Ineko - Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy

1. Stratégia konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010 (Národná lisabonská stratégia)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Národnú lisabonskú stratégiu považuje odborná verejnosť za pozitívny dokument a kvalitné východisko pre detailnejšie rozpracovanie ekonomickej a sociálnej politiky v stredno- až dlhodobom horizonte. Opatrenie je hodnotiacou komisiou odborníkov vnímané ako potrebný krok pre ďalšie smerovanie Slovenska, ako patričná odpoveď na kritiku, že vláda koná bez dlhodobej koncepcie a iba reformuje bez akejkoľvek vízie, a tiež ako rázne gesto slovenskej vlády, že si za svojimi reformami stojí a mieni v nich pokračovať. Pozitívne bola hodnotená prepojenosť materiálu s nadnárodnými stratégiami a pripravovanými reformami na európskej úrovni. Stratégia je vypracovaná kvalitnejšie ako iné pokusy vlády o formuláciu vízie rozvoja slovenskej ekonomiky a je šanca, že jej implementácia pomôže Slovensku posunúť sa vpred. Pozitívnym znakom prijatej Stratégie je, že sa v nej nenachádzajú "korporativistické" prvky, ako napríklad stanovenie konkrétnych priemyselných odvetví, ktoré by mali byť prednostne podporované. Ako nová členská krajina EÚ sa SR v jej rámci vymedzujeme ako proreformná krajina. Progres Slovenska je aj v záujme celej Únie, vrátane pôvodných členských krajín, z ktorých mnohé nemajú politickú odvahu postupovať v súlade s tézami európskej Lisabonskej stratégie.

Aj keď odborníci vyjadrili jasne súhlasné stanovisko k prijatej Národnej lisabonskej stratégii, zároveň jej vytkli viacero nedostatkov. V prvom rade merateľné kritériá úspešnosti plnenia jednotlivých cieľov by mali byť stanovené tak, aby charakterizovali výsledky, ktoré spoločnosť potrebuje, a nie procesy. Samotná kvantifikácia cieľov mohla byť zverejnená priamo v dokumente Stratégie, nielen v následných akčných plánoch.

Za ďalší z problémov je niektorými hodnotiacimi považované stotožnenie sa s prístupom vzorovej koncepcie - Lisabonskej stratégie EÚ prijatej v roku 2002. Slovenská Stratégia je síce viac naklonená trhu a osobnej zodpovednosti a menej štátnym zásahom v ekonomike ako jej európsky vzor, avšak stotožňuje sa s ním v sociálno-inžinierskom prístupe podpory "rozvojových" výdavkov. Časté su protirečivé tézy - na jednej strane nezasahovať, na strane druhej podporovať. Pozitívne je, že na rozdiel od európskej Stratégie sa slovenská upriamuje aj na štrukturálne reformy a reformu vzdelávania. Súhlasiť sa dá aj s tým, že Ministerstvo financií SR nekonkretizovalo plánovaný termín "dobehnutia" EÚ. Na druhej strane hlavný cieľ, ktorým je "zabezpečiť, aby Slovensko čo najrýchlejšie dobehlo životnú úroveň najvyspelejších krajín EÚ", je respondentmi považovaný za podobne utopistický ako bol cieľ celej EÚ stať sa najkonkurencieschopnejšou ekonomikou sveta do roku 2010. Pre niektorých odborníkov vyznieva dokument v mnohých rozvojových pasážach až priveľmi frázovito a idealisticky.

Podľa ohlasov ďalších hodnotiacich je badateľný chýbajúci konsenzus naprieč politickým spektrom, čo Stratégiu radí medzi politicky podfarbené správy, ktoré majú nádej na úspešnú realizáciu iba v prípade zachovania kontinuity súčasnej vládnej garnitúry. Navonok pôsobí Stratégia ako koncepcia úzkej skupiny tvorcov postrádajúca dlhodobú a širšiu verejnú diskusiu. Potrebné je, aby si ju osvojili tak ostatné politické a názorové skupiny, ako aj ostatné rezorty, a aby sa prioritami vlád stali jej ciele, ktoré by sa dali realizovať napríklad na úkor štedrých agrodotácií a investičných stimulov. Bude dôležité vidieť, nakoľko bude Stratégia braná ako záväzná pri prijímaní opatrení v iných rezortoch. Jej potenciálny prínos je totižto značný.

Hodnotiaci upozornili, že iné strategické dokumenty, ktoré vláda v minulosti schválila (napr. Národný plán regionálneho rozvoja či Národný rozvojový plán), alebo ich v súčasnosti pripravuje (Stratégia rozvoja národného hospodárstva z dielne Ministerstva hospodárstva SR) sú niekedy v rozpore s prezentovanou Národnou lisabonskou stratégiou a sú často podriadené výlučne záujmom predvolebnej rétoriky a prezentáciám politických subjektov. Orientácia Stratégie na tzv. poznatkovú ekonomiku je podľa mnohých respondentov dôležitá. Zámer sústrediť sa na rozvoj ľudského kapitálu a technologického progresu je z ekonomického hľadiska opodstatnený. Podstatné je, ako dôjde k jeho realizácii, pretože ak bude táto neefektívna, ekonomické náklady budú vyššie ako benefity. Dôraz na reformu vzdelávania je dôležitý. V schválenej Stratégii však zatiaľ chýba podľa viacerých hodnotiacich odborníkov informácia, ktorá by dnešné odhodlanie reformovať školstvo odlišovala od podobných odhodlaní, ktoré boli na Slovensku neúspešné za ostatných 30 až 40 rokov. Je preto veľmi potrebné s ňou čo najskôr prísť. V časti Stratégie súvisiacej so vzdelávaním chýba podľa kritikov slovo "súťaž". Z textu dokumentu vyplýva, že univerzity potrebujú viac peňazí. Omnoho efektívnejšie by však bolo, keby boli vhodené do hlbokej vody konkurenčného prostredia.

Jednému respondentovi chýba v Stratégii v súvislosti s poznatkovou, resp. vedomostnou ekonomikou vyjadrenie reálnej potreby vzdelávania v jednotlivých odboroch. Na Slovensku sa presne nevie, koľko manažérov, učiteľov či právnikov potrebujeme. Existuje tu preto mnoho fakúlt rovnakého zamerania, pričom uvedené potreby sa dajú podľa neho štatisticky zistiť. Nie je potrebné vynakladať zbytočné prostriedky na vzdelávanie niektorých skupín vysokoškolákov "na sklad".

Časť hodnotiacich expertov upozornila na preexponované zdôrazňovanie prínosov informačných technológií v ekonomike a na prílišnú orientáciu Stratégie na informačnú spoločnosť. Na Slovensku ide skôr o problém budovania technickej infraštruktúry pri prijateľných cenách (na strane technológií) a systému vzdelávania (na strane ľudského kapitálu). V Stratégii, v časti o informačnej spoločnosti, vnímajú odborníci závan zlozvykov z Bruselu, keďže sa v strategickom dokumente ako prvý problém rieši inštitucionalizácia. V oblasti financovania vedy je pozitívom navrhované financovanie vedy na súťažnom princípe - formou financovania kvalitných výskumných projektov vybraných v prostredí konkurencie, a nie formou financovania inštitúcií. Hlavným nedostatkom Stratégie je však podľa mnohých odborníkov navrhované zvyšovanie verejných výdavkov a veľký vplyv štátu v tejto oblasti.

Podľa názoru jedného respondenta by celému dokumentu prispelo ešte výraznejšie zdôraznenie významu znalostnej ekonomiky, resp. spoločnosti, ktorá je vyššou vývojovou fázou úzko súvisiacou s rozvojom inovácií. Prezentované cesty riešenia sú v mnohom prijateľné, ale súčasná prax v najúspešnejších ekonomikách podľa tohto názoru naznačuje, že bez množstva intervencií štátu a rozvoja špecifických inštitúcií a infraštruktúry nie je možné dosiahnuť v tejto oblasti zásadných kvalitatívnych zmien.

Ďalší z respondentov označil za nedostatok absenciu širšej zmienky o trvalo udržateľnom rozvoji a zámeroch rozvoja vidieka a jeho zakomponovaní do celkovej rozvojovej stratégie Slovenska. Za úvahu by mohlo podľa neho stáť doplnenie materiálu o cieľ budovania adekvátnej infraštruktúry v zaostalejších regiónoch, pretože bez nej bude ťažké dosiahnuť ostatné ciele Lisabonskej stratégie pre Slovensko. Bol tiež vyjadrený názor, že Stratégia nepripúšťa myšlienku potrebnosti zabezpečiť nielen hospodársky, ale aj sociálny rast a optimalizáciou ich vzájomného vzťahu zabezpečiť udržateľný rozvoj.

Podľa ohlasov kritikov predstavuje dokument len povinné slohové cvičenie. Štát by vôbec nemal zvyšovať konkurencieschopnosť ekonomiky stratégiami, ale vytváraním dobrého prostredia, odbúravaním bariér, znižovaním daní a odvodov, elimináciou byrokracie a podobne. Lisabonská stratégia pre Slovensko síce vytyčuje horizont do budúcnosti, no miesi víziu so socialistickým plánovačstvom. Vláda pritom neprejavuje schopnosť riešiť niektoré ciele (napr. zlepšenie vymáhateľnosti práva) a ochotu zabezpečiť ciele dostatočnými finančnými prostriedkami (napr. na vedu a výskum).

späť do tabuľky

2. Rozhodnutia Telekomunikačného úradu SR o určení spoločnosti Slovak Telecom ako významného podniku na veľkoobchodných trhoch (povinnosť splniť žiadosť o prepojenie sietí; povinnosť prenajímať koncové vedenia (tzv. poslednú míľu) ostatným operátorom; povinnosť zverejnenia referenčných ponúk)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Predmetné rozhodnutia TÚ SR, ktoré Slovak Telecomu ukladajú povinnosť splniť žiadosti o prepojenie sietí, povinnosť prenajímať koncové vedenia (tzv. poslednú míľu) ostatným operátorom či povinnosť zverejniť referenčné ponuky, by mali byť prínosom a mali by konečne zaviesť konkurenčné prostredie aj na veľkoobchodný trh volaní v pevných sieťach a na veľkoobchodný trh uvoľneného prístupu k účastníckemu vedeniu (koncové vedenia). Od opatrení sa očakáva podstatné zníženie nákladov na prístup ku klientom, rýchlejší rozvoj širokopásmových dátových služieb a prístupu na internet a jeho zjednodušenie (na pripojení bude postačujúce dohodnúť sa len so svojím poskytovateľom, nebude už potrebná zmluva s ST ako doteraz), ako aj obmedzenie zneužívania dominantného postavenia ST na trhu. Ide o opatrenia, ktoré sú v súlade s politikou sieťových odvetví EÚ.

Aby sa telekomunikačný trh ešte viac otvoril, bolo by vhodné podľa niektorých hodnotiacich predmetné rozhodnutia TÚ SR ešte pritvrdiť a nenechať tak ST priestor na obštrukcie. Rozhodnutia predstavujú stimuláciu konkurenčného prostredia, ktorá sa osvedčila najmä v USA. Hlavným motorom konkurencie je viac súťažiacich na trhu, avšak v súčasnom systéme u nás, aj napriek prijatiu rozhodnutí TÚ SR, pretrvávajú niektoré prvky, ktoré obmedzujú konkurenciu a bránia vstupu nových hráčov na trh.

Jeden z respondentov sa na jednej strane vyjadril pozitívne k prijatým opatreniam, na strane druhej ale vyjadril obavy z toho, že noví operátori pri vstupe na trh budú ponúkať ceny výhodnejšie, pričom neskôr, po získaní klientov, si aj oni začnú so zákazníkom robiť čo chcú. Preto bude nevyhnutné, aby TÚ SR zvládal kontrolné úlohy subjektov na telekomunikačnom trhu. Niektorí hodnotiaci odborníci považujú TÚ SR za slabé ohnivko v reťazi, najmä kvôli jeho kapacitám a právomociam, ktoré sú dnes ešte len v "plienkach",čo dokazujú časté zmeny rozhodnutí úradu, ako aj neustále naťahovanie výkonu rozhodnutí a množstva obštrukcií zo strany Slovak Telecomu.

späť do tabuľky

3. Novela zákona o cenách (deregulácia cien nájomného bytov od júla 2007; úplné zrušenie regulácie cien v daňovom poradenstve; prenesenie kompetencie v regulovaní cien mestskej hromadnej dopravy z vyšších územných celkov na obce; rozšírenie kompetencií Protimonopolného úradu SR o posudzovanie a sankcionovanie zneužívania dominantného postavenia firiem uplatňujúcich neprimerané ceny)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Novela zákona o cenách, ktorá prináša dereguláciu cien nájomného bytov od júla 2007, zrušenie regulácie cien v daňovom poradenstve, prenesenie kompetencií v regulácii cien mestskej hromadnej dopravy na obce, ako aj rozšírenie kompetencií Protimonopolného úradu SR o posudzovanie a sankcionovanie zneužívania dominantného postavenia firiem uplatňujúcich neprimerané ceny, bola v rámci HESO-odbornej komisie hodnotená ako pozitívne opatrenie, ktoré je potrebné aj v súvislosti so vstupom SR do eurozóny.

Hlavným prínosom novely je zníženie regulácie cien a posilnenie kompetencií regulačných orgánov. Vytvára sa väčší priestor pre slobodnú tvorbu cien tam, kde má byť - u súkromných subjektov a v osobitných prípadoch u samosprávy, ak sa regulované ceny týkajú lokálnych verejných statkov (napr. mestskej hromadnej dopravy). Úplná deregulácia a zavedenie trhových podmienok sa malo podľa viacerých respondentov uskutočniť aj napriek možným politickým dôsledkom čo najskôr.

Podľa jedného z hodnotiacich možno badať pozitívny trend deregulácie aj na príklade liberalizovania nájomného v zdravotníckych zariadeniach. Štát doteraz limitoval výšku nájomného a majitelia budov, v ktorých sú zdravotnícke zariadenia, prichádzali o peniaze. Aj to je podľa neho jeden z dôvodov, prečo sú dnes budovy polikliník v takom zlom stave. Pritom nie je ani jasné, prečo by mal napríklad zubár platiť iné (rozumej nižšie) nájomné ako napríklad notár.

Jedným z nedostatkov predmetnej novely môže byť podľa kritických názorov skutočnosť, že deregulácia cien nájomného bytov od júla 2007 sa schválila "takmer tajne" a málokto o tom vie. Nie je jasné, ako budú riešené prípadné sociálne problémy, ktoré z uvoľnenia cien vyplynú a zdá sa, že štát nemá ani odhad, koľko ľudí a v akej miere sa deregulácia dotkne. Podľa jedného respondenta spôsobí deregulácia nájomného bez vzatia ohľadu na slabé sociálne skupiny zhoršenie ich životnej situácie. Podľa iného hodnotiaceho však deregulácia nastolí prirodzený stav, keď sa chudobnejší nájomníci budú musieť presťahovať do menších bytov, ktoré si budú môcť dovoliť zaplatiť a uvoľnia väčšie byty pre tých, ktorí budú za ich nájom schopní a ochotní zaplatiť viac. Prípadné sociálne dôsledky by mali riešiť obce.

V oblasti rozšírenia právomocí Protimonopolného úradu (PMÚ) SR o posudzovanie a sankcionovanie zneužívania dominantného postavenia firiem uplatňujúcich neprimerané ceny sa plný účinok novely dostaví podľa názoru viacerých hodnotiacich odborníkov len v prípade zásadných zmien v činnosti tohto regulačného úradu. V opačnom prípade bude podľa nich prevládať i naďalej neefektívny boj proti zneužívaniu dominantného postavenia niektorých podnikateľských subjektov. PMÚ si podľa kritikov neplní funkciu ochrancu proti zneužívaniu postavenia firiem, ktoré uplatňujú neprimerané ceny. Ako príklad bola jedným respondentom uvedená jeho nečinnosť v súvislosti s neúmernými ziskami komerčných bánk z bankových poplatkov, ktoré sú pri nízkej vkladovej úrokovej politike záťažou klientov bánk. Klienti navyše nemajú na výber, pretože všetky banky postupujú rovnako v duchu nepísanej kartelovej dohody. A podobne môže byť PMÚ bezmocný aj pri neúmerných cenách deregulovaného nájomného či mestskej hromadnej dopravy. Efektívnosť kontroly štátu je v tejto oblasti minimálna, o čom svedčí aj prípad Slovnaftu. Tzv. ekonomicky oprávnená cena je podľa ďalšieho respondenta len prázdnym obalom, do ktorého sa dá vtesnať všeličo podľa potreby. Aj preto považuje za zmysluplné úplne voľnú tvorbu cien.

späť do tabuľky

4. Zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní (definovanie nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania; zúženie priestoru pre nelegálne zamestnávanie; rozšírenie evidenčných a registračných povinností zamestnávateľov voči Sociálnej poisťovni; rozšírenie kontrol; tvrdšie sankcie)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Hodnotiaci odborníci vnímajú pozitívne snahu bojovať proti nelegálnej práci. Podľa viacerých je dobré, že sa tejto téme vláda začala venovať po tom, čo má za sebou zásadné systémové opatrenia, ktoré výrazne spružnili trh práce. Opatrenie vnímajú ako nastoľovanie vlády zákona a rovnakých podmienok na trhu pre všetkých. Docieli sa tým, aby poctiví zamestnávatelia, ktorí majú vyššie mzdové náklady, keďže odvádzajú odvody za svojich zamestnancov, neboli v komparatívnej nevýhode oproti nelegálne zamestnávajúcim firmám. Nelegálna práca by rozhodne nemala byt podporovaná. Aj napriek tomu, že toto opatrenie samo o sebe nevytvára systémové riešenie problému nezamestnanosti, represívny charakter opatrenia a zavedenie prehľadnosti do systému evidencie trhu práce budú mať pravdepodobne veľký význam predovšetkým pre Sociálnu poisťovňu a prechýlia misky váh opäť viac na stranu legálneho zamestnávania a prispejú k potlačeniu čiernej práce. Jeden respondent považuje opatrenie aj ako snahu chrániť zamestnancov, napr. aby sa mohli plnohodnotne zúčastniť nového dôchodkového systému.

Podľa mnohých odborníkov však zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní rieši "len" dôsledky, a nie príčiny. Hlavným motívom pracovať načierno sú ešte stále vysoké odvody daňového charakteru. Odborná verejnosť dúfa, že sa ešte úplne nevyčerpala možnosť signifikantného zníženia odvodového zaťaženia, hoci na priechodnosť takéhoto kroku je v súčasnosti malá šanca z dôvodu nízkej politickej vôle. Vyžadovalo by si to totiž ráznejšie redefinovanie toho, čo všetko má pokrývať verejné poistenie. Jeden respondent vidí oveľa väčší priestor v oblasti minimálnej mzdy, kde by sa mohlo rozmýšlať o rôznych formách diferencovania. Chýbajú mu tiež "kreatívne" (motivačné) opatrenia typu daňovo zvýhodnených poukážok v prípade nedeklarovanej práce napr. živnostníkov v sektore služieb. Napriek tomu, že viacerým hodnotiacim chýbali v zákone motivačné zložky, neznižuje sa podľa nich nutnosť zavádzania represie tam, kde sa určitý neduh vymkne spod kontroly.

Pri každej dani, a teda solidarite vyššej než nula, bude existovať motivácia vyhnúť sa jej. Realizácia princípu solidarity si preto vyžaduje kontrolu, teda aj kontrolu, či sa nepracuje načierno. V prípade zavedenia efektívnej kontroly môže zákon priniesť skvalitnenie trhu práce. Podľa kritického názoru však tvorcovia zákona zabudli personálne a finančne posilniť kontrolné útvary úradov práce, sociálnych vecí a rodiny (na úkor iných oddelení úradov), lebo aby boli kontroly efektívne, musia ich podľa tohto názoru vykonávať početnejšie kontrolné týmy, a nie jednotlivci, poprípade dvojice, ktorým môže všeličo uniknúť a sú ľahšie zastrašiteľní a podplatiteľní.

Podľa skeptických názorov môže nastať problém v realizácii zákona, čo by v takom prípade nieslo so sebou riziko negatívneho čistého úžitku opatrenia - čierna práca by neklesla a náklady zamestnávateľov by stúpli.

Ako negatívum bolo mnohými respondentmi vnímané zvýšenie administratívnej náročnosti zamestnávania a registrácie zamestnancov. Rozšírenie evidenčných a registračných povinností zamestnávateľov voči Sociálnej poisťovni vytvára podnikateľom administratívne bariéry. Kritici vyjadrili obavu, že dôjde k "šikanovaniu" zamestnávateľov zo strany Sociálnej poisťovne, ktorej narastie administratíva a zvýši sa jej "réžia", čo bude znamenať odliv prostriedkov, ktoré mohli byť použité inak. Nové povinnosti vytvoria tlak na zamestnávateľov, hlavne malých a stredných, ktorí budú ešte vo väčšej miere nútiť zamestnancov, aby nešli do klasického pracovno-právneho vzťahu, ale aby si otvárali živnosti. Otázny je potom sociálny dopad opatrenia na zamestnancov.

späť do tabuľky

5. Novela zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme (zavedenie nových platových taríf pre pedagogických pracovníkov; zvýšenie platov učiteľov základných a stredných škôl v priemere o 2 000 Sk za mesiac; zvyšovanie tarify za každý odučený rok o 1% pri praxi do 16 rokov a o 0,5% za každý rok pri 17- až 32-ročnej praxi; umožnenie priznať osobný príplatok za sústavné vzdelávanie až do výšky 100% z platovej tarify zvýšenej o 24%)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Novela zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, ktorá okrem iného zavádza nové platové tarify pre pedagogických pracovníkov, bola odborníkmi v rámci projektu HESO označená za krok správnym smerom. Za plus je považované predovšetkým zvýšenie miezd pedagogických pracovníkov. Tí sú podľa väčšiny respondentov trvalo výrazne podhodnotení tak z finančnej strany, ako aj zo strany ich postavenia v spoločnosti. Novela je nevyhnutná aj v kontexte Národnej lisabonskej stratégie (pozri opatrenie č.1) a celkového rozvoja Slovenska. Jej prínosom by mohla byť podľa proponentov racionalizácia chodu škôl a skvalitnenie výučby. Slabé ohodnotenie pedagógov na základných a stredných školách je podľa mnohých hodnotiacich jedným z faktorov zásadného poklesu kvality školstva, čo v konečnom dôsledku negatívne vplýva na rast ľudského kapitálu. Problémom je rastúca miera nekvalifikovanosti výučby, ako aj nedostatok nových, mladých kvalitných pedagógov. Ruka v ruke s lepším ohodnotením učiteľov však musí ísť i zlepšenie systému kontroly kvality vyučovacieho procesu. Úplne ideálnym stavom a najlepším riešením by bolo merať výsledky práce učiteľov a odmeňovať ich podľa toho. Predmetné zvýšenie platov učiteľov základných a stredných škôl (v priemere o 2 000 Sk za mesiac) možno považovať za druhé najlepšie riešenie, lastovičku, ktorá otvára cestu pre ďalšiu úpravu na dosiahnutie primeraného ohodnotenia a je lepšie ako nič. Opatrenie predstavuje len záplatu šitú horúcou niťou, ktorá nevychádza z komplexného riešenia problému (napr. priveľa škôl a učiteľov, bariéry pre alternatívne vzdelávacie postupy a pod.). Komplexná reforma školstva sa však neudeje za krátky čas, ide o dlhodobejší proces a v tomto zmysle je dané opatrenie mnohými považované za pozitívne.

Viacerí hodnotiaci experti sú však skeptickí v otázke, či ostatné zvýšenie platov odstráni vysoké finančné podhodnotenie učiteľského povolania. Mnohí sú názoru, že ani tento rast platov nič zásadné nerieši, poukazujúc na rozdiel medzi priemernou mzdou v slovenskom hospodárstve (pozn.: 15 825 Sk v roku 2004) a priemernou mzdou v školstve (12 895 Sk v roku 2004, teda pred účinnosťou novely). Ako uvádza jeden z respondentov, novela zákona nezmení postavenie učiteľov v spoločnosti, ale naopak, vo väčších mestách upevní ich podradné začlenenie. Nedocenenie učiteľov vedie k pocitu osobnej nedôležitosti, k poníženosti, k likvidovaniu motivácie a k následným nekvalitným výkonom. Ich nízky status v spoločnosti je signálom pre deti aj rodičov, že vzdelanie a školstvo nemajú veľký význam pre život človeka.

Rozdiel v postojoch expertov sa vyskytol pri hodnotení rôznych vplyvov novely na rôzne skupiny učiteľov. Na jednej strane prevládal názor, že je potrebné motivovať mladých pedagógov, tak ako sa o to snaží predmetná novela zákona, a zabrániť tak ich hromadnému odchodu do súkromného sektora. Mladí učitelia potrebujú mať pocit perspektívy. Na druhej strane stál minoritný názor, že by nemalo dochádzať ku diskriminácii starších a skúsených učiteľov.

Jedným z nedostatkov novely zákona je podľa jedného hodnotiaceho možnosť arbitrárneho priznávania osobných príplatkov učiteľov za sústavné prehlbovanie, zdokonaľovanie a rozširovanie odbornej a pedagogickej spôsobilosti zo strany ich nadriadených. Podľa schválenej normy bude môcť riaditeľ podľa tohto názoru dosť subjektívne rozdeľovať tento príplatok a priznávať ho vo vyššej miere "svojím verným".

Problémy s aplikovaním novely môžu podľa ďalšieho z expertov nastať pri zabezpečení prostriedkov zo strany samospráv. V rámci súčasného stavu fiškálnej decentralizácie nebudú mať mnohé obce dostatok zdrojov na zvýšenie platov, pokiaľ nedostanú od štátu prostriedky aspoň na rozbeh, pokým nebude fiškálna decentralizácia plne funkčná. Financovať zvýšenie platov učiteľov z vlastných zdrojov obcí je ťažko predstaviteľné, najmä ak sa zoberú do úvahy momentálne problémy v dôsledku neúmerného rastu miestnych daní. Štát by sa takto zbavil problému a preniesol by ho na obce. Na druhej strane by ale obce boli aspoň nútené vyberať priority a tieto aj financovať, pričom ak by nevybrali správne, občania by kritizovali ich priamo volených zástupcov v mieste bydliska, na ktorých majú lepší dosah ako na predstaviteľov vlády.

späť do tabuľky

6. Návrh novely zákona o verejnom obstarávaní (povinnosť informovať Úrad pre verejné obstarávanie o výbere metódy rokovacieho konania bez zverejnenia 14 dní pred uzavretím zmluvy; pokuta 500-tis. Sk za neinformovanie; vyňatie možnosti rokovacieho konania bez zverejnenia v prípade ponuky tzv. akciovej ceny; zúženie definície časovej tiesne)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Odborná verejnosť v rámci projektu HESO hodnotila návrh novely zákona o verejnom obstarávaní pozitívne (pozn. návrh nebol schválený v NR SR). Norma, ktorá mala za cieľ sprísniť podmienky pre používanie verejného obstarávania metódou rokovacieho konania bez zverejnenia, bola prevažnou väčšinou hodnotiacich označená za žiaduce opatrenie. Návrh bol reakciou najmä na vysoké percento priamych zadaní vo verejnom obstarávaní, a preto bolo nutné podmienky sprísniť, zabrániť zneužívaniu metódy bez zverejnenia na obchádzanie verejných metód obstarávania tovarov a služieb, a tým zlepšiť transparentnosť výberových konaní. Znižovanie korupcie a zvádzanie systému, ktorý umožní prehľadnejšie nakladanie s verejnými prostriedkami treba hodnotiť kladne.

Pozitívna je podľa expertov snaha vniesť poriadok do zmätku, ktorý vo verejnom obstarávaní vládne. Viacerí respondenti sa však zhodli na potrebe výraznejšej zmeny zákona a sprísnenia podmienok a sankcií. Pravidlá pre verejné obstarávanie a jeho kontrolu sú v praxi stále neflexibilné a značne umožňujú netransparentné konanie. Problematiku celého verejného obstarávania by bolo vhodné riešiť komplexne, a najmä vybudovať efektívne mechanizmy kontroly. Chýba tu efektívna ex-ante a ex-post kontrola. Podľa jedného respondenta sa stačí pozrieť na rozsah represívnych opatrení Úradu pre verejné obstarávanie a vidíme, že tým, ktorí obchádzajú zákon, sa nič nestane. Navyše sa verejné obstarávanie riadi legislatívou, ktorá nie je harmonizovaná s princípmi finančnej kontroly EÚ.

Pokuta 500-tis. korún nerieši podľa jedného z respondentov problémy, pretože sa zaplatí aj tak z peňazí organizácie (a teda daňových poplatníkov), ktorá má povinnosť uskutočniť výberové konanie. Pokuta by sa mala zosobniť vedúcemu organizácie. Externé osoby vyškolené a oprávnené Úradom pre verejné obstarávanie (ÚVO) zabezpečujú obstarávanie pre organizácie na zmluvnom princípe. Tieto by nemali byť platené podľa odborníkov na základe zmluvy s organizáciou, pre ktorú obstarávanie vykonávajú, ale mali by byť vyberané náhodne, napríklad počítačom ÚVO, platené ÚVO, ktorý by mal inkasovať poplatok za túto službu od organizácie, pre ktorú obstarávanie vykonáva. Podľa názoru jedného respondenta sa zákazky pre štátne firmy stali aj napriek verejnému obstarávaniu najväčším manipulovaným biznisom. Možnosť ovplyvňovať pridelenie zákazky sa podľa neho stane v budúcnosti hlavným motívom záujmu politických strán, politických dobrodruhov, a kvázi politikov o vstup do politiky. Po skončení privatizácie sa táto oblasť stáva centrom politickej korupcie. Návrh narazil na odpor tých, ktorých sa verejné obstarávanie bezprostredne dotýka, a ako sa vyjadril jeden zo skeptických odborníkov, ide o príliš dôležité opatrenie pre mnoho ľudí, aby podobná novela bola schválená.

Kritici tvrdia, že verejné obstarávanie vôbec nefunguje, pretože zákon o verejnom obstarávaní je zlý, v praxi ho nemožno dodržať a ÚVO je nefunkčný. Ak by boli podľa jedného respondenta navrhované postupy novely dobré a šetriace finančné zdroje, je preňho otázkou, prečo ich dobrovoľne nepoužívajú aj súkromné firmy. Podľa ďalšieho z oponentov konanie bez zverejnenia šetrí niekedy štátu značné finančné prostriedky, niekedy nie, avšak predmetná navrhovaná legislatívna úprava by situáciu nezmenila. Vyskytol sa tiež názor, podľa ktorého je celý trend transparentnosti smiešny, nakoľko transparentnosť neurčuje sebelepšia byrokratická metóda, ale záujem občanov a médií.

späť do tabuľky

7. Novela zákona o rodičovskom príspevku (poskytovanie rodičovského príspevku v jednotnej výške 4 110 Sk - aj pre pracujúcich rodičov, ktorí zabezpečia starostlivosť o dieťa inou fyzickou alebo právnickou osobou; dorovnávanie výšky materského do úrovne rodičovského príspevku, ak je materské nižšie ako rodičovský príspevok)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Novela zákona o rodičovskom príspevku, ktorý rozširuje poskytovanie rodičovského príspevku v jednotnej výške 4 110 Sk aj pre pracujúcich rodičov, bola v rámci hodnotiacej komisie hodnotená pozitívne. Zavedenie príspevku pre všetkých, okrem rodičov na materskej aj pre zarábajúcich rodičov, odstráni diskrimináciu ľudí, ktorí si chcú založiť rodinu a zároveň chcú, alebo musia pracovať a chcú zlepšiť príjem rodiny či nestratiť kontakt so svojou profesiou. Rodičom sa týmto opatrením rozširuje možnosť voľby. Keďže Slovensko je podľa sociológov spoločnosť s hlbokými rodovými stereotypmi a tradičnou deľbou práce medzi mužom a ženou, opatrenie naviac odstráni diskrimináciu žien, ktoré zvyčajne ostávajú doma a starajú sa o dieťa, a prispeje k ich väčšej šanci uplatniť sa na trhu práce. Rodičia sa majú sami rozhodnúť, či chcú byť doma s deťmi, alebo deti zveria na istý čas do opatery profesionálom či starým rodičom a pôjdu pracovať. Tým sa taktiež otvára priestor pre rozvoj opatrovateľských služieb u profesionálnych opatrovateľov a možnosť transparentného finančného ohodnotenia práce napríklad starých rodičov. Vytvára sa tiež tlak na skvalitňovanie v súčasnosti poskytovaných opatrovateľských služieb. Rodinám s deťmi by ešte viac pomohol vyšší príspevok podľa príkladu okolitých krajín, nakoľko za 4-tisíc korún si rodič ťažko zaplatí starostlivosť o dieťa opatrovateľom. Rodičovský príspevok by sa mal podľa názoru jedného respondenta aj automaticky valorizovať.

Argumenty na oboch stranách - zrovnoprávnenie príspevkov vs. motivácia byť čo najdlhšie doma s deťmi - majú svoju neodškriepiteľnú silu. Za nedostatok novely považujú mnohí odborníci hodnotiacej komisie predovšetkým neadresnosť rodičovského príspevku a zbytočné vynakladanie verejných financií na podporu solventných rodín. Podľa kritikov je škodou, že rodičovský príspevok je plošný a nie je závislý od príjmu domácností. V takom prípade by bol motivujúci pre rodiča, aby zostal doma pri dieťati a zároveň by bol spravodlivý, pokiaľ by sa rodič rozhodol pracovať a negeneroval by adekvátne príjmy. V prípade rodičovského príspevku by malo ísť najmä o podporu horšie situovaných rodičov. Vyššie príjmové skupiny by príspevky nemali poberať vôbec, keďže ich primárne nepotrebujú. Bohatší rodičia nemajú problém s počtom detí, je len na ich hodnotovom rebríčku bez ohľadu na financie, či deti vôbec budú mať. Finančne slabší rodičia majú rozhodovanie zložitejšie. Otázkou je, prečo by mali podpriemerne zarábajúci občania cez dane prispievať na rodičovský príjem rodiča, ktorý si ekonomickou aktivitou dokáže zarobiť viac ako oni. Prerozdeľovaním zdrojov má spoločnosť vykrývať potreby ľudí len v odôvodnených prípadoch, a nie rozširovať pomoc na tých, ktorí takéto zdroje nepotrebujú. Analogickým konzistentným príkladom "zrovnoprávnenia" by preto malo byť podľa jedného respondenta napríklad aj poskytnutie príspevku na rekvalifikáciu - jazykový kurz - nielen evidovaným uchádzačom o zamestnanie, ale aj napríklad bankovým úradníkom s nadpriemerným platom, pretože je predsa v záujme spoločnosti, aby ľudia na Slovensku poznali cudzie reči. A podobných príkladov by sa dalo nájsť nespočetne.

Ďalšou z výhrad, na ktorú poukázal jeden z oponentov novely zákona, je fakt, že štát by mal skôr podporovať osobnú starostlivosť rodičov o deti v najútlejšom veku, pretože čas, ktorý rodič strávi s dieťaťom v tomto veku, má obrovský vplyv na formovanie dieťaťa na celý život.

späť do tabuľky

8. Novela zákona o dráhach (úprava podmienok prístupu na železničnú dopravnú cestu, prideľovania jej kapacity, regulácie železničnej dopravy, jej cien a bezpečnosti, práv a povinností regulovaných subjektov; vznik Úradu pre reguláciu železničnej dopravy)

Novela odzrkadľuje nastúpený trend v oblasti regulácie sieťových odvetví v EÚ. Liberalizácia železničnej dopravy vytvára podmienky pre skvalitnenie prepravných i dopravných služieb a otvára priestor pre rozvoj podnikania v tomto segmente. Podľa viacerých respondentov je negatívom aj naďalej pretrvávajúca prílišná regulácia a vytvorenie ďalšieho byrokratického aparátu - Úradu pre reguláciu železničnej dopravy. Vznik každého nového regulačného úradu je odborníkmi vnímaný so značnou rezervovanosťou, nakoľko efektívnosť regulácie v SR je veľmi nízka. Podľa iného názoru bolo nutné zaviesť kontrolné mechanizmy a kreovať orgán, ktorý bude zodpovedný za dohľad nad prevádzkovaním železničnej dopravy, aby tá fungovala v súlade so štandardami EÚ. Určitá miera regulácie je podľa neho v tomto štádiu vzhľadom na bezpečnosť a hospodársku dôležitosť železničnej dopravy potrebná.

Jeden respondent poukázal na nutnosť, aby novela podliehala auditu, či ozaj rieši to, čo riešiť má, aby napriek optickému zosúladeniu s podmienkami EÚ nevznikali slovenské "špecifiká", ktoré by boli predmetom následného zneužívania. Druhý hodnotiaci si položil otázku, či zahraniční záujemcovia o podnikanie v oblasti železníc budú mať záujem o malý slovenský trh, a či noví domáci podnikatelia budú schopní a ochotní najprv investovať do nákupu techniky - vozňového parku a pod., splácať úvery a poplatky prevádzkovateľom dráh, pričom sa to asi premietne do vyšších cien za služby, a dosahovať zisk.

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

späť do tabuľky

9. Zrušenie Fondu na podporu zahraničného obchodu (prechod zamestnancov a majetku na agentúru SARIO)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Slovensko má zbytočne veľa inštitúcií podporujúcich export rôznou intenzitou a na rôznych úrovniach (podľa jedného respondenta je najefektívnejšou EXIMBANKA). Fungovanie viacerých inštitúcií, ktoré vykonávajú podobnú agendu je zbytočné. Fond na podporu zahraničného obchodu mal zaniknúť oveľa skôr (na jeho zrušenie sa pripravovalo viac rokov), nakoľko neplnil svoju úlohu. Fond stratil opodstatnenie pred niekoľkými rokmi, keď sa zrušil príspevok exportérov do tohto Fondu.

Zrušením Fondu a prechodom zamestnancov, majetku a agendy na agentúru SARIO príde podľa niektorých respondentov k zjednodušeniu a skvalitneniu prenosu informácií a systému riadenia v rámci jednej organizačnej jednotky. Nepriamym prínosom by mala byť aj úspora nákladov spojená s doterajšou prevádzkou oboch inštitúcií. Viacerí dúfajú, že SARIO bude úlohy Fondu plniť oveľa lepšie.

Značná časť hodnotiteľov prezentovala názor, že čím je menej netransparentných fondov, tým je to lepšie, a zároveň vyjadrila pochybnosti nad tvrdením, že agentúra SARIO bude v podpore exportu efektívnejšia. Podľa nich zostane zrušenie Fondu na podporu zahraničného obchodu pravdepodobne len formálnosťou bez zásadnejších následkov. SARIO ako promočná agentúra bude podporovať export len veľmi obmedzeným spôsobom, nakoľko do nej prejde tých zopár pracovníkov Fondu. Podľa jedného respondenta si príklad treba vziať z českej agentúry na podporu obchodu CzechTrade, ktorá je v podpore exportu aktívna. Má v zahraničí svojich delegátov, ktorí aktívne uskutočňujú akvizície, poskytujú exportérom prieskum trhu na mieru, vyhľadávajú nové exportné teritóriá a pod. SARIO má však na takéto aktivity nízky rozpočet. V prípade jeho navýšenia by bolo potrebné zriadiť režim nakladania s týmito prostriedkami, pretože tu chýba kontrolný orgán napríklad v podobe dozornej alebo správnej rady.

Viacerí hodnotiaci podporujú celkovú výraznú zmenu politiky podpory zahraničného obchodu SR aj v dôsledku nášho členstva v EÚ a participácie na jej jednotnom trhu, čo si však vyžaduje zmeny nielen v agentúre SARIO, ale aj na Ministerstve hospodárstva SR. Otázna je napríklad podpora financovania vývozu, keďže sa exportérom prístup k peniazom v komerčných bankách v ostatnom období výrazne uľahčil. Jeden respondent vidí priestor pre podporu cez formy poisťovania exportu, najmä do rizikových teritórií, kam chcú slovenskí exportéri preniknúť. Iní hodnotiaci nesúhlasia so žiadnym podporovaním exportno-importných aktivít súkromnej sféry zo strany štátu.

späť do tabuľky

10. Návrh novely zákona o starobnom dôchodkovom sporení (dobrovoľný vstup do kapitalizačného piliera dôchodkového zabezpečenia aj pre novovstupujúcich na trh práce; 100%-ná garancia štátu za zaplatené príspevky na starobné dôchodkové sporenie)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Podľa odborníkov je otázne, či bol návrh koncipovaný ako konštruktívna snaha o odstraňovanie nedostatkov dôchodkovej reformy, alebo len sledoval populistické politické ciele.

Hodnotiaci väčšinou podporovali navrhovaný dobrovoľný vstup do druhého piliera dôchodkového zabezpečenia pre všetkých, teda aj pre mladých. Nikoho nemožno na základe veku poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať. Na jednej strane by tu bola väčšia sloboda výberu, na druhej strane by bola však iba jednostranná. Dobré by bolo preto doplniť zákon o dobrovoľný vstup aj do prvého piliera. To však predpokladá vyriešenie problému medzigeneračnej solidarity - prechod zo štátneho na súkromné poistenie.

Podľa jedného respondenta by mohol byť dobrovoľný vstup do kapitalizačného piliera pre všetkých osožný najmä v prechodnej fáze - do ukončenia konsolidácie Sociálnej poisťovne (v horizonte približne 5 rokov), pretože povinnosť vstúpiť do sporivého piliera dôchodkového zabezpečenia pre všetkých novovstupujúcich na trh práce môže narobiť Sociálnej poisťovni problémy vzhľadom na skutočnosť, že na vyplácanie súčasných dôchodkov bude menej peňazí, keďže časť prostriedkov pôjde na osobné účty, a nie do Sociálnej poisťovne. Podľa iného respondenta by však takéto opatrenie nerešpektovalo demografický vývoj v krajine, starnutie populácie, predlžovanie ľudského života a pod. V priebežnom systéme musí ostať podľa neho čo najmenej ľudí, lebo ho nebude z čoho financovať.

S nevôľou väčšiny odborníkov sa stretlo ustanovenie o 100%-nej garancii štátu za zaplatené príspevky na starobné dôchodkové sporenie. To by paradoxne proti zámeru predkladateľov znížilo s najväčšou pravdepodobnosťou mieru záruk sporiteľov, nakoľko podľa terajšieho znenia zákona Sociálna poisťovňa ručí v plnom rozsahu, najviac do výšky 50% zostatku rezervného fondu solidarity, za škody spôsobené dôchodkovou správcovskou spoločnosťou (DSS) alebo depozitárom v prípade porušenia zákona, teda za celú aktuálnu hodnotu majetku, vrátane zúročenia vkladov, a nie len do sumy zaplatených príspevkov. Podľa jedného respondenta je si ťažké predstaviť ďalšie posilňovanie štátnej ingerencie druhého piliera dôchodkového zabezpečenia, keďže ten je už teraz regulovaný v značnej miere.

Naproti tomuto názoru stál postoj jedného hodnotiaceho, ktorému chýba ešte lepšie zabezpečenie kontrolných mechanizmov hospodárenia jednotlivých správcovských spoločností, aby nedošlo k situácii, že štát nakoniec bude musieť riešiť problémy, ako tomu bolo v prípade bánk, a ako tomu možno bude v prípade skrachovaných nebankových subjektov. Štát totižto nedáva žiadne priame záruky, ak nejde o protizákonné konanie súkromnej DSS, ale "len" o jej zlé hospodárenie. Aj preto nie je podľa kritikov vhodné nútiť niekoho vstúpiť do sporivých schém dôchodkového zabezpečenia, keď súkromné dôchodkové spoločnosti negarantujú výnosnosť úspor budúcich dôchodcov. Podľa iných názorov je úplné ručenie štátu za súkromný, hoci štátom nariadený, "biznis" ťažko akceptovateľné.

späť do tabuľky

11. Zákon o politických stranách (sprísnenie pravidiel hospodárenia politických strán; zverejňovanie väčšieho rozsahu informácií o ich financovaní; zvýšenie štátnych príspevkov pre politické strany; zrušenie limitu výdavkov na voľby)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Hodnotiaca komisia odborníkov kvitovala vyššiu mieru transparentnosti, ktorú zákon o politických stranách prináša. Na druhej strane však ostro kritizovali zvyšovanie objemu verejných prostriedkov na financovanie strán. Ide o riešenie si problémov politických strán na úkor občanov a de facto o celoplošné platenie straníckych známok všetkými daňovými poplatníkmi. Jeden respondent nazval opatrenie zbytočným "tunelom" verejných financií v objeme 0,5 mld. Sk, ktoré mohli radšej smerovať do školstva, zdravotníctva či iných oblastí "nadstavby".

Hodnotiaci vyjadrili nesúhlas s ešte väčším naviazaním politických strán na štátny rozpočet, ako tomu bolo doteraz. Nebude to mať pozitívny dopad na kvalitu politického systému SR. Strany nebudú vôbec zodpovedné občanom, práca s voličskou základňou sa obmedzí len na mobilizáciu v čase volieb. Viacerí respondenti sú za minimálne nárokovateľné financovanie strán zo štátneho rozpočtu a stotožnili sa s návrhom mimovládnej organizácie Aliancia Fair-play na zavedenie tzv. vyrovnaného financovania, ktoré by motivovalo strany v získavaní mnohých menších darov a členských príspevkov od občanov. Až keby preukázali ich určitú výšku, získali by nárok na rovnakú sumu zo štátneho rozpočtu, pri dodržaní hornej hranice tejto sumy.

Zákon nepodporuje podľa kritikov politickú súťaž, konzervuje súčasné mocenské pozície politických strán a hnutí. Menšie strany nebudú mať šancu konkurovať vo volebnom boji a politické strany zastúpené v parlamente si za peniaze daňových poplatníkov budú realizovať nákladné reklamné volebné kampane.

Hodnotiaca komisia sa zhodla v názore, že doterajšia kontrola financovania a hospodárenia politických strán bola len symbolická a niekedy až smiešna. Podľa niektorých hodnotiacich zostane kontrola financovania strán i po prijatí nového zákona v doterajšom nefunkčnom stave. Štátna kontrola bude i naďalej formálna a roztrúsená medzi viaceré inštitúcie (NR SR, MV SR, MF SR), pričom strany budú kontrolovať sami seba v rámci NR SR.

Na druhej strane stál názor niektorých respondentov, ktorí si myslia, že zákonom zavedené sprísnenie kontroly financovania politických strán a zvýšenie ich príjmov zo štátneho rozpočtu môže podstatne znížiť tlak na netransparentné získavanie finančných prostriedkov pre ich fungovanie, a tým môže prispieť k zníženiu korupcie v celoštátnom aj regionálnom meradle. Bol prezentovaný aj opačný názor hodnotiaceho, ktorý neverí, že vyšší prídel financií od štátu na činnosť politických strán obmedzí korupciu.

So súhlasom sa stretlo ustanovenie rušiace limit výdavkov na propagáciu strán pred voľbami. Toto obmedzenie bolo pravidelne porušované, resp. obchádzané, a tak bolo zmysluplné zrušiť pravidlo, ktoré nikto neakceptoval.

späť do tabuľky

12. Zákon o autoškolách (zjednotenie legislatívnej úpravy autoškôl do jedného zákona; sprísnenie podmienok pre činnosť autoškôl; potrebná viazaná živnosť; zverejňovanie úspešnosti autoškôl na internete)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Zákon o autoškolách, ktorý zjednocuje legislatívnu úpravu autoškôl do jedného zákona a sprísňuje podmienky pre ich činnosť ohodnotila komisia odborníkov v rámci projektu HESO len s mierne kladným ratingom. Názory respondentov na nový zákon boli rozdielne. Podľa s normou súhlasiacich odborníkov sú prísnejšie podmienky na činnosť autoškôl či zverejňovanie úspešnosti autoškôl na internete naznačením pozitívnych trendov. Zákon je podľa nich opodstatnený, pretože zlé výsledky práce autoškôl vidíme na cestách. Vyškoliť vodiča je podľa časti expertov vážna vec a z pohľadu bezpečnosti na cestách by mal byť pri poskytovaní služieb autoškolami dodržaný istý stupeň úrovne a kvality. Jeden z hodnotiacich odborníkov uviedol, že auto predstavuje zbraň v rukách vodiča, a preto by vodičov mali školiť iba veľké silné firmy, a nie "garážoví majstri".

Pôvodný, širokodiskutovaný prvotný návrh predmetného zákona, predložený Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií SR, bol veľmi tvrdý a obsahoval ďaleko prísnejšie regulácie. Ako uviedli viacerí experti, jeho prijatie by malo za následok likvidáciu menších autoškôl, zvýšenie bariér na vstup do podnikania, zníženie konkurencie na trhu a výrazné zdraženie poskytovaných služieb. Schválená legislatívna norma podľa nich predstavuje rozumný kompromis, ktorý by mal zvýšiť úroveň služieb autoškôl pri akceptovateľnom náraste cien. Jeden respondent si však položil otázku, prečo sa muselo meniť niečo, čo doteraz uspokojivo fungovalo?

Na druhej strane názorového spektra kritizovali hodnotiaci odborníci nadmernú reguláciu v tejto oblasti, poukazujúc na stále veľké prekážky pre podnikanie autoškôl. Kvalitu úrovne kurzov by nemala riešiť legislatíva obmedzovaním prevádzkovania autoškôl. Dôraz by sa mal klásť na finále vodičských kurzov - na zvýšenie nárokov na skúšky a na skúšajúcich. Sprísnenie by malo stačiť na to, aby sa na cesty nedostali ľudia, ktorí znamenajú hrozbu pre bezpečnosť ostatných. Autoškoly nie je potrebné regulovať, veď žiadateľov o vodičské oprávnenia, teda nových vodičov, skúša štát. Ak si štát urobí svoju prácu "filtra kvality" dobre, môže nechať na trhu autoškôl pôsobiť súkromné neregulované subjekty. To by otvorilo priestor iným potenciálnym poskytovateľom výučby, aj napríklad rodičom, vstúpiť na trh. Podľa kritikov teraz hrozí, že cieľom autoškôl nebude naučiť vodičov dobre a bezpečne jazdiť, ale namiesto toho dosiahnuť dobrú hodnotu ukazovateľa úspešnosti absolventov kurzov (percento tých, ktorí v danej autoškole skúšku spravili). Na Slovensku sa permanentne objavujú pokusy vytvoriť zbytočný regulačný mechanizmus, čo jeden z odborníkov prirovnal obrazne k "bacilu TBC". Je preto podľa neho potrebné neustále tieto pokusy sledovať, dávať na ne pozor a vykonávať preventívne prehliadky podnikateľského prostredia, napadnuté miesta identifikovať, izolovať a "bacil" likvidovať.

Bol prezentovaný aj názor, podľa ktorého je predmetná norma podľa všetkého výsledkom parlamentného a vládneho lobingu silných autoškôl.

späť do tabuľky

13. Opatrenia Národnej banky Slovenska proti prílišnému posiľňovaniu kurzu koruny (zníženie úrokových sadzieb o 1%-uálny bod, priame intervencie na devízovom trhu, odmietanie uloženia prebytočnej likvidity komerčných bánk)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Opatrenia Národnej banky Slovenska (NBS) proti prílišnému posiľňovaniu kurzu koruny sa stretli so značnou kritikou analytikov. Vyjadrili obavu, že inflačný cieľ nezohráva adekvátnu úlohu pri rozhodovaní NBS. Centrálna banka má strážiť cenovú stabilitu, ktorá je pre ekonomiku dôležitejšia ako určitá úroveň kurzu meny. Aj napriek tomu, že správne nastavenie výmenného kurzu je dôležité pre subjekty pôsobiace v ekonomike, vytváranie z kurzu hlavný a viac-menej jediný bod menovej politiky NBS sa kritikom nezdá najvhodnejšie. Podľa niektorých nemá NBS navyše ani vyargumentovanú predstavu, kde sa má nachádzať rovnovážny stav úrovne výmenného kurzu, takže intervencie boli neopodstatnené, ťažko pochopiteľné, pretože nijaký útok špekulantov nenastal, a ako sa ukázalo, boli aj málo účinné. Nechať pôsobiť trhový mechanizmus na tvorbu ceny meny by bolo najlepšou odpoveďou, zvlášť keď NBS nemá nad kurzom kontrolu. O niečo vyššia pokora voči trhovým signálom mohla ušetriť spoločnosti časť priamych, aj nepriamych nákladov vynaložených na kurzové korekcie. Opatrenia NBS proti silnejúcej korune mali podľa značnej časti odbornej verejnosti nepomerne menší efekt, ako boli ich náklady.

Priame intervencie v takomto neobvykle vysokom objeme zvýšili zraniteľnosť meny, čo sa nakoniec aj potvrdilo tým, že regionálny šok (pozn.: odchod krátkodobého kapitálu zo strednej Európy) vyvolal na strane slovenskej koruny enormne vysokú volatilitu, vyššiu než v susednej Českej republike či Maďarsku. Podľa kritických názorov myslí NBS v takýchto prípadoch príliš krátkodobo. Pokračovanie intervenovania v takom objeme by bolo neudržateľné. NBS by mala každé svoje rozhodnutie posudzovať z hľadiska kompatibility zo strednodobým cieľom.

Prepĺňanie trhu likviditou síce mohlo mať krátkodobý účinok na výmenný kurz, avšak cena zaň v podobe paralyzovaného peňažného i kapitálového trhu bola podľa názoru expertov priveľká. Neobvyklé odmietanie uloženia prebytočnej likvidity zneprehľadňovalo cenotvorbu na peňažnom trhu a časom by bolo neudržateľné.

Zníženie kľúčových úrokových sadzieb o ďalších 100 bázických bodov zvýšilo podľa názoru viacerých hodnotiacich odborníkov neúmerne pravdepodobnosť prehriatia ekonomiky s potenciálnymi tlakmi na dopytovo vyvolanú infláciu v období dôležitom pre plnenie maastrichtských kritérií.

Jeden respondent vníma opatrenia NBS proti posiľňovaniu kurzu koruny čiastočne aj ako prekážku, resp. spomalenie ďalšej reštrukturalizácie výrobného a exportného sektora na Slovensku. Podľa iného zaznievali obavy o sile kurzu koruny osamotene z NBS a jedného lobistického združenia zamestnávateľov, pričom iný pohľad na vec mali domáci analytici, Medzinárodný menový fond, Európska únia, ako aj Európska centrálna banka.

Opatrenia NBS si našli medzi hodnotiacimi odborníkmi aj svojich prívržencov. Tí ocenili dlhodobo nemennú menovú politiku NBS a profesionálny prístup zodpovedných členov Bankovej rady. Pozitívne hodnotili, že centrálna banka využila širokú škálu nástrojov. Proponenti poukázali aj na jav, že konanie NBS nenahráva komerčným bankám, lebo ich núti postupovať inak ako doteraz, a preto pociťuje z ich strany rozsiahlu kritiku.

späť do tabuľky

14. Získanie majoritného 62%-ného podielu v Slovenských aerolíniách rakúskou spoločnosťou Austrian Airlines navýšením základného imania

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Túto v medziach Slovenska nie moc častú formu privatizácie podniku ohodnotili respondenti kriticky najmä kvôli jej neprehľadnosti, ktorá nabáda k rôznym podozreniam. Hodnotiaci odborníci nenamietali voči samotnému odštátneniu Slovenských aerolínií (SA), ale voči spôsobu, akým k nemu došlo. Do budúcnosti to vytvára nebezpečný precedens pre ostatné spoločnosti, v ktorých ešte štát vlastní akcie. Štandardný verejný tender mohol vygenerovať strategického vlastníka a pre štát lepšie podmienky pri zachovaní vysokej miery transparentnosti.

Jeden z respondentov sa opýtal, prečo nekonalo ministerstvo dopravy v dostatočnom predstihu, aby predišlo finančným a prestížnym škodám, pričom sa nedostatočne zúročili vynikajúce podmienky prevádzky leteckej dopravy v Bratislave. Iný respondent namieril pozornosť na príslušné kontrolné a regulačné orgány a ich následný postoj. Viacerí hodnotiaci odborníci by privítali, keby štát predal celý svoj podiel v SA. Každá privatizácia štátneho podniku je podľa nich dobrá, nakoľko štát prestane podnikať a robiť to, čo robiť nevie. Vstup silného investora do SA hodnotia pozitívne. Malí dopravcovia nemajú na globálnom trhu veľké šance, a preto opatrenie pomôže zvýšiť a skvalitniť leteckú dopravu na Slovensku.

Jeden respondent považuje metódu poskytnutia zachraňujúceho úveru a jeho kapitalizáciu vstupom do spoločnosti z hľadiska vývinu situácie, ktorú súčasná vláda už veľmi ovplyvniť nemohla, za nie najhoršiu. Iný ho doplnil, že v pokryteckej spoločnosti sú niekedy optimálne riešenia robené spôsobom zodpovedajúcim jej charakteru.

späť do tabuľky

1. Návrh smernice o službách (zníženie bariér pre podnikanie v oblasti služieb; spod smernice vyňaté služby ako verejná správa, vzdelávanie, finančné služby, verejná doprava, elektronické komunikačné služby; princíp krajiny pôvodu v prípade neetablovania sa v inom členskom štáte EÚ - možnosť poskytovať služby v celej EÚ len na základe splnenia právnych požiadaviek domovskej krajiny, avšak povinnosť dodržiavať minimálnu mzdu, zdravotné a bezpečnostné nariadenia hostiteľskej krajiny)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Prevažná časť členov odbornej komisie považuje návrh európskej smernice o službách za veľmi dôležité opatrenie. Liberalizácia poskytovania služieb by bola veľkým prínosom. Zníženie bariér pre podnikanie v oblasti služieb a zavedenie princípu krajiny pôvodu, teda možnosti poskytovať služby v celej EÚ len na základe splnenia právnych požiadaviek domovskej krajiny, predstavuje základný krok smerom k napĺňaniu poslania Európskej únie a jednej z jej základných slobôd - slobody poskytovania služieb. Implementácia úprav a podmienok stanovených v smernici bude podľa všetkého viesť k rozvoju a zlacňovaniu služieb (najmä podnikateľmi z nových členských krajín). Malým firmám poskytujúcim služby sa znížia náklady a umožní sa ich výraznejšia expanzia, pretože práve im znemožňujú administratívne náklady spojené s vybavením povolení v každom štáte osobitne do značnej miery cezhraničné aktivity. Smernica môže v konečnom dôsledku veľkou mierou prispieť k oživeniu hospodárskeho rastu EÚ.

Spolu s pozitívnym hodnotením návrhu smernice vyjadrila odborná verejnosť vážne výhrady voči pripomienkam ekonomicky silných krajín Únie, najmä Francúzska. Presadzované výnimky, kvôli ktorým bol návrh stiahnutý a prepracovaný, znamenajú výrazný posun nežiaducim smerom. Ich rozsah by mal byť čo najmenší, pričom viacerí respondenti nesúhlasili napríklad s vyňatím služieb v oblasti vzdelávania a obmedzením pôsobenia akreditovaných zahraničných vysokých škôl v inom členskom štáte EÚ. Neprijatie pôvodného návrhu smernice o službách je základnou a vážnou chybou. Smernica je síce stále v legislatívnom procese a vopred nie je celkom jasné, ako bude vyzerať jej finálna podoba, najmä po zásahoch starých členov EÚ, predovšetkým Nemecka a Francúzska, ale medzi hodnotiacimi odborníkmi prevláda skepsa, že prijatá smernica bude podstatne horšia ako jej pôvodne navrhovaná verzia, hoci aj tá sa vyznačovala zbytočnými výnimkami a obmedzeniami. Jeden respondent vyjadril názor, že ak predstavitelia Európskej únie nevedia riešiť ani základný problém vnútorného trhu, nemali by sa púšťať do poznatkovej ekonomiky. Prirovnal to k situácii, keď by sa niekto chcel živiť vysvetľovaním vzorca e=mc2, ale pritom si nedokáže zapamätať základné vzťahy vo fyzike - napríklad vzorec s=v.t (dráha sa rovná rýchlosť krát čas).

Jeden z expertov pripustil oprávnenosť obáv vyspelých krajín, pre ktoré bude prijatie smernice ohrozením. Pravidlá liberálneho ekonomického trhu, pri ktorých víťazia silnejší a efektívnejší poskytovatelia služieb, sú však neúprosné. Globalizácia sa musí udiať aj v tejto sfére, ako aj v oblastiach, kde sú isté služby chránené domácimi záujmovými skupinami.

späť do tabuľky

2. Revidovanie Lisabonskej stratégie z roku 2000 (nová stratégia na podporu hospodárskeho rastu a zamestnanosti v EÚ; zameranie sa na menej cieľov a odstránenie časového cieľa - rok 2010 - pre dosiahnutie najkonkurencieschopnejšej ekonomiky sveta; dôraz na tzv. znalostnú ekonomiku - podpora vzdelávania, vedy, výskumu, inovácií, skvalitňovanie ľudského kapitálu; vytvorenie viac lepších pracovných príležitostí; zodpovednosť členských krajín za realizáciu Stratégie - rozpracovanie vlastných národných lisabonských stratégií a akčných plánov, vytvorenie národných koordinátorov)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Revidovanie Lisabonskej stratégie z roku 2000 považuje väčšina odborníkov hodnotiacej komisie za dobrý krok. Európska únia stanovila v roku 2000 v tomto dokumente odvážny a ambiciózny cieľ - stať sa do roku 2010 najkonkurencieschopnejšou ekonomikou na svete. V snahe zabrániť sprofanovaniu Stratégie a prispieť k jej realizácii vznikla expertná skupina, ktorá po čase prehodnotila ciele Stratégie, pričom výsledné hodnotenie reálnej implementácie jednoznačne ukázalo zaostávanie väčšiny krajín EÚ. Paradoxne najbližšie k dosiahnutiu lisabonských cieľov sú práve nové členské krajiny Únie. Bolo len otázkou času, kedy dôjde k procesu prehodnocovania cieľov Lisabonskej stratégie.

Nová Stratégia, ktorá je zameraná na podporu hospodárskeho rastu a zamestnanosti v EÚ bez stanovenia časového cieľa a s dôrazom na takzvanú poznatkovú ekonomiku, je podľa veľkej časti odborníkov lepšia, ako jej pôvodná verzia. Predstavuje zreálnenie pohľadu na aktuálnu situáciu, pričom jej ciele ostávajú naďalej dostatočne ambiciózne. Každý pokus o rozvoj rigidnej Európy je podľa respondentov vítaný. Pozitívne je vnímaný presun zodpovednosti za vypracovanie konkrétnych plánov na národnú úroveň. Jednou z chýb Stratégie však ostáva, že stanovuje ciele bez analýzy príčin problémov. Napriek uvedenému možno revidovanú Lisabonskú stratégiu považovať z dlhodobého hľadiska za smerovanie k lepšiemu. Jej text má význam prinajmenšom pre určenie zámerov, vytvorenie horizontov a vízie spoločnej platformy, i keď mnohým evokuje časy "perestrojky".

Vzhľadom na demografický vývoj Európy existuje skôr skeptický pohľad na cieľ vybudovať z EÚ za pár rokov najkonkurencieschopnejšiu svetovú ekonomiku. Okrem USA je vysoký rozvojový potenciál aj v krajinách ako Čína a India, navyše členstvo nových členských krajín EÚ, predpokladaný vstup Rumunska a Bulharska do EÚ a vysoký nárast imigrácie do Európy nedáva podľa kritikov najmenšiu šancu dosiahnuť tento cieľ v horizonte najbližších niekoľko desiatok rokov. Európska únia by v žiadnom prípade nemala prijímať časové horizonty dosiahnutia najkonkurencieschopnejšej ekonomiky sveta, ako tomu bolo v predchádzajúcom znení Stratégie. V prvom rade sa musia zmeniť podmienky podnikania a oslabiť pozícia štátnych zásahov do ekonomík krajín EÚ. V prípade EÚ vidia niektorí hodnotiaci odborníci problém v socialistických vládach viacerých, najmä veľkých európskych štátov a v ich neschopnosti presadiť ciele Stratégie v domovskej krajine a pristúpiť k potrebným štrukturálnym reformám. Podľa viacerých expertov je jazyk dokumentu už viac jazykom modernizátorov, ale tí nemajú prevahu vo výkonných funkciách a hlavne nemajú politicky silné zázemie na celoeurópskej či národnej úrovni. Miestami sa v dokumente objavuje duch "starej Európy", napr. v podobe klasického zlozvyku navrhovania nových a nových inštitúcií namiesto skutočných riešení, miešania cieľov s nástrojmi a podobne.

Z ekonomického hľadiska je podľa niektorých hodnotiacich opodstatnený zámer sústrediť sa na rozvoj ľudského kapitálu a technologického progresu. Pri jeho neefektívnej realizácii však môžu byť ekonomické náklady väčšie ako prínosy. Hlavným zlyhaním Stratégie je však podľa názoru mnohých odborníkov to, že sa kľúčovým otázkam venuje iba okrajovo, prípadne sa im nevenuje vôbec. Investície do ľudského kapitálu alebo infraštruktúry informačnej spoločnosti sú síce veľmi osožné, ale Európa potrebuje v súčasnosti reformu tradičných inštitúcií sociálneho štátu - sociálnych systémov, zdravotníctva a dôchodkov. Zmeny budú bolestivé predovšetkým pre výrazne sociálne orientované ekonomiky, ktoré budú musieť zľaviť zo svojich príliš štedrých sociálnych programov.

Podľa kritizujúcich expertov predstavuje Lisabonská stratégia len nezmyselný deklaratívny aktivistický kus papiera, pretože najväčšie ekonomiky EÚ nerobia pre zvýšenie ich konkurencieschopnosti reálne takmer nič. Naopak, Lisabonská stratégia je ďalším dokumentom Európskej komisie, ktorého autoritu pošliapali rozhodnutia v príkrom rozpore s jeho hlavnou myšlienkou - napríklad nesúhlas veľkých členských krajín EÚ s pôvodným, liberálnejším návrhom smernice EÚ o službách (pozri opatrenie EÚ č. 1). Potom logicky vyvstávajú otázky o opodstatnenosti tvorby takýchto dokumentov.

Jeden respondent vyslovil obavu z toho, že sa jednotlivé členské štáty budú pretekať v plnení cieľov Stratégie na národnej úrovni, a tak pôjde o budovanie vnútornej konkurencie medzi týmito štátmi na úkor budovania európskeho konkurenčného prostredia ako celku navonok. Ako ojedinelý bol prezentovaný názor, podľa ktorého revidovaná Lisabonská stratégia stráca predovšetkým pôvodné dimenzie v sociálnej oblasti.

späť do tabuľky

3. Návrh smernice o poistení zodpovednosti za prevádzku motorového vozidla (minimálne poistné krytie - 1 mil. EUR na obeť alebo 5 mil. EUR na celú poistnú udalosť - štáty si môžu vybrať; 5-ročné prechodné obdobie; odškodnenie z povinného zmluvného poistenia aj nemotorizovaným účastníkom premávky; pri ceste do iného štátu EÚ postačí domáce povinné zmluvné poistenie; centrálny register informácií o nehodách)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Návrh smernice EÚ o poistení zodpovednosti za prevádzku motorového vozidla, ktorý pre poisťovne členských krajín zavádza minimálne poistné krytie 1 mil. EUR na obeť dopravnej nehody alebo 5 mil. EUR na celú poistnú udalosť, vnímajú členovia hodnotiacej komisie ako opatrenie s malým prínosom. Smernica by mala byť prospešná pre účely zjednocovania Európskej únie. Časť respondentov vyjadrila súhlasné stanoviská, podľa ktorých ide aj napriek hrozbe ďalšieho zvyšovania sadzieb zákonného poistenia motorových vozidiel o pozitívny krok, ktorý rieši situáciu v prípade dopravných nehôd na cestách členských krajín EÚ vzhľadom na potenciálnu vysokú reálnu spôsobenú škodu. Kladne bolo vnímané aj zriadenie centrálneho registra informácií o dopravných nehodách.

Podľa kritických názorov hodnotiacich odborníkov je jedným z nedostatkov opatrenia, že náklady poisťovní na vyššie poistné krytie budú prenesené na majiteľov áut v podobe vyššieho poistného, a že sa to vzhľadom na rozsah poisťovania áut môže aj čiastočne odraziť negatívne na výške inflácie. Zvýšené poistné krytie môže mať tiež za následok nárast špekulatívnych poistných udalostí a nárast poistných plnení, náklady poisťovní sa následne opätovne zvýšia a poisťovne to znovu premietnu do vyššieho predpísaného poistného - a takto sa roztočí špirála zvyšovania cien. Určenie minimálnej hranice poistného krytia malo ostať podľa viacerých hodnotiacich na národnej, nie európskej úrovni. Spor o navrhovanú smernicu je stretom bohatých a chudobných krajín v Európskej únii. Jeden z oponentov opatrenia vyjadril kritické stanovisko v zmysle, že tento návrh smernice je typický príklad prehnaného aktivizmu európskeho úradníka, ktorý sa s harmonizáciou v rámci EÚ nezastaví pred ničím.

späť do tabuľky

4. Zmäkčenie pravidiel Paktu stability a rastu EÚ (umožnenie "dočasne" a "mierne" prekročiť 3%-nú hranicu deficitu verejných financií; určenie okruhu faktorov, kedy môže krajina hranicu prekročiť)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Zmäkčenie pravidiel Paktu stability a rastu EÚ, ktorým sa umožní členským krajinám "dočasne" a "mierne" prekročiť 3%-nú hranicu deficitu verejných financií v prípade zadefinovaných ekonomických situácií a vládnych výdavkov, je krokom zlým smerom. Podľa hodnotiacich odborníkov sú výnimky z pravidiel hry nebezpečné, aj keby boli prínosom pre nové krajiny EÚ, vrátane Slovenska. Ide o precedens, ktorý v budúcnosti môže viesť k poľaveniu z ďalších podmienok členských krajín Únie a k požiadavkám na ďalšie výnimky. Nejasné formulovanie výnimiek - okruhu faktorov, kedy môže krajina prekročiť hranicu 3%-ného deficitu, môže spôsobiť kolaps celého Paktu stability a rastu. V budúcnosti môže toto opatrenie tiež znamenať ohrozenie projektu jednotnej európskej meny, problémy s ďalším dodržiavaním akýchkoľvek dohôd v rámci EÚ, ako aj zdieľanie vyšších úrokových sadzieb zo strany disciplinovaných krajín eurozóny. Opatrenie uvoľňuje rozpočtové pravidlá, čím v podstate rozviazalo ruky fiškálnej expanzii.

Odborníci vyjadrili nesúhlasné stanovisko s tým, že uvedené výnimky si do nového Paktu presadili najmä ekonomicky najsilnejšie krajiny EÚ (Nemecko a Francúzsko), ktoré s dodržiavaním hranice deficitu majú najväčšie problémy. Všetci členovia Únie by mali dodržiavať podmienky rovnako, navyše keď boli aj nimi samotnými stanovené v minulosti na základe rozsiahlych analýz a rokovaní. Jeden z expertov hodnotiacej komisie považuje tento krok za neoficiálne zrušenie Paktu. Ďalší z respondentov označil revidovaný Pakt stability za labutiu pieseň prívržencov J.M. Keynesa ako reprezentanta ekonómov špecializujúcich sa výhradne na kvalitné zdôvodnenie vládnych opatrení ex-post. Pravidlá v prípade Paktu stability a rastu by sa mali v prvom rade zakladať na ekonomických princípoch, a nie na politických úvahách.

Podľa odhadu ďalšieho z odborníkov je problémom veľkých ekonomík to, že sa nachádzajú blízko svojho potenciálu a ich pomalý rast je otázkou pomalého potenciálneho rastu. To znamená, že veľká časť ich vysokého deficitu verejných financií je štrukturálnym deficitom. Riešením by teda malo byť podľa neho vysporiadanie sa so štrukturálnym deficitom, čím by vznikol priestor na investície do programov na napĺňanie Lisabonskej stratégie a navyše by bol splnený i limit 3%-ného deficitu v pomere k HDP. Rozhodnutie o zmäkčení pravidiel teda de facto legalizuje približne 3%-ný štrukturálny deficit. Limit na deficit nebol podľa neho rozhodujúcim faktorom, ktorý doteraz znemožňoval reformy, naopak, nové, mäkšie pravidlá znižujú motiváciu na razantné reformy a otvárajú priestor dubióznym fiškálnym manévrom v mene Lisabonskej stratégie či rozvojovej pomoci a podobne. Nie všetky krajiny majú síce problémy s fiškálnym hospodárením a trh na nedisciplinované krajiny reaguje účtovaním rozdielnej úrokovej sadzby na dlhy týchto krajín podľa ich bonity, otázkou však je, či môžu vedľa seba v jednej menovej únii dlhodobo koexistovať štáty s rôznymi reálnymi úrokovými sadzbami, odlišnými inflačnými preferenciami, a tým aj rôznym rovnovážnym kurzom voči tretím krajinám. Z tohto pohľadu predstavuje rozhodnutie poľaviť z pravidiel Paktu stability a rastu krok proti dlhodobej stabilite eurozóny.

Podľa súhlasného názoru sa musia aj pravidlá flexibilne prispôsobovať zmeneným situáciám vo svete. Menšia časť hodnotiacich expertov uviedla, že zmäkčenie pravidiel môže byť opodstatnené, ak je v súlade s budovaním EÚ ako konkurencieschopnej ekonomiky. To by sa docielilo, ak by časť nadmerných deficitov smerovala na podporu rozvoja vedy a vzdelania. Rizikom však je, že takýto zámer v realite skončí zabezpečením iného verejného konzumu.

späť do tabuľky