Dátum: 15.01.2008
Predvolebný sľub „zvýšiť minimálnu mzdu na 60% priemernej mzdy“ zhodnotili odborníci v prieskume1 INEKO známkou -2,2 (na škále -3 až +3). Ide teda o zlý sľub, ktorého splnenie by poškodilo ekonomiku Slovenska. Vysoká minimálna mzda totiž vytvára bariéry zamestnať sa, a to najmä pre slabšie kvalifikovaných ľudí s nízkym príjmom. Vláda by preto mala skôr investovať do rekvalifikačných kurzov a snažiť sa o čo najvyšší zdravý ekonomický rast, ktorý je najlepšou cestou k vytváraniu pracovných miest.
Znenie sľubu:
Sociálna demokracia chystá atak aj na minimálnu mzdu. Do roku 2010 by sa mala zo zákona stanoviť na 60 percent z priemernej mzdy, čo by napríklad dnes znamenalo asi 9 500 oproti súčasným 6 900 korún.
Zdroj: Hospodárske noviny, 5.12.2005, názov článku: “Fico si môže zatvoriť dvere do vlády”
Náš cieľ je jasný: Dosiahnuť v určitom horizonte takú výšku minimálnej mzdy, ktorá bude predstavovať 60 percent z priemerného zárobku v národnom hospodárstve.
Zdroj: Robert Fico, predseda vlády, SME 2.10.2006
Vybrané komentáre ku kvalite sľubu:
(Zdroj: Prieskum INEKO, máj 2007)
Logika dôsledkov zvyšovania minimálnej mzdy nás nepustí: prepúšťanie a rast nezamestnanosti. Takto sú platené len malé skupiny obyvateľov. Väčšinou ide o ľudí s najnižším vzdelaním. Vláda by preto mala skôr investovať do rekvalifikačných kurzov a pokúsiť sa týmto ľuďom zmeniť alebo rozšíriť si vzdelanie a tým pádom zvýšiť aj svoju cenu na trhu práce.
Radoslav Štefančík, Univerzita sv. Cyrila a Metoda, Trnava
Nemá zmysel. Po prvé, bežná úroveň, až na pár výnimiek, v celej EÚ je minimálna mzda na úrovni 35 – 40 % priemernej mzdy. Po druhé, rozdiely medzi mzdami v Bratislavskom a v Prešovskom regióne sú až 52 %. Inými slovami, ak by sme rešpektovali súčasný stav (keď je minimálna mzda 40,5 % priemernej), tak v Bratislave by mala byť vyššia ako 10200 Sk, zatiaľ čo v Prešove nižšia než 5700 Sk. Paušálne zvýšenie minimálnej mzdy na úroveň 60 % celoštátneho priemeru by znamenalo, že v Prešovskom regióne by minimálna mzda tvorila takmer 85 % priemernej.
Martin Chren, Nadácia F.A.Hayeka
Ide o atak na akademicky a empiricky podložené zistenie, že s výškou minimálnej mzdy rastie počet ľudí s minimálnou kvalifikáciou, ktorí ostávajú bez práce. Zdravý hospodársky rast, ktorý prispieva k poklesu nezamestnanosti, je jediným dlhodobo udržateľným riešením ako prispieť k vyšším príjmom bez toho, že by to administratívnymi opatreniami vrhalo najmenej kvalifikovaných do začarovaného kruhu nezamestnanosti a nedostupnosti pracovných miest napriek záujmu a ochote o slabšie platenú prácu.
Anonymný autor
Takýto rast minimálnej mzdy by už znamenal silný tlak na zvýšenie nezamestnanosti. Dostala by sa totiž vysoko na úroveň, v ktorej slúži najmä na výpočet rôznych dotácií, do pásma, v ktorom znemožní zamestnanie oveľa väčšieho počtu potenciálnych zamestnancov než dnes.
Eugen Jurzyca, INEKO
Zvyšovanie minimálnej mzdy je protisociálny krok, ktorý spôsobí, že mnohé pracovné miesta zaniknú a niektoré nové, ktoré by vzniknúť mohli, nevzniknú. Vláda má pritom omnoho efektívnejšie nástroje na zlepšenie atraktívnosti zamestnaní s nízkou pridanou hodnotou.
Vladimír Tvaroška, bývalý štátny tajomník MF SR
Ďalší z radu populistických sľubov s negatívnym dopadom na trh práce. Stanovenie a rast minimálnej mzdy utlmuje zamestnanosť slabo kvalifikovanej pracovnej sily, predovšetkým vo výrobných sektoroch, stavebníctve a službách.
František Chovanec, Premier Consulting Prešov, spol. s. r.o.
Minimálna mzda obmedzuje slobodný vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Štát by týmto dohodám, s ktorými obe strany súhlasia, nemal brániť a inštitút minimálnej mzdy by sa mal zrušiť.
Michal Mušák, Slovenská sporiteľňa
Najlepšia cena práce je tá, v ktorej sa stretá dopyt s ponukou; čím viac administratívnych zásahov do tejto rovnováhy, tým menší záujem o prácu, ktorej cena je umelo nadhodnotená; existenčné riziká pre podniky s nižšou tvorbou pridanej hodnoty (a teda aj nižšími mzdami v súčasnosti).
Robert Kičina, Podnikateľská aliancia Slovenska
Podľa ekonomickej teórie sa jedná o príliš vysokú minimálnu mzdu s negatívnym dopadom na súvisiace systémy.
Juraj Nemec, Univerzita Mateja Bela, Banská Bystrica
Zvyšovanie sa dá podoprieť aj rozumnými argumentmi, ale 60 percent nikto rozumne nevyargumentoval.
Juraj Draxler, Centre for European Policy Studies, Brusel, Belgicko
Ak by sa aj minimálna mzda odtrhla od iných dávok a regulí, tak by to bolo nevykonateľné alebo kontraproduktívne.
Konštantín Čikovský, denník SME
Slušná sociálno-demokratická vláda by minimálnu mzdu mala zrušiť úplne, aby sa mohli zamestnať aj prudko nezamestnateľní, alebo tí, ktorí nemôžu fungovať na riadny úväzok. R. Sulík uvádza príklad baliča nákupov v supermarketoch – také pracovné miesta u nás nevznikajú, i keď ľudia by si možno radi mesačne prilepšili aj troma-štyrma tisíckami.
Martin Jaroš, týždenník Trend
Ak by sa toto opatrenie podarilo zo dňa na deň presadiť, znamenalo by to ohrozenie cca 500 000 pracovných miest, ktoré sa nachádzajú pod touto hranicou.
Richard Ďurana, INESS
Nezodpovedný sľub, ktorý, ak by sa naplnil, by kvôli nárastu mzdových nákladov, ktorý nie je pokrytý nárastom produktivity, ohrozil množstvo “low-paid” pracovných miest najmä v chudobných regiónoch a mohol by viesť k nárastu čiernej práce.
Ľuboš Vagač, Centrum pre hospodársky rozvoj
Prečo práve 60 percent? Odkiaľ sa vzalo toto číslo? Ekonomickí odborníci SMERu počítali a vyšlo im presne 60 percent? Ak minimálnu mzdu, potom v takej výške, aká je optimálna pre danú ekonomiku. A ak je optimum vo výške 60 percent, potom áno. Ale len na základe dohody odborárskych bossov s premiérom určite nie – zlé nastavenie parametra môže mať veľmi nepriaznivý účinok na slovenské hospodárstvo.
Richard Kollár, University of Michigan, USA
Sľuby a lamentácie – čo politici sľúbili a čo z toho plnia
Ostatné spracované sľuby:
1 V prieskume INEKO hodnotilo 26 odborníkov kvalitu 50 najvýznamnejších sľubov predstaviteľov súčasnej vlády. Uvedený text obsahuje vybrané komentáre odborníkov ku kvalite sľubu, to znamená k vplyvu, aký by malo splnenie daného sľubu na ekonomiku Slovenska. Kompletné znenie sľubov, ich hodnotenie vrátane komentárov, ako aj zoznamu odborníkov nájdete na stránke projektu: Sľuby a lamentácie – čo politici sľúbili a čo z toho plnia.