Aktuality
Odborníci o zvyšovaní výdavkov
Peter Goliaš diskutoval na TA3 v Analýzach a trendoch s predsedom Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Jánom Tóthom o novele zákona o štátnom rozpočte, ktorá zvyšuje výdavky o 3,4 miliardy eur a deficit verejných financií zo 7,4 % HDP na 9,9 % HDP. Z celkovej sumy nových výdavkov zhruba miliarda nebude zvyšovať deficit, keďže ide o presuny aktív v rámci subjektov verejnej správy.
Novela je podľa Petra Goliaša objektívne potrebná, keďže pôvodne vyčlenená rezerva na riešenie pandémie vo výške zhruba miliardy eur už bola minutá a silná druhá vlna pandémie zo začiatku roka vyvolala ďalšie výdavky štátu na pomoc postihnutým ľuďom a firmám. S cieľom zabezpečiť čo najmenší dopad na deficit odporučil, aby čo najviac výdavkov bolo hradených z eurofondov.
Z celkovej sumy výdavkov súvisí s pandémiou 2,4 mld. eur, zvyšná takmer miliarda ide na nepandemické výdavky. Najväčšiu časť nepandemických výdavkov predstavujú transfery pre železničné spoločnosti, ktoré sú dlhodobo v strate a ich pravidelné dotovanie zaťažuje verejné financie. Druhou najväčšou položkou je nešpecifikovaná rezerva, pričom rizikom sú požiadavky rezortov na dofinancovanie, ktoré by mohli zvyšovať deficit.
Peter Goliaš sa kriticky vyjadril k forme predloženia novely zákona o štátnom rozpočte. Novela neobsahuje informácie o použití pôvodne vyčlenenej miliardovej rezervy na riešenie pandémie a neobsahuje ani podrobný prehľad zvyšovaných výdavkov. To sťažuje politikom aj verejnosti porozumieť dôvodom prijímania novely a tiež oprávnenosti konkrétnych výdavkov. Dôkazom toho sú aj rozpory medzi koaličnými partnermi, ktoré vyplývajú z nedostatočnej komunikácie.
Upozornil tiež, že podľa aktuálneho Programu stability stúpne štrukturálny deficit verejných financií z 2,9 % HDP v roku 2020 na 5,5 % HDP v roku 2021. Vláda pritom odkladá ozdravovanie verejných financií až na predvolebný rok 2023. V tom čase bude ale vôľa politikov prijímať nepopulárne opatrenia nízka. Reálne preto hrozí, že v tomto volebnom období k ozdravovaniu nedôjde.
Popri jednorazových výdavkoch na riešenie dôsledkov pandémie by preto mala vláda čím skôr riešiť aj štrukturálne problémy, ktoré zhoršujú udržateľnosť verejných financií. Ide napríklad o hospodárenie železničných spoločností, rastúce výdavky v zdravotníctve či dôchodkovom systéme. Vláda by tiež mala prijať plán ozdravovania verejných financií podopretý konkrétnymi opatreniami s výhľadom do konca volebného obdobia.
Dátum: 21.05.21 • 
Stavebné konanie je príliš zdĺhavé a zložité, tvrdia podnikatelia
Riešenia vidia v záväzných lehotách, digitalizácii a tiež v meraní dĺžky konaní na jednotlivých úradoch a systematickom odstraňovaní nedostatkov. Väčšina podnikateľov nesúhlasí s prenosom tejto kompetencie z obcí na štátnu správu či na vyššie územné celky.
Dátum: 21.05.21 •
Kompromisná evolúcia verejného obstarávania je lepšia ako revolúcia vicepremiéra Holého
Novela zákona o verejnom obstarávaní, ktorú predložili spolu vicepremiér Štefan Holý a predseda ÚVO Miroslav Hlivák je posunom vpred v porovnaní s pôvodne pripravovanou “revolúciou” v štátnych nákupoch. Zhodujú sa v tom mimovládne organizácie Transparency International Slovensko, INEKO, Aliancia Fair- play, Slovensko.Digital a Nadácia Zastavme korupciu. Aj v novom návrhu vidia potenciálne riziká, o ktorých včera diskutovali so zástupcami ÚVO.
Dátum: 20.05.21 •
Takmer polovica občanov nie je spokojná s kvalitou demokracie
Ľuďom najviac prekáža, že politici neriešia ich naozajstné problémy a že sa netrestá nehospodárne nakladanie s majetkom štátu. Na druhej strane v porovnaní s rokom 2016 na Slovensku významne stúpol podiel ľudí, ktorí veria demokracii a preferujú demokratické zmeny, pričom klesla podpora nedemokratických riešení.
Dátum: 27.04.21 •
Ekonómovia sa zhodli, že stav verejných financií by sa najviac zlepšil zavedením výdavkových limitov
Výsledky ankety medzi členmi Klubu ekonomických analytikov (KEA): Medzi najvyššie priority novely ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti patrí zavedenie výdavkových limitov. Členovia KEA sa ďalej zhodli, že navrhovaná novela so sebou prináša pozitívne zmeny, ktoré zlepšia stav verejných financií. Popri zavedení výdavkových limitov má pozitívny ohlas najmä prechod na sledovanie čistého dlhu, posilnenie postavenia a úloh Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, posilnenie postavenia a úloh nezávislých výborov pre makroekonomické a daňové prognózy a tiež úpravy fungovania a pravidiel dlhovej brzdy. Naproti tomu väčšina členov nesúhlasí so zavedením daňovej brzdy do zákona.
Dátum: 26.04.21 •
← Staršie články Novšie články →
