Dátum: 10.09.2007
Hitom tohto volebného obdobia je sociálne cítenie značky „privilégium“. Bohatí a zdraví by mali pomáhať chudobným a chorým. Ale nie všetci schopní pomáhať tak aj musia robiť. Iba tí, ktorí nemajú privilégium neplatiť. Jeden z množstva trikov umožňujúcich platiť na solidaritu menej než platí „obyčajný zamestnanec“ je vyplácať vo firme minimálnu mzdu a zvyšok (do výšky mzdy generovanej trhom) vyplatiť formou dohody, z ktorej sa potom odvody do zdravotných poisťovní neplatia. Firma koná legálne, sociálne však asi nie. Iste by s tým súhlasila aj ministerka práce. Tá pracovala vo firme Privilégium, ktorá na prelome rokov 2006 a 2007 ostala dlžná súkromnej zdravotnej poisťovni za 10 mesiacov a 10 zamestnancov okolo 100 tisíc korún1. Z týchto čísel (tisícka za zamestnanca a mesiac) to vyzerá tak, že na zdravotné „poistenie“ za nich odvádzala len z minimálnej mzdy. Ak takéto konanie pani ministerka nezaregistrovala u svojho bývalého zamestnávateľa, iste o ňom ako odborníčka na sociálnu politiku vie aspoň z iných zdrojov. Deficity sociálnych systémov (vrátane zdravotníctva) sa však nesnaží riešiť obmedzovaním možností „odvodovej optimalizácie“, ale vyšším zdanením tých, ktorí žiadne privilégium nevyužívajú.
(Zapísal: EJ, 10.9.2007)
1 Pravda 3.8.2007