Dátum: 13.04.2007
Minister Ivan Valentovič tvrdí, že štát má právo presunúť platby za „svojich“ poistencov zo súkromných do svojich zdravotných poisťovní. Má pravdu. Vláda má momentálne také preferencie, že má právo na čo chce. Iná vec je, aké budú dôsledky uplatnenia tohto „práva“. S rovnakou logikou môže nariadiť vláda, že rodičovské príspevky bude posielať iba do svojich podnikov a tie budú predávať deťom tovary a služby s primeranou zľavou. Namiesto pizze a Big Macu si deti budú môcť zjesť oveľa zdravšie pľúcka na smotane v ministerskom bufete. O použití príspevku pri narodení dieťaťa tiež nebudú môcť naďalej ľubovoľne rozhodovať rodičia. Budú zaň nakúpené kubánske pomaranče. O príspevku na dvojičky a trojičky taktiež rozhodne ten, kto platí, teda štát. Bude zaslaný na účet textilných fabrík do najmenej rozvinutých regiónov Slovenska a tie za ne ušijú deťom lacné ale kvalitné dupačky. Zaopatrovací príspevok zašle štát Sociálnej poisťovni, ktorá vie najlepšie, koho treba zaopatriť. Chudobní síce dostanú dávky v hmotnej núdzi ale za tie budú môcť nakupovať iba v obchodoch vlastnených členmi strán, ktoré chcú pomáhať ľuďom v núdzi. Príspevok na bývanie bude zaslaný vybraným štátnym správcom bytových domov, za dotáciu na štipendium si študenti budú môcť nakúpiť čokoľvek na štátnom letisku M.R. Štefánika. Príspevok na sťahovanie za prácou bude viazaný na prácu v štátnej správe a v Štátnych lesoch, v hodnote nemocenskej a materskej dostanú občania desaťročné predplatné časopisu Slovenský rozhľad atď. Hlavnou nevýhodou takejto stratégie je, že sa vážne obmedzuje možnosť voľby a teda aj súťaž na trhu. Tú súťaž, ktorá sa už stáročia ukazuje byť motorom skvalitňovania života. V zdravotníctve sa zavádza síce ťažko, ale rezignovať by sme preto na ňu nemali.
(Zapísal: EJ, 13.4.2007)