Dátum: 12.02.2008
Predvolebný sľub ,,nespoplatnenie denného vysokoškolského štúdia“ zhodnotili odborníci v prieskume1 INEKO zápornou známkou -1,9 (na škále -3 až +3). Experti upozornili, že sociálna spravodlivosť bezplatného vysokoškolského štúdia je otázna. Štúdium je totiž najmä prínosom pre študenta a preto by malo byť spolufinancované spotrebiteľom. Spoplatnenie by tiež otvorilo nový zdroj financovania vysokých škôl. Štát by tak ušetril peniaze, ktoré by mohol použiť na sociálne a prospechové štipendiá a zabezpečiť viac možností pre štúdium šikovných študentov a študentov zo sociálne slabších rodín. Spoplatním by okrem toho stúpla hodnota vzdelania v očiach študenta, čím by vznikol vzťah predajca (škola) – zákazník (študent). To by viedlo k posilneniu súťaže medzi školami, a tým aj k zvýšeniu kvality štúdia.
Znenie sľubu:
Nespoplatnenie denného vysokoškolského štúdia
Podfinancovanie školstva v žiadnom prípade neriešiť napríklad spoplatnením vysokoškolského štúdia, ale viaczdrojovým financovaním vysokých škôl s prísnou kontrolou vynakladaných prostriedkov.
Zdroj: Volebný program SMER-u, december 2005
Vláda nezavedie spoplatnenie dennej formy vysokoškolského vzdelávania.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Vybrané komentáre ku kvalite sľubu:
(Zdroj: Prieskum INEKO, máj 2007)
Bez súkromných zdrojov v systéme bude nedostatok finančných prostriedkov, „šedé“ peniaze a rovnostárstvo naďalej základnou charakteristikou nášho vysokého školstva. Rovnostárska dotácia na študenta nielenže udržiava vysoké školstvo podvyživené, ale tiež nepriamo zvýhodňuje financovanie predimenzovaných študijných programov, s častokrát otáznou pridanou hodnotou pre spoločnosť a bez dopytu na trhu práce. Štruktúra študijných programov a reálnych potrieb trhu práce je v obrovskom napätí a konzervácia takéhoto stavu vyhovuje tým členom akademickej obce, ktorí verejné vysoké školy chápu ako doživotné prebendy za katedrami alebo ako továreň na diplomy „zadarmo“. Dopyt na trhu práce v zdravej ekonomike tlačí na vzdelávacie inštitúcie, aby zabezpečovali „potrebných“ absolventov. To neplatí, ak v systéme existujú deformácie egalitárskeho charakteru. Spoplatnením štúdia (externého i interného) by sa do systému dostali potrebné zdroje a vytvorili by sa tiež predpoklady na vykryštalizovanie elitných univerzít ako „ťahúňov“ vysokoškolského vzdelávania a vedy v krajine. Spomínaný sľub je v príkrom rozpore s reálnymi potrebami slovenského vysokého školstva.
František Chovanec – Premier Consulting Prešov, spol. s. r.o
Spoplatnenie denného štúdia na vysokých školách by prinieslo viac finančných prostriedkov na sociálne a prospechové štipendiá. Zabezpečilo by to viac možností pre štúdium mladých ľudí z rodín s nižším príjmom rodičov.
Radoslav Štefančík – Univerzita sv. Cyrila a Metoda, Trnava
Ak by sa spoplatnili všetci študenti, bolo by školné asi tri krát nižšie, než keď sa spoplatnia iba externisti. Štát by mal kontrolovať najmä kvalitu štúdia a zabezpečiť, aby jeho peniaze boli použité najmä na financovanie dobrých a sociálne slabších študentov.
Eugen Jurzyca – INEKO
Neexistencia poplatkov za štúdium znamená, že ľudia s nižším príjmom sa skladajú na vysokoškolské vzdelanie ľuďom s vyššími príjmami. Kombinácia poplatkov s pôžičkami je sociálne spravodlivá.
Vladimír Tvaroška – Envico, a.s. (bývalý štátny tajomník MF SR)
Kým nebude mať vzdelanie cenu, nebude mať ani hodnotu.
Richard Ďurana – INESS
Aj vzdelanie je službou. Samotné spoplatnenie nie je riešením, treba problémy školstva riešiť komplexne a systémovo. Avšak dnes budú externisti dotovať denných študentov, bude chýbať vzťah predajca – zákazník, budú chýbať správne podnety pre konanie.
Martin Chren – Nadácia F.A.Hayeka
Posilňovanie chiméry o bezplatnom školstve. Bez priamych platieb nie je tlak na zvyšovanie kvality dostatočný.
Robert Kičina – Podnikateľská aliancia Slovenska
VŠ štúdium je predovšetkým prínosom pre študenta a malo by byť spolufinancované spotrebiteľom.
Juraj Nemec – Univerzita Mateja Bela, Banská Bystrica
Sľuby a lamentácie – čo politici sľúbili a čo z toho plnia
Ostatné spracované sľuby:
1 V prieskume INEKO hodnotilo 26 odborníkov kvalitu 50 najvýznamnejších sľubov predstaviteľov súčasnej vlády. Uvedený text obsahuje vybrané komentáre odborníkov ku kvalite sľubu, to znamená k vplyvu, aký by malo splnenie daného sľubu na ekonomiku Slovenska. Kompletné znenie sľubov, ich hodnotenie vrátane komentárov, ako aj zoznamu odborníkov nájdete na stránke projektu: Sľuby a lamentácie – čo politici sľúbili a čo z toho plnia.