Štátny rozpočet nie je zameraný na výsledky

Dátum: 25.05.2007

Ciele štátneho rozpočtu umožňujú neúčelné hospodárenie s verejnými financiami
25.5.2007

Štát si v rozpočte kladie množstvo cieľov, ktoré ho nezaväzujú k dosiahnutiu žiadneho konkrétneho úžitku pre spoločnosť. Vyplynulo to z prieskumu, ktorý uskutočnil inštitút INEKO v spolupráci so 135 odborníkmi z oblastí hospodárstva, kultúry, školstva, športu, vedy a zdravotníctva. Podľa analýzy INEKO 73 percent cieľov štátneho rozpočtu v menovaných oblastiach je zameraných na podporu jednotlivých procesov a inštitúcií, bez požiadaviek na výsledky. Znamená to, že štát viac sleduje, koľko vydá rozhodnutí, koľko napíše rozborov a analýz, koľko podporí projektov alebo organizácií, ale už menej, čo sa týmito rozhodnutiami a analýzami dosiahne, aký úžitok prinesú projekty a podporené organizácie pre spoločnosť.

Podľa riaditeľa INEKO Eugena Jurzycu: „Je to akoby predajca áut zobral peniaze od zákazníka bez toho, aby sa s ním dohodol, aké auto za ne zákazník dostane.“

Ciele štátneho rozpočtu v súčasnej podobe neumožňujú transparentnú kontrolu využitia prerozdelených prostriedkov, pretože značný počet z monitorovaných cieľov je:

A. zameraných na procesy, a nie na výsledky:


Oblasť Príklad cieľa štátneho rozpočtu Vybraný komentár odborníkov
Kultúra
  • V rokoch 2007 až 2009 vydať na podporu zabezpečenia ochrany, obnovy a prezentácie pamiatkového fondu každoročne v priemere 15 000 rozhodnutí a stanovísk.
  • Merateľný ukazovateľ: Počet vydaných rozhodnutí a stanovísk. (Plán na 2007: 15 000)
 Počet ešte nemusí znamenať kvalitu. Dal by som dôraz na skutočný dopad týchto stanovísk na skutočné zlepšenie stavu.

Jozef Červeň, katolícky kňaz

B. zameraných na podporu inštitúcií, a nie na výsledky:


Oblasť Príklad cieľa štátneho rozpočtu Vybraný komentár odborníkov
Šport
  • Podporovať v rokoch 2007-2009 rozvoj športových odvetví v športových organizáciách, v roku 2007 podporiť rozvoj športových odvetví v 85 športových organizáciách.
  • Merateľný ukazovateľ: Počet podporených športových organizácií. (Plán na 2007: 85)
 Rozvoj športových odvetví – čo to je? Ukazovateľom by malo byť, čo tá podpora priniesla.
Alfonz Juck, atletický manažér; organizátor podujatí

C. naformulovaných s chybami, nejasne alebo vágne:


Oblasť Príklad cieľa štátneho rozpočtu Vybraný komentár odborníkov
Veda
  • Posilňovať v rokoch 2007- 2009 zapojenie verejných vysokých škôl do riešenia výskumných problémov s aplikačným výstupom do rezortu školstva; dosiahnuť v roku 2009 zvýšenie najmenej o 10% stavu z roku 2006.
  • Merateľný ukazovateľ: % nárast počtu projektov s aplikačným výstupom do rezortu školstva. (Plán na 2007: 5%)
Vôbec nerozumiem pojmu “aplikačný výstup do rezortu školstva”. Neviem si ani predstaviť, čo by to mohlo byť. V tejto formulácii je to absolútne nezmyselný cieľ.
Richard Kollár, University of Michigan
 
Nerozumiem, o aké aplikačné výstupy sa má jednať.
Ivan Kraus, Univerzita Komenského

D. nemerateľných – bez merateľného ukazovateľa, so zlým merateľným ukazovateľom alebo principiálne nemerateľných:


Oblasť Príklad cieľa štátneho rozpočtu Vybraný komentár odborníkov
Zdravotníctvo
  • V roku 2007 zvýšiť kvalitu pri príprave výučby laickej verejnosti pri poskytovaní prvej pomoci o 5% oproti roku 2006.
  • Merateľný ukazovateľ: % zvýšenia. (Plán na 2007: 5%)
 Ako sa to bude merať – nevidím šancu…

Juraj Nemec, Univerzita Mateja Bela

Zdroj príkladov: Návrh výdavkov rozpočtových kapitol na roky 2007 až 2009 realizovaných formou programového rozpočtovania, Vláda Slovenskej republiky, október 2006.

Ďalšie príklady možno nájsť v prílohe 1.

INEKO odporúča, aby sa pri formulácii cieľov štátneho rozpočtu zvýšil dôraz na výsledok, ktorý by bol overiteľný medzinárodnými štatistikami a porovnaniami. Príklady cieľov, ktoré odborníci odporúčajú zaradiť do štátneho rozpočtu, sú uvedené v prílohe 2.

Poznámky:

Programové rozpočtovanie (rozpočtovanie zamerané na výsledky) sa Slovensko snaží zaviesť už niekoľko rokov. Zámerom takéhoto rozpočtovania je definovať očakávané výsledky z prostriedkov vynakladaných v štátnom rozpočte, overiteľné merateľnými ukazovateľmi. Podľa správy OECD (Economic Survey of the Slovak Republic 2005) sa však tento zámer Slovensku zatiaľ nedarí dostatočne napĺňať.

Projekt HESO – Efektívny štátny rozpočet vznikol za účelom zintenzívniť diskusiu nielen o výške deficitu a výdavkov jednotlivých rozpočtových kapitol, ale aj o úžitku vynakladaných peňazí pre spoločnosť. V rámci tohto projektu odborníci hodnotili prínos 260 cieľov štátneho rozpočtu na rok 2007 z oblastí hospodárstva (garant – Podnikateľská aliancia Slovenska), kultúry, školstva, športu, vedy a zdravotníctva a 56 cieľov, ktoré zostavilo INEKO na základe názorov odborníkov.

Hodnotenia a komentáre odborníkov majú charakter osobného postoja a nemusia zodpovedať názorovej línii organizácie, v ktorej pôsobia. Kliknite si na zoznam hodnotiacich odborníkov.

Príloha 1: Vybrané príklady monitorovaných cieľov štátneho rozpočtu
Príloha 2: Ciele, ktoré odborníkom v štátnom rozpočte najviac chýbajú

Dušan Zachar, Miroslava Kemeňová

manažéri projektu
e-mail: heso[bodka]rozpocet[zavinac]ineko[bodka]sk