Dátum: 17.08.2006
Programovým vyhlásením vlády SR sa kabinet Roberta Fica zaviazal poskytnúť vianočný príspevok na zmiernenie sociálnej situácie poberateľov starobných a invalidných dôchodkov diferencovane podľa výšky dôchodkov v závislosti od možností štátneho rozpočtu. Podľa Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR možnosti tohtoročného štátneho rozpočtu dovoľujú poskytnúť vianočný príspevok približne miliónu dôchodcov v celkovej sume 1,7 mld. Sk. Výška príspevku by mala byť diferencovaná podľa výšky dôchodku. Poberateľ dôchodku do výšky 20% priemernej mzdy v hospodárstve SR (dôchodok do 3 455 Sk) by si mal v decembri polepšiť o 2 000 Sk, penzisti s dôchodkom 3 456 Sk – 6 910 Sk (20-40% priemernej mzdy) by mali dostať 1 750 Sk a prevažujúca skupina dôchodcov s penziou 6 911 Sk – 10 365 Sk (40-60% priemernej mzdy) by mala získať 1 500 Sk. “Bohatší” penzisti, rovnako ako aj poberatelia predčasných starobných dôchodkov nemajú mať na vianočný príspevok nárok. Vládou schválený návrh zákona o poskytnutí vianočného príspevku poberateľovi dôchodku predpokladá každoročné určovanie výšky vianočného príspevku nariadením vlády.
Takéto legislatívne opatrenie na zmiernenie (rozumej: nepriaznivej) sociálnej situácie dôchodcov však nie je novinkou. Predošlá vládna koalícia v spolupráci s vtedajšou opozíciou presadila v júni 2004 v parlamente zákon (č. 410/2004 Z.z.) o vyplatení jednorazového príspevku poberateľovi dôchodku v roku 2004. Na rozdiel od vianočného príspevku sa jednalo “len” o jednorazovú akciu, pričom jeden mesačný dôchodok bol zvýšený plošne pre všetkých poberateľov bez rozdielu o 1 000 Sk, čo si vyžiadalo vyše 1,2 mld. Sk z verejných prostriedkov. Opatrenie bolo v rámci projektu HESO (Hodnotenie ekonomických a sociálnych opatrení) hodnotené ako jedno z najhorších v 1. štvrťroku 2004. Pripomeňme si preto, aký názor zastávala v tom čase odborná verejnosť v projekte HESO:
Návrh na vyplatenie jednorazového príspevku dôchodcom vo výške 1 000 Sk na kompenzáciu dopadov reforiem od začiatku roka 2004 bol hodnotiacou komisiou odborníkov označený ako nesystémové opatrenie, ktoré nebolo kompenzáciou ale obyčajným úplatkom pred referendom a prezidentskými voľbami a navyše nemalo ani oporu v žiadnom v tom čase platnom zákone. Podľa respondentov bolo absurdné, že sa príspevok vyplácal plošne všetkým, bez akýchkoľvek kritérií a posúdenia, kto a čo vlastne potrebuje. Išlo o neodôvodnené zvýhodnenie jednej časti obyvateľstva platené z daní všetkých občanov, keďže zo žiadneho reprezentatívneho výskumu sociálnej situácie nevyplývalo, že by boli práve dôchodcovia osobitne ohrozenou skupinou obyvateľstva v súvislosti s prijatými reformami. Podľa viacerých hodnotiacich bol reformný ťah vlády ohrozený populizmom niektorých politických strán, ktorým sa v tomto prípade vyšlo navrhnutým opatrením v ústrety.
Hodnotiaci poukazovali na skutočnosť, že zákonom o sociálnom poistení bol schválený pevný valorizačný mechanizmus, ktorý určuje, že sa každoročne k 1. júlu majú automaticky zvyšovať dôchodky o priemer zvýšenia inflácie a rastu priemernej mzdy v hospodárstve. Presadzovaním tisíckorunového príspevku dôchodcom politici de facto obišli tento zákon.
Medzi hodnotiteľmi boli aj takí, ktorí súhlasili s kompenzáciou, nakoľko dôchodcovia nemajú podľa nich šancu pocítiť pozitívne dôsledky daňovej reformy ani v budúcnosti. Preto mala kompenzácia, ako jednorazová akcia, v prípade poklesu reálnych dôchodkov (rast dôchodkov nedosahuje rast životných nákladov dôchodcov) podľa nich logiku. Uvedená jednorazová finančná podpora mohla aspoň čiastočne zmierniť vyššie náklady dôchodcov vyplývajúce z vyšších cien energií, tovarov a služieb z titulu zvýšenia regulovaných cien a zmeny sadzby DPH. Ďalší respondenti boli názoru, že tisíckorunový príspevok mal skôr psychologický efekt a mal byť prijatý skôr.
(Zapísal: DZ, 17.8.2006)