Ekonómovia sa zhodli, že stav verejných financií by sa najviac zlepšil zavedením výdavkových limitov

Dátum: 26.04.2021

Výsledky ankety medzi členmi Klubu ekonomických analytikov (KEA): Medzi najvyššie priority novely ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti patrí zavedenie výdavkových limitov. Členovia KEA sa ďalej zhodli, že navrhovaná novela so sebou prináša pozitívne zmeny, ktoré zlepšia stav verejných financií. Popri zavedení výdavkových limitov má pozitívny ohlas najmä prechod na sledovanie čistého dlhu, posilnenie postavenia a úloh Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, posilnenie postavenia a úloh nezávislých výborov pre makroekonomické a daňové prognózy a tiež úpravy fungovania a pravidiel dlhovej brzdy. Naproti tomu väčšina členov nesúhlasí so zavedením daňovej brzdy do zákona.

Komentáre Petra Goliaša k jednotlivým bodom:

  1. K prechodu na sledovanie čistého dlhu: “Opatrenie umožní lepšie riadiť likviditné rezervy štátu. Zníži sa riziko politických tlakov na neprimerané znižovanie rezerv ku koncu roka.”
  2. K úpravám dlhovej brzdy: “Prínosom je zreálnenie sankčných hraníc a ich postupný pokles na udržateľné úrovne, ako aj zavedenie presne určenej povinnej konsolidácie v prípade prekročenia sankčných pásiem.”
  3. K zavedeniu výdavkových limitov: “Ide o kľúčové opatrenie pre dokončenie rámca pravidiel rozpočtovej zodpovednosti, ktoré majú stabilizovať verejné financie. Cieľom je zamedziť nadmernému míňaniu vlád v dobrých časoch a vytvoriť tak rezervy na horšie časy.”
  4. K posilneniu nezávislosti výborov: “Rozšírenie právomocí nezávislého daňového výboru o prognózy nedaňových príjmov a vybraných výdavkov zníži riziko politických zásahov a manipulácií v štátnom rozpočte.”
  5. K posilneniu RRZ: “RRZ je kľúčovým strážcom stability verejných financií. Posilnenie jej právomocí a tiež nezávislosti významne zlepší kvalitu verejnej diskusie o verejných financiách, pomôže včas identifikovať riziká a potrebné riešenia. Zvýšia sa tak šance na ozdravenie verejných financií a ich kvalitnejšie riadenie.”
  6. K zavedeniu daňovej brzdy: “Dopad na verejné financie by závisel od konkrétnej hranice daňovej brzdy a sankcií za jej prekročenie. Každopádne dnes medzi ekonómami nie je odborná zhoda na optimálnej výške daňovo-odvodového zaťaženia, preto nie je vhodné zavádzať tento parameter do ústavného zákona. Napriek tomu by bolo vhodné analyticky podložiť dopady prípadného zvyšovania rôznych daní na ekonomiku tak, aby sa znížilo riziko nadmerného zdaňovania, resp. nevhodnej štruktúry daní.”