Slovenská správa ciest, Investičná výstavba a správa ciest Žilina
Dátum: 24.03.2020
Neformálne Multisektorové partnerstvo k aktivite č. 1 (Monitoring pripravenosti a efektívnosti dopravných projektov, návrh ich prioritizácie)
Subjekty:
- INEKO, Bajkalská 25, Bratislava
- Slovenská správa ciest, Investičná výstavba a správa ciest Žilina, Martina Rázusa 8175/104A, Žilina
Kontaktné osoby:
- INEKO – Ján Kovalčík, analytik
- SSC Košice – Stanislav Lališ, vedúci úseku investičnej prípravy
Predmet:
Konzultácie k pripravovaným projektom rozvoja ciest I. triedy v Žilinskom a Trenčianskom kraji, najmä pri spracovaní štúdií uskutočniteľnosti modernizácie cestných ťahov.
Účel a ciele partnerstva:
Otvorenie procesu posudzovania funkčnosti cestných ťahov a variantov riešenia nevyhovujúcich úsekov pripomienkam a podnetom, ktoré neidentifikuje sama SSC Žilina. Včasným preskúmaním podnetov prispieť k výberu efektívnejších riešení dopravných problémov, k neskreslenému posúdeniu ich prínosov a nadväzne aj k riadne odôvodnenej prioritizácii konkrétnych stavieb.
Konkrétne aktivity INEKO v rámci partnerstva so SSC Žilina:
Máj – október 2019:
Aktívna účasť na niekoľkých pracovných rokovaniach na pôde SSC IVSC Žilina k štúdii uskutočniteľnosti koridoru cesty I. triedy I/64 Topoľčany – Žilina. Upozornenie na nedostatky návrhu riešenia dopravných prieskumov a možný súvis s výrazným podcenením tejto časti prác v cenovej ponuke firmy Valbek, ktorá zákazku získala (iba 1/3 ceny časti plnenia oproti iným uchádzačom => pri vyhodnocovaní ponúk mala komisia žiadať vysvetlenie). Je potrebné skvalitniť prácu komisií pri hodnotení ponúk.
Odporúčanie zladiť a dopĺňať sa s prieskumami, ktoré sa v území spracúvajú pre strategické plány udržateľného rozvoja mobility v žilinskom a trenčianskom kraji. Opakované pripomienkovanie návrhov rozmiestnenia sčítacích stanovíšť, odporúčania lepšieho zhodnotenia dát z prieskumov.
Návrhy k ďalším prerokúvaným otázkam na pracovných rokovaniach v priebehu spracovania štúdie. Odporúčania predchádzať opakovaniu nedostatkov v štúdiách uskutočniteľnosti (zlepšenie kvality zadávania štúdií, ako aj preberania dodaných výstupov).
December 2019 – február 2020:
Oboznamovanie sa so stavom prípravy modernizácie cesty I/9 Chocholná – Trenčianska Turná a plánom organizácie výstavby a dopravných obmedzení počas plánovaných až 2 rokov výstavby.
Vypracovanie a zaslanie analýzy: Návrhy na zefektívnenie plánu organizácie výstavby a dopravy pri modernizácii úseku I/9 Chocholná – Mníchova Lehota. Účasť na prerokovaní návrhov so zástupcami relevantných inštitúcií (SSC Žilina, MDV, TNSK, dopravné inšpektoráty), iniciovanie lepšej súčinnosti kľúčových aktérov v záujme predídenia kolapsu dopravy počas dlhotrvajúcich dopravných obmedzení a presmerovania dopravy.
Národná diaľničná spoločnosť
Dátum: 24.01.2020
Neformálne Multisektorové partnerstvo k aktivitám č. 1 (Monitoring pripravenosti a efektívnosti dopravných projektov, návrh ich prioritizácie) a č. 3 (Tvorba a aktualizácia internetového portálu s mapou a prehľadmi informácií o dopravných projektoch)
Subjekty:
- INEKO, Bajkalská 25, Bratislava
- Národná diaľničná spoločnosť, Lamačská cesta 5, Bratislava
Kontaktné osoby:
- INEKO – Ján Kovalčík, analytik
- NDS – Jiří Hájek, investičný riaditeľ
Predmet:
Poskytovanie informácií o stave prípravy projektov diaľnic a rýchlostných ciest, konzultácie k opakujúcim sa nedostatkom a možnostiam ich eliminácie v záujme lepšej prípravy a efektívnejšieho obstarávania dopravných stavieb.
Účel a ciele partnerstva:
Otvorenie informácií o desiatkach plánovaných úsekov diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku odbornej i laickej verejnosti, a to v užívateľsky komfortnom prostredí. Predchádzanie nedostatkom vo vyhlasovaných obstarávaniach – v záujme väčšej otvorenosti a korektnosti súťaží, získania lepších uchádzačov a ponúk, a tiež predchádzania opodstatneným námietkam, ktoré dlho blokujú ukončovanie tendrov.
Konkrétne aktivity INEKO v rámci partnerstva s NDS:
20.6.2018:
Pracovné stretnutie s NDS. Predstavenie projektu INEKO a zámeru prispievať k výrazne lepšej dostupnosti relevantných informácií o dopravných projektoch v SR, a to prostredníctvom portálu, ktorého základom je interaktívna mapa diaľnic a rýchlostných ciest. Úvodné prediskutovanie možností poskytnutia a pravidelnej aktualizácie údajov užitočných pre kvalitnejšiu verejnú diskusiu.
10.7.2018:
Pokračovanie diskusie o možnostiach poskytnutia údajov o úsekoch v prevádzke a v príprave pre potreby portálu. Oboznámenie sa s aktuálnym vývojom pri meškajúcich projektoch vo výstavbe. Návrhy na zvýšenie transparentnosti a otvorenosti verejných obstarávaní.
9.8.2018:
Pracovné stretnutie s predstaviteľmi NDS k možnostiam zvýšenia transparentnosti a zlepšenia výsledkov tendrov. Konkrétne návrhy:
- zverejňovanie informácií o ponukách vo verejnom obstarávaní hneď po ich otvorení,
- aktívne komunikovanie zlej praxe v plneniach dodávateľov (prevencia podcenenia ponúk),
- otvorená a kvalifikovaná príprava multikritérií pre súťaže na projektové dokumentácie, kde je najvýraznejší verejný záujem vyberať nielen podľa najnižšej ceny,
- širšie využívanie smerových dát z mýtneho systému v príprave projektov.
September – november 2018:
Dopĺňanie, kontrola, spresňovanie a vysvetľovanie – emailom, telefonicky i na pracovných stretnutiach –obsiahlych súborov údajov z NDS v záujme predstavenia čo najkomplexnejšej ponuky údajov o diaľniciach a rýchlostných cestách na postáli cesty.ineko.sk.
29.1.2019:
Pracovné stretnutie s investičným riaditeľom NDS: Doplnenie a aktualizácia informácií o príčinách vážnych problémov kľúčovej stavby diaľnice D1 (Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná skala) a o možnostiach riešenia.
13.2.2019:
Pracovné stretnutie s NDS k možnostiam zmiernenia kongescií v zostávajúcom období čakania na meškajúce úseky diaľnic D1 a D3. Diskusia o potenciáli a časovej náročnosti uskutočnenia menších opatrení v Ružomberku a na ceste I/11 pri Kysuckom Novom Meste.
15.5. a 4.6.2019:
Pracovné stretnutie so zástupcom NDS a následne účasť na pracovnom rokovaní na NDS k možnostiam a prekážkam využitia anonymizovaných dát o polohe SIM kariet na analýzy mobility, kvalitnejšie modelovanie dopravy a navrhovanie efektívnejších dopravných riešení.
August – december 2019:
Účasť na úvodnej fáze prípravných trhových konzultácií k súťaži na dostavbu úseku D1 s tunelom a Višňové. Oboznámenie sa s podkladmi pre chystaný tender (informatívny dokument, kvalifikačné, eliminačné i výberové kritériá). Spracovanie analýzy nedostatkov a odporúčaní na ich odstránenie: Zhodnotenie podmienok tendra na dostavbu D1 s tunelom Višňové a návrhy korekcií pred vyhlásením verejnej súťaže. Zaslanie predstaviteľom NDS na zváženie a včasné predídenie zbytočným problémom v najočakávanejšej súťaži na kľúčovú stavbu diaľnice D1.
November 2019 – január 2020:
Komunikácia s NDS vo veci infožiadosti o poskytnutie údajov z automatických sčítačov dopravy, ktorej NDS opakovane nevyhovela.
Pracovné stretnutia k otázkam mýtneho systému – jeho (ne)efektívnosti, pokračovania, nového obstarávania i využiteľnosti údajov pre portál INEKO. A tiež k dopadom minulých i nových požiadaviek autodopravcov na náklady a výnosy z mýtneho systému.
DataCentrum (podriadená organizácia MF SR)
Dátum: 25.11.2019
Neformálne Multisektorové partnerstvo k aktivite č. 7 (Zásadné rozšírenie a aktualizácia portálu http://www.hospodarenieobci.sk/)
Subjekty:
- INEKO, Bajkalská 25, Bratislava
- DataCentrum (podriadená organizácia MF SR), Cintorínska 5, Bratislava
Kontaktné osoby:
- INEKO – Matej Tunega, analytik
- DataCentrum (MF SR) – Magda Styková
Predmet:
Konzultácie k poskytovaniu zbieraných dát o hospodárení miest a obcí v SR.
Účel a ciele partnerstva:
Pri každej požiadavke na dáta o hospodárení miest a obcí sa môcť oboznámiť s možnosťami – vopred sa oboznámiť s tým, akými presne dátami DataCentrum disponuje a v akej podobe možno export týchto dát zostaviť. Cieľom je teda preskúmať možnosti, ako čo najefektívnejšie zostaviť požiadavku na export dát tak, aby bola obsahovo čo najkvalitnejšia a aby boli dáta efektívne poskytnuté – aby sa predišlo nedostatkom, ktoré by bolo potrebné dodatočne odstraňovať. Tak, aby INEKO adresovalo správne požiadavky a aby tieto požiadavky mohli byť efektívne a optimálne vybavené. Poznámka: samotné formálne znenie žiadostí sa adresuje MF SR, ktoré potom zostavenie exportu dát deleguje na svoju organizáciu DataCentrum. DataCentrum export zostaví a dáta sa následne dostanú do INEKO.
Konkrétne aktivity INEKO v rámci partnerstva s DataCentrom (podriadená organizácia MF SR):
24.4.2018:
Zaslanie žiadosti o poskytnutie údajov – kompletného zoznamu všetkých spoločností, rozpočtových, príspevkových organizácií či iných subjektov, v ktorých majú vlastnícky podiel slovenské samosprávy (vrátane stavu za rok 2017). Údaje boli poskytnuté 4.5.2018.
16.5.2018:
Zaslanie žiadosti o poskytnutie údajov – komplexné účtovné údaje za všetky samosprávy v SR za rok 2017. Údaje boli poskytnuté 29.5.2018, pričom menšia časť údajov (za VÚC) nebola poskytnutá tak, ako INEKO zamýšľalo – preto INEKO dožiadalo opravné údaje, ktoré už boli následne poskytnuté vo vyhovujúcej forme.
6.5.2019:
Zaslanie žiadosti o poskytnutie údajov – komplexné účtovné údaje za všetky samosprávy v SR za rok 2018. Údaje boli poskytnuté 20.5.2019. V poskytnutých dátach (údaje o úveroch od ŠFRB) INEKO s odstupom času identifikovalo chybu. V rámci riešenia tohto problému prebehlo 6.8.2019 stretnutie na pôde MF SR, kde sa dohodlo, akým spôsobom tieto dáta opraviť. Následne INEKO už na základe správnych dát vykonalo opravu údajov na svojom portáli a vo svojich výstupoch.
11.10.2019:
Zaslanie žiadosti o poskytnutie údajov – žiadosť zameraná na údaje, ktoré samosprávy vykazujú prostredníctvom tzv. výkazov “FIN 1-12”. Následne, 23.10.2019 prebehlo stretnutie (na pôde DataCentra), kde sme si vyjasnili, aký presne export by pre nás malo DataCentrum zostaviť. Údaje boli poskytnuté 5.11.2019.
20.11.2019:
Zaslanie žiadosti o poskytnutie údajov – kompletný zoznam všetkých spoločností, rozpočtových, príspevkových organizácií či iných subjektov, v ktorých majú alebo mali vlastnícky podiel slovenské samosprávy v jednotlivých kalendárnych rokoch (vrátane stavu za rok 2018).
Slovenská správa ciest, Investičná výstavba a správa ciest Košice
Dátum: 24.10.2019
Neformálne Multisektorové partnerstvo k aktivite č. 1 (Monitoring pripravenosti a efektívnosti dopravných projektov, návrh ich prioritizácie)
Subjekty:
- INEKO, Bajkalská 25, Bratislava
- Slovenská správa ciest, Investičná výstavba a správa ciest Košice, Kasárenské nám. 4, Košice
Kontaktné osoby:
- INEKO – Ján Kovalčík, analytik
- SSC Košice – Gabriela Mareková, vedúca úseku investičnej prípravy
Predmet:
Konzultácie k pripravovaným projektom rozvoja ciest I. triedy na východnom Slovensku, najmä pri spracovaní štúdií uskutočniteľnosti modernizácie cestných ťahov.
Účel a ciele partnerstva:
Otvorenie procesu posudzovania funkčnosti cestných ťahov a variantov riešenia nevyhovujúcich úsekov pripomienkam a podnetom, ktoré neidentifikuje sama SSC Košice. Včasným preskúmaním podnetov prispieť k výberu efektívnejších riešení dopravných problémov na východnom Slovensku, k neskreslenému posúdeniu ich prínosov a nadväzne aj k riadne odôvodnenej prioritizácii konkrétnych stavieb.
Konkrétne aktivity INEKO v rámci partnerstva so SSC Košice:
18.6.2018:
Účasť na verejnom prerokovaní Štúdie realizovateľnosti I/18 a I/74 Lipníky – Ubľa a obhliadke najproblémovejších úsekov riešených cestných ťahov spolu s projektantom, zástupcami SSC Košice a Ministerstva dopravy a výstavby SR (nadväzne 12.7. pripomienkovanie záznamu).
1.8.2018:
E-mailové konzultácie s ÚHP nadväzne na nedostatky v ŠR Lipníky – Ubľa a nekonkrétnu odpoveď riešiteľa dopravnej prognózy na otázky INEKO z prerokovania štúdie (úloha zo záznamu).
Pripomienky zaslané SSC Košice a odporúčania/ návrhy adresované MDV SR na opatrenia, ktoré by predchádzali opakovaniu nedostatkov v štúdiách uskutočniteľnosti (zlepšenie kontroly a kvality zadávania a preberania štúdií realizovateľnosti).
Marec – jún 2019 + október 2019:
Aktívna participácia na priebežných pracovných rokovaniach s riešiteľom štúdie uskutočniteľnosti ciest I/67, I/66 a I/77 na ťahu Rožňava – Poprad – Bardejovské kúpele. Telefonická, e-mailová i osobná komunikácia so SSC Košice a projektantom, účasť na pracovných rokovaniach, spracúvanie a zasielanie pripomienok a návrhov k podkladom zasielaným k jednotlivým priebežným prerokovaniam aj k záverečnému prerokovaniu. Viacero zdôvodnených odporúčaní najmä k prevereniu možností efektívnejšieho riešenia obchvatov medzi Popradom a Spišskou Belou.
12.6.2019:
Účasť na záverečnom prerokovaní štúdie realizovateľnosti I/68 Mníšek nad Popradom – Prešov (oneskorené finále dlhého procesu, ku ktorému ešte nebol prizvaný zástupca INEKO). Upozornenie na zjavne pokrivené vstupné predpoklady výrazne skresľujúce prínosy (časové úspory) a výsledok CBA pre 2 úseky, kde sa odporúča realizácia preložky cesty. Odporučenie prijatia opatrení, aby k výraznému nadhodnocovaniu socio-ekonomických prínosov projektov a tým aj vylepšovaniu výsledkov CBA nedochádzalo, pretože je dôležité robiť výber prioritných projektov na realizáciu na základe korektných, nie pokrivených údajov.
26.9.2019:
Účasť na pracovnom stretnutí k príprave zadania (súťažných podkladov) pre Štúdiu uskutočniteľnosti cestného úseku I/15 Vranov nad Topľou – Stročín. Cieľom stretnutia bolo nastavenie požiadaviek na obsah štúdie tak, aby sa vytvoril predpoklad pre kvalitný a použiteľný výstup od budúceho dodávateľa.
4.10.2019:
Spracovanie a zaslanie odporúčaní INEKO pre SSC Košice na exaktnejšie zadefinovanie požiadaviek na rozsah dopravných prieskumov pre štúdiu uskutočniteľnosti modernizácie cestného ťahu I/15
Platový automat brzdí
Dátum: 24.06.2019
Publikované 20.6.2019 v Zdravotníckych novinách.
Nielen Implementačná jednotka (IJ) na Úrade vlády SR, ale aj Ministerstvo financií (MF) SR už dlhšiu dobu upozorňujú, že tzv. platový automat zdravotníckych pracovníkov zamestnaných v ústavných zariadeniach nie je pre náš zdravotnícky systém v súčasnosti optimálnym riešením. Súhlasím.
Od protestnej akcie s hromadnými výpoveďami lekárov počas Radičovej vlády v roku 2011, kedy sa naštartoval proces stanovenia minimálnych mzdových nárokov lekárov v legislatíve, ktoré sa každoročne automaticky valorizujú na základe rastu priemernej mzdy v hospodárstve, si slovenskí nemocniční lekári platovo výrazne polepšili. Sami hovoria, že výška platu už nie je pre nich ten najväčší problém. Kým v roku 2011 bol pomer celkovo vyplatenej priemernej hrubej mzdy nemocničného lekára (vrátane neatestovaných lekárov) k priemernej mzde zamestnanca v hospodárstve SR 2,1, minulý rok tento násobok predstavoval už hodnotu 2,7. Od roku 2011 sa za 7 rokov priemerná hrubá mesačná mzda (vrátane náhrad za pracovnú pohotovosť) všetkých nemocničných lekárov zvýšila podľa údajov z NCZI o 1053 eur na 2710 eur v roku 2018. Aj v medzinárodnom porovnaní patríme pri tomto ukazovateli do hornej polovice európskych krajín.
Paradoxne, ďalšie vypuklé problémy slovenského zdravotníctva v nemocničnom segmente, na ktoré lekári legitímne upozorňujú, nemôžu byť razantnejšie riešené aj z dôvodu, že v niektorých mesiacoch atakujú mzdové náklady v niektorých nemocniciach hranicu 90 % z celkových tržieb od zdravotných poisťovní (podľa MF SR je to ročne v priemere 60 až 80 %). Väčšina štátnych nemocníc sa zadlžuje a nevie vygenerovať vlastné zdroje na potrebnú bežnú údržbu, a nieto ešte na zásadnejšiu modernizáciu. Čiže na to, aby mali zamestnanci nemocníc lepšie pracovné prostredie a pacienti sa v nich cítili lepšie a bezpečnejšie. Teraz odhliadnem od morálneho problému neplatenia odvodov Sociálnej poisťovni štátnymi nemocnicami, čím de facto všetci budúci dôchodcovia pomáhajú svojimi nižšími budúcimi dôchodkami financovať celý systém.
Súhlasím s názorom MF SR, že súčasný platový automat je neudržateľný, keďže tempo rastu miezd v nemocniciach predbieha rast produktivity práce v tomto sektore. To ohrozuje ozdravenie hospodárenia štátnych nemocníc, a to aj napriek ich opakovanému oddlžovaniu. Nechávam bokom problematiku metódy financovania a výšky platieb od zdravotných poisťovní.
Súhlasím s názorom IJ, že by sa mal preskúmať súčasný stav odmeňovania zdravotníckych pracovníkov v nemocniciach a navrhnúť spôsob väčšieho zohľadnenia výkonnosti a kvality, teda dosahovaných výsledkov v systéme odmeňovania. Súhlasím s výrokom predsedu Lekárskeho odborového združenia, že chorobou nášho zdravotníctva je, že tu pozeráme len na peniaze, ale nejako sme pozabudli pozerať na kvalitu.
Akceptujem, že niektorí zamestnanci ústavných zariadení môžu preferovať istý, stabilný príjem, ale určite existujú aj takí, ktorí by radi profesne aj platovo napredovali, len ich v tom brzdí benevolentne a nemotivačne nastavený platový automat, ktorý podnecuje prinajlepšom priemernosť. Čo tak napríklad znížiť výšku platového automatu a posilniť rolu variabilnej zložky platu na základe transparentne určených a zverejňovaných kritérií dosahovaných výsledkov práce? Alebo nechať zdravotníkom vybrať z možností vyššieho platového automatu (ktorý však bude musieť byť v porovnaní s dneškom upravený, aby bol udržateľný), ale nižšej výkonnostnej zložky príjmu alebo nižšej garantovanej mzdy, ale o to výraznejšej možnosti rastu platu v naviazanosti na plnenie výkonnostno-kvalitatívnych ukazovateľov. V prvej fáze by sa to mohlo nastaviť tak, že nebudú klesať celkové výdavky na mzdy zdravotníkov, ale môžu byť medzi zamestnancov inak rozdelené. Mohli by sme tak získať vyššiu hodnotu za rovnaké peniaze.
Dušan Zachar, INEKO
Pozn.: V oblasti zdravotníctva realizuje INEKO projekty, ktoré sú o.i. podporené z Európskeho sociálneho fondu cez operačný program Efektívna verejná správa a zdravotnými poisťovňami Dôvera a Union.
Operačný program Efektívna verejná správa - mediálne výstupy projektu
Dátum: 13.05.2019
Nasledujúce mediálne výstupy sú súčasťou a vznikli vďaka projektu, ktorý je podporený z Európskeho sociálneho fondu cez operačný program Efektívna verejná správa.
Aktivita č. 1: Monitoring pripravenosti a efektívnosti dopravných projektov, návrh ich prioritizácie
11.6.2018, DennikN.sk
Érsek objednáva projekty pre 170 kilometrov diaľnic, znova protežuje tie, kde má voličov
6.6.2018, myzilina.SME.sk
Diaľničný privádzač z Rajeckej doliny zrejme nikdy nepostavia
8.10.2018, hnonline.sk
Zlým rozpočtovaním sa prehlbuje sekera štátnych firiem
Rozhovor s analytikom INEKO Jánom Kovalčíkom o návrhu rozpočtu pre dopravu na rok 2019
14.10.2018, sme.sk
Analytik: Vlaky zadarmo sú populizmus, stoja desiatky miliónov eur
Rozhovor s analytikom INEKO Jánom Kovalčíkom o návrhu rozpočtu o podfinancovaní údržby ciest a nerozpočtovaní nákladov na vlaky zadarmo
15.10.2018, Rádio Expres
Rozhovor s analytikom INEKO Jánom Kovalčíkom o hlavných problémoch v rezorte dopravy v relácii Naživo s Braňom Závodským
25.10.2018, sme.sk
Hádajte, na aké cesty Slovenská správa ciest míňa rekordných 223 miliónov eur
Analytický blog objasňujúci, ako vláda zanedbáva vyše 3 000 km štátnych ciest I. triedy, no štedro zaplatila obrovskú sumu za nové cesty v jedinom priemyselnom parku pre Jaguar
2.1.2019, DennikN.sk
Dostavba diaľnice D1 sa odsúva do roku 2027
9.1.2019, TREND.sk
Diaľničná spoločnosť už vie, ako vyhodí stavbárov z Višňového
Článok reportéra Trendu Kováča o stavbe úseku D1 s tunelom Višňové, čerpajúci aj z obsiahlejšej konzultácie s analytikom INEKO
11.2.2019, Život
Bratislava zažije dopravný masaker: Jazde autom do mesta sa treba vyhnúť, tieto cesty uzatvoria
24.1.2019, Rádio Expres
Rozhovor s analytikom INEKO Jánom Kovalčíkom o čoraz neistejšom horizonte dokončenia úseku D1 s tunelom Višňové v relácii Naživo s Braňom Závodským
11.2.2019, HNonline.sk
Za meškanie PPP projektu zvykne platiť investor. U nás možno nie
15.2.2019, Hlavné správy
Dopravné obmedzenia v Bratislave sú rozsiahle, nepríjemné, ale nutné, tvrdí anylitik INEKO
22.2.2019, HNonline.sk
Štát zrýchľuje prípravu rýchlostnej cesty na juhu
1.3.2019, HNonline.sk
O miliardovej ceste pri Nitre rozhodnú Česi
13.3.2019, sme.sk
Za volantom: Maďari spoja Bratislavu s Košicami skôr. Nie je to hanba
Rozhovor s analytikom INEKO Jánom Kovalčíkom pre podcast denníka SME o doprave k súvislostiam zastavenia výstavby úseku D1 s tunelom Višňové
27.3.2019, TREND.sk
Bratislava musí dopravu zefektívniť. Viac koľají pomôže len čiastočne
Aktivita č. 2: Rozvoj a aktualizácia portálu http://skoly.ineko.sk/
15.11.2018, ineko.blog.sme.sk
Pozrite si vylepšené rebríčky základných a stredných škôl
11/2018, INEKO
INEKO školský newsletter, november 2018
22.11.2018, RTVS
Ranné správy RTVS
Informačný blok o aktualizácii rebr. škôl v štúdiu RTVS
18.3.2019, appDay.tv
Košice a Michalovce majú dlhodobo najlepšie hodnotenia škôl
Rozhovor o základných a stredných školách
Aktivita č. 3: Tvorba a aktualizácia internetového portálu s mapou a prehľadmi informácií o dopravných projektoch
Aktivita č. 4: Vylepšovanie metodiky hodnotenia kvality a efektívnosti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti
3.7.2018, Hospodárske noviny
Zmeny prinesú väčšiu zodpovednosť pre lekárov
(Rozhovor s analytikom INEKO Dušanom Zacharom)
3.7.2018, MY Hornonitrianske noviny
8.7.2018, MYHornaNitra.SME.sk
Riaditeľ nemocnice chce viac komunikovať s ľuďmi
(Komentár analytika INEKO Dušana Zachara)
13.7.2018, TV Markíza
Prvé televízne noviny o 17:00 a Televízne noviny o 19:00: Veľké zmeny v nemocniciach
(Komentár analytika INEKO Dušana Zachara k stratifikácii nemocníc)
30.7.2018, TV Markíza
Televízne noviny: Ako dlho čakať u lekára
(Komentár analytika INEKO Dušana Zachara)
8.9.2018, TA3
Hlavné správy – Na dýchací prístroj čaká mesiace
8.9.2018, TV JOJ
Noviny TV JOJ – Začiatok stratifikácie nemocníc
20.9.2018, DennikN.sk
Na operáciu na neurochirurgii v Bratislave sa čaká rok, inde dva až tri mesiace
4.10.2018, TREND (ročenka o zdravotníctve)
Transparentné nákupy či viac ordinačných hodín. Zmeny v rezorte sa dotkli viacerých
23.10.2018, SME
Čakal na operáciu, pod nôž ho vraj dostal až úplatok
TV Markíza, 21.11.2018
Televízne noviny – Koľko si počkáme na vyšetrenia
Hospodárske noviny, 26.11.2018
Zdravotníctvo ťahá dole málo sestier
TV Markíza, 27.11.2018
Televízne noviny – Ako chcú zmeniť nemocnice
TREND.sk, 27.11.2018
Skutočne kvalitné a bezpečné nemocnice? Ministerstvo sľubuje, že budú do dvoch rokov
TV Markíza, 28.11.2018
Televízne noviny – Riziká nemocničnej reformy
Hospodárske noviny, 29.11.2018
Nemocnice si budú vyberať, v čom chcú byť naozaj dobré
RTVS (Slovenská televízia), 2.12.2018
Správy RTVS – Nové kritériá pre nemocnice
vZdravotnictve.sk, 3.12.2018
Stratifikácia nemocníc: vítaná a očakávaná
Új Szó, 10.12.2018
Jövőre indul a kórházreform (Budúci rok začne nemocničná reforma (stratifikácia nemocníc))
i-health.sk, 10.12.2018
Realizácia stratifikácie nemocníc je jednou z najdôležitejších zdravotníckych reforiem
Hospodárske noviny, 21.12.2018
Najdôležitejší krok ministerky Kalavskej: reforma nemocníc
TREND.sk, 28.12.2018
Drucker si na svoju stranu Fica nezískal. Kalavskej sa to pri Pellegrinim podarilo
TV Markíza, 31.12.2018
Televízne noviny – Zmeny v zdravotníctve
Rádio Slovensko, 5.1.2019
Rádiožurnál o 18:00 – Problémy so zubnými ambulanciami
Rádio Slovensko, 5.1.2019
Rádiožurnál o 22:00 – Zubných pohotovostí ubúda
TV Markíza, 9.1.2019
Televízne noviny – Sanitky už pacientov nevozia
TV JOJ, 17.1.2019
Noviny TV JOJ – Bratislava, Slovensko: Budú mať požičané stoly
HNonline.sk, 22.1.2019
Veľká zdravotnícka reforma sa blíži: Slováci budú ležať v nemocniciach kratšie
TV Markíza, 24.1.2019
Prvé televízne noviny – Pripoistenie zdravia
TV Markíza, 24.1.2019
Televízne noviny – Pripoistenie zdravia
HNonline.sk, 24.1.2019
Kliník sa plánuje viac, ale lekári chýbajú
TREND, 24.1.2019
Prečo hľadáme dobrého lekára po známosti
TV Markíza, 27.1.2019
Televízne noviny – Čo bude s neurochirurgiou
Zdravotnícke noviny, 31.1.2019
Zhodnotenie slovenského zdravotníctva
HNonline.sk, 13.2.2019
Zhodnotenie slovenského zdravotníctva
KOŠICE:DNES, 7.2.2019
Ministerstvo zdravotníctva: Urgentné príjmy v troch košických nemocniciach budú fungovať lepšie
Hospodárske noviny, 13.2.2019
Prvý špičkový urgent má Banská Bystrica
Hospodárske noviny, 27.2.2019
Pôrodnice budú musieť plniť limity
TREND.sk, 7.3.2019
Napriek oddlženiu strata. Päť najväčších štátnych nemocníc má stále problém
i-health.sk, 7.3.2019
Oddlženie nemocníc a pokračujúce straty
TV Markíza, 10.3.2019
Televízne noviny – Čo ďalej
Televízne noviny – Čo ďalej
Televízne noviny – Čo ďalej
Aktuality.sk, 12.3.2019
Union nehovoril celú pravdu. Majiteľom vyplatil miliónové dividendy
Zdravotnícke noviny, 14.3.2019
V rebríčku sme si pohoršili
Plus JEDEN DEŇ, 14.3.2019
Zatvoria nám 14 pôrodníc?
Žilinský večerník, 19.3.2019
Nemocnica vyhodnotila spokojnosť pacientov. S prieskumom INEKO si protirečí
Hospodárske noviny, 20.3.2019
Štát opäť rozdal nemocniciam milióny
Aktivita č. 5: Vylepšovanie metodiky hodnotenia výsledkov žiakov základných, stredných a vysokých škôl
ineko.blog.sme.sk, 13.4.2018
Pridaná hodnota – o čom vypovedá, aké ma výhody a ktoré školy dosahujú najlepšie hodnoty?
Aktivita č. 6: Zásadná funkčná prestavba, rozšírenie a aktualizácia portálu http://nemocnice.ineko.sk/
27.8.2018, Plus JEDEN DEŇ
Katastrofálne hospodárenie štátnych nemocníc: Peniaze prešafárili, dostali ďalšie milióny!
31.8.2018, Hospodárske noviny
Na dôležité operácie čakáme kratšie
5.9.2018, RTVS – Rádio Slovensko
K veci – Slovensko sa borí s nedostatkom ľudí v zdravotníctve (Rozhovor s analytikom INEKO Dušanom Zacharom)
5.9.2018, SME
Sestry žiadajú 1600 eur, aby neodišli
6.9.2018, Nový Čas
Kto sa postará o našich pacientov? (Komentár analytika INEKO Dušana Zachara)
11.9.2018 , Hospodárske noviny
S obnovou zariadení už meškáme veľmi dlho (Rozhovor s analytikom INEKO Dušanom Zacharom)
8.10.2018, INEKO
Tlačová konferencia INEKO: Ocenenie Nemocnica roka 2018 získali nemocnice v Banskej Bystrici a Starej Ľubovni
8.10.2018, INEKO
Tlačová správa
9.10.2018, TREND
Konferencia Zdravotnícky manažment 2018: Odovzdávanie ocenení Nemocnica roka 2018
9.10.2018, TREND
Konferencia Zdravotnícky manažment 2018: Nemocnica v každom meste? Prečo sa nemocnice musia zmeniť (aktívna účasť analytika INEKO Dušana Zachara na panelovej diskusii k stratifikácii nemocníc)
9.10.2018, TREND
Konferencia Zdravotnícky manažment 2018: Nemocnica v každom meste? Prečo sa nemocnice musia zmeniť
november 2018
12 mediálnych výstupov v súvislosti so zverejnením výsledkov hodnotenia nemocníc v rámci ocenenia Nemocnica roka 2018
6.12.2018, Žilinský večerník
Žilinská nemocnica v modernizácii: dočkajú sa pacienti reprezentatívneho zdravotníckeho zariadenia?
7.12.2018, MYOravaSME.sk
Hodnotili nemocnice. Ako dopadli oravské?
Hospodárske noviny, 14.1.2019
Oddlžovanie nemocníc sa blíži do svojho finále
Piešťanský denník, 14.1.2019
Čo priniesol rok 2018 v piešťanskej regionálnej politike (hodnotenie Nemocnica roka 2018)
Plus 7 dní, 17.1.2019
Ekologická katastrofa?
(rekonštrukcia FNsP FDR Banská Bystrica)
TREND.sk, 28.1.2019
Ministerstvo zdravotníctva utajuje informácie. A ešte pri tom aj porušilo zákon
The Slovak Spectator, 30.1.2019
Hospital in Banská Bystrica will be reconstructed
Hospodárske noviny, 30.1.2019
Oprava top nemocnice je výhodnejšia
Zdravotnícke noviny, 31.1.2019
Rok významných investícií (Nemocnica roka 2018 – hodnotenie nemocníc Trenčianskeho samosprávneho kraja)
myhornanitra.SME.sk, 5.2.2019
Krajským nemocniciam schválili riaditeľov
STV, 12.2.2019
Správy RTVS – Štát znižuje zisky súkromníkom v nemocniciach
Noviny Kežmarok, 4.3.2019
Kežmarská nemocnica má za sebou rok zmien
Hlavne.sk, 7.3.2019
Ktorá je najlepšia nemocnica?
martinkultan.blog.sme.sk, 7.3.2019
Naj nemocnica
HNonline.sk, 7.3.2019
Najlepšia nemocnica patrí pod ministerstvo vnútra, rozhodli pacienti (Nemocničné protiklady. Pacienti hodnotia kvalitu)
TA3, 17.3.2019
Hlavné správy – Oddlženie nemocníc ukončili
TV Markíza, 17.3.2019
Televízne noviny – Vstup lekárov z Ukrajiny
Televízne noviny – Vstup lekárov z Ukrajiny
mytrencin.SME.sk, 19.3.2019
V areáli Trenčianskej nemocnice postavia nový pavilón
Hospodárske noviny, 20.3.2019
V prvom kole osekali vyše 300 miliónov eur
STV, 22.3.2019
Správy RTVS – Oddlžovanie nemocníc
TREND.sk, 22.3.2019
Ekonomický riaditeľ žilinskej nemocnice: Nemám čo tajiť
STV, 23.3.2019
Správy RTVS – Obnova trenčianskej nemocnice
Aktivita č. 7: Zásadné rozšírenie a aktualizácia portálu http://www.hospodarenieobci.sk/
ineko.blog.sme.sk, 10.8.2018
Blížia sa komunálne voľby, mestá nafúkli svoje bežné výdavky o vyše 6 %
ineko.blog.sme.sk, 5.9.2018
Dlh žúp sa pohybuje od 33 do 99 eur na obyvateľa
ineko.blog.sme.sk, 25.10.2018
Pozrite si, akými hospodármi boli primátori počas tohto volebného obdobia
HN TV, 12.11.2018
Komunálne voľby 2018: Živé štúdio HNtelevízie
Informačný blok o hosp. samospráv v štúdiu HN TV
Slovenské zdravotníctvo je vraj lepšie ako české či britské
Dátum: 14.02.2018
Na úvod by som rád poznamenal, že medzinárodné porovnávanie zdravotníckych systémov má svoje opodstatnenie, informuje verejnosť, dáva spätnú väzbu tvorcom politík a vytvára tlak na zlepšovanie systémov a možnosti inšpirovať sa najlepšími. Akékoľvek medzinárodne porovnávanie celých systémov či parciálnych ukazovateľov sa však všade na svete stretáva s problémom dostupnosti, relevantnosti a porovnateľnosti údajov, čiže kvality dát. A práve na tejto kvalite potom stojí a padá výpovedná hodnota týchto porovnaní a rebríčkov. Cieľom tvorcov rebríčkov by malo byť, aby výber hodnotených ukazovateľov a zozbierané údaje čo najvernejšie odzrkadľovali realitu a čo najmenej deformovali následné porovnávanie.
To sa podľa môjho názoru v prípade rebríčka EuroHealth Consumer Index 2017 a postavenia Slovenska v ňom príliš nepodarilo. Slovensko sa za rok posunulo vpred z 23. na 13. miesto, hneď za Švédsko, pričom predbehlo napríklad Írsko, Taliansko, Španielsko, Portugalsko, Estónsko, Slovinsko, Česko, ako aj Veľkú Britániu. Takýto kolosálny posun podľa mňa nie je vysvetliteľný skutočným stavom a zmenami v slovenskom zdravotníctve, ktoré nie sú také výrazné, nie sú reformného charakteru a predstavujú skôr čiastkové vylepšenia, a nie zmenu systému. Mimochodom práve toho systému, ktorý analytikom zo švédskeho Health Consumer Powerhouse (HCP) pripomínal ešte v roku 2014, kedy sa Slovensku v rebríčku príliš nedarilo, „stále starý systém pred rozdelením Československa“. Nechajme teraz bokom, že ani toto prirovnanie nesedí a pozrime sa, ako HCP odôvodňuje aktuálny výrazný posun slovenského zdravotníckeho systému v ich rebríčku. Pýtajú sa, či za to nemôžeme vďačiť „relatívne nedávno zavedenému systému súkromného doplnkového zdravotného poistenia“. Nepomýlili si náhodou švédski analytici krajinu, ktorú hodnotili?
Kredibilite rankingu EHCI istotne nepridáva ani fakt, že Slovensko získalo plný počet bodov pri parametroch – dostupnosť špecialistov bez nutnosti mať odporúčanie od všeobecného lekára a právo pacienta na druhý lekársky názor. Tieto faktické chyby sú evidentné a dokumentovateľné našou legislatívou. Ťažšie sa však už rozporujú parametre, pri ktorých dáta za Slovensko nie sú nikde zverejnené, pričom aj z výskumu INEKO vieme, že Slovensku chýba v databáze OECD spomedzi okolitých krajín ďaleko najviac údajov. V takom prípade sa zostavovatelia rebríčka EHCI spoliehajú na expertné hodnotenie daných parametrov zo strany ministerstiev, národných agentúr a najmä pacientskych organizácií, ktoré bývajú vo väčšine európskych krajín vplyvné, rešpektované a hodnotia svoje zdravotnícke systémy prirodzene oveľa kritickejšie ako štátni úradníci. HCP však pri Slovensku prekvapene konštatuje, že výrazný posun v rebríčku vznikol nie vďaka odpovediam rezortných úradníkov, ale najmä vďaka ešte pozitívnejšiemu hodnoteniu zo strany pacientskej alebo pacientskych organizácií pôsobiacich na Slovensku.
Kontrolka upozorňujúca na nejaký problém však Švédom asi nezablikala, a tak Slovensko získalo v disciplíne dostupnosť zdravotnej starostlivosti, kde sa okrem priameho prístupu pacientov k špecialistom a všeobecným lekárom hodnotili aj čakacie doby na plánované operácie, CT-vyšetrenia, emergentný príjem a onkologickú terapiu, maximálny počet bodov a spolu so Švajčiarskom sme sa stali premiantmi v dostupnosti zdravotnej starostlivosti v Európe. Možno sa to dozvedeli už aj Britky, a preto tak radi chodia na plastickú chirurgiu do Košíc…
Slovenskému dobrému postaveniu v aktuálnom rebríčku EHCI zahralo tiež do karát, že organizátori tento rok vyradili z hodnotenia pár otázok, kde Slovensko v minulosti veľmi nebodovalo. Suma sumárum, prekvapujúci posun Slovenska v rebríčku vznikol ako dôsledok súhrnu okolností: faktické chyby, subjektívne nekritické hodnotenie v dotazníkovom prieskume národných pacientskych organizácií, metodické úpravy, ale aj nepopierateľný reálny progres, ktorý bol však s veľkou pravdepodobnosťou predošlými faktormi v rebríčku nadhodnotený.
Berme preto 13. pozíciu Slovenska v EHCI 2017 s rezervou, tak ako aj dobové tvrdenie tých istých švédskych analytikov z HCP z roku 2014, že Slovensko „prikladá prioritu rozvoju elektronických služieb v zdravotníctve“. Ak by to totiž skutočne platilo, tak by sme dnes v eZdraví boli niekde úplne inde.
Dušan Zachar, INEKO
Článok publikovali 8.2.2018 v Zdravotníckych novinách.
Vybrané externé aktivity analytikov INEKO
Dátum: 11.02.2016
- Oznam o externých aktivitách: Peter Goliaš bude v užšom kruhu poradcov ministra financií (17.12.2020)
- Oznam o externej expertnej spolupráci (25.8.2020)
- Spolupráca s Útvarom hodnoty za peniaze
- Oznam o externej činnosti
- Oznámenie o externých aktivitách analytikov INEKO
- Oznámenie o pôsobení Petra Goliaša v Rade pre rozpočet Trnavského samosprávneho kraja (30.4.2019)
- Oznámenie o pôsobení Petra Goliaša v Riadiacom výbore pre analytické jednotky (28.2.2019)
- Oznam o konzultačnej činnosti (11.2.2016)
- Oznam o expertnej činnosti pre Centrum vedecko-technických informácií SR (27.2.2015)
- Oznam o konzultačnej činnosti (13.2.2015)
- Peter Goliaš dohliada na posilnenie analytických kapacít v štátnej správe (3.7.2014)
- Efektívnejšie fungovanie fondov (31.10.2011)
- Monitoring reformy školstva, 13.6.2011 podpísal Peter Goliaš Dohodu o vykonaní práce s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR
- Centrum sociálneho dialógu (14.10.2010)
Panel odborníkov
Dátum: 14.01.2016
Späť na seminár Články v tlači Odborná literatúra Štatistiky Panel odborníkov
- Thomas Horvath, WIFO – Austrian Institute of Economic Research, Vienna
- Jiří Vyhlídal, Výzkumný ústav práce a sociálních věcí, v.v.i., Brno
- Zuzana Vatráľová, vedúca Úradu IOM Medzinárodnej organizácie pre migráciu v SR
- Martin Kahanec, Stredoeurópsky inštitút pre výskum práce (CELSI)
Štatistiky
Dátum: 14.01.2016
Späť na seminár Články v tlači Odborná literatúra Štatistiky
- Do akej miery môže imigrácia kompenzovať dopady starnutia obyvateľstva na dôchodkový systém?
- V súčasnosti je vo vekovej kategórii 18-dôchodkový vek (DV) približne 3,39 milióna ľudí a vo veku DV+ 1,05 milióna obyvateľov SR. Za predpokladu predlžovania dôchodkového veku podľa dnes platných pravidiel bude v roku 2068 uvedený pomer 2,35 ku 1,41 miliónom. Kým v súčasnosti na jedného človeka vo veku DV+ pripadá 3,22 osoby vo veku 18-DV, v roku 2068 to bude iba 1,67. Relatívny pokles takto vypočítaného “indexu závislosti” počas nasledujúcich 52 rokov teda predstavuje 48 %. V záujme finančnej udržateľnosti by “ceteris paribus” bolo potrebné znížiť starobné dôchodky z prvého dôchodkového piliera až o 48 %.
- Ak by mal byť pomer ľudí v aktívnom a dôchodkovom veku zachovaný na súčasnej úrovni 3,22-násobku, musel by sa počet “nových” obyvateľov SR v aktívnom veku (napríklad imigrantov) postupne zvyšovať až na úroveň 2 milióny osôb v roku 2068.
- V súčasnosti študuje na vysokých školách v SR 6 % študentov s iným štátnym občianstvom ako slovenským. Ak by sme chceli cielene dlhodobo zvýšiť tento podiel na 20 %, potrebovali by sme každý rok prijať na naše vysoké školy ďalších približne 5 390 študentov s iným štátnym občianstvom. Vďaka takto získaným imigrantom by “ceteris paribus” bolo možné v roku 2068 vyplácať až o 13,5 % vyššie starobné dôchodky z 1. piliera oproti prípadu, ak by sme dodatočných imigrantov k sebe nepúšťali. Podiel takto získaných imigrantov na celkovej populácii SR by postupne rástol k 10 % v roku 2068.
- Výber zaujímavých štatistík o migrácii
- Počet cudzincov pracujúcich v SR v rokoch 2008 až 2012 stúpol z 10-tisíc na úroveň zhruba 20-tisíc. K výraznejšiemu rastu došlo opätovne až v roku 2016. Vo februári 2016 ich bolo podľa štatistík Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR (ÚPSVR) 26600, z toho 75% z EÚ. Najviac cudzincov pracujúcich v SR je z Rumunska (6279), nasleduje Česko (3300), Poľsko (3062), Maďarsko (2957), Srbsko (2147) a Ukrajina (1575).
- Cudzinci v SR pracujú najviac ako operátori a montéri strojov a zariadení. Druhou najčastejšou kategóriou sú pomocní a nekvalifikovaní pracovníci. Nasledujú špecialisti, kvalifikovaní pracovníci, technickí a odborní pracovníci, pracovníci v službách a obchode. Najviac cudzincov pracuje v bratislavskom kraji, nasleduje trnavský, nitriansky a žilinský. Spolu v týchto štyroch krajoch pracujú až tri štvrtiny cudzincov. Najviac cudzincov pracujúcich v SR má ukončené stredné odborné a všeobecné vzdelanie, nasleduje vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa a vyššie odborné vzdelanie.
- Podľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR počet voľných pracovných miest v rokoch 2010 až 2014 stagnoval okolo úrovne 5-tisíc, od roku 2015 však prudko rastie a vo februári 2016 už prekročil 34-tisíc. Najviac voľných pracovných miest je v kategóriách „operátori a montéri strojov a zariadení“, „kvalifikovaní pracovníci a remeselníci“, „pracovníci v službách a obchode“ ako aj „pomocní a nekvalifikovaní pracovníci“.
- Počet obyvateľov Slovenska sa od roku 2000 mení len minimálne. Do roku 2006 skôr stagnoval, odvtedy mierne rastie v dôsledku prirodzeného pribúdania. Migrácia nemá významný vplyv. Pre porovnanie, v Českej republike od roku 2003 pomáha migrácia zvyšovať počet obyvateľov. V Nemecku prirodzene počet obyvateľov dlhodobo klesá, vďaka migrácii však v konečnom dôsledku stúpa. V Rakúsku, Švédsku a Švajčiarsku je migrácia hlavnou príčinou dlhodobého rastu obyvateľstva.
- Prílev imigrantov na Slovensko dosiahol najvyššie hodnoty v rokoch 2004 až 2010, pravdepodobne vďaka prudkému rastu ekonomiky. Prispeli tomu najmä imigranti z Rumunska a Ukrajiny, ale aj z Českej republiky, Maďarska, Srbska a Vietnamu. V roku 2011 došlo k prudkému prepadu počtu imigrantov.
Graf: Vývoj imigrácie na Slovensku podľa občianstva
Zdroj: Eurostat
Poznámka: Za imigranta sa považuje človek, ktorý si prihlásil zvyčajný pobyt v danom štáte na dobu aspoň 12 mesiacov. - Z európskych štátov získali migráciou od roku 1990 najväčší podiel obyvateľov Švajčiarsko, Španielsko, Nórsko, Rakúsko, Švédsko, Írsko a Nemecko. Naopak najviac obyvateľov stratilo Albánsko, Moldavsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko a Rumunsko. Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré migráciou v priemere obyvateľstvo strácajú, avšak v minimálnej miere.
- Švajčiarsko ako krajina s najväčším pozitívnym vplyvom migrácie od roku 1990 prijíma popri vlastných občanoch najmä občanov Nemecka, Portugalska, Talianska a Francúzska. Španielsko ako krajina s najväčším pozitívnym vplyvom migrácie od roku 2000 prijíma najmä občanov Rumunska, Maroka, Bolívie, Kolumbie a Spojeného Kráľovstva. Do Českej republiky imigrovali od roku 2002 najmä občania Ukrajiny a Slovenska, v menšom počte aj Vietnamu, Ruska a Nemecka. Prílev Ukrajincov aj Vietnamcov sa od roku 2010 výrazne spomalil.
- Od roku 2012 v Európskej únii rýchlo stúpa počet žiadateľov o azyl, pričom v roku 2015 došlo k ich prudkému rastu. Výrazne sa zvýšil aj počet pozitívnych rozhodnutí o azyle, ktorý v roku 2015 dostalo takmer 300-tisíc žiadateľov, pozitívnych tak bolo viac než polovica všetkých rozhodnutí o azyle. Napriek prudkému rastu úspešných azylantov, stále ide len o malú časť celkovej populácie. Najviac žiadostí o azyl v prepočte na počet obyvateľov krajiny uspokojilo v roku 2015 Švédsko, keď vydalo 3305 pozitívnych rozhodnutí na milión obyvateľov (spolu prijalo 32215 azylantov). Podiel úspešných azylantov na celej populácii Švédska tak bol v roku 2015 0,33 %. Švédsko má najväčší podiel úspešných žiadateľov o azyl aj v pomere k celkovému počtu imigrantov, v roku 2013 to bolo až 21 %. Ide však skôr o výnimku, vo väčšine štátov EÚ je podiel žiadateľov o azyl na celkovom počte imigrantov zanedbateľný.
- Slovensko má v EÚ najvyšší podiel vysokoškolských študentov, ktorí študujú v zahraničí. V roku 2013 ich bolo 15,9 , zatiaľ čo v ČR len 2,9 , v Maďarsku 2,5 % a v Poľsku 2,1 %. Najviac slovenských študentov odchádza do Českej republiky, nasleduje Maďarsko. Ak by sme tieto dve krajiny vyradili, klesol by podiel slovenských študentov v zahraničí na 4,7 % (bez ČR), respektíve na 3,6 % (bez ČR aj Maďarska).
- Slovensko patrí medzi štáty s najnižším podielom zahraničných študentov. Kým na Slovensku bol tento podiel podľa štatistík OECD z roku 2013 len 4,9 %, v ČR to bolo až 9,4 %, v Rakúsku 16,8 % a v Austrálii až 18 %. Viac ako polovica zahraničných študentov na Slovensku je z ČR, v roku 2013 to bolo 5502 študentov z celkového počtu 10183 zahraničných študentov. S veľkým odstupom nasledujú študenti z Grécka, Nórska, Nemecka, Srbska a ďalších krajín.
