Dátum: 09.05.2008
Stala sa tak víťazkou súťaže INEKO o najpresnejšie odhady v euro-prieskume. Gratulujeme!
V 20-mesačnom prieskume INEKO a KEA (Klub ekonomických analytikov) mala najpresnejšie odhady plnenia maastrichtských kritérií členka predstavenstva VÚB Elena Kohútiková. Pri zisku 77 z maximálneho počtu 100 bodov sa tak stala víťazkou súťaže o najpresnejšie odhady, ktorú v septembri 2006 vypísal inštitút INEKO v spolupráci s KEA. Na druhom mieste sa umiestnila analytička ČSOB Silvia Čechovičová, keď získala 64 bodov a na treťom analytička ING Bank Lucia Šrámková so ziskom 63 bodov.
Euro-prieskumu sa od septembra 2006 do apríla 2008 pravidelne zúčastňovalo približne 20 ekonómov a bankových analytikov na Slovensku. Z nich jedenásť sa vložením finančného vkladu vo výške 1000 Sk zapojilo aj do súťaže o najpresnejšie odhady. Respondenti odhadovali celkové šance Slovenska na vstup do eurozóny od 1. januára 2009, ako aj plnenie troch kľúčových kritérií pre prijatie eura – dodržanie požadovaného deficitu verejných financií, inflácie a kurzovej stability. Finančná motivácia prispela k pravidelnej účasti súťažiacich respondentov na prieskume, ako aj k presnosti ich odhadov.
Aktualizácia 13.5.2008: Vklad do súťaže vo výške 1000 Sk vložil dodatočne aj Peter Pažitný z HPI, čím sa celková odmena pre víťazku zvýšila na 12-tis. Sk.
Cieľom prieskumu bolo pravidelne informovať verejnosť o názoroch odborníkov na pripravenosť Slovenska prijať euro v stanovenom termíne. Prieskum mal tiež poskytnúť rýchlu a odbornú spätnú väzbu na to, aký vplyv majú kroky vlády na pravdepodobnosť prijatia eura. Zapojenie širšieho spektra odborníkov do tejto diskusie malo pomôcť odpolitizovať danú tému.
Prvé kolo prieskumu, ktoré prebehlo v septembri 2006, ukázalo rozpoltenosť názorov odborníkov na schopnosť Slovenska prijať euro. Šance na euro vtedy boli 52%, z dvadsiatich analytikov prijatiu eura verilo desať a desať malo opačný názor.
Takmer počas celej doby prieskumu pravdepodobnosť prijatia eura rástla. K jedinému výraznejšiemu poklesu zo 77% na 70% došlo v septembri 2007 v dôsledku avizovanej zmeny pravidiel Eurostatu pri vyčísľovaní deficitu verejných financií, ako aj zámerov vlády, ktoré by zhoršili udržateľnosť verejných financií. Išlo najmä o rozsiahle projekty stavby diaľnic cez verejno-súkromné partnerstvá a snahy o zmenšovanie druhého dôchodkového piliera.
Rast pravdepodobnosti podporili najmä informácie o rýchlejšom než očakávanom raste HDP a tým aj rozpočtových príjmov v roku 2007. Výrazný vplyv mali tiež schválené návrhy štátnych rozpočtov na roky 2007 a 2008 s trojročným výhľadom rozpočtovej politiky, ktoré deklarovali snahu vlády o zníženie deficitu verejných financií. K splneniu maastrichtských kritérií teda prispel najmä zrýchlený rast ekonomiky a odhodlanie vlády využiť zrýchlený rast na znižovanie verejného deficitu.
Pre budúci vývoj bude dôležité, aby Slovensko ďalej znižovalo deficit verejných financií a udržiavalo nízku infláciu. „Podstatné je, aby pri rýchlejšom raste ekonomiky, ako je prognóza, boli dodatočné príjmy využité na zníženie deficitu a nie na zvýšenie výdavkov,“ uviedla Elena Kohútiková v poslednom kole prieskumu z apríla 2008. Pre zabezpečenie cenovej stability budú podľa nej rozhodujúce vnútorné faktory – dodržanie fiskálnej a mzdovej disciplíny a pokračovanie vo zvyšovaní flexibility trhu práce.
Zoznam účastníkov súťaže:
Poznámka: Ján Tóth z ING Bank, Eugen Jurzyca z INEKO a Peter Goliaš z INEKO sa súťaže nezúčastnili, keďže boli členmi komisie, ktorá organizovala súťaž a hodnotila výsledky.
Kompletné výsledky prieskumu nájdete tu.