Dátum: 13.06.2006
Hlavným argumentom odporcov poplatkov za štúdium na vysokých školách je, že by sa tým znížila dostupnosť vzdelania najmä pre sociálne slabšiu časť obyvateľstva. Štúdia londýnskeho think-tanku CER* však paradoxne uvádza, že zavedenie poplatkov spolu so študentskými pôžičkami na Novom Zélande v roku 1992 prinieslo presne opačný výsledok. Študentské pôžičky tu dnes presahujú 0,5% HDP, čo je najviac v OECD. Zároveň tu je najväčší podiel mladých ľudí, ktorí začínajú študovať na vysokej škole a zvýšil sa aj podiel študentov zo sociálne slabších a etnických skupín.
*Richard Lambert, Nick Butler – The future of European universities: Renaissance or decay, máj 2006
(Zapísal: PG, 13.6.2006)