Dátum: 12.10.2006
Odborníci sa rozchádzajú v názore, či Slovensko prijme euro od 1. januára 2009. Z dvadsiatich ekonómov a analytikov, ktorí sa zúčastnili prieskumu INEKO a KEA (Klub ekonomických analytikov), si desať myslí, že vláda dodrží stanovený termín a desať, že nedodrží. V priemere odhadujú pravdepodobnosť dodržania termínu na 52%, pričom ich odhady sa pohybujú v rozpätí od 10% až po 80%. Z prieskumu teda vyplýva značná neistota v názoroch na schopnosť vlády plniť v stanovenom termíne Maastrichtské kritériá pre vstup do eurozóny.
Prieskum sa zameral na plnenie dvoch kľúčových kritérií – deficitu verejných financií a inflácie. Podľa analytikov by Slovensko tesne nesplnilo kritérium deficitu verejných financií. Ten by mal podľa ich priemerného odhadu v rozhodujúcom roku 2007 dosiahnuť 3,1%, čo je nad prípustnou hranicou 3,0%. Aj tu sa zreteľne prejavili názorové rozdiely, keď sa odhady pohybovali v intervale 2,9% až 3,8% HDP.
Pri inflácii sú analytici mierne optimistickejší, keď ju v priemere odhadujú na 2,8%. Slovensko by tak tesne splnilo povolenú hranicu, ktorú účastníci prieskumu odhadli na 2,9%.
Viacerí ekonómovia a analytici sa zhodli, že kľúčový pre plnenie kritérií bude zákon o štátnom rozpočte, v ktorom vláda rozhodne o rozsahu plnenia vlastných sľubov. Pozitívny pre vládu bude najmä rýchly rast ekonomiky, ktorý vytvorí zdroje na väčšie míňanie oproti minulosti. To sa však môže odraziť na zvýšenej inflácii. Viacerí analytici upozornili, že ak aj Slovensko formálne splní kritériá, nemusí sa stať členom eurozóny. Rizikom totiž ostáva udržateľnosť kritérií, čiže schopnosť vlády preukázať, že ich dokáže plniť aj v dlhšom období.
INEKO a KEA budú prieskum názorov na plnenie Maastrichtských kritérií uskutočňovať pravidelne (zhruba 1x za mesiac) s možnosťou mimoriadneho časovania pri dôležitých udalostiach, akou je napríklad prijatie štátneho rozpočtu. Z prieskumu tak bude zrejmé, aký vplyv majú tieto udalosti na pravdepodobnosť prijatia eura v stanovenom termíne.
Zhrnutie výsledkov prieskumu (september 2006, priemerné odhady):
| Obdobie | Počet účastníkov | Názor na vstup do eurozóny od 1.1. 2009 (áno : nie) | Pravdepodobnosť prijatia eura od 1.1.2009 | Deficit verejných financií za rok 2007* | Inflácia v rozhodujúcom období** | Referenčná inflácia*** |
|---|---|---|---|---|---|---|
| 09/06 | 20 | 10 : 10 | 52% | 3,1% HDP | 2,8% | 2,9% |
*Vrátane vplyvu dôchodkovej reformy **Priemerná 12-mesačná inflácia ku koncu marca 2008 ***1,5% nad priemerom 3 najlepších krajín EÚ
Komentáre účastníkov prieskumu:
Vladimír Tvaroška, bývalý štátny tajomník MF SR
Hoci veľmi rýchly rast ekonomiky bude v roku 2007 vytvárať priaznivé podmienky pre pokles deficitu pod 3% HDP, rozsah sľubov uvedených v programovom vyhlásení vlády nie je kompatibilný so splnením tohto kritéria. Pravdepodobnosť, že vláda uprednostní zodpovednú rozpočtovú politiku pred plnením sľubov existuje, kľúčový bude návrh rozpočtu. Dokonca aj v prípade dosiahnutia potrebnej úrovne deficitu v roku 2007 však môže existovať riziko pri hodnotení udržateľnosti splnenia tohto kritéria.
Ľubomír Koršňák, Unibanka
Jasne deklarovaný cieľ vlády prijať euro k 1.1.2009 by mal byť dostatočnou brzdou v nadmernom rozhadzovaní a prinútiť koalíciu aspoň dočasne upustiť (odložiť) niektoré z jej štedrých sľubov. Zárukou toho, že sa tak aj udeje, by mala byť aj zostava na Ministerstve financií (aj keď ju pravdepodobne čaká ťažký vyjednávací boj o každú korunu). Nápomocný plneniu tohto kritéria by mal byť aj očakávaný silný ekonomický rast (vláda s ním síce počíta, nesmie však podľahnúť zdaniu, že silný rast vyrieši všetko). V prípade, že Slovensko bude schopné plniť ostatné kritériá je vysoko pravdepodobné, že si dokáže ustrážiť aj deficit verejných financií. Naopak v prípade, že bude dostatočne skoro zrejmé, že inflačné kritérium sa splniť nepodarí, je možné očakávať aj výraznejšie tlaky na uvoľnenie fiškálnej disciplíny (aj keby existovala snaha MinFin o udržanie deficitu pod úrovňou 3% HDP, politická podpora pre takýto cieľ bude pravdepodobne minimálna) a v takomto prípade sa javí neplnenie kritéria naopak ako veľmi pravdepodobné.
Elena Kohútiková, VÚB
Rast ekonomiky umožňuje toto kritérium splniť bez negatívnych dopadov na občanov.
Juraj Kotian, SLSP
Kritérium bude formálne splnené – na základe výkladu reformovaného Paktu stability o oslobodení deficitu od časti nákladov na dôchodkovú reformu.
Robert Prega, Tatra banka
Splnenie kritéria deficitu verejných financií je plne v rukách vlády SR. Toto predstavuje podstatný rozdiel oproti kritériu v oblasti inflácie, kde je vplyv NBS na jeho splnenie obmedzený a iba nepriamy. Pozitívny vývoj verejných financií v predchádzajúcich rokoch a mimoriadne silný rast ekonomiky vytvárajú predpoklady na bezproblémové splnenie tohto kritéria. Avizované zmeny, ktoré by mali ovplyvniť zostavenie rozpočtu verejných financií však výrazne zvyšujú riziko, že by výška deficitu v budúcom roku mohla prekročiť maximálne povolenú úroveň. V súčasnosti, pred zverejnením oficiálneho návrhu rozpočtu VF a súvisiacich zákonov je problematické presnejšie kvantifikovať pravdepodobnosť splnenia. Každopádne vláda má prostriedky na korigovanie eventuálneho nepriaznivého vývoja VF aj v priebehu budúceho roka. Problémom z hľadiska Maastrichtu by však v tomto prípade mohlo byť posúdenie udržateľnosti tohto vývoja.
Ján Tóth, ING Bank
Bude obtiažne nájsť výdavkové úspory v rozmedzí 20 mld Sk, pokiaľ nedôjde k výraznému poklesu kapitálových výdavkov.
Eugen Jurzyca, INEKO
Udržanie rozpočtovej disciplíny nie je založené len na oficiálnom sľube. Musí splniť niekoľko predpokladov, ktoré budú zrejme problematické:
Anonymné komentáre:
Dokiaľ nie je prijatý nový rozpočet a keďže neexistuje žiadna história novej vlády, o tejto otázke sa zatiaľ dá len špekulovať. Fakty sú také, že vláda sa slovne prihlásila k splneniu kritérií tak, aby SR prijalo euro v pôvodnom termíne.
Rozpočtové opatrenia vlády sú zamerané na rast výdavkov, čo predstavuje riziko pre plnenie rozpočtového kritéria. (Určiť) Rozpočtový schodok je pred zverejnením návrhu štátneho rozpočtu na rok 2007 obtiažne, pričom predpokladáme, že bude cca 2,5% HDP. Výpadok v II. pilieri odhadujem na 1,1% HDP (18 mld Sk). Plnenie rozpočtového kritéria tak bude na hrane aj vzhľadom na to, že po odrátaní 40% deficitu z II. piliera bude celkový schodok prevyšovať kritérium o cca 0,16% HDP.
Ekonomika rastie solídnym tempom a nepotrebuje ďalšiu stimuláciu v podobe expanzívnej fiškálnej politiky. Deficitný limit 3% môže byť dodržaný, ale dodatočná stimulácia môže potlačiť ceny vyššie, ako je potrebné na splnenie inflačného kritéria.
Vladimír Tvaroška, bývalý štátny tajomník MF SR
Udržanie cien ropy na súčasnej úrovni 60 dolárov za barel môže výrazne zvýšiť šance na splnenie kritéria inflácie. K tomu by však bolo potrebné tiež mierne ochladenie ekonomiky. Nástroje sú v súčasnosti veľmi obmedzené – aj prípadný 3-percentný deficit verejných financií znamená expanzívnu rozpočtovú politiku a vplyv úrokových sadzieb na ekonomiku už dnes nie je veľmi výrazný. Silným nástrojom tak zostane iba posilňovanie kurzu koruny. Príliš silný vplyv tohto faktoru však môže byť zo strany ECB a EK hodnotený ako nekompatibilita s požiadavkou na udržateľnosť plnenia kritéria cenovej stability. Celkovo bude hodnotenie udržateľnosti cenového vývoja rovnako dôležité, ako hodnotenie konkrétnych údajov za posledných 12 mesiacov.
Ľubomír Koršňák, Unibanka
Rozhodujúci pre plnenie inflačného kritéria bude predovšetkým rozsah rastu cien energií. Vzhľadom na ich váhu v spotrebnom koši je Slovensko na pohyb cien energií výrazne citlivejšie ako ostatné krajiny EÚ. Pre zaujímavosť príspevok cien energií k celkovej inflácii (12M priemer) bol v auguste (2006) tesne nad úrovňou Maastrichtského kritéria. Aby Slovensko plnilo inflačné kritérium, zbytok spotrebného koša by musel zaznamenať aspoň mierny medziročný pokles cien. V prostredí silného ekonomického rastu je však takáto ambícia v podstate nereálna. Ak by však príspevok cien energií bol na úrovni priemeru krajín EÚ, Slovensko by v súčasnosti plnilo inflačné kritérium (približne 0,3 p.b. pod kritériom). Paradoxne boj vlády s energetickými monopolmi (aj keď pravdepodobne primárne vedený s iným úmyslom) by mohol pomôcť splniť inflačné kritérium. Dôležité však bude nájsť správnu rovnováhu tak, aby na druhej strane cez výpadok príjmov z dividend a daní kvôli nižším ziskom monopolov nedošlo k ohrozeniu plnenia kritéria deficitu verejných financií. Spolu s reštriktívnou menovou politikou NBS, ktorá by mala byť schopná aspoň čiastočne tlmiť dopytové tlaky v ekonomike a s mierne posilňujúcou korunou (stále však silne závislou aj od regiónu) by tak tlak na energetické monopoly odzrkadlený v nižšom ako pôvodne požadovanom raste cien energií mohol doviesť Slovensko k splneniu Maastrichtského inflačného kritéria.
Elena Kohútiková, VÚB
Je to najťažšie kritérium, ale splniteľné.
Juraj Kotian, SLSP
Pri hodnotení nemusí EcoFin a ECB akceptovať pokles inflácie, pokiaľ by bol dosiahnutý umelými zásahmi do regulácie v snahe účelovo (netrhovo) prispôsobovať ceny energií. Takisto môžu sa vyskytnúť problémy s hodnotením udržateľnosti plnenia tohto kritéria, pokiaľ jeho plnenie bolo dosiahnuté napríklad znižovaním nepriamych daní alebo odložením zvyšovania regulovaných cien.
Robert Prega, Tatra banka
Rozhodujúcimi faktormi, ktoré rozhodnú o splnení inflačného kritéria pravdepodobne budú vývoj cien energií a devízového kurzu SKK. 12-mesačný kƒ∫zavý priemer harmonizovanej inflácie bude zaznamenávať výrazný pokles v prvej polovici roka 2008 a preto rozhodujúcim faktorom môže byť aj presné vymedzenie referenčného obdobia (SR by vyhovovalo, ak by sa do tohto obdobia dostal aj apríl 2008). Vo všeobecnosti vzhľadom na stále veľkú potrebu reálnej konvergencie ekonomiky Slovenska nie je napr. na rozdiel od verejných financií reálne možné trvalé plnenie Maastrichtského kritéria pri neexistencii vlastnej meny. Preto do istej miery je splnenie inflačného kritéria otázkou správneho načasovania a šťastia.
Ján Tóth, ING Bank
V prípade hodnoverného fiskálneho úsilia splniť deficit na úrovni 3% HDP sa inflačné kritérium podarí splniť nastavením takého úrokového diferenciálu, ktorý cez posilnenie meny stlačí inflačné tlaky.
Anonymné komentáre:
Je celkom možné, že vďaka expanzívnejšej politike vlády nám unikne inflačné kritérium o vlások. Kľúčové bude aký smerom sa budú uberať ceny ropy. Ich stagnácia alebo ďalší rast pri expanzívnej politike vlády výrazne znižuje šancu na splnenie kritéria, keďže ich podiel v slovenskom spotrebnom koši je väčší ako u “benchmarkových” krajín. Eliminovanie rizík by si zaslúžilo koordinovanú politiku vlády a centrálnej banky – zatiaľ sa zdá, že vláda sa chystá ťahať motúz opačným smerom.
Monetárna politika má stále menej možností ako ovplyvňovať vývoj inflácie a preto bude záležať na koordinácii s fiskálnou politikou, ktorá nemusí byť ideálna.
V prípade, že by inflačné alebo rozpočtové kritérium malo byť blízko potrebnej hodnoty, vidím priestor na určité kreatívne úpravy, či už typu Grécko alebo jednorazové dohody so subjektmi, na ktoré ma vláda dosah a ktoré môžu infláciu výrazne ovplyvniť.
Zoznam účastníkov prieskumu:
The survey on assessments of meeting the Maastricht criteria by Slovakia
Informácie o prieskume poskytne:
Peter Goliaš
Tel: 02 / 5341 1331