mal štát zdôvodniť, prečo sú podobné intervencie vo verejnom záujme a aký je prínos respirátorov v porovnaní s nosením bežných rúšok.

  • 26.1.2021

Otázka (Petra Lániková, SITA)
Dobrý deň, pripravujem článok o výrobe vakcín na Slovensku, ktorú nedávno spomenul minister Krajčí. Podľa jeho slov Slovensko rieši aj možnosť, že by sa vakcíny proti ochoreniu COVID-19 vyrábali na Slovensku.

  • Moja otázka na Vás je, či si myslíte, že by to ešte teraz malo zmysel? Predsa len, kým sa niečo oficiálne dohodne, logisticky vyrieši, trvalo by to dlho.
  • Nie je v tejto fáze už neskoro?
  • A zároveň, čo by z toho Slovenko podľa Vášho názoru mohlo získať?
  • Oplatilo by sa nám to?

Odpoveď Dušana Zachara:
(Pravdepodobne ste mysleli pri otázke vývoj a následnú výrobu vlastnej vakcíny, nie výrobu napr. vakcíny od Pfizer-u na Slovensku, však?)
Podľa medializovaných informácií slovenskí vedci vyvíjajúci vakcínu nedostali od štátu nejakú výraznejšiu podporu, čo je určite jeden z dôvodov, prečo tu výskum nenapreduje tak rýchlo ako u premiantov v zahraničí. Pri vývoji a výrobe vakcíny proti ochoreniu COVID-19 ide o celosvetovú súťaž, kde “slabší” (finančne, kapacitne, odborne) nemajú šancu, zaostávajú a je tam riziko, že ich investícia nebude efektívna. Cestou by mohlo byť začlenenie slovenského tímu do medzinárodnej spolupráce, kde je “silný” partner, aby sa dosiahol efekt zdieľania kapacít a know-how a minimalizovalo sa riziko neúspešnej investície. Zapojenie sa do vedeckých výskumných projektov a klinických štúdií nám môže priniesť efekt v lepšom poznaní a lepšom prístupe k inováciám a technológiám, ktoré sú špičkou vo svetovom meradle. V konečnom dôsledku by to potom malo zlepšovať kvalitu života, zdravia a v prípade kovidu aj zachraňovať životy ľudí.

  • 25.1.2021

Otázka (Zuzana Kullová, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, dovoľujem si Vás osloviť z ekonomického týždenníka Trend s ďalšou aktuálnou témou, do printu i na web.

  1. Mestá a obce v roku 2020 zvýšili dane z nehnuteľnosti v priemere o tretinu, prioritne podnikateľom. Samosprávy tento krok obhajovali s tým, že sa im znížili príjmy z dane fyzických osôb a zároveň stúpli výdavky spojené so zvyšovaním minimálnej mzdy a ďalších nových opatrení. Ako spätne hodnotíte tento krok samospráv, s prihliadnutím na pandémiu?
  2. V tomto roku zrejme samosprávy vo väčšine prípadov nepristúpili k zvýšeniu daní z nehnuteľností. OECD však tvrdí, že
    máme jedny z najnižších daní z nehnuteľností, čiže je predpoklad, že pôjde časom hore, čo pripravuje aj rezort financií. Ako sa pozeráte na tieto zámery a do akej miery sú nevyhnutné? Mala by táto daň stúpnuť najmä majetným ľuďom a prečo?
  3. Už dlhšie sa hovorí vo vláde o tom, že daň z nehnuteľností sa bude určovať podľa trhovej hodnoty nehnuteľností. Toto už bolo na stole myslím v r. 2015. Je toto tá správna cesta, ktorou by sme sa mali vybrať? Skúste to zdôvodniť. Funguje to podobne aj v zahraničí, alebo čo by mohlo byť pre nás inšpiráciou? Mnohí seniori sa napríklad obávajú, že hoci získali za socializmu lacné bývanie, teraz sa na tejto dani pomaly nedoplatia….
  4. Rezort financií plánuje viac teda zaťažiť daňami majetok a spotrebu, napríklad zavedením tzv. dane z luxusu. Je to podľa vás dobrý nápad v čase pandémie, kedy podnikatelia majú obmedzené fungovanie a ľudia často nemajú financií nazvyš? Aký je váš názor a čo by bolo potrebné urobiť z vášho pohľadu?

Odpoveď Petra Goliaša:

  1. Priamym impulzom k zvyšovaniu daní z nehnuteľností bol nárast nezdaniteľného minima, ktorý schválil parlament koncom roka 2019. Tým došlo k poklesu výnosu na dani z príjmov fyzických osôb, čo je hlavný zdroj príjmov samospráv. Súčasne prudko stúpla minimálna mzda a tým aj časť výdavkov samospráv. Samosprávam teda ešte pred pandémiou hrozilo prudké zhoršenie hospodárenia, čomu sa chceli vyhnúť najmä zvýšením daní z nehnuteľností. V konečnom dôsledku tak klesli dane z príjmov a stúpli dane z nehnuteľností. Pri vysokom daňovom zaťažení práce a nízkych daniach z nehnuteľností to je správna daňová politika. Podporuje totiž motivácie aktívne sa zapájať do pracovného trhu a efektívne využívať nehnuteľný majetok, čím prispieva k rastu ekonomiky. Následný nástup pandémie spôsobil prudký prepad príjmov samospráv, na čo museli reagovať najmä úspornými opatreniami, čerpaním rezerv a niektoré aj čerpaním pôžičiek od centrálnej vlády.
  2. Pripravovaná daňová reforma by mala výrazne odľahčiť daňovo-odvodovú záťaž príjmov z práce, čo spôsobí masívne výpadky verejných príjmov. Tie bude treba kompenzovať nielen lepším výberom daní a rušením daňových výnimiek ale aj zvyšovaním niektorých daní. Z pohľadu ekonomického rastu patrí zvyšovanie daní z nehnuteľností medzi najmenej škodlivé, keďže najmenej tlmí aktivitu. Navyše Slovensko má v medzinárodnom porovnaní príjmy z majetkových daní stále podpriemerné. Medzinárodné organizácie odporúčajú zaviesť progresívnu daň z nehnuteľností, to znamená vyššie sadzby pri nehnuteľnostiach s vyššou trhovou hodnotou. Preto sú potrebné cenové mapy nehnuteľností. Príjem daní z nehnuteľností dnes ide samosprávam, po ich zvýšení sa ale tok bude musieť čiastočne presmerovať. Zvýšené príjmy by mali dostávať inštitúcie, ktoré pocítia najväčšie výpadky, teda pri znižovaní odvodov najmä sociálna a zdravotné poisťovne.
  3. Naviazanie dane z nehnuteľností na ich trhovú cenu je štandardným riešením vo vyspelom svete. Vyššiu daň tak platia ľudia s hodnotnejším majetkom. Primerane vysoká daň motivuje vlastníkov k efektívnemu využívaniu ich nehnuteľností. Progresivita dane zmierňuje negatívne vplyvy na sociálne slabších obyvateľov.
  4. Prioritným cieľom daňovej reformy by mala byť podpora ekonomického rastu. To znamená pokles daní, ktoré sú pre rast najškodlivejšie a nárast daní, ktoré sú menej škodlivé. Medzi najškodlivejšie patria dane a odvody z príjmov. Medzi najmenej škodlivé patria dane z majetku a tiež zo spotreby a to najmä luxusných produktov, ako aj produktov ktoré poškodzujú zdravie alebo životné prostredie. Daňová reforma by mala byť rozpočtovo neutrálna, aby nezvýšila celkové daňové bremeno. V konečnom dôsledku by teda malo dôjsť k zmene daňového mixu, nie k zvýšeniu celkovej daňovej záťaže.

  • 22.1.2021

Otázka (Barbara Zmuskova, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som sa vás spýtať na váš názor na plánovanú daňovú reformu. Jej súčasťou by mali byť aj zvýšené majetkové dane. Pripravuje sa cenová mapa, ktorá by mala zabezpečiť, aby zvýšenie zasiahlo iba hodnotné nehnuteľnosti.

  • Ako hodnotíte tento plán rámcovo, aké úskalia má?
  • Ako sa bude musieť zmeniť systém, aby bolo zvýšenie funkčné (teraz v kompetencií samospráv)?

Odpoveď Petra Goliaša:
Daňová reforma by mala výrazne odľahčiť daňovo-odvodovú záťaž príjmov z práce, čo spôsobí masívne výpadky verejných príjmov. Tie bude treba kompenzovať nielen lepším výberom daní a rušením daňových výnimiek ale aj zvyšovaním niektorých daní. Z pohľadu ekonomického rastu patrí zvyšovanie daní z nehnuteľností medzi najmenej škodlivé, keďže najmenej tlmí aktivitu. Navyše Slovensko má v medzinárodnom porovnaní príjmy z majetkových daní stále podpriemerné. Medzinárodné organizácie odporúčajú zaviesť progresívnu daň z nehnuteľností, to znamená vyššie sadzby pri nehnuteľnostiach s vyššou trhovou hodnotou. Preto sú potrebné cenové mapy nehnuteľností. Príjem daní z nehnuteľností dnes ide samosprávam, po ich zvýšení sa ale tok bude musieť čiastočne presmerovať. Zvýšené príjmy by mali dostávať inštitúcie, ktoré pocítia najväčšie výpadky, teda pri znižovaní odvodov najmä sociálna a zdravotné poisťovne.

  • 22.1.2021

Otázka (Miroslav Homola​, Pravda)
Dobrý večer, pripravujem článok o aktuálnej situácii na trhu práce a o meškaní vyplácania štátnych dotácií na mzdy. Touto cestou by som chcel poprosiť o Váš odborný pohľad na vec. Otázky:

  • Ako zatiaľ hodnotíte vývoj na trhu práce, respektíve čísla za december a november minulého roka?
  • Ako hodnotíte doterajšie fungovanie Prvej pomoci a Prvej pomoci plus? Je pomoc efektívna?
  • Niektorým podnikateľom meškali a ešte meškajú dotácie za minuloročný október. Ako by to mohlo ovplyvniť zamestnanosť, resp. nezamestnanosť?
  • Môžeme ešte očakávať, že sa bude prepúšťať v najbližších mesiacoch?

Odpoveď Petra Goliaša:
Vzhľadom na rozsah krízy je malý nárast nezamestnanosti prekvapením, k čomu určite prispeli masívne dotácie na udržanie zamestnanosti. Vývoj nezamestnanosti potvrdzuje, že bolo správne prijímať opatrenia cielené na najviac postihnuté firmy a nie plošné opatrenia. Konečným testom efektívnosti bude až postupné vypínanie záchranných opatrení pri doznievaní krízy. Dočasná pomoc bude efektívna, pokiaľ sa podporené firmy po odznení pandémie dokážu udržať na vlastných nohách aj bez pomoci štátu.

  • 21.1.2021

Otázka (Marianna Onuferová, Denník N)
Ahoj Peter, chcem ťa poprosiť o odpoveď na uvedenú otázku.

  • Vzhľadom na silnú druhú vlnu pandémie je podľa teba čas na zvýšenie pomoci firmám a ľuďom?

Odpoveď Petra Goliaša:
Hlavne treba upchávať diery, cez ktoré môžu niektorí jednotlivci alebo firmy prepadávať. A tiež preveriť možnosti rozšírenia pomoci pri úhrade režijných nákladov. Zvážil by som aj úpravu maximálnej prvej pomoci pre podnikateľov v závislosti od ich vymeriavacích základov spred krízy. Dnes môžu pri výraznom poklese tržieb, pokiaľ nezatvorili prevádzku, dostať najviac 810 eur mesačne na osobu bez ohľadu na to, aké v minulosti platili odvody. Pri podnikateľoch, ktorí pred krízou platili dostatočne vysoké dane a odvody, by pomoc mohla byť vyššia. To by sa malo vzťahovať aj na jednoosobové eseročky, ktoré dnes môžu dostať od štátu najviac 315 eur mesačne.

  • 14.1.2021

Otázka (Igor Surovčík, SITA)
Dobrý deň, ministerstvo financií pripravuje daňovo-odvodovú reformu, ktorej základný návrh chce predstaviť v najbližších týždňoch. Rezort hovorí o vyššom zdanení majetku a spotreby a nižšom zdanení pracovnej aktivity.

  • Aký daňový mix by ste uvítali? Zvýšenie DPH, zrušenie nižšej sadzby DPH na potraviny, zvýšenie spotrebných dani alebo zavedenie nových ekologických daní?
  • Aké opatrenia by sa mali podľa vás prijať na zníženie daňovo-odvodového zaťaženia? * Malo by ísť o zníženie sadzieb daní z príjmov fyzických osôb, či o zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane?
  • Je podľa vás priestor aj na znižovanie odvodového zaťaženia? Ak áno, mali by sa znižovať odvody pre zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby alebo aj pre zamestnávateľov?
  • Mala by vláda uvažovať aj o znížení sadzieb daní z príjmov právnických osôb?

Odpoveď Petra Goliaša:
INEKO dlhodobo odporuca znizit odvody ludom s nizkym prijmom, aby sa im lahsie vstupovalo a udrzalo na trhu prace. Technickym riesenim moze byt odvodova odpocitalna polozka na zdravotne aj socialne odvody. Ta by mala platit pre zamestnancov, dohodarov aj zivnostnikov s nizkym prijmom. Pri razantnom znizeni by doslo k masivnemu vypadku prijmov vo verejnych financiach. Potrebne by boli kompenzacie v podobe kombinacie zrusenia danovych vynimiek, vyssich dani z majetku, zrusenia spodnych sadzieb DPH a zavedenia environmentalnych dani. Z takto vyzbieranych zdrojov by mali byt kompenzovane zdravotne poistovne aj Socialna poistovna, ktorym by po znizeni odvodov klesli prijmy. Znizenie socialnych odvodov pre ludi s nizkym prijmom by malo prebehnut tak, aby im sucasne neboli kratene buduce dochodky. Jednym z alternativnych rieseni je, ze by tymto ludom cast odvodov preplacal stat.

  • 12.1.2021

Otázka (Barbara Zmuskova, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, dnes sa na vás obraciam tak trochu už klasicky s prosbou o komentár štátnej pomoci. Rezort dopravy otvoril 15.12. schému pre cestovný ruch, ktorá mala reštauráciám, hotelom ale aj cestovným kanceláriám poskytnúť cez 100 miliónov eur. K minulému štvrtku zatiaľ vyplatili 6,2 miliónov eur, v legislatívnych dokumentoch pritom na 2020 rátali s vplyvom 17,7 miliónov.

  • Ako hodnotíte takéto tempo pomoci?
  • Ako všeobecne hodnotíte prístup vlády k schémam pomoci? Máme za sebou už takmer celý rok, počas ktorého sa podnikatelia sťažovali na pomalú a nedostatočnú pomoc. Zároveň sme ale nezachytili veľké krachy a nezamestnanosť je tiež porovnateľná s inými krajinami EÚ. Môžeme z toho vyvodiť, že pomoc bola dostatočná? Alebo nás efekty dostihnú keď vyprší dočasná ochrana, ktorá bola teraz predĺžená do konca januára?

Odpoveď Petra Goliaša:
Vzhladom na rozsah krizy je maly narast nezamestnanosti prekvapenim, k comu urcite prispeli zachranne opatrenia. Testom efektivnosti bude ich postupne vypinanie pri doznievani krizy. Docasna pomoc bude efektivna, pokial sa podporene firmy po odzneni pandemie dokazu udrzat na vlastnych nohach aj bez pomoci statu.

K cerpaniu schemy pre cestovny ruch sa neviem vyjadrit, kedze nemam podrobnejsie informacie.

  • 12.1.2021

Otázka (Zdenka Kollárová, Pravda)
Dobrý deň, rada by som Vás poprosila o odpovede na nasledujúce otázky. IFP vyrátal, že lockdown vyjde slovenskú ekonomiku na 1,1 % HDP z roku 2019. Ráta pritom s obmedzeniami až do konca februára. Za 11 dní decembra prišla ekonomika podľa prepočtov IFP o 230 miliónov eur. Lockdown d konca februára bude mať dopad ďalších 800 miliónov eur.

  • Zaujímalo by ma preto, či považujete tieto čísla za realistické? Prečo áno/nie?
  • Aké škody napáchajú protipandemické opatrenia v ekonomike podľa Vás? V ktorých odvetviach, regiónoch či skupinách obyvateľstva najviac?
  • Ako by sa dalo podľa Vás škody minimalizovať?

Odpoveď Petra Goliaša:
Vela moznosti na eliminaciu skod nemame. Uz tradicne treba co najcastejsie testovat rizikove oblasti a dodrziavat hygienicke a preventivne opatrenia. Klucove je zabranit zatvaraniu priemyselnych fabrik, ktore tvoria najviac pridanej hodnoty. Uspechom by bolo aj otvorenie materskych skol a aspon zakladnych skol prveho stupna na zaklade pravidelneho testovania. Zasadny zlom k lepsiemu ale prinesie zrejme az vakcina a zaockovanie velkej casti populacie, na co si este musime par mesiacov pockat. Dolezite je, aby sa prednostne ockovali najviac rizikovi ludia, teda najmä zdravotnici a socialni pracovnici v prvom kontakte s nakazenymi a nasledne seniori od tych najstarsich. Taky postup pri ockovani moze najrychlejsie odlahcit pretazene nemocnice a zabranit zbytocnym umrtiam.

  • 11.1.2021

Otázka (Petra Lániková, SITA)
Dobrý deň, pripravujem článok o “súboji”, ktorí aktuálne autority vedú ohľadom hospitalizovaných pacientov v nemocniciach. Premiér tvrdí, že nemocnice v súkromných rukách nedostatočne pomáhajú štátnym zvládať nápor pacientov s COVID-19. Asociácia nemocníc Slovenska sa bráni, že 44 % všetkých takýchto pacientov leží v ich nemocniciach, zároveň reprofilizujú veľký počet lôžok (aj celé nemocnice). Zároveň pán Visolajský z Lekárskeho odborového združenia obhajuje postoj premiéra a tvrdí, že na súkromné nemocnice treba zatlačiť. Ministerstvo zdravotníctva nám nevie poskytnúť údaje o tom, koľko pacientov leží konkrétne v ktorej nemocnici (či už štátnej, univerzitnej alebo súkromnej).

Chcela by som sa Vás preto opýtať na názor. Je pomoc nemocníc v súkromných rukách v tejto kritickej situácii dostatočná? Pomohla by reprofilizácia ďalších súkromných nemocníc? Aj dnes sa minister Krajčí vyjadril na tlačovke, že lôžka problém nie sú, ale personál je. Avšak personál zo súkromných nemocníc sa už do boja proti pandémii zapojil, respektíve museli sa zapojiť. Kde je teda pravda? Sú kroky, ktoré by ste vy odporučili a ktoré by pomohli vyriešiť túto kritickú situáciu v nemocniciach? Nemali by skôr nájsť riešenia spolupráce, ako ukazovať prstom?

Odpoveď Dušana Zachara:
Solidarita naprieč nemocnicami bez rozdielu toho, či sú v rukách štátu, žúp, miest, neziskoviek či súkromných subjektov, je v tejto krízovej situácii pre pacienta veľmi dôležitá. Je dobré, že sa ministerstvo zdravotníctva snaží koordinovať tento proces. Bez poznania dát o počtoch hospitalizácií je ťažké urobiť záver, že by súkromné zariadenia menej pomáhali s kovidovými pacientmi. Aktuálne zverejnené informácie od vedcov na portáli webnoviny.sk práveže hovoria, že súkromné zariadenia majú proporčne k svojej celkovej kapacite porovnateľný počet hospitalizovaných pacientov s ochorením COVID-19 ako štátne nemocnice.
Takisto treba zobrať do úvahy, že takmer v každej štátnej fakultnej a univerzitnej nemocnici je infekčné oddelenie alebo pneumológia, ktoré sú pre liečenie kovidových pacientov, čo sa týka špecializácie personálu, najvhodnejšie, preto je logické, keď pocienti s COVIDom-19 smerujú najprv tam. Po vyčerpaní ich kapacít však treba, aby pomáhali aj také nemocnice, ktoré dané oddelenia nemajú. Zo všeobecných nemocníc majú infekčné oddelenia len v Michalovciach a Lučenci a pľúcne ešte aj v Trebišove a Bojniciach.

  • 11.1.2021

Otázka (Rastislav Tinák, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, píšem článok pre Hospodárske noviny na aktuálny počet obetí koronavírusu. Chcel by som vás poprosiť o vyjadrenie na pár mojich otázok.

  1. Aktuálne sme prekročili počet 3000 úmrtí na koronavírus. Počet prípadov obmedzujeme lockdownom. Prišlo toto opatrenie včas, resp. dalo sa zabrániť takýmto číslam? Nemali sme prudšie zareagovať na zhoršujúcu sa situáciu?
  2. Nemocnice majú takmer vyčerpané kapacity. Majú pacienti adekvátnu starostlivosť, je dostatok lôžok na JISkách, nie je to ďalší faktor, ktorý zapríčinil vyšší počet obetí?
  3. Aký je ideálny spôsob, ako znížiť počet obetí koronavírusu?

Odpoveď Dušana Zachara:

  1. Áno, čiastočne sa dalo určitému počtu úmrtí predísť cielenejšími protiepidemickými opatreniami, testovaním, lepšou komunikáciou opatrení, skorším lockdownom bez toľkých výnimiek a najmä dodržiavaním a vynucovaním už prijatých opatrení.
  2. Je logické, že súčasný nával kovidových pacientov do slovenských nemocníc, ktoré nie sú navyše v takej dobrej kondícii ako napríklad tie nemecké, musí zapríčiniť v priemere zhoršenie dostupnosti a kvality celkovej zdravotnej starostlivosti poskytovanej pacientom aj s inými ochoreniami. S tým súvisí samozrejme aj vyšší počet úmrtí, ktoré by neboli, keby nenastal súčasný krízový stav.
  3. Aby sa na Slovensku už konečne začali očkovať proti COVID-19 aj najohrozenejšie skupiny obyvateľstva – seniori, starší klienti zariadení sociálnych služieb a ľudia s vážnymi chronickými ochoreniami. Musí sa prehodnotiť slovenský očkovací plán, ktorý momentálne uprednostňuje pri vakcinácii pred seniormi aj menej rizikové skupiny – napr. vojakov, policajtov, hasičov, energetikov, politikov a zdravotníkov, ktorí neprichádzajú do bezprostredného kontaktu s kovidovými pacientmi.