Dátum: 14.03.2007
Iniciatívny návrh Európskej komisie na harmonizáciu základu dane z príjmov právnických osôb bol hodnotený slovenskou odbornou verejnosťou v rámci projektu HESO (Hodnotenie ekonomických a sociálnych opatrení) ako druhé najhoršie opatrenie roka 2005.
Daňová konkurencia je podľa hodnotiacich odborníkov vhodná pre rast EÚ, pričom konkurovať sa dá nielen sadzbou, ale aj jednoduchosťou výpočtu. Akákoľvek európska harmonizácia potiera konkurenčný boj medzi jednotlivými krajinami, čo automaticky brzdí trvalo udržateľný rozvoj hnaný konkurenčným bojom pri zlepšovaní podmienok života v jednotlivých krajinách, a tým aj v celej Európskej únii. Ide o to, že snaha ktorejkoľvek krajiny optimalizovať svoj daňový systém (minimalizovať deformácie spôsobené zdaňovaním) by mohla stroskotať na spoločnom štandarde v oblasti základu dane právnických osôb. Fixovanie jedného parametru daňového systému znižuje možnosť voľby čo sa týka iných parametrov (napr. sadzby daní a pod.) a optimálna voľba v jednej krajine nemusí byť zároveň optimálnou v druhej krajine. Navyše, aj bez direktívy existuje možnosť dobrovoľne zosúladiť svoju politiku v oblasti daňového základu s inými krajinami, keď chce vláda napríklad zjednodušiť administratívu pre zahraničných investorov. Podľa expertov je to problematika, ktorá by mala patriť pod výlučnú pôsobnosť jednotlivých štátov EÚ.
Viacerí respondenti tvrdili, že je možné, že SR príde o konkurenčnú výhodu oproti iným krajinám EÚ, a to v prípade, že spoločný európsky základ dane by sa nepodobal, resp. nebol totožný so slovenským základom dane. Zároveň podotkli, že ako je pre EÚ príznačné, s veľkou pravdepodobnosťou bude zvolený ten najkomplikovanejší model a pri súčasnej konštelácií síl v EÚ sa presadia veľké ekonomiky so silným sociálnym systémom a daňovým systémom plným výnimiek. Podľa nich existuje hrozba, že EÚ bude skôr zahľadená do seba ako zameraná na posilňovanie globálnej pozície EÚ. Upozornili tiež, že neskôr by harmonizácia základu dane mohla vyústiť do požiadavky zjednotiť aj sadzby daní.
Podľa niektorých odborníkov bude v strednodobom horizonte (7-10 rokov) potrebné pristúpiť k spoločnému daňovému základu pre firmy, avšak v súčasnosti ešte nevidia priestor pre tento krok. Situácia ešte nedozrela na to, aby bolo jasné, aký základ je najlepší. A navyše, nie všetky členské krajiny EÚ sú v eurozóne, neprebehla reforma niektorých politík (napr. poľnohospodárstva), pretrvávajú rôzne obmedzenia voľného pohybu (napr. na trhu práce), otázna je ratifikácia ústavnej zmluvy EÚ a ďalšie prehlbovanie vnútornej integrácie EÚ. Súčasne sú nové členské krajiny stále ekonomicky výrazne zaostalejšie, a preto harmonizácia daní nie je pre nich zatiaľ výhodná, lebo ich môže oberať o komparatívnu výhodu v podobe nízkych daní a jednoduchého daňového systému.
Radoslav Štefančík: „Ide o jeden z ďalších zásahov Únie do suverenity členských štátov. Domnievam sa, že otázky spojené s daňovým systémom by mali ostať na úrovni národných štátov.“
Robert Žitňanský: „Zbytočné a nesmierne škodlivé – jediným cieľom je postupná harmonizácia daňových systémov. Neprijateľné.“
Peter Schutz: „Bez ohľadu na špecifickú daňovú problematiku, všetky harmonizácie a regulácie z Bruselu sú principiálne škodlivé, pretože posilňujú politickú federalizáciu Európy, ktorá ide ruka v ruke s posilňovaním byrokratickej moci a obmedzovaním slobody. Dane sú výsostný znak štátnej suverenity a už dnešná úroveň harmonizácie – teda určenie dolnej sadzby DPH 15% – sa nemala nikdy dopustiť. Čo ak sa raz Slovensko či ktokoľvek dostane do takého rozpočtového prebytku, že bude stačiť DPH 14 percent? Je normálne, aby nejaká smernica z Bruselu bránila legitímne zvolenej reprezentácii znížiť dane?“
Peter Gonda: „Zásadne nesúhlasím s týmto návrhom a považujem ho za medzikrok k tomu, aby sa následne harmonizovali aj iné náležitosti dane z príjmu právnických osôb, vrátane jej sadzby.“
Karol Sudor: „Ide o absolútny nezmysel – štáty EÚ majú za sebou rôzny vývoj a nestoja na rovnakej štartovacej čiare, preto je nezmyselné oberať nové členské krajiny o jednu z mála výhod, ktoré dokážu ponúknuť. Z pohľadu SR nie je zmysluplné harmonizovať oblasti, ktoré de facto priamo ovplyvňujú životnú úroveň obyvateľstva. Právo firmy X ísť kvôli nižším daniam do krajiny Y je plne legitímne, ak pripúšťame, že cieľom každej firmy je (okrem iných vecí) minimalizovať výdavky. Zo strany Európskej komisie ide o nesystémové opatrenie, vyplývajúce z neschopnosti realizovať reformy v „starých“ štátoch EÚ a znižovania ich konkurencieschopnosti v porovnaní s novými členmi.“
Ladislav Balko: „Harmonizácia daní spotrebných v jednotlivých krajinách EÚ je v poriadku, pretože jej cieľom je pomáhať základným slobodám, na ktorých stojí EÚ, t.j. voľný pohyb tovar, služieb a kapitálu, a teda aj obchodovaniu medzi členskými štátmi EÚ. Pokiaľ ale ide o priame dane, a z nich najmä daň z príjmov, harmonizácia dane z príjmov pôsobí opačne. Teda bude brániť voľnému pohybu osôb, čo je tiež jedna zo základných slobôd EÚ, najmä do nových krajín EÚ, ktoré majú nižšie priame dane aj kvôli snahe viesť expanzívnu hospodársku politiku. Iste, je to krok podporovaný a presadzovaný „veľkými“ krajinami EÚ, ktoré sa takto bránia, aby v najmä nových krajinách nevznikali atraktívne investície aj kvôli nižším daniam, čo je okrem lacnej pracovnej sily pre investorov lacnejšie. Na druhej strane ale „zaostalejšie krajiny EÚ“ sa aj vplyvom expanzívnej ekonomickej politiky sprevádzanej účinnou daňovou politikou aj v oblasti priamych daní budú rýchlejšie rozvíjať, približovať starým štátom a nebudú klásť také požiadavky na kohéznu politiku. Takže harmonizácia priamych daní je podľa mňa negatívum.“
Juraj Nemec: „Pravdepodobne nie je reálna realizácia, obmedzuje daňovú konkurenciu, čo by znevýhodnilo nové členské štáty.“
Juraj Lazový: „V prípade, že harmonizácia základu dane z príjmov právnických osôb, bude viesť k jeho zjednodušeniu na slovenský spôsob, môže ísť o opatrenie, ktoré zlepší podmienky pre podnikanie v rámci EÚ. Nemám obavu, že harmonizácia daňových základov bude viesť k harmonizácii samotných daní (čo nepodporujem). Skôr mám obavu, že snaha o harmonizáciu neprinesie jednoduchý daňový základ bez mnohých výnimiek.“
Igor Daniš: „Harmonizácia daní je nevyhnutný akt pre formovanie jednotného trhu. Otázkou by skôr mali byť spoločné základy pre výpočet daní než jednotné sadzby. Tu by sa mal určiť rámec, čo zjednotiť, a kde nechať priestor pre konkurenciu medzi jednotlivými štátmi, a nemyslím len na daň z príjmov právnických osôb.“
(Zapísal: DZ, 13.3.2007)