Prieskum odhadov na plnenie Maastrichtských kritérií (5.12.2006)

Dátum: 05.12.2006

Šance na euro v novembri stúpli z 56% na 64%

Rýchly rast HDP, posilňovanie koruny, pokles cien ropy a nižšie úpravy regulovaných cien – to sú hlavné faktory, ktoré sa v novembri podpísali pod zvýšenie pravdepodobnosti, že Slovensko prijme euro od 1. januára 2009. Kým v októbri odhadovali odborníci oslovení inštitútom INEKO pravdepodobnosť prijatia eura v priemere na 56%, v novembri sa ich odhady zvýšili na 64%.

Vyplýva to z pravidelného prieskumu, ktorý organizuje inštitút INEKO spolu s Klubom ekonomických analytikov (KEA). Prieskumu sa v novembri zúčastnilo 22 ekonómov a analytikov, z nich šestnásť si myslí, že vláda dodrží stanovený termín a šesť, že nedodrží. Oproti októbru ide o výrazný posun, keďže vtedy dali z dvadsiatich respondentov kladnú odpoveď jedenásti a zápornú deviati.

Šance na euro stúpli najmä vďaka zlepšeniu očakávaní inflácie. Kým v októbri bol jej priemerný odhad 2,8% (ide o priemernú 12-mesačnú infláciu ku koncu marca 2008), v novembri klesol odhad inflácie na 2,5%. Odhad deficitu verejných financií pre rok 2007 ostal nezmenený na úrovni 3% HDP.

Napriek vyššiemu optimizmu analytici stále upozorňujú na riziká plnenia Maastrichtských kritérií. Ide jednak o možnosť prekročenia 3-percentnej hranice schodku verejných financií v dôsledku očakávaní verejnosti plniť dané sľuby, jednak o inflačné tlaky spôsobené vyšším míňaním vlády, ktoré umožňuje zrýchlený rast HDP. Slovensko tiež môže mať problém dokázať udržateľnosť plnenia kritérií, to znamená schopnosť plniť ich aj po prípadnom vstupe do eurozóny.

V porovnaní s októbrom sa v novembrovom prieskume zúčastnili štyria noví analytici, odpovede dvoch analytikov sa nám v stanovenom termíne nepodarilo získať.

Zhrnutie výsledkov prieskumu (priemerné odhady):

Obdobie Počet účastníkov Názor na vstup do eurozóny od 1.1. 2009 (áno : nie) Pravdepodobnosť prijatia eura od 1.1.2009 Deficit verejných financií za rok 2007* Inflácia v rozhodujúcom období** Referenčná inflácia***
09/06 20 10 : 10 52% 3,1% HDP 2,8% 2,9%
10/06 20 11 : 9 56% 3,0% HDP 2,8% 2,9%
11/06 22 16 : 6 64% 3,0% HDP 2,5% 2,9%

*Vrátane vplyvu dôchodkovej reformy **Priemerná 12-mesačná inflácia ku koncu marca 2008 ***1,5% nad priemerom 3 najlepších krajín EÚ

Pripájame komentáre niektorých účastníkov prieskumu:

Kritérium verejného deficitu

Marek Gábriš, ČSOB
Potenciál ekonomiky sa posúva smerom hore a zrejme budeme svedkami silnejšieho rastu ako sa pôvodne očakávalo. To dáva šancu na lepší výsledok pomerového ukazovateľa deficitu k HDP. Napriek tomu ostávajú v rozpočte riziká na výdavkovej strane, ktoré formujú určitú mieru neistoty.

Eugen Jurzyca, INEKO
Vysoký hospodársky rast, zníženie cien ropy a momentálny odklon od predvolebnej atmosféry posúvajú podľa mňa Slovensko opäť o niečo bližie k Euru. Miera zvládnutia predvolebných očakávaní ostáva stále významným rizikovým faktorom.

Elena Kohútiková, VÚB, bývalá viceguvernérka NBS
Platí to, čo som napísala minule (pozri www.ineko.sk – pozn. INEKO), podčiarknuté vyšším ako predpokladaným rastom HDP. Ak nenastane nejaký nečakaný robustný vonkajší šok, predpokladám splnenie fiškálneho kritéria aj s určitou bezpečnou rezervou. Súčasný ekonomický cyklus dáva na to všetky predpoklady.

Juraj Kotian, SLSP
Novým rizikom môže byť nárast vnútorného dlhu v zdravotníctve v dôsledku zavedenia mäkkých rozpočtových opatrení, ktorý môže navýšiť celkový deficit oproti návrhu rozpočtu. Rizikom v samotnom posudzovaní kritéria sa môže stať udržateľnosť deficitu, najmä pokiaľ EcoFin prihliadne na cyklicky očistený deficit verejných financií, ktorý by sa mohol blížiť k úrovni 4 percent HDP. Takáto úroveň deficitu by nemusela byť akceptovaná EcoFinom a ECB, keďže štrukturálny deficit zostáva naďalej veľmi vysoký a pokles deficitu pod 3 percentami HDP by bol dosiahnutý len vďaka mimoriadne vysokému rastu HDP, ktorý sa však s veľkou pravdepodobnosťou v takomto rozsahu už nebude v ďalších obdobiach opakovať.

Michal Mušák, SLSP
Predpokladám, že Slovensku sa rozpočtové kritérium podarí splniť. V prípade nepriaznivého vývoja rozpočtu môže vláda pred koncom roku 2007 siahnuť na kapitálové výdavky a odložiť ich o rok či dva, prípadne môže využiť výnimku EcoFinu na časť nákladov dôchodkovej reformy. Určité riziko vidím skôr v udržateľnosti schodku. Aj keď sa možno podarí splniť kritérium v roku 2007, v prípade nepriaznivého výhľadu na ďalší rok môže Európska komisia namietať, že deficit nie je udržateľný.

Miroslav Plojhar, Citibank Praha
Přijetí eura v daném termínu je pro současnou vládu otázkou prestiže a otázkou vylepšení mezinárodní kredibility. Silný hospodářský růst bude navíc znamenat, že vláda nebude stát před výzvou výrazně měnit rozpočet a omezovat výdaje (či snad zvyšovat daně), aby dostala rozpočtový schodek pod 3% HDP.

Marek Senkovič, Slovnaft
Očakávaný silný hospodársky rast Slovenska poskytne dostatočný priestor vláde na to, aby udržala deficit verejných financií pod úrovňou 3% HDP. V tomto smere splnenie tohto krítéria má vláda výlučne vo svojich rukách.

Ján Tóth, ING Bank
Silnejší rast znamená vyššie daňové príjmy. Rozdelenie peňazí a neuspokojenie niektorých prisľúbených výdavkových titulov však nezvyšuje pravdepodobnosť splnenia fiškálneho kritéria.

Vladimír Tvaroška, bývalý štátny tajomník MF SR
Rozpočet je zostavený s deficitom na úrovni takmer 3% HDP, čo znamená prakticky nulovú rezervu pre nedodržanie ktorejkoľvek zložky rozpočtu. Pri takto zostavenom rozpočte existuje podstatné riziko, že kritérium splnené nebude. Viaceré časti verejných financií, ako napríklad hospodárenie samospráv, pritom vláda ani nemá pod priamou kontrolou.

Kritérium inflácie

Marek Gábriš, ČSOB
Avizovaný pokles cien plynu pre domácnosti od januára 2007 zvyšuje šancu na splnenie inflačného kritéria. Posilňovanie koruny je taktiež významnou pomocou pri tlmení inflačných tlakov. Kombinácia týchto dvoch faktorov by mohla byť rozhodujúcim bodom pri plnení inflačného kritéria. Značnou neistotou sú stále ceny ropy, ktoré začali v posledných dňoch rásť. Ak však neporastú závratným tempom situácia by mohla byť zvládnuteľná.

Elena Kohútiková, VÚB, bývalá viceguvernérka NBS
Toto kritérium vzhľadom na pohyblivý cieľ je určite jedným z najrizikovejších, ale súčasný vývoj nielen ekonomiky, ale aj cien ukazuje na to, že kritérium by sme mali splniť bez problémov. Dôležité je tiež, aby výdavková časť verejných financií nezakladala inflačné impulzy a aby sa uchoval rast miezd v súlade s produktivitou prace.

Juraj Kotian, SLSP
Spevňovanie slovenskej koruny oproti euru výrazne zvýšilo šance na plnenie inflačného kritéria. Vývoj koruny takmer celkom eliminoval dôvody na ďalšie zvyšovanie úrokových mier. Novým rizikom je pokles inflácie, ktorý nemusí byť zohľadnený v nižších nominálnych mzdách, čo môže dodatočne zvýšiť reálne príjmy a dodatočne stimulovať spotrebu domácností. Naďalej najväčším rizikom zostávajú ceny ropy, ktoré v prípade výraznejšieho rastu dramaticky znižujú šance plniť inflačné kritérium.

Ján Kovalčík, Trend Analyses
Inflačné kritérium považujem za splniteľné, ak ho nenabúra krátkozraké rozdávanie z verejných zdrojov. Ak vláda podľahne pokušeniu využiť vyššie príjmy plynúce z rýchleho rastu ekonomiky na zvýšenie výdavkov, hazarduje s infláciou. Udržanie deficitu tesne pod hranicou 3 % HDP nemusí stačiť.

Michal Mušák, SLSP
Priaznivý vývoj cien ropy a posilňovanie koruny zvyšujú naše šance na splnenie inflačného kritéria. Cena ropy zároveň ostáva asi najväčším rizikom pre inflačné kritérium, keďže NBS či slovenská vláda ju nemajú ako ovplyvniť a ropou vyvolanú infláciu by museli tlmiť v iných oblastiach ekonomiky. Čím by bol jej rast výraznejší, tým menšie majú možnosti.

Pavol Ondriska, ING DSS
Príklon vlády k navyšovaniu rozpočtových výdavkov a silná spotreba domácností drží v hre dopytové inflačné tlaky v ekonomike, ktoré na pozadí politického tlaku na pokles regulovaných cien energií a silného nominálneho posilnenia koruny môžu dať do rúk európskych inštitúcií námietku o udržateľnosti splnenia inflačného kritéria, i keď nominálne bude kritérium s veľkou pravdepodobnosťou splnené.

Marek Senkovič, Slovnaft
Inflácia na Slovensku v nasledujúcom období nepochybne klesne, otázne je, do akej miery klesne miera inflácie v EU a to pod vplyvom spomalenia hospodárskeho rastu v USA i utlmenia spotreby v nemeckej ekonomike vplyvom výrazného zvýšenia DPH od roku 2007.

Zdeno Štefanides, VÚB
Pravdepodobnosť splnenia inflačného kritéria sa za ostané dva mesiace o niečo zvýšila, najmä z dôvodu posilnenia koruny a nižším úpravám regulovaných cien energií v budúcom roku.

Ján Tóth, ING Bank
Nedávne rozhodnutia regulačného úradu o cenách plynu a elektriny, ako aj posilňovanie slovenskej koruny výrazne zvýšilo pravdepodobnosť splnenia inflačného kritéria.

Vladimír Tvaroška, bývalý štátny tajomník MF SR
Vzhľadom na veľmi priaznivý vývoj cien ropy a kurzu koruny je veľmi pravdepodobné, že kritérium inflácie za predchádzajúcich 12 mesiacov bude splnené. Rizikom zostáva najmä podmienka udržateľnosti nízkej inflácie, ktorá môže byť zo strany ECB alebo EK spochybnená.

Zoznam účastníkov novembrového prieskumu:

  1. Čechovičová Silvia, ČSOB
  2. Gábriš Marek, ČSOB
  3. Hagara Eduard, ING Bank
  4. Jurzyca Eugen, INEKO
  5. Kohútiková Elena, VÚB, bývalá viceguvernérka NBS
  6. Koršňák Ľubomír, Unibanka
  7. Kotian Juraj, SLSP
  8. Kovalčík Ján, Trend Analyses
  9. Lenko Martin, VÚB
  10. Marcinčin Anton, Svetová banka
  11. Morvay Karol, MESA10
  12. Mušák Michal, SLSP
  13. Ondriska Pavol, ING DSS
  14. Pažitný Peter, Health Policy Institute
  15. Pätoprstý Viliam, Unibanka
  16. Plojhar Miroslav, Citibank Praha
  17. Prega Róbert, Tatra banka
  18. Senkovič Marek, Slovnaft
  19. Štefanides Zdeno, VÚB
  20. Štekláčová Lucia, ING Bank
  21. Tóth Ján, ING Bank
  22. Tvaroška Vladimír, Bývalý štátny tajomník MF SR

The survey on assessments of meeting the Maastricht criteria by Slovakia

Informácie o prieskume poskytne:
Peter Goliaš
analytik INEKO
Tel: 02 / 5341 1331
e-mail: golias@ineko.sk