Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, práve som si prečítal váš blog na eNku o slovenskom očkovacom pláne.
Mám k tomu pár otázok na Vás, lebo práve dnes robím túto tému:
Odpoveď Dušana Zachara:
Otázka (Mária Dvořáčková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť o vyjadrenie k pripravovanému článku o príprave Slovenska na očkovanie.
Odpoveď Dušana Zachara:
Je dobré, že Slovensko má očkovaciu stratégiu. Z evolučného princípu a z dôvodov nedostatočných kapacít malého Slovenska by však bolo prínosnejšie, keby sme sa pri nej inšpirovali vyspelejšími krajinami, ktoré disponujú širokým analytickým potenciálom, ako je napríklad Nemecko a nevymýšľali vlastné postupy, ktoré môžu byť neefektívne a môžu viesť k vyšším počtom úmrtí. Nemecko pristúpilo k tvorbe svojej stratégie odborne a vedecky. Vypočítalo si “hodnotu za peniaze” rôznych očkovacích stratégií a prioritizácie skupín obyvateľstva a vybralo takú, ktorá ušetrí čo najviac hospitalizačných dní pacientov s COVID-19 a úmrtí na túto chorobu. Veľmi rozumne. Uprednostnili najmä starých ľudí, ktorí sú z definície najviac rizikoví, a potom zdravotníkov, ktorí sú v prvej línii a sú v styku s kovidovými pacientmi (ostatní zdravotníci sú zaradení v nižších stupňoch priority očkovania), ale aj personál v zariadeniach sociálnych služieb, ktorý sa stará o starých ľudí. U nás sa však v prvej vlne nenachádzajú tí najzraniteľnejší – občania nad 80 rokov – sú až v druhej vlne. Ale zato v prvej vlne sú študenti medicíny, vojaci, policajti, hasiči, úradníci zdravotných poisťovní, Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ako aj členovia vlády a zamestnanci ostatnej kritickej infraštruktúry štátu. Napríklad v Nemecku sú zamestnanci kritickej infraštruktúry v predposlednej skupine (piatej zo šiestich). Partneri tehotných sú v Nemecku v tretej skupine zo šiestich. Na Slovensku v poslednej… Na Slovensku prevládol stavovský princíp pred princípom vedeckým a demokratickým. Škoda. Ak by sme začali očkovať najskôr starších ľudí (pričom aj ich treba viac diferencovať podľa veku), tak by bol nižší tlak na hospitalizácie v nemocniciach a následné úmrtia. My však uprednostníme aj také skupiny obyvateľstva, ktorých nedostatok nie je kritický pre liečenie chorých. Veľmi chybné uvažovanie, ktoré bude stáť zbytočné úmrtia.
Ďalšia nevysvetliteľná je podmienka negatívneho antigénového testu nie staršieho ako 24 hodín, ktorý si bude musieť každý očkovaný zadovážiť a nebudú sa dať uskutočniť pred očkovaním priamo vo vakcinačnom centre. Nie je jasné, či budú takýto ľudia mať v odberových miestach garanciu testovania, alebo budú musieť dúfať a mať šťastie, že to všetko stihnú načas. Tie logistické problémy sa dajú už teraz predvídať. Navyše, napríklad Nemecko žiadny test pred očkovaním nevyžaduje. My sme v tomto zase raz pápežskejší ako pápež, pričom takéto rozhodnutie môže mať negatívne efekty na iných ľudí, ktorí testovanie skutočne potrebujú. Im sa zhorší dostupnosť testovania.
Otázka (Katarína Chrenková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, mohli by ste mi, prosím Vás, napísať Vaše vyjadrenie na nasledujúcu otázku?
Odpoveď Dušana Zachara:
Ten nával je postupný a signifikantný, pričom bude pokračovať, keďže aj počet pozitívnych na koronavírus sa neustále zvyšuje. Už teraz je v mnohých nemocniciach situácia kritická. Problém nebude s počtom ventilátorov a fyzickou dostupnosťou lôžok, avšak úzkym hrdlom bude zdravotnícky personál, ktorý by sa vedel o COVID-pacientov odborne postarať. Rozširovanie červených zón v nemocniciach samozrejme negatívne ovplyvňuje aj “bielu” medicínu, ktorej horšia dostupnosť môže zapríčiňovať vyššie počty úmrtí alebo zhoršenie zdravotného stavu pacientov. Od osobnej zodpovednosti ľudí dodržiavať protiepidemiologické zásady a opatrenia bude závisieť, ako túto vlnu pandémie nemocnice a vlastne my všetci zvládneme.
Otázka (Nina Janešíková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň prajem, dnes na vláde bol predstavený plán pre nový COVID automat). Chcela by som Vás preto veľmi pekne poprosiť o zhodnotenie:
Odpoveď Dušana Zachara:
Pre kratkost casu na dokladne prestudovanie automatu odpoviem len vseobecne:
Je prínosom, že Slovensko bude mať konečne plán, ktorý zvyšuje predvídateľnosť prijímania obmedzujúcich, resp. uvoľňujúcich opatrení podľa závažnosti pandemickej situácie, pričom sa do úvahy berie aj regionálny aspekt. Takto bude každý vedieť, čo je možné kedy očakávať a zariadiť si podľa toho svoj osobný, zamestnanecký či podnikateľský život. Samozrejme, vždy sa dá odborne diskutovať o konkrétnych jednotlivostiach, či by to alebo ono nemalo byť v červenej zóne alebo naopak v oranžovej a pod., ale prijatie automatu je prvým krokom, aby ľudia začali viac dôverovať prijímaným opatreniam, a tým pádom ich aj dodržiavať. Kvalitne informovaná verejnosť je totižto toho základom.
Otázka (Marianna Onuferová, Denník N)
Ahoj Peter, chcem ťa poprosiť o odpoveď na otázku:
Odpoveď Petra Goliaša:
Ahoj, už som sa k tomu vyjadril na FB
Posielam mierne upravený text:
Prečo daňová brzda v ústavnom zákone nie je dobrý nápad
Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti bol prijatý na základe zhody naprieč politickým spektrom. Súčasťou zhody bola zásada, že nebude obmedzovať vlády pri voľbe nástrojov na dosiahnutie udržateľných verejných financií. Pravicovým vládam teda dáva slobodu pri znižovaní výdavkov a ľavicovým pri zvyšovaní daní. Ani plánované zavedenie výdavkových limitov tento princíp neporušuje. Ľavicové vlády budú môcť naďalej zvyšovať výdavky, pokiaľ si na to v rozpočte vytvoria priestor napríklad zvýšením daní.
Zapracovanie daňovej brzdy do zákona by ale tento koncept zrušilo, keďže by za istých okolností zakázalo zvyšovanie daní. Zákon by tak stratil podporu širokého politického spektra, čo by výrazne oslabilo jeho stabilitu. Pri najbližšom nástupe k moci by sa ľavicové vlády pokúšali o jeho zmenu. A mohli by navrhovať napríklad zavedenie výdavkového pravidla, podľa ktorého by sa výdavky nemohli znižovať pod istú úroveň. Ústavný zákon by sa tak stal obeťou ideologických sporov.
Zavedenie daňovej brzdy do ústavného zákona je škodlivé aj ekonomicky. Optimálne daňové zaťaženie sa v čase mení a nedá sa presne vypočítať. Na expertnej úrovni nie je zhoda na jeho výške. Napríklad v časoch kríz a vojen stúpa, jednak kvôli poklesu HDP a tiež preto, aby vlády mohli lepšie chrániť občanov. V dobrých časoch naopak môže klesať, pretože zásahy vlády napríklad na ochranu slabších či na zbrojenie sú menej potrebné a menej efektívne. Striktné ústavné pravidlo o maximálnej daňovej záťaži sa môže v budúcnosti ukázať ako nepružné a brzdiace potrebné zásahy vlády. Daňová brzda by preto nemala byť súčasťou ústavného zákona.
Pokiaľ sa vládne strany zhodnú na potrebe zavedenia daňovej brzdy, nech tak spravia obyčajným zákonom. Vyšlú tým jasný signál o svojom zámere v daňovej politike a ponechajú aj potrebnú flexibilitu pre prípad zmeny ekonomických aj politických podmienok.
Otázka (Tomáš Garai, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, Holandsko, ktoré je na podobnej ceste ako mi od zajtra zavádza tvrdý lockdown.
Odpoveď Dušana Zachara:
Najhoršia je nepredvídateľnosť opatrení, ktoré sa (ne)prijímajú podľa dopredu odkonzultovaného plánu, aby každý aspoň tušil, čo bude nasledovať, ak sa splnia také a také podmienky. Dôležitá je aj obsahová logika a logická súslednosť prijímaných opatrení, aby nevzbudzovali selektívne obmedzenia, resp. uvoľňovania zbytočnú nedôveru spoločnosti, keďže tá môže významne zhoršovať aj pandemickú situáciu tým, že verejnosť nebude rozumieť logike prijímaných opatrení a nebude ich rešpektovať.
Otázka (Barbara Zmuskova, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som sa spýtať na váš názor na možnosť prijatia ďalšej pomoci pre gastro, prípadne jej zmohutnenie. Prevádzky volajú po modeli podobnom ako má Rakúsko, kde sanujú až 80% podiel minuloročných tržieb, než pripravovaná schéma rezortu dopravy. Aj vicepremiérka Remišová v svojom poslednom statuse napísala, že ďalšia schéma (nad rámec ohlásených) musí prísť tento týždeň.
Odpoveď Petra Goliaša:
Zvážil by som ešte zvýšenie maximálnej prvej pomoci pre podnikateľov v závislosti od ich vymeriavacích základov spred krízy. Dnes môžu pri výraznom poklese tržieb, pokiaľ nezatvorili prevádzku, dostať najviac 810 eur mesačne na osobu bez ohľadu na to, aké v minulosti platili odvody. Pri podnikateľoch, ktorí pred krízou platili dostatočne vysoké odvody, by pomoc mohla byť vyššia. To by sa malo vzťahovať aj na jednoosobové eseročky, ktoré dnes môžu dostať od štátu najviac 315 eur mesačne.
Osobitnú podporu vybraného sektora nepreferujem, keďže by to vyvolalo reťazové požiadavky aj iných sektorov. Skôr treba hľadať systémové nediskriminačné riešenia. Medzi také patrí aj kompenzácia časti fixných nákladov napríklad prostredníctvom príspevku na nájomné alebo chystaného príspevku naviazaného na výšku tržieb.
Otázka (Miroslav Homola, Pravda)
Dobrý deň, pripravujem článok o pozmeňujúcich návrhoch o dôchodkoch, ktoré prešli spolu s novelou Ústavy SR z dielne rezortu spravodlivosti. Chcem Vás preto poprosiť o doplňujúce informácie. Otázky:
Má zaviesť právo odísť do dôchodku po stanovenom počte odpracovaných rokov dobe účasti v systéme.
Starostlivosť o dieťa po novom nebude mať negatívny vplyv na výpočet dôchodku matky či otca.
Okrem toho cez reformu prešiel aj takzvaný rodičovský bonus, ktorý by mal garantovať, že každý bude môcť časť svojich daní alebo odvodov odviesť pre svojich rodičov, ktorí sú v dôchodku.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) by mala podľa návrhu hodnotiť dlhodobú udržateľnosť verejných financií.
Odpoveď Petra Goliaša:
klucovou zmenou v ustave je vypustenie fixnych stropov na dochodkoyy vek, ktore zaviedla predosla vlada tesne pred volbami. Ide o spravny krok, kedze stropy nezohladnovali ocakavane starnutie obyvatelstva a tym zasadne zhorsovali financnu udrzatelnost dochodkoveho systemu aj celych verejnych financii.
Popri tejto zmene boli do ustavy zapracovane principy, ktore za istych okolnosti mozu zhorsit financnu udrzatelnost. Ide najmä o vznik naroku na dochodok po urcitom pocte odpracovanych rokov, kompenzaciu rodicov ktori sa starali o deti a tiez prispevok pre rodicov z dani alebo odvodov, ktore platia ich deti. Tieto principy su v ustave zapisane vseobecne, dnes sa preto neda urcit, aky dopad budu mat na verejne financie. Zalezi to od konkretnej formulacie v zakonoch, ktore vlada pripravi v nadväznosti na zmenu ustavy. Dolezite bude, aby pripadny negativny vplyv na udrzatelnost bol co najmensi.
Do ustavy pribudla aj vseobecna fomulka, podla ktorej Slovensko chrani dlhodobu udrzatelnost svojho hospodarenia s odkazom na ustavny zakon o rozpoctovej zodpovednosti.
Otázka (Branislav Toma, TREND)
Dobrý deň, zmenu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti podmieňuje SaS zavedením takzvanej daňovej brzdy. Tá má podľa predstavy Richarda Sulíka zabezpečiť, že v budúcnosti nebude môcť prísť k celkovému zvýšeniu daňového zaťaženia na Slovensku. V takom prípade sa konsolidácia bude môcť odohrávať len na výdavkovej strane rozpočtu.Chcem vás poprosiť o odpovede:
Odpoveď Petra Goliaša:
Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti bol prijatý na základe zhody naprieč politickým spektrom. Súčasťou zhody bola zásada, že nebude obmedzovať vlády pri voľbe nástrojov na dosiahnutie udržateľných verejných financií. Pravicovým vládam teda dáva slobodu pri znižovaní výdavkov a ľavicovým pri zvyšovaní daní. Ani plánované zavedenie výdavkových limitov tento princíp neporušuje. Ľavicové vlády budú môcť naďalej zvyšovať výdavky, pokiaľ si na to v rozpočte vytvoria priestor napríklad zvýšením daní.
Zapracovanie daňovej brzdy do zákona by ale tento koncept zrušilo, keďže by za istých okolností zakázalo zvyšovanie daní. Zákon by tak stratil podporu širokého politického spektra, čo by výrazne oslabilo jeho stabilitu. Pri najbližšom nástupe k moci by sa ľavicové vlády pokúšali o jeho zmenu. A mohli by navrhovať napríklad zavedenie výdavkového pravidla, podľa ktorého by sa výdavky nemohli znižovať pod istú úroveň. Ústavný zákon by sa tak stal obeťou ideologických sporov.
Zavedenie daňovej brzdy do ústavného zákona je škodlivé aj ekonomicky. Optimálne daňové zaťaženie sa v čase mení a nedá sa presne vypočítať. Napríklad v časoch kríz a vojen stúpa, jednak kvôli poklesu HDP a tiež preto, aby vlády mohli lepšie chrániť občanov. V dobrých časoch naopak môže klesať, pretože zásahy vlády sú menej potrebné a málo efektívne. Striktné ústavné pravidlo o maximálnej daňovej záťaži sa môže v budúcnosti ukázať ako nepružné a brzdiace potrebné zásahy vlády. Daňová brzdy by preto nemala byť súčasťou ústavného zákona.
Pokiaľ sa vládne strany zhodnú na potrebe zavedenia daňovej brzdy, nech tak spravia obyčajným zákonom. Vyšlú tým jasný signál o svojom zámere v daňovej politike a ponechajú aj potrebnú flexibilitu pre prípad zmeny ekonomických aj politických podmienok.
Otázka (Marianna Onuferová, Denník N)
Ahoj, chcem ťa poprosiť o odpoveď na anketovú otázku.
Odpoveď Petra Goliaša:
Zvážil by som zvýšenie maximálnej prvej pomoci pre podnikateľov v závislosti od ich vymeriavacích základov spred krízy. Dnes môžu pri výraznom poklese tržieb, pokiaľ nezatvorili prevádzku, dostať najviac 810 eur mesačne na osobu bez ohľadu na to, aké v minulosti platili odvody. Pri podnikateľoch, ktorí pred krízou platili dostatočne vysoké odvody, by pomoc mohla byť vyššia.
Ešte dodávam, že osobitnú podporu vybraného sektora nepreferujem, keďže by to vyvolalo reťazové požiadavky aj iných sektorov. Skôr treba hľadať systémové nediskriminačné riešenia.
Otázka (Mária Dvořáčková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť o vyjadrenie k pripravovanému článku. Na základe nášho telefonátu vám posielam otázku.
V rozpočte na rok 2021 sú investície z viacerých rezortov presmerované pod Všeobecnú pokladničnú správu. Všetky výdavky nad milión eur bude kontrolovať Útvar hodnoty za peniaze na rezorte financií. Výrazne si posvietia na obranu, kde majú takto budúci rok preveriť investície za 447 miliónov. Okrem obrany budú takto hodnotiť aj zdravotníctvo. Ide pritom o rezorty, ktoré zažili v minulosti viacero škandálov. Prečo podľa vás súčasná vláda zvolila túto taktiku? Je to správny krok? Mali by byť niektoré investície pod väčšou kontrolou?
Odpoveď Petra Goliaša:
Je to správny krok. Pečiatka Útvaru hodnoty za peniaze zvyšuje šancu, že realizované investície prinesú čo najväčší úžitok pre občanov a nebudú predražené. V tomto smere sa zvyšujú nároky na prípravu investičných projektov aj do budúcnosti.
Otázka (Jozef Tvardzík, SME)
Dobrý deň, práve bol schválený rozpočet na budúci rok. Chcel by som sa Vás spýtať na riziká, ktoré v ňom vidíte. Zrejme ide o vysoký deficit a nulová snaha o konsolidáciu.
Odpoveď Petra Goliaša:
Rozpočtu chýba dôveryhodný plán ozdravovania verejných financií podopretý konkrétnymi opatreniami s výhľadom do konca volebného obdobia. Na základe schváleného rozpočtu vláda v roku 2021 nezníži štrukturálny deficit verejných financií. K postupnému ozdravovaniu by malo dôjsť až neskôr, rozpočet však neuvádza, na základe akých opatrení. Vláda mala na konsolidáciu využiť už začiatok volebného obdobia, keď sa ľahšie prijímajú aj nepopulárne opatrenia. To sa nevylučuje s dočasnou podporou ekonomiky v časoch krízy, keďže tieto výdavky nevstupujú do štrukturálneho deficitu. S blížiacimi sa voľbami šance na akékoľvek ozdravenie klesajú. Naopak, stúpa riziko, že vláda odovzdá svojim nástupcom rozpočet s vysokým deficitom aj dlhom. Najbližšia šanca na zvrátenie tohto vývoja príde až o rok pri schvaľovaní ďalšieho rozpočtu.
Otázka (Michaela Barcíková, Denník N)
Dobrý deň, som redaktorkou Denníka N a pripravujeme každoročnú anketu s dvoma otázkami o osobnosti a udalosti roka, radi by sme vás do nej oslovili. Ideálne by bolo, keby ste krátko vysvetlili, koho považujete za osobnosť a separátne v druhej odpovedi zodpovedali, čo považujete za najdôležitejšiu udalosť. Rada by som vás poprosila o odpoveď, ktorá by sa zmestila do piatich viet na každú otázku.
Odpoveď Petra Goliaša:
Otázka (Tamara Leontievová, vedanadosah.sk)
Dobrý deň, na portál vedanadosah.cvtisr.sk chystáme koncoročnú anketu, v ktorej sa pýtame odborníkov na to, čo nás podľa nich čaká v budúcom roku z ekonomického hľadiska. Chcela by som Vás preto veľmi pekne poprosiť o stručné odpovede na tri otázky:
Odpoveď Petra Goliaša:
Otázka (Jozef Tvardzík, SME)
Dobrý deň, neviem, či ste postrehli, ale Implementačná jednotka sa presúva z Úradu vlády pod minfin, ale de facto sa ruší, pretože bude mať len jedného človeka. Čo si osobne myslíte o tomto kroku, keďže IJ pod premiérom mala zmysel, aby nezávisle kontrolovala plnenia úloh jednotlivých ministerstiev.
Odpoveď Petra Goliaša:
Neviem, preco sa tak deje. Implementacna jednotka pod premierom urcite mala zmysel, kedze ma dohliadat na viacere rezorty. Tuto funkciu by mohla plnit aj pod ministerstvom financii, cim by sa posilnil vplyv tohto rezortu. To ale moze fungovat len vtedy, ked bude mat minister financii silnu podporu premiera. Kazdopadne jednotku treba zasadne posilnit aj vzhladom na ocakavany prilev penazi z fondu obnovy a tym padom potrebu dohliadat nad implementaciou suvisiacich projektov. Popritom by bolo vhodne posilnit aj dohlad nad implementaciou existujucich odporucani plynucich z revizii vydavkov, ktore vykonava rezort financii.
Otázka (Barbara Zmuskova, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, dnes ráno na vládu pribudol plán oddlžovania nemocníc a s ním spojeného finančného ozdravenia. Keďže sa tejto téme venujete, chcela by som vás poprosiť o všeobecné zhodnotenie.
Odpoveď Dušana Zachara:
Návrh budúceho oddlžovania nemocníc nesie v sebe znaky ostatného oddlžovania počas pôsobenia ministrov Druckera a Kalavskej, avšak pridáva k nemu ďalšie podmienky, ktoré by mali viac zabezpečiť, že diery vo vedre po napustení vody, v tomto prípade peňazí na oddlžovanie, nebudú až také veľké, že naliaté peniaze nemocniciam vydržia len na krátky čas a opäť sa budú zadlžovať. Či však budú diery dostatočne upchaté, resp. zmenšené, bude do veľkej miery závisieť od skutočnej vymáhateľnosti navrhnutých sankčných opatrení a transparentnosti údajov o činnosti oddlžovaných nemocníc. Veď napokon aj predošlá vláda mala pri oddlžovaní poschvaľované rôzne sankčné opatrenia, ktoré sa však vôbec neuplatňovali a povinné ozdravné plány nemocníc verejnosť vôbec nevidela a nemohla tak konfrontovať zodpovedných, či si plnia stanovené ciele. Druhou otázkou zostáva, či budú plánované sankcie dostatočné a zmenia spôsob motivácií aktérov. Samotné ministerstvo priznáva, že podmienky pri oddlžovaní “nemajú a nemôžu nahradiť komplexné opatrenia na systémové riešenie nahromadených príčin nepriaznivého hospodárenia zdravotníckych zariadení, najmä nemocníc, ktoré budú pripravené Ministerstvom zdravotníctva vroku 2021”. To je zároveň aj veľkou mačkou vo vreci a potenciálnym rizikom, že bez dostatočnej a účinnej reformy príde v budúcnosti opätovne k potrebe oddlžovania.
Otázka (Miroslav Homola, Pravda)
Dobrý deň, v rámci článkového seriálu opäť pripravujem panel s expertami. Tentokrát ide o: 1. návrh dôchodkovej reformy z dielne ministra práce Milana Krajniaka a 2. novinku pri gastrolístkoch, v rámci ktorej si po novom zamestnanci budú môcť vybrať medzi peniazmi a lístkami. Chcel by som Vás teda poprosiť, či by ste mohli prispieť svojim odborným názorom. Ak budete mať čas a záujem. Keďže avizovaných zmien je veľa, otázky sú skôr všeobecné.
Odpoveď Petra Goliaša:
Posielam vyjadrenie k prvej otazke:
Dochodkovy system je dlhodobo neudrzatelny a potrebuje zmeny, ktore znizia buduce vydavky radovo v percentach hrubeho domaceho produktu, co su miliardy eur rocne. Zmeny avizovane v navrhu ustavneho zakona tieto uspory negarantuju, ale obsahuju viacero opatreni smerujucich k dosiahnutiu financnej udrzatelnosti. Zasadnym krokom je naviazanie dochodkoveho veku na strednu dlzku zivota. Zaujimavy je tiez navrh na automaticke upravy systemu, pokial su verejne financie v pasme vysokeho rizika udrzatelnosti. Navrh hovori o zvyseni odvodov, docasnom zmrazeni alebo spomaleni rastu dochodkovych davok a tiez o predlzeni dochodkoveho veku. Detaily ale chybaju, preto sa neda vyhodnotit funkcnost tohto mechanizmu.
Navrh obsahuje aj dalsie pozitivne zmeny ako napriklad garanciu minimalnych odvodov do druheho piliera vo vyske najmenej stvrtiny povinnych odvodov, automaticky vstup do druheho piliera pre mladych, odstranenie znevyhodnenia pre rodicov starajucich sa o malolete deti ci pravidelne informovanie o dochodkoch.
Na druhej strane rizikom je zvysenie vydavkov v dosledku zavedenia rodicovskeho priplatku a pripadne aj skorsieho odchodu do dochodku. Presne dopady na udrzatelnost sa nedaju vyhodnotit, kedze predstavene navrhy su len ramcove bez potrebnych detailov. Tie budu zrejme zname az pri predlozeni navrhu uprav nadväzujucich zakonov. Zvysenie dochodku rodicom najmenej o jednu pätinu odvodov, ktore platia ich deti, bude mat urcite negativny dopad na udrzatelnost. Tie peniaze v systeme budu chybat. Novinkou je tiez umoznenie odchodu do dochodku po 40 odpracovanych rokoch. V pripade nizkeho veku by mal byt adekvatne znizeny dochodok, inak by tato zmena zhorsila udrzatelnost systemu.
Navrh predpoklada aj prakticke zrusenie moznosti jednorazoveho vyberu aspon casti nasporenej sumy v druhom pilieri. To sa bude dat len ak si clovek naspori velmi nizku sumu alebo ak sa dostane do tazkej zivotnej situacie. Pravdepodobne sa tym obmedzi alebo aj zrusi moznost dedenia casti uspor vo vyplatnej faze.
Predstavene tezy predpokladaju vyznamne zasahy do dochodkoveho systemu, pricom vo viacerych bodoch nie su zname detaily. Pred schvalovanim ustavneho zakona by preto mala prebehnut verejna diskusia podporena prepoctami dopadov, aby bolo zrejme, ako navrh ovplyvni verejne financie.
Otázka (Kristína Votrubová, denník Postoj)
Dobrý deň, píšem Vám z denníka Postoj v súvislosti s nedávnou tlačovou konferenciou zástupcov zdravotníkov a nemocníc. Na nej už tradične žiadali viac zdrojov pre zdravotníctvo než ako je v návrhu rozpočtu na budúci rok. Rada by som sa Vás v tejto súvislosti spýtala na pár otázok.
Odpoveď Dušana Zachara:
Otázka (Dominika Zúborová, TASR)
Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť, či by ste sa pre TASR mohli vyjadriť k otázke oddlžovania nemocníc. Minister zdravotníctva ešte v utorok na TK uviedol, že na oddlženie nemocníc v budúcom roku by malo ísť 575 miliónov eur. Nespresnil však, aké budú tento raz pravidlá.
Odpoveď Dušana Zachara:
Otázka (Peter Madro, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, na oddlženie nemocníc pôjde vyše pol miliardy. Záruk zatiaľ niet . Zažili sme to už štyrikrát a zažijeme aj piaty raz. Slovensko sa opäť nevyhne finančnej injekcii do nemocníc. Za posledných 20 rokov pritom na ich oddlženie išlo už 1,7 miliardy eur, posledná nedávna vlna mala objem 588 miliónov, teraz dostal Krajčí od Hegera 575 miliónov. Všetky oddlžovania boli pritom s prísľubom, že to bude naposledy. Ešte v lete Krajčís Hegerom hovorili, že to pôjde ruka v ruke s reformou zdravotníctva. SaS sa zase prsila, že oddlžovania povolí len vtedy, ak prejde dlhová brzda nemocncí. Žiadne legisaltívne zmeny však neprešli.
Odpoveď Dušana Zachara:
Tak často sa opakujúce oddlžovania v takom obrovskom objeme už treba považovať za bohužiaľ očakávanú náhradu financovania časti nemocničného sektora. Treba to prirátavať k celkovým verejným zdrojom v zdravotníctve. Je to ale neefektívny a nesystémový spôsob, ešte viac zvyšujúci tzv. morálny hazard do budúcnosti. Veď máme eklatantný príklad z ostatného oddlženia, kedy sa po ňom ešte zvýšilo tempo zadlžovania nemocníc a medzi neplatičov pribudli aj také nemocnice, ktoré sa dovtedy snažili svoje záväzky plniť. Odkladá sa tým aj potreba systémového a odborne poctivého pohľadu na to, koľko dostávajú a koľko míňajú nemocnice, či to stačí, a aké výsledky, akú kvalitu, dostupnosť a efektivitu zdravotnej starostlivosti za to dostáva spoločnosť.
Je to aj veľmi nespravodlivé voči tým ústavným zariadeniam, ktoré hospodária vyrovnane a sú medzi nimi aj štátne, pološtátne či samosprávne nemocnice. Tie na dodatočnú injekciu nemajú nárok, lebo netvoria dlhy. Koľko z nich si nabudúce už povie, že nebude viac škrtiť výdavky a čeliť možno aj nespokojnosti z radov zamestnancov, nižšej popularite a väčším politickým tlakom a pod. a popustí uzdu v hospodárení v presvedčení, že im štát, teda platcovia daní aj tak dlhy vyrovnajú v čoskorej budúcnosti?
Ak nenadobudnú poskytovatelia, politici a iní aktéri v zdravotníctve presvedčenie, že ide o skutočne posledné oddlženie, a že v prípade tvorby ďalších strát a dlhov prídu tvrdé sankčné konzekvencie, tak sa oddlžovania budú periodicky opakovať. Účinná, vymáhateľná a nie bezzubá dlhová brzda musí byť tou prvou esenciálnou zárukou. Ale samotná nemusí stačiť.
Otázka (Zina Olahova, SITA)
Pekny den, chcela by som sa opytat… minister hospodarstva Richard Sulik na dnesnej TB predstavil ich vlastny pandemicky plan. Jeho sucastou je aj cast venovana prevazdkam a v nej sa uvadza…Navrhujeme preto na potrebnú pomoc štátu:
Je podla vas napad na vytvorenie takehoto zakona dobry? Pomohlo by to podnikatelom?
Odpoveď Petra Goliaša:
Nemam o tom zatial dost informacii, preto len vseobecne: Pripadne odskodnovanie a jeho vysku limituje najmä zly stav verejnych financii. Akekolvek odskodnovanie by malo byt zalozene na podrobnom vycisleni skod sposobenych krizou. Problemom moze byt dokazovanie, co suvisi s krizou a co nie. Informacia o vycisleni skod aj vyske odskodnenia by mala byt za kazdy subjekt zverejnena.
Otázka (Barbora Zmušková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, dnes by som sa Vás chcela spýtať na konvergenciu Slovenska voči Česku, ale aj celkovo Európe. Päť rokov dozadu boli správy, že v tomto roku naša ekonomika tú českú dobehne.
Odpoveď Petra Goliaša:
Cesko sme prestali dobiehat uz v roku 2010. Je to najmä dosledkom vyprchania efektu reforiem prijatych po roku 2000. Naopak, pocas uplynulej dekady doslo k ciastocnej deformacii vo viacerych oblastiach vratane danoveho systemu ci trhu prace. Predosle vlady pod vedenim Roberta Fica zanedbali potrebne zmeny vo vzdelavani a podnikatelskom prostredi. Dolezitou pricinou je aj zneuzivanie moci statnymi organmi a tiez vplyvnymi podnikatelmi napojenymi na politikov. Na zaklade uniknutych zaznamov a prebiehajucich vysetrovani mozno hovorit doslova o zajati klucovych institucii statu vratane policie, prokuratury a sudov. Ak v state nefunguje spravodlivost, nemoze fungovat ani ferova sutaz a inovacie, ktore by hnali ekonomiku dopredu. Do prostredia s vysokou mierou korupcie a slabymi vysledkami vzdelavania, vedy a vyskumu nebudu prichadzat zahranicni investori s vysokou pridanou hodnotou.
Koronakriza ma cyklicky charakter, jej efekt pravdepodobne vyprcha v priebehu buduceho roka. Preto nebude mat zasadny vplyv na konvergenciu. Klucove bude, ci sa vlade podari presadit reformy vo vzdelavani, podnikatelskom prostredi, v daniach a dochodkoch. A tiez ci bude Slovensko pravnym statom alebo statom, kde verejne institucie sluzia uzkym skupinam mocnych na ukor obcanov.
Otázka (Petra Lániková, SITA)
Dobrý deň, pripravujeme článok o novele zákona, v rámci ktorej by mal byť majetok poskytovateľov zdravotnej starostlivosti vylúčený z exekúcií. Chcela by som Vás poprosť o odpovede na nasledujúce otázky:
Odpoveď Dušana Zachara:
Tak pravidelne sa opakujúce oddlžovanie nemocníc zo strany štátu, ako aj pravidelné predlžovanie ochrany nemocníc pred exekúciami prehlbujú tzv. morálny hazard, čo má negatívny dopad na efektívnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti a finančnú udržateľnosť systému. Z dlhodobého hľadiska sa to potom negatívne prejaví aj na kvalite zdravotníckych služieb pre pacientov. Roky sme svedkami toho, že tieto opatrenia zhoršujú platobnú disciplínu mnohých nemocníc. Ich zadlženosť rastie a motivácia zvrátiť tento trend chýba. Súčasná pandémia koronavírusu poskytuje argument pre politikov, že je nevyhnutné chrániť majetok nemocníc pred exekúciami, aby počas pandémie neprišlo k ohrozeniu zdravia a životov ľudí. Obávam sa však, že exekučná imunita pretrvá aj po pandémii, keďže veľká časť politikov sleduje len krátkodobé ciele, ktoré sa im menej prísnou finančnou disciplínou nemocníc podarí ľahšie splniť. Z dlhodobého hľadiska však bude mať toto opatrenie negatívny efekt vedúci k zaostávaniu alebo prinajlepšom k stagnácii slovenského zdravotníctva.
Otázka (Marianna Onuferová, Denník N)
Ahoj, minister práce pán Krajniak na tlačovej konferencii zverejnil 10 zásad ústavného zákona o dôchodkovom systéme.
Odpoveď Petra Goliaša:
Dochodkovy system je dlhodobo neudrzatelny a potrebuje zmeny, ktore znizia buduce vydavky radovo v miliardach rocne, alebo percentach hrubeho domaceho produktu. Avizovane zmeny nevytvaraju podmienky pre potrebne uspory. Naopak, rizikom je zvysenie vydavkov v dosledku rodicovskeho bonusu pripadne aj skorsieho odchodu do dochodku. Presne dopady na udrzatelnost sa nedaju vyhodnotit, kedze predstavene tezy su len ramcove bez potrebnych detailov. Pokial by napriklad odchod do dochodku po 40 rokoch garantoval len minimalnu vysku dochodku, moze ist o opatrenie posilnujuce udrzatelnost systemu. Rovnako pokial by sa rodicom nezvysil dochodok o celu sumu odvodov od ich deti, moze byt negativny dopad na udrzatelnost financovatelny. Ak by ale rodicia dostali celu sumu navyse, chybalo by v systeme okolo 700 milionov eur rocne.
Rizikom je davat do ustavy nevyskusane zmeny. Odchod do dochodku po 40 odpracovanych rokoch ci rodicovsky bonus su novinky, pri ktorych nevieme, ako budu fungovat. Ak vlada na nich trva, nech ich najskor zavedie obycajnym zakonom. Keby sa osvedcili, mozeme uvazovat o ich zavedeni do ustavy. Pokial sa ale napisu do ustavy a v praxi sa neosvedcia, bude ovela tazsie ich napravit.
Zasadnym opatrenim, ktore moze zlepsit financnu udrzatelnost, je naviazanie dochodkoveho veku na strednu dlzku zivota. Opatrenie je sucastou predstavenych tez, nie je ale zrejme, ako sa bude doplnat s garantovanym odchodom do dochodku po 40 odpracovanych rokoch.
Tezy obsahuju aj pozitivne zmeny ako napriklad garanciu minimalnych odvodov do druheho piliera, automaticky vstup do druheho piliera pre mladych, prisnejsiu regulaciu poplatkov, odstranenie znevyhodnenia pre rodicov starajucich sa o malolete deti ci pravidelne informovanie o dochodkoch. Zaujimavy je aj navrh na automaticke upravy systemu, pokial nie je dlhodobo udrzatelny, hoci aj tu chybaju detaily. Na druhej strane chce vlada zriadit statny organ, ktory by rozhodoval o investicnej strategii v druhom pilieri. S tym je spojene riziko politickych zasahov s moznym negativnym vplyvom na zhodnocovanie uspor.
Predstavene tezy predpokladaju vyznamne zasahy do dochodkoveho systemu, pricom vo viacerych bodoch nie su zname detaily, dokonca ani len smer uvazovania predkladatelov. Rozhodovat bez znalosti detailov by bolo hazardom. Preto treba navrhy riadne prediskutovat a tezy, pri ktorych budu pochybnosti o ich implementacii, z navrhu ustavneho zakona vypustit.
Otázka (Miroslav Homola, Pravda)
Dobrý deň, pripravujem článok na tému trhu práce a koronakrízy. Chcem Vás preto poprosiť o doplňujúce informácie.
Odpoveď Petra Goliaša:
Vladne opatrenia vyrazne pomahaju brzdit rast nezamestnanosti. Ide najmä o prvu pomoc na udrzanie pracovnych miest, ktora sa vyplaca od zaciatku pandemie a od oktobra sa vyrazne zvysuje aj rozsiruje na viacerych uchadzacov. Tiez boli zavedene prispevky na podporu zamestnavania mladych ludi vratane absolventov skol. Podnikatelom pomaha aj ciastocne preplacanie najomneho a odsuvanie splatok dani, odvodov ci uverov.
Bez uvedenych opatreni by bol pocet nezamestnanych o niekolko desiatok tisic ludi vyssi. Narast nezamestnanosti v tomto roku mohol byt aj dvojnasobny.
Druha vlna je sice silnejsia co sa tyka poctu chorych ludi, na ekonomiku by ale mala mat miernejsi dopad, kedze zatial nedoslo k obmedzeniu vyroby v priemyselnych firmach. Karantenne opatrenia v kombinacii s rozsiahlym testovanim davaju nadej na vyrazne spomalenie sirenia nakazy. Ak by pocet novonakazenych v najblizsich dvoch tyzdnoch klesol stabilne pod 500 denne, prichadza do uvahy opatrne uvolnovanie opatreni vratane otvarania restauracii, prinajmensom v okresoch s najlepsimi vysledkami. Tym by sa zlepsila aj situacia v gastrosektore, ktory patri medzi najzasiahnutejsie.
Otázka (Branislav Toma, Trend)
Dobrý deň, ministerstvo práce zvažuje zmeniť súčasnú valorizáciu penzií. Prezentovaná idea je taká, že nový systém v časoch prosperity zabezpečí, aby sa nezabudlo na dôchodcov a v časoch bude naopak valorizácia výrazne nižšia. Chcem vás poprosiť o odpovede:
Odpoveď Petra Goliaša:
Klucovy je dopad na dlhodobu udrzatelnost dochodkoveho systemu a tym aj verejnych financii. Zmena valorizacie by mala byt nastavena tak, aby nezhorsila udrzatelnost. Pre stabilitu prijmu dochodcov je dolezite zabezpecit ich kupyschopnost, teda aby dochodky nerastli pomalsie ako zivotne naklady. Preto by valorizacia mala byt viazana na rast zivotnych nakladov. Pokial je dochodkovy system dlhodobo udrzatelny, moze byt aj vyssia.
Bohuzial, v sucasnosti je udrzatelnost dochodkoveho systemu v pasme vysokeho rizika. Hrozi teda, ze stat v budusnosti nebude mat peniaze na vyplacanie dochodkov bez zmeny zakladnych parametrov ako je dochodkovy vek, vyska dochodkov alebo vyska dani a odvodov. Najvyssou prioritou pre vladu by malo byt zlepsit udrzatelnost dochodkoveho systemu. Klucovou zmenou je zrusenie ustavnych stropov na dochodkovy vek a jeho naviazanie na priemernu ocakavanu dlzku zivota. Ludia, ktori z objektivnych dovodov nevladzu plnohodnotne pracovat, by mali mat moznost skorsieho odchodu do dochodku alebo vyplacania ciastocneho dochodku.
Aby som to teda zhrnul, klucovym parametrom by pri valorizacii nemal byt momentalny stav ekonomiky, ale rast zivotnych nakladov a tiez dlhodoba udrzatelnost verejnych financii. Ak rastu naklady na zivot rychlejsie a mame udrzatelny system, moze byt aj valorizacia vyssia. Ak rastu naklady pomalsie a navyse nemame udrzatelny system, co je aj nasa dnesna situacia, mala by byt valorizacia nizsia. Bolo by chybou nadmerne zvysovat dochodky v neudrzatelnom systeme, hoci aj v docasne dobrych casoch.
Otázka (Barbara Zmuskova, Hospodarske noviny)
Dobrý deň, chcela by som sa vás spýtať na váš momentálny názor na prístup štátu k pomoci pre firmy. Jednak vyšli štatistiky, že Slovensko je v objeme pomoci na chvoste rebríčka, keď sa sleduje v porovnaní s HDP. Vláda síce prijala zvýšené limity na prvú pomoc plus a pomoc v cestovnom ruchu, ale podnikatelia v prieskumoch stále ohlasujú prepúšťanie, požadujú podmienky ako v Česku. Aj tá schéma pomoci z rezortu dopravy tento rok plánuje vyplatiť len 17,7 miliónov.
Odpoveď Petra Goliaša:
Medzinarodny prehlad zahrna aj prislubenu pomoc, nejde teda o porovnanie realne cerpanej pomoci. Na cisla o realne poskytnutej pomoci si este musime pockat.
Od maja sme v ekonomickom krizovom stabe odporucali vyrazne zvysit priamu pomoc postihnutym firmam aj ludom a rozsirit ju na viacere subjekty, ktore zo schemy vypadavali napriklad kvoli subehu prijmov. K zvyseniu aj rozsireniu pomoci nakoniec doslo s ucinnostou od oktobra, co sme privitali. Napriek pomerne nizkej pomoci v prvej vlne sa potvrdila jej ucinnost, kedze prispela k udrzaniu desiatok tisic pracovnych miest a tym aj k miernejsiemu rastu nezamestnanosti.
Otázka (Martina Klasekova, Denník N)
Ahoj Peto, mozem ta poprosit o nazor?
Odpoveď Petra Goliaša:
Kedze ide o plosne opatrenie, nemalo by sa dalej predlzovat. Plosnu pomoc totiz mozu vyuzivat aj ti, ktori ju nepotrebuju. V porovnani s prvou vlnou zatial funguje podstatne viac firiem. Na pomoc statu by tak malo byt odkazanych menej ludi, aspon pokial nedojde k rozsiahlejsiemu zatvaraniu ekonomiky. Okrem toho mozu ludia postihnuti krizou cerpat pomoc na udrzanie zamestnanosti, ktora sa od oktobra vyrazne zvysuje. Napriek tomu sa da ocakavat, ze cast ludi bude mat kvoli krize problemy s opätovnym splacanim. Na riesenie ich situacie by vlada mala zvazit adresnejsie formy pomoci v spolupraci s bankami.
Otázka (Peter Revús, TA3)
Dobrý deň, nemám na Vás kontakt, tak skúsim aspoň takto. Žilinská nemocnica opäť otvorila tému infekčného a pľúcneho oddelenia, ktoré boli v rámci stratifikácie v roku 2011 zrušené. Nemocnica sa snaží oddelenia obnoviť a argumentuje tým, že aj mimo pandémie špecializované lôžka v Žiline chýbajú. Prejavuje sa to najmä preťaženým interným oddelením. V kraji sú tri veľké nemocnice, z toho dve ÚVN a UNM majú pľúcne aj infekčné kliniky, oddelenia.
Odpoveď Dušana Zachara:
Regulator stanovuje pre regiony a SR verejnu minimalnu siet pri jednotlivych typoch zdravotnej starostlivosti a zdravotne poistovne potom zazmluvnuju poskytovatelov (idealne takych, ktori splnaju personalne, materialno-technicke a kvalitativne kriteria), aby naplnili tuto siet. Mozu samozrejme zazmluvnit aj nad ramec siete. Je mozne, ze pandemia ukaze, ze sa verejna siet bude musiet upravovat, a ze sa reprofillizuju viacere nemocnice ci lozka. Ci a ako sa to dotkne FNsP Zilina, to neviem. Je však faktom, že po dobudovani dialnicneho tunela Visnove, bude Univerzitna nemocnica v Martine dobre dostupna este zo sirsieho okolia, co moze mat dopad aj na zilinsku nemocnicu.
Otázka (Ján Zošák, Lekárnik)
Dobrý deň, tadi by sme Vás opäť oslovili a požiadali o vyjadrenie do novembrovej polemiky časopisu Lekárnik na tému: Robotizácia v lekárenstve. Aké sú výhody a riziká? V minulosti sme sa v polemike pozreli na predajný automat výživových doplnkov jednej súkromnej spoločnosti, ktorá ich namontovala do vitrín svojich sieťových lekární. Teraz prišla táto spoločnosť s automatom, ktorý má zabezpečiť prípravu liekov pre všetkých pacientov v nemocnici. Ide o centrálnu prípravovňu liekov. Po novom tak lekári predpíšu medikácie elektronicky cez nemocničný informačný systém a robotický automat na základe toho pripraví pre každého pacienta balíček liekov s jeho jedinečným čiarovým kódom. Ide už o druhú nemocnicu tejto spoločnosti s takýmto zariadením. Podrobnejší text o automate priniesli webnoviny tu
OTÁZKY:
Odpoveď Dušana Zachara:
Liekové chyby sú vážnym problémom aj vo vyspelých zdravotníckych systémoch. Väčšina z nich je preventabilných, preto sa nimi treba zaoberať a minimalizovať ich. V porovnateľnom Nórsku, čo sa týka počtu obyvateľov, bolo nemocnicami za dva roky reportovaných takmer 3600 liekových chýb, z ktorých malo vyše 60 % viac či menej škodlivý efekt na pacienta, niektoré boli fatálne. Skoro 70 % liekových chýb bolo zapríčinených chybnou administráciou. Najčastejšími pochybeniami boli nesprávne dávkovanie, opomenutie podania lieku a podanie nesprávneho lieku. (Mulac et al., 2020)
Elektronizácia, v tomto prípade robotická centrálna prípravovňa liekov v nemocnici má potenciál zvýšiť bezpečnosť pacienta, obmedziť liekové chyby a ušetriť náklady vyplývajúce z následných prípadných zdravotných komplikácií pacienta, čím sa zároveň zlepší efektívnosť celého procesu, čo predstavuje jeden z vhodných spôsobov ako čeliť obmedzenému počtu zdravotníckych pracovníkov a ich narastajúcej vyťaženosti. Povedal by som, že je to také win-win opatrenie.
Otázka (Filip Vačko, .týždeň)
Dobrý deň, tu sú otázky k rozpočtu:
Odpoveď Petra Goliaša:
1. Klucovy je rozpocet celej verejnej spravy, nie len statneho rozpoctu. Aj v celkovom rozpocte bude hospodarenie statu vysoko deficitne. Dovodom su najmä dosahy krizy a zly stav verejnych financii zdedeny po predoslej vlade. Vlada v buducom roku tento stav nezlepsi, co povazujem za chybu. Neskor sa uz totiz budu blizit volby a bude tazsie prijimat napravne opatrenia, ktore su casto nepopularne. Vysoke deficity vyustia do vysokej dynamiky rastu verejneho dlhu, ktory bude tazsie dostat pod kontrolu.
2. Vyrovnany rozpocet je v najblizsich rokoch nerealny. Deficity su prilis velke. Nahle vyrovnanie rozpoctu by si vyzadovalo drasticke skrty alebo zvysovanie dani co by takmer urcite viedlo k prehlbeniu recesie, rastu nezamestnanosti a pravdepodobne aj k socialnym nepokojom a politickej nestabilite. Sucasna vlada by mala aspon stalcit deficit k 3 % HDP. Vyrovnanie rozpoctu bude v lepsom pripade uloha pre buducu vladu.
3. Drasticke opatrenia este nie su nevyhnutne. Dolezitejsie je vytvorit dlhodoby plan na ozdravenie verejnych financii, ktory bude podoprety konkretnymi opatreniami.
Citujem z clanku:
Priestor na zodpovednejšie hospodárenie je veľký. V prvom rade by vláda mala zamedziť plytvaniu tam, kde sa to zásadným spôsobom nedotkne kvality života ľudí. Môže ísť o rušenie predražených alebo nepotrebných nákupov, predaj nepotrebného majetku, reformy podporujúce rast ekonomiky či efektívnejšie vynakladanie verejných zdrojov. Jeden z príkladov prinášame v čerstvej analýze INEKO, kde opisujeme, ako môže lepšie využívanie generík a biosimilárnych liekov priniesť v zdravotníctve 50 miliónov eur ročne pri rovnakej kvalite aj rozsahu zdravotnej starostlivosti.
Oficiálne revízie výdavkov, ktoré pravidelne vykonáva ministerstvo financií, ponúkajú širší okruh možností, ako šetriť alebo zefektívňovať výdavky vo väčšine rezortov. Okrem menej bolestivých opatrení však musia v časoch vysokého deficitu aj dlhu prísť na rad aj tie menej populárne. Na ilustráciu uvádzame vybrané opatrenia v celkovom objeme takmer 1 % HDP. Nejde o prehľad tých najefektívnejších riešení, ale skôr o rýchly výber príkladov, o ktorých sa už dlhšie verejne diskutuje a ktoré sú dôsledkom silnejúceho populizmu v politike:
Súčasne bude dôležité presadiť zmeny v dôchodkovom systéme, ktoré by mali zlepšiť dlhodobú udržateľnosť verejných financií.
4. Uvadzam v predoslej odpovedi.
5. Klucove je prijat fiskalne neutralnu danovu reformu, ktora znizi priame dane a odvody z prace, zlepsi vyber dani, zrusi danove vynimky a zvysi spotrebne, majetkove a environmentalne dane. Taka reforma by zvysila atraktivnost Slovenska v ociach investorov, zvysila motivacie pracovat a investovat a v konecnom dosledku podporila rast ekonomiky.
Otázka (Jozef Hajko)
Prvý ekonomický príspevok do denníka Štandard, ktorý spustíme na www.dennikstandard.sk 1. novembra, píšem ja. Budem sa v ňom zaoberať vyhliadkami Slovenska po vypuknutí druhej vlny pandémie a niektorými dopadmi na obyvateľov. Budem ti vďačný, keď mi pošleš odpovede na otázky:
Odpoveď Petra Goliaša:
Otázka (Marianna Onuferová, Denník N)
Ahoj, chcem ťa poprosiť o tvoj názor na porovnanie výšky pomoci, ktoré zverejnilo MMF
Odpoveď Petra Goliaša:
Medzinarodny prehlad zahrna aj prislubenu pomoc, nejde teda o porovnanie realne cerpanej pomoci. Na cisla o realne poskytnutej pomoci si este musime pockat.
Od maja sme v ekonomickom krizovom stabe odporucali vyrazne zvysit priamu pomoc postihnutym firmam aj ludom a rozsirit ju na viacere subjekty, ktore zo schemy vypadavali napriklad kvoli subehu prijmov. K zvyseniu aj rozsireniu pomoci nakoniec doslo s ucinnostou od oktobra, co sme privitali. Napriek pomerne nizkej pomoci v prvej vlne sa potvrdila jej ucinnost, kedze prispela k udrzaniu desiatok tisic pracovnych miest a tym aj k miernejsiemu rastu nezamestnanosti.
Otázka (Peter Madro, Hospodárske noviny)
Chcel by som vás poprosiť o vyjadrenie k víkendovému testovaniu. Už je skoro na konci a nezdá sa, že to dopadlo ako fiasko. Dobrý deň, môžete aj dnes zhodnotiť, budem vám len vďačný.
Odpoveď Dušana Zachara:
Napisal som take zhodnotenie/uvahu, ktoru mozno zverejnime na nasom FB. Mozte si z toho nieco vybrat:
Najväčšou chybou v súčasnej situácii by bolo emotívne dvíhať ruky na znak víťazstva tak ako prednedávnom cyklistický majster sveta Julian Alaphilippe, ktorý bol nakoniec tesne pred cieľovou páskou predstihnutý. My sa však momentálne nenachádzame ani v cieľovej rovinke.
V nej budeme, keď bude na Slovensku dostupná bezpečná vakcína proti COVID-19. A o tom, či sa úspešne dovalíme do cieľa, bude rozhodovať miera vakcinácie celej populácie. Pomáhať vláde v presviedčaní obyvateľstva o prínose vakcíny budú zaiste chcieť aj tí odborníci, ktorí stihli od premiéra dostať rôzne nálepky ako mudrlanti, múdrosráči, kuvici, a to len preto, že kriticky uvažujú o limitáciách a rizikách plošného testovania celého Slovenska antigénovými testami.
Hoci sa môže zdať, že pilotný projekt testovania na Orave a v Bardejove bol celkovo úspešný, zodpovedne môžeme nateraz povedať, že bol úspešný najmä z politického hľadiska a ukázal tiež mimoriadnu flexibilitu a nasadenie miestnej samosprávy, ktorá de facto plošné testovanie exekuovala. Či bolo úspešné a v akej miere aj pri boji s pandémiou, ukáže až čas a následný vývoj. Tak veľmi chválená vysoká účasť a odhodlanie ľudí na testovaní by bola o to cennejšia, keby nebola sčasti vynútená tým, že bez testu nemožno pracovať, ani poberať dávky v práceneschopnosti. Prezentovaná miera účasti na testovaní – 91 % – je nadhodnotená „cezpoľnými“ a seniormi nad 65 rokov, ktorí sa testovania síce zúčastnili, ale sa s nimi v množine „testovateľných“ nerátalo.
V každom prípade sme z plošného testovania v pilotnom projekte mohli získať neoceniteľné poznatky, ak by sme na reprezentatívnej úrovni nechali pár stoviek ľudí, ktorí sa podrobili antigénovými testami na Orave a v Bardejove, pretestovať v referenčnom laboratóriu aj presnejšími PCR testami. Je to trestuhodne zahodená šanca. Pred uskutočnením celoslovenského testovania by sme tak vedeli presnejšiu informáciu o senzitivite a špecificite antigénového testovania v našich podmienkach, ako aj o tom, či je zmysluplné testovať vo všetkých regiónoch Slovenska.
Či sa tento víkend uskutoční plošné testovanie ľudí vo všetkých regiónoch Slovenska môže závisieť aj od (ne)dostatku zdravotníckych pracovníkov, ktorí by boli ochotní dobrovoľne, ale aj po prípadnom nariadení pracovnej povinnosti odoberať ľuďom vzorky. Treba si tiež uvedomiť, že ani armáda na celé Slovensko stačiť nebude a zásoba administratívnych pracovníkov a dobrovoľníkov tiež nemusí optimálne kryť potreby všetkých odberných miest. Na Orave a v Bardejove sa mobilizovali totižto aj kapacity z iných kútov Slovenska, preto sa to dalo zvládnuť. Otázky a pochybnosti pred nasledujúcim víkendom preto budú vznikať.
A aj keby obe kolá plošného testovania dopadli relatívne dobre, tak nesmieme zaspať na vavrínoch ako po prvej vlne, nesmieme poľaviť v protiepidemických opatreniach a prístupoch, nesmieme zabudnúť na hranice a importy zo zahraničia a nesmieme sa predčasne samochváliť, že sme znova majstri sveta, a utešovať sa, že o nás zrazu píše The Wall Street Journal alebo The Lancet, a že ostatné krajiny sa chcú inšpirovať, lebo plošným testovaním a následnými karanténami šírenie koronavírusu prinajlepšom „len“ trochu utlmíme, ale stále tu s nami bude. Preto bude zásadné si uvedomiť, že s pandémiou budeme musieť bojovať ešte dlhé mesiace, a to dennodennou tvrdou protiepidemickou prácou, ktorá nebude možno navonok tak „sexy“ prezentovateľná, ale o to potrebnejšia.
Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, mám na vás ako zdravotníckeho analytika dve otázky:
Odpoveď Dušana Zachara:
Obidva faktory, ktoré uvádzate, môžu zohrávať rolu. Momentálne nedisponujem dostatkom relevantných validných informácií, preto neviem zodpovedne posúdiť, ktorá alternatíva, resp. ich variácia či kombinácia je v súčasnej situácii pre Slovensko najvhodnejšia. Treba oveľa viac počúvať odborníkov z viacerých vedných odborov a na základe ich odborných a vyargumentovaných úsudkov prijímať rozhodnutia. Je suboptimálne, keď si politici selektívne vyberajú len také odborné názory, ktoré im v tom čase vyhovujú v potvrdení ich už dopredu vymyslených a neprekonzultovaných návrhov.
Celoplošný lockdown má byť poslednou záchranou, keďže má drastický dopad na ekonomiku, aj životnú úroveň ľudí a pri dlhodobejšom pohľade môže negatívne vplývať aj na zdravotníctvo (menej zdrojov, terciárna úmrtnosť). Predtým majú byť použité menej invazívne opatrenia (veď napríklad doteraz majú niektoré vysoké školy ešte stále prezenčnú formu štúdia…). Priestor na sprísňovanie opatrení stále existuje (školy, hranice, obmedzovanie pohybu zákazníkov v obchodoch a pod.). Nevylučujem však, že môže nastať situácia, a možno už nastala, že budeme musieť preskočiť túto postupnosť, keď sa ukáže, že doterajšie opatrenia a ich exekúcia spoločnosťou nepostačujú a nedá sa rozumne očakávať, že ďalšie postupné sprísnenie opatrení prinesie zvrat v nežiaducich trendoch. To však nech posúdia relevantní odborníci a spolu s politikmi nech to zrozumiteľne komunikujú verejnosti. Ale jednako, keď sledujeme dynamiku vývoja pandemickej situácie u nás, v Česku, ako aj v ostatnej Európe, určite sa musíme pripraviť na tvrdšie protiepidemické opatrenia.
Otázka (Michal Szentivanyi, Topky.sk)
Dobrý deň, chcel by som sa Vás ako ekonóma opýtať:
Prikladám tlačovú správu:
TLAČOVÁ SPRÁVA Za ľudí k zákonu
Kolíková: Bohatnúť trestnou činnosťou prestáva byť lukratívne
Národná rada včera večer schválila zákon o zaisťovaní majetku, ktorý zabráni tomu, aby podvodníci prepisovali majetky na svojich príbuzných a kamarátov, ako to urobili napríklad Kočner alebo Bašternák. Návrh predložila ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) a schválili poslanci 86 hlasmi.
Zákon tiež zavádza dve nové skutkové podstaty trestných činov, a to trestný čin ohýbania práva a trestný čin prijatia a poskytnutia nenáležitej výhody (tzv. prikrmovanie).
„Plníme sľuby, ktoré sme dali našim voličom, veľmi sa z toho teším. Prijatím zákona sme vyslali jasný signál, že nadobúdať majetok trestnou činnosťou už prestane byť lukratívne na Slovensku,“ povedala Mária Kolíková, ministerka spravodlivosti a podpredsedníčka strany Za ľudí.
Veronika Remišová, predsedníčka strany Za ľudí: „Mafiáni a gauneri sa boja najviac toho, že prídu o svoje nakradnuté majetky a nelegálne zarobené peniaze. Strana Za ľudí, v boji proti korupcii plní svoje sľuby. A toto je len začiatok, naša strana bude neúnavne ďalej bojovať proti korupcii a nečestným praktikám.“
„Na konci sa do rozpravy v parlamente zapojil Fico, ktorý nám hovoril, že nevieme, čo činíme. Hovoril to preto, že sa bojí,. Súčasťou novely, ktorú sme prijali je aj trestný čin prikrmovania, to sú všetky tie kaštiele, kde on chodí. Sú to všetky drahé autá, ktoré niektorí politici využívali. Odteraz sme im klepli po prstoch, odteraz nikto nebude môcť využívať nenáležitú výhodu. Nikto, ani Fico nebude môcť ísť do kaštieľa len tak, ak nepovie, kto mu to platí a či za to nepoberá nejakú výhodu,“ povedal Juraj Šeliga, podpredseda strany Za ľudí a podpredseda Národnej rady.Aké ďalšie nové a dôležité veci sa zavádzajú do trestného práva:
TRESTNÝ ČIN OHÝBANIA PRÁVA
Podstatou pre spáchanie tohto trestného činu je, že sudca, prísediaci či rozhodca svojvoľným uplatnením práva rozhodne v zjavnom rozpore so zákonom v prospech či neprospech účastníka konania na súde. V prípade takéhoto konania sa bude môcť potrestať odňatím slobody na jeden až päť rokov.
TRESTNÝ ČIN PRIJATIA A POSKYTNUTIA NENÁLEŽITEJ VÝHODY (PRIKRMOVANIE)
Zjednodušene povedané, ide o prijímanie akejkoľvek výhody verejným činiteľom (poslanec, sudca, prokurátor, …) v hodnote viac ako 200 eur, pričom nezáleží na tom, či príjemca výhody urobil niečo, čo by inak, bez poskytnutia nenáležitej výhody, neurobil. Už samotné prijatie výhody bez ohľadu na súvislosti a bez podmienky bezprostredného porušenia svojich povinností je „prikrmovaním“ a naplnením obligatórneho znaku skutkovej podstaty.
ZVEREJŇOVANIE HLASOVANIA SUDCOV A ODLIŠNÝCH STANOVÍSK
Rozsudky senátov budú po novom obsahovať aj pomer hlasov, akým bol prijatý výrok o vine, výrok o treste a výrok o ochrannom opatrení. Zároveň sa do Trestného poriadku zavádza aj právo na vyjadrenie odlišného názoru v prípade rozsudkov súdu v trestných veciach.
ÚPRAVA VÝŠKY TRESTOV POČAS NÚDZOVÉHO STAVU
Po novom sa prísnejší postih bude aplikovať len u tých trestných činov, ktoré boli spáchané v súvislosti s vyhláseným núdzovým stavom alebo výnimočným stavom. Doterajšie trestné sadzby boli drakonické, osobitne pri krádeži.
Odpoveď Petra Goliaša:
Povinnost deklarovat zdroj prijatych vyhod verejnych funkcionarov v hodnote nad 200 eur je dobrou prevenciou klientelizmu a korupcie. Prijimanie podobnych vyhod stavia funkcionara do konfliktu zaujmov, ktory neskor moze ovplyvnovat jeho rozhodovanie. Podobne opatrenie je bezne aj v sukromnom sektore. Ked som napriklad pred zhruba 20 rokmi pracoval ako ekonomicky redaktor v jednom denniku, zaviedli sme medzi prvymi pravidlo, podla ktoreho sme nemohli v suvilosti s pracou prijimat akekolvek dary nad 300 korun. Pravidlo sa osvedcilo, pretoze sme boli naozaj slobodni voci roznym zaujmom zvonka.
K zvysnym temam sa neviem kvalifikovane vyjadrit.
Otázka (Adriána Majerčínová, Topky.sk)
Dobrý deň, chcela by som vás požiadať o pár odpovedí k téme lockdownu, ktorý dnes spomenul premiér Matovič, do pripravovaného článku o tom, čo by to pre Slovensko znamenalo.
Odpoveď Petra Goliaša:
Priestor na sprisnovanie opatreni stale existuje. Moze ist o obmedzovanie pohybu zakaznikov v obchodoch alebo ziakov v skolach ci vyzadovanie negativnych testov na hraniciach. Zatvaranie firiem by malo prist az ako posledny variant, kedze to ma drasticky dopad na ekonomiku aj zivotnu uroven ludi.
Otázka (Ria Gehrerová, Denník N)
Dobrý deň, premiér Igor Matovič dnes priputil, že plošné testovanie možno nebude, a namiesto neho bude v krajine lockdown. Preto Vám posielam nasledujúcu otázku.
Odpoveď Dušana Zachara:
Nie som si istý, či presne takto dnes stojí otázka, keďže nemám dostatok relevantných validných informácií. Treba oveľa viac počúvať odborníkov z viacerých vedných odborov a na základe ich odborných a vyargumentovaných úsudkov prijímať rozhodnutia. Je suboptimálne, keď si politici selektívne vyberajú len také odborné názory, ktoré im v tom čase vyhovujú v potvrdení ich už dopredu vymyslených a neprekonzultovaných návrhov.
Celoplošný lockdown má byť poslednou záchranou. Predtým majú byť použité menej invazívne opatrenia (veď napríklad doteraz majú niektoré vysoké školy ešte stále prezenčnú formu štúdia…). Je ešte čo obmedziť. Nevylučujem však, že môže nastať situácia, a možno už nastala, že budeme musieť preskočiť túto postupnosť, keď sa ukáže, že doterajšie opatrenia a ich exekúcia spoločnosťou nepostačujú a nedá sa rozumne očakávať, že ďalšie postupné sprísnenie opatrení prinesie zvrat v nežiaducich trendoch. To však nech posúdia relevantní odborníci. Ale jednako, keď sledujeme dynamiku vývoja pandemickej situácie u nás, v Česku, ako aj v ostatnej Európe, musíme sa pripraviť na tvrdšie protiepidemické opatrenia.
Antigénové testy by sa mohli využiť pre rizikové skupiny obyvateľstva, pre rizikové regióny s vysokou incidenciou a na ochranu zdravotníckych pracovníkov a pacientov v nemocniciach a ambulanciách.
Otázka (Zuzana Hrubá, SITA)
Dobrý deň, chcela by som Vás poprosiť o vyjadrenie k dnešnému odhadu Igora Matoviča – premiér tento týždeň očakáva prírastok 3-tisíc nových infikovaných koronavírusom, budúci týždeň 4-tisíc a ďalší 5-tisíc. Do mesiaca by podľa neho mohlo byť v nemocniciach aj 5 000 ľudí. Dnes je v nemocniciach okolo 850 pacientov.
Odpoveď Dušana Zachara:
Momentálne slovenské nemocnice situáciu zvládajú, avšak nebezpečne sa blížia ku svojej hranici. Treba konštatovať, že stav sa líši naprieč regiónmi. Napríklad obsadenosť infekčných lôžok v Bratislave je relatívne nižšia ako na severe Slovenska, kde sú niektoré nemocnice už za svojou hranicou. Treba tiež poznamenať, že úzkym hrdlom nebude počet lôžok, ktoré sú momentálne reprofilizované na úrovni 2000 miest pre infikovaných pacientov, ale počtom kvalifikovaných zdravotníckych pracovníkov, ktorí sú pre pacientov k dispozícii. Tu by bolo potrebné zverejňovať čísla.
Otázka (Barbara Zmuskova, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, ešte v auguste som Vás oslovovala s témou stupňov minimálnej mzdy, otváram to znovu, pretože ministerstvo hospodárstva sa znovu pokúša o ich úplné zrušenie. Vtedy ste mi napísali, že „doterajšie analýzy poukázali na slabé využívanie najmä vyšších pásiem minimálnej mzdy“, nepodarilo sa mi ale takéto analýzy dohľadať, vedeli by ste ma prosím na ne nasmerovať?
Odpoveď Petra Goliaša:
Vidno to napriklad z distribucie miezd v analyze IFP z roku 2016. Z grafu vidno, ze minimalnu mzdu (352 eur v roku 2014) poberalo priblizne 7 % zamestnancov so standardnym pracovnym kontaktom. Este pri 1,2-nasobku a 1,4-nasobku vidno male zuby (cca 1% a 0,3%), ktore nasvedcuju, ze sa tam (najmä pri prvom pasme) ciastocne dodrziavaju pasma minimalnej mzdy. Pri vyssich mzdach uz ziadne zuby nevidno, cize pasma tam uz nehraju ziadnu rolu.
Otázka (Peter Madro, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcem sa spýtať či je podľa vás rozumné použiť antigénne testy na pretestovanie celej populácie a či by nemali podľa vás lepšie využitie keby sme viackrát testovali zdravotníkov ako naraz celú krajinu?
Koľko bude celá táto paráda podľa vás stáť, keď už testy stáli 54 miliónov a voľby stoja okolo 20, presiahne čiastka stomiliónov? V česku minister zdravotníctva Prymula uviedol, že to bude stáť aspoň 128 miliónov eur – bude cena u nás podobná?
Odpoveď Dušana Zachara:
Obávam sa najmä logistiky a epidemiologických rizík navrhovaného plošného testovania celej spoločnosti. Samozrejme, aj náklady na takúto operáciu sú nezanedbateľné. Ale omnoho viac obáv vo mne vyvoláva to, ako sa bude zabezpečovať také veľké množstvo zdravotníkov na odbery, ako sa budú zaškoľovať, aby výtery boli správne odobraté, a aby nepredstavovali riziko nákazy pre občanov, ako sa budú zabezpečovať úradníci a úradníčky z miestnych a obecných úradov, ktorí budú takisto vystavení zvýšenému riziku nákazy a v neposlednom rade sa obávam, že z odberových miest sa stanú lokálne ohniská nákazy, keďže sa zatiaľ hovorí o testovaní v uzavretých miestnostiach, kde sa konajú voľby. Zároveň predpokladám, že by sa týmto zvýšila mobilita a najmä zhromažďovanie ľudí pred odberovými miestami, kde budú čakať na testy, resp. na ich výsledok. To všetko považujem z hľadiska šírenia koronavírusu za mimoriadne rizikové a v protiklade s prijatými protiepidemickými opatreniami.
Mnohé otázky vznikajú aj ohľadne (ne)presnosti testov, behaviorálnych aspektov v dôsledku falošnej negativity, resp. pozitivity testovaných a rizika nárazového zahltenia kapacít PCR-testovania a celého zdravotníckeho systému.
Myslím si, že antigénové testy by sa mali použiť na plošné testovanie rizikových skupín obyvateľstva – zdravotníci a nezdravotnícki pracovníci v zdravotníckych zariadeniach, hospitalizovaní pacienti, pacienti v ambulanciách, klienti a zamestnanci zariadení sociálnych služieb, učitelia, policajti, vojaci, hasiči a podobné skupiny pracovníkov kritickej infraštruktúry a pracujúcich vo väčších kolektívoch, resp. s väčším množstvom ľudí.
Otázka (Jana Andelova, Zdravotnícke noviny)
Srdecne pozdravujem, ak by bolo mozne, chcela by som poziadat o reakciu k nasledovnemu. Možno ste zachytili, implementačna jednotka sa presuva pod UHP.
Odpoveď Dušana Zachara:
Nepoznám presné plány vlády, resp. ministerstva financií s Implementačnou jednotkou (IJ). Keďže IJ nehodnotí prácu Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP), ale výsek práce jednotlivých ministerstiev a rezortov, ktoré boli podrobené revízii výdavkov, tak nie je, podľa môjho názoru, IJ v konflikte záujmov s ÚHP. Ich koexistencia je skôr spolupracujúceho a dopĺňajúceho sa charakteru. V každom prípade by vplyvu a významu IJ pomohlo, keby za ňou stál premiér, ktorému by sa zodpovedala. Bolo by to osožné pri presadzovaní a implementácii reforiem v rôznych oblastiach, ktoré majú uskutočňovať rôzni ministri, o.i. aj v súvislosti s Plánom obnovy. Váha IJ by tak bola väčšia, než aká by bola pod ministerstvom financií.
Otázka (Branislav Toma, TREND)
Dobrý deň, pripravujeme článok o slovenskom štátnom rozpočte. Chcem vás poprosiť o odpovede:
Odpoveď Petra Goliaša:
Hlavnym negativom je, ze navrh neobsahuje doveryhodny plan na ozdravovanie verejnych financii. Vlada sa pre buduci rok rozhodla ist cestou stimulov aj na ukor rastuceho dlhu. Pre dalsie roky pocita s miernym znizenim strukturalneho deficitu, avsak bez konkretizacie opatreni.
Ciastocnym vysvetlenim su zle vychodiska vzhladom na krizu, ale aj nekryte vydavky zdedene po predoslej vlade a napriklad aj dosledky zrusenia nesystemoveho bankoveho odvodu. Na druhej strane rozpocet obsahuje zdvojnasobenie vydavkov na vianocne prispevky pre dochodcov, zavedenie autobusov zadarmo ci novej tehotenskej davky.
Pozitivom je, ze vlada sa snazi setrit na sebe, konkretne na platoch v statnej sprave aj beznej spotrebe. Tieto uspory vsak nekryju narast spominanych socialnych vydavkov.
Kym este v maji vlada v Programe stability avizovala stlacenie deficitu verejnych financii pod 3 % HDP a dlhu na 60 % HDP do roku 2023, predlozeny navrh pocita s deficitom 5,72 % HDP a dlhom 69,4 % HDP do roku 2023. Rozpoctove ciele su o cosi lepsie, ale chybaju opatrenia, ktore by podopreli ich doveryhodnost.
Stupa tak riziko, ze vlada odovzda svojim nastupcom rozpocet s vysokym deficitom aj dlhom. Ak totiz vláda nenájde vôľu a odvahu ozdravovať rozpočet na začiatku volebného obdobia, klesajú s blížiacimi sa voľbami šance na akékoľvek ozdravenie.
Preto je dolezite, aby vlada cim skor pripravila plan ozdravovania rozpoctu podlozeny konkretnymi opatreniami.
V rozpocte nie su este zaratane peniaze z fondu obnovy EU, konecne cisla tak v pripade ich efektivneho cerpania mozu byt lepsie. Pozitivne hodnotim, ze vlada vyclenila rezervu na buduci rok vo vyske 1,04 miliady eur na krytie vydavkov v pripade pokracovania pandemie. Pokial by epidemia ustupila, vlada by rezervu nemusela pouzit, cim by rozpocet skoncil v lepsich cislach.
Otázka (Katarína Gécziová, denník KORZÁR)
Dobrý deň, potrebujem názor/komentár odborníka zorientovaného v zdravotníctve na obsah videa uvedený v tomto linku. Prosím zamerajte sa v ňom na 6. minútu, potom na ccca 15. minútu, ale pokojne si ho môžete pozrieť aj celé. V skratke ide o šesť rokov nevyužívaný nemocničný pavilón v nemocničnom areáli Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice na Rastislavovej ulici. Bol “vysťahovaný” v roku 2014, kedy sa celá Klinika úrazovej chirurgie presunula do moderných priestorov nového urgentu postaveného v tom istom areáli. Budova ostala opustená, zatvorená, ale ako teraz ukazuje video s plným vybavením, funkčnými prístrojmi, zdravotnou dokumentáciou a podobne.
Linky na bližšie objasnenie sú tu a tu
Argumentácia nemocnice (odpoved hovorkyne) k videu tuto:
Pekný deň prajem, posielam Vám vyjadrenie UNLP Košice k Vašej téme:
Pavilón II. je v noci zabezpečený. Objekt slúžil dlhé roky ako traumatológia. Veľká časť objektu bola v roku 2014 presťahovaná. Jedná operačná sála je aj po presťahovaní stále využívaná (preto výťah, voda a inžinierske siete musia byť funkčné v celom objekte). Vstup nepovolaným osobám je do objektu zakázaný!
To, čo zistili autori videa, je jednoznačný obraz spôsobu riadenia nemocnice, ktorý nám zanechalo predchádzajúce vedenie. Roky v tejto nemocnici nebol reálny facility manažér s plnými kompetenciami a zodpovednosťou. Mnohé veci nie sú v nemocnici doriešené, neexistuje možnosť zobrať na zodpovednosť konkrétnych pracovníkov. Tak je tomu aj pri stave Pavilónu II.
Nové vedenie od prvých mesiacov po nástupe rieši akútne technické, finančné, organizačné a zmluvné problémy UNLP Košice. Od 1. septembra vznikla nová organizačná štruktúra s novými zodpovednými a kompetentnými pracovníkmi. Potrebujú čas a priestor, aby si spravované úseky zmonitorovali a určili prioritu v úlohách, ktoré sa musia postupne riešiť.
UNLP Košice eviduje viac ako 100 tisíc kusov hnuteľného majetku. Jeho evidencia vykazuje veľké nedostatky. Archívny poriadok sa nedodržiava dostatočne. Stav niektorých priestorov je neprimeraný. Je možné, že v najbližších mesiacoch sa objavia ďalšie videá. Hoci sme začali situáciu v UNLP Košice riešiť, nevylučujeme, že obdobné problémy sa môžu objaviť aj inde. UNLP Košice spravuje viac ako 120 tisíc metrov štvorcových, mnohé priestory roky nie sú pod kontrolou. Našli sme ich v havarijnom, až dezolátnom stave.
Aktuálny stav Pavilónu II. nás mrzí. Nie je v silách žiadneho vedenia vyriešiť všetky problémy, ktoré tu vznikali desiatky rokov v priebehu štyroch mesiacov.
Čo sa týka budúcnosti Pavilón II, nové vedenie už v lete pripravilo projekt – Pavilón duševného zdravia, ktorý je súčasťou plánu strategického rozvoja UNLP. Ponúka moderné riešenie poskytovania psychiatrickej zdravotnej starostlivosti v regióne celého východného Slovenska. Do budúcna by mal zabezpečiť viac ako 100 lôžok pre pacientov. Výška investícií by mala byť 12,7 mil. eur. Objekt sa nestal majetkom VOU, a.s.. Nové vedenie v lete vstúpilo do rokovania s VOU, a.s. a Ministerstvom zdravotníctva. Rokuje sa o riešeniach, ktoré budú vyhovovať obom zariadeniam. K predbežnej dohode už došlo, postupne pracujeme na jej formalizovaní.
Objekt Pavilónu II, do ktorého podľa UNLP Košice nezákonným spôsobom vnikli nepovolané osoby, je od roku 2014 z väčšej časti nevyužívaný. V roku 2014 sa Klinika úrazovej chirurgie a OAIM presťahovali do budovy nového moderného urgentného príjmu. V objekte ostala jedna funkčná operačná sála, ktorá je priebežne využívaná.
Od jari tohto roka, od vypuknutia pandémie koronavírusu až do 23. septembra, sa ďalšia časť objektu využívala pre potreby MOM – mobilné odberové miesto. Po presťahovaní MOM na Ipeľskú ulicu, bola táto časť objektu opäť uzatvorená.
UNLP Košice po zistení, že došlo k neoprávnenému vstupu do jej objektu, opätovne celý objekt prekontrolovala a v uplynulých dňoch realizovala efektívnejšie zabezpečenie, aby do objektu znovu neprenikli nepovolané osoby.
Po uvedených zisteniach začala nemocnica okamžite riešiť posilnenie ochrany a zabezpečenia uvedené objektu. Vstup cudzích osôb do objektu považuje UNLP Košice za neoprávnený a pohyb po pracoviskách za zakázaný, čomu nasvedčujú všeobecne platné známe opatrenia vzťahujúce sa na pohyb osôb v priestoroch nemocnice po vyhlásení núdzového stavu. Zdôrazňujeme, že operačné sály, sú verejne neprístupné vždy. Preto za mimoriadne nebezpečný a nezákonný považuje UNLP Košice pohyb a konanie osôb v priestoroch bývalých operačných sál pavilónu II. Skúmanie ich úmyslu a dôvodov vzniku do objektu bude predmetom trestného stíhania.
Všetok majetok, ktorí sa v objekte nachádza mal byť vyradený. Zdravotná dokumentácia sa nachádzala v uzamknutej budove, kde nie je povolený prístup ľudí. Súčasti stroja sú zostatkom nefunkčného CT prístroj, ktorý sa bol rozobratý za účelom využitia niektorých jeho častí v inom CT prístroji, ktorý slúži v UNLP. Zostávajúce súčiastky boli ponechané s úmyslom ich využívať ako náhradné diely akútnych poruchách iných zariadení.
Odpoveď Dušana Zachara:
Z videa sú jasné dve veci, ktoré možné považovať za zlyhanie: 1. budova je nedostatočne zabezpečená a chránená a 2. neporiadok, resp. ponechanie viacerých odpísaných prístrojov, zariadenia a dokumentácie na mieste nepoužívanej budovy, a teda absencia ich bezpečnej likvidácie či recyklácie. Myslím si, že tieto staré prístroje, ako aj zariadenie sú v 21. storočí v nemocnici už nepoužiteľné (snáď s výnimkou polohovateľnej postele, ale ani pri nej nevieme dostatočne preukázať, či nevykazuje iné poruchy či nebezpečné vlastnosti). Ak by sa tam predsalen našlo niečo použiteľné, tak to treba predať alebo darovať, ak o to UNLP už nestojí. Ale pochybujem, že by sa tam našlo veľa takých vecí.
Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, mám na Vás niekoľko otázok k hroziacemu kolapsu nemocníc, o ktorom hovoril pred pár dňami premiér Igor Matovič aj minister zdravotníctva Marek Krajčí.
Odpoveď Dušana Zachara:
Otázka (Martina Raábová, SME a INDEX)
Dobrý deň prajem, v súvislosti so schválením návrhu rozpočtu na dnešnom zasadnutí vlády si Vám dovoľujem poslať otázky s prosbou o odpovede.
Odpoveď Petra Goliaša:
Navrh rezignuje na ozdravovanie rozpoctu. Vlada sa rozhodla ist cestou stimulov aj na ukor rastuceho dlhu. Kym este v maji vlada v Programe stability avizovala stlacenie deficitu verejnych financii pod 3 % HDP a dlhu na 60 % HDP do roku 2023, predlozeny navrh pocita s deficitom 5,72 % HDP a dlhom 69,4 % HDP do roku 2023. Ozdravovanie teda pocka na dalsiu vladu.
V rozpocte nie su este zaratane peniaze z fondu obnovy EU, konecne cisla tak v pripade ich efektivneho cerpania mozu byt lepsie. Pozitivne hodnotim, ze vlada vyclenila rezervu na buduci rok vo vyske 1,04 miliady eur na krytie vydavkov v pripade pokracovania pandemie. Pokial by epidemia ustupila, vlada by rezervu nemusela pouzit, cim by rozpocet skoncil v lepsich cislach.
Mozete pouzit citaciu z rozpoctu:
“Vzhľadom na výšku prognózovaného hrubého verejného dlhu vláda nesmie po uplynutí tohto obdobia predložiť národnej rade návrh rozpočtu verejnej správy so schodkom v roku 2023. Rozpočtovým cieľom na rok 2023 sa tak v súčasných podmienkach automaticky stáva vyrovnaný rozpočet, čo by si však pri aktuálnych parametroch fiškálneho rámca vyžadovalo prijatie konsolidačných opatrení v objeme takmer 6 mld. eur. Takáto prudká fiškálna reštrikcia by mala závažné devastačné účinky na ekonomiku i celú spoločnosť vrátane sociálneho zmieru a politickej stability.”
Mne z toho vyplyva, ze ten ciel vyrovnaneho rozpoctu je tam len formalne.
Otázka (Lucia Brožová, SITA)
Ahoj, objavila sa prva lastovicka zverejneneho navrhu rozpoctu na buduci rok a dalsie roky. MF zatial material nezverejnilo. Chcela by som ta velmi pekne poprosit, ci by si si nasiel chvilku cas a poslal nazor. Vlada zacina rokovat uz o siestej rano a rozpocet je prvym bodom. Cize nejake tie reakcie by sme chceli dat hned rano.
Odpoveď Petra Goliaša:
Navrh rezignuje na ozdravovanie rozpoctu. Vlada sa rozhodla ist cestou stimulov aj na ukor rastuceho dlhu. Kym este v maji vlada v Programe stability avizovala stlacenie deficitu verejnych financii pod 3 % HDP a dlhu na 60 % HDP do roku 2023, predlozeny navrh pocita s deficitom 5,72 % HDP a dlhom 69,4 % HDP do roku 2023. Ozdravovanie teda pocka na dalsiu vladu.
V rozpocte nie su este zaratane peniaze z fondu obnovy EU, konecne cisla tak v pripade ich efektivneho cerpania mozu byt lepsie. Pozitivne hodnotim, ze vlada vyclenila rezervu na buduci rok vo vyske 1,04 miliady eur na krytie vydavkov v pripade pokracovania pandemie. Pokial by epidemia ustupila, vlada by rezervu nemusela pouzit, cim by rozpocet skoncil v lepsich cislach.
Otázka (Branislav Toma, TREND)
Dobrý deň, pripravujeme text o možnostiach zmeny daňovo-odvodového systému na Slovensku. Chcem vás poprosiť o odpovede:
Odpoveď Petra Goliaša:
Otázka (Adriána Majerčínová, Topky.sk)
Dobrý deň, chcela by som vás požiadať o odpovede na niekoľko otázok k prijatiu nových opatrení. Zrejme najväčší dosah budú mať na gastropriemysel, fitnescentrá, kultúru a menšie prevádzky.
Odpoveď Petra Goliaša:
Prudko rastuci pocet nakazenych aj hospitalizovanych ludi si vyziadal prisnejsie opatrenia. Za uvahu stoji, ci by obmedzenia a zatvaranie prevadzok, kde je mensie riziko sirenia nakazy (napriklad obchody, kulturne a sportove centra), nemali byt uplatnene len v najviac postihnutych regionoch. Sirenie nakazy totiz nie je geograficky rovnomerne, vyrazne najhorsie cisla su v niekolkych okresoch najmä na severe Slovenska. Restrikcie by mala sprevadzat adekvatna pomoc postihnutym ludom a firmam. Treba na to vyuzit opatrenia prvej pomoci na udrzanie zamestnanosti, ktore ale treba upravit, aby z pomoci nevypadavali ludia so subehom prijmov alebo niektore slobodne povolania. Pomoc by tiez mala byt vyrazne vyssia ako doteraz a odstupnovana podla vypadku prijmov.
Otázka (Jana Andelova, Zdravotnícke noviny)
Srdecne pozdravujem, idem poprosit s jednou temou. Asi ste zachytili tento post.
Odpoveď Dušana Zachara:
Viaceré konkrétne oblasti zdravotníctva, kde nás tlačí topánka, sú v Národnom integrovanom reformnom pláne identifikované. Tie najpodstatnejšie problémy však chýbajú. Škoda, že sa v pláne nehovorí, resp. veľmi málo, o riešení problému s definovaním nároku pacienta a rozsahu zdravotných služieb hradených z verejných zdrojov, o zdravých motiváciách aktérov v zdravotníctve, o udržateľnom financovaní a o meraní a vyhodnocovaní kvality a efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti.
Veľké rezervy sú v materiáli pri stanovení si, ako chceme merať úspech či neúspech navrhovaných opatrení, a aký efekt majú priniesť pre pacienta. Lebo darmo budeme mať vyšší počet zdravotných sestier, keď sa to neprejaví vo väčšej spokojnosti pacientov, v nižšom výskyte preležanín, nemocničných nákaz, menšom počte ďalších nežiaducich udalostí pri liečbe pacientov v nemocniciach a pod. Darmo budeme mať vyšší počet všeobecných lekárov, keď budú napríklad ordinovať kratšie a nebudú pri platbách čiastočne motivovaní aj dosiahnutými výsledkami liečby. Darmo budeme mať viac psychológov a psychiatrov, keď nebudeme merať a porovnávať ich prínos pre spoločnosť.
Pri navrhovaných opatreniach treba posudzovať hodnotu za vynaložené peniaze, aby sme mali efektívnosť použitých verejných prostriedkov pod väčšou kontrolou. Na to by mal Plán obnovy klásť väčší dôraz. Cieľom zdravotnej politiky by mala byť primárne kvalitnejšia poskytovaná zdravotná starostlivosť pre pacientov, ktorá je dlhodobo udržateľná, a nie určitý, presne stanovený nárast počtu zdravotníckych pracovníkov. Tí majú byť “len” nástrojom pre napĺňanie tohto cieľa. A pokým budeme, aj v rámci Plánu obnovy, preferovať prevažne opatrenia zakladajúce do budúcnosti obrovský nárast personálnych nákladov v zdravotníctve a nebudeme merať ich prínos a na základe neho odmeňovať a pokým neprinesieme do systému nové zdroje (pripoistenie, nominálne poistné, spoluúčasť pacienta) a tzv. tvrdé rozpočtové obmedzenia, tak všetky európske miliardy budú predstavovať len premárnenú šancu na skutočnú reformu zdravotníctva. Obrovským balíkom peňazí sa síce možno na určitý čas prekryjú najvypuklejšie problémy slovenského zdravotníckeho systému, avšak len na úkor drahšej a o to bolestivejšej reformy v budúcnosti.
Pozn.: Bol som externým expertom, ktorý pripomienkoval Plán obnovy v oblasti zdravotníctva.
Otázka (Dominika Zúborová, TASR)
Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť o reakciu na reformný plán obnovy slovenského zdravotníctva.
Odpoveď Dušana Zachara:
Mnohé konkrétne oblasti zdravotníctva, kde nás tlačí topánka, sú v Národnom integrovanom reformnom pláne identifikované. Škoda len, že sa viac nehovorí o riešení problému s definovaním nároku pacienta a rozsahom zdravotných služieb hradených z verejných zdrojov, o motiváciách aktérov v zdravotníctve a o udržateľnom financovaní. Veľké rezervy v materiáli sú aj pri stanovení si, ako budeme merať úspech či neúspech prijímaných oatrení a aký efekt majú priniesť pre pacienta. Lebo darmo budeme mať vyšší počet zdravotných sestier, keď sa to neprejaví vo väčšej spokojnosti pacientov, v nižšom výskyte preležanín, nemocničných nákaz, menšom počte ďalších nežiaducich udalostí pri liečbe pacientov v nemocniciach. Darmo budeme mať vyšší počet všeobecných lekárov, keď budú napríklad ordinovať kratšie a nebudú pri platbách čiastočne motivovaní aj dosiahnutými výsledkami liečby a pod. Darmo budeme mať viac psychológov a psychiatrov, keď nebudeme merať ich prínos pre spoločnosť. Treba oveľa viac posudzovať hodnotu za vynaložené peniaze, aby sme mali efektívnosť použitých verejných prostriedkov pod kontrolou. Na to by mal Plán obnovy dať vačší dôraz. Cieľom by mala byť primárne kvalitnejšia poskytovaná zdravotná starostlivosť pre pacienta, a nie určitý presne stanovený nárast počtu zdravotníckych pracovníkov, ktorí sú predsa “len” nástrojom pre napĺňanie tohto cieľa.
Pozn.: Bol som externym expertom, ktory pripomienkoval Plan obnovy v oblasti zdravotnictva.
Otázka (Filip Domovec, Plus JEDEN DEŇ)
Dobrý deň, v súvislosti so včerajšou TB premiéra Igora Matoviča Vás chcem poprosiť o komentár k niektorým jeho vyjadreniam.
Odpoveď Dušana Zachara:
Pozn.: Inštitút INEKO realizuje projekty, ktoré podporujú o.i. aj zdravotné poisťovne Dôvera a Union. Nezasahujú do obsahu výstupov a komentárov inštitútu INEKO.
Otázka (Barbara Zmuskova, Hospodarske noviny)
Dobrý deň, Ministerstvo práce už zverejnilo predbežnú informáciu o dôchodkovom systéme a dostal sa tam aj rodičovský bonus, takto:
Zaujímal by ma váš názor na to, prípadne odhad, koľko takéto niečo môže stáť (je realistické, že to budú stovky miliónov ročne?). Vidíte v tej predbežnej informácií niečo, čo by to dokázalo zaplatiť, alebo myslíte, že sa eventuálne kvôli tomu budú musieť nejaké odvody zvyšovať?
Celkovo možno otázka aj na stratégiu nezvyšovania odvodov, ale využívanie existujúcich odvodov na nové účely (minister práce už niečo podobné navrhuje v trvalom kurzarbeite – teda vziať odvod poistenia v nezamestnanosti a použiť ho na niečo iné, aj keď sa teraz používa na sanovanie strát v iných fondoch, takže sa síce odvody nezvýšia, ale sociálnej poisťovne vznikne strata).
Odpoveď Petra Goliaša:
V roku 2019 boli prijmy SP v rezervnom fonde solidarity 1,254 mld. eur. Ak by bola vyska rodicovskeho bonusu stanovena na urovni odvodu do tohto fondu, slo by urcite o stovky milionov eur rocne. Zavisi to od poctu platitelov poistneho, ktori by prispievali na svojich rodicov a tiez od ich vymeriavacich zakladov.
Prispevky v takejto vyske su nerealne, kedze verejne financie su uz dnes v pasme vysokeho rizika a stat na to nema peniaze. Nerealne je financovat take prispecky z rozpoctu SP ako aj zo statneho rozpoctu.
Z pohladu rodinnej politiky je efektivnejsie podporit rodicov v case, ked vychovavaju deti a ked su dopady na rozpocty domacnosti najvyssie. Vlada by mala podporit pruzne zamestnavanie rodicov pocas, resp. kratko po materskej a rodičovskej dovolenke, rozsirit kapacity predskolskych zariadeni, pripadne aj zvysit rodinne davky. Ak chce vlada zvysit rodicom ich buduce dochodky, mala by zvysit vymeriavaci zaklad, z ktoreho stat plati odvody za rodicov pocas riadnej starostlivosti o dieta.
SP nema priestor vyuzivat existujuce odvody na ine ucely, pretoze bude vzhladom na dopady koronakrizy a dlhodobo aj vzhladom na deficitny dochodkovy system sustavne odkazana na dotacie zo statneho rozpoctu.
Este jedna vec – ta nerealnost plati len v pripade, ze by malo ist o peniaze navyse na vyplacanie dochodkov. Teoreticky je mozne, ze by niekomu dochodky klesli alebo stupali pomalsie a teda by doslo len k zmene prerozdelovania. V takom pripade by to bolo realne.
Doplnam, ze zostatok v rezervnom fonde solidarity je kazdorocne nula, pretoze vsetky peniaze sa pouzivaju na vyplatu starobnych dochodkov.
Otázka (Vlado Maťo, TREND)
Dobrý deň, chcel by som Vás poprosiť o stručný komentár a odpovede na otázky k téme. Ide o reformu verejného obstarávania. Vláda v utorok predstavila koncepciu z dielne úradu vicepremiéra, avšak súbežne od minulého roka prebieha príprava novely aj na ÚVO, na príprave ktorej sa (v oblasti posilnenia nezávislosti) podieľal aj INEKO.
Odpoveď Petra Goliaša:
S UVO sme zacali spolupracovat na tvorbe odporucani pre posilnenie nezavislosti a odbornosti uradu uz v decembri 2019. Nasa spolupraca vyustila do spolocneho navrhu novely zakona, ktory sme predstavili na tlacovej konferencii v juni 2020.
Od jula 2020 zacala po skratenom legislativnom konani platit novela kompetencneho zakona, podla ktorej UVO ale aj ostatne ustredne organy statnej spravy stratili pravomoc legislativnej iniciativy. Ta presla na urad podpredsedu vlady pre legislativu a strategicke planovanie. UVO tak nemohol nas spolocny navrh posunut do medirezortneho pripomienkoveho konania. Navrh sme preto poslali na urad podpredsedu vlady Holeho. Ten sa s nasim navrhom zjavne nestatoznil a pripravil vlastny navrh, ktory okliestuje pravomoci UVO a ziadnym sposobom neposilnuje jeho nezavislost ani odbornost. Institut INEKO sa na priprave navrhu z dielne podpredsedu vlady nepodielal, neboli sme ani osloveni k diskusii o spolocnom navrhu UVO a INEKO napriek tomu, ze sme emailom podpredsedovi vlady takuto moznost ponukli.
Na prvy pohlad vnimame negativne, ze navrh z dielne podpredsedu vlady vyrazne okliestuje pravomoci UVO pri kontrole verejnych zakaziek. Urad straca pravo iniciovat konanie ci prijimat staznosti a podnety od uchadzacov alebo verejnosti a rozhodovat o nich. Prakticky sa tak znemozni verejna kontrola obstaravania. Navrh tiez vyznamne zvysuje limity pre priame zakazky, ktore budu moct bezat akejkolvek kontroly. Kombinacia nizsej transparentnosti a znemoznenia verejnej kontorly su zivnou podou pre narast korupcie a klientalizmu. Navrh tiez rusi Radu UVO a teda aj moznost podania namietok a odvolania sa voci prvostupnovym rozhodnutiam. Nespokojni ucastnici verejneho obstaravania budu moct len podavat zaloby na sudy. Rizikom je spomalenie napravneho konania, kedze cinnost sudov bude pravdepodobne trvat podstatne dlhsie. Ak pred rozhodnutim sudov dojde k podpisaniu a plneniu zmluvy, neda sa vylucit ani riziko kompenzacii v pripade, ze sudy rozhodnu v prospech zalujucich stran. Tieto rizika ako aj dalsie zmeny mali byt prediskutovane s odbornikmi na verejne obstaravanie este pred finalizaciou navrhu.
Otázka (Lenka Dale, ParlamentneListy.sk)
Dobry den, prosim Vas vedeli by ste zareagovat na dnesnu vládu, ktorá priklepla 100 miliónov pre štátnu poisťovnu? Či je to podľa vás v poriadku? Pri úvahe o 300 miliónoch ste napísali toto: Ak by vláda týmto spôsobom chcela v dôsledku výpadku príjmov pre koronakrízu dofinancovať len VšZP a zároveň chcela sanovať jej tohtoročnú stratu, tak tým okrem nerovného, diskriminačného prístupu k zdravotným poisťovniam hádže cez palubu vyše 40 % občanov, ktorí sú poistení v súkromných zdravotných poisťovniach, čo môže byť vyhodnotené ako protiprávny postup.
Odpoveď Dušana Zachara:
Dobry den, posielam moj clanok pisany pre ZdN, mozete z neho citovat. Ak by ste potrebovali zodpovedat este nejake ine otazky navyse, napiste.
Otázka (Ronald Ižip, TREND)
Dobrý deň, Minister zdravotníctva vydal tento status
Odpoveď Dušana Zachara:
Je zaujímavé sledovať, že minister zdravotníctva argumentuje podľa jeho slov dobrými číslami VšZP za rok 2019, teda za rok, kedy bola generálnou riaditeľkou Ľubica Hlinková, ktorú odvolal pre nespokojnosť, konkrétne “z dôvodu identifikovania potreby zefektívnenia činnosti poisťovne”. Pričom tento rok hrozí poisťovni strata, ktorá bude sanovaná schválenými 100 miliónmi eur.
Nie je kumštom zvyšovať platby a výdavky, resp. vykazovať zisky, keď má niektorá z poisťovní nerovné postavenie na trhu, keďže môže takmer vždy očakávať pomoc zo strany štátu alebo nedôslednú kontrolu regulačných a dohľadových orgánov či dokonca orgánov činných v trestnom konaní. Kumštom je dosahovať dobré výsledky, vrátane spokojných pacientov, pri existujúcej férovej súťaži a dlhodobo udržateľnom financovaní zdravotnej starostlivosti, ktoré si môžeme ako spoločnosť dovoliť.
Posielam moj prispevok pre ZdN k tejto teme, z ktoreho mozete tiez cerpat, ako aj z FB statusu kolegu P.Goliasa (https://lnk.sk/bxfk):
Ako uvazujem o navrhu na naliatie 300 milionov eur do zakladneho imania VsZP:
PS: Som v konflikte zaujmov, kedze sukromne poistovne Dovera aj Union dlhodobo podporuju projekt INEKO o zdravotnictve (Nemocnica roka, portaly kdesaliecit.sk a i-health.sk), ale nemozu zasahovat do nasich vystupov.
Otázka (Lucia Brozova, SITA)
Ahoj, co hovoris na refomny plan, ktory zverejnilo MF?
Odpoveď Petra Goliaša:
Je to ambiciozny plan, ktoreho splnenie by vyrazne prispelo k stabilite verejnych financii aj lepsej kvalite zivota na Slovensku. Je dobre, ze dokument pripravovali analytici z ministerstva financii, ktory uz maju skusenost s reviziami vydavkov v jednotlivych rezortoch a teda aj vedia, ake reformy su potrebne. Predstaveny dokument obsahuje najmä ramcove zmeny, na konkretne navrhy si az na niektore vynimky musime pockat. Otazne je, co vsetko a v akej podobe sa podari pretavit do reality.
Prvym signalom bude dochodkova reforma a novela zakona o rozpoctovej zodpovednosti, ktore by mali prejst parlamentom este v tomto roku. Je tam viacero nepopularnych zmien vratane zrusenia stropov na dochodkovy vek ci zavedenie vydavkovych limitov. Politicky moze byt tazke tieto reformy presadit, najmä ak je potrebna ustavna väcsina. Su vsak klucove pre navrat dlhodobej stability verejnych financii z pasma vysokeho do nizkeho rizika.
Nepopularne bude aj zvysovanie spotrebnych ci majetkovych dani, ku ktoremu by malo dojst az v druhej polovici volebneho obdobia ako kompenzacia za znizenie priamych dani a odvodov. Zvysovanie dani je tesne pred volbami tazko priechodne, preto by bolo lepsie zrealizovat danovu reformu co najskor.
Z vydavkovych priorit by sa do Planu obnovy podla mojho osobneho nazoru mali dostat nasledovne (zoradene podla mojich preferencii):
V konecnom dosledku vsak rozhodnu politici, preto si netrufam predpovedat, co sa dostane do finalnej verzie.
Co sa tyka priorit, ktore sa nedostanu do Planu obnovy, stale je moznost cast z nich financovat zo standardnych eurofondov, teda najmä z koheznych fondov. Skor ako problem z nedostatku penazi bude problem s nasou schopnostou ziskane peniaze minut efektivne a bez korupcnych skandalov.
Riziko, ze peniaze nestihneme vycerpat, je vzhladom na doterajsie skusenosti realne. Preto treba vyberat uz pripravene investicne projekty, zrychlit uzemne aj stavebne konania ako aj verejne obstaravanie. Pritom je dolezite, aby rychlost nesla na ukor transparentnosti a oslabenia kontrolnych institucii. To by totiz znamenalo vyssie riziko korupcie a teda aj plytvania verejnymi zdrojmi.
Otázka (Viktor Kniš, REFRESHER.sk)
Dobrý deň, som Viktor Kniš z redakcie portálu Refresher a chcel by som vás poprosiť o vyjadrenie k dnes predstavenému strategickému plánu MF:
Odpoveď Petra Goliaša:
Je to ambiciozny plan, ktoreho splnenie by vyrazne prispelo k stabilite verejnych financii aj lepsej kvalite zivota na Slovensku. Je dobre, ze dokument pripravovali analytici z ministerstva financii, ktory uz maju skusenost s reviziami vydavkov v jednotlivych rezortoch a teda aj vedia, ake reformy su potrebne. Predstaveny dokument obsahuje najmä ramcove zmeny, na konkretne navrhy si az na niektore vynimky musime pockat. Otazne je, co vsetko a v akej podobe sa podari pretavit do reality.
Prvym signalom bude dochodkova reforma a novela zakona o rozpoctovej zodpovednosti, ktore by mali prejst parlamentom este v tomto roku. Je tam viacero nepopularnych zmien vratane zrusenia stropov na dochodkovy vek ci zavedenie vydavkovych limitov. Politicky moze byt tazke tieto reformy presadit, najmä ak je potrebna ustavna väcsina. Su vsak klucove pre navrat dlhodobej stability verejnych financii z pasma vysokeho do nizkeho rizika.
Nepopularne bude aj zvysovanie spotrebnych ci majetkovych dani, ku ktoremu by malo dojst az v druhej polovici volebneho obdobia ako kompenzacia za znizenie priamych dani a odvodov. Zvysovanie dani je tesne pred volbami tazko priechodne, preto by bolo lepsie zrealizovat danovu reformu co najskor.
Z vydavkovych priorit by sa do Planu obnovy podla mojho osobneho nazoru mali dostat nasledovne (zoradene podla mojich preferencii):
V konecnom dosledku vsak rozhodnu politici, preto si netrufam predpovedat, co sa dostane do finalnej verzie.
Co sa tyka priorit, ktore sa nedostanu do Planu obnovy, stale je moznost cast z nich financovat zo standardnych eurofondov, teda najmä z koheznych fondov. Skor ako problem z nedostatku penazi bude problem s nasou schopnostou ziskane peniaze minut efektivne a bez korupcnych skandalov.
Riziko, ze peniaze nestihneme vycerpat, je vzhladom na doterajsie skusenosti realne. Preto treba vyberat uz pripravene investicne projekty, zrychlit uzemne aj stavebne konania ako aj verejne obstaravanie. Pritom je dolezite, aby rychlost nesla na ukor transparentnosti a oslabenia kontrolnych institucii. To by totiz znamenalo vyssie riziko korupcie a teda aj plytvania verejnymi zdrojmi.
Otázka (Branislav Toma, TREND)
Dobrý deň, ministerstvo financií dnes predstavilo strategický materiál Moderné a úspešné Slovensko. Chcem vás poprosiť o odpovede:
Odpoveď Petra Goliaša:
Je to ambiciozny plan, ktoreho splnenie by vyrazne prispelo k stabilite verejnych financii aj lepsej kvalite zivota na Slovensku. Predstaveny dokument obsahuje najmä ramcove zmeny, na konkretne navrhy si az na niektore vynimky musime pockat. Otazne je, co vsetko a v akej podobe sa podari pretavit do reality.
Prvym signalom bude dochodkova reforma a novela zakona o rozpoctovej zodpovednosti, ktore by mali prejst parlamentom este v tomto roku. Je tam viacero nepopularnych zmien vratane zrusenia stropov na dochodkovy vek ci zavedenie vydavkovych limitov. Politicky moze byt tazke tieto reformy presadit, najmä ak je potrebna ustavna väcsina. Su vsak klucove pre navrat dlhodobej stability verejnych financii z pasma vysokeho do nizkeho rizika.
Nepopularne bude aj zvysovanie spotrebnych ci majetkovych dani, ku ktoremu by malo dojst az v druhej polovici volebneho obdobia ako kompenzacia za znizenie priamych dani a odvodov. Zvysovanie dani je tesne pred volbami tazko priechodne, preto by bolo lepsie zrealizovat danovu reformu co najskor.
Otázka (Barbara Zmuskova, Hospodarske noviny)
Dobrý deň, chcela by som sa vás spýtať na dve veci zo zverejneného plánu obnovy.
Odpoveď Petra Goliaša:
V mojom osobnom rebricku vydavkovych priorit je zdravotnictvo hned na tretom mieste po podpore vzdelavania a integracii socialne vylucenych komunit
V zdravotnictve je potrebna obnova a vystavba novych nemocnic a poliklinik, ich reprofilacia podla kriterii kvality a dostupnosti ci zavedenie telemediciny. Prakticky vsetky univerzitne nemocnice su este z cias socializmu a nevyhovuju potrebam modernej liecby, minimalizovaniu sirenia nemocnicnych infekcii ci energetickej efektivnosti. Zastarana infrastruktura spolu s nizkym dorazom na kvalitu sa odraza vo vysokom pocte predcasnych umrti. Dolezita je aj prevencia a podpora zdraveho zivotneho stylu. Ich zanedbavanie sa odraza napriklad v nizkom priemernom pocte rokov, ktore sa dozivame v zdravi.
Ak sa vlada pokusi vyjednat prechodne krytie nakladov na skokove zvysenie platov v skolstve, mala by doveryhodne garantovat ich udrzatelne financovanie. Cize treba tie peniaze niekde usetrit alebo zaviest nove prijmy, z ktorych sa vydavky na platy budu dlhodobo uhradzat. Osobne povazujem za priority v skolstve:
Kapitola z predstaveneho planu s uvedenymi prioritami pocita. Napriklad predpoklada spresnit meranie pridanej hodnoty na zakladnych a strednych skolach, navysit zdroje pre vysoke skoly, vedu a vyskum a sledovat ich kvalitu ci posilnit predskolske vzdelavanie.
Otázka (Juliána Bieliková, Plus 7 dní)
Pekný deň, chcela by som sa opýtať na Váš pohľad, ako odborníka, na návrh, ktorý predložil na vláde minister Krajčí o dofinancovaní VšZP.
Odpoveď Dušana Zachara:
Návrh na navýšenie základného imania VšZP o kolosálnych 300 miliónov eur, ktorý je predložený na vláde, predstavuje neprimeraný zásah štátu do fungovania pluralitného systému verejného zdravotného poistenia na Slovensku. Ak by vláda týmto spôsobom chcela v dôsledku výpadku príjmov pre koronakrízu dofinancovať len VšZP a zároveň chcela sanovať jej tohtoročnú stratu (mimochodom, dohľadový orgán – ÚDZS by mal byť v strehu), tak tým okrem nerovného, diskriminačného prístupu k zdravotným poisťovniam hádže cez palubu vyše 40 % občanov, ktorí sú poistení v súkromných zdravotných poisťovniach, čo môže byť vyhodnotené ako protiprávny postup.
Obávam sa, že predloženým materiálom sa mentálne nebezpečne blížime k naplneniu určitých snáh niektorých vládnych politikov o vyhladovaní súkromných zdravotných poisťovní, ktorým by sa malo začať neoplácať poskytovať ľuďom verejné zdravotné poistenie, čo by ich následne malo motivovať odísť z trhu. Je to zaslepenosť, krátkodobé uvažovanie a odklon od poskytovania najvyššej hodnoty za peniaze pre spoločnosť.
Neustálym dotovaním stratových činností zo strany štátu, bez prijímania adekvátnych reforiem smerujúcich k dlhodobo udržateľnej dostupnosti, vyššej kvalite a efektívnosti verejných zdravotníckych služieb a pri navodzovaní dojmu bezodného pohára (VšZP „nerobí rozdiely a každému poistencovi zabezpečuje potrebnú zdravotnú starostlivosť bez ohľadu na to, koľko stojí“, VšZP „bude schopná reflektovať na požiadavky poskytovateľov zdravotnej starostlivosti“ (zdroj: vládny materiál)) sa populizmom a tzv. morálnym hazardom rútime do priepasti dlhodobej prinajlepšom stagnácie slovenského zdravotníctva.
Optimálnou (spravodlivou/nediskriminačnou) kompenzáciou dôsledkov koronakrízy by bolo zvýšenie platieb za poistencov štátu.
Pozn.: Inštitút INEKO realizuje projekty, ktoré podporujú o.i. aj zdravotné poisťovne Dôvera a Union. Nemajú žiaden vplyv na obsah výstupov a komentárov inštitútu INEKO.
Otázka (Katarína Gécziová, denník KORZÁR)
Dobrý deň, oslovujem vás v súvislosti s touto témou, možno mi k nej budete vedieť povedať viac, respektíve povedať svoj názor. Ide o tieto výberové konania vyhlásené MZ SR:
Zaujala nás skutočnosť, že kým pri výberovom konaní na generálneho riaditeľa Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice nie je od MZ SR kladená požiadavka preukázanej praxe v riadiacej funkcii v dĺžke minimálne 5 rokov (stačí odborná prax 5 rokov), pri výberovom konaní na člena predstavenstva štátnej akciovej spoločnosti Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb takáto požiadavka (preukázaná prax v riadiacich funkciách v dĺžke najmenej 5 rokov) už je.
Odpoveď Dušana Zachara:
Jedná sa o veľmi dôležité, relatívne veľké zdravotnícke zariadenia, ktoré hospodária s relatívne veľkými zdrojmi a liečia pacientov s relatívne ťažkými diagnózami, sú v mnohých prípadoch koncovými zariadeniami, preto by som očakával, že úspešný kandidát bude mať adekvátnu skúsenosť s riadiacou funkciou a manažérskou prácou s veľkým kolektívom ľudí. Je rizikom, ak nominant v takej exponovanej pozícii len nadobúda riadiace skúsenosti. Nakoniec sa môže ukázať, že nemá talent a schopnosti manažovať taký veľký a komplikovaný subjekt, prípadne nemá cit pre prácu s veľkým počtom rôznorodých ľudí. Toto riziko môžeme sčasti eliminovať, ak budeme pri výberových konaniach na riadiace funkcie požadovať o.i. i adekvátnu riadiacu prax uchádzačov a budeme posudzovať ich referencie, dosiahnuté výsledky, úspechy, resp. pochybenia, ako aj morálnu integritu.
Nedáva mi zmysel, prečo kandidáti na riaditeľa a manažérov UNLP – druhej najväčšej nemocnice na Slovensku nemusia mať riadiacu skúsenosť, pričom člen predstavenstva menšieho východoslovenského kardioústavu ju mať musí. Potom to vzbudzuje, možno zbytočne, podozrenia z toho, že sú v rámci výberového konania ministerstvom už dopredu favorizovaní niektorí uchádzači. V takom prípade by to potom bola len hra na otvorené a transparentné výberové konanie.
Otázka (Peter Madro, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, vláda v stredu na svojom zasadnutí prerušila rokovanie o materiáli z dielne Ministerstva zdravotníctva, ktorým by sa zvýšilo základné imanie Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) o 300 miliónov eur. Minister financií Eduard Heger to zdôvodnili tým, že ide o vážnu tému a chcú o nej dorokovať v pokoji. V materiály ktorý predložil minister zdravotníctva Marek Krajčí sa spomína: Prioritou Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. je stáť pri poistencoch a pacientoch vždy, keď to potrebujú. Nerobí rozdiely a každému poistencovi zabezpečuje potrebnú zdravotnú starostlivosť bez ohľadu na to, koľko stojí. Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. má dostatok odborných skúseností, širokú sieť pobočiek dostupných na celom Slovensku a spolupracuje so špičkovými zdravotníckymi zariadeniami, ktoré sú zárukou kvality. Vyhratý súdny spor im dal možnosť postupovať takto a nemusia sa báť ďalších sporov. Nechcú dofinancovať iba jednu poisťovňu no ponúkajú im možnosť kapitálovej pomoci, čím by následne získali podiel u súkromníka.
Odpoveď Dušana Zachara:
Návrh na navýšenie základného imania VšZP o kolosálnych 300 miliónov eur, ktorý je predložený na vláde, predstavuje neprimeraný zásah štátu do fungovania pluralitného systému verejného zdravotného poistenia na Slovensku. Ak by vláda týmto spôsobom chcela v dôsledku výpadku príjmov pre koronakrízu dofinancovať len VšZP a zároveň chcela sanovať jej tohtoročnú stratu (mimochodom, dohľadový orgán – ÚDZS by mal byť v strehu), tak tým okrem nerovného, diskriminačného prístupu k zdravotným poisťovniam hádže cez palubu vyše 40 % občanov, ktorí sú poistení v súkromných zdravotných poisťovniach, čo môže byť vyhodnotené ako protiprávny postup.
Obávam sa, že predloženým materiálom sa mentálne nebezpečne blížime k naplneniu určitých snáh niektorých vládnych politikov o vyhladovaní súkromných zdravotných poisťovní, ktorým by sa malo začať neoplácať poskytovať ľuďom verejné zdravotné poistenie, čo by ich následne malo motivovať odísť z trhu. Je to zaslepenosť, krátkodobé uvažovanie a odklon od poskytovania najvyššej hodnoty za peniaze pre spoločnosť.
Neustálym dotovaním stratových činností zo strany štátu, bez prijímania adekvátnych reforiem smerujúcich k dlhodobo udržateľnej dostupnosti, vyššej kvalite a efektívnosti verejných zdravotníckych služieb a pri navodzovaní dojmu bezodného pohára (VšZP „nerobí rozdiely a každému poistencovi zabezpečuje potrebnú zdravotnú starostlivosť bez ohľadu na to, koľko stojí“, VšZP „bude schopná reflektovať na požiadavky poskytovateľov zdravotnej starostlivosti“ (zdroj: vládny materiál)) sa populizmom a tzv. morálnym hazardom rútime do priepasti dlhodobej prinajlepšom stagnácie slovenského zdravotníctva.
Optimálnou (spravodlivou/nediskriminačnou) kompenzáciou dôsledkov koronakrízy by bolo zvýšenie platieb za poistencov štátu.
Pozn.: Inštitút INEKO realizuje projekty, ktoré podporujú o.i. aj zdravotné poisťovne Dôvera a Union. Nemajú žiaden vplyv na obsah výstupov a komentárov inštitútu INEKO.
Otázka (Ronald Ižip, Trend)
Dobrý deň, ak by ste sa mali chuť vyjadriť k tejto téme. Budem veľmi rád.
Odpoveď Dušana Zachara:
Návrh na navýšenie základného imania VšZP o kolosálnych 300 miliónov eur, ktorý je predložený na vláde, predstavuje neprimeraný zásah štátu do fungovania pluralitného systému verejného zdravotného poistenia na Slovensku. Ak by vláda týmto spôsobom chcela v dôsledku výpadku príjmov pre koronakrízu dofinancovať len VšZP a zároveň chcela sanovať jej tohtoročnú stratu, tak tým okrem nerovného, diskriminačného prístupu k zdravotným poisťovniam hádže cez palubu vyše 40 percent občanov, ktorí sú poistení v súkromných zdravotných poisťovniach, čo môže byť vyhodnotené ako protiprávny postup.
Obávam sa, že predloženým materiálom sa mentálne nebezpečne blížime k naplneniu určitých snáh niektorých vládnych politikov o vyhladovaní súkromných zdravotných poisťovní, ktorým by sa malo začať neoplácať poskytovať ľuďom verejné zdravotné poistenie, čo by ich následne malo motivovať odísť z trhu. Je to zaslepenosť, krátkodobé uvažovanie a odklon od poskytovania najvyššej hodnoty za peniaze pre spoločnosť. Naopak, neustálym dotovaním stratových činností zo strany štátu, bez prijímania adekvátnych reforiem smerujúcich k vyššej kvalite a efektívnosti verejných služieb a pri navodzovaní dojmu bezodného pohára (VšZP „nerobí rozdiely a každému poistencovi zabezpečuje potrebnú zdravotnú starostlivosť bez ohľadu na to, koľko stojí“ a „bude schopná reflektovať na požiadavky poskytovateľov zdravotnej starostlivosti“ (zdroj: vládny materiál)) sa populizmom a tzv. morálnym hazardom rútime do priepasti dlhodobej prinajlepšom stagnácie zdravotníctva.
Inštitút INEKO realizuje projekty, ktoré podporujú o.i. aj zdravotné poisťovne Dôvera a Union. Nemajú žiaden vplyv na obsah výstupov a komentárov inštitútu INEKO.
Otázka (Barbara Zmuskova, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, prichádzam z tlačovej konferencie NBS, v ktorej guvernér Kažimír argumentoval, že vzhľadom na priaznivejší vývoj ekonomiky sa vláde vytvára priestor na mohutnejšiu fiškálnu pomoc pre podnikateľov. Deficit totiž vidí tento rok len na šiestich percentách.
Odpoveď Petra Goliaša:
Najhorucejsimi kandidatmi na pomoc su odvetvia kultury, sportu a hotelovych sluzieb, ktore su opatreniami postihnute najviac. Pomoc na zaklade poklesu trzieb je adresna. Treba ale dat pozor, aby z nej nevypadli postihnute subjekty kvoli napriklad nizkemu subehu prijmov, inej pravnej forme ci dalsim formalnym podmienkam. Prispevky by mali financovat aj cast rezijnych nakladov, nie len udrziavanie zamestnanosti. S prichodom druhej vlny sa opät otvara aj otazka zvysenia jednotlivych prispevkov, najmä pokial by sa citelne oslabila ekonomicka aktivita.
Otázka (Mária Zerzanová, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som Vás poprosiť o vyjadrenie. Podľa našich informácií môžu v nemocniciach pracovať zdravotníci, ktorí boli pozitívne testovaní na koronavírus, ale nemajú žiadne príznaky. Dodržiavajú určite ochranné opatrenia ako minimálny kontakt či respirátory.
Odpoveď Dušana Zachara:
Otázka (Nina Janešíková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, do zajtrajšieho vydania Hospodárskych novín pripravujem materiál o šírení koronavírusu. Počas prvej vlny vypracoval Inštitút zdravotnej politiky niekoľko modelov šírenia koronavírusu a predikcie, ktoré napokon nekorešpondovali celkom s realitou. Chcela by som sa preto opýtať:
Odpoveď Dušana Zachara:
Otázka (Zuzana Hrubá, vZdravotnictve.sk/SITA)
Dobrý deň, prosím Vás o vyjadrenie k nápadu premiéra Igora Matoviča, o ktorom informoval Denník N
Odpoveď Dušana Zachara:
Ak nehovoríme o jednotnom výbere poistenia pri ponechaní plurality zdravotných poisťovní, ale o úplnom zrušení systému viacerých zdravotných poistení a nastolení jednej poisťovne, ktorá by vyberala, ako aj rozdeľovala o.i. aj peniaze z verejného zdravotného poistenia, tak podobnú neplodnú diskusiu sme tu už mali za čias Roberta Fica. Takéto diskusie negarantujú pacientom lepšiu zdravotnú starostlivosť, akurát sú výhodné pre vládnucich politikov, ktorí tým získavajú politickú agendu, ktorou dokážu zahlcovať verejnú diskusiu a prekrývať skutočné problémy slovenského zdravotníctva, kde nevidno progres, ktorý budú voliči očakávať.
Aj keď by sme zmenili systém sociálneho a zdravotného poistenia na unitárny, tak by to bez odškodnenia majiteľov súkromných zdravotných poisťovní nešlo. Bez odškodnenia by sme sa totiž blížili k znárodneniu.
Pozn.: Inštitút INEKO realizuje projekty, ktoré podporujú o.i. aj zdravotné poisťovne Dôvera a Union. Nemajú žiaden vplyv na obsah výstupov a komentárov inštitútu INEKO.
Otázka (Monika Hudecová, SITA)
Dobrý deň, Denník N dnes informoval, že premiér chce hovoriť o zlúčení výberu zdravotného a sociálneho poistenia. Mala by sa tak zlúčiť VšZP so Sociálnou poisťovňou a zaviedol by sa jeden sociálno-zdravotný odvod. Pravdepodobne by to však znamenalo koniec súkromných zdravotných poisťovní. Ostatné koaličné strany očakávajú, že prvý teoretický model fungovania jednej sociálno-zdravotnej poisťovne by mohol vzniknúť do konca roka.
Odpoveď Dušana Zachara:
Ak nehovoríme o jednotnom výbere poistenia pri ponechaní plurality zdravotných poisťovní, ale o úplnom zrušení systému viacerých zdravotných poistení a nastolení jednej poisťovne, ktorá by vyberala, ako aj rozdeľovala o.i. peniaze z verejného zdravotného poistenia, tak podobnú neplodnú diskusiu sme tu už mali za čias Roberta Fica. Takéto diskusie negarantujú pacientom lepšiu zdravotnú starostlivosť, akurát sú výhodné pre vládnucich politikov, ktorí tým získavajú politickú agendu, ktorou dokážu zahlcovať verejnú diskusiu a prekrývať skutočné problémy slovenského zdravotníctva, kde nevidno progres, ktorý budú voliči očakávať.
Aj keď by sme zmenili systém sociálneho a zdravotného poistenia na unitárny, tak by to bez odškodnenia majiteľov súkromných zdravotných poisťovní nešlo. Bez odškodnenia by sme sa totiž blížili k znárodneniu.
Pozn.: Inštitút INEKO realizuje projekty, ktoré podporujú o.i. aj zdravotné poisťovne Dôvera a Union. Nemajú žiaden vplyv na obsah výstupov a komentárov inštitútu INEKO.
Otázka (Ronald Ižip, Trend)
Dobrý deň, teraz vyšla správa ohľadom možného spojenia zdravotnej a sociálnej poisťovne. Budem rád, ak by ste sa vedeli k tomu vyjadriť:
Odpoveď Dušana Zachara:
Ak nehovoríme o jednotnom výbere poistenia pri ponechaní plurality zdravotných poisťovní, ale o úplnom zrušení systému viacerých zdravotných poistení a nastolení jednej poisťovne, ktorá by vyberala, ako aj rozdeľovala o.i. peniaze z verejného zdravotného poistenia, tak podobnú neplodnú diskusiu sme tu už mali za čias Roberta Fica. Takéto diskusie negarantujú pacientom lepšiu zdravotnú starostlivosť, akurát sú výhodné pre vládnucich politikov, ktorí tým získavajú politickú agendu, ktorou dokážu zahlcovať verejnú diskusiu a prekrývať skutočné problémy slovenského zdravotníctva, kde nevidno progres, ktorý budú voliči očakávať.
Aj keď by sme zmenili systém sociálneho a zdravotného poistenia na unitárny, tak by to bez odškodnenia majiteľov súkromných zdravotných poisťovní nešlo. Bez odškodnenia by sme sa totiž blížili k znárodneniu.
Pozn.: Inštitút INEKO realizuje projekty, ktoré podporujú o.i. aj zdravotné poisťovne Dôvera a Union. Nemajú žiaden vplyv na obsah výstupov a komentárov inštitútu INEKO.
Otázka (Peter Madro, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcem sa spýtať na dofinancovanie poisťovní. Včera pán minister Krajči potvrdil, že rokovania o odškodnení ZP finišujú a že všetkým trom bude ponúknutá pomoc formou kapitálovej pomoci. Ešte v máji pán minister Heger povedal, že je ochotný pomôcť poisťovniam ale len v prípade, že budú za to mať v nich podiel. Za posledných 10 rokov poklesol rozpočet na zdravotníctvo.
Odpoveď Dušana Zachara:
Treba si uvedomiť, že výpadok príjmov zdravotných poisťovní nebol zapríčinený nezodpovedným hospodárením alebo činnosťou poisťovní, ale externými vplyvmi – koronakrízou, za ktorú poisťovne nemohli. Preto je najlogickejšie, keď štát tento výpadok kompenzuje nediskriminačne – cez zvýšenú platbu štátu za “svojich” poistencov. V súčasnosti určite nejde o sanovanie prípadných strát súkromných poisťovní, ale o zabezpečenie aspoň približne podobného rozsahu a kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti ako v predkrízovom období všetkým občanom SR bez ohľadu na to, kde sú poistení.
Treba si uvedomiť, že štát určuje rozsah zdravotnej starostlivosti, ktorá je hradená z verejného zdravotného poistenia. Druhá možnosť je, že štát nedofinancuje, ale v takom prípade by mal umožniť poisťovniam znížiť rozsah hradenej starostlivosti a čestne to oznámiť aj verejnosti.
Zdravotné poisťovne majú mať rovnaké podmienky na podnikanie. Ak by štát v dôsledku výpadku zdrojov v súčasnej situácii dofinancoval iba štátnu VšZP, bolo by to diskriminačné opatrenie vytvárajúce na trhu výsadné postavenie pre najväčšiu poisťovňu. Ľudia poistení v Dôvere a Unione by si potom oprávnene mohli klásť otázky, že ich súčasná vládna moc považuje za občanov “druhej triedy”. Pre štát by mal byť prioritný cieľ, aby mali ľudia poskytovanú kvalitnú, efektívnu a dostupnú zdravotnú starostlivosť, resp. aby bol ich život v dobrom zdraví čo najdlhší, a to bez ohľadu na to, kde sú poistení a či im starostlivosť poskytuje štátny, súkromný, samosprávny, neziskový či cirkevný subjekt.
Pozn.: Inštitút INEKO realizuje projekty, ktoré podporujú o.i. aj zdravotné poisťovne Dôvera a Union. Nemajú žiaden vplyv na obsah výstupov a komentárov inštitútu INEKO.
Otázka (Nina Janešíková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň prajem, do zajtrajších Hospodárskych novín pripravujem článok o koncesionárskych poplatkoch a chcela by som Vás preto veľmi pekne poprosiť o vyjadrenie k tejto téme:
Odpoveď Petra Goliaša:
Zmrazenie koncesionarskych poplatkov je problem, kedze naklady uz len kvoli inflacii rastu. Klucove je, aby RTVS mala stabilny rozpocet a aby nebola prilis odkazana na komercne prijmy ci kazdorocne rozhodovanie politikov o dotaciach. Koncesionarske poplatky by mohli byt zarukou stability, pokial by boli primerane valorizovane. Kedze tomu tak nie je, RTVS je odkazana na kazdorocne kompenzacie zo statneho rozpoctu, co oslabuje jej nezavislost vo vztahu k politikom. Problemom je, ze kompenzacie nie su priznavane na zaklade jasnych pravidiel. Napriklad za roky 2010-19 dostala RTVS kompenzacie az v roku 2019 v objeme 25 milionov eur (z toho 4 miliony eur sa pouziju na vydavky v roku 2020). V tomto roku prijem RTVS z koncesionarskych poplatkov citelne klesne, kedze od nich boli oslobodeni poberatelia dochodkov a davok v hmotnej nudzi. RTVS dostane ako kompenzaciu dotaciu zo statneho rozpoctu vo vyske 8 milionov eur.
Otázka (Branislav Toma, TREND)
Dobrý deň, pripravujeme článok o hospodárení obcí. Chcem vás poprosiť o odpovede:
Odpoveď Petra Goliaša:
Nemame data o aktualnom stave, takze sa nevieme vyjadrit. Kazdopadne samospravy mozu cerpat zvyhodnene pozicky od ministerstva financii, ktorymi mozu kompenzovat vypadky prijmov v tomto roku. Pripadne dalsie zachranne opatrenia by nemali byt plosne, ale cielene na obce alebo kraje, ktore bez pomoci nedokazu riesit vzniknut problemy.
Otázka (Peter Madro, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, čaká nás najväčšia injekcia do zdravotníctva, plán obnovy, ktorý držia na ministerstvách strážený sa dostal von a spomínajú sa tam veľkolepé plány. Krajčí chce začať od podlahy. V prvej vlne hovorí o reforme ambulantnej starostlivosti (1 300 nových všeobecných lekárov). Chce im pridať kompetencie, aby menej posielali pacientov k vyťaženým špecialistom. Aby to toho mladí medici vôbec šli, chce Krajčí dotovať kúpu nových ambulancií. V druhom kroku je naplánovaný zvýšený počet sestier, ktorých chýba 3 600. jednak chcú zvýšiť počty mladých sestier a tiež prilákať sestry zo zahraničia späť domov. Ich platy u nás sú však vraj už porovnateľné so zahraničím, preto chcú hľadať motiváciu v kompetenciách a lepšom pracovnom prostredí. Ako tretia prichádza na rad reforma ústavnej starostlivosti: chcú zaviesť predpísanú časovú dostupnosť a minimálny počet výkonov pre povolenie poskytovať špecializáciu a zefektívniť geografické rozloženie siete nemocníc. Pojem „stratifikácia“ sa však v materiáli nespomína. Materiál ďalej obsahuje reformu dlhodobej starostlivosti, reformu starostlivosti o duševné zdravie, reformu manažmentu pacienta a reformu poistného systému. Unitárny systém ako možný model z PVV sa už nespomína.
Odpoveď Dušana Zachara:
Mnohé oblasti zdravotníctva, kde nás tlačí topánka, sú v Pláne obnovy identifikované. Kde sú však v Pláne väčšie rezervy, tak to je určenie si, ako budeme merať úspech či neúspech prijímaných oatrení a aký efekt majú priniesť pre pacienta. Lebo darmo budeme mať vyšší počet zdravotných sestier, keď sa to neprejaví vo väčšej spokojnosti pacientov, v nižšom výskyte preležanín, nemocničných nákaz, menšom počte ďalších nežiaducich udalostí pri liečbe pacientov v nemocniciach. Darmo budeme mať vyšší počet všeobecných lekárov, keď budú napríklad ordinovať kratšie a nebudú pri platbách čiastočne motivovaní aj dosiahnutými výsledkami liečby a pod. Treba oveľa viac posudzovať hodnotu za vynaložené peniaze, aby sme mali efektívnosť použitých verejných prostriedkov pod kontrolou. Na to by mal Plán dať vačší dôraz. Cieľom by mala byť primárne kvalitnejšia poskytovaná zdravotná starostlivosť pre pacienta, a nie určitý presne stanovený nárast zdravotníckych pracovníkov, ktorí sú “len” nástrojom pre napĺňanie tohto cieľa.
A ešte som zabudol pripojit poznamku, ze som bol externym expertom, ktory pripomienkoval Plan obnovy v oblasti zdravotnictva.
Otázka (Lucia Brožová, SITA)
Ahoj, skončilo sa pripomienkové konanie k návrhu novely ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Vedel by si mi, prosím, poslať k tomu pár viet, čo si myslíš o cieľoch? (naviazanie sankčných pásiem dlhovej brzdy na čistý dlh, zavedenie výdavkových limitov či úprava únikových klauzúl pre neuplatňovanie sankcií vo výnimočných situáciách, akou je napríklad aj pandémia nového koronavírusu…).
Odpoveď Petra Goliaša:
Ide o potrebne a uzitocne zmeny, ktore si vynutila aktualna kriza a tiez zistenia z doterajsej aplikacie zakona.
Klucovou zmenou je uprava sankcnych pasiem dlhovej brzdy, ktora zohladnuje prudky rast verejneho dlhu pocas sucasnej krizy a definuje podmienky pre jeho postupne znizovanie bez negativnych sokov na ekonomiku. Bez docasneho uvolnenia sankcnych pasiem by sa ich plnenie stalo v najblizsich rokoch politicky nepriechodnym a ekonomicky skodlivym, uprava je preto nevyhnutnym dosledkom sucasnej krizy. Uvolnuju sa aj konecne sankcne pasma, ked dolne pasmo bude 40 % HDP pre cisty dlh (co je cca 45 % pre hruby dlh, kedze v minulosti bol cisty dlh zhruba o 5 p.b. nizsi ako hruby), doterajsie bolo 40 % pre hruby dlh. Horne pasmo bude 55 % pre cisty dlh (cca 60 % pre hruby), doterajsie bolo 50 % pre hruby dlh. V tomto smere ide teda o pomerne vyrazne uvolnenie podmienok oproti doterajsiemu stavu.
Menia sa aj konkretne sankcie, ked sa uz pri poruseni prveho sankcneho pasma zavadza podmienka znizit strukturalny deficit o 0,5 % HDP a pri poruseni druheho pasma o 1 % HDP. To je oproti sucasnemu stavu vyrazne sprisnenie. V praxi budu vlady nutene k ozdravovaniu verejnych financii uz pri prekroceni prveho sankcneho pasma a to aj hned po nastupe k moci. Na prve dve sankcne pasma sa totiz nevztahuje 2-rocna vynimka po nastupe vlady. Unikove klauzuly su nastavene tak, aby dali vladam dva roky bez akychkolvek sankcii v pripade prudkeho poklesu ekonomiky ci rastu vydavkov v dosledku zivelnych pohrom. V pripade mimoriadnych okolnosti moze RRZ vypnut na dalsie tri roky uz len tretie a stvrte sankcne pasmo. Vlady by tak nemuseli predlozit vyrovnany alebo prebytkovy rozpocet a docasne by im nehrozilo hlasovanie o dovere v parlamente.
V praxi by po prijati novely doslo k vypnutiu vsetkych sankcii v rokoch 2021 a 2022. Uz v roku 2023 by ale platili prve dve sankcne pasma, vlada by teda musela znizovat strukturalny deficit. Ak by RRZ nevyhlasila mimoriadne okolnosti, musela by na rok 2023 predlozit aj vyrovnany rozpocet, co ale nepovazujem za pravdepodobny scenar.
Dalsou vyznamnou zmenou je zavedenie limitov na verejne vydavky, s ktorymi pocita uz terajsi zakon, avsak politici az do predlozenia tejto novely nenasli odvahu ich definovat. Limity by mali zabranit nadmernemu minaniu v dobrych casoch a umoznit tvorbu rezerv na zle casy. Konecnym cielom je v kombinacii s dlhovou brzdou zabezpecit dlhodobu udrzatelnost verejnych financii.
Prechod zo sledovania hrubeho dlhu na cisty dlh je technickou zmenou, ktora ma umoznit pruznejsie riadenie verejneho dlhu tak, aby tvorba financnych rezerv na obsluhu dlhu nebola obmedzovana sankciami dlhovej brzdy.
Novela posilnuje ulohu Rady pre rozpoctovu zodpovednost pri informovani parlamentu aj verejnosti o rizikach napriklad pri priprave rozpoctu, informovani o dlhodobej udrzatelnosti verejnych financii alebo stave dochodkoveho a socialneho systemu. Rada tiez ziskava vyznamne pravo vyhlasit mimoriadnu okolnost, na zaklade ktorej by docasne neplatili sankcie dlhovej brzdy v tretom a stvrtom pasme. Rada tiez bude kazdorocne aktualizovat vydavkove limity. Rada sa posilnuje aj vo vztahu k inym subjektom verejnej spravy pri ziskavani dat potrebnych pre jej analyzy.
Pozitivnou zmenou je aj zakonne ukotvenie poziadavky verejneho vypocutia kandidatov na clenov Rady.
Kvalitu rozpoctovania zvysi silnejsia rola danoveho vyboru pri prognozovani vybranych nedanovych prijmov aj niektorych vydavkov verejnej spravy.
K vyssej transparentnosti novely by prispelo doplnenie podkladov o podrobnejsie vysvetlenie predkladanych zmien. Konkretne treba lepsie vysvetlit zdovodnenie vysky sankcnych pasiem, odhad vyvoja cisteho aj hrubeho dlhu vo vztahu k plneniu sankcnych pasiem v najblizsich rokoch ci vycislenie odhadovaneho vplyvu limitov na rozpocty prijimane v najblizsich rokoch.
Otázka (Filip Vacko, .týždeň)
Dobrý deň, som redaktor časopisu .týždeň a píšem článok o vládnom dokumente, v ktorom sú popísané plány reforiem financované Európskou úniou. Chcem Vás poprosiť o vyjadrenie k danému dokumentu:
Odpoveď Petra Goliaša:
Otázka (Barbara Zmušková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, idem trochu aktualizovať tému predĺženia čerpania prvej pomoci. Minister práce totiž už podal návrh na vládu na predĺženie až do konca roka, s tým, že by si chcel aj vziať pôžičku z programu SURE na rok 2021 a pokračovať v programoch, až kým nezačne platiť trvalý kurzarbeit.
Odpoveď Petra Goliaša:
Predlzenie pomoci ma vyznam v pripade, ze druha vlna epidemie sposobi rozsiahlejsie zatvaranie prevadzok a ubytok pracovnych miest. Ak k tomu nedojde, je namieste uvazovat od buduceho roka o utlmeni pomoci.
Vyhodnejsie je financovat pomoc z eurofondov, kedze ide o darovane peniaze, ktore s vynimkou nasej spoluucasti nezvysuju deficit verejnych financii.
Sposob financovania kurzarbeitu a podobnych schem je klucovy. Rozlisovat treba dopad na verejne financie ale napriklad aj na vysku danovo-odvodoveho zatazenia prace. Vyhodnost pomoci je nizsia, pokial je financovana na ukor vyssieho deficitu alebo vyssieho zdanenia prace.
Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den prajem, chcela by som vas poprosit, či by ste si nenašli chvíľku na odpoved do ankety. Za stredu sme mali rekordny denny narast nakazenych. Momentálne prebieha velka debata o novych opatreniach – pandemicka komisia nejake navrhla, premier ich zmiernil.
Odpoveď Dušana Zachara:
Je to ťažká otázka a nemá jednoznačnú odpoveď. Neexistuje ani univerzálna dobrá prax, z ktorej by sme mohli komplexne čerpať. V každej krajine panujú odlišnosti, ktoré sa odzrkadľujú aj pri prijímaných opatreniach, pričom pre dynamiku pandémie a krátkosť času ešte nie je možné hodnotiť, ktorý prístup a aké opatrenia boli najefektívnejšie. Samozrejme je dobré sa inšpirovať.
Vzhľadom na zhoršujúcu sa pandemickú situáciu nielen na Slovensku, ale aj v susedných štátoch je nutné prijať v prospech verejného zdravia prísnejšie opatrenia, aké platili v lete. V každom prípade ich treba oveľa intenzívnejšie vysvetľovať a robiť osvetu, nakoľko narastá počet ľudí, ktorí na rozdiel od jari neveria v účinnosť protiepidemických opatrení a nedodržiavajú ich. Stačí sa len pozrieť na počet ľudí bez rúšok, resp. s rúškami na brade či pod nosom v interiéroch. Pritom sociálny odstup, dezinfekcia rúk a prekrytie nosa a úst sú najlacnejšie a najúčinnejšie opatrenia, ktoré môže dodržiavať každý. Tým pomôže sebe, ostatným, ako aj celému slovenskému zdravotníctvu.
Veľký efekt pri boji s pandémiou by priniesla účinnejšia kontrola a sankcionovanie nedodržiavania doteraz platných opatrení. Lebo akokoľvek prísne pravidlá bez zrozumiteľného vyargumentovania ich potreby a reálnej vymožiteľnosti sú zbytočné a zasievajú vo verejnosti pocit šikanovania a neodôvodneného obmedzovania slobody. Dôveru verejnosti treba budovať. Dôvera znižuje celospoločenské náklady. Ukáže sa to aj pri miere zaočkovansti populácie proti Covid-19. Preto dôveru ľudí Slovensko potrebuje.
Otázka (Barbara Zmušková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som sa vás spýtať na váš názor na (ne)zverejnený plán obnovy (netrúfam si myslieť, že sa k vám nedostal, ale pre istotu posielam v prílohe), konkrétne na predstavenú daňovú reformu. Budem rada ak mi napíšete, čo sú pre vás najkritickejšie momenty, či už v dobrom, alebo v zlom, prípadne aj z celého plánu. Konkrétne by som sa vás chcela spýtať na nasledovné:
Odpoveď Petra Goliaša:
Navrh reforiem ide spravnym smerom. INEKO dlhodobo odporuca znizit odvody ludom s nizkym prijmom prostrednictvom odpocitatelnych poloziek s cielom ulahcit ich zapajanie do pracovneho trhu. Vypadok prijmov odporucame kompenzovat cez rusenie danovych vynimiek, lepsi vyber dani a vyssie dane z majetku, spotreby a environmentalne dane. To vsetko navrhy obsahuju. Podla nas ide o efektivny nastroj na riesenie stale vysokej dlhodobej nezamestnanosti a prekonanie barier zamestnavania ludi so slabou kvalifikaciou. Ludom s nizkym prijmom by tiez pomohlo posilnenie subehu socialnych davok a prijmu z prace. Ak si clovek najde pracu s nizkym prijmom, mal by narok na socialne davky stracat len postupne podla vysky prijmu, nie skokovo. Minula vlada uz docasne posilnila subeh pre dlhodobo nezamestnanych. Preskumat treba moznosti trvaleho posilnenia pre vsetkych ludi poberajucich socialne davky.
Otázka (Peter Madro, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, dnes má Ústredný krízový štáb rozhodnúť o tom čo bude s hranicami s Českom. Minister zdravotníctva ako i premiér sú si vedomí toho že sme s Čechmi „previazaní pupočnou šnúrou“ no epidemiologická situácia je u nich veľmi zlá a mobilita medzi našimi krajinami je vysoká.
Odpoveď Petra Goliaša:
Hranice by nemali byt uzavrete, kedze by to sposobovalo prilis velke negativne dopady na ekonomiku a tym aj zivoty ludi. V prvom rade by mala fungovat osveta s cielom minimalizovat prechody hranic kvoli riziku siriacej sa nakazy. V dalsej faze prichadza do uvahy zavedenie podmienky negativnych testov uz pri vstupe do krajiny najmä pre ludi, ktori cestuju na kratko alebo pendluju. Alternativou moze byt docasna karantena a nasledne testovanie obyvatelov, ktori prichadzaju na dlhsi cas a necestuju pravidelne. Dolezite je najst technicke riesenie, ktore by zabranilo zdlhavym kontrolam na hraniciach.
Otázka (Branislav Toma, TREND)
Dobrý deň, ministerstvo financií predložilo do medzirezortného pripomienkového konania novelu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Chcem vás poprosiť o odpovede:
Odpoveď Petra Goliaša:
Ide o potrebne a uzitocne zmeny, ktore si vynutila aktualna kriza a tiez zistenia z doterajsej aplikacie zakona.
Klucovou zmenou je uprava sankcnych pasiem dlhovej brzdy, ktora zohladnuje prudky rast verejneho dlhu pocas sucasnej krizy a definuje podmienky pre jeho postupne znizovanie bez negativnych sokov na ekonomiku. Bez docasneho uvolnenia sankcnych pasiem by sa ich plnenie stalo v najblizsich rokoch politicky nepriechodnym a ekonomicky skodlivym, uprava je preto nevyhnutnym dosledkom sucasnej krizy. Predlozeny navrh dostatocne nevysvetluje postup pri uprave sankcnych pasiem a zdovodnenie ich konkretnej vysky. S cielom zvysit transparentnost pri prijimani novely by mali byt tieto okolnosti v navrhu vysvetlene. Doplneny by mal byt tiez odhadovany vyvoj verejneho dlhu vo vztahu k plneniu sankcnych pasiem v najblizsich rokoch.
Dalsou vyznamnou zmenou je zavedenie limitov na verejne vydavky, s ktorymi pocita uz terajsi zakon, avsak politici az do predlozenia tejto novely nenasli odvahu ich definovat. Limity by mali zabranit nadmernemu minaniu v dobrych casoch a umoznit tvorbu rezerv na zle casy. Konecnym cielom je v kombinacii s dlhovou brzdou zabezpecit dlhodobu udrzatelnost verejnych financii. Aj tu by transparentnosti pomohlo vycislenie odhadovaneho vplyvu limitov na rozpocty prijimane v najblizsich rokoch.
Prechod zo sledovania hrubeho dlhu na cisty dlh je technickou zmenou, ktora ma umoznit pruznejsie riadenie verejneho dlhu tak, aby tvorba financnych rezerv na obsluhu dlhu nebola obmedzovana sankciami dlhovej brzdy. Bolo by vhodne do sprievodnych dokumentov doplnit vycislenie odhadov hrubeho aj cisteho dlhu podla navrhnutej definicie pre najblizsie roky.
Novela posilnuje ulohu Rady pre rozpoctovu zodpovednost pri informovani parlamentu aj verejnosti o rizikach napriklad pri priprave rozpoctu, informovani o dlhodobej udrzatelnosti verejnych financii alebo stave dochodkoveho a socialneho systemu. Rada tiez ziskava vyznamne pravo vyhlasit mimoriadnu okolnost, na zaklade ktorej by docasne neplatili sankcie dlhovej brzdy. Rada sa posilnuje aj vo vztahu k inym subjektom verejnej spravy pri ziskavani dat potrebnych pre jej analyzy.
Pozitivnou zmenou je aj zakonne ukotvenie poziadavky verejneho vypocutia kandidatov na clenov Rady.
Otázka (Zuzana Hrubá, SITA)
Dobrý deň, ak by ste si našli čas, prosím Vás o vyjadrenia do článku k otázkam:
Odpoveď Dušana Zachara:
Otázka (Barbara Zmušková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som sa vás spýtať na váš názor na štátne schémy pomoci. Teraz sú totiž potvrdené len do konca septembra. Priemysel je už na tom takmer tak dobre ako pred rokom, dáva podľa vás zmysel ešte stále poskytovať schémy pomoci ako kurzarbeit, alebo dotácie pri poklese tržieb? Dokedy? Stále na ne ešte máme zdroje z EÚ, ale minister financií napríklad v minulosti vystupoval proti zvyšovaniu limitov, lebo ani európske peniaze podľa neho neradno rozhadzovať. Napríklad Detvianske strojárne už avizujú, že ak sa schéma nepredĺži, ohrozených bude u nich 100 zamestnancov.
Odpoveď Petra Goliaša:
Za jul sa este cerpalo 23 mil. eur pre takmer 186-tisic zamestnancov a SZCO, co je priblizne tretinovy pokles oproti junu. Za august je zatial cerpanie necelych 6 milionov eur pre 15-tisic zamestnancov a SZCO, tieto cisla ale este budu rast. Nepoznam cisla o ziadostiach za august, preto neviem odhadnut, ako rychlo klesne cerpanie. Pokial by pokracoval pokles ako v juni a juli, bolo by opodstatnene uvazovat o zastaveni pomoci od oktobra. Na druhej strane ale nastupuje druha vlna, ktora moze trend zvratit a teda vyvolat potrebu predlzit pomoc. Treba este par tyzdnov pockat, ako sa vyvinie situacia.
Otázka (Andrej Luprich, MY Trenčianske noviny)
Dobrý deň, chcel by som vás poprosiť o reakciu – spolu s kolegami z RTVS pracujeme na téme personálnych zmien po príchode nového vedenia do Fakultnej nemocnice v Trenčíne. Riaditeľ po necelom mesiaci odvolal dvoch primárov – jedným z nich je aj Jaroslav Ridoško, ktorý pôsobil za predchádzajúcej vlády ako štátny tajomník na ministerstve zdravotníctva.
Odpoveď Dušana Zachara:
Otázka (Peter Madro, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, prvá vlna mala ukázať nemocniciam kde sú ich nedostatky a mali čím skôr začať robiť zmeny preto aby sme sa na ne v budúcnosti mohli spoľahnúť. Mnohé budovy sú staré a nemajú vyčlenené pavilóny pre infekčných pacientov – Minister zdravotníctva Marek Krajčí ešte koncom augusta informoval, že slovenské nemocnice sa môžu uchádzať o 48 miliónov eur zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Určené sú pre 49 subjektov hospodárskej mobilizácie, ktoré boli v prvej línii v boji s novým koronavírusom:
Odpoveď Dušana Zachara:
Dúfajme, že manažéri nemocníc vedia najlepšie, kde ich topánka tlačí. Časť prostriedkov pôjde pravdepodobne do vybavenia príslušných infekčných oddelení, odberných miest, ale aj celých nemocníc v dôsledku pandémie koronavírusu. Časť pôjde na ochranné pomôcky a dezinfekciu. Z dlhodobejšieho horizontu by nemocnice mohli, hádam, investovať aj do auditov a zlepšovania nemocničných procesov. Ak by sa im podarilo posilniť personálne deficitné oddelenia a začať poctivo sledovať a vyhodnocovať rôzne ukazovatele epidemiologickej situácie v celej nemocnici, predstavovalo by to dlhodobejší prínos aj pre ostatných,“nekovidových” pacientov.
Otázka (Marianna Onuferová, Denník N)
Ahoj, chcela by som ťa poprosiť o odpoveď na nižšie uvedené otázky. Minister práce v súvislosti s dôchodkovou reformou spomenul zatiaľ dve opatrenia, ktoré by chcel presadiť. Nárok na dôchodok by vznikol po 40 odpracovaných rokoch a pracujúce deti by mohli zo svojich zaplatených odvodov prispieť rodičom na dôchodok.
Odpoveď Petra Goliaša:
V dochodkovej reforme bude klucove zrusit stropy na dochodkovy vek a odchod do dochodku naviazat na vyvoj strednej dlzky zivota. Bez tejto zmeny system nebude dlhodobo udrzatelny. Pruznejsi odchod do dochodku po odpracovani isteho poctu rokov je akymsi rozsirenim predcasneho dochodku. Dolezite je, aby bol system z pohladu verejnych financii nastaveny neutralne. Ak bude dochodok pri skorsom odchode adekvatne krateny, nemusi mat tato zmena negativne dopady na verejne financie.
Prispievanie pracujucich deti na dochodok rodicom sa da vnimat ako akasi odmena za vychovu deti. Otazkou je, ci system nebude diskriminacny napriklad voci rodicom, ktorych deti odisli do zahranicia. Rizikom tiez je, ze tieto prispevky zvysia vydavky dochodkoveho systemu a teda zhorsia jeho udrzatelnost. Z pohladu rodinnej politiky je efektivnejsie podporit pruzne zamestnavanie rodicov pocas, resp. kratko po materskej a rodičovskej dovolenke, rozsirit kapacity predskolskych zariadeni ako aj zvysit vymeriavaci zaklad, z ktoreho stat plati odvody za rodicov pocas riadnej starostlivosti o dieta.
Otázka (Barbara Zmuskova, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som sa vás spýtať na zdroje z Európskej únie. Ako presne bude fungovať čerpanie nevieme, ale Veronika Remišová aj Eduard Heger už zhruba predstavili reformné oblasti. Zaujímal by ma váš pohľad na vec.
Odpoveď Petra Goliaša:
K tomu som sa uz davnejsie vyjadril napriklad tu.
Otázka (Jana Andelova, Zdravotnícke noviny)
Srdecne pozdravujem, v súvislosti s europskym fondom obnovy, vdaka ktoremu moze Slovensko ziskat cca 7 mld. eur, by som vas chcela poziadat o potvrdenie, resp. reakciu na otazky.
Odpoveď Dušana Zachara:
Otázka (Magda Švančarková, finreport.sk)
Zdravím, pripravujeme vo finreport.sk článok o nájomných bytoch, ktoré prisľúbila vláda. nedávno sa k tomu vyjadril aj boris kollár, že vláda nezaspala a ide do toho …
moja otázka znie, b.kollar hovoril aj o využití peňazí z DSS aj o využití covidových peňazí, je to podľa vás reálne takýto finančný plán?
https://www.facebook.com/watch/?v=317050039354708
Odpoveď Petra Goliaša:
Co sa tyka covidovych penazi, to je otazka vyjednavania s EK a tiez toho, ci nemame na Slovensku vyssie vydavkove priority a lepsie pripravene projekty. Napriklad obnovu nemocnic, zeleznic, skol, podporu verejnej dopravy ci zlepsovanie zivotneho prostredia.
Co sa tyka DSS, klucove je, aby tie samostatne rozhodovali, ci investuju do vystavby najomnych bytov. Malo by ist o dobrovolnost, nie povinnost takej investicie. DSS by sa mali rozhodnut na zaklade vynosnosti, aby pri primeranom riziku co najviac zhodnocovali uspory klientov. Investovat by mali formou standardnych cennych papierov, napriklad dlhopisov.
Pripadne investicie do najomnych bytov by tiez mali byt realizovane tak, aby neohrozili stabilitu verejnych financii. Vlada by mala predstavit vypocet, kolko bude vystavba stat a aku cast z toho pokryju buduce prijmy z najomneho. Na vystavbu by mala najst krytie z eurofondov, znizenim inych vydavkov alebo zvysenim prijmov.
Otázka (Barbara Zmušková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som sa vás spýtať na váš názor na novelu zákona o sociálnom poistení, v rámci ktorej chce minister práce jednak zmraziť minimálne dôchodky, vrátiť ich pôvodný systém vypočítavania (kvalifikované roky) a zároveň aj zrušiť odpustenie sociálnych odvodov na 13. a 14. platy.
Odpoveď Petra Goliaša:
Novelu som zatial nevidel, takze len vseobecne:
Obe opatrenia znizia schodok Socialnej poistovne, teda prispeju k ozdraveniu verejnych financii. Avizovane upravy v minimalnych dochodkoch tiez zmiernia dlhodoby schodok dochodkoveho systemu, ktory je hlavnou hrozbou pre udrzatelnost verejnych financii. Pri urceni vysky minimalneho dochodku aj jeho valorizacie by vlada mala zohladnit aj mieru rizika chudoby dochodcov. Cize by mala dopredu preskumat a zverejnit, ako sa tieto zmeny odrazia na podiele dochodcov ohrozenych chudobou.
Vypocet pomocou kvalifikovanych rokov zabezpecuje zasluhovost, aby clovek platiaci plne odvody dostaval vyssi dochodok ako clovek, ktory sa plateniu odvodov vyhybal. Na druhej strane by nebolo spravne vystavit riziku chudoby ludi, ktori poctivo pracovali a riadne platili odvody hoci aj z nizkeho prijmu. Terajsi system je zly, pretoze priznava rovnaky dochodok ludom, ktori platili mesacne odvody v plnej vyske ako aj spekulantom, ktori platili napriklad len jedno euro mesacne.
Zavedenie socialnych odvodov z 13. a 14. platov je v sulade s principom odvodovej neutrality, teda aby sa z roznych druhov prijmov platili rovnake odvody. Pokial tento princip neplati, vznika motivacia spekulativne presuvat prijmy do zvyhodnenych foriem odmenovania.
Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, v SME pripravujeme veľkú tému s pracovným názvom Ako je Slovensko pripravené na druhú vlnu koronavírusu. Po tom, čo som k tomu oslovil MZ SR, ÚVZ SR, SŠHR či tzv. červené nemocnice oslovujem k tomu aj zdravotníckych analytikov, lebo by som rád poznal ich názor. Medzi nimi aj vás. Otázky:
Odpoveď Dušana Zachara:
Otázka (Branislav Toma, TREND)
Dobrý deň, pripravujeme článok o výhodách a nevýhodách nižšieho odvodového zaťaženia na Slovensku. V rámci koalície je otvorene za zmenu odvodov SaS, ktorá presadzuje zavedenie takzvaného odvodového bonusu. Chcem vás poprosiť o odpovede:
Odpoveď Petra Goliaša:
Problemom odvodoveho bonusu je jeho dopad na verejne financie. Povodny navrh reformy bol vysoko deficitny. Prepocet dopadov podla Rady pre rozpoctovu zodpovenost po zapracovani neskorsich zmien nebol na ziadost SAS zverejneny. Nejasny je tiez vplyv odvodoveho bonusu na naroky vyplyvajuce z prveho dochodkoveho piliera. Ide o komplexnu reformu so zasadnym vplyvom na sucasne ci buduce prijmy väcsiny obyvatelov. Reforma ma viac vitazov aj porazenych, väcsie je aj riziko chybnych rozhodnuti. Preto sa na nu bude tazsie hladat politicka zhoda.
Schodnejsou cestou su mensie zmeny cielene na znizenie odvodovej zataze najmä pre ludi s nizkym prijmom. Dobrym nastrojom su odvodove odpocitatelne polozky zo zdravotnych ale aj socialnych odvodov. Vypadky v prijmoch by mali byt kompenzovane rusenim danovych vynimiek, efektivnejsim vyberom dani ako aj zvysovanim majetkovych a spotrebnych dani, ktore su menej skodlive pre rast ekonomiky.
Otázka (Marianna Onuferová, Denník N)
Ahoj, chcela by som ťa poprosiť o odpoveď na nižšie uvedenú otázku:
Odpoveď Petra Goliaša:
Klucove je, aby DSS samostatne rozhodovali, ci investuju do vystavby najomnych bytov. Malo by ist o dobrovolnost, nie povinnost takej investicie. DSS by sa mali rozhodnut na zaklade vynosnosti, aby pri primeranom riziku co najviac zhodnocovali uspory klientov. Investovat by mali formou standardnych cennych papierov, napriklad dlhopisov.
Otázka (Barbara Zmušková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som sa vás spýtať na predbežnú informáciu ministerstva financií, ktorou chcú jednak znížiť dane pre dopravcov a jednak zvýšiť dane na luxusné vozidlá.
Odpoveď Petra Goliaša:
Znizenie dane dopravcom ulahci podnikanie. Dopyt po luxusnych tovaroch je menej citlivy na cenu, zvysenie dane by sa preto nemalo odrazit na vyraznom poklese zaujmu o luxusne auta. Danova politika by ale mala zohladnovat klimaticke ciele. Pri motorovych vozidlach ide najmä o emisie skodlivych plynov, ktore produkuju. Viac zdanene by mali byt auta s vyssimi emisiami na prejdeny kilometer.
Otázka (Jana Andelova, Zdravotnícke noviny)
Srdecne pozdravujem, vzhladom na prepoistovaciu kampan, spolupracu s jednotlivymi hracmi v sektore; a obraz poistovne – planujem rozhovory s p. riaditelmi jednotlivych zdravot. poistovni. Uvazujem trosku nad inym konceptom a preto by som vas chcela opytat ako relevantnej skupiny analytikov v slovenskom zdravotnictve:
Odpoveď Dušana Zachara:
Otázky na p. Strapka (VšZP):
1. Akým spôsobom by mal štát dofinancovať sektor zdravotníctva v dôsledku koronakrízy? Súhlasíte s názorom, že VšZP by mala dostať relatívne viac peňazí ako súkromné poisťovne, ktorým majú pomôcť ich akcionári?
2. Aký výsledok tohtoročnej prepoisťovacej kampane budete pre VšZP považovať za úspech? Ak sa nedosiahne, čo urobíte?
Otázky na p. Kultana (Dôvera):
1. Aký je Váš názor na bod z Programového vyhlásenia vlády o regulácii zisku, ktorý hovorí, že zdravotné poisťovne by mohli tvoriť zisk len z pripoistenia a z limitu výdavkov na prevádzkové činnosti a až po zaplatení všetkých objednaných výkonov?
2. Uveďte jednu okolnosť okolo konečného užívateľa výhod Dôvery Jaroslava Haščáka, ktorá zdravotnej poisťovni Dôvera najviac sťažuje fungovanie a rozvoj?
Otázky na p. Špaňára (Union):
1. Ako hodnotíte ustanovenie Programového vyhlásenia vlády, že pripoistenie za nadštandardné zdravotné služby u zmluvných poskytovateľov by bolo vyhradené len zdravotným poisťovniam zabezpečujúcim štandardnú zdravotnú starostlivosť?
2. Pociťujete to, že hoci Union zdravotná poisťovňa a jej holandský akcionár nebýva na Slovensku primárnym terčom a centrom politických útokov a vyjadrení, tak to v konečnom dôsledku rovnako „schytá“ v podobe legislatívy či ťaženiu proti zisku a fungovaniu pluralitného systému, ako určitú krivdu?
Otázka (Mária Dvořáčková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť o vyjadrenie k pripravovanému článku. Dnes vláda schválila návrh zákona o 13. dôchodku.
Odpoveď Petra Goliaša:
V case prudko rastuceho deficitu aj verejneho dlhu je nezodpovedne zvysovat vydavky, ktore nie su kryte prijmami. Povodne boli 13. dochodky schvalene ako populisticke gesto tesne pred volbami, bez krytia v statnom rozpocte a bez vypoctu dlhodobych dopadov na verejne financie. Terajsia uprava ich znizuje, oproti minulemu roku vsak ide stale o vyrazny rast vydavkov. Ak chce vlada vyplacat 13. dochodky, mala by sucasne zvysit prijmy, aby ich bolo z coho zaplatit alebo znizit ine vydavky. Kedze to sa nedeje, budu dochodky vyplacane na dlh, ktory raz budeme musiet splatit.
Podla dostupnych statistik patria dochodcovia medzi skupiny najmenej ohrozene chudobou. Ani kriza sa nedotkla ich prijmov na rozdiel od velkej casti pracujucich. Preto je namieste otazka, ci by socialnu pomoc nemali dostavat ohrozenejsi ludia ako napriklad nezamestnani, ci viacpocetne rodiny s detmi.
Otázka (Peter Madro, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcel by som sa spýtať na dlhy zdravotníckych zariadení voči sociálnej poisťovni. Sociálna poisťovňa je pravdepodobne jedinou inštitúciou v Slovenskej republike, ktorá sa neustále zaoberá dlhmi zdravotníckych zariadení. Spolu k 31. decembru 2019 evidovala Sociálna poisťovňa pohľadávky na poistnom vo výške 242 554 tis. Eur. Postúpením pohľadávok v roku 2020 na poistnom došlo síce k ich jednorazovému poklesu, avšak nezastavil sa ich nárast z dôvodu neplatenia bežného poistného. Sociálna poisťovňa v roku 2018 (I. etapa oddlženia) postúpila pohľadávky spoločnosti Debitum a. s. na poistnom vo výške 198 278 tis. Eur a na penále vo výške 156 612 tis. Eur. Dňom 2. januára 2020 postúpila Sociálna poisťovňa (II. etapa oddlženia) pohľadávky na poistnom spoločnosti Debitum a. s. vo výške 123 177,6 tis. Eur a pohľadávky na penále vo výške 45 794,4 tis. Eur. Účelom Koncepcie oddlženia zdravotníckych zariadení, ktorej autorom je Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, bola postupná eliminácia ich zadlžovania a zamedzenie generovania záväzkov po ich splatnosti.
Odpoveď Dušana Zachara:
Otázka (Branislav Toma, TREND)
Dobrý deň, pripravujeme článok o znižovaní počtu štátnych úradníkov o desať až dvadsať percent. Vo vláde toto riešenie presadzuje predseda SaS a minister hospodárstva Richard Sulík. Chcem vás poprosiť o odpovede:
Odpoveď Petra Goliaša:
Po prudkom vypadku danovych prijmov a raste verejneho dlhu kvoli koronakrize bude musiet vlada v nasledujucich rokoch ozdravovat verejne financie. Pokial nechce zvysovat dane, bude musiet znizit vydavky. Jednou z moznosti je znizenie poctu zamestnancov verejnej spravy. V tejto oblasti k zasadnym usporam v uplynulych rokoch nedoslo, preto existuje priestor, ktory nasla aj revizia vydavkov zamestnanosti a odmenovania vo verejnej sprave z marca 2020). Citujem zo zaverecnej spravy revizie:
“Ako jedno z kľúčových opatrení definuje revízia 10% zníženie počtov zamestnancov v ústrednej štátnej správe. Vhodným nástrojom na dosiahnutie cieľa sú optimalizačné audity vykonávané internými kapacitami štátu. Auditmi by postupne mali prejsť všetky ministerstvá a orgány ústrednej štátnej správy (potenciál 147mil. eur) a kľúčové štátne podniky. Audity vykonané internými kapacitami poskytnú konkrétne a udržateľné opatrenia namiesto plošných a neudržateľných znižovaní výdavkov z minulosti. Celkový cieľ 10% úspory je nižší ako potenciál už vykonaných auditov, ktoré identifikovali úspory na úrovni 20% výdavkov na kompenzácie. Príkladmi sú analýza podporných a prierezových činností ministerstiev (Kapitola 5.1), výsledky auditov vykonaných v Slovenskom vodohospodárskom podniku (v spolupráci s BCG) a ďalších štátnych podnikoch,ale aj staršie audity ministerstiev financií (2004), obrany (2005), kultúry (2009).
Zefektívnením podporných a prierezových činností ministerstiev a ich podriadených organizácii je možné ušetriť viac ako 44 mil. eur ročne. V podporných a prierezových činnostiach pracuje približne každý tretí zamestnanec ministerstiev a takmer každý desiaty zamestnanec podriadených organizácií. Znížením nákladov ústredných orgánov a ich podriadených organizácií na úroveň mediánu je možné v krátkom horizonte dosiahnuť úsporu 18 mil. eur. Vytvorením rezortných podporných centier je možné v strednodobom horizonte zvýšiť úsporu na 32 mil. eur ročne. Cieľom je v dlhodobom meradle vytvoriť niekoľko štátnych servisných centier, čo by malo ušetriť viac ako 44 mil. eur ročne oproti súčasnosti.
Finančne významné úspory môže priniesť koncentrácia výkonu samospráv do väčších celkov a zníženie počtu policajtov na európsky priemer. Revízia odporúča reformu územno-správneho usporiadania tak, aby výkon správy rozdrobených obcí bol sústredený do väčších celkov, čo by prinieslo kvalitnejšie služby a potenciálnu úsporu 396 mil. eur ročne. Postupné zníženie počtu policajtov na európsky priemer zníži celkové mzdové náklady o 96 mil. eur, dodatočná úspora vznikne aj na výzbroji a výstroji. Zníženie počtu policajtov je možné dosiahnuť neobsadzovaním uvoľnených miest vrátane odchodu na dôchodok a scivilňovaním pozícií. Implementácia týchto opatrení si však vyžaduje dlhší čas.”
Revizia sucasne upozornuje, ze v inych oblastiach je alebo v blizkej buducnosti hrozi nedostatok zamestnancov, pripadne je potrebne zvysit mzdove ohodnotenie:
“Slovensko má na počet obyvateľov menej zdravotných sestier a pracovníkov v sociálnych službách, naopak viac má najmä policajtov a vysokoškolských učiteľov.
Starnúca populácia obyvateľstva aj pracovníkov poskytujúcich verejné služby vyvoláva tlak predovšetkým na zdravotníctvo a sociálne služby. Ak nedôjde k zásadnejšej zmene počtu absolventov relevantných odborov prechádzajúcich do praxe, bude podľa prognóz do roku 2023 chýbať ročne okolo 250 zdravotných sestier, 580 učiteľov v regionálnom školstve a1250 sociálnych pracovníkov.
Z medzinárodného pohľadu zaostávajú najviac platy učiteľov v regionálnom školstve, ktorí zarobia len 65% priemernej mzdy vysokoškolsky vzdelaných, vo vyspelých krajinách vrátane EÚ to je viac ako 89%.
Verejný sektor je finančne neatraktívny pre vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov počas väčšiny produktívneho veku. Mzdy mladých zamestnancov zaostávajú menej, následne však rastú pomalšie ako v súkromnom sektore. Výrazne menej ako v súkromnom sektore (o 20 až 40 %) zarábajú zamestnanci profesií svysokými príjmami, najmä právnici, pracovníci v oblasti financií či IT. Nízke mzdy vo vysokokvalifikovaných a drahých profesiách môžu viesť k ich nízkej kvalite alebo potrebe zabezpečiť služby dodávateľsky.”
V zasade revizia odporuca prehodnotit strukturu zamestnanosti vo verejnej sfere ako aj odmenovanie v nadväznosti na reformy. Celkovo z nej ale nevyplyva velky priestor na dlhodobe uspory:
“Slovenský verejný sektor zamestnáva mierne menší počet zamestnancov ako krajiny EÚ, vynakladá na nich nižší podiel výdavkov na HDP (9,3% vs. 10,6 ) aj celkových verejných výdavkov (22,3 % vs. 24,7).”
Otázka (Filip Domovec, Plus JEDEN DEŇ)
Dobrý deň, vzhľadom na pribúdajúce prípady odvolaných riaditeľov nemocníc súčasným ministrom zdravotníctva Marekom Krajčím, Vás prosím o stanovisko.
Ak je to možné, prosím o odpovede dnes do 13:00. Vopred ďakujem za spoluprácu.
Odpoveď Dušana Zachara:
Otázka (Jana Liptakova, The Slovak Spectator)
Dobry den, pre anglicke noviny o Slovensku The Slovak Spectator pripravujem clanok o digitalizacii zdravotnictva a rada by v nom uviedla aj vyjadrenia za INEKO. Poprosila by som Vas o zaslanie odpovedi na doleuvedene otazky:
Odpoveď Dušana Zachara:
Otázka (Barbara Zmušková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som sa vás spýtať na váš názor na problematiku stupňov minimálnej mzdy a doplatkov naviazaných na ňu. Podľa našich informácií prebiehajú na ministerstve hospodárstva diskusie o zrušení týchto záležitostí v rámci druhého podnikateľského kilečka.
Odpoveď Petra Goliaša:
Minimalna mzda by mala sluzit ako nastroj na ochranu socialne najslabsich pred chudobou, nie na urcovanie mzdovej politiky vo velkej casti ekonomiky. Pri fungujucej sutazi su zasahy statu do vysky miezd kontraproduktivne. Centralne nie je mozne stanovit spravodlivu mzdu, ktora ma byt navyse rovnaka pre velke skupiny obyvatelstva. Negativom je zvysovanie nakladov na podnikanie, nizsia produktivita prace, menej pracovnych miest ci priklon k rovnostarstvu. Snaha o zrusenie pasiem minimalnej mzdy aj spomalenie rastu priplatkov za pracu cez vikendy alebo sviatky je preto spravna. Doterajsie analyzy poukazali na slabe vyuzivanie najmä vyssich pasiem minimalnej mzdy, ich zrusenie preto z velkej casti nebude mat dopad na platy ludi.
Otázka (Mária Dvořáčková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť o vyjadrenie k pripravovanému článku. Máme k dispozícii Národný pandemický plán, ktorý dnes bude schvaľovať Pandemická komisia. V tejto súvislosti by som vás chcela poprosiť o odpovede na niekoľko otázok:
Odpoveď Dušana Zachara:
1. Nevidel som ho, ale plán pre krízové situácie je vo všeobecnosti vždy potrebný. Ak je aktuálny, je to o to lepšie. Doteraz sme ho nemali aktualizovaný. Naposledy sa na podobnom pláne pracovalo ešte za éry ministra Rudolfa Zajaca.
2. a 3. Neviem, musel by som poznať argumenty proti. Kolísavé počty testov nehrajú veľmi v prospech v robustnosti 7-dňového kĺzavého mediánu. Ale mal by sa určite tiež sledovať. Viem si však predstaviť, že oveľa lepší ukazovateľ je počet a stav akútnych pacientov, lebo tí potrebujú zdravotnícke a iné kapacity a pre štát je dobré vedieť, či ich má dostatok a či vie chorým pacientom pomôcť.
4. Neviem. Prečo by nemal byť správny?
Otázka (Peter Madro, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcel by som vás poprosiť o vyjadrenie k revíznej činnosti lekárov. Revízny lekár sleduje či sa pri výkonoch nepodvádzalo – či sa neprediposovali drahšie lieky, či sa zapísal ten výkon ktorý bol operovaný a či pacient dostal liečbu akú mal. S elektronizáciou sa práca týmto lekárom dosť uľahčila, teraz majú mechanizmy, ktoré strojovo sledujú nepresnosti od dlhodobých odchýlok v liečbe. Lekári ich asi osobne nemajú radi ale darí sa im odhaľovať podvody ktoré vrátili do zdravotníckej kasy za minulý rok 150 miliónov.
Odpoveď Dušana Zachara:
Áno, elektronizácia celkom určite zjednodušila a zefektívnila prácu pre revíznych lekárov a všetkých, ktorí využívajú zdravotnícke dáta.
Aj keď tu máme elektronizáciu, nie všetky dáta sú dostupné, nie všetky údaje, ktoré sa zbierajú, sú relevantné a validné a nie vždy sa dáta využívajú, ako by sa mohli. Niekedy chýba záujem, resp. “politická vôľa” z dát vyčítať informáciu, ktorá by si vyžadovala vykonať adekvátnu akciu – napr. odzmluvniť poskytovateľa, alebo mu obmedziť objem či znížiť cenu, nehovoriac o trestnoprávnych konzekvenciách.
Otázka (Peter Madro, Hospodárske noviny)
Dobrý deň pán, chcel by som vás poprosiť o vyjadrenie k téme ziskov zdravotných poisťovní. Zdravotné poisťovne na slovenskom trhu majú dnes povinnosť použiť minimálne 20 percent zo svojho zisku na tvorbu rezervného fondu. Minister Krajčí to ide zmeniť. Novelou zákona o zdravotných poisťovniach chce tento podiel zvýšiť na 30 percent. A zavádza tiež povinnosť použiť peniaze v tomto fonde na krytie strát. Ministerstvo to obhajuje zlým makroekonomickým prostredím. Zdravotné poisťovne môžu tvoriť zisk od augusta 2011, keď im to opätovne umožnila vláda Ivety Radičovej (ex SDKÚ-DS) novelou zákona o zdravotných poisťovniach. Tvorbu zisku im zakázal prvý kabinet Roberta Fica (Smer-SD) v roku 2008. Právna norma však narazila na Ústavný súd SR. Zdravotné poisťovne tak dostali znova možnosť tvoriť zisk, avšak s podmienkami. – teraz opäť štát hľadá cestu ako ich viac regulovať.
Odpoveď Dušana Zachara:
Tvoriť si rezervy na ťažšie časy a na vykrytie prípadných strát v čase kríz je rozumné a môže to chrániť tak pacientov, ako aj veriteľov. Samozrejme, otázna je optimálna výška a regulácia použitia rezervy. Vzhľadom na historické stratové hospodárenie VšZP by rezervy najviac potrebovala práve štátna poisťovňa, ale tá ich má len veľmi minimálne, resp. žiadne. Najvyššie rezervy, dokonca nad rámec zákonného minima, má Dôvera. Poznáme názory súčasného ministerstva zdravotníctva na kontroverznú účtovnú operáciu v súvislosti so zlučovaním Dôvery a Apolla, ktorá viedla k predčasnej výplate akcionárov a podľa viacerých názorov k nadhodnoteniu poistného kmeňa, čo má vplyv na vlastné imanie a účtovnú hodnotu poisťovne. Preto by sa dalo špekulovať, či nie je navrhovaná právna úprava tvorby a čerpania povinného rezervného fondu určitou zábezpekou štátu proti prípadným finančným problémom, ak by sa otvorila právna otázka ocenenia poistného kmeňa Dôvery. V každom prípade vo všeobecnosti krok, ktorý prikazuje poisťovniam použiť všetky prostriedky z rezervného fondu, ktoré tam boli naakumulované aj dobrovoľne, teda nad rámec jeho povinnej tvorby, iba na krytie strát, považujem, ak tomu opatreniu správne rozumiem, za hraničiaci s neprípustným zásahom do súkromného vlastníctva, ktorému tak štát de facto zmrazí určitú nezanedbateľnú časť vlastných zdrojov.
Pozn.: V oblasti zdravotníctva INEKO realizuje projekty, ktoré finančne podporujú o.i. aj zdravotné poisťovne Dôvera a Union.
Otázka (Adriána Majerčínová, Topky.sk)
Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť o odpovede k ekonomickému balíčku, ktorý schválili lídri EÚ v Bruseli.
Odpoveď Petra Goliaša:
Otázka (Jozef Tvardzík, SME)
Dobrý deň, pripravujeme na dnes anketu, ktorá by sa týkala bruselského balíka (7,5-miliardový balík peňazí z fondu pre obnovu). Bude o tom zrejme veľká diskusia. Kam by podľa Vás mali ísť tieto peniaze?
Odpoveď Petra Goliaša:
Prioritou by mala byt reforma vzdelavania na vsetkych urovniach od predskolskeho az po vysoke skoly, vedu a vyskum. Cielom by malo byt kvalitne vzdelavanie aj pre socialne najzranitelnejsie deti, absolventi lepsie pripraveni pre pracovny trh a potreby demokracie ako aj zastavenie odchodu najlepsich ludi zo Slovenska. Dalej treba podporit investicie s vysokou hodnotou za peniaze v dopravnej infrastrukture, obnove a vystavbe verejnych budov vratane nemocnic ci digitalizacie verejnej spravy. Nemocnice treba reprofilovat a financovat podla kriterii kvality a efektivnosti, zastavit ich zadlzovanie. Pre podnikatelske prostredie aj trh prace bude klucova danovo-odvodova reforma, ktora by mala odlahcit priame zdanenie prace a zjednodusit system platenia dani. Vypadky prijmov by malo nahradit rusenie vynimiek a zvysenie spotrebnych dani, dani z nehnutelnosti a environmentalnych dani. Pre dlhodobu stabilitu verejnych financii je najdolezitejsia reforma dochodkoveho systemu. Predovsetkym treba zrusit stropy na dochodkovy vek, opravit druhy pilier a pravidelne informovat ludi o ich buducich narokoch na dochodok.
Otázka (Jana Andelova, Zdravotnícke noviny)
Srdecne pozdravujem, ak by ste mali priestor a chut, zareagovali by ste mi aj na tieto dve temy?
Na stranke NCZI som si vsimla, že…
Od 1. 1. 2020 sa zmenila štruktúra zverejňovaných údajov v nadväznosti na Program publikovania štatistických výstupov pre rok 2020. Údaje spracované za rok 2020 a ďalšie roky sa zverejňujú priebežne na štvrťročnej báze na úroveň kódov liekov vyjadrených v počte balení. Dôvodom je minimalizácia rizika nepriamej identifikácie o zľave z maximálnej ceny lieku vo verejnej lekárni, resp. informácie chránenej obchodným tajomstvom týkajúcej sa cien dojednaných medzi držiteľmi registrácie a distribútormi.
DOPLATKY ZA LIEKY
Asi ste zachytili, od noveho roka 2021 by sa mali zrusit doplatky za lieky pre deti do 6 rokov, ZTP a seniorov. S tym, ze ešte sa uvazuje, že system by sa mal nastavit spravodlivejšie, ze tí ktorí majú vyssi príjem, ze budu v rezime ako doteraz.
Odpoveď Petra Goliaša:
Tiez ma prekvapilo, ze som v udajoch za prvy stvrtrok nenasiel financne udaje. Zverejnovat by sa mali aspon udaje o uhradach zdravotnych poistovni, kedze ide o verejne prostriedky a vo verejnom zaujme je poznat sumy, ktore poistovne platia za lieky. Vo vseobecnosti cenova transparentnost na konkurencnom trhu zvycajne pomaha sutazi a tym aj znizovaniu cien. Ak je konkurencia slaba, moze naopak odradzat dodavatelov od poskytovania zliav (s cielom udrzat vyssie ceny u inych odberatelov), pripadne aj motivovat ku koluznemu spravaniu s cielom udrzat vyssie ceny.
Co sa tyka doplatkov za lieky, urcite by bolo efektivnejsie vyclenit ludi s vyssimi prijmami. V sucasnosti uz sukromne poistovne vracaju vsetky doplatky za lieky pre deti a VsZP vracia kazdy stvrtrok sumu doplatkov presahujucu 10 eur pre deti do 6 rokov. Co sa tyka dochodcov a osob s tazkym zdravotnym postihnutim, tu uz dlhsie funguju ochranne stropy, po prekroceni ktorych poistovne vracaju doplatky. To znamena, ze poistovne uz dnes hradia podstatnu cast doplatkov. Prenos vsetkych doplatkov na Socialnu poistovnu by bol preto zbytocne drahsi a aj administrativne narocnejsi. Efektivnejsim riesenim je zaviest refundaciu doplatkov pre vsetky poistovne a kompenzovat ich zvysenim platby za poistencov statu.
Otázka (Michal Pobeha, SITA)
Dobrý deň, vzhľadom na európskymi lídrami schválený balík obnovy Európskej únie, ako aj rámec rozpočtu na najbližších sedem rokov, by som sa chcel opýtať, ako hodnotíte výsledok rokovaní vzhľadom na pôvodné očakávania a jeho samotný priebeh a rovnako, čo bude vyčlenená suma znamenať pre slovenský rozpočet a hospodárstvo a do ktorých oblastí by mali dodatočné zdroje byť nasmerované.
Odpoveď Petra Goliaša:
Slovensko ma moznost ziskat z EU balik penazi, ktory svojou velkostou nema obdobu. Dolezite je, ze popri verejnych investiciach mozeme financovat aj reformy potrebne pre posilnenie hospodarskeho rastu ci zlepsenie zivotneho prostredia. Klucove je pouzit tieto peniaze transparentne a efektivne, bez akejkolvek korupcie.
Pri rozhodovani o pouziti penazi INEKO odporuca nasledovne priority:
Podporovať kvalitné vysoké školy a vedu: Na základe pravidelného merania a zverejňovania výsledkov kvality a efektívnosti podporiť kvalitné vysoké školy a kvalitnú vedu a výskum, teda inštitúcie, ktoré majú najväčší potenciál na koncentráciu produktívnych ľudí, vznik inovácií a v spolupráci so súkromným sektorom aj ich aplikáciu. Aj s pomocou verejných investícií zvýšiť atraktívnosť kvalitných inštitúcií, aby sa zmiernil odchod potenciálne najproduktívnejších ľudí do zahraničia a aby naopak lákali slovenských ako aj zahraničných odborníkov na Slovensko.
Upraviť vzdelávací systém, aby lepšie zodpovedal potrebám pracovného trhu a demokracie, t.j. najmä potrebe pracovať s informačno-komunikačnými technológiami, ovládať anglický jazyk, spolupracovať s inými ľuďmi a rozvíjať demokratické hodnoty a inštitúcie. Zvýšiť dostupnosť predškolského vzdelávania aj pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia. Zvýšiť platy učiteľov. Racionalizovať sieť škôl.
Investovať do verejnej infraštruktúry s najvyššou hodnotou za peniaze. Za účelom objektívneho výberu investícií personálne aj finančne posilniť Útvar hodnoty za peniaze pri Ministerstve financií SR. Príklady investícií s predpokladanou vysokou hodnotou za peniaze:
Reformovať zdravotníctvo: Upraviť štruktúru aj financovanie nemocníc na základe kritérií kvality a efektívnosti (stratifikácia). Spresňovať definíciu základného balíka zdravotnej starostlivosti hradeného z verejných zdrojov. Zreálniť platby nemocniciam a zastaviť ich zadlžovanie.
Opraviť dôchodkový systém, aby nevytváral nekryté dlhy do budúcnosti, predovšetkým zrušiť stropy na dôchodkový vek a trináste dôchodky pri zachovaní alebo aj posilnení ochrany ľudí, ktorí zo zdravotných dôvodov nevládzu plnohodnotne pracovať ako aj dôchodcov ohrozených chudobou. Opraviť druhý aj tretí pilier. Oranžová obálka – pravidelne informovať ľudí o ich nárokoch na budúce dôchodky.
Systematicky zlepšovať podnikateľské prostredie tak, aby Slovensko výrazne stúplo v medzinárodných rebríčkoch a stalo sa atraktívnejším miestom pre investície. Opatrenia na zlepšenie podnikania by mali zahŕňať zjednodušenie a zatraktívnenie daňového systému ako aj pružnejší trh práce a riadenú imigráciu. Taktiež znižovanie administratívnej a regulačnej záťaže, ex-ante aj ex-post hodnotenie vplyvov regulácií, oslabovanie monopolov a posilňovanie hospodárskej súťaže.
Daňovo-odvodová reforma: Zníženie priamych daní a odvodov najmä pre ľudí s nízkymi príjmami, kompenzácia výpadkov zvýšením nepriamych, majetkových a environmentálnych daní. Zjednodušenie daňového systému, odstraňovanie neefektívnych výnimiek a sektorových daní.
Otázka (Barbara Zmušková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som sa vás spýtať na teraz ohlásenú podporu zamestnanosti mladých ľudí. Zamestnávatelia, ktorí majú záujem zamestnať mladého nezamestnaného do 29 rokov a poskytnúť mu prax, môžu na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny požiadať o finančný príspevok na jeho mzdu, aj mentorovanie. Podmienkou je, že pre neho vytvoria nové pracovné miesto na minimálne 6 mesiacov, resp. na dobu neurčitú, pričom finančné príspevky na toto pracovné miesto budú poskytované najviac 9 mesiacov. Príspevok na mzdu zamestnanca je vo výške 95 % celkovej ceny práce, maximálne do výšky 784, 16 eura. Na každého mentora môže zamestnávateľ dostať najviac 98,02 eura. Úrad prispeje aj na osobné ochranné pracovné prostriedky, pracovné pomôcky či náradie, a to najviac 71,92 eura.
Odpoveď Petra Goliaša:
Docasna podpora zamestnavania absolventov je v case krizy spravna, kedze tito mladi ludia maju zhorsene podmienky najst si pracu. Na druhej strane rizikom prilis stedrej podpory je, ze zamestnavatelia zacnu spekulativne menit starsich zamestnancov za mladsich. Plus je to pre stat drahsie.
Otázka (Monika Hudecová, SITA)
Dobrý deň, chcela by som požiadať o váš postoj k avizovanému zrušeniu doplatkov za lieky pre ohrozené skupiny.
Odpoveď Dušana Zachara:
Doplatky za lieky so sociálnym ochranným limitom pre ohrozené skupiny obyvateľstva je zmysluplným inštitútom, ktorý má svoju regulačnú funkciu a vysiela do verejnosti signál, že lieky nie sú “zadarmo” a nie je výhodné s nimi plytvať. Preto nepovažujem zrušenie týchto doplatkov pre určité skupiny obyvateľstva za rozumný krok.
Nepoznáme ešte presné znenie príslušných ustanovení opatrenia, preto je ťažké sa k nemu vyjadrovať detailnejšie. Uvidíme, či sa pre vznik nároku na refundáciu doplatkov bude posudzovať aj úroveň príjmu jednotlivých oprávnených skupín s úmyslom, aby sa preplácali doplatky len sociálne slabším občanom, uvidíme, či sa bude preplácať len výška doplatku, aká je pri najlacnejšej zameniteľnej alternatíve a uvidíme, či štát dostatočne dofinancuje zdravotné poisťovne, ktoré by mali občanom tieto doplatky vracať späť.
Mimochodom, v rámci konkurenčného boja niektoré poisťovne už dnes posielajú určitým skupinám poistencov (deti a rodiny s deťmi) doplatky za lieky aj nad rámec dnes platného zákona.
Otázka (Jana Andelova, Hospodárske noviny)
Srdecne pozdravujem, ak by ste mali cas a chut zareagovat, bola by som rada. Podla prikazu ministerky zdravotnictva A. Kalavskej č. 5/2019:
Akciove spoločnosti, ktorých akcionárom je Ministerstvo zdravotníctva SR, štátne príspevkove organizácie a štátne rozpočtove organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva SR, štatutárne orgány a členovia štatutárnych orgánov týchto spoločností a organizácií dostali príkazom:
V prípade verejného obstarávania liekov je verejný obstarávateľ – poskytovateľ zdravotnej starostlivosti povinný podľa § 79a ods.1 písm. f) zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podávať liek, ktorý obstarala zdravotná poisťovňa (ďalej len „centrálne nakupovaný liek“), pričom sa uplatňuje nasledovný postup:
a) Pacienti novo diagnostikovaní počas platnosti centrálneho nákupu príslušného lieku
Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je povinný začať podávať centrálne nakupovaný liek pri dodržaní indikačných a preskripčných obmedzení príslušného centrálne nakupovaného lieku u minimálne 80% novo zaradených pacientov počas trvania centrálneho nákupu príslušného lieku.
b) Pacienti už nastavení na liečbu pred platnosťou centrálneho nákupu príslušného lieku (ďalej len „chronicky chorí pacienti“)
Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je povinný nastaviť:
- 40% chronicky chorých pacientov na centrálne nakupovaný liek počas prvých 12 mesiacov od platnosti centrálneho nákupu príslušného lieku, a
- ďalších 40% chronicky chorých pacientov na centrálne nakupovaný liek do 24 mesiacov od platnosti centrálneho nákupu príslušného lieku.
Kontrolu plnenia opatrení podľa písm. a) a b) tohto bodu č. 4 poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti bude na kvartálnej báze, a to vždy do 90 dní po skončení príslušného kalendárneho roka, zabezpečovať Úrad pre riadenie podriadených organizácií.
Zdravotná poisťovňa zverejňuje informáciu o centrálnom nákupe liekov na svojom webovom sídle a súčasne elektronicky zasiela informáciu o zahájení a ukončení centrálneho nákupu príslušného lieku priamo poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti. Vyššie uvedený postup sa týka iba centrálneho obstarávania liekov, ktoré zabezpečuje príslušná zdravotná poisťovňa. Ostatné lieky, resp. účinné látky si verejný obstarávateľ – poskytovateľ zdravotnej starostlivosti obstaráva samostatne vo vlastnej réžii tak ako doposiaľ.
Tento prikaz nadobudol učinnost dnom 1. novembra 2019.
Odpoveď Petra Goliaša:
Od roku 2016 do polovice roka 2018 na Slovensko neprisiel ani jeden biosimilarny liek, cim sme vyrazne zaostali za susedmi vo V4 aj inymi statmi EU. Podla nasej analyzy z roku 2018 sme zaostavanim v prichode biosimilarov stracali rocne 28-40 milionov eur z verejnych zdrojov.
K zmene trendu doslo v druhej polovici roka 2018, ked na Slovensko prislo 6 biosimilarnych liekov. V roku 2019 prislo dalsich 13 liekov a do aprila 2020 dalsie 3 lieky. K dnesnemu dnu registruje Europska liekova agentura (EMA) biosimilarne lieky pri 16 molekulach. Na slovenskom trhu su pritomne biosimilarne lieky v ramci 12 molekul, pri 4 molekulach su dostupne len referencne (originalne) lieky.
Na základe dát NCZI majú podľa výšky úhrad zdravotných poisťovní najväčší podiel na trhu biosimilárne lieky na báze molekuly filgrastim (100 % v roku 2019). Nasleduje inzulín glargín (38,6 %), rituximab (36,3 %), follitropín alfa (32,3 %), infliximab (30,9 %), pegfilgrastím (23,2 %), erytropoetín (14,3 %) a trastuzumab (10 %). V polovici roka 2019 prišli na trh aj biosimilárne lieky s účinnou látkou teriparatid (5,1 %). Biosimilárom sa v roku 2019 nepodarilo presadiť pri molekulách adalimumab (0,9 %) a etanercept (0 %). Pri zvyšných štyroch molekulách (bevacizumab, somatotropín, enoxaparín a inzulín lispro) neboli v roku 2019 na trhu dostupné žiadne biosimilárne lieky. Pri molekule bevacizumab prišiel prvý biosimilárny liek na Slovensko až v roku 2020. K molekulám s registrovaným biosimilárnym liekom v agentúre EMA pribudol v roku 2020 inzulín aspart, biosimilárny liek zatiaľ na Slovensku nie je dostupný.
Vstup biosimilarnych liekov vo väcsine pripadov radikalne znizil maximalnu uhradu zdravotnych poistovni za lieky v danej referencnej skupine. Napriklad pri molekule adalimumab, ktora je financne najväcsou, klesla maximalna uhrada o 55 %. Pri molekule trastuzumab klesla uhrada o 35 %, pri molekulach infliximab a etanercept o 25 %, rituximab o 31 %, pegfilgrastim o 36 %, atd.
Pokles maximalnych uhrad v kombinacii s centralnymi nakupmi zdravotnych poistovni umoznuje setrit verejne zdroje v objeme niekolkych desiatok milionov eur rocne. Uspory sa daju pouzit na rozsirenie liecby pre viacerych pacientov ci ine priority v rezorte. Problemom je, ze k poklesu uhrad dochadza zvycajne s 3-mesacnym alebo aj dlhsim oneskorenim kvoli nedostatkom pri revizii uhrad. Dalsim problemom je, ze pri molekulach trastuzumab a rituximab doslo k poklesu uhrad iba pri liekoch podavanych do zily a nie aj pri liekoch podavanych pod kozu. Len pri tychto dvoch molekulach sa tak podla nasho odhadu nevyuzivaju uspory vo vyske 4,5 miliona eur rocne.
Osobitnym prinosom je centralne obstaravanie liekov zdravotnymi poistovnami v tendroch vypisanych na ucinnu latku (molekulu) a nie na konkretny nazov lieku, ako tomu bolo v minulosti. Tendre na ucinnu latku su coraz viac vyuzivane aj vo vyspelych statoch, pretoze umoznuju skutocnu sutaz s vyznamnymi usporami verejnych zdrojov. Na Slovensku uz prebehli taketo sutaze pri molekukach infliximab, rituximab, trastuzumab a etanercept. Vdaka podstatnemu znizeniu cien mozu rocne uspory pri tychto molekulach dosiahnut takmer 6 milionov eur.
Jednou z hlavnych barier sirsieho vyuzivania biosimilarnych liekov je neochota poskytovatelov predpisovat tieto lieky ako aj nedovera pacientov zmenit liecbu z referencneho na biosimilarny liek. Pricinou je najmä slaba informovanost poskytovatelov aj pacientov, ale napriklad aj nedostatky v regulacii, ked v nasej legislative od roku 2018 plati tzv. vynimka z fixneho doplatku pacienta, ktora brani transparentnej sutazi. Vynimka totiz umoznuje vyrobcom znizovat ceny aj doplatky za lieky na uroven ich konkurencie bez toho, aby sa zmenili oficialne ceny a doplatky v kategorizacii. Konkurencia sa tak o tom ani nemusi dozvediet. Ako viete, vynimka sa mala zrusit od 1.7.2020, na poslednu chvilu ale bola prijata novela, ktora tomu zabranila.
Dosledkom tychto faktorov je, ze biosimilarne lieky sa po prichode nevedia presadit na trhu a stale maju nizky podiel. Prikladom je najväcsia molekula adalimumab (uhrady ZP vo vyske 30 milionov eur za rok 2019), pri ktorej prisli prve dva biosimilary na trh v marci 2019 a dalsie dva neskor v tom istom roku. Napriek tomu ich podiel na trhu za rok 2019 neprekrocil 1 %. Do buducnosti to je zly signal, ktory moze demotivovat dalsich vyrobcov biosimilarnych liekov vstupovat na nas trh.
Prikaz ministerky zdravotnictva ma ambiciu zmenit predpisove praktiky poskytovatelov, na ktorych ma stat dosah. Ide najmä o velke nemocnice a statne ustavy, tyka sa teda liekov podavanych v nemocniciach, nie ambulatne. Napriklad lieky s molekulou adalimumab su podavane ambulatne, preto na ne prikaz nema dosah (zrejme aj preto ho poistovne doteraz neobstaravali centralne). Napriek tomu ide o krok spravnym smerom. Dolezite je, aby sa aj efektivne vymahal a preniesol do praxe. Pre to je potrebna kontrola jeho uplatnovania, hrozba sankcii v pripade nedodrzania, pripadne zavedenie pozitivnych motivacii k jeho dodrziavaniu.
Nase odporucania z vlanajsej analyzy su stale platne, takze ich mozete pouzit.
Este dodavam, ze VsZP v tomto roku uskutocnila tender na receptovy (nie nemocnicny) liek s ucinnou latkou etanercept – minuly tyzden podpisali zmluvu. Takze nevidim dovod, preco by to nespravila aj pri molekule adalimumab. Treba sa ich na to spytat.
Otázka (Peter Madro, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcel by som vás poprosiť o vyjadrenie k včerajšiemu vyjadreniu pána ministra Krajčího. “Momentálne naša vízia je, že chceme nastaviť v jednotlivých nemocniciach hospodárenie, ktoré bude udržateľné. Hneď ako sa nám to podarí a nemocnice budú oddlžené, chceme zaviesť niečo ako dlhovú brzdu, teda veľmi prísny mechanizmus na manažmenty jednotlivých nemocníc, aby sa to nemohlo v ďalšom období zdevalvovať a znova zadĺžiť,” povedal s dôvetkom, že manažment nemocníc musí s ministerstvom spolupracovať. Po oddlžení bude môcť podľa Krajčího následne prichádzať aj podpora z eurofondov. Následne rezort zdravotníctva predloží legislatívu, ktorá znemožní opätovné zadĺženie.
Odpoveď Dušana Zachara:
Veľmi veľa bude závisieť od finálnej úpravy, ktorá má motivovať nemocnice k vyrovnanému hospodáreniu. Akási dlhová brzda pre nemocnice je určite vítaným krokom. Avšak konečné hodnotenie bude závisieť od dizajnu tohto inštitútu, ako aj od toho, či ho budú nemocnice dodržiavať a vprípade, že nie, aká bude nasledovať sankcia a či bude aj skutočne vymáhaná a či bude vôbec vymožiteľná.
Sankcie by mali byť podobné ako pre neštátne zariadenia plus zodpovednosť, vrátane tej politickej by mali prevziať aj manažmenty nemocníc a vedenie rezortu.
Otázka (Barbara Zmušková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som sa spýtať na avizovaný sociálny balíček (už v jeho finálnej forme).
Odpoveď Petra Goliaša:
Zvysenie verejnych vydavkov na podporu ekonomiky je vhodne v case jej prepadu, cize este v tomto roku, pripadne aj v nasledujucom. Malo by ist o jednorazove opatrenia, ktore dlhodobo nezvysuju deficit. Preto sme vlade odporucali vyrazne zvysit a rozsirit docasnu podporu pre postihnute firmy ci preplatit investicie s pripravenymi projektmi, najmä na urovni samosprav. Spravna je aj snaha o znizenie rizika chudoby najviac ohrozenych ludi, teda najmä nezamestnanych, neuplnych a viacdetnych rodin.
Väcsina opatreni z predstaveneho balika zacne platit az od buduceho roku, teda ekonomike v tomto roku nepomozu. Vynimkou je trinasty dochodok, ktory bude vyplateny v zavere roka. Dochodcovia ale nepatria medzi najviac ohrozenych chudobou ci ekonomickymi dopadmi krizy.
Dalsim problemom je, ze ide o trvale opatrenia, ktore zvysia deficit dlhodobo. Preto je klucove, aby vlada nasla v rozpocte peniaze, z ktorych opatrenia zaplati. Pokial chce vlada usetrit na ministerstvach, mala by najskor tieto uspory dosiahnut a az potom rozhodnut o ich pouziti. Ak sa totiz uspory nedosiahnu, budu musiet ist hore dane. Na druhej strane vlada bude mat pri setreni ulahcenu pracu vdaka dodatocnej podpore z EU.
Od buduceho roku uz bude potrebne prijimat opatrenia na ozdravenie verejnych financii. Socialne balicky by preto mali byt nahradene konsolidacnymi.
Otázka (Zina Olahova, SITA)
Pekny den, MH SR avizuje pripravu druheho balika opatreni na pomoc podnikatelskemu prostrediu.
Odpoveď Petra Goliaša:
Pre zlepsenie podnikatelskeho prostredia je klucova danovo-odvodova reforma, ktora by znizila priamu zataz a zjednodusila platenie dani. Dalej fungovanie efektivneho pravneho statu s nulovou korupciou, silnymi nezavislymi instituciami a dobrou vymozitelnostou prava. Dlhodobo je najdolezitejsia reforma vzdelavania, aby z nasich skol vychadzali dobre pripraveni absolventi a aby najproduktivnejsi ludia neodchadzali do zahranicia.
Potrebne su ale aj ciastkove zmeny. Podla medzinarodnych rebrickov je u nas najväcsi problem zdlhave uzemne a stavebne konanie ale aj vysoke ceny elektriny, ochrana minoritnych vlastnikov ci byrokracia.
Kvalita podnikatelskeho prostredia dlho nepatrila medzi politicke priority. Preto sa v nej nahromadilo mnozstvo problemov, ktore treba systematicky riesit. Niekedy sa to da z urovne jednotlivych rezortov, najmä velke zmeny si ale vyzaduju spolupracu vicerych ministrov aj sefov koalicnych stran.
Otázka (Barbara Zmušková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela som sa vás spýtať, či ste v ekonomickom krízovom štábe spolupracovali na vytvorení sociálneho balíčku, ktorý avizoval pán premiér a ktorý podľa jeho slov má stáť stovky miliónov eur.
Podľa našich informácií by tam malo byť zvýšenie daňového bonusu, takto je to aj v PVV: zvýšenie daňového bonusu na všetky deti na dvojnásobok (nielen do 6 rokov) a na tretie a ďalšie dieťa v rodine na trojnásobok súčasného stavu, ako aj naviazanie úrovne daňového bonusu na výšku životného minima.
Odpoveď Petra Goliaša:
Na stabe sme o konkretnej podobe zvysovania danoveho bonusu na deti nehovorili. INEKO zvysovanie bonusu odporuca dlhodobo ako sucast danovo-odvodovej reformy, ktora by ale mala byt rozpoctovo neutralna. Vypadky v prijmoch preto odporucame nahradit rusenim danovych vynimiek a zvysovanim inych dani, napriklad spotrebnych, environmentalnych alebo dani z nehnutelnosti.
Vyhodou zvysenia bonusu je nizsie danove zatazenie prace a podpora rodin s pracujucimi rodicmi. Najmä viacdetne rodiny patria medzi najviac ohrozene chudobou, nizsie dane pomozu riziko chudoby znizit.
Este dodavam, ze v suvislosti s planom obnovy odporucame v prechodnom obdobi vyuzit na vypadky prijmov prostriedky z EU, pokial nam to bude umoznene.
Otázka (Barbara Zmušková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som sa vás spýtať, či neviete niečo o kompenzácií škôd pre malé a stredné firmy. Všimla som si, že tento návrh pribudol do podnikateľského kilečka. Je to v spoločnej správe k zákonu, takto: Návrhom zákona sa ustanovuje zákonný rámec pre poskytovanie podpory malým a stredným podnikom na kompenzáciu ekonomickej straty vyvolanej šírením ochorenia COVID-19. Návrhom zákona sa ustanovuje mechanizmus, ktorý má zabezpečiť zjednodušenie poskytovania dotácií transparentným a efektívnym spôsobom, a to tak, aby sa dotácia dostala k adresátovi podpory v čo najkratšom čase. Zaujalo ma, že to je teda len pre malé a stredné podniky a že tam rušia paragraf 6, ktorý v pôvodnom zákone nastavuje, ako sa má o žiadostiach rozhodovať a že sa majú zverejňovať na internete. Bohužiaľ sa mi o tom nepodarilo zistiť nič ďalšie, nikto o tom nehovorí, ale teda po kompenzácií škôd firmy volajú dlhšie. Dáva to zmysel urobiť takto, z rozpočtu MH, kde veľa peňazí nie je, s nejasným spôsobom rozhodovania a tiež iba pre malé a stredné firmy?
Odpoveď Petra Goliaša:
Neviem o tom viac. Kazdopadne podobne navrhy by mali prechadzat v riadnom rezime s pripomienkovym konanim a vycislenim dopadov. Inak je riziko, ze v skratenom konani prejdu bez dostatocnej diskusie aj chybne ci skodlive navrhy. V tomto pripade je otazny proces rozhodovania o dotaciach aj transparentnost pri ich poskytovani, nie je jasne ani v akom rozsahu a kedy maju byt dotacie poskytovane.
Otázka (Barbara Zmušková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, vo svetle letnej prognózy EK by som sa vás chcela spýtať, čo je podľa vás najpálčivejšia vec na pomoc ekonomike, ktorá by sa mala teraz ešte prijať.
Odpoveď Petra Goliaša:
Stale platia nase odporucania z Ekonomickeho krizoveho stabu z konca maja:
Otázka (Peter Madro, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcel by som vás poprosiť o vyjadrenie k aktuálnym tlačovkám. Jedna bude o jednej na UVO a následne druhá na ministerstve zdravotníctva – Konanie ÚVO potvrdzuje slová ministra Krajčího o Kalavskej netransparentnom tendri na záchranky.
Odpoveď Dušana Zachara:
Tender na licencie záchraniek bol veľmi netransparentný a boli pri ňom odôvodnené pochybnosti o viacerých členoch výberovej komisie v súvislosti s ich rôznymi, aj nedeklarovanými konfliktmi záujmov, a následnými výsledkami tendra. Okrem problematiky kvality personálneho zloženia výberových komisií pre udelenie licencií záchrankám pretrváva na Slovensku už roky systémový problém, že ide de facto len o „súťaž krásy“, kde prakticky jediným rozdielovým kritériom je Projekt stratégie a rozvoja. V prípade nezverejnených Projektov, kritérií na ich posudzovanie a bodových ziskov od komisie tak vzniká obrovský manévrovací priestor pre svojvoľné, alebo ak chcete, „kreatívne“ rozhodovanie členov výberovej komisie.
Ministerstvo zdravotníctva presunulo agendu výberu zákonom na ÚDZS, aby predišlo svojmu konfliktu záujmov, keďže tendra sa zúčastňujú aj štátne záchranky. Nevyšlo to podľa predstáv.
Ministerstvo zdravotníctva aj ÚDZS podľa verdiktu Súdneho dvora EÚ pochybili, keď realizovali tender mimo rámca verejného obstarávania a nepriznávali kontrolnú právomoc Úradu pre verejné obstarávanie. Vítame, že ÚVO podrobí tender kontrole.
Otázka (Jana Liptakova, The Slovak Spectator)
Dobry den, pre noviny The Slovak Spectator pripravujem clanok o financiach, ktore ma Slovensko sancu ziskat v ramci EU planov na ozivenie ekonomiky a ich vyuziti. Rada by som v clanku uviedla aj vyjadrenia za INEKO.
Odpoveď Petra Goliaša:
Na tieto otazky som odpovedal v diskusii Café Európa, ktoru si mozete pozriet tu
Pokojne ma z nej mozete citovat.
Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den prajem, chcela by som vas poprosit o odpovede na par otazok ohladne novej org. struktury na MZ (posielam ju aj v prilohe):
Odpoveď Dušana Zachara:
Už na prvý pohľad je zrejmé, že generálny tajomník služobného úradu bude mať na chod ministerstva a celého rezortu zásadný vplyv. Nie sú to len nejaké technické a obslužné činnosti. Je samozrejme formálne zodpovedný ministrovi. Až ďalšia prax ukáže, kto je skutočnou hlavou ministerstva, úvod vládnutia priniesol rôzne pochybnosti. Kým ale minister a štátni tajomníci sa zodpovedajú verejnosti a vystupujú v médiách, generálny tajomník je akousi šedou eminenciou, ktorého názory verejnosť nepozná. Pri takom veľkom vplyve to nie je optimálne.
Organizačný poriadok sa mi zdá prebujnelý, mnohé odbory by som zlúčil. Úsmev vo mne vyvolal názov Sekcie efektívneho hospodárenia. Držím palce, aby sa sekcia nemusela po čase premenovať…
Otázka (Peter Madro, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcel by som vás poprosiť o vyjadrenie k spotrebe liekov. O 6 percent stúpol objem peňazí, ktore sa minuli vlani za lieky a zároveň sme o 5 miliónov balení menej spotrebovali:
Odpoveď Dušana Zachara:
Už v priebehu funkčného obdobia predošlej vlády sa začalo s poľavovaním úsilia o znižovanie vysokých verejných výdavkov na lieky.
Ak zostali veľkosti balenia liekov medziročne viac-menej rovnaké, vyššie výdavky na lieky pri znížení počtu spotrebovaných balení znamená, že sa pacientom predpisovali a vydávali drahšie lieky.
Už aj táto vláda prijala opatrenie viac v prospech drahších originálnych liekov, keď predĺžila výnimku na uplatňovanie tzv. fixného doplatku. Určite máme na Slovensku priestor pre to, aby sa na trhu viac presadzovali rovnako účinné, ale lacnejšie generické a biosimilárne liečivá. Len im nesmieme hádzať polená pod nohy.
Otázka (Petra Podhorcová, RTVS)
Dobrý deň, hotelieri a podnikatelia v gastronómii žiadajú v súvislosti s pandémiou koronavírusu zníženie DPH. Súčasná situácia podľa nich ohrozuje približne 20-tisíc podnikateľov, 1/3 hotelov a reštaurácií je naďalej zatvorená. Rýchlu pomoc odvetviu cestovného ruchu rôznymi masívnymi opatreniami poskytla väčšina krajín EÚ, napríklad nižšou sadzbou dane z pridanej hodnoty na stravovacie služby, ktorú majú gastro prevádzky v 20 krajinách EÚ, rovnako tak k zníženiu dane z pridanej hodnoty na 5% pristúpilo aj Rakúsko. Chcela by som Vás poprosiť o Vaše stanovisko – zhodnotenie situácie na Slovensku a iných krajinách únie, tiež ako by sa dotklo zníženie dane v praxi podnikateľov – prípadne či existujú ešte nejaké efektívnejšie riešenia súčasnej situácie.
Odpoveď Petra Goliaša:
Bohuzial, nemam teraz cas sa na to pozriet podrobnejsie. Predpokladam ale, ze sa situacia tychto zariadeni zlepsuje. K tomu urcite pomoze aj to, ze viac ludi bude dovolenkovat doma a nie v zahranici. Vlada navyse zvazuje preplacanie rekreacnych poukazov. Plosna podpora cez nizsie dane by preto bola neefektivna, dostavali by ju aj firmy, ktorym sa bude darit. Navyse su urcite aj ine postihnute sektory, ako napriklad zabavny priemysel, ktore by boli diskriminovane. Efektivnejsie je cerpat adresnu pomoc cez prispevky na udrzanie zamestnanosti, ktore odporucame zvysit.
Otázka (Andrej Luprich, MY Trenčianske noviny)
Dobrý deň, pripravujem článok o obstaraní 300 kusov pľúcnych ventilácií z Chirany Stará Turá – podnik sa zaviazal, že do konca júna dodá 300 kusov do slovenských nemocníc. Podľa doterajších zistení Chirana nestihla dodať všetkých 300 kusov. Postrehol som váš status na facebooku INEKO, kde sa k tejto téme vyjadrujete – chcel by som vás poprosiť o súhlas s uverejnením niektorých častí, príp. ak by ste ten status (je z konca apríla) chceli nejakým spôsobom aj zaktualizovať – či aj na základne doterajšieho vývoja Slovensko potrebuje taký počet pľúcnych ventilácií – budem rád.
Odpoveď Dušana Zachara:
Samozrejme môžete použiť status, budeme radi. V podstate je stále aktuálny. Dokonca ďalší vývoj šírenia nákazy na Slovensku a posun v poznaní najlepších praktík liečby Covid 19 ešte umocnili názor, že taký vysoký počet pľúcnych ventilátorov asi nebudeme v súvislosti s koronavírusom potrebovať. Treba sa podľa toho zariadiť, obmeniť staré prístroje, nechať si dostatočnú rezervu a nepotrebné zariadenia ponúknuť krajinám, ktoré ich budú vedieť využiť.
Otázka (Peter Hudák, MY Považský Obzor)
Dobrý deň, prosím o komentár k téme, ktorú pripravujem do reportáže pre MY Považský Obzor. Pred tromi týždňami prebehol poslanecký prieskum v Technických službách mesta Púchov, čo je mestská dcérska spoločnosť so stopercentnou účasťou mesta. Poslanci tak reagovali na fakt, že firma vyrobia za posledný rok stratu 214-tisíc eur. Pričom predošlé roky bola v ziskoch. Poslanci sa ale o podrobnostiach veľa nedozvedeli a odchádzali nespokojní. Iná časť mestských poslancov, ktorí sú zaangažovaní v ekonomickej komisii mesta či v dozornej rade spoločnosti tvrdia, že sa nič výnimočné nedeje a podhodnotené boli dotácie vo firme. Kým ostatným mestským spoločnostiam sa navyšovali počas rokov mzdové náklady, tu sa nepridávalo a tým vznikla strata. Ďalším dôvodom má byť stále menšia možnosť zobchodovania kartónov a iných druhov triedených odpadov a tiež nákupom novej potrebnej techniky. Očakávalo sa, že na schôdzi mestského zastupiteľstva dôjde k diskusii na túto tému, no napokon sa všetci uspokojili len s hore uvedeným vysvetlením. Poslanec, ktorý inicioval prieskum napokon odišiel ešte pred bodom interpelácie. Poslanci napokon konštatovali, že PTSM chýba na dotáciách cca 300-tisíc, čiže strata 214-tisíc nie je stratou ale naopak ziskom 82-tisícov. Moje otázky:
Neišlo o zníženie dotácie. Naopak, oni ju počas rokov nenavyšovali podobne ako v ostatných mestských spoločnostiach, ktoré kopírovali zvýšené mzdové náklady. Aspoň tak to komunikuje vedenie mesta.
Odpoveď Petra Goliaša:
Na to bohuzial neviem odpovedat, kedze nemam informacie o rozpocte dcerskej spolocnosti za uplynule roky. Nenasiel som za nu data ani na nasom portali http://www.hospodarenieobci.sk/. Ak doslo k jednorazovemu znizeniu dotacie, jednalo by sa o zle pripraveny rozpocet. Mesto by o tom malo informovat v zaverecnom ucte, kde by malo celu vec vysvetlit.
Otázka (Katarína Horváthová, Webnoviny)
Zdravím, podľa dohody vám posielam otázky k plánovanému preverovaniu záverečných vysokoškolských prác na Slovensku.
Odpoveď Petra Goliaša:
Uroven zaverecnych prac vypoveda o urovni konkretnych skol ci fakult. Ak skola nedokaze naucit studenta samostatne uvazovat a vytvorit pracu s vlastnou pridanou hodnotou, je vysledkom hromadne tvorenie kompilatov a plagiatov. Riesenim je zadefinovanie realistickych poziadaviek na zaverecnu pracu, ktore by vylucovali moznost odovzdat kompilat ci plagiat. Vynucovanie poziadaviek by malo zahrnat automaticke zverejnovanie zaverecnych prac ako aj nasledne kontroly a hrozbu odoberania titulov. V pripade potvrdenia hromadneho vyskytu kompilatov a plagiatov by sankcie mali smerovat na celu skolu alebo fakultu s najvyssou hrozbou odobratia akreditacie. Tieto pravidla by mali platit dopredu, od zavedenia novych poziadaviek.
Na dodrziavanie doteraz platnych poziadaviek je mozne uplatnovat kontrolu a pripadne sankcie aj spätne, ale len v ramci platneho pravneho poriadku.
Na celnych predstavitelov statu by mal platit prisnejsi meter, kedze pripadne eticke zlyhania u nich mozu mat pre spolocnost vyznamne negativne dosledky. Poziadavky na vyvodenie politickej zodpovednosti su preto namieste. Je na politikoch, ako sa k nim postavia a je na volicoch, aky ucet im za to vystavia vo volbach.
Rozpocet PTSM bol podla tychto udajov podhodnoteny uz v rokoch 2017 a 2018. Strata za rok 2019 teda moze byt vysledkom nizkych prijmov z minulych rokov. Potvrdzuju to aj cisla porovnavajuce prijmy mestskeho uradu ci inych rozpoctovych a prispevkovych organizacii, ktore pocas uplynulych styroch rokov rastli podstatne rychlejsie ako prijmy PTSM. Sucasne narast prijmov PTSM za roky 2015-2019 bol podstatne pomalsi ako narast miezd za rovnake obdobie. Otazkou je, ci a do akej miery mohol PTSM usetrit naklady napriklad znizenim poctu zamestnancov.
Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den, chcela by som vas poprosit o odpovede na par otazok:
Podla udajov VsZP Produkcia za mesiac apríl predstavuje oproti produkcii za prvé dva mesiace 49%, čo je pokles o 51% a v ambulanciách mimo nemocníc evidujeme produkciu vo výške 52% čo je pokles o 48%
Zo špecializácii mali aspon 50 percentny pokles starostlivosti: fyziatria, balneológia a liečebná rehabilitácia, oftalmológia, gastroenterológia, otorinolaryngológia, pneumológia a ftizeológia, kardiológia, dermatovenerológia, Klinická imunológia,detská klinická imunológia a alergológia, vnútorné lekárstvo, angiológia.
Odpoveď Dušana Zachara:
Pokles výkonov v zdravotníctve počas koronakrízy bol zapríčinený jednak nižším dopytom zo strany ľudí, ktorí disciplinovane dodržiavali sociálny dištanc a považovali nemocnice a ambulancie lekárov za rizikové prostredie a jednak znížením ponuky zo strany samotných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Keďže bol vyhlásený núdzový stav, odkladná zdravotná starostlivosť, vrátane prevencie sa presúvala na neskôr. Viacerým lekárom a sestrám chýbali ochranné pomôcky a tiež sa obávali nakazenia, preto radšej neambulovali a boli nanajvýš na telefóne. Zaiste aj platobný mechanizmus zdravotných poisťovní, ktorý zaistil poskytovateľom peniaze, aj keď neboli pacientom aktívne k dispozícii v ambulancii a nemali poriadne výkony, nemotivoval k skorému návratu k štandardnému poskytovaniu starostlivosti.
Určite sa vyskytli i viaceré prípady, kedy ambulantní lekári zostali radšej doma, ako by boli k dispozícii pacientom, ktorí ich potrebovali. To nebolo optimálne a v súlade s ich stavovským poslaním pomáhať chorým. Myslím si, že potlesk ľudí na balkónoch zdravotníkom, ktorí bez vážneho dôvodu opustili prvú líniu, nepatril.
Odbornosti, kde bol najväčší prepad výkonov, sú pravdepodobne také, kde hrá prím odkladná zdravotná starostlivosť, kde sú chronickí pacienti, ktorí sú dispenzarizovaní a jednorazový odklad termínu pravidelnej kontroly mohol byť menej rizikový ako riziko nákazy v ambulancii v tom čase, kedy sme ešte nevedeli, ako sa koronavírus bude šíriť na Slovensku.
Otázka (Peter Madro, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcel by som sa spýtať na to ako hodnotíte posledné dva mesiace VšZP. Po tom ako im odišlo najviac poistencov sa rozhodli robiť personálne zmeny a to tak, že keď niekto odíde do dôchodku tak na jeho miesto nebudú hľadať náhradu. Potom prišla korona a výmena vlády a zmena vedenia poisťovne. Teraz sa štátna poisťovňa sa zbavuje personálu, prepustili už 30 ľudí. Zároveň sa šetrí aj na lekároch. Poisťovne majú totiž obrovské prepady v príjmoch. Práve dnes má Krajčí dostať od ZP údaje, ako veľmi zlý bol apríl. Práve tento mesiac bol rozhodujúci, keď došlo k reálne vážnym poklesom tržieb u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a pravdepodobným obrovským poklesom príjmov aj u poisťovní.
Odpoveď Dušana Zachara:
Neviem, čo všetko je za prepúšťaním, ale nenazval by som ich veľkým prepúšťaním, ani čistkami. Ak má mať riaditeľ zodpovednosť za činnosť a výsledky poisťovne, musí mať aj páky na to, aby to vedel aktívne ovplyvniť. Vrátane organizačných zmien, ktoré majú zefektívniť procesy riadenia. VšZP musí hospodáriť tak, aby plnila kritériá solventnosti a likvidity, podobne ako ostatné zdravotné poisťovne. Šetriť môže čiastočne aj na prevádzkových nákladoch. Môže sa tiež pozrieť na revíznu činnosť, zazmluvňovanie či centrálny nákup liekov.
Otázka (Ronald Ižip, TREND)
Dobrý deň, do budúceho vydania TRENDu pripravujeme dvojstranu ako hodnotia osobnosti 100 dní súčasnej vlády. Myslíte si, že by ste sa Vy alebo niekto od Vás mali záujem vyjadriť na cca 800-1000 znakov?
Odpoveď Petra Goliaša:
Pozitíva prevažujú, ale je aj čo vytknúť
Prvým 100 dňom vlády dominuje pandémia koronavírusu. Rýchla reakcia v podobe zavretých prevádzok aj škôl či povinných rúšok priniesla výborné zdravotné výsledky. Realitou bol ale aj rekordný prepad v zahraničnom obchode, priemyselnej produkcii a spotrebe, rast nezamestnanosti, problémy s financovaním vládneho dlhu, prudký rast deficitu verejných financií. Práve vďaka ústupu nákazy vláda po počiatočnom otáľaní správne zrýchlila otváranie, čím najviac pomohla ekonomike. Zásadným prínosom bola aj prvá pomoc na udržanie zamestnanosti, pandemická PN a OČR, odklady splátok odvodov, daňových preddavkov aj úverov, odpustenie odvodov, rozbehnutie garantovaných úverov či zrušenie bankového odvodu. Z negatív vyčnieva nespokojnosť podnikateľov s výškou prvej pomoci, prísne podmienky na jej získanie či pomalý a administratívne náročný nábeh. Napriek všetkému sa ekonomika zotavuje a do popredia vstupuje potreba reforiem a stabilizácie verejných financií.
Otázka (Monika Hudecová, SITA)
Dobrý deň, chcela by som Vás požiadať o zhodnotenie 100 dní ministra zdravotníctva na jeho poste.
Odpoveď Dušana Zachara:
Prvých sto dní ministra zdravotníctva ovplyvnila jednoznačne v najväčšom rozsahu hrozba pandémie koronavírusu. Pri preberaní vlády nebolo Slovensko pripravené zvládnuť krízovú situáciu v zdravotníctve. Ani z materiálneho, ani z procesného hľadiska. Preto bolo nevyhnutné vrhnúť všetky sily v rezorte na to, aby sme sa na šírenie koronavírusu pripravili v krátkosti času čo možno najlepšie.
Myslím si, že opatrenia prijaté v nemocniciach boli logické a správne a vychádzali z poznania platného v tej dobe. Nikto nevedel, ako sa pandémia bude šíriť na Slovensku. Rýchlosťou prijatia širokospektrálnych protiepidemických opatrení aj mimo nemocníc a rezortu zdravotníctva sme získali drahocenný čas na prípravu. Ukázalo sa, že rýchlosť zavedenia týchto opatrení spolu s disciplinovanosťou obyvateľstva bola jedným z dôležitých faktorov výrazne obmedzeného šírenia koronavírusu a úspechu Slovenska v boji s pandémiou. Zároveň treba priznať, že koronavírus, chvalabohu, nepreveril, či prijaté opatrenia boli dostatočné a správne nastavené a či by si kapacita a procesy slovenského zdravotníctva poradili s výraznejším šírením vírusu.
V súvislosti s koronakrízou by som ocenil snahu ministra, ktorý sa prihovoril za diferencované odmeňovanie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v závislosti od toho, či v čase krízy boli pacientom plnohodnotne k dispozícii. Vedľajším pozitívnym efektom koronakrízy bolo poznanie, že mnohé problémy sa dajú riešiť telemedicínou, bez nutnosti osobnej návštevy lekára.
Úvodných sto dní bolo charakteristických aj naštartovaním relatívne rýchlych a rozsiahlych personálnych zmien v rezorte. Celý proces hodnotím ako veľmi rozpačitý. Komunikácia dôvodov na zmeny, ako aj transparentnosť výberových konaní zatiaľ zlyháva. Minister len veľmi všeobecne pomenovával dôvody odvolaní, preto si nevieme urobiť dostatočne informovaný názor na to, či dôvody boli skutočne relevantné. Nevylučujem to, ale ako verejnosť nemáme dostatok informácií. Ministerstvo by malo túto informačnú asymetriu odstraňovať a aktívne tiež komunikovať, na základe akých kritérií chce posudzovať (ne)úspešnosť jednotlivých nominantov. Aj tých nastupujúcich. Aby sme poznali očakávania a vedeli kontrolovať ich (ne)napĺňanie. V opačnom prípade totižto hrozí, že ak minister bude všetko odôvodňovať len tým, že stratil dôveru, môže sa stať, že po čase stratí on dôveru verejnosti v transparentnosť jeho konania a rozhodovania.
Ukážkou toho, ako by nemal vyzerať proces výberu odborníkov na vedúce pozície z hľadiska transparentnosti, bolo výberové konanie na šéfa a členov prdstavenstva VšZP. Pozitívom bolo, že sa ho zúčastnilo nebývalo veľké množstvo uchádzačov, čo možno dávalo signál, že prostredie nadobudlo dojem, že výber nie je dopredu dohodnutý a má zmysel sa o posty uchádzať, hoci podľa nedávno medializovaných informácií meno nového generálneho riaditeľa údajne kolovalo v kuloároch už pred začatím výberového konania. Veľkým negatívom je to, že o procese a kvalite výberu nevieme v podstate oficiálne nič. Poznáme len víťazov a nič viac. Oficiálne nevieme, kto bol vo výberovej komisii, ako boli posudzované kritériá, nepoznáme hodnotenie komisie, mená všetkých kandidujúcich, spolu s ich životopisom a referenciami, aký mali projekt rozvoja VšZP, ako sa prezentovali a pod. Bola to nevyužitá šanca.
Veľmi negatívne vnímam odchody ministerských analytikov z Inštitútu zdravotnej politiky (IZP). Trochu nadnesene by som to prirovnal k zbavovaniu sa rodinného striebra. IZP mal výsledky, za porovnávanie cien pri nákupoch bol ocenený aj Úradníckym činom roka a priniesol na ministertvo zdravotníctva výrazný kvalitatívny posun pri dátovej otvorenosti a analýzach, ktoré boli politikom k dispozícii pre ich rozhodovanie.
Pod rúškom protikoronových zákonov prijala vláda v skrátenom legislatívnom konaní rozšírenie a predĺženie uplatňovania výnimky na tzv. fixný doplatok za lieky. Preddĺženie výnimky bude znamenať, že originálne drahšie lieky si udržia svoj vysoký trhový podiel a lacnejší generickí či biosimilárni konkurenti sa budú na trhu presadzovať ťažšie. Utlmená tak zostane transparentná cenová súťaž, ktorej dôsledkom by boli úspory pre verejné zdravotné poistenie rádovo v desiatkach miliónov eur.
Otázka (Barbara Strempeková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, v súvislosti s pripravovaným článkom o 100 dňoch vlády Igora Matoviča by som Vás chcela veľmi pekne poprosiť, či by ste vedeli zhodnotiť, ako vláda zvládla týchto prvých 100 dní z hľadiska ochrany zdravia v čase pandémie?
Odpoveď Dušana Zachara:
Prvých sto dní ministra zdravotníctva ovplyvnila jednoznačne v najväčšom rozsahu hrozba pandémie koronavírusu. Pri preberaní vlády nebolo Slovensko pripravené zvládnuť krízovú situáciu v zdravotníctve. Ani z materiálneho, ani z procesného hľadiska. Preto bolo nevyhnutné vrhnúť všetky sily v rezorte na to, aby sme sa na šírenie koronavírusu pripravili v krátkosti času čo možno najlepšie.
Myslím si, že opatrenia prijaté v nemocniciach boli logické a správne a vychádzali z poznania platného v tej dobe. Nikto nevedel, ako sa pandémia bude šíriť na Slovensku. Rýchlosťou prijatia širokospektrálnych protiepidemických opatrení aj mimo nemocníc a rezortu zdravotníctva sme získali drahocenný čas na prípravu. Ukázalo sa, že rýchlosť zavedenia týchto opatrení spolu s disciplinovanosťou obyvateľstva bola jedným z dôležitých faktorov výrazne obmedzeného šírenia koronavírusu a úspechu Slovenska v boji s pandémiou. Zároveň treba priznať, že koronavírus, chvalabohu, nepreveril, či prijaté opatrenia boli dostatočné a správne nastavené a či by si kapacita a procesy slovenského zdravotníctva poradili s výraznejším šírením vírusu.
V súvislosti s koronakrízou by som ocenil snahu ministra, ktorý sa prihovoril za diferencované odmeňovanie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v závislosti od toho, či v čase krízy boli pacientom plnohodnotne k dispozícii. Vedľajším pozitívnym efektom koronakrízy bolo poznanie, že mnohé problémy sa dajú riešiť telemedicínou, bez nutnosti osobnej návštevy lekára.
Úvodných sto dní bolo charakteristických aj naštartovaním relatívne rýchlych a rozsiahlych personálnych zmien v rezorte. Celý proces hodnotím ako veľmi rozpačitý. Komunikácia dôvodov na zmeny, ako aj transparentnosť výberových konaní zatiaľ zlyháva. Minister len veľmi všeobecne pomenovával dôvody odvolaní, preto si nevieme urobiť dostatočne informovaný názor na to, či dôvody boli skutočne relevantné. Nevylučujem to, ale ako verejnosť nemáme dostatok informácií. Ministerstvo by malo túto informačnú asymetriu odstraňovať a aktívne tiež komunikovať, na základe akých kritérií chce posudzovať (ne)úspešnosť jednotlivých nominantov. Aj tých nastupujúcich. Aby sme poznali očakávania a vedeli kontrolovať ich (ne)napĺňanie. V opačnom prípade totižto hrozí, že ak minister bude všetko odôvodňovať len tým, že stratil dôveru, môže sa stať, že po čase stratí on dôveru verejnosti v transparentnosť jeho konania a rozhodovania.
Ukážkou toho, ako by nemal vyzerať proces výberu odborníkov na vedúce pozície z hľadiska transparentnosti, bolo výberové konanie na šéfa a členov prdstavenstva VšZP. Pozitívom bolo, že sa ho zúčastnilo nebývalo veľké množstvo uchádzačov, čo možno dávalo signál, že prostredie nadobudlo dojem, že výber nie je dopredu dohodnutý a má zmysel sa o posty uchádzať, hoci podľa nedávno medializovaných informácií meno nového generálneho riaditeľa údajne kolovalo v kuloároch už pred začatím výberového konania. Veľkým negatívom je to, že o procese a kvalite výberu nevieme v podstate oficiálne nič. Poznáme len víťazov a nič viac. Oficiálne nevieme, kto bol vo výberovej komisii, ako boli posudzované kritériá, nepoznáme hodnotenie komisie, mená všetkých kandidujúcich, spolu s ich životopisom a referenciami, aký mali projekt rozvoja VšZP, ako sa prezentovali a pod. Bola to nevyužitá šanca.
Veľmi negatívne vnímam odchody ministerských analytikov z Inštitútu zdravotnej politiky (IZP). Trochu nadnesene by som to prirovnal k zbavovaniu sa rodinného striebra. IZP mal výsledky, za porovnávanie cien pri nákupoch bol ocenený aj Úradníckym činom roka a priniesol na ministertvo zdravotníctva výrazný kvalitatívny posun pri dátovej otvorenosti a analýzach, ktoré boli politikom k dispozícii pre ich rozhodovanie.
Pod rúškom protikoronových zákonov prijala vláda v skrátenom legislatívnom konaní rozšírenie a predĺženie uplatňovania výnimky na tzv. fixný doplatok za lieky. Preddĺženie výnimky bude znamenať, že originálne drahšie lieky si udržia svoj vysoký trhový podiel a lacnejší generickí či biosimilárni konkurenti sa budú na trhu presadzovať ťažšie. Utlmená tak zostane transparentná cenová súťaž, ktorej dôsledkom by boli úspory pre verejné zdravotné poistenie rádovo v desiatkach miliónov eur.
Otázka (Peter Madro, Hospodárske noviny)
Dobrý deň,
Odpoveď Dušana Zachara:
Súčasný stav s malými počtami testovaní nie je optimálny. Asi nie je veľa ľudí, ktorí by mali klinické príznaky. Preto by bolo vhodné rozšíriť indikácie pre rizikové skupiny obyvateľstva, aj keď netrpia zdravotnými ťažkosťami, ktorých testy by tak mohli byť financované z verejného zdravotného poistenia. Medzi tieto skupiny patria určite aj ľudia prichádzajúci na Slovensko po dlhšom pobyte z krajín, ktoré nie sú z hľadiska šírenia koronavírusu považované za bezpečné. Títo ľudia by mohli dostať možnosť byť hneď testovaní na vybraných hraničných priechodoch, alebo by mohli na hraniciach dostať informáciu, že do určitého času od príchodu na Slovensko sa môžu ísť dať bezplatne otestovať. Ak sú celkové čísla uskutočnených testov nízke, treba, aby štát povedal, že preplatí každý deň napr. tisíc testov pre špecifikované rizikové skupiny obyvateľstva (klienti zariadení sociálnych služieb, ošetrovatelia, zdravotnícki pracovníci a pod.) a záujemcovia by sa mohli hlásiť.
Otázka (Barbara Zmušková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť o krátky komentár k dnešnej prognóze IFP, konkrétne k tomuto bodu: V tomto roku by ekonomiku mohli podporiť ešte diskutované opatrenia na podporu domácich investícií a dopytu.
Odpoveď Petra Goliaša:
navrhovali sme napriklad:
Debatovali sme aj o moznosti nakupnych poukazok v najviac postihnutych sektoroch, ale tu nedoslo k zhode na konkretnom rieseni. Nevyhodou je diskriminacia nepodporenych sektorov, oneskorene cerpanie, podpora aj tych co to nepotrebuju alebo administrativna narocnost.
Otázka (Lucia Osvaldová, Denník N)
Dobrý deň, v Denníku N pripravujeme aktuálny panel expertov ohľadom možnej druhej vlny koronavírusu na Slovensku a radi by sme Vás oslovili. Podľa epidemilógov Alexandry Bražinovej a Martina Pavelku už prišla na Slovensko druhá vlna koronavírusu. Píšu, že nákaza sa šíri najrýchlejšie od vypuknutia pandémie, pretože popri otvorených hraniciach a voľnom pohybe neexistuje dôsledná kontrola ľudí.
Odpoveď Petra Goliaša:
Dolezite je pravidelne testovat rizikove skupiny obyvatelov, teda najmä zdravotnikov a ludi v domovoch socialnych sluzieb, ludi ktori prichadzaju z rizikovych krajin a tiez ludi, ktori prisli do blizkeho styku s nakazenymi. Cielom by malo byt vcas odhalit a izolovat pripadne ohniska nakazy.
Otázka (Jana Andelova, Zdravotnícke noviny)
Srdecne pozdravujem, idem vas opat poziadat o komentar. Robievate tiez rebričky zariadeni, tak som sa chcela opytat, ak by ste mali cas a chut, ci by ste nam napisali reakciu k hodnoteniu – porovnavaniu nemocnic? Včera na tlačovke pana ministra sme videli, ako porovnava tri detske nemocnice na niekolkych parametroch (casemix index, obloznost, priemerna dlzka hospita. a podobne – vid obrazok nizsie). Je spravne takto porovnávat tieto nemocnice, ma to nejaku vypovednu hodnotu? Pripadne, v akych parametroch by sa mali porovnat?
Odpoveď Dušana Zachara:
Krajčí a Kužela
Otázka (Dominika Zúborová, TASR)
Dobrý deň, chcem sa opýtať, či by ste mohli pre TASR zhodnotiť prvých 100 dní ministra Krajčího vo funkcii ministra zdravotníctva.
Odpoveď Dušana Zachara:
Prvých sto dní ministra zdravotníctva ovplyvnila jednoznačne v najväčšom rozsahu hrozba pandémie koronavírusu. Pri preberaní vlády nebolo Slovensko pripravené zvládnuť krízovú situáciu v zdravotníctve. Ani z materiálneho, ani z procesného hľadiska. Preto bolo nevyhnutné vrhnúť všetky sily v rezorte na to, aby sme sa na šírenie koronavírusu pripravili v krátkosti času čo možno najlepšie.
Myslím si, že opatrenia prijaté v nemocniciach boli logické a správne a vychádzali z poznania platného v tej dobe. Nikto nevedel, ako sa pandémia bude šíriť na Slovensku. Rýchlosťou prijatia širokospektrálnych protiepidemických opatrení aj mimo nemocníc a rezortu zdravotníctva sme získali drahocenný čas na prípravu. Ukázalo sa, že rýchlosť zavedenia týchto opatrení spolu s disciplinovanosťou obyvateľstva bola jedným z dôležitých faktorov výrazne obmedzeného šírenia koronavírusu a úspechu Slovenska v boji s pandémiou. Zároveň treba priznať, že koronavírus, chvalabohu, nepreveril, či prijaté opatrenia boli dostatočné a správne nastavené a či by si kapacita a procesy slovenského zdravotníctva poradili s výraznejším šírením vírusu.
V súvislosti s koronakrízou by som ocenil snahu ministra, ktorý sa prihovoril za diferencované odmeňovanie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v závislosti od toho, či v čase krízy boli pacientom plnohodnotne k dispozícii. Vedľajším pozitívnym efektom koronakrízy bolo poznanie, že mnohé problémy sa dajú riešiť telemedicínou, bez nutnosti osobnej návštevy lekára.
Úvodných sto dní bolo charakteristických aj naštartovaním relatívne rýchlych a rozsiahlych personálnych zmien v rezorte. Celý proces hodnotím ako veľmi rozpačitý. Komunikácia dôvodov na zmeny, ako aj transparentnosť výberových konaní zatiaľ zlyháva. Minister len veľmi všeobecne pomenovával dôvody odvolaní, preto si nevieme urobiť dostatočne informovaný názor na to, či dôvody boli skutočne relevantné. Nevylučujem to, ale ako verejnosť nemáme dostatok informácií. Ministerstvo by malo túto informačnú asymetriu odstraňovať a aktívne tiež komunikovať, na základe akých kritérií chce posudzovať (ne)úspešnosť jednotlivých nominantov. Aj tých nastupujúcich. Aby sme poznali očakávania a vedeli kontrolovať ich (ne)napĺňanie. V opačnom prípade totižto hrozí, že ak minister bude všetko odôvodňovať len tým, že stratil dôveru, môže sa stať, že po čase stratí on dôveru verejnosti v transparentnosť jeho konania a rozhodovania.
Ukážkou toho, ako by nemal vyzerať proces výberu odborníkov na vedúce pozície z hľadiska transparentnosti, bolo výberové konanie na šéfa a členov prdstavenstva VšZP. Pozitívom bolo, že sa ho zúčastnilo nebývalo veľké množstvo uchádzačov, čo možno dávalo signál, že prostredie nadobudlo dojem, že výber nie je dopredu dohodnutý a má zmysel sa o posty uchádzať, hoci podľa nedávno medializovaných informácií meno nového generálneho riaditeľa údajne kolovalo v kuloároch už pred začatím výberového konania. Veľkým negatívom je to, že o procese a kvalite výberu nevieme v podstate oficiálne nič. Poznáme len víťazov a nič viac. Oficiálne nevieme, kto bol vo výberovej komisii, ako boli posudzované kritériá, nepoznáme hodnotenie komisie, mená všetkých kandidujúcich, spolu s ich životopisom a referenciami, aký mali projekt rozvoja VšZP, ako sa prezentovali a pod. Bola to nevyužitá šanca.
Veľmi negatívne vnímam odchody ministerských analytikov z Inštitútu zdravotnej politiky (IZP). Trochu nadnesene by som to prirovnal k zbavovaniu sa rodinného striebra. IZP mal výsledky, za porovnávanie cien pri nákupoch bol ocenený aj Úradníckym činom roka a priniesol na ministertvo zdravotníctva výrazný kvalitatívny posun pri dátovej otvorenosti a analýzach, ktoré boli politikom k dispozícii pre ich rozhodovanie.
Pod rúškom protikoronových zákonov prijala vláda v skrátenom legislatívnom konaní rozšírenie a predĺženie uplatňovania výnimky na tzv. fixný doplatok za lieky. Preddĺženie výnimky bude znamenať, že originálne drahšie lieky si udržia svoj vysoký trhový podiel a lacnejší generickí či biosimilárni konkurenti sa budú na trhu presadzovať ťažšie. Utlmená tak zostane transparentná cenová súťaž, ktorej dôsledkom by boli úspory pre verejné zdravotné poistenie rádovo v desiatkach miliónov eur.
Otázka (Barbara Zmušková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som sa spýtať na váš názor na záväzok ministrov ušetriť 10% z ich nákladov.
Odpoveď Petra Goliaša:
Vzhladom na prudko rastuci deficit aj verejny dlh je setrenie nevyhnutnostou. Prioritou by malo byt vyhladavanie a rusenie vydavkov ktore nesuvisia s riesenim dopadov krizy a ktore maju nizky prinos pre spolocnost. Setrit za kazdu cenu 10 % vydavkov v kazdom rezorte by nebolo spravne, na druhej strane tlak na setrenie moze pomoct odhalit a zrusit prave malo efektivne vydavky. Vlada by mala realizovat odporucania z doteraz vykonanych revizii vydavkov. Mala by tiez spomalit rast platov vo verejnej sfere, zrusit trinaste dochodky a odlozit alebo zrusit menej naliehave verejne obstaravania.
Otázka (Peter Madro, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcel by som vás poprosiť o vyjadrenie k slovám pána ministra Krajčího. Krajčí hovorí, že do systému slovenského zdravotníctva by mohlo ísť zo štrukturálnych fondov Európskej únie 2,5 miliardy eur. Z toho chce dve miliardy nasmerovať do rekonštrukcie nemocníc, čo by bol historicky najväčší balík a 500 miliónov na jednotný informačný systém, ktorý podľa neho nemocnice nutne potrebujú. Za celkovú sumu Rázsoch by sa dalo postaviť 11 regionálnych nemocníc. Náklady môžu presiahnuť 402 miliónov. Peniaze od EU nemôžeme minúť na výstavbu nových zariadení, no tento balík je 5x väčší – zdá sa že za tie peniaze dokážeme obnoviť snáď všetko.
Odpoveď Dušana Zachara:
Hoci investičný dlh slovenského zdravotníctva je vyšší, ako je uvedená suma peňazí z EÚ, jednalo by sa o výnimočne vysokú jernorazovú sumu peňazí. O zmysluplnej alokácii by sa mala viesť fundovaná debata v zmysle myšlienky hodnoty za peniaze. Škoda, že momentálne je Inštitút zdravotnej politiky pri MZ SR decimovaný, nakoľko by vedel poskytovať analytické podklady a tvrdé dáta, na základe ktorých by sa dalo kvalifikovanejšie rozhodovať, kam investovať koľko peňazí, aby sme tým maximalizovali úžitok pre spoločnosť. V opačnom prípade, ak sa bude rozhodovať len na základe “dojmológie”, ideológie, intuície či postojov ministrovi blízkych ľudí, tak hrozí historické premrhanie šance, aby sa slovenské zdravotníctvo z hľadiska úrovne infraštruktúry posunulo ešte na vyšší kvalitatívny stupeň. Slovenské zdravotníctvo vie absorbovať akýkoľvek balík peňazí, veľkou otázkou a rizikom však je, že sa zvýšenie zdrojov neprejaví vo výsledkoch a lepšej starostlivosti pre pacienta tak, ako by mohlo a malo.
Otázka (Barbara Zmušková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som sa vás spýtať:
Odpoveď Petra Goliaša:
V zavere maja sme odporucili podporiť zamestnávanie čerstvých absolventov, napríklad cez štedrejšie príspevky na absolventskú prax.
Malo by ist o docasne krizove opatrenie. Podpora by mala ciastocne kompenzovat zhorsene podmienky pri hladani prace pre cerstvych absolventov. Riziko diskriminacie inych zamestnancov zmiernuje docasnost opatrenia ako aj primeranost podpory. Okrem toho mnohi zamestnavatelia cerpaju prispevky na udrzanie sucasnych zamestnancov.
Otázka (Marianna Onuferová, Denník N)
Ahoj, chcem ťa poprosiť o odpoveď na nižšie uvedenú otázku.
Odpoveď Petra Goliaša:
Pozitivom je zrychlenie otvarania ekonomiky a avizovana podpora investicnych projektov na urovni samosprav. Negativom je, ze stale neboli zvysene prispevky na udrzanie zamestnanosti. Otvorene ostavaju opatrenia na ozdravenie verejnych financii, strukturalne reformy a opatrenia na ochranu ludi pred chudobou.
Otázka (Peter Madro, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcel by som sa spýtať na včerajšie vyjadrenia pána ministra Hegera. Súčasná vláda chce v najbližšom období vylepšiť podnikateľské prostredie a zvýšiť domácu spotrebu. Konkrétne kroky chce Heger predstaviť na vláde už na budúci týždeň.
Odpoveď Petra Goliaša:
EÚ chystá pre členské štáty veľký balík pomoci v kríze. Slovensko by ho malo využiť na verejné investície s vysokou hodnotou za peniaze. Obnovu či výstavbu nových nemocníc, škôl, ciest, železníc… A tiež na prípravu a realizáciu dôležitých reforiem. Takých, čo nie sú drahé a majú veľký prínos, ako napríklad meranie a zverejňovanie kvality v školstve a zdravotníctve, zlepšovanie podnikateľského prostredia, zvyšovanie transparentnosti napríklad vo výberových konaniach na dôležité posty vo verejných inštitúciách a štátnych firmách. Ale, ak to pravidlá EÚ dovolia, aj na realizáciu nákladnejších reforiem. Ako napríklad zásadné zníženie odvodov a postupné kompenzovanie výpadkov v príjmoch cez efektívnejší výber daní, environmentálne dane, dane z nehnuteľností, rušenie daňových výnimiek alebo vyššie nepriame dane. Preskúmať treba aj možnosti zväčšenia druhého dôchodkového piliera a využitia prostriedkov EÚ na financovanie dočasných výpadkov v príjmoch Sociálnej poisťovne.
Čo sa týka priamych a rýchlych stimulov, v rámci Ekonomického krízového štábu sme vláde odporučili zásadne zvýšiť a sprístupniť príspevky na udržanie zamestnanosti a tiež realizovať malé investičné projekty na úrovni samospráv, ktoré už sú pripravené a môžu byť spustené v najbližšom období. Ide najmä o opravu a výstavbu verejných budov, ciest, mostov, chodníkov a podobne.
Otázka (Branislav Toma, Pravda)
Dobrý deň, pripravujeme článok o ministerstvom práce navrhovaných zmenách v dôchodkovom systéme. V budúcom roku budú môcť napríklad pracujúce deti prispievať na dôchodky svojich rodičov. Za peniaze z II. piliera sa budú dať stavať nájomné byty. Zároveň na vyplácanie na penzie nebudú slúžiť len dôchodkové odvody, ale aj zvýšený príjem z DPH. Chcem vás poprosiť o odpovede:
Odpoveď Petra Goliaša:
Otázka (Peter Madro, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, núdzový stav sa skončil a teraz je čas a priestor pre novú vládu riešiť dlhodobé problémy – tým najväčším a najviac spolitizovaným je práve stratifikácia.
Odpoveď Dušana Zachara:
Európska komisia Slovensku odporúča prijať štrukturálne reformy, vrátane zdravotníctva a radí, aby sme sa v zdravotníctve zamerali na zvýšenie jeho odolnosti, konkrétne na kritickú infraštruktúru, modernizáciu a financovanie nemocničnej siete, dostupnosť zdravotníckeho personálu, manažment chronických chorôb a primárnu zdravotnú starostlivosť, ako aj koordináciu medzi jednotlivými druhmi starostlivosti, vrátane dlhodobej zdravotno-sociálnej starostlivosti. Tieto oblasti sa dajú zlepšiť implementáciou projektu stratifikácie nemocníc, vrátane optimalizácie ambulantnej sféry a následnej starostlivosti. Na to by sa dali a mali využiť dodatočné zdroje z EÚ.
Áno, súčasné vedenie ministerstva zdravotníctva by malo nadviazať na jestvujúci projekt stratifikácie a nemalo by znovu začínať od nuly, lebo potom žiadnu optimalizáciu siete počas svojho funkčného obdobia nezrealizuje.
Stratifikácia, ak sa správne zrealizuje, prinesie pacientovi bezpečnejšiu a kvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť pri zachovaní relatívne dobrej dostupnosti.
Otázka (Peter Madro, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcel by som sa spýtať:
Odpoveď Dušana Zachara:
Otázka (Zuzana Kullová, TREND)
Dobrý deň, dovoľujem si Vás osloviť z ekonomického týždenníka Trend, kde pripravujem tému do printu.
Odpoveď Petra Goliaša:
1. Dlhodobo rastie danovo-odvodove zatazenie z prace. Ciastocna kompenzacia nastava az od tohto roku zvysenim nezdanitelneho minima. Problemom ostava vysoka zataz pre ludi s nizkym prijmom. Reviziou by mali prejst aj danove vynimky, napriklad pre fosilne zdroje energie. Osobitne treba riesit danovu podporu rodin s pracujucimi rodicmi a tiez efektivnost pri vybere dani najma DPH.
2. Znizenie priamych dani a odvodov nemusi byt v rozpore s rovnou danou. Problemom su prioritne vysoke odvody, nie dan z prijmu.
3. Rychlejsie otvaranie ekonomiky pomaha firmam fungovat a teda aj prinasa vyssie prijmy statu. Vlade sme odporucali vyrazne zvysit prispevky na udrzanie zamestnanosti, ktore sa financuju prevazne z eurofondov a teda velmi nezvysuju deficit verejnych financii. Sucasne som odporucal viacere usporne opatrenia napriklad zrusenim 13. dochodkov, pomalsim rastom miezd vo verejnom sektore, reviziou verejnych obstaravani a podobne.
4. a 5. Odporucame znizit odvody pre ludi s nizkym prijmom a vypadky v rozpocte kompenzovat rastom nepriamych dani, environmentalnych dani a dani z nehnutelnosti. Tieto dane menej poskodzuju ekonomicku aktivitu, kedze neuberaju ludom priamo z prijmov z prace, ale zo spotreby, majetku, ci odradzaju od znecistovania zivotneho prostredia. Env. dane a dane z nehnutelnosti Slovensko v medzinarodnom porovnani vyuziva minimalne.
6. Neviem. Sektorove dane my neodporucame kvoli diskriminacii inych sektorov.
7. Bol by uspech, ak by reforma platila od buduceho roka.
Otázka (Dominika Zúborová, TASR)
Dobrý deň, v rámci polemík, či sa ešte spustí alebo nespustí ďalšia fáza oddlžovania nemocníc, a aktuálne mám z MZ SR potvrdené, že v zmysle koncepcie oddlženia zdravotníckych zariadení, ktorú schválila predchádzajúca vláda, boli procesy oddlžovania ukončené, by som vás chcela požiadať, či by bolo možné zhodnotiť celkový proces oddlžovania nemocníc z vášho pohľadu – z pohľadu analytika. Možno prípadne doplniť o názor, či by bolo pre štát vhodné spustiť ešte jednu vlnu oddlžovania.
Odpoveď Dušana Zachara:
Oddlžovanie nemocníc predošlou vládou považujem za jedno z najväčších neúspechov v rezorte zdravotníctva. Nesplnili sa žiadne z deklarovaných cieľov, že oddlžené štátne nemocnice nebudú hospodáriť v prevádzkovej činnosti so stratami a nebudú tvoriť nové dlhy po lehote splatnosti. Opak sa stal realitou. Tempo zadlženosti štátnych nemocníc sa za minulý rok zrýchlilo najviac za posledné roky. Učebnicový príklad tzv. morálneho hazardu. Z vládnej Koncepcie oddlženia zdravotníckych zariadení sa spravil nič neznamenajúci zdrap papiera. Ozdravné plány nemocníc zostali utajené, preto verejnosť nemohla tlačiť na to, aby sa napĺňali, a aby sa verejné financie, t.j. peniaze nás všetkých používali efektívne. Neviem o tom, že by sa uplatnil sančný mechanizmus popísaný v Koncepcii v prípade neplnenia ozdravných plánov nemocníc – zmrazenie navyšovania miezd nad zákonom stanovenú minimálnu úroveň, nemožnosť čerpať ďalšie finančné prostriedky na oddlžovanie, odvolanie riaditeľov, sankčná pokuta.
Obrovským problémom pri stabilite a predvídateľnosti financovania zdravotníctva je to, že sa z oddlžovania stáva pravidelný inštrument na priebežné financovanie zle hospodáriacich štátnych a niektorých župných nemocníc. Keď sa tento zvyk nepretne, nikdy nebudú štátni manažéri, ale aj politici motivovaní zmeniť svoje vzorce správania.
Otázka (Peter Madro, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcel by som sa spýtať na váš názor ohľadom čistiek na ministerstve.
A ešte by som sa chcel spýtať k tomu, že ezdravie bude po novom priamo pod ministerstvom. Generálny tajomník služobného úradu sa po novom dostane k riadeniu Sekcie digitalizácie a projektového riadenia zriadenom na MZ. „Uvedená sekcia sa bude napríklad zaoberať elektronickým zdravotníctvom či digitalizáciou. Agendu detailne predstavíme následne po komplexnom vyriešení detailov,“ uviedla Zuzana Eliášová.
Odpoveď Dušana Zachara:
Minister má na zmeny právo. Dôvody zmien na vedúcich postoch však majú byť konkrétnejšie komunikované, lebo v opačnom prípade hrozí, že ak minister bude všetko odôvodňovať len tým, že stratil dôveru, môže sa stať, že po čase stratí on dôveru verejnosti v transparentnosť jeho konania a rozhodovania.
Pri jednotlivých zmenách v rezorte treba rozlišovať. Napríklad odchody analytikov z Inštitútu zdravotnej politiky (IZP) by som trochu nadnesene prirovnal ako k zbavovaniu sa rodinného striebra. IZP mal výsledky a priniesol na ministertvo výrazný kvalitatívny posun pri dátovej otvorenosti a analýzach, ktoré boli politikom k dispozícii pre ich rozhodovanie.
Pri odvolávaní riaditeľov štátnych zdravotníckych zariadení minister len veľmi všeobecne pomenoval dôvody odvolaní, preto si nevieme urobiť dostatočne informovaný názor na to, či dôvody boli skutočne relevantné. Nevylučujem to, ale ako verejnosť nemáme dostatok informácií. Ministerstvo by malo túto informačnú asymetriu odstraňovať a aktívne tiež komunikovať, na základe akých kritérií chce posudzovať (ne)úspešnosť jednotlivých nominantov. Aj tých nastupujúcich. Aby sme poznali očakávania a vedeli kontrolovať ich (ne)napĺňanie. Jedno z kritérií bolo medzičasom už naznačené – zlé hospodárenie a vytváranie veľkých dlhov štátnych nemocníc. Bude veľmi zaujímavé sledovať, ako sa s týmto problémom popasujú noví nominanti. Na druhej strane politické nominácie a príliš častá zmena manažérov štátnych zdravotníckych zariadení sú dlhoročnými boľačkami slovenského zdravotníctva, ktoré neprispievajú k stabilite sektora a plánovaniu a manažovaniu v dlhšom časovom horizonte.
Teraz bude veľmi dôležité, aby na miesta odvolaných riaditeľov prebehli skutočne transparentné a otvorené výberové konania, ktoré bude mať aj verejnosť šancu odsledovať a odkontrolovať. Nie tak ako pri členoch predstavenstva VšZP, kde o procese a kvalite výberu nevieme oficiálne nič. Poznáme len víťazov a nič viac. Nevieme kto bol vo výberovej komisii, ako boli posudzované kritériá, nepoznáme hodnotenie komisie, mená všetkých kandidujúcich, spolu s ich životopisom a referenciami, aký mali projekt rozvoja VšZP, ako sa prezentovali a pod. V tomto prípade to bola nevyužitá šanca.
Nevidím do kuloárov a nevidím ani do hláv súčasných vedúcich funkcionárov MZ SR, z akých informácií čerpajú a aké majú pohnútky a zámery do budúcnosti.
Môžem hodnotiť NCZI z pohľadu spolupráce s našim inštitútom a spolupráca v oblasti dátovej otvorenosti sa pod vedením pána Blaškovitša zlepšila a skvalitnila. Treba tiež pochváliť aj urýchlenie spustenia e-Zdravia, s čím v tom období len málokto počítal.
Dôležité je, aby sa nerobili len zmeny pre zmeny, ale aby sa dosahovali lepšie výsledky vo verejnej správe.
Otázka (Barbara Zmušková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som sa vás spýtať na váš názor na koncepciu zákona o pomoci s nájmami. Tentokrát by sme sa na to chceli pozrieť zo strany prenajímateľov.
Odpoveď Petra Goliaša:
Je to individualne, pre niektore firmy moze byt problem kazdy tyzden, celkovo by to ale nemal byt rozhodujuci existencny faktor.
Vstup statu do najomnych kontraktov je na hrane, kedze znevyhodnuje prenajimatelov. Na druhej strane prenajimatelia by mali byt menej zranitelni, kedze ide o ich prijem z majetku a nie z prace. Naproti tomu najomcovia su odkazani na prijem z prace, ktoru museli kvoli koronakrize obmedzit.
Otázka (Peter Madro, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, prípravujem článok o tom ako sa dá obísť štátnu karanténu a či je správna, no ako si s tým celým šťát dal rady a chcel by som vás poprosiť o stanovisko ku tomu ako si poradilo Slovesnko s hranicami a následným použitím eKarantény. Zdá sa, že ak by malo Slovensko dostatočné kapacity tak by asi ani nešlo po ceste aplikácie. V Čechách spustili aplikáciu ešte začiatkom mája, my sme ju do obchodov apple a google dostali až skoro v júni a vlastne sme uvaznili tých ľudí, ktorí si mysleli, že už môžu prísť domov no kvôli komplikáciam na hraniciach skončili na 14 dní v domácej karanténe.
Odpoveď Dušana Zachara:
Protiepidemiologický dohľad a kontrola ľudí prichádzajúcich na Slovensko bola legitímna, avšak realizácia týchto opatrení v niektorých prípadoch zlyhávala. V niektorých prípadoch bola tiež atakovaná dôstojnosť ľudí vracajúcich sa domov a dostatočne sa neeliminovalo riziko, že v štátnej karanténe sa koronavírus nebude šíriť aj na pôvodne neinfikovaných. Toto spolu s faktom, že vlastným občanom neponúkol štát v niektorých prípadoch dôstojné a bezpečné ubytovanie, resp. ich nechal neúmerne dlho a neinformovaných čakať v zlých podmienkach na hranici, považujem za manažérske zlyhania.
Aj z toho dôvodu vítam zavedenie e-karantény. Je to určite správne riešenie.
Otázka (Lucia Lauková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, veľmi pekne by som Vás chcela poprosiť o vyjadrenie k téme kurzarbeitu. Limit na kurzarbeit má ísť na 1032 eur. Slovensko sa podľa informácií HN pýtalo Európskej komisie na možnosť zvýšenia stropu pri kurzarbeite. Dostali sme vraj zelenú. Ekonomický krízový štáb teraz ako poradný orgán rokoval o sume. Podľa informácií HN bude nový strop určený na 1 032 eur, čo je maximálna podpora v nezamestnanosti. Vyšší strop by nemal pre štát logiku. Podobný postup navrhovali aj priemyselné zväzy. Teraz je na ťahu ministerstvo práce. Otázky:
Odpoveď Petra Goliaša:
V ramci ek. krizoveho stabu sme davali odporucanie na zasadne zvysenie prispevkov vratene kurzarbeitu. Tiez sme odporucali umoznit prechod medzi roznymi formami kurzarbeitu, pretoze sa ex post menili podmienky. Zachovanie stropu je spravne, vratane vazby na max. davku v nezamestnanosti. Z pohladu verejnych financii sa neopkati vyplacat vyssie prispevky. Klucove je motivovat firmy aj zamestnancov, aby aspon docasne neprepustali, teda aby nebolo vyhodne prejst na davky v nezamestnanosti. Firmy usetria na ofstupnom, udrzia si pracovnu silu a stat to nestoji viac, ako keby vyplacal davky. Navyse ma cerpanie pomoci obmedzeny vplyv na deficit verejnych financii, kedze prispevky idu z vacsej casti z eurofondov.
Co sa tyka dalsich opatreni, pozrite moj FB, kde som zverejnil cast odporucani z ek. kriz. stabu.
V clankoch chybne uvadzate, ze vlada ocakavala vynalozit na opatrenia na udrzanie zamestnanosti miliardu eur mesacne. Citujem z dokumentov schvalenych vladou 14. aprila:
Dolozka vplyvov: “Odhadujeme, na realizáciu opatrení 1. – 4. v rámci projektu na podporu udržania zamestnanosti mesačné výdavky vo výške 553 mil. eur.”
Analyza vplyvov na rozpocet verejnej spravy: “Náklad na opatrenia predstavuje sumu vo výške 1 382,5 mil. eur na obdobie trvania mimoriadnej situácie v mesiacoch marec – máj.”
Zdroj
Predpoklad bol: 276,5 mil. eur na marec (polka mesiaca) + 553 na april + 553 na maj = 1382,5 mil. eur na marec az maj
Vlada 20. maja obdobie cerpania predlzila aj na jun a jul pricom odhad celkovych vplyvov vo vyske 1382,5 mil. eur ostal nezmeneny.
V tej miliarde mesacne, ktoru vlada na zaciatku komunikovala, su zaratane aj dalsie formy pomoci ako napriklad pandemicke PN a OCR ci odklady danovych priznani.
Otázka (Katarína Kurtanská, Nový Čas)
Dobrý deň, po raste, ktorý sa držal od roku 2010, sa reálny hrubý domáci produkt medziročne znížil v stálych cenách o 3,7 % . (údaje za 11. štvrťrok zvbrejnil ŠÚ). Pribúdajú prípady hromadného prepúšťania, rastie nezamestnanosť.
Otázka (Lucia Lauková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, veľmi pekne by som Vás chcela poprosiť o stanovisko pre Hospodárske noviny k problematike znovuotvárania obchodov v nedeľu.
Odpoveď Petra Goliaša:
Trvale zavretie obchodov v nedelu by zhorsilo komfort pre nakupujucich, ktori by sa museli predzasobit alebo by nakupovali menej. Vypadok trzieb by pocitili najmä obchody v turistickych oblastiach a tiez blizko hranic, kde sa da vycestovat za nakupmi do zahranicia. Pokles trzieb by sa odrazil na znizenych platoch predavacov alebo na poklese ich poctu a tiez na znizenych danovych prijmoch statu.
Rozhodnutie ci pracovat alebo nepracovat v nedelu by malo byt ponechane na dohodu medzi obchodnikmi a ich personalom. Stat ho moze ovplyvnovat regulaciou povinnych priplatkov za pracu v nedelu.
Otázka (Barbara Zmušková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som sa vás spýtať na model preplácania nájmov, ktorý podľa našich zistení včera schválila koaličná rada. Malo by to fungovať takto:
Vy ste mi naposledy písali, že podľa vás by sa do tejto problematiky štát nemal pliesť vôbec. Pán Sulík vyrátal, že pri 45% preplácaní by to štát stálo 200-miliónov. Je tento výdavok teda podľa vás nadbytočný? Môže to podľa vás narušiť už existujúce dohody medzi prenajímateľmi a nájomníkmi? Aké problémy v tom ešte vidíte?
Odpoveď Petra Goliaša:
Dobry den, ak do toho stat vstupi, malo by to byt podmienene vyraznou zlavou z najomneho, napriklad aspon o 40 %. Da sa totiz predpokladat, ze k vyraznym zlavam by pre krizou postihnute firmy doslo, aj ak by stat najomne nedotoval.
Otázka (Ján Beracka, Trend)
Dobrý deň, pre týždenník Trend, pripravujem text týkajúci sa ekonomickej situácie spojenej s otváraním ekonomiky, ktoré ide zatiaľ rýchlejšie ako sa očakávalo. Rád by som Vás do tohto textu oslovil, chcel by som Vás poprosiť o odpovede na nasledujúce otázky:
Odpoveď Petra Goliaša:
Ludia ja firmy budu minat menej, kedze kriza im sposobuje ekonomicke straty a pokles prijmov. Navyse sa budu snazit vytvorit si vyssie rezervy do buducnosti pre pripad opakovania dalsich kriz. To sa odrazi na pomalsom zotaveni ekonomiky aj pomalsom poklese vypadku danovych prijmov. Verejne financie tak budu pod tlakom pocas niekolkych nasledujucich rokov.
Narast deficitu a verejneho dlhu prinuti vladu skor ci neskor prijimat usporne opatrenia. Cim neskor sa tak stane, tym bolestivejsie budu nasledky.
Z pohladu dlhodobej udrzatelnosti verejnych financii je klucove opravit dochodkovy system a zastavit zadlzovanie v zdravotnictve. INEKO odporuca zrusit trinaste dochody aj stropy na dochodkovy vek, pricom mozu byt zachovane aj posilnene opatrenia na ochranu starsich ludi ohrozenych chudobou. V zdravotnictve by mala byt prijata stratifikacia nemocnic na zaklade kriterii kvality a efektivnosti a tiez zavedena transparentna spoluucast za vybrane tovary a sluzby spolu so stropmi na ochranu chorych a socialne slabsich.
Dolezite je, aby sucasne boli realizovane reformy na posilnenie ekonomickeho rastu. Treba zlepsit podnikatelske prostredie, spruznit trh prace, vylepsit danovy system, aby Slovensko bolo atraktivnejsie pre investorov. Klucove budu aj reformy vo vzdelavani a boj proti korupcii.
Otázka (Michaela Džomeková, SITA)
Dobrý deň, píšem Vám v súvislosti s výsledkami slovenských žiakov v PISA vo finančnej gramotnosti. Chcela by som sa opýtať ako hodnotíte výsledok, že slovenskí žiaci sa zlepšili, no stále sú na chvoste rebríčka.
Odpoveď Petra Goliaša:
Prieskum ukazuje vysoky vplyv rodicov a tiez internetu na vysledky ziakov, naopak vplyv ucitelov je nizky. To nasvedcuje, ze potencial na rozvoj financnej gramotnosti pocas vyucovania v skolach nie je dostatocne vyuzity. Prieskum tiez ukazal velku skupinu najviac rizikovych ziakov, ked zhruba kazdy piaty nema ani zakladne schopnosti riesit financne otazky. Na vysledky maju pritom v porovnani so zahranicim nadpriemerny vplyv socialno-ekonomicke faktory. Problemy s financnou gramotnostou maju teda najmä ziaci z chudobnejsich rodin. Prave ti su najviac odkazani na kvalitne formalne vzdelavanie. Ak by v skole ziskali aspon zakladne financne zrucnosti, stuplo by aj postavenie Slovenska v tomto rebricku. A co je klucove, prave najzranitelnejsi ludia by robili menej zlych financnych rozhodnuti, ktore neraz mozu negativne poznacit cely ich zivot.
Otázka (Ivan Šuplata, Nový Čas)
Pekný deň prajem, poprosím zodpovedať otázku, už sme spolu podobnú tému riešili: ČO MÔŽE ZNAMENAŤ ODKLAD OPERÁCIÍ A VYŠETRENÍ, DÁ NEJAKO ODHADNÚŤ O KOĽKO SA MÔŽU POSUNÚŤ, PREDĹŽIŤ ČAKACIE LISTINY…? (Kedže posledné cca. 2 mesiace sa vykonávali v obmedzenom režime , je prirodzené, že sa nakopili. Keď sa začnú vykonávať bude treba viacej úkonov a kapacita je bežná ako bola predtým. )
Odpoveď Dušana Zachara:
Závisí to od kapacít (personálnych, materiálno-technických, finančných), ako aj od možnosti a schopnosti využiť potenciál zvyšovania výkonnosti a efektívnosti. Ak zostanú tieto faktory nezmenené, tak môžeme očakávať predĺženie čakacích dôb o dni, týždne, prípadne mesiace, počas ktorých nebola poskytovaná plnohodnotná zdravotná starostlivosť.
Otázka (Barbara Zmušková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som sa vás spýtať na váš názor jednak na problematiku preplácania nájmov pre zatvorené prevádzky. Mnohí podnikatelia, najmä v gastroprevádzkach, avizujú, že bez preplácania nájmov môžu až skrachovať.
Odpoveď Petra Goliaša:
Pri najomnom by stat mal nechat väcsi priestor na dohodu prenajimatela a najomnika. V ich zaujme je pokracovat v najomnom vztahu a teda aj dohodnut sa na korektnych docasnych zlavach z najomneho. Z pohladu prenajimatelov navyse ide o prijem z kapitalu, nie z prace. Akutnost statnej pomoci preto nie je taka vysoka. Paradoxne, uvahy o dotovani najomneho oddaluju dohody o zlavach, kedze motivuju prenajimatela drzat povodne ceny v nadeji na zisk dotacie.
Skorsie otvorenie obchodov podporujem, aj som ho odporucal. Epidemiologovia este chcu odlozit otvaranie obchodov, ktore nemaju vstup zvonka, co sa tyka najmä obchodnych centier. Ak vsak nedojde k vyraznejsiemu narastu nakazy, odporucam ich otvorenie uz v dalsej faze.
Zrychlenie otvarania odporucam aj pri skolkach a skolach, kedze ich zatvorenie viaze vyznamnu cast pracovnej sily a zvysuje nerovnosti vo vzdelavani. V okresoch, kde doteraz nebol nakazeny ziadny clovek, by mohli byt skolky, skoly aj restauracie otvorene prakticky ihned. Ak by sa potvrdilo, ze to nevedie k sireniu nakazy, mohli by byt v dalsej faze otvorene aj vo zvysku krajiny.
Otázka (Martina Klasekova, Dennik E)
Ahoj Peto, chcela by som ta ako clena ekonomickeho krizoveho stabu poprosit o nazor do Dennika E. Zaujima ma myslienka srotovneho.
Odpoveď Petra Goliaša:
Srotovne by malo vyznam iba koordinovane v celej EU. Na urovni jedneho statu to nema velky vyznam, kedze by to znamenalo len maly narast celkovej spotreby. Navyse v pripade jedneho statu ide do velkej miery o dotovanie aut vyrobenych v zahranici. To ciastocne plati aj pri srotovnom na urovni EU, pokial by sa vztahovalo aj na nove auta dovezene z tretich krajin.
Srotovne dotovane z verejnych zdrojov by prenieslo cast buducej spotreby do sucasnosti, co by pomohlo ozivit vyrobu automobilov. Samozrejme, v buducnosti by ta spotreba chybala, s cim by mali aj automobilky pocitat. Pre Slovensko by koordinovane srotovne mohlo byt vyhodne, kedze automobilova vyroba u nas patri medzi hlavne priemyselne odvetvia.
Ekonomicky je srotovne vyhodne len ak by bez neho nedoslo k dostatocne rychlemu oziveniu spotreby. Dotacie, ktore by stat inak pouzil na podporu ludi bez prace, moze pouzit na srotovne. Argumentom proti je ale diskriminacia inych sektorov, ktore podobnu dotaciu nedostanu.
Z pohladu zivotneho prostredia je prinosom rychlejsie stiahnutie starych aut s vysokymi emisiami z trhu.
Elektricke auta su este stale drahsie ako klasicke. Ich vplyv na emisie navyse zavisi od energetickeho mixu krajin. Cim viac elektriny sa vyraba z uhlia, tym su elektricke auta mensim prinosom pre zivotne prostredie. Okrem toho nove auta s tradicnym pohonom uz maju podstatne nizsie emisie. Preto by srotovne nemalo podporovat len elektricke auta, ale rovnako vsetky nove auta s nizkymi emisiami.
Na stabe sme o tom zatial hovorili len okrajovo.
Otázka (Dominika Zúborová, TASR)
Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť, ak by to bolo možné, či by ste sa pre TASR mohli vyjadriť k bodu PVV o raste výdavkov na zdravotníctvo. Vláda SR sa zaväzuje odpolitizovať financovanie zdravotníctva a zabezpečí výrazný nárast celkových výdavkov s cieľom čo najrýchlejšie dosiahnuť priemer v EÚ, v rámci možnosti verejných financií (ideálne s nárastom 0,3 percentuálneho bodu HDP ročne). Zároveň zabezpečí stabilitu a predvídateľnosť financovania. Súčasťou rozpočtu je vopred definovaný balík peňazí na investície. Vláda sa zároveň zaväzuje dôsledne presadzovať princípy hodnoty za peniaze s cieľom zlepšiť efektívnosť a výsledky v zdravotníctve pre občanov. Celkovo k bodu reformy financovania zdravotnej starostlivosti by som vás chcela poprosiť o názor, či si myslíte, že takáto definícia nie je príliš všeobecná, ďalej, či si myslíte, že sa to bude dať naplniť a či takýto druh financovania možno považovať za rozumný.
Odpoveď Dušana Zachara:
Áno, mnohé body v zdravotníckom programe vlády sú vágne a je ťažké zistiť, akým spôsobom ich chce minister Krajčí a spol. plniť. Charakteristickou črtou programu vlády v zdravotníctve je, že oveľa viac ako zodpovedný prístup k dlhodobej udržateľnosti systému sa uprednostňujú opatrenia, ktoré sú páčivé, možno niekto by ich nazval až populistické, a ktoré si vyžadujú nemalé prostriedky. Opatrení, ktoré by na druhej strane znižovali výdavky, je v PVV ako šafranu. Obrovský problém zadlžovania štátnych nemocníc ako keby ani neexistoval. Ministerstvo vsádza všetko nato, že získa do sektoru výrazne viac zdrojov zo štátneho rozpočtu („ideálne nárast o 0,3 percentuálneho bodu HDP ročne“). Komu ich však zoberie, nevedno (v jednom rozhovore s ministrom zaznela asi univerzálna odpoveď skoro všetkých ministrov hľadajúcich dodatočné zdroje do ich rezortov, že je ich možné nájsť v lepšom výbere DPH). A či to vôbec bude stačiť aspoň na časť rozšafných sľubov v čase po koronakríze? Pritom celkový objem peňazí v zdravotníctve nie je jeho najväčším problémom. Tým sú zdravotnícke výsledky, rozdelenie zdrojov v sektore, neefektívnosti v procesoch a zle nastavené motivácie. PVV uvádza, že sa vláda „zaväzuje dôsledne presadzovať princípy hodnoty za peniaze s cieľom zlepšiť efektívnosť a výsledky v zdravotníctve pre občanov“, a „merať prínos každého vynaloženého eura“. Chvályhodné. Uvidíme však až v praxi, či to nie je len fráza, ktorú sa politici naučili, že sa „v dobrej spoločnosti“ vyžaduje spomenúť.
Na investičné plány v nemocničnom sektore má byť každoročne v rozpočte vopred definovaný objem financií, čo je dobré. Musia byť však stanovené transparentné pravidlá prideľovania týchto zdrojov, ktoré budú posudzované na základe hodnoty za peniaze. Aj to je súčasťou stability a predvídateľnosti financovania, čo dlhodobo požadujú mnohí aktéri v zdravotníctve. Túto deklaráciu je možné nájsť aj v PVV. Rizík v súvislosti s napĺňaním cieľov je však aj mimo koronavírusu až príliš mnoho. Zdravotnícky program tejto vlády ich skôr zvyšuje.
Otázka (Lenka Dale, ParlamentneListy.sk)
Dobrý deň, chela by som to viesť formou rozhovoru s Vami. Preto Vám posielam 5 otázok.
Odpoveď Dušana Zachara:
Otázka (Tibor Habo, Aktuality.sk)
Dobrý deň, som redaktorom spravodajského portálu Aktuality.sk. Chcem Vás osloviť k téme programového vyhlásenia novej vlády. Vláda v tomto vyhlásení chce na jednej strane bojovať s byrokraciou a zabezpečiť fungujúcu verejnú správu. Na druhej strane chce zriadiť 18 nových inštitúcií/orgánov (príloha).
Odpoveď Petra Goliaša:
Bolo by vhodne, aby zakladanie novych uradov sprevadzalo aj zostihlenie a zefektivnenie existujucich uradov. Podobne si to vlada dala za zaväzok v oblasti regulacii:
“Zavedieme povinnosť predkladateľov nových regulácií v prvej fáze nezvyšovať a následne znižovať regulačné zaťaženie v ich kompetencii. Súčinnosťou od 1. 1. 2021 vláda zavedie princíp „1 in –1 out“ a s účinnosťou od 1. 1. 2022 princíp „1 in -2 out“. Každá novo zavádzaná regulácia v oblasti hospodárskej politiky bude mať vyčíslený finančný vplyv nárastu administratívnej záťaže na podniky aj na občanov a zároveň navrhnutý ekvivalentný pokles (1 in 1 out), respektíve dvojnásobný pokles (1 in 2 out) administratívnej záťaže.”
Nemusel. To zavisi od naplne prace a vykonu tych uradov a tiez skrtov v menej efektivnych uradoch. V poslednych rokoch napriklad vzniklo viacero analytickych utvarov, ktore su rozhodne prinosom pre verejnu spravu. Tym nechcem povedat, ze vsetky nove urady budu prinosom. Na to nemam dostatok informacii. Radil by som skor opatrnost pri ich zakladani a aj spätne vyhodnocovanie, ci plnia svoj ucel.
Otázka (Šimon Jeseňák, .týždeň)
Ahoj Peter, mal by si prosím čas na krátke stanovisko k tejto otázke? Matovič v nedeľu povedal: Na otázku, či by chcel, aby obchody zostali zatvorené v nedeľu aj po koronakríze, uviedol, že by to chcel. „Dohoda v koalícii je taká, že je to dočasné opatrenie len počas koronakrízy, najmä pre postoj SaS,“ dodal.
Odpoveď Petra Goliaša:
Trvale zavretie obchodov v nedelu by zhorsilo komfort pre nakupujucich, ktori by sa museli predzasobit alebo by nakupovali menej. Vypadok trzieb by pocitili najmä obchody v turistickych oblastiach a tiez blizko hranic, kde sa da vycestovat za nakupmi do zahranicia. Pokles trzieb by sa odrazil na znizenych platoch predavacov alebo na poklese ich poctu a tiez na znizenych danovych prijmoch statu.
Rozhodnutie ci pracovat alebo nepracovat v nedelu by malo byt ponechane na dohodu medzi obchodnikmi a ich personalom. Stat ho moze ovplyvnovat regulaciou povinnych priplatkov za pracu v nedelu.
Otázka (Peter Madro, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcem sa spýtať ako poisťovne vnímajú prestrelku okolo programového vyhlásenia vlády a unitárneho systému poistenia? Poslankyňa Jana Cigániková (SaS) odmieta podporiť programové vyhlásenie vlády, prekážkou má byť tzv. unitárny systém zdravotného poistenia. Podľa ministra zdravotníctva Mareka Krajčího (OĽaNO) s tým súhlasili všetci koaliční partneri. Šéf rezortu zdravotníctva odmieta, že by zavedením unitárneho systému prišlo k vyvlastňovaniu súkromných poisťovní. „My chceme, aby to čo si platí občan spravoval štát. A súkromný sektor by ponúkal len zdravotné pripoistenie, teda nadštandardné služby,“ vysvetlil Krajčí.
Odpoveď Dušana Zachara:
Na Slovensku potrebujeme zvyšovať konkurenciu a súťaž medzi zdravotnými poisťovňami, aj vstupom nových hráčov na trh, potrebujeme lepšie regulovať zisk poisťovní plnením nároku pacientov, a nie sa vracať roky dozadu a replikovať chyby Roberta Fica v ťažení proti pluralite v zdravotnom poistení. Nezmyselným vracaním sa k téme unitárneho systému ako keby sme zabúdali na dôvody, prečo sme sa pred mnohými rokmi odvrátili od systému jednej monopolnej štátnej poisťovne. Tie dôvody boli kradnutie, neefektívnosti, obrovské dlhy, nesolventnosť, klientelizmus, slabé inovácie a výsledky a pod.
Otázka (Jana Andelova, Zdravotnícke noviny)
Srdecne pozdravujem, mozem poprosit o reakciu? Zachytila som članok v Financial Times, kde sa pise, že vdaka prebytku lozok sa dari Nemecku tak dobre bojovať proti koronavirusu. Dlhe roky bolo nemecke zdravotníctvo niektorymi ekonomami a politikmi kritizovane za nizku vytazenost nemocnicnych lozok a celkovo za prebytok nemocnic. Určite nejde uspech pripisovať len tomu (ak vobec), ale chcela som sa opytat,
Odpoveď Dušana Zachara:
Otázka (Michaela Džomeková, SITA)
Dobrý deň, chcela by som sa opýtať ako hodnotíte programové vyhlásenie vlády v oblasti vzdelávania, vedy a výskumu. Malo byť v jeho rámci ešte niečo zahrnuté, respektíve sú všetky potrebné oblasti obsiahnuté? Stanovili si podľa Vás zrealizovateľné ciele?
Odpoveď Petra Goliaša:
Program v oblasti vzdelavania a vedy obsahuje najmä ramcove ciele, ktore su sice spravne, ale väcsinou su formulovane vseobecne, preto bude tazke vyhodnotit ich plnenie. Je tam ale aj niekolko konkretnejsich zamerov:
Ak by doslo k vyraznemu posunu pri plneni tychto zamerov, znamenalo by to podstatne zvysenie kvality, dostupnosti aj atraktivnosti vzdelavania a vedy. Skoda, ze program nesiel este do konkretnejsieho pomenovania nastrojov.
Otázka (Ján Zošák, Lekárnik)
Dobrý deň! Radi by sme Vás oslovili s prosbou o vyjadrenie pre časopis Lekárnik. Do májového čísla pripravujeme text o programovom vyhlásení vlády – časť Reforma liekovej politiky a zdravotných technológií, ktorá sa najviac týka našich čitateľov. Boli by sme veľmi radi, keby ste si našli chvíľu čas a aspoň stručne odpovedali na nasledujúce otázky:
Odpoveď Dušana Zachara:
Pre nás je úmysel zaviesť demograficko-geografické kritériá na otvorenie novej lekárne nepochopiteľný. Opodstatnenosť takejto štátnej regulácie nie je postavená na žiadnom robustnom medicínskom dôkaze, že je to v prospech pacienta. Práveže sa tým obmedzí zlepšovanie dostupnosti lekárenských služieb a zásahom štátnej moci sa ochránia jestvujúci poskytovatelia pred novovstupujúcimi subjektmi na trh, čím sa limituje konkurencia. Tiež nás zarazilo a nie je nám jasné, prečo program vlády obsahuje úvahu o zriadení štátnej distribučnej spoločnosti na dodávku liekov a zdravotníckych pomôcok.
Na druhú Vašu otázku je takmer nemožné odpovedať. Programové vyhlásenie súčasnej vlády (PVV) v oblasti zdravotníctva je síce viac ako dvojnásobne dlhšie ako zdravotnícky program predošlej vlády, ale čo sa týka konkrétnosti jednotlivých opatrení sú si podobné. Plány Matovičovej vlády v zdravotnej politike sú častokrát len naznačené, resp. príliš všeobecne formulované. Účinná verejná kontrola a hodnotenie plnenia programu bude preto veľmi komplikované. Takisto ťažké, ba väčšinou nemožné je z PVV zistiť, akým spôsobom chce minister Krajčí a spol. deklarované sľuby plniť. Na ilustráciu uvádzame príklad: „Vláda zrealizuje inovatívne spôsoby manažovania a financovania všeobecnej zdravotnej starostlivosti.“ Oveľa zaujímavejšie a obsahovo prínosnejšie by bolo, keby sme dostali informáciu, akým spôsobom, akými konkrétnymi opatreniami sa to má docieliť.
Charakteristickou črtou zdravotníckeho programu vlády je, že oveľa viac ako zodpovedný prístup k dlhodobej udržateľnosti systému uprednostňuje opatrenia, ktoré sú ľúbivé, možno niekto by ich nazval až populistické, a ktoré si vyžadujú nemalé prostriedky. Opatrení, ktoré by na druhej strane znižovali výdavky, je v PVV ako šafranu. Riziko, že sa dajú vládne plány v oblasti zdravotníctva rozumne ufinancovať, je aj mimo vplyvu koronakrízy až príliš vysoké.
Otázka (Jana Liptáková, The Slovak Spectator)
Dobry den, pre The Slovak Spectator pripravujem clanok o programovom vyhlaseni vlady (PVV) v oblastiach hospodarskej a fiskalnej politiky. Rada by som v clanku uviedla aj vyjadrenia za INEKO. Poprosila by som Vas o strucne odpovede do zajtra obeda, ak by to bolo mozne.
Odpoveď Petra Goliaša:
Program vlady v oblasti dani a verejnych financii hodnotim pozitivne. Obsahuje zaväzok zlepsit udrzatelnost verejnych financii, znizit danovo-odvodovu zataz ludi s nizkym prijmom a vypadky v prijmoch kompenzovat zvysenim nepriamych, majetkovych a environmentalnych dani. Kladie vysoky doraz na dodrziavanie principu hodnoty za peniaze, analytickeho posudenia vydavkov, vyssej transparentnosti pri zostavovani rozpoctu, zavedenie vydavkovych stropov, posilnenie 3-rocneho rozpoctovania, doraz na sledovanie meratelnych cielov ci zvysenie efektivnosti pri vybere dani.
Mnohe z tychto opatreni INEKO dlhodobo odporuca, preto sme radi, ze sa dostali aj do vladneho programu.
Verejne financie sa v dosledku korona krizy dostavaju pod obrovsky tlak. Prioritou preto musi byt zabezpecenie ich dlhodobej udrzatelnosti. Ak by vlada nic nerobila, hrozil by nam rozvrat uz v priebehu par rokov. Navrhnute systemove riesenia su spravne. Bude nutne, aby ich sprevadzali konkretne konsolidacne opatrenia, ktore by mali zahrnat aj znizovanie verejnych vydavkov. Tu je program vlady zatial nekonkretny. Prehodnotenie vydavkovych priorit by podla odporucani INEKO malo platit uz od tohto roka. Zahrnat by malo zrusenie trinastych dochodkov, ako aj verejnych obstaravani, ktore su menej naliehave alebo neefektivne. Sucasne treba znizit rast vydavkov na platy vo verejnej sfere. Napriklad bude potrebne prehodnotit nerealne stedry platovy automat v zdravotnictve. Z pohladu dlhodobej udrzatelnosti verejnych financii je klucove zrusit stropy na dochodkovy vek alebo aspon vyznamne znizit ich dopad na rozpocet verejnej spravy.
Program obsahuje v zasade spravne nastroje na zlepsovanie podnikatelskeho prostredia. Ci uz je to jednoduchsi danovy system, pruznejsi zakonnik prace, nizsia administrativna zataz alebo prehladnejsie regulacie. Skutocny vplyv bude zalezat na realizacii konkretnych krokov. Pozitivom je snaha o systematicke zlepsovanie, ktore by malo viest k posunu Slovenska aj v medzinarodnych rebrickoch. Tato oblast bola dlhe roky zanedbavana, preto treba prijat mnozstvo opatreni, aby sme dobehli zameskane. Program je ambiciozny najmä co sa tyka znizovania administrativnej zataze. Zaväzok prijimat nove regulacie len po odstraneni jednej alebo dvoch starych, moze byt narocne splnit.
Otázka (Dariusz Kalan, Tygodnik Powszechny)
Dobrý deň, volám sa Dariusz Kalan, som poľský novinár, a pripravujem reportáž o
tom, ako Slovensko bojuje s koronavírusom pre poľský týždenník „Tygodnik Powszechny”. Chcel by som sa opýtať, či nechceli by ste sa vyjadriť k tej to teme? A tiež k teme ekonomických dôsledok tejto krízy pre Slovensko.
Odpoveď Dušana Zachara:
Velmi rad sa vyjadrim. K teme koronakrizy som prednedavnom napisal clanok pre Zdravotnicke noviny, z ktoreho mozete cerpat a citovat.
Ak by ste potrebovali odpovedat na konkretne otazky, som vam cez mail k dispozicii.
Co sa tyka ekonomickych dosledkov krizy na Slovensko, tu by som Vam odporucil kontaktovat nasho riaditela Petra Goliasa, ktoreho pridavam do kopie tohto mailu. Stal sa clenom poradneho ekonomickeho krizoveho stabu pri Urade Vlady SR, takze on bude v tejto teme dobrym respondentom.
Otázka (Ivan Šuplata, Nový Čas)
Pekný deň prajem, môžem poprosiť o zodpovedanie otázky. Slovensko patrí v tzv. odvrátiteľných úmrtiach nie práve k najlepším krajinám. V súčastnosti je celý náš zdravotný systém zameraný na boj s COVID-19 a ostatné ochorenia sa dostali do úzadia. Ostatné choroby si však nedali pauzu. Otázka:
Odpoveď Dušana Zachara:
Áno, ak by obmedzenia v poskytovaní zdravotnej starostlivosti trvali príliš dlho, tak by to mohlo mať v dlhšom horizonte aj negatívny efekt na zdravotný stav obyvateľstva. Treba si však aj uvedomiť, že na Slovensku navštevujeme lekárov v porovnaní s ostatnou Európou príliš často, takže je tam aj veľa zbytočných návštev, ktoré teraz odpadli, zároveň aj poskytovanie zdravotnej starostlivosti môže byť určitým percentom rizikové (nemocničné nákazy, chyby pri liečení, nevhodné interakcie liečiv a pod.), zároveň fungujú urgentné príjmy nemocníc a poskytovanie akútnej starostlivosti, takže si myslím, že súčasná krízová situácia ešte nemusí znamenať pri krátkodobom pohľade nejaký výraznejší nárast úmrtí (okrem smutných jednotlivých prípadov, kedy napr. neprišla, resp. meškala záchranka, lebo nemala dostatok ochranných pomôcok). Túto tézu podporuje aj odborná literatúra, ktorá hovorí, že v priebehu štrajkov lekárov vo svete nenastal nárast v úmrtiach pacientov. Stav úmrtí buď zostal nezmenený, alebo dokonca klesol. Ale je to len krátkodobý pohľad.
Opatrenia a obmedzenia prijaté v oblasti zdravotníctva v úvodnej fáze boja proti koronavírusu boli potrebné, ale teraz treba pri dodržiavaní prísnych hygienických pravidiel otvárať aj zdravotníctvo pre liečbu chronicky chorých, život neohrozujúce stavy a plánované operácie.
Otázka (Barbara Zmušková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som sa vás spýtať na váš názor na programové vyhlásenie vlády, konkrétne časť, ktorá sa týka podnikateľského prostredia. Zaujali ma tieto body:
Odpoveď Petra Goliaša:
Zakladne nastroje na zlepsovanie podnikatelskeho prostredia su spravne. Ci uz je to jednoduchsi danovy system, pruznejsi zakonnik prace, nizsia administrativna zataz alebo prehladnejsie regulacie. Pozitivom je snaha o systematicke zlepsovanie, ktore by malo viest k posunu Slovenska aj v medzinarodnych rebrickoch. Tato oblast bola dlhe roky zanedbavana, preto treba prijat mnozstvo opatreni, aby sme dobehli zameskane. Program je ambiciozny najmä co sa tyka znizovania administrativnej zataze. Zaväzok prijimat nove regulacie len po odstraneni jednej alebo dvoch starych, moze byt narocne splnit.
Otázka (Zina Olahova, SITA)
Pekny den, chcela by som sa spytat, ako hodnotite PVV z hladiska podnikatelskeho sektora.
Odpoveď Petra Goliaša:
Program vlady je v tejto oblasti ambiciozny, najmä co sa tyka znizovania administrativnej zataze. Pozitivom je snaha o systematicke zlepsovanie podnikatelskeho prostredia s cielom zlepsit aj postavenie Slovenska aj v medzinarodnych rebrickoch.
Otázka (Michal Pobeha, SITA)
Dobry den, vzhladom na parlamentne rokovanie o programovom vyhlaseni vlady, by som sa Vas chcel opytat, ako vnimate priority vlady v oblasti verejnych financii a dani a zaroven, ci ich povazujete za realizovatelne a realne.
Odpoveď Petra Goliaša:
Program vlady v oblasti dani a verejnych financii hodnotim pozitivne. Obsahuje zaväzok zlepsit udrzatelnost verejnych financii, znizit danovo-odvodovu zataz ludi s nizkym prijmom a vypadky v prijmoch kompenzovat zvysenim nepriamych, majetkovych a environmentalnych dani. Kladie vysoky doraz na dodrziavanie principu hodnoty za peniaze, analytickeho posudenia vydavkov, vyssej transparentnosti pri zostavovani rozpoctu, zavedenie vydavkovych stropov, posilnenie 3-rocneho rozpoctovania, doraz na sledovanie meratelnych cielov ci zvysenie efektivnosti pri vybere dani.
Mnohe z tychto odporucani INEKO dlhodobo odporuca, preto sme radi, ze sa dostali aj do vladneho programu.
Verejne financie sa v dosledku korona krizy dostavaju pod obrovsky tlak. Prioritou preto musi byt zabezpecenie ich dlhodobej udrzatelnosti. Ak by vlada nic nerobila, hrozil by nam rozvrat uz v priebehu par rokov. Navrhnute systemove riesenia su spravne. Bude nutne, aby ich sprevadzali konkretne opatrenia na znizenie verejnych vydavkov. Tu je program vlady zatial nekonkretny. Prehodnotenie vydavkovych priorit by podla nas malo platit uz od tohto roka. Zahrnat by malo zrusenie trinastych dochodkov, ako aj verejnych obstaravani, ktore su menej naliehave alebo neefektivne. Sucasne treba znizit rast vydavkov na platy vo verejnej sfere. Napriklad bude potrebne prehodnotit nerealne stedry platovy automat v zdravotnictve.
Otázka (Stanislava Harkotová, Nový Čas)
Dobrý deň, s kolegom by sme sa chceli bližšie pozrieť na to, ako za sa uplynulé roky rozvíjali regionálne úrady verejného zdravotníctva.
Odpoveď Dušana Zachara:
Štatistiky o počte zamestnancov, v tom lekárov, úradov verejného zdravotníctva, ktorých máme v regiónoch 36 (http://www.uvzsr.sk/index.php?option=com_content&view=section&id=6&Itemid=58) plus centrálny ÚVZ si musíte prácne pozháňať vo výročných správach jednotlivých RÚVZ alebo kontaktovať komunikačný referát. Na jednom mieste som narýchlo túto informáciu nenašiel.
Je pravdepodobné, že slovenské úrady verejného zdravotníctva by privítali personálne posilnenie kvalifikovanými odborníkmi. Je takmer isté, že prilákať lekárov-epidemiológov, a v menšom aj verejných zdravotníkov, na tieto úrady je nadľudský výkon, keďže ich je celkovo na celom Slovensku veľmi málo a ich preferovaným zamestnaním sú ústavné zdravotnícke zariadenia, kde môžu viac zarobiť.
Pre porovnanie, v Nemecku sú podobné problémy. Úrady zdravotníctva (Gesundheitsämter) sú podľa tamojších médií personálne poddimenzované (pracuje tam o tretinu menej lekárov ako v roku 1998; v Berlíne je každé štvrté lekárske miesto na úrade neobsadené), v súvislosti s koronakrízou nestíhajú a úradní lekári zarábajú o 1500 eur menej ako ich kolegovia v nemocniciach. V Nemecku je 380 úradov zdravotníctva, v ktorých pracuje 2500 lekárov. Na milión obyvateľov je to vyše 30 lekárov. Ak by sme to chceli preniesť na Slovensko, muselo by v našich úradoch verejného zdravotníctva pracovať 165 lekárov.
Krízy predstavujú často aj príležitosť na uskutočňovanie dôležitých zmien. Aktuálna pandémia ukazuje, aké dôležité je mať kvalitné dáta, na ktoré sa môžu aktéri, ktorí prijímajú rozhodnutia v zdravotnej politike, a nielen oni, spoľahnúť. Ukazuje, akí dôležití sú epidemiológovia a hygienici a ich sféra pôsobenia, ktorá bola v slovenských nemocniciach v “nekrízovom” čase neraz odstrkovaná na okraj. Prial by som si, aby im, verím, že po úspešnej skúsenosti zvládnutia aktuálnej krízovej situácie pri ohrození verejného zdravia zostala v našich ústavných zdravotníckych zariadeniach posilnená rola, ktorú by následne vedeli využiť napríklad pri odstraňovaní niekedy laxného prístupu ich lekárskych kolegov z iných odborností a presviedčaní o nevyhnutnosti dôslednejšieho sledovania, merania a vykazovania výskytu nozokomiálnych (nemocničných) nákaz. Pri nich totižto na Slovensku nehovoríme pravdu, pričom hlavným garantom správnosti tejto štatistiky majú byť úrady verejného zdravotníctva. Len pre porovnanie, v nemocniciach získané (nozokomiálne) nákazy prispievajú v Európe približne k 110-tisícom úmrtiam ročne (ECDC, 2016), čo je momentálne podobné ako pri ochorení COVID-19.
Otázka (Barbara Zmušková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som sa dopýtať ešte na ten horný strop okolo tisíc eur mesačne. Asociácia priemyselných zväzov kritizuje limit 880 eur v schválenej schéme, pretože podľa nich bude viesť k výpovediam pre kvalifikovanejšie pozície. Vychádza mi, že kým pri 1000 eurovej mzde štátna pomoc celkom sedí do vašich atribútov (aby zamestnanec dostal necelú polovicu ich hrubej mzdy), pri sume napríklad 1500 eur to už nevychádza a zamestnancovi by sa viacej oplatilo ísť na podporu.
Odpoveď Petra Goliaša:
Pri sucasnom nastaveni uz mozu zamestnanci s vyssim prijmom spekulovat, ci by nedostali viac penazi, ak by poberali davku v nezamestnanosti. To by platilo, ak by im zamestnavatel neprispieval na mzdy. Na druhej strane zamestnanci v pripade vypovede riskuju, ze si po vycerpani davky v nezamestnanosti nenajdu pracu. Z pohladu zamestnavatela nie je vyhodne davat vypovede kvoli odstupnemu a tiez kvoli strate ludi, ktorych budu potrebovat po oziveni ekonomiky. Z tohto dovodu su zamestnavatelia motivovani ciastocne prispievat na mzdu zamestnancom s vyssimi mzdami.
Otázka (Barbara Zmušková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, mám na vás otázky ohľadom daňovo-odvodového zaťaženia na Slovensku a pomoci v časoch koronakrízy. Vláda odpustila odvody iba povinne zatvoreným prevádzkam a tiež iba za apríl. Máme ohlasy od firiem, že pomoc, ktorú dostávajú, buď celú, alebo jej veľkú časť posielajú naspäť štátu vo forme odvodov.
Odpoveď Petra Goliaša:
Pomoc statu by mala byt taka, aby sa zamestnancom aj zamestnavatelom oplatilo udrzat pracovne miesta a sucasne aby nevznikol prilis velky vypadok vo verejnych financiach. Pre motivaciu zamestnancov je rozhodujuca vyska podpory v nezamestnanosti a opätovne sance na zamestnanie sa po jej vycerpani. Pre motivaciu zamestnavatelov je rozhodujuca vyska odstupneho a sance na najdenie pracovnej sily po odzneni krizy. Z pohladu verejnych financii je vyhodne poskytovat priame dotacie, ktore nie su vyssie ako pripadna podpora v nezamestnanosti. Sucasne je vyhodne pomahat firmam prioritne zvyhodnenymi uvermi, ktorych navratnost je na rozdiel od priamych dotacii nenulova.
Na zaklade tejto uvahy by zamestnanci mali v cistom dostavat sumu mierne nizsiu ako je davka v nezamestnanosti, na ktoru by im vznikol narok v pripade rozviazania pracovnej zmluvy. To znamena necelu polovicu ich hrubej mzdy s hornym stropom okolo tisic eur mesacne. Pri takejto dotacii sa zamestnancom ani zamestnavatelom neoplati dat vypoved. Zamestnancov by odradzalo riziko, ze si neskor nenajdu pracu a zamestnavatelia by usetrili naklady na odstupne. Pomoc statu by vsak mala byt len na niekolko mesiacov a mala by byt kombinovana s moznostou pre firmy cerpat zvyhodnene uvery na preklenutie najhorsieho obdobia. Cim dostupnejsie by boli uvery, tym nizsie by mohli byt priame dotacie.
Otázka (Martina Rybanská, TASR)
Dobrý deň, chcela by som Vás poprosiť o vyjadrenie. Pripravujem článok o (ne)otváraní ekonomiky, v čom nie je koalícia úplne jednotná.
Odpoveď Petra Goliaša:
Je nevyhnutné vypracovať plán postupného spúšťania ekonomiky. Reštrikcie boli dôležité pre spomalenie šírenia vírusu, čím sme získali čas na prípravu. S plynúcim časom je otváranie ekonomiky čoraz naliehavejšie. Čím dlhšie platia hospodárske reštrikcie, tým väčší tlak vzniká na verejne financie ale aj na hospodárenie firiem a domácností. Civilizovaná spoločnosť nemôže fungovať, ak sa ľudia nedokážu uživiť prácou. Odďaľovanie otvárania zvyšuje dlh, ktorý budeme musieť splácať a zmenšuje priestor na verejné investície či iné potrebné výdavky v ďalšom období.
Východiskom je postupné otváranie obchodov, firiem ale aj škôl pri dodržiavaní hygienických a ochranných opatrení vrátane sociálneho odstupu. Najskôr by mali byť otvorené zariadenia, kde je riziko nákazy najnižšie, teda najmä obchody, kde sa ľudia dlhšiu dobu nezdržujú vo vzájomnej blízkosti. Otváranie tiež môže prebiehať rôznym tempom v rôznych regiónoch. To by umožnilo sledovať jeho dôsledky na menšom území a včasne reagovať na prípadné zrýchlenie šírenia nákazy. Súčasne by sa očakávaný nárast počtu nakazených pacientov, ktorí si vyžadujú hospitalizáciu, ešte viac rozložil v čase.
Podmienkou úspešného otvárania je rozsiahle testovanie a izolovanie nakazených ľudí. Musíme byť pripravení opätovne sprísniť obmedzenia, ak by sa predpokladaný počet hospitalizácií blížil k naplneniu personálnych aj materiálnych kapacít nemocníc. Ďalšou podmienkou je ochrana starších ľudí a iných rizikových skupín, aby sa nedostávali do kontaktu s potenciálnymi nositeľmi nákazy. Osobitný prístup si vyžaduje testovanie a karanténa ľudí prechádzajúcich cez hranice, aby sme vírus nedovážali zo zahraničia.
Otázka (Adriána Majerčínová, Topky.sk)
Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť o odpovede na niekoľko otázok ohľadom “sporu” ministra hospodárstva Richarda Sulíka a premiéra Igora Matoviča.
Odpoveď Petra Goliaša:
Je nevyhnutné vypracovať plán postupného spúšťania ekonomiky. Reštrikcie boli dôležité pre spomalenie šírenia vírusu, čím sme získali čas na prípravu. S plynúcim časom je otváranie ekonomiky čoraz naliehavejšie. Čím dlhšie platia hospodárske reštrikcie, tým väčší tlak vzniká na verejne financie ale aj na hospodárenie firiem a domácností. Civilizovaná spoločnosť nemôže fungovať, ak sa ľudia nedokážu uživiť prácou. Odďaľovanie otvárania zvyšuje dlh, ktorý budeme musieť splácať a zmenšuje priestor na verejné investície či iné potrebné výdavky v ďalšom období.
Východiskom je postupné otváranie obchodov, firiem ale aj škôl pri dodržiavaní hygienických a ochranných opatrení vrátane sociálneho odstupu. Najskôr by mali byť otvorené zariadenia, kde je riziko nákazy najnižšie, teda najmä obchody, kde sa ľudia dlhšiu dobu nezdržujú vo vzájomnej blízkosti. Otváranie tiež môže prebiehať rôznym tempom v rôznych regiónoch. To by umožnilo sledovať jeho dôsledky na menšom území a včasne reagovať na prípadné zrýchlenie šírenia nákazy. Súčasne by sa očakávaný nárast počtu nakazených pacientov, ktorí si vyžadujú hospitalizáciu, ešte viac rozložil v čase.
Podmienkou úspešného otvárania je rozsiahle testovanie a izolovanie nakazených ľudí. Musíme byť pripravení opätovne sprísniť obmedzenia, ak by sa predpokladaný počet hospitalizácií blížil k naplneniu personálnych aj materiálnych kapacít nemocníc. Ďalšou podmienkou je ochrana starších ľudí a iných rizikových skupín, aby sa nedostávali do kontaktu s potenciálnymi nositeľmi nákazy. Osobitný prístup si vyžaduje testovanie a karanténa ľudí prechádzajúcich cez hranice, aby sme vírus nedovážali zo zahraničia.
Otázka (Peter Madro, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcel by som sa vás poprosiť o vyjadrenie k téme len akútnych operácií. Mnoho zubných amulancií je zavretých kvôli koronavírusu. Tam zubári bijú na poplach, že sa im uchádza zisk, lebo robia len akútne prípady a tie im nevynášajú. No keď toto pominie tak kazy zostanú a ľudia sa budú postupne vracať do ordinácií.
Odpoveď Dušana Zachara:
Zubárske praxe nie sú segmentom, ktorý by bol z rozhodnutia štátu povinne zatvorený. Je na rozhodnutí samotných zubných lekárov, ako sa k danej situácii postavia. Takisto ako ostatní podnikatelia, SZČO a zamestnanci môžu byť prijímateľmi štátnej pomoci vo forme príspevkov na náhradu mzdy zamestnanca či na náhradu straty príjmu z dôvodu poklesu tržieb. Samozrejme však chápem, že je problém, keď zubári nemajú k dispozícii dostatok ochranných pomôcok toho najvyššieho stupňa. So zaobstaraním by mal pomôcť štát. Aj zdravotné poisťovne by mohli prispieť k tomu, aby tu bola dostupná zubno-lekárska starostlivosť pre občanov a ambulancie nezatvárali a nekrachovali, lebo to môže byť v konečnom dôsledku drahšie.
Pre zaujímavosť, často a radi sa porovnávame s Nemeckom, lenže tam musia zubní lekári, ak majú zmluvu s poisťovňou, slúžiť aj v tomto krízovom období. Samozrejme, tiež majú problémy s ochrannými pomôckami, tiež im klesol obrat, keďže pacienti chodia menej a tiež žiadajú pomoc od štátu. Ale ordinujú.
Otázka (Simona Lucia Horváthová, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, rada by som sa na Vás obrátila s otázkou pre Hospodárske noviny. Európska komisia chce na budúci týždeň zverejniť usmernenia o návrate do normálneho života, ktoré majú zabezpečiť koordinované ukončenie obdobia izolácie v štátoch EÚ. „Postupné opúšťanie reštriktívnych opatrení môže trvať aj celé mesiace,“ povedal podpredseda EK Maroš Šefčovič. Je známe, že slovenský premiér úvahy o uvoľňovaní odmieta, lebo sme stále v zložitej situácii.
Odpoveď Petra Goliaša:
Restrikcie boli dolezite pre spomalenie sirenia virusu, cim sme ziskali cas na pripravu. S plynucim casom je otvaranie ekonomiky coraz naliehavejsie. Cim dlhsie platia hospodarske restrikcie, tym väcsi tlak vznika na verejne financie ale aj na hospodarenie firiem a domacnosti. Vychodiskom je postupne otvaranie obchodov, firiem ale aj skol pri dodrziavani hygienickych a ochrannych opatreni vratane socialneho odstupu. Najskor by mali byt otvorene zariadenia, kde je riziko nakazy najnizsie, teda najmä obchody, kde sa ludia dlhsiu dobu nezdrzuju vo vzajomnej blizkosti. Otvaranie tiez moze prebiehat roznym tempom v roznych regionoch. To by umoznilo sledovat jeho dosledky na mensom uzemi a vcasne reagovat na pripadne zrychlenie sirenia nakazy. Sucasne by sa v case rozlozil ocakavany narast poctu nakazenych pacientov, ktori si vyzaduju hospitalizaciu.
Podmienkou uspesneho otvarania je rozsiahle testovanie a izolovanie nakazenych ludi, posilnenie personalnych aj materialnych kapacit nemocnic, aby zvladali zvyseny napor pacientov a tiez ochrana starsich ludi a inych rizikovych skupin, aby sa nedostavali do kontaktu s potencialnymi nositelmi nakazy. Osobitny pristup si vyzaduje testovanie a karantena ludi prechadzajucich cez hranice, aby sme virus nedovazali zo zahranicia.
Moznosti koordinacie medzi krajinami zhorsuje rozne tempo sirenia nakazy, rozdiely v zavedenych restrikciach ci rozdiely v pripravenosti zdravotnickych systemov. Dolezite bude sledovat dosledky postupneho otvarania v roznych statoch a informovat o nich aj ostatnych, aby ziskali najlepsie skusenosti a poucili sa z pripadnych chyb.
Otázka (Barbara Zmušková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som sa vás spýtať, trochu špekulačne, na avizované dva režimy pomoci pre veľké firmy. Ak by sme rátali s tým, že sa aplikuje jednak kurzarbeit tak, ako to žiadali firmy (model 60-20-20) a jednak maximálny 540 eurový príspevok na zamestnanca v prípadne poklesu tržieb 80%:
Odpoveď Petra Goliaša:
Za zvazenie este stoji, ci by vlada mohla spolu s bankami rozbehnut uverovy program pre stredne aj velke firmy, cez ktory by mohli rychlo ziskat potrebne peniaze. Islo by o zvyhodnene a statom garantovane uvery na preklenutie najtazsieho obdobia. Vyhodou tohto riesenia v porovnani s priamymi dotaciami je rychlost a tiez vyssia navratnost zdrojov. Mieru dopadov krizy na firmu mozno vyhodnotit az nasledne, comu by sa dodatocne prisposobila vyska uplatnenej zaruky statu. Cim viac by bola firma poskodena, tym menej by musela splacat. Naproti tomu pri priamom dotovani je navratnost nulova, ide teda najmä pri plosnom dotovani o drahe opatrenie.
Viaceri vlani predstavitelia spominaju aj individualnu pomoc firmam. Vyhodou je uspora verejnych zdrojov, kedze pomoc dostanu len vybrane firmy. Na druhej strane rizikom je zdlhave vyhodnocovanie, kto ma podporu dostat a kto nie, co znamena stratu casu. Cas je pritom dolezity. Bez rychlej pomoci hrozi najviac postihnutym firmam hromadne prepustanie ci zanik. Navyse sa domace firmy dostavaju do nevyhodnej pozicie voci zahranicnym konkurentom, ktori uz pomoc cerpaju.
O volbe medzi avizovanymi nastrojmi nechcem spekulovat, pokial nie su zname detaily.
Otázka (Michaela Džomeková, SITA)
Dobrý deň, píšem Vám v súvislosti s vyhlásením Združenia výskumne a technicky orientovaných univerzít (Združenia V7) a Slovenskej akadémie vied. V ňom vyzývajú k celospoločenskej diskusii o prehodnotení modelu financovania vedy na Slovensku. Dôvera spoločnosti v slovenskú vedu by podľa nich nemala byť výlučným pravidlom krízových situácií. Mala by byť budovaná priebežne s ohľadom na predchádzanie zhoršovaniu či zľahčovaniu dôstojnosti podmienok, v ktorých vedci pracujú. Akadémia a univerzity konštatujú, že ako inštitúcie pracujú v nedôstojných podmienkach. Vyzývajú preto kompetentné politické autority, aby si uvedomili časť zodpovednosti na rozsiahlom poddimenzovaní vedy na Slovensku. Najmä v oblasti jej financovania, no rovnako aj spoločenskej prestíže.
Odpoveď Petra Goliaša:
Na vedu davame vyrazne menej penazi ako v priemere staty EU. Podla Eurostatu islo na Slovensku v roku 2018 na vedu 0,84 % HDP oproti 2,19 % HDP priemeru za EU27. Pri pohlade na zdroje financovania ale vidno, ze zaostavame najmä vo financovani zo sukromnych komercnych zdrojov. Tie sa v roku 2017 na financovani vedy podielali 49 % na Slovensku a 59 % v EU27. Naproti tomu podiel verejnych zdrojov na financovani vedy bol v roku 2017 na Slovensku 36% a v EU27 30%. Nadpriemerne cerpame zdroje aj zo zahranicia (14 % oproti 9 %).
Tieto udaje nasvedcuju, ze hlasy o podfinancovani vedy su opodstatnene. Ak by sme sa mali dostat na urovne porovnatelne s priemerom EU, mali by stupnut vsetky zdroje financovania, najviac vsak zo sukromneho komercneho sektora. Pri financovani vedy z verejnych zdrojov treba rovnako ako aj pri ostatnych verejnych vydavkoch sledovat hodnotu za peniaze, to znamena merat vysledky vedy v pomere k vynalozenym zdrojom. Vyuzivat by sa preto mali najmä grantove nastroje, pri ktorych vedci mozu sutazit a porovnavat vysledky svojich projektov. Dolezite je vyhodnocovanie a zverejnovanie vysledkov podporenych projektov aj po ukonceni projektu. Peniaze by mali ist najmä tam, kde prinasaju najväcsi uzitok pre spolocnost.
Otázka (Lucia Lauková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, veľmi pekne by som Vás chcela poprosiť aspoň o stručné vyjadrenie v kontexte opatrení, ktoré dnes avizovali na spoločnej TK premiér so zástupcami podnikov. Konkrétne ide o tieto otázky:
Odpoveď Petra Goliaša:
Vyhodou individualnej pomoci je uspora verejnych zdrojov, kedze pomoc dostanu len vybrane firmy. Na druhej strane rizikom je zdlhave vyhodnocovanie, kto ma podporu dostat a kto nie, co znamena stratu casu. Cas je pritom dolezity. Bez rychlej pomoci hrozi najviac postihnutym firmam hromadne prepustanie ci zanik. Navyse sa domace firmy dostavaju do nevyhodnej pozicie voci zahranicnym konkurentom, ktori uz pomoc cerpaju.
Vlada by mala spolu s bankami rozbehnut uverovy program pre stredne aj velke firmy, cez ktory by mohli rychlo ziskat potrebne peniaze. Islo by o zvyhodnene a statom garantovane uvery na preklenutie najtazsieho obdobia. Vyhodou tohto riesenia v porovnani s priamymi dotaciami je rychlost a tiez vyssia navratnost zdrojov. Mieru dopadov krizy na firmu mozno vyhodnotit az nasledne, comu by sa dodatocne prisposobili uverove podmienky, najmä vyska uplatnenej zaruky statu. Cim viac by bola firma poskodena, tym menej by musela splacat. Naproti tomu pri priamom dotovani je navratnost nulova a mieru ohrozenia firiem treba odhadnut dopredu, co znamena stratu casu. Plosne dotovanie by sice bolo rychle, ale aj velmi drahe. Pri poskytovani uverov sa da predpokladat, ze by ich cerpali najmä firmy, ktore ich naozaj potrebuju.
Otázka (Jana Andelova, Zdravotnícke noviny)
Srdecne pozdravujem, idem vas poziadat, ci by ste nam nenapisali komentar, take zhodnotenie opatreni smerom k zdravotnictvu, even. prepad prijmov zdravotných poistovni, vyznam a dopad blackout-u pre zdravot., atp.. Rozsah – max 4500 znakov.
Odpoveď Dušana Zachara:
Posielam moj príspevok ku koronakrize.
Otázka (Barbara Zmušková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som sa vás spýtať na marcový rozpočtový semafor. Vidíme, že jednak samotný vírus, ale aj opatrenia na záchranu ekonomiky nás poslali hlboko do mínusu.
Odpoveď Petra Goliaša:
Po rozsafnom hospodareni a prijati populistickych opatreni v uplynulych rokoch (prudky rast vydavkov, stropy na dochodkovy vek, trinaste dochodky) su verejne financie z dlhodobeho pohladu neudrzatelne. Dalsie zhorsovanie si v buducnosti vynuti radikalne zasahy do dochodkoveho systemu ci zdravotnictva s cielom obmedzit verejne vydavky.
Kroky na riesenie dosledkov krizy vyrazne zvysuju deficit a teda prehlbuju problem s udrzatelnostou verejnych financii. Cielom vlady by malo byt zmiernit narast deficitu a teda aj znizit potrebu prijimania drastickych opatreni v buducnosti. Preto by mala popri protikrizovych balickoch pristupit aj k uspornym opatreniam. Tie by mali zahrnat viazanie ci spomalenie rastu vybranych vydavkov vratane mzdovych pre zamestnancov vo verejnej sfere, odklad ci zrusenie menej naliehavych verejnych obstaravani. Nova vlada by mala revidovat rozpocet na tento rok, kedze uz dnes je daleko od reality. Rozpoctu by vyrazne pomohlo zrusenie 13. dochodkov ci dalsich davok a dotacii, ktore priamo nepomahaju ludom najviac postihnutych krizou. V sucasnej krizovej situacii by sa dalo potrebu zrusenia tychto opatreni dobre vysvetlit aj obyvatelstvu.
V Cesku aj Nemecku na rozdiel od nas uplynule stedre roky vyuzili na rychle znizovanie verejneho dlhu. Preto maju teraz väcsi vankus na verejne vydavky suvisiace s krizou. Nastastie sme clenmi EU, aj nasa vlada ma preto k dispozicii velky balik z eurofondov, pomaha nam uvolnena menova politika ECB a ohlasene su aj dalsie opatrenia. To ale neznamena, ze sa nemusime pozerat na vysku deficitu. Krajiny, ktore vyjdu z krizy s najvyssimi dlhmi, budu mat najväcsie problemy opät sa postavit na nohy. Ak budu odkazane na pomoc inych, riskuju aj ciastocnu stratu suverenity v prospech veritelov ci rucitelov za vlastny dlh.
Otázka (Peter Madro, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, na Slovensku a viac menej aj v strednej Europe mame firmu ktora vyraba ako plucne ventilatory tak i ihli. tie bude treba pri ockovaniach v priprade ze sa najde vakcina, na ktorej sa usilovne pracuje. Slovensko musí mať dostatok ihiel a striekačiek, pretože očakávaná vakcína na COVID 19 prinesie najmasívnejšie očkovanie v dejinách. Štátne hmotné rezervy aj štát ako taký sa od utorka 31.marca 2020 začal naozaj zaujímať o možnosti a kapacity firmy Chirana T.Injecta zo Starej Turej. Najväčší slovenský výrobca zdravotníckych ihiel a striekačiek to uvádza vo svojej tlačovej správe. Firma, ktorú vlastní investičná skupina Wood&Co podniká aj v Číne, má tam k dispozícii vlastný sklad a vie Slovensku efektívne pomáhať v dovoze prakticky akéhokoľvek zdravotníckeho materiálu. „Boli sme šokovaní pôvodnou požiadavkou Štátnych hmotných rezerv na desiatky tisíc striekačiek a ihiel. My vieme, že ich budeme potrebovať milióny a už máme indikácie obrovských objednávok zo zahraničia. Svet sa pripravuje na najmasovejšie očkovanie v dejinách ľudstva a naše kapacity sú pripravené pre túto krajinu. Ale štát musí povedať – chcem toľko a toľko a dovtedy a dovtedy.
Odpoveď Dušana Zachara:
Je zrejmé, že Slovensko nebolo a nie je dostatočne pripravené na krízové situácie takéhoto alebo podobného rozmeru. A tým nemyslím len materiálne zabezpečenie. Teraz sa ukazuje, akou nezodpovednou a doslova život ohrozujúcou politikou je populizmus a neukladanie si rezerv v dobrých časoch na časy zlé. Aj preto musíme teraz prijímať o to drakonickejšie opatrenia obmedzujúce ľudskú slobodu a slobodu podnikania.
Čo sa týka zásob ihiel pre prípadnú budúcu vakcináciu, na to by mal mať štát profesionálov, resp. odborníkov znalých strategického a krízového plánovania, korí vláde, resp. príslušným štátnym orgánom či úradom odporučia, aký je najefektívnejší spôsob postupu v tejto veci.
Otázka (Martina Rybanská, TASR)
Dobrý deň, chcela by som Vás poprosiť o vyjadrenie. NRSR včera schválila niekoľko zmien v Zákonníku práce, upravilo sa ohlasovanie dovoleniek, pomoc matkám s 3-ročnými deťmi, v prípade zatvorenia prevádzky sa ustanovila 80 % výška mzdy, predĺžilo sa podporné obdobie čerpania dávky v nezamestnanosti.
Odpoveď Petra Goliaša:
Opatrenia su primerane krizovej situacii a vyznamne pomozu zmiernit jej dosledky na obyvatelstvo. Pomahaju najmä malym a strednym firmam a ich zamestnancom ako aj niektorym znevyhodnenym ludom na trhu prace. Vlada este musi premysliet opatrenia na podporu velkych firiem. Nastastie sme clenmi EU, ktora nam umozni cerpat miliardy eur z nevycepranych eurofondov a poskytne aj dodatocne zdroje priamo aj vo forme uverov. Preto bude pre vladu jednoduchsie hladat potrebne zdroje.
Jednou z moznosti je ciastocne dotovat ohrozene pracovne miesta vo vyske zodpovedajucej podpore v nezamestnanosti. Firmy by tak nemuseli vo velkom prepustat a usetrili by naklady na odstupnom. Takato pomoc ale moze byt len na par mesiacov, pretoze je draha a jej dlhodobe vyuzivanie by malo zle dosledky na motivaciu firiem. Dalsou moznostou je poskytnut firmam zvyhodnene a statom garantovane uvery, aby vydrzali bez masoveho prepustania to najhorsie obdobie. Vyhodou tohto riesenia je rychlost a tiez vyssia navratnost zdrojov. Mieru dopadov krizy na firmu mozno vyhodnotit az nasledne. Naproti tomu pri priamom dotovani je navratnost nulova a ohrozenie firiem musite odhadnut dopredu, cim stracate cas. Za vhodnejsie preto povazujem poskytovanie uverov.
Otázka (Simona Lucia Horváthová, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, rada by som sa na Vás obrátila s otázkou pre Hospodárske noviny. Mestá budú musieť v dôsledku krízy prejsť k úsporným opatreniam. Napríklad, splácať daň z nehnuteľnosti na splátky.
Odpoveď Petra Goliaša:
Vypadok prijmov bude podla prepoctov RRZ v najhorsom scenari (3-mesacna karantena) az do 30 %. Zdroj
Samospravy by mali reagovat znizovanim vydavkov a pouzitim rezerv z minulych rokov. Pri tak velkom a nahlom vypadku, ak sa naplni najhorsi scenar, je pravdepodobne, ze velka cast samosprav skonci v deficite a moze mat problemy aj s hotovostou. Preto treba pocitat s tym, ze tieto samospravy budu potrebovat pomoc statu napriklad v podobe zvyhodnenych a statom garantovanych uverov.
Otázka (Adriána Majerčínová, Topky.sk)
Dobrý deň, chcela by som vás požiadať o odpovede na otázky ohľadom tzv. blackoutu, teda vypnutia krajiny, ktoré avizoval premiér Matovič.
Odpoveď Petra Goliaša:
Ide o skodlive riesenie, ktore by enormne zatazilo ekonomiku aj verejne financie. Narobilo by to aj kopec praktickych problemov so zasobovanim obyvatelstva, aby mali splnene zakladne potreby. Navyse je pravdepodobne, ze virus by sa k nam vratil cez hranice po opätovnom spusteni ekonomiky.
Vláda by mala naopak čo najrýchlejšie prijať “cestovnú mapu“ potrebných opatrení, na konci ktorej bude obnovený ekonomický život pri rešpektovaní primeraných obmedzení. Pod obnovením ekonomického života rozumieme v horizonte niekoľkých týždňov, ak dôjde k spomaleniu šírenia nákazy na únosnú mieru, postupné otvorenie škôl, obchodov, služieb a výroby.
Dovtedy je nevyhnutne pripravit personalne aj materialne kapacity zdravotnickych zariadeni, aby zvladli zvyseny napor pacientov, zaviest masove testovanie s cielom najst a izolovat nakazenych ludi a tiez chranit rizikove skupiny obyvatelstva, predovsetkym starsich ludi.
Otázka (Monika Hudecová, SITA)
Dobrý deň, chcela by som požiadať o Váš pohľad na nového ministra zdravotníctva.
Odpoveď Dušana Zachara:
Nový minister zdravotníctva musí teraz v prvom rade sústreďovať všetky sily na boj s koronavírusom. Na ostatné nebude teraz a nasledujúce mesiace veľa času. Táto pandemická kríza, ktorá pôjde ruka v ruke s ekonomickým poklesom, bude do veľkej miery determinovať aj konanie nového ministra zdravotníctva počas jeho celého funkčného obdobia.
Takéto krízy dokážu však predstavovať aj príležitosť na uskutočňovanie dôležitých zmien. Aktuálna pandémia ukazuje, aké dôležité je mať kvalitné dáta, na ktoré sa môžu aktéri, ktorí prijímajú rozhodnutia v zdravotnej politike, a nielen oni, spoľahnúť. Ukazuje, akí dôležití sú epidemiológovia a hygienici a ich sféra pôsobenia, ktorá bola v slovenských nemocniciach v “nekrízovom” čase odstrkovaná na okraj. Zahraničného pozorovateľa musí zaskočiť, keď si číta štatistiky o výskyte nemocničných (tzv. nozokomiálnych) nákaz v našich ústavných zdravotníckych zariadeniach, lebo z nich musí nadobudnúť dojem, že musíme byť absolútni majstri sveta, keď máme násobne nižší podiel nemocničných nákaz ako najvyspelejšie zdravotnícke systémy vo svete. Lenže skutočnosť je taká, že my nehovoríme v štatistikách pravdu. Nedostatočne meriame, nepoctivo vykazujeme, máme často laxný prístup k tejto veci. Ako vidíme pri aktuálnej koronakríze, takýto prístup môže mať fatálne následky. Toto treba urgentne meniť.
Nový minister zdravotníctva bude môcť potom jednoduchšie presadzovať stratifikáciu nemocníc, vrátane merania a zverejňovania výsledkov, kvality a efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti, systémového riešenia problematiky dlhodobej starostlivosti a ambulantnej sféry.
Bude musieť zastabiizovať financovanie sektora, ktoré by malo byť predvídateľné a najmä dlhodobo udržateľné.
Veľkým prínosom by bolo, keby pokročil s prácami na presnejšom definovaní nároku pacienta, ktorý má byť hradený z verejného zdravotného poistenia, resp. čo môže byť predmetom individuálneho pripoistenia.
Bude sa musieť popasovať s nedostatkom zdravotníckeho personálu. Môže ho mierniť mixom opatrení (poriadok a jasné pravidlá v celom systéme s jasnými zodpovednosťami a motiváciami, zlepšovanie podmienok pre prácu, debyrokratizácia, odstraňovanie bariér pre rýchlejšie vzdelávanie a príchod lekárov zo zahraničia, optimalizácia kompetencií, nové formy a integrácia poskytovania zdravotnej starostlivosti, elektronizácia služieb a pod.).
Celkovo je v slovenskom zdravotníckom systéme nutné napravovať zle nastavené motivácie tak, aby sa oplácalo poskytovať kvalitnú zdravotnú zdravotnú starostlivosť pri udržateľnom financovaní. Za kvalitne odvedenú prácu, ktorá prináša spoločnosti úžitok a lepšie zdravotné výsledky, má prísť adekvátna odmena. Ak niekto nemá výsledky a navyše vytvára aj dlhy, tak by táto skutočnosť mala byť pre poskytovateľov, zdravotníckych pracovníkov, zriaďovateľov a politikov nevýhodná – finančne, reputačne, politicky. Dnes to tak nie je.
Otázka (Martin Lindák, SME)
Dobrý deň, pre magazín Index/SME píšem článok na tému nezamestnanosti na Slovensku. Včera prišli dáta z počtu žiadostí o dávku v nezamestnanosti v USA, kde to vzrástlo medzi týždňami skoro o 3 milióny. Zároveň prišli dáta aj z Nórska, kde vzrástla nezamestnanosť zo štyroch na jedenásť percent.
Odpoveď Petra Goliaša:
Najnovsi prieskum PAS ukazal, ze narast nezamestnanosti je len otazkou casu:
Z výsledkov prieskumu vyplynulo, že až 94 ,6% podnikateľov (z toho 62,4% rozhodne áno a 32,2% skôr áno) si myslí, že ak bude karanténa pre koronavírus trvať dlhšie ako jeden až dva mesiace, bude to pre mnohé firmy a živnostníkov znamenať koniec biznisu a pre zamestnancov prepúšťanie.
Viac ako polovica podnikateľov (53,7% – z toho 25,4% rozhodne áno a 28,3% skôr áno) sa vyjadrila tak, že ak budú súčasné obmedzenia trvať dlhšie ako jeden mesiac, bude ohrozená existencia ich firmy.
Podnikatelia na zmiernenie dopadov opatrení súvisiacich s epidémiou koronavírusu prijali už doteraz rôzne opatrenia: 16% podnikateľov znížilo počet zamestnancov, 14,1% podnikateľov sa dohodlo na skrátenom úväzku so zamestnancami
Ak súčasná situácia potrvá dlhšie ako mesiac, podnikatelia príjmu nasledovné úsporné opatrenia: 41,5% zníži počet zamestnancov.
Uvedené čísla hovoria, že času na prípravu na boj s epidémiou je málo. Ekonomika sa čoskoro bude musieť otvoriť. Úlohou vlády je dovtedy zabezpečiť masívne testovanie s cieľom nájsť a izolovať nakazených, materiálne aj personálne vybaviť nemocnice a systematicky chrániť najmä starších ľudí. V prechodnom období by mala vláda poskytnúť pomoc postihnutým ľuďom a firmám, napríklad odkladom splátok daní a odvodov, v spolupráci s bankami odkladom splatnosti úverov a tiež poskytovaním zvýhodnených preklenovacích úverov pre postihnuté firmy, aby vydržali najhoršie obdobie.
Otázka (Barbara Zmušková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, vzhľadom na včerajšie stretnutie lídrov EÚ by som sa vás chcela spýtať na váš názor na čerpanie eurovalu v tejto kríze.
Odpoveď Petra Goliaša:
Pozicka z eurovalu sa moze stat nevyhnutnostou, pokial nebude mozne pozicat si na financnom trhu. Aj keby to bolo mozne, pozicka z eurovalu bude vyhodnejsia, preto by ju vlada mala vyuzit v co najväcsej miere.
Eurobondy by mali byt pouzite iba ako posledna moznost, ak by hrozil kolaps eurozony.
V oboch pripadoch plati riziko moralneho hazardu, ze cerpajuce krajiny nebudu hospodarit zodpovedne a ze sa budu neprimerane zadlzovat. Preto je nevyhnutne zaviest pravidla, na zaklade ktorych veritelia ziskaju väcsi vplyv na spravovanie cerpajucich krajin tak, aby boli schopne peniaze vratit. Inymi slovami, nevyhodou pre cerpajuce krajiny bude ciastocna strata suverenity v prospech veritelskych statov. Pokial by taketo pravidla neboli zavedene, mohlo by to viest k nekontrolovanemu zadlzovaniu statov, coho dosledkom by sa stal skor ci neskor kolaps eurozony.
Prave zavedenie pravidiel garantujucich navratnost dlhov je hlavnou komplikaciou pri zavadzani spolocnych dlhovych nastrojov v eurozone. Vyhodou eurovalu je, ze uz ide o vytvoreny a odskusany koncept. Nevyhodou je relativne limitovany rozsah. Pri eurobondoch je potencialny rozsah podstatne väcsi, ale nie su vytvorene ziadne pravidla, pricom je velmi tazke hladat na nich zhodu.
Otázka (Barbara Zmušková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som sa ešte dopýtať na 13. dôchodky. Nový minister práce povedal, že zatiaľ na ne peniaze máme a aj premiér potvrdil, že ich rušenie momentálne nie je na stole.
Odpoveď Petra Goliaša:
Ak zostanu trinaste dochodky, o to viac si budeme musiet pozicat na zachranny balik. Teda o tolko sa nam zhorsi stabilita verejnych financii. Ja som zachytil vyjadrenia, podla ktorych vlada uvazuje o niekolkorocnom odklade trinastych dochodkov, co je rozumna uvaha. Pri aktualnom stave verejnych financii z kratkodobeho aj dlhodobeho hladiska je ponechavanie trinastych dochodkov populizmom. Je to teda sice popularne riesenie, ale v konecnom dosledku skodlive a neudrzatelne.
Otázka (Barbara Zmušková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som sa vás spýtať na váš názor na to, ako veľký môže byť balíček opatrení na nakopnutie ekonomiky kvôli koronavírusu?
Odpoveď Petra Goliaša:
Zo statneho rozpoctu si mozeme dovolit financovat len podstatne mensie baliky ako Cesko ci Nemecko, pretoze uplynule roky sme na rozdiel od tychto krajin nevyuzili na zasadne znizenie verejneho dlhu. Ak by sme aj prijali porovnatelne balicky, znamenalo by to vyznamne zhorsenie verejnych financii, ktore su uz dnes dlhodobo neudrzatelne. Inymi slovami by sme uz do najblizsich rokov priblizili nutnost prijatia drastickych opatreni na znizenie vydavkov v dochodkovom systeme a zdravotnictve.
V sucasnosti sa javi ako najefektivnejsie vyuzit co najviac eurofondov na podporu postihnutych ludi a firiem a tiez vyuzit dobru kondiciu a infrastrukturu bank, ktorym pomaha aj ECB. Sucasne treba upravit tohtorocny rozpocet zrusenim trinastych dochodkov a znizenim dalsich verejnych vydavkov na platy, nakup menej potrebnych tovarov a sluzieb ci stopnutim menej efektivnych investicii a dotacii. Tieto opatrenia by mali stacit na vytvorenie dostatocne velkeho balika v hodnote niekolkych miliard eur bez toho, aby sme zruinovali verejne financie.
Prioritne by mali byt opatrenia na docasne ulavy napriklad pri plateni dani a odvodov, pripadne zaväzkov z uverov tak, aby mali z dlhodobeho pohladu co najmensi dopad na verejne financie. Zvazit treba aj zvyhodnene preklenovacie uvery pre postihnute firmy, aby vydrzali najhorsie obdobie.
Civilizovana spolocnost nemoze fungovat, ak ludia dlhsiu dobu nepracuju. V priebehu par tyzdnov je preto nevyhnutne zastavit sirenie nakazy a postupne rozhybat ekonomiku, otvorit skoly a obchody, znova spustit vyrobu vo firmach. Dovtedy treba efektivne bojovat s koronavirusom. To znamena najmä zabezpecit materialne aj personalne kapacity zdravotnickych zariadeni, zaviest masivne testovanie, aby sme vcas odhalili a izolovali siritelov nakazy a zaviest prisne ochranne opatrenia rizikovych skupin, teda najmä starsich ludi.
Otázka (Igor Surovčík, SITA)
Ahoj, predseda finančného výboru NR SR Marián Viskupič zverejnil na sociálnej sieti zoznam opatrení pre stlmenie ekonomických dopadov koronavírusu. Medzi opatreniami v oblasti zamestnávania sa nachádzajú opatrenia ako:
Odpoveď Petra Goliaša:
Su to spravne opatrenia, ktore pomozu zvysit pruznost pracovneho trhu. Akutne potrebne su opatrenia na posilnenie likvidity postihnutych ludi a firiem. To znamena najmä odklad splacania dani a odvodov a tiez zaväzkov z uverov. Zvazit treba aj zvyhodnene preklenovacie uvery pre firmy, aby vydrzali najhorsie obdobie.
Civilizovana spolocnost nemoze fungovat, ak ludia nepracuju. V priebehu par tyzdnov preto bude nevyhnutne postupne rozhybat ekonomiku, otvorit skoly a obchody, znova spustit vyrobu vo firmach. Dovtedy sa treba pripravit na ochranu a boj s koronavirusom. To znamena najmä zabezpecit materialne aj personalne kapacity zdravotnickych zariadeni, zaviest masivne testovanie, aby sme vcas odhalili co najviac siritelov nakazy a zaviest prisne ochranne opatrenia rizikovych skupin, teda najmä starsich ludi.
Otázka (Martina Rybanská, TASR)
Dobrý deň, chcela by som Vás poprosiť o vyjadrenie k novej vláde. Novým ministrom práce bude Milan Krajniak, ministrom financií Eduard Heger.
Odpoveď Petra Goliaša:
Akutnou prioritou je zmiernit socialne dopady sucasnej krizy opatreniami na podporu postihnutych ludi a firiem. Nebude to lahke, kedze odchadzajuca vlada nevyuzila uplynule stedre roky na vytvorenie rezervy na horsie casy. Verejne financie preto teraz poskytuju obmedzeny priestor na zmiernenie dosledkov krizy. Zachranny balik tak bude bud prilis maly alebo prilis zatazi verejne financie. Nastastie sme clenmi EU, pomoct preto mozu este zdroje z eurofondov ci ustretovy pristup bank, ktorym vyrazne pomaha ECB. Prioritne by mali byt opatrenia na docasne ulavy napriklad pri plateni dani a odvodov, pripadne zaväzkov z uverov tak, aby mali z dlhodobeho pohladu co najmensi dopad na verejne financie. Zvazit treba aj zvyhodnene preklenovacie uvery pre firmy, aby vydrzali najhorsie obdobie.
Uz teraz je iste, ze kriza vyrazne prehlbi deficit verejnych financii a zvysi verejny dlh. Po rozsafnom hospodareni a prijati populistickych opatreni v uplynulych rokoch (najmä stropy na dochodkovy vek a trinaste dochodky) su verejne financie z dlhodobeho pohladu neudrzatelne. Dalsie zhorsovanie si tak v buducnosti vynuti radikalne zasahy do dochodkoveho systemu ci zdravotnictva s cielom obmedzit verejne vydavky.
Cielom noveho ministra financii by malo byt zmiernit narast deficitu a teda aj znizit potrebu prijimania drastickych opatreni v buducnosti. Preto by mal popri krokoch na riesenie dosledkov krizy, ktore nevyhnutne zvysia deficit, pristupit aj k uspornym opatreniam. Tie by mali zahrnat viazanie ci spomalenie rastu vybranych vydavkov vratane mzdovych pre zamestnancov vo verejnej sfere, odklad ci zrusenie menej naliehavych verejnych obstaravani. Nova vlada by mala revidovat rozpocet na tento rok, kedze uz dnes je daleko od reality. Rozpoctu by vyrazne pomohlo zrusenie 13. dochodkov ci dalsich davok a dotacii, ktore priamo nepomahaju ludom najviac postihnutych krizou. Potrebne je aj urychlene zavadzat odporucania Utvaru hodnoty za peniaze na zvysenie efektivnosti vo verejnych vydavkoch.
Medzi dlhodobe priority ekonomickych rezortov by malo patrit systematicke zlepsovanie podnikatelskeho prostredia znizovanim regulacnej zataze, lepsou vymozitelnostou prava, skratenim stavebneho konania, pruznejsou komunikaciou s uradmi ci zrusenim sektorovych dani. Dalej je potrebne preniest danovu zataz z priamych na nepriame a environmentalne dane, pripadne dane z majetku, aby sa viac oplatilo vytvarat pracovne miesta. Ludom s nizkym prijmom treba znizit odvody, aby sa im viac oplatilo legalne pracovat. Klucove bude dosadzovanie spravnych ludi na riadiace funkcie dolezitych institucii vratane regulacnych organov, danovych uradov, Socialnej poistovne, uradov prace ci statnych firiem. Treba skoncit s praxou vyberu za zatvorenymi dverami a zaviest verejne vyzvy na prihlasovanie kandidatov, sprisnit kriteria odbornosti, kandidatov vypocuvat verejne pred odbornou komisiou a zverejnovat dolezite dokumenty vo vyberovom procese.
Otázka (Michal Pobeha, SITA)
Dobry den, vzhladom na oficialne oznamenie nominantov na ministerske posty by som sa Vas chcel opytat, ako vnimate nominacie na ekonomickych ministrov, teda Eduarda Hegera za ministra financii a Richarda Sulika za ministra hospodarstva a co by mali podla Vas byt priority tychto novych ministrov?
Odpoveď Petra Goliaša:
Prioritou by malo byt zmiernit socialne dopady sucasnej krizy opatreniami na podporu postihnutych ludi a firiem. Sucasne plati, ze odchadzajuca vlada nevyuzila uplynule stedre roky na vytvorenie rezervy na horsie casy. Verejne financie preto teraz poskytuju obmedzeny priestor na zmiernenie dosledkov krizy. Prioritne by mali byt opatrenia na docasne ulavy napriklad pri plateni dani a odvodov, pripadne zaväzkov z uverov tak, aby mali z dlhodobeho pohladu co najmensi dopad na verejne financie. Napriek tomu je realne ocakavat, ze kriza prehlbi deficit verejnych financii a zvysi verejny dlh. Verejne financie su uz teraz z dlhodobeho pohladu neudrzatelne, dalsie zhorsovanie si tak v buducnosti vynuti radikalne zasahy do dochodkoveho systemu ci zdravotnictva s cielom obmedzit verejne vydavky.
Aby nedoslo k prudkemu narastu deficitu, mal by novy minister financii popri krokoch na zmiernenie dosledkov krizy pristupit aj k uspornym opatreniam. Tieto by mali zahrnat viazanie ci spomalenie rastu vybranych vydavkov vratane mzdovych pre zamestnancov vo verejnej sfere, odklad ci zrusenie menej naliehavych verejnych obstaravani. Rozpocet na tento rok by mal byt revidovany, kedze uz dnes je daleko od reality. Rozpoctu by vyrazne pomohlo zrusenie 13. dochodkov ci dalsich davok a dotacii, ktore priamo nepomahaju ludom najviac postihnutych krizou. Nova vlada by mala urychlene implementovat odporucania Utvaru hodnoty za peniaze na zvysenie efektivnosti vo verejnych vydavkoch.
Este doplnam dlhodobe priority tykajuce sa rezortov financii a hospodarstva:
Otázka (Martin Odkladal, Aktuality.sk)
Dobrý deň, chcel by som Vás poprosiť o odpovede na nasledujúce otázky. V súčasnosti je už jasné, že slovenská ekonomika pre koronavírus značne utrpí, čo sa samozrejme prejaví na verejných financiách.
Odpoveď Petra Goliaša:
Opatrenia na podporu postihnutych ludi v nadchadzajucej krize su nevyhnutne s cielom zmiernit socialne dopady. Sucasne plati, ze odchadzajuca vlada nevyuzila uplynule stedre roky na vytvorenie rezervy na horsie casy. Verejne financie preto teraz poskytuju obmedzeny priestor na zmiernenie dosledkov krizy. Prioritne by mali byt opatrenia na docasne ulavy napriklad pri plateni dani a odvodov, pripadne zaväzkov z uverov tak, aby mali z dlhodobeho pohladu co najmensi dopad na verejne financie. Napriek tomu je realne ocakavat, ze kriza prehlbi deficit verejnych financii a zvysi verejny dlh. Verejne financie su uz teraz z dlhodobeho pohladu neudrzatelne, dalsie zhorsovanie si tak v buducnosti vynuti radikalne zasahy do dochodkoveho systemu ci zdravotnictva s cielom obmedzit verejne vydavky.
Aby nedoslo k prudkemu narastu deficitu, mal by novy minister financii popri krokoch na zmiernenie dosledkov krizy pristupit aj k uspornym opatreniam. Tieto by mali zahrnat viazanie ci spomalenie rastu vybranych vydavkov vratane mzdovych, odklad ci zrusenie menej naliehavych verejnych obstaravani. Rozpocet na tento rok by mal byt revidovany, kedze uz dnes je daleko od reality. Rozpoctu by vyrazne pomohlo zrusenie 13. dochodkov ci dalsich davok a dotacii, ktore priamo nepomahaju ludom najviac postihnutych krizou. Nova vlada by mala urychlene implementovat odporucania Utvaru hodnoty za peniaze na zvysenie efektivnosti vo verejnych vydavkoch.
Otázka (Barbara Zmušková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som s vás spýtať na rôzne opatrenia, ktoré politici spomínali v TA3. Spomínali napríklad odloženie odvodov, splátok úverov, prípadne možnosť, že by sociálna poisťovňa preplácala mzdy.
Odpoveď Petra Goliaša:
Opatrenia na podporu postihnutych ludi v nadchadzajucej krize su nevyhnutne s cielom zmiernit socialne dopady a predist pripadnym nepokojom. Sucasne plati, ze odchadzajuca vlada nevyuzila uplynule stedre roky na vytvorenie rezervy na horsie casy. Vlada ma preto teraz obmedzeny priestor na zmiernenie dosledkov krizy. Prioritne by mali byt opatrenia na docasne ulavy napriklad pri plateni dani a odvodov, pripadne zaväzkov z uverov tak, aby mali z dlhodobeho pohladu co najmensi dopad na verejne financie. Napriek tomu je realne ocakavat v dosledku spolocenskeho tlaku aj prijimanie opatreni, ktore trvalo prehlbia deficit verejnych financii a zvysia verejny dlh. Verejne financie su uz teraz z dlhodobeho pohladu neudrzatelne, dalsie zhorsovanie si tak v buducnosti vynuti radikalne zasahy do dochodkoveho systemu ci zdravotnictva s cielom obmedzit verejne vydavky.
Otázka (Jana Liptakova, The Slovak Spectator)
Dobry den, pre The Slovak Spectator pisem clanok o tom, co sa moze ocakavat od novej vlady ohladom verejnych financii a ekonomiky krajiny. Rada by som v clanku uviedla aj Vase vyjadrenia. Touto cestou by som Vas chcela poprosit o strucne odpovede na doleuvedene otazky:
Odpoveď Petra Goliaša:
Vlada bude mat obmedzeny priestor na zvysovanie vydavkov. Kvoli rozsafnosti predoslej vlady ocakavany deficit verejnych financii uz teraz mnohonasobne prekracuje plany na tento rok. Slovensko porusi domace aj europske pravidla zodpovedneho hospodarenia.
Sucasne hrozi ekonomicka kriza, ktoru moze sposobit koronavirus, cim by sa stav verejnych financii este zhorsil. Priebeh ochorenia vo svete ukazuje, ze moze zasadne oslabit ekonomiky, vylucit sa neda ani vyvolanie recesie a krizy. Na druhej strane viacere staty ukazuju, ze chorobu je mozne dostat behom par mesiacov pod kontrolu. Vdaka tomu ekonomicke skody mozu byt len kratkodobe.
Pre Slovensko prinesie ekonomicke oslabenie este väcsie problemy vo verejnych financiach, ktore uz teraz trpia na rozsafnost predoslej vlady. V kombinacii s dosahmi koronavirusu na ekonomiku sa deficit moze rychlo priblizit k 3 % HDP a dlh moze behom par rokov prekrocit aj bolestive sankcie dlhovej brzdy, vratane povinneho viazania a zmrazovania vydavkov.
Bohuzial, na horsie casy nie sme pripraveni kvoli nezodpovednemu hospodareniu v uplynulych rokoch. Cim skor by si to mala uvedomit aj nova vlada a upustit od nerealnych planov na masivne zvysovanie verejnych vydavkov, ktore maju viacere z koalicnych stran zapisane v programoch.
Otázka (Michal Pobeha, SITA)
Dobry den, vzhladom na aktualny vyvoj v suvislost s koronavirusom by som sa Vas chcel opytat, aky to moze mat vplyv na vyvoj ekonomiky. Zaujimalo by ma, ako hodnotite vplyv koronavirusu na vyvoj svetovych a trhov a co ocakavate v tejto suvislosti v nasledujucich tyzdnoch, ci, kedy a v akom rozsahu sa moze vplyv koronavirusu, resp. naslednych opatreni, prejavit aj v realnej ekonomike, pripadne ktore sektory ekonomiky vnimate ako najohrozenejsie ci uz celosvetovo ale aj na Slovensku a samozrejme by nas zaujimal aj Vas nazor na mozne vplyvy na samotnu ekonomiku Slovenska, vzhladom na jej strukturu, aktualny vyvoj a podobne.
Odpoveď Petra Goliaša:
Priebeh ochorenia vo svete ukazuje, ze moze zasadne oslabit ekonomiky, vylucit sa neda ani vyvolanie recesie a krizy. Na druhej strane viacere staty ukazuju, ze chorobu je mozne dostat behom par mesiacov pod kontrolu. Vdaka tomu ekonomicke skody mozu byt len kratkodobe.
Pre Slovensko prinesie ekonomicke oslabenie este väcsie problemy vo verejnych financiach, ktore uz teraz trpia na rozsafnost predoslej vlady. Ocakavany deficit uz teraz mnohonasobne prekracuje plany na tento rok. Slovensko porusi domace aj europske pravidla zodpovedneho hospodarenia. V kombinacii s dosahmi koronavirusu na ekonomiku sa deficit moze rychlo priblizit k 3 % HDP a dlh moze prekrocit aj bolestive sankcie dlhovej brzdy.
Bohuzial, na horsie casy nie sme pripraveni kvoli nezodpovednemu hospodareniu v uplynulych rokoch. Cim skor by si to mala uvedomit aj nova vlada a upustit od nerealnych planov na masivne zvysovanie verejnych vydavkov, ktore maju viacere z koalicbych stran zapisane v programoch.
Otázka (Jozef Ryník, TREND)
Dobry den, pisem clanok o socialnych balickoch novej vlady. Vláda má na stole viacero návrhov, ktoré sú sociálneho charakteru. Spomeniem výstavbu nájomných bytov, rozšírenie dopravy zadarmo na autobusy pre žiakov, zrušenie doplatkov za lieky, exekučná amnestia a príspevok 200 eur pre tehotné ženy.
Odpoveď Petra Goliaša:
To treba dat RRZ alebo IFP na vycislenie. Kazdopadbe vlada bude mat velmi obmedzeny priestor na zvysovanie vydavkov. Jednak hrozi mnohonasobne prekrocenie deficitu verejnych financii kvoli rozsafnosti predoskej vlady a porusenie domacich aj europskych pravidiel zodpovedneho hospodarenia. Jednak hrozi ekonomicka kriza, ktoru moze sposobit koronavirus, cim by sa stav verejnych financii este zhorsil. Narast deficitu k 3% HDP moze viest behom par rokov aj k aktivovaniu bolestivych sankcii dlhovej brzdy, vratane povinneho viazania a zmrazovania vydavkov. To je ekonomicka realita, na ktoru sa nova vlada musi pripravit. Plany na pokracocanie v rozsafnosti su v rozpore s touto realitou.
Otázka (Nina Janešíková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, som redaktorka Hospodárskych novín a do zajtrajšieho vydania pripravujem článok o pláne budúcej potenciálnej vlády na výstavbu nájomných bytov. Nakoľko včera prebiehali rokovania s odborníkmi a po nich sa hovorilo o možnosti financovania prostredníctvom DSS a realitných fondov, chcela by som sa opýtať:
Odpoveď Petra Goliaša:
Klucove je, aby DSS samostatne rozhodovali, ci investuju do vystavby najomnych bytov. Malo by ist o dobrovolnost, nie povinnost takej investicie. DSS by sa mali rozhodnut na zaklade vynosnosti, aby pri primeranom riziku co najviac zhodbocovali uspory svojich klientov.
Otázka (Peter Madro, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcel by som vás poprosiť o vyjadrenie k téme nedostatku lekárov. V poslednej dobe sa ľudia zvyknú vyjadrovať, že nie len počet všeobecných lekárov je problém ale treba hľadieť aj na ich rozloženie, práve v tomto sa zdá že zlyháva jediné opatrenie ministerstva pre začínajúcich lekárov a to je rezidentský program. „Nadmerná koncentrácia záujemcov do veľkých miest s minimálnym záujmom o vidiek. Príčiny malého záujmu absolventov medicíny je potrebné hľadať bezpochyby jednak v nejasnej budúcnosti ich lekárskej praxe – štát im nateraz negarantuje budúce podmienky výkonu povolania, či už ako zamestnancov, alebo súkromných lekárov, jednak v malej medicínskej atraktivite odboru všeobecného lekárstva,” uviedol Viliam Chromý člen Správnej rady ZVLD SR a Pavol Štec predseda ZVLD SR.
Odpoveď Dušana Zachara:
Štát má vytvárať vhodné podmienky a pravidlá na fungovanie zdravotníctva, aby garantoval občanom a pacientom do určitej definovanej miery dostupnosť a kvalitu zdravotnej starostlivosti, a nie garantovať nejakej skupine poskytovateľov sociálne istoty. Štát má systémovo naprávať motivácie v sektore tak, aby plnil svoj cieľ dostupnosti a kvality zdravotnej starostlivosti pre občanov, nevynímajúc motivácie ovplyvňujúce konanie poskytovateľov.
Otázka (Ronald Ižip, TREND)
Dobrý deň, vedeli by ste mi napísať 5 (bodov) krokov, ktoré by mal podľa Vášho názoru spraviť pre zdravotníctvo nový minister?
Odpoveď Dušana Zachara:
Otázka (Martin Lindák, magazín INDEX/SME)
Dobrý deň, pre magazín Index/SME píšem článok na tému najpodstatnejších ekonomických opatrení po voľbách, ktoré by vláda mala spraviť či už v ekonomike alebo vo verejných financiách. Rád by som to spracoval formou ankety a potreboval by som od Vás popis 3-5 kľúčových opatrení(problémových oblastí), ktoré by mala nová vláda v ekonomike riešiť. Poprosil by som k nim aj krátky popis a zdôvodnenie.
Odpoveď Petra Goliaša:
Otázka (Jozef Tvardzík, magazín INDEX/SME)
Dobrý deň, keďže sa blížia voľby, rozposielame otázky na jednotlivé združenia s jednou základnou otázkou:
Odpoveď Petra Goliaša:
Najdolezitejsie budu personalne zmeny a systemove opatrenia na posilnenie pravneho statu. Teda zavedenie otvorenych vyberovych konani na celne posty kontrolnych, regulacnych a justicnych organov, ale aj statnych firiem a dolezitych postov na ministerstvach. Sposob vyberu tychto ludi musi prejst revoluciou vo zvysovani transparentnosti a odbornosti. Bolo by chybou pokracovat v stranickych ci uzko sektorovych nominaciach za zatvorenymi dverami.
Otázka (Martin Lindák, magazín INDEX/SME)
Dobrý deň, pre magazín Index/SME píšem článok na tému schválených 13. dôchodkov a chcel by som Vám položiť niekoľko otázok.
Odpoveď Petra Goliaša:
Vlada uz pred volbami nemala zvysovat verejne vydavky. Ocakavany deficit verejnych financii je uz aj bez 13. dochodkov zhruba trojnasobny oproti tomu, co vlada aj parlament schvalili v rozpocte na tento rok. To znamena, ze namiesto pol miliardy eur bude chybat miliarda a pol. Rozpocet bol na vode uz pri jeho schvalovani. Slovensko porusi domace aj europske pravidla zodpovedneho hospodarenia, za co nam od Europskej komisie hrozia sankcie. Trinaste dochodky k deficitu pridavaju dalsich vyse 400 milionov eur. Vyrazne sa zhorsuje dlhodoba udrzatelnost verejnych financii ako aj pripravenost Slovenska na buduce krizy. Namiesto zvysovania vydavkov by zodpovedna vlada mala hladat moznosti, ako znizit deficit a zrychlit ekonomicky rast. Rychlo znizit deficit nebude jednoduche, kedze si to vyzaduje nepopularne opatrenia, ktore odmietaju aj viacere opozicne strany. Ci uz ide o skrty vo vydavkoch alebo zvysovanie dani. Scenar, ze deficit stupne v tomto roku k dvom miliardam eur, preto povazujem za najpravdepodobnejsi.
Otázka (Kristína Votrubová, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, píšem Vám z Hospodárskych novín, pretože pripravujem článok o regionálnych rozdieloch a pri tejto príležitosti by som sa Vás rada spýtala na pár otázok ohľadne zdravotníctva.
Odpoveď Dušana Zachara:
Otázka (Katarína Kurtanská, Nový Čas)
Co by mali byt 3 priority pre novu vladu v oblasti vzdelavania?
Odpoveď Petra Goliaša:
Otázka (Barbara Zmušková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, píšem článok o dôchodkoch na Slovensku, v porovnaní s minulosťou a prognózou do budúcna. Mohli by ste mi prosím poslať váš komentár k nasledujúcim otázkam?
Odpoveď Petra Goliaša:
Populacia starne, kedze ludia sa dozivaju vyssieho veku a rodi sa menej deti.
Postupné predlžovanie života a nízka miera plodnosti sa prejavujú na rastúcom počte ľudí v dôchodkovom veku a klesajúcom počte ľudí v produktívnom veku. Počet ľudí v dôchodkovom veku na Slovensku rastie rýchlejšie ako počet ľudí v ekonomicky aktívnom veku už približne desať rokov.
Starnutie sa postupne zrýchľuje, keď každoročne pribúda viac ľudí vo veku nad 65 rokov a počet ľudí vo veku 15-64 rokov od roku 2011 klesá, pričom pokles sa každým rokom zrýchľuje.
Pri pohľade na vývoj počtu vyplatených starobných dôchodkov a počet pracujúcich ľudí vplyv starnutia obyvateľstva zatiaľ zreteľne nevidno. Počet vyplatených starobných dôchodkov síce rastie každý rok od roku 2007, s výnimkou krízových rokov 2009-13 však počet pracujúcich rástol vždy rýchlejšie. V predkrízových rokoch 2006-08 ako aj v rokoch 2014-18 tak vplyv starnutia obyvateľstva viac než vykompenzoval ekonomický rozvoj a s ním súvisiaci rast zamestnanosti.
V rokoch 2014-18 napríklad stúpol počet vyplácaných starobných dôchodkov o 50-tisíc, počet pracujúcich však v rovnakom období stúpol o 204-tisíc. Ak však do porovnania zahrnieme krízové roky, zistíme, že v rokoch 2008-18 stúpol počet vyplácaných starobných dôchodkov o 145-tisíc, kým počet pracujúcich stúpol o 133-tisíc. Na 10-ročnom horizonte teda došlo k miernemu poklesu podielu ekonomicky aktívnych ľudí na počte dôchodcov.
Na počet vyplácaných starobných dôchodkov a počet pracujúcich majú popri vývoji demografie a ekonomiky významný vplyv aj pravidlá pre určenie „dôchodkového veku“, resp. „veku potrebného na nárok na starobný dôchodok”, ktoré stanovuje zákon č. 461/2003 o sociálnom poistení.
V marci 2019 Národná rada SR schválila ústavný zákon, ktorý zavádza do ústavy maximálne vekové limity pre „vznik nároku na primerané hmotné zabezpečenie v starobe”. Na základe tohto opatrenia vek potrebný na vznik nároku na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, nesmie presiahnuť 64 rokov, resp. menej pre ženy podľa počtu vychovaných detí.
Podľa aktuálnych demografických prognóz začne byť zavedenie ústavných „stropov na dôchodkový vek“ účinné v prípade mužov po roku 2030 (pre mužov narodených v roku 1966 a neskôr), v prípade žien už po roku 2022 (pre ženy narodené v roku 1960 a neskôr)6. Pozitívny vplyv predlžovania dôchodkového veku na pomer pracujúcich a dôchodcov sa tak po dosiahnutí uvedených stropov postupne vytratí.
Vzhľadom na vývoj demografie, zavedenie stropov na dôchodkový vek a postupné vyčerpávanie potenciálu na rast zamestnanosti sa dá očakávať, že počet starších ľudí, resp. dôchodcov bude dlhodobo rásť rýchlejšie ako počet pracujúcich. To vytvorí finančný tlak na dôchodkový systém, zdravotníctvo aj systém dlhodobej starostlivosti o starších a nevládnych ľudí.
Po zohľadnení stropov na dôchodkový vek stúpne výška verejného dlhu v roku 2067 v základnom scenári zo 132 % HDP na 212 % HDP, čiže o 80,2 % HDP, čo je 138 miliárd eur v cenách roku 2017. Čas prelomenia 50-percentnej hranice sa v základnom scenári posúva o 5 rokov skôr z roku 2044 na 2039, resp. ešte skôr po započítaní dynamických vplyvov (scenár s efektom na rizikové prirážky na vládne dlhopisy, úroky pre súkromný sektor a investície).
Vplyv opatrenia dobre ilustrujú aj príklady, čo by bolo potrebné urobiť pre neutralizáciu dopadov na bilanciu dôchodkového systému. RRZ napríklad vyčíslila nasledovné alternatívy:
Viac si prečítajte v našej vlaňajšej analýze: Sme pripravení na starnutie obyvateľstva?
Otázka (Monika Toporcerová, Zdravotnícke noviny)
Pozdravujem, pripravujem reakcie odborníkov k najnovším návrhom na reformu zdravotníctva z dielne Slovenskej lekárskej komory a Slovenskej lekárskej spoločnosti – nájdete si čas? Nemusí to byť klasický komentár, úplne stačí aj krátke vyjadrenie, či päť požiadaviek SLK a SLS z deklarácie (v prílohe) považujete za reálne a čo by to znamenalo pre slovenské zdravotníctvo, slovenský rozpočet atď.. V prílohe posielam aj článok, ktorý vyjde zajtra v ZdN. V skratke – SLK a SLS navrhujú ZMENU ÚSTAVY SR V ČLÁNKU 40, ktorý by mal znieť: „Na základe verejného zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť dostupnú v rozsahu prostriedkov verejného zdravotného poistenia a za podmienok, ktoré ustanoví zákon,” Čitateľov ZdN bude určite zaujímať, čo si o tom myslia odborníci.
Odpoveď Dušana Zachara:
Z väčšiny bodov deklarácie predstaviteľov SLK a SLS nie sú jasné konkrétne kroky, ktoré majú viesť k deklarovaným zámerom, ale cítiť z nich nedôveru v protrhové riešenia a vieru, že silný štát a viac zdrojov neoptimálnu situáciu v zdravotníctve vyrieši. Ide o to, či nie je kameňom úrazu práve skorumpovaný a unesený štát, ktorý nevytvoril prísne a férové pravidlá na fungovanie aktérov v zdravotníckom systéme, resp. plnenie pravidiel nedostatočne kontroloval a vynucoval, alebo ich ohýbal tak, aby to vyhovovalo rôznym záujmovým skupinám a jednotlivcom na vyťahovanie renty zo zdravotníctva? Je škoda, že autori deklarácie nespomínajú, že popri zvyšujúcich sa verejných výdavkov na zdravotníctvo by sa k priemernej európskej úrovni mali dostať aj výsledky slovenského zdravotníctva. Ak sa tak nestane, z väčších zdrojov budú oveľa viac profitovať signatári deklarácie ako pacienti. A následne bude nutná ďalšia deklarácia…
Otázka (Jana Andelova, Zdravotnícke noviny)
Srdecne pozdravujem, vzhľadom na blíziace sa volby, kt. vysledkom bude aj novy sef rezortu zdravotnictva. Pripravujem príspevok, aké predstavy/priania majú vybraní predstavitelia pôsobiaci v zdravotníctve. Chcela by som vás preto poziadat o kratky komentar:
Odpoveď Dušana Zachara:
Ľudovít Ódor, viceguvernér NBS a bývalý člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorý dlhé roky bojuje za udržateľnosť verejných financií, nedávno v kuloároch jednej zdravotníckej konferencie povedal, že by bolo dobré, keby novým ministrom zdravotníctva bol ekonóm. Predpokladám, že nemyslel, že minister musí mať vyštudovanú Ekonomickú univerzitu, ale že musí mať ekonomické myslenie. Podľa môjho názoru môže ekonomicky myslieť aj lekár. Aby vedel minister niečo podstatné presadiť, potrebuje mať okrem dobrého plánu aj líderské schopnosti a politickú podporu. Ak to bude mať, môže hneď začať s presadzovaním stratifikácie.
Otázka (Jana Liptakova, The Slovak Spectator)
Dobry den, aktualne pripravujem clanok o hodnotiacej sprave OECD o fungovani a posobnosti Rady pre rozpoctovu zodpovednost. Touto cestou by som Vas chcela poprosit o odpovede na nasledujuce otazky.
Odpoveď Petra Goliaša:
Predpokladam, ze dovodom je tazsie hladanie politickej dohody pred parlamentnymi volbami. Na volbu predsedu je potrebnych najmenej 90 hlasov v parlamente, cize treba najst zhodu napriec politickym spektrom. Na druhej strane vlada sa ani nepokusila o transparentny vyber, ktory by vyvolal verejnu debatu o vhodnosti uchadzacov. Nebola vypisana verejna vyzva na prihlasovanie kandidatov, v kuloaroch len kolovali niektore mena. Predseda ani dalsi clenovia rady by nemali byt vyberani za zatvorenymi dverami. Verejna vyzva na prihlasovanie kandidatov a nasledne ich verejne vypocutie by zasadne zvysili transparentnost a tym aj sance na vyber co najlepsieho uchadzaca. Vhodnych kandidatov je na Slovensku dostatok, niektore mena vyplynuli aj z nedavnej ankety KEA na tuto temu:
Rada funguje aj dalej pod vedenim Ivana Sramka, nevymenovanie noveho predsedu ju preto zasadne neobmedzuje. Neistota okolo noveho predsedu ale moze mat za nasledok odkladanie niektorych dolezitych rozhodnuti, pripadne aj mensiu angazovanost pri rieseni niektorych problemov. Vymena predsedu bude tiez klucova pre zachovanie nezavislosti a odbornosti RRZ, aj preto je dolezite, aby bol vyber transparentny.
Otázka (Pitoňáková Deta, My Považský Obzor)
Dobrý deň, poprosím vás o reakciu k problematike, ktorá sa momentálne rieši v Ilave. Súkromný investor ide na svojom pozemku stavať bytovky. Neďaleko tejto lokality, niekoľko sto metrov, je mestský pozemok, kde je park pri kultúrnom dome. Mesto vstúpilo so súkromným investorom do rokovania, že by mu pustilo aj tento pozemok za určité benefity, teda že by za to opravil strechou a fasádu kultúrneho domu v danej lokalite, vybudoval ihrisko a jednu miestnosť v novej bytovke dal mestu na voľnočasové aktivity. Ľudia spísali petíciu. Jednak nechcú prísť o park, ale tiež sa im nepozdáva takýto postup mesta. Myslia si, že by mala byť súťaž na predaj pozemku. Primátor hovorí, že verejný záujem je tu jasný a je presvedčený, že nič neporušujú. Poslanec za mestskú časť, kde sa má stavať, veľmi lobuje aj za výstavbu na na mestskom pozemku. že mesto nemá peniaze na opravu kultúrneho domu a takto by to bolo výhodné, konečne by bol opravený. Aký je váš názor na takýto postup.
Odpoveď Petra Goliaša:
Vymena pozemku za nefinancne benefity je v podstate barterovy obchod, kde je tazke zistit vyhodnost. Museli by sme poznat trhovu hodnotu pozemku a tiez benefitov, alebo aspon nezavisle a kvalifikovane odhady tejto hodnoty. Ak tieto informacie verejnost nema, rastie riziko, ze transakcia nebude pre mesto vyhodna. Transparentny postup by bol taky, ako pozaduju obcania v peticii. Teda vypisanie sutaze na predaj pozemku a z vynosov financovanie slubenych benefitov ako je oprava kulturneho domu ci vystavba ihriska.
Otázka (Igor Surovčík, SITA)
Ahoj, prosím ťa, dáš mi krátky, rýchly komentár k aktuálnej iniciatíve Smeru narýchlo na mimoriadnej schôdzi NR SR schvaľovať dvojnásobné prídavky na deti a zavedenie trinástych dôchodkov?
Odpoveď Petra Goliaša:
Je to predvolebny populizmus. Rozpocet verejnej spravy je uz teraz postaveny na vode. Ocakavany deficit bude v tomto roku mozno trojnasobny oproti planovanemu. Bez uspornych opatreni novej vlady rozpocet s velkou pravdepodobnostou porusi narodne aj europske pravidla zodpovedneho hospodarenia. Navrh Smeru deficit este prehlbuje, kedze zvysuje verejne vydavky bez urcenia zdrojov, z coho ich zaplatit. Este je to aj pokrytectvo, lebo tieto navrhy mohli predlozit pocas celeho obdobia, co boli vo vlade, nie az teraz na konci, tesne pred volbami.
Otázka (Michal Lendel, denník Korzár)
Dobrý deň, chcel by som Vás požiadať o stanovisko k téme zriaďovania výukových základní Lekárskej fakulty Univerzity P. J Šafárika v KE (LF UPJŠ) v súkromných zdravotníckych zariadeniach. Výukové základne slúžia pre medikov na praktickú výučbu, za ktorú verejná vysoká škola platí. Minulý rok šlo na tento účel z jej rozpočtu viac ako 1,1 milióna eur. Ešte pár rokov v minulosti využívala univerzita napríklad kliniky a Univerzitnej nemocnice L. Pasteura ale i ďalších štátnych zariadení. Podľa vyjadrenia školy je v súčasnosti pomer prerozdelenia financií medzi štátne a súkromné zariadenia v pomere 80 ku 20% z celkovej vyplatenej sumy. Tu treba spomenúť tiež aj to, že niektoré súkromné zariadenia patria priamo pedagógom, ktorí vyučujú na UPJŠ. Bratislavská medicína pre nás uviedla: Výučba LF UK prebieha iba v Bratislave. Medzi výučbové bázy patria aj OUSA s.r.o.-Onkologický ústav,ktorý je neštátnym zdravotníckym zariadením patriacim reholi sv.Alžbety a Univerzitná nemocnica Milosrdní bratia s.r.o.-neštátna cirkevná nemocnica.Inak výučba prebieha v štátnych nemocniciach.
Odpoveď Dušana Zachara:
Myslím si, že výukové základne pre medikov by mali byť tam, kde to pre dané školy je najviac vyhovujúce. To znamená, že škola by si mala formou “tendra” vyberať zdravotnícke zariadenia, ktoré im poskytnú najlepšie podmienky pre výučbu a prax a tiež cenové podmienky. Nie je vôbec opodstatnené zvýhodňovať štátne nemocnice. Všetky nemocnice by mali mať rovnaké šance sa uchádzať o medikov. Otázka je, či je to pre ne výhodné. V takom prípade je to potom otázka ceny.
Čo sa týka možných konfliktov záujmov, tak v takých prípadoch by si mala dať škola osobitne pozor na transparentnosť a nezávislosť výberu základne. Netvrdím, že nemôže škola vybrať výučbovú základňu v zariadení nejakého vyučujúceho, ale dotyčný, ktorý má konflikt záujmov, by sa mal z procesu výberu vylúčiť, resp. minimalizovať jeho vplyv a škola by navyše mala o to precíznejšie vyargumentovať, prečo vybrala danú alternatívu.
Otázka (M. Šálek, SITA)
Dobrý deň, bolo by možné zaslať stručnú reakciu vašej organizácie na stiahnutie návrhu Úradu vlády SR na vymenovanie členov rady ÚVO (keďže v minulosti malo Ineko voči nomináciam výhrady)?
Odpoveď Petra Goliaša:
Vitame to a novej vlade odporucame spravit nove vyberove konanie s verejnym vypocutim kandidatov pred odbornou komisiou.
Otázka (Jana Čunderlíková, Aktuality.sk)
Dobrý deň, chcela by som Vás požiadať o vyjadrenie sa do článku k výberovému konaniu na licenie pre ambulancie ZZS, ktoré čelilo kritike pre zloženie výberovej komisie. ÚDZS potvrdil všetky prvostupňové rozhodnutia. (“V rámci druhostupňových správnych konaní vo veci vydávania povolení na prevádzkovanie ambulancií záchranných zdravotných služieb boli všetky prvostupňové správne rozhodnutia, napadnuté rozkladmi, potvrdené.”) Okrem iného sa ÚDZS vyjadril, že zákon nezveril úradu ako správnemu orgánu právomoc preskúmavať, ako výberová komisia vyhodnotila jednotlivé žiadosti a na základe akej úvahy pridelila body účastníkom výberového konania za jednotlivé hodnotiace kritériá.
Odpoveď Dušana Zachara:
Nevyznám sa v právnom stave a praxi druhostupňových odvolacích orgánov, ale ak druhostupňový odvolací orgán ÚDZS nemôže údajne preverovať ako výberová komisia vyhodnotila jednotlivé ponuky a na základe akej úvahy pridelila body účastníkom výberového konania za jednotlivé hodnotiace kritériá, tak jej možnosti kontroly sú veľmi limitované a sú pravdepodobne len formálneho charakteru. Je potom namieste otázka, či sú pravidlá pre tendre na licencie záchraniek dobre zvolené, alebo či si ÚDZS správne vykladá svoje kompetencie a zodpovednosť za priebeh tendra, ktorý organizoval.
Otázka (Michaela Džomeková, SITA)
Dobrý deň, píšem Vám súvislosti s Národnou stratégiou zručností, ktorú vypracovalo OECD pre Slovensko, a ktorú nájdete v prílohe správy. Chcela by som sa Vás opýtať:
Odpoveď Petra Goliaša:
INEKO uz priblizne 10 rokov odporuca sledovat uplatnenie absolventov s cielom zosuladit vzdelavaci system s trhom prace. Verejne organy tuto oblast trestuhodne zanedbavaju. Dodnes verejnost nema informacie napriklad o platoch absolventov strednych aj vysokych skol. Z verejne dostupnych dat sa neda ani zistit, na ktorych skolach pokracuju absolventi pri prechode na vyssi stupen vzdelavania. Osobitnym problemom su absolventi odchadzajuci do zahranicia o ktorych nevieme nic, kde studuju/pracuju, ci su zamestnani a ake maju platy. Prinajmensom za CR by sa velka cast tychto udajov dala lahko zistit spolupracou s tamojsimi uradmi.
Skoda, ze odporucania OECD nejdu az do podobnych detailov. Ich celkove smerovanie ale pomaha skvalitnit vzdelavaci system, aby lepsie zodpovedal poziadavkom trhu prace.
Otázka (Zina Olahova, SITA)
Pekny den, chcela by som sa spytat, aky vplyv by mohol mat aktualny strajk autodopravcov na slovensku ekonomiku, kedze viacere velke spolocnosti avizuju problemy s dodavkami (PSA uz musela v noci zastavit vyrobu).
Odpoveď Petra Goliaša:
Skodlive su uz aj kratkodobe odstavky firiem. Okrem bezprostrednych strat treba brat do uvahy aj poskodenu doveru investorov v stabilitu podnikatelskeho prostredia. Dlhodobejsie odstavky trvajuce niekolko dni by skody znasobili. Blokovanie hranicnych priechodov je zo strany autodopravcov nezodpovednym natlakom. Presadzovanie vlastnych zaujmov na ukor inych obcanov statu uz hranici s anarchiou. Autodopravcovia by sa mali viac sustredit na argumentaciu, preco povazuju vlastne poziadavky za opravnene. Ak presvedcia rozhodujucu cast spolocnosti, mozu byt ich poziadavky demokraticky akceptovane. Ak nie, budu musiet ustupit. Svoje protesty by mali obmedzit tak, aby co najmenej skodili inym.
Otázka (Kristína Votrubová, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, pripravujem článok o dostupnosti liekov na rakovinu a pri tejto príležitosti by som sa Vás rada spýtala na pár otázok.
Odpoveď Dušana Zachara:
Otázka (Mária Zerzanová, Plus JEDEN DEŇ)
Dobrý deň, chcela by som Vás poprosiť o vyjadrenie k návrhu R. Fica, aby medici zaplatili 55-tisíc eur, ak skončia štúdium na Slovensku a odídu potom do zahraničia.
Odpoveď Petra Goliaša:
Vysoke poplatky pre lekarov v pripade odchodu do zahranicia ihned po skonceni skoly by odradzali mladych ludi od studia na slovenskych skolach. Problem s nedostatkom lekarov by sa mohol este prehlbit, kedze v zahranici by pravdepodobne ostavalo viac absolventov zahranicnych skol. Motivaciu absolventov pracovat na Slovensku treba riesit zlepsovanim pracovnych podmienok, v zdravotnictve najmä lepsim riadenim a modernizaciou nemocnic, vyssim dorazom na kvalitu, zasluhovost a transparentnost.
Na druhej strane nie je v zaujme Slovenska, aby absolventi nasich skol dlhodobo posobili v zahranici. Najlepsie je, ak odidu na par rokov a potom sa vratia, aby odovzdali ziskane skusenosti. Ak vsak ostavaju v zahranici, statu sa peniaze investovane do ich vzdelavania nevratia. Tieto straty by ciastocne mohli kompenzovat poplatky v pripade dlhodobeho odchodu do zahranicia. Taketo poplatky by vsak mali byt rozlozene v case, aby zodpovedali dobe stravenej v zahranici. Urcite by nemali platit ihned po skonceni skoly a v plnej vyske. Ak by sa splacali postupne podla doby stravenej v zahranici a az s odstupom niekolkych rokov, mohli by fungovat bez vyrazneho dopadu na motivacie studovat na nasich skolach. Taketo poplatky by mohli platit pre vsetky vysoke skoly, nie len lekarske fakulty. Pred ich pripadnym zavedenim ale treba zvazit naklady na administraciu a vymahanie.
Otázka (Ján Kováč, Denník N)
Dobrý, posielam citát na kontrolu/úpravu:
“Plán Sme rodina vyňať NDS a ŽSR z okruhu verejných financií stojí na vode. Eurostat by nám to určite neschválil, lebo riziko dopytu, teda že budúce výnosy nepokryjú náklady na výstavbu, by znášal štát. Súkromný koncesionár by takéto riziko nikdy neprevzal.”
Odpoveď Petra Goliaša:
Dakujem, je to v poriadku, len jednu vec som upravil:
“Plán Sme rodina vyňať NDS a ŽSR z okruhu verejných financií stojí na vode. Eurostat by nám to nemal schváliť, lebo riziko dopytu, teda že budúce výnosy nepokryjú náklady na výstavbu, by znášal štát. Súkromný koncesionár by takéto riziko nikdy neprevzal.”
Pripadne este mozete doplnit: Ak by to Eurostat schvalil, slo by o skryte zadlzovanie statu obrovskych rozmerov.
Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, v denníku SME pripravujeme veľkú tému o zdravotníctve na Slovensku za posledné štyri roky. Bol by som preto rád, keby ste mi z vášho pohľadu zdravotníckeho analytika zhodnotili uplynulé štyri roky aj s výhľadom na to, čo treba v nasledujúcom období podľa vás v zdravotníctve urobiť. K tomu vám posielam nasledujúce otázky:
Odpoveď Dušana Zachara:
Pozn.: V oblasti zdravotníctva realizoval inštitút INEKO v roku 2019 projekty, ktoré boli podporené z Európskeho sociálneho fondu cez operačný program Efektívna verejná správa, zdravotnými poisťovňami Dôvera a Union a Asociáciou pre generické a biosimilárne lieky GENAS.
Otázka (Jozef Ryník, TREND)
Dobry den, Pisem o analyze NBS o regionalnych rozdieloch v mzdách. Poprosim vas o odpovede na par otazok dnes.
Analytici NBS tvrdia, že pri porovnaní priemernej mzdy v jednotlivých krajoch sú mzdy v Prešovskom kraji o viac ako tretinu nižšie než v Bratislavskom kraji. Rozdiel sa podľa nich od roku 2009 znížili o tretinu. Je to len tým, že v mimobratislavských regiónoch rastli mzdy rýchlejšie? Z mála sa lepšie rastie?
Odborníci očistili tieto mzdové rozdiely o tri faktory: progresívne zdanenie, rozdielne ceny v regiónoch a rozdielne náklady na bývanie a zanedbali štruktúru trhu práce. Je trh práce taký nepodstatný, že sa dá od neho abstrahovať?
Náklady na bývanie tvoria iba necelé percento nákladov domácností v spotrebnom koši, nie je to mimo realitu a prečo je to tak?
Analytici tiež tvrdia, že ak by s porovnali inak totožné domácnosti v Bratislave a Banskej Bystrici (kde sú ceny nehnuteľností 40 percent Bratislavy), časť rozdielu ich reálnych príjmov by sme mali brať nie ako rozdiel medzi reálnymi mzdami, ale ako rozdiel medzi výnosmi z ich bohatstva. Prečo je to tak?
Najvýznamnejšiu časť rozdielu v kúpnej sile regionálnej mzdy spôsobuje podľa analytikov vlastníctvo nehnuteľností, ktoré tvoria 80 percent bohatstva slovenských domácností. Je to dobrá správa pre Slovákov?
Odpoveď Petra Goliaša:
K strukture trhu prace – ak chceme poznat rozdiely v kupnej sile, tak je spravne tento faktor nezohladnit. Ak chceme poznat priciny tychto rozdielov, potom je dolezite tento faktor zohladnit. Jednou z pricin totiz mozu byt rozne poziadavky na kvalifikovanost zamestnancov. Kvalifikovanejsi zamestnanci maju zvycajne vyssiu mzdu a teda aj kupnu silu.
Z mala sa da rast rychlejsie, ak su na to vytvorene vhodne podmienky ako napriklad kvalita ludskeho kapitalu, kvalita verejnych sluzieb, atraktivnost pre investorov, kvalita infrastruktury a podobne. To nie je vzdy pravidlom, coho dokazom je pretrvavajuce zaostavanie viacerych regionov na Slovensku aj statov vo svete. Pokial za poslednych 10 rokov doslo k zmierneniu zaostavania vdaka rychlejsiemu rastu prijmov mimobratislavskych regionov, tak je to urcite dobra sprava. Bolo by dobre poznat priciny tohto zrychlenia, napriklad nakolko sa na nom podielal sukromny a verejny sektor.
Tiez Vas chcem poopravit – podla NBS naklady na najomne (t.j. nie na byvanie) tvoria necele percento nakladov domacnosti v spotrebnom kosi. NBS v analyze vysvetlila, preco je to tak. Zapocitanie nakladov na splatku hypoteky do nakladov na byvanie spresnuje vypocet kupnej sily ludi, ktori maju hypoteku. Pre ludi, ktori byvaju vo vlastnom a nemaju hypoteku, tento prepocet (cez zohladnenie imputovaneho najomneho vo vyske potencialnej splatky hypoteky) znizi ich skutocnu kupnu silu a teda na pohlad zmierni regionalne rozdiely. NBS zapocitanie imputovaneho najomneho vysvetluje tym, ze tak zohladnuje rozdiely medzi potencialnymi vynosmi z bohatstva domacnosti. (Ak by sa napriklad domacnost prestahovala z drahsieho bytu do rovnakeho ale lacnejsieho v chudobnejsom regione, mala by stale vyssi prijem, lebo by poberala vynosy z prenajmu drahsieho bytu.) V kazdom pripade realna kupna sila sa v pripade nerealizacie vynosov z bohatstva domacnosti nemeni. Ak teda chceme poznat rozdiely v kupnej sile (a nie priciny ci potencialne zmeny v tych rozdieloch), nemali by sme brat imputovane najomne do uvahy.