INEKO - Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy

Rušenie reforiem by poškodilo ekonomiku Slovenska

Dátum: 01.06.2007

Sľub „Úprava, resp. rušenie ‘zlých’ reforiem pravicovej vlády“ dostal v prieskume¹ INEKO od odborníkov záporné hodnotenie -2,5 (na škále -3 až +3). Reformy boli podľa viacerých názorov dobré, keďže prispeli k hospodárskemu rastu a poklesu nezamestnanosti, z čoho má prospech celá spoločnosť. Štatistiky o chudobe za rok 2005 sa zlepšili, reformy preto podľa niektorých odborníkov ani nemožno označiť za “pravicové”.

Znenie sľubu:

Zásadne opraviť a ak je nevyhnutné aj zrušiť tzv. reformné kroky pravicovej vlády, ktoré deštruovali model sociálne a ekologicky orientovaného trhového hospodárstva zakotveného v ústave Slovenskej republiky (smerom k sociálnemu štátu).
Zdroj: Volebný program SMER-u, december 2005

Vybrané komentáre ku kvalite sľubu:
(Zdroj: Prieskum INEKO, máj 2007)

Reformy viedli k zrýchleniu hospodárskeho rastu a súčasne nespôsobovali sociálnu neúnosnosť. Ilustrujú to štatistiky o riziku chudoby, ako aj absencia akejkoľvek reálnej alternatívy k nim. Ak za ňu nerátame zrušenie dvadsaťkorunáčok. Mimochodom, reformy neboli pravicové, ani neoliberálne.
Eugen Jurzyca, INEKO

Reformy priniesli vysoký rast ekonomiky a zlepšovanie životnej úrovne väčšiny obyvateľov Slovenska.
Vladimír Tvaroška, bývalý štátny tajomník MF SR

Snaha zvrátiť ekonomické a sociálne reformy určite nie je pozitívna. Na druhej strane, z reforiem ako takých nie je treba ani robiť fetiš či svätú kravu. Jednotlivé reformy sú veľmi rozdielne a zaslúžia si i rozdielne hodnotenie; kým niektoré reformy by z hľadiska ekonomického vývoja mali byť “nedotknuteľné” (daňová reforma, zákonník práce), iné potrebujú doladiť, a niektoré, bohužiaľ, skutočne potrebujú “reformu reformy” (prvý pilier dôchodkového systému, zdravotníctvo) – aj keď asi nie takú, akú si predstavuje nová vláda.
Martin Chren, Nadácia F.A.Hayeka

Dnes je jasné, že (Dzurindova pravicová vláda) neurobila zlé reformy, väčšina ľudí ich neodmieta, pretože im prospievajú. Je lživé tvrdenie, že reformy neznamenajú viac pracovných miest. Robert Fico nehovorí pravdu, alebo načo eufemizmy – KLAME, keď hovorí, že reformy potlačili sociálny charakter štátu. Svedčí o tom fakt, že príjmové nerovnosti na Slovensku sú stále jedny z najmiernejších v EÚ, že takzvané riziko chudoby je jedno z najnižších v EÚ. Lenže tieto fakty R. Fico ignoruje a vymýšľa si vlastné. Súčasné kroky, ktoré majú zlo reforiem akože napraviť, jednoznačne smerujú späť ku komunizmu (viď napr. znárodnenie poisťovní).
Martin Jaroš, týždenník Trend

Aj vďaka “zlým” pravicovým reformám klesla nezamestnanosť na historické minimum.
Richard Ďurana, INESS

Sľub nemá žiadne argumenty. Nízke mzdy sme mali aj pred pravicovými reformami, ale investori nechodili a nezamestnanosť bola takmer 20-percentná. Toľko o zlých reformách. Koniec-koncov, veľmi sa vláde do ich rušenia nechce.
Ľuboš Vagač, Centrum pre hospodársky rozvoj

Išlo o zlý, nezmyselný sľub motivovaný výlučne potrebou ulahodiť negativistickým postojom majoritnej časti populácie k vlastnej sociálnej situácii. S jeho realizáciou to sami autori nemysleli až tak vážne, ako sa napokon ukazuje.
Juraj Javorský, týždenník Trend

Nová vláda by si mala pripomenúť, že oné zlovestné reformy nepresadzovali dve Dzurindove vlády z kratochvíle, ale z nevyhnutnosti. Tú pomohla zvýrazniť skutočnosť, že Dzurinda prevzal v roku 1998 vládu po nevyhnutnej devalvácii, ktorá bola sprievodným javom prehriatia ekonomiky (nezdravého a neudržateľného – bublinovitého – rastu). Vtedajšia rozpočtová rozšafnosť síce priniesla relatívne vysoké čísla [rastu] HDP (bez citeľnejšieho prínosu k rastu zamestnanosti), neudržateľným tempom zadlžovania štátu sa však postarala cez “crowding-out” nie len o ťažšiu dostupnosť úverov, no prispela aj k úrokovým sadzbám, pri ktorých bolo o pôžičkách nereálne uvažovať nie len domácnostiam, ale aj mnohým firmám. Rekordný schodok bežného účtu, ktorý nebol krytý prílevom zahraničných investícií, dotlačil makroekonomickú nerovnováhu vtedajšieho Slovenska na pokraj priepasti a devalvácia koruny v roku 1998 a hospodárska stagnácia na prelome storočí boli len miernejšou verziou možných následkov takéhoto vývoja (zažili sme mäkké, nie tvrdé pristátie). Boli to práve reformy dvoch Dzurindových vlád, ktoré z čiernej diery Európy na pokraji hospodárskej priepasti pomohli Slovensku nie len k makroekonomickej stabilizácii, či členstvu v OECD, NATO a EU. Aj vďaka reformám sa zo Slovenska stal magnet pre investorov, ktorí prispeli k tomu, že Slovensko sa stalo hospodárskym tigrom strednej Európy. Na rozdiel od 90-tych rokov však ide o expanziu, ktorá sa premieta aj do výrazného rastu zamestnanosti (ďalším príspevkom k poklesu nezamestnanosti je vďaka členstvu v EU zvýšená dostupnosť zahraničných pracovných trhov). Korunováciou systematického reformného úsilia Dzurindových kabinetov je práve nespochybniteľný úspech Slovenska, ktorý pociťujú aj obyčajní ľudia cez pokles zamestnanosti, rast reálnych miezd, dostupné úvery, stabilne silný rast maloobchodných tržieb… Kritika reforiem, či dokonca snaha o ich “rušenie” je pobaveniahodným spiatočníctvom, povestným hlasom kozy, ktorá sa chce vrátiť tancovať na ľad deväťdesiatych rokov. Stačí sa pozrieť ku susedom: ČNB opakovane zdôrazňuje, že bez jasného reformného plánu nemá zmysel plánovať vstup do EMU (splnenie Maastrichtských kritérií), to, k čomu viedli 4 roky rozšafnej socialistickej vlády v Maďarsku azda netreba ani komentovať (potreba oneskorených a o to drakonickejších a bolestnejších úsporných opatrení, spojených s hospodárskym spomalením). Nie náhodou sa práve vďaka reformnému úsiliu Dzurindových vlád slovenský rating podľa S&P ocitol právom na najvyššej priečke spomedzi krajín V4. Argument o reformách ktoré údajne poškodzujú, znie ako z úst dieťaťa, ktoré nerozumie významu odloženého uspokojenia a špenát na obed považuje za šikanu. Strašenie zlovestnými “reformami” je vydareným predvolebným PR kúskom strany Smer (po tom, čo sa minuli účinkom jalové vodo-kokalovové bonmoty o EU s holými…., či poď voliť premiéra), niečím takým, ako sľúbiť deviatakovi, že sa na gymnáziu nebudú učiť zlovestné “derivácie” (strašenie neinformovaného hrozivo pôsobiacim cudzím slovom, pritom derivácie nie sú rozhodne ničím nezvládnuteľným. Tak ako reformy nie sú ničím škodlivým – presne naopak!).
Anonymný autor

Úpravy a opravy reforiem by boli v skutočnosti vítané, najmä ak by im predchádzalo vyhodnotenie fungovania jednotlivých reforiem od začiatku ich účinnosti. Problémom je, že vládna koalícia nemá dostatočné a dostatočne kvalitné ľudské zdroje na takúto analýzu a nie je ochotná prizvať nezávislých (nestraníckych) odborníkov. Namiesto analýzy prichádzajú návrhy na absolútne nesystémové a nekvalifikované zmeny zákonov. Z toho pohľadu vyznieva tento sľub ako výrazne nekvalitný s veľmi zlým vplyvom pre Slovensko. Richard Kollár, University of Michigan, USA

Myslím si, že nie je nutný dlhý komentár, stačí sa pozrieť na hospodársky rast, nízku nezamestnanosť a pod., z čoho je zrejmé, že reformy boli úspešné. Samozrejme, niektoré reformy Dzurindovci neurobili dobre, resp. ani ich nezačali robiť (hlavne školstvo a zdravotníctvo) + zanedbali niektoré oblasti ako napr. regionálna politika, veda a výskum.
Vladimír Benč, Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku

Sľuby a lamentácie – čo politici sľúbili a čo z toho plnia

¹ V prieskume INEKO hodnotilo 26 odborníkov kvalitu 50 najvýznamnejších sľubov predstaviteľov súčasnej vlády. Uvedený text obsahuje vybrané komentáre odborníkov ku kvalite sľubu, to znamená k vplyvu, aký by malo splnenie daného sľubu na ekonomiku Slovenska. Kompletné znenie sľubov, ich hodnotenie vrátane komentárov, ako aj zoznamu odborníkov nájdete na stránke projektu: Sľuby a lamentácie – čo politici sľúbili a čo z toho plnia.