Dátum: 29.03.2007
Odbory v minulosti chránili zamestnancov pred zneužívaním monopolného postavenia zamestnávateľa vo vzťahu k nim. Boli dobré v situácii, keď si zamestnávateľ mohol dovoliť prinútiť zamestnanca pracovať neúmerné nadčasy, či v neúmerne zhoršených podmienkach a zamestnanec bol na neho životne odkázaný. To znamená, že nemal možnosti nájsť si inú prácu. Toto platilo v 19. a čiastočne aj v 20. storočí, dnes je podobných prípadov oveľa menej.
Vďaka rozvoju trhov sa súťaž medzi zamestnávateľmi o zamestnancov výrazne prehĺbila. Pomohol tomu nárast mobility pracovnej sily, keď je v porovnaní s minulosťou oveľa jednoduchšie vycestovať za prácou do iných regiónov, prípadne do zahraničia. Rozvoj informačných technológií navyše vytvára pracovné príležitosti aj bez cestovania, keď čoraz viac ľudí pracuje napríklad zo svojho domu. Ak teda zamestnávateľ neúmerne zvyšuje nároky na zamestnanca, riskuje, oveľa viac ako v minulosti, že ho stratí.
Popri súťaži o zamestnancov sa prehĺbila aj súťaž medzi firmami o získanie čo najväčších trhových podielov. V minulosti sa súťaž obmedzovala na malé územie, zvyčajne vo vnútri štátu, kde platili pre všetkých rovnaké podmienky. Ak teda štát sprísnil ochranu zamestnancov, týkalo sa to všetkých rovnako. Dnes už ale domáce firmy súťažia so zahraničnými, a to nielen zo susedných krajín, ale vďaka globalizácii aj z Číny, Indie, alebo Južnej Ameriky. Je jasné, že štát nemá šancu ovplyvniť podmienky podnikania v zahraničí.
Povinnosť dodržiavať prísnejšie a nákladnejšie predpisy sa preto okamžite prejaví v nižšej konkurencieschopnosti postihnutých firiem. Tieto začnú strácať v súťaži so zamestnávateľmi, ktorí podobné predpisy dodržiavať nemusia. Výsledkom bude, že sa menej oplatí vyrábať doma, keďže lacnejšie bude doviezť výrobky zo zahraničia. V konečnom dôsledku sa teda firmám menej oplatí podnikať a zamestnávať ľudí na Slovensku. Pôvodný úmysel chrániť zamestnancov sa teda obráti proti nim, nezamestnanosť sa začne zvyšovať.
Presne takto to môže dopadnúť, keď sa odborom a súčasnej vláde podarí vrátiť zákonník práce do podoby, ktorú mal pred reformou.
Intenzívnejšia súťaž o zamestnancov a trhové podiely zásadne zmenila trh práce. Rovnováhu medzi požiadavkami zamestnávateľa (dopyt po práci) a požiadavkami zamestnanca (ponuka práce), dnes už dokáže vo väčšine prípadov efektívnejšie nastoliť trh. Riziko, že administratívnymi zásahmi narušíme túto rovnováhu a tým znížime efektívnosť, je teda väčšie, než kedykoľvek predtým.
Politika vlády a odborov sa týmto zmenám musí vo vlastnom záujme prispôsobiť. Plošná ochrana zamestnancov zameraná antagonisticky, teda proti zamestnávateľom, už nie je efektívna. Príkladom zo súčasnosti je rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na zamestnávateľov, ktorí s ňou nesúhlasia. Toto opatrenie narobí viac škody ako osohu, napriek tomu ho náš parlament pred pár týždňami prijal.
V porovnaní s minulosťou by sa vláda aj odbory mali viac sústrediť na selektívne vyhľadávanie prípadov, kedy zamestnanci naozaj potrebujú ich ochranu. Podobným spôsobom dnes riešime reguláciu monopolov. Aj tu sa ukázal byť efektívnejší selektívny prístup – Protimonopolný úrad zasahuje vždy len v konkrétnych prípadoch, nikdy nie plošne.
Samozrejme, plošné, alebo systémové zásahy sú aj budú stále potrebné. Namiesto boja proti „zlým“ zamestnávateľom je však v modernom svete najlepšou ochranou zamestnancov odstraňovanie bariér zvyšovania zamestnanosti. Na Slovensku ide predovšetkým o vysoké odvodové zaťaženie ľudí s nízkym príjmom a ich nedostatočnú kvalifikáciu. Bolo by krokom späť, keby medzi tieto bariéry opäť pribudol nepružný zákonník práce, ktorý zvýši náklady na zamestnávanie.
(Zapísal: PG, 29.3.2007)
your_ip_is_blacklisted_by sbl.spamhaus.org