Ineko - Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy

1. Rozšírenie kontrolných právomocí Najvyššieho kontrolného úradu SR aj na prostriedky použité v rámci originálnych kompetencií samosprávy, na právnické osoby zriadené samosprávou, na firmy s majetkovou účasťou štátu a verejnoprávnych inštitúcií, na firmy vykonávajúce činnosti vo verejnom záujme (novela Ústavy SR)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Vzhľadom na zásadný presun kompetencií štátnej správy na samosprávu, na čoraz väčší okruh inštitúcií vykonávajúcich výkony vo verejnom záujme, spravujúcich a prerozdeľujúcich verejný majetok a prostriedky a vzhľadom na relatívne vysokú mieru korupcie vo verejnej správe bol zámer rozšíriť kontrolné právomoci NKÚ hodnotený odbornou verejnosťou vysoko pozitívne. Decentralizácia korupcie, ako aj relatívne menej skúseností (možno aj relatívne nižšia odborná kvalifikovanosť) s narábaním s verejnými financiami na regionálnej úrovni predstavujú značné riziko z hľadiska efektívneho hospodárenia s verejnými prostriedkami. Posilnenie kontroly by mohlo zvýšiť transparentnosť a efektivitu využívania verejných prostriedkov, čo je významným argumentom pre zavedenie nezávislej kvalifikovanej kontroly.

Ďalším dôvodom pre čo najširšiu štátnu kontrolu nad nakladaním s finančnými prostriedkami získanými samosprávou od občanov je právny rámec, ktorý určuje fungovanie a právomoci samosprávy, vrátane výkonu sankcií (polícia, súdy, nápravné zariadenia) za odmietnutie či porušenie záväzných nariadení samosprávy v oblasti verejného poriadku a najmä daní na miestnej úrovni, ktorý zabezpečuje štát.

Európske štandardy kontroly požadujú, aby pre každý verejný subjekt bol vytvorený systém internej a externej kontroly. Samosprávy spravujú po decentralizácii vysoký podiel verejných zdrojov a stále na ich úrovni nie je vytvorený systém externej kontroly, čo nie je podľa väčšiny hodnotiacich odborníkov optimálny stav. Navyše kvalita internej kontroly je viac ako diskutabilná. Obecní kontrolóri sú často len figúrkami v rukách starostov, ktorí ich platia, a celkom dobre. Vzhľadom na to, že samotná samospráva sa stavia k uplatňovaniu vlastného kontrolného mechanizmu laxne, čo vyvoláva podozrenia z účelovosti, sa rozšírenie právomocí NKÚ javí ako prospešné opatrenie.

Na druhej strane kvalita kontroly vykonávanej NKÚ a dôraz na kontrolu zhody, a nie na kontrolu výsledku je podľa jedného respondenta limitujúcim faktorom pre pozitívny dopad rozšírenia kompetencií NKÚ. Podľa ďalšieho názoru je otázne, či na rozšírené kompetencie bude stačiť 20 ďalších zamestnancov NKÚ. Riešenie by mohlo byť, že by obecní kontrolóri boli v zmluvnom vzťahu s NKÚ, ktorý by ich platil a dohliadal nad nimi.

Argumenty, že novela ústavy ohrozí nezávislosť samospráv a tvrdenia ZMOS-u, že ide o zavádzanie "národných výborov" do samospráv, nemajú svoje rácio. NKÚ totiž nebude zasahovať do rozhodovacích procesov obcí, bude len kontrolovať hospodárenie s verejnými peniazmi a tie by nemali byť ponechané napospas často aj úmyselnému netransparentnému a neefektívnemu rozhodovaniu samospráv. Bol vyslovený názor, že niektorí predstavitelia samospráv môžu prísť prísnejšou kontrolou o svoje "šedé zóny", v ktorých bezhranične šafária, a preto bojovali proti prijatiu novely Ústavy SR. Je dôležité podriadiť kontrolu peňazí, ktoré pochádzajú z celoštátnych zdrojov, aj celoštátnej kontrole. Miestna samospráva musí cítiť tlak kontroly, lebo je naivné sa spoliehať len na médiá alebo obyvateľov, že tí ustrážia lokálnu úroveň. Ani kontrola NKÚ nemusí odhaliť všetky prešľapy samosprávy, avšak mnohí hodnotiaci predpokladajú, že kontrola z centrálnej úrovne môže byť účinnejšia ako vlastné kontrolné mechanizmy samosprávy. Zvlášť to platí pri menších obciach, kde sa každý s každým pozná, a preto tam existuje väčšie riziko ovplyvňovania internej kontroly a tendencia odklonu od demokratických procedúr smerom ku klanovému, rodinkárskemu alebo "skupinovo-mafiánskemu" spôsobu rozhodovania.Pre niektorých respondentov bolo otázne, do akej miery má štát kontrolovať samosprávu priamo. Až budú spomínané subjekty hospodáriť s vlastnými prostriedkami, nemali by byť kontrolované NKÚ. V súčasnosti je však potrebné obhajovať záujmy daňových poplatníkov aj takýmto spôsobom. Najlepším riešením by však bolo podľa jedného hodnotiaceho dosiahnutie stavu, v ktorom by si uvedené subjekty zabezpečovali financovanie kontroly z vlastných príjmov.

Podľa jedného respondenta nie je prospešné "kŕmiť zbytočného dinosaura" - NKÚ - novými právomocami, trend by mal byť podľa neho opačný. Niektorí navrhovali, aby sa radšej reformoval inštitút kontrolóra mesta či obce, teda vlastné kontrolné mechanizmy samosprávy, alebo posilňovali právomoci prokuratúry, finančnej polície, daňových úradov a podobne.

2. Rekodifikácia trestného práva (nový Trestný zákon - prísnejšie tresty pre násilné trestné činy; zníženie trestnej zodpovednosti z 15 na 14 rokov; alternatívne formy trestov (domáce väzenie, odpracovanie si trestu); neschválenie trestnoprávnej zodpovednosti firiem; nový Trestný poriadok - presun prvostupňovej agendy z krajských na okresné súdy; inštitút sudcu pre prípravné konanie; procesné strany budú navrhovať a vykonávať dôkazy, nie sudca; alternatívne formy skráteného konania - trestný rozkaz a dohoda o vine a treste; skrátenie maximálnej dĺžky väzby z 5 na 4 roky; odvolacie súdy budú vo väčšej miere rozhodovať vo veci; možnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu aj pre obvineného; neschválenie verejných obhajcov ex offo - naďalej advokáti ex offo; "agent-provokatér" môže iniciatívne nabádať ku korupcii verejných činiteľov)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Rekodifikácia trestného práva, ktorá okrem iného prináša prísnejšie tresty pre násilné trestné činy, zavádza alternatívne formy trestov, ako aj alternatívne formy trestného konania a ďalšie rozsiahle zmeny, je jednoznačne žiaducim opatrením. Zhodli sa na tom takmer všetci členovia odbornej hodnotiacej komisie. Doteraz platná úprava trestného práva bola v platnosti od 60-tych rokov minulého storočia. V súčasnej dobe nie je únosné, aby spoločnosť chránili právne normy spred vyše 40-tich rokov, ktoré boli prijaté v úplne inom spoločenskom zriadení, inej politickej, ekonomickej a sociálnej atmosfére. Tieto zákony boli morálne, ako aj vecne dávno prekonané a vzhľadom na aktuálny stav bola ich novelizácia nevyhnutná. Odkladaním rekodifikácie by sa situácia naďalej komplikovala a kriminalita by výrazne narastala.

Podľa viacerých respondentov nový trestný zákon, ako aj trestný poriadok prinášajú pozitíva ako lepšiu ochranu súkromného majetku, zlepšenie vymožiteľnosti práva, riešenie kostrbatosti súdov v ich konaní. Pozitívom tiež je, že zavádza inovatívne prvky, ktoré dávajú perspektívu na plynulejšie a efektívnejšie fungovanie súdov, a ktoré vytvárajú priestor pre ukladanie alternatívnych trestov. Znižovanie hranice trestnej zodpovednosti je taktiež významným prvkom, ktorý korešponduje so súčasným trendom rýchlejšieho dospievania mladých ľudí, čo sa týka aj negatívnych prejavov. Jej zníženie z 15 na 14 rokov bolo vynútené predovšetkým zvyšujúcou sa mierou kriminality u mladistvých za ostatné roky. Treba sledovať využívanie inštitútu "agenta provokatéra" s právomocou iniciatívne nabádať verejných činiteľov ku korupcii, ktorý by mohol byť politicky zneužívaný. Namieste je potreba riešiť dostatočnú kontrolu týchto agentov a eliminovať riziko korupcie aj z ich strany. Bol prezentovaný aj názor, na základe ktorého by sa mala rola agenta rozšíriť i na štátnych úradníkov.

Niektorí z hodnotiacich expertov považujú za diskutabilné, či znižovanie trestnej zodpovednosti a zvyšovanie trestov prispeje k zníženiu kriminality. Samotné zákony na zmeny systému nestačia a až prax ukáže, či rekodifikácia Trestného poriadku skráti súdne konanie a zlepší vymožiteľnosť práva. Na druhej strane nie je podľa jedného z respondentov isté, či vyššie trestné sadzby sú najúčinnejšou prevenciou proti páchaniu trestnej činnosti, o lepšej prevencii však zatiaľ nevie. Sloboda neexistuje bez presne vymedzených pravidiel a pokiaľ sú tieto pravidlá mäkké, a tým aj často zneužívané, treba ich sprísniť. Jedným z dôvodov nárastu kriminality vo vyspelom svete za ostatné dekády je okrem iného existencia deravej legislatívy, o ktorú sa páchatelia môžu opierať. Demokracia a sloboda sú prísnosťou pravidiel určené len čiastočne, hlavné bremeno leží na verejnej diskusii a aktivite občanov. Ako uviedol jeden z respondentov, otázka by sa mohla interpretovať aj spôsobom: „Načo je človeku legislatíva zabezpečujúca množstvo práv a slobôd, keď sa bojí vyjsť na ulicu?“.

Myslenie ľudí, ktorí pôsobia v oblasti orgánov činných v trestnom konaní, teda policajtov (vyšetrovateľov), prokurátorov, sudcov a aj advokátov, by sa malo zmeniť. Podľa jedného respondenta musí dôjsť ku generačnej výmene, aby sa popretrhali väzby na organizovaný zločin a vzťahy na rôznych "kamarátov", a aby sa potom mohli v oblasti trestného práva zavádzať zásadné zmeny. Vyskytol sa i názor, podľa ktorého nie je záruka, že v oblasti trestného práva nebude aj naďalej pretrvávať korupcia v súdnictve a policajných zložkách. Vláda, ktorá vznikne po nasledujúcich parlamentných voľbách, by mala aplikáciu trestného práva zaradiť medzi priority prvých rokov. Malo by sa sledovať, ako sa predmetné zákony ujímajú v praxi a najmä to, či dochádza k prerodu myslenia sudcov, policajtov, prokurátorov, advokátov, alebo či idú v starých šľapajách plniac len nové zákonné ustanovenia. Jedným zo slabých miest môžu byť podľa jedného respondenta policajti nekompetentní pri objasňovaní skutkov. Policajnému zboru totiž chýbajú rôzni experti, bez ktorých sa zločinu bude dariť. Takéto zmeny chcú viac než len kozmetickú úpravu. Snahu a odvahu ministerstva spravodlivosti však treba v každom prípade oceniť.

Väčšia časť expertov vyjadrila súhlasné stanovisko s neschválením trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb. Vzhľadom na stav slovenskej spoločnosti by v prípade jej schválenia existovalo reálne riziko zneužitia tohto ustanovenia v konkurenčnom hospodárskom, ale aj politickom boji.

Jedným z hodnotiacich respondentov bolo ako nesystémové označené čiastočné "amerikanizovanie" slovenského trestného práva ministrom spravodlivosti. Priebeh súdneho pojednávania vedený formou sporu prokurátora a advokáta, kde procesné strany budú navrhovať a vykonávať dôkazy a sudca bude viesť proces, rozhodovať o dokazovaní a o vine a nevine, je typický pre americký súdny poriadok. Rozdielom je, že v americkom súdnom procese existuje porota, ktorá na Slovensku nebude v súdnom procese figurovať, čím sa zavádza akýsi hybrid. Možnosť delegovania navrhovať a najmä vykonávať dôkazy na procesné strany nesie v sebe navyše nebezpečenstvo porušenia rovnosti pred zákonom. Dôvodom môže byť rozdielne ekonomické a sociálne postavenie aktérov oboch strán, čo sa prejaví v kvalite právneho zastúpenia pred súdom (za služby dobrých advokátov a detektívnych kancelárií sa platia vysoké čiastky).

Jeden z respondentov kritizoval ustanovenie skracujúce maximálnu dĺžku vyšetrovacej väzby z 5 rokov na 4 roky. Považuje to za úplne nedostatočné. Lehota svedčí podľa neho o malej výkonnosti vecne a dôkazne bezradných vyšetrovacích orgánov a predstavuje prostriedok ich nátlaku na vyšetrovaného. Zneužívanie inštitútu vyšetrovacej väzby bolo v minulosti medializované pri viacerých kauzách.

3. Rozhodnutie Protimonopolného úradu SR o zneužití dominantného postavania spoločnosťou Slovak Telecom neposkytnutím prístupu k miestnym vedeniam (udelenie pokuty vo výške 885 mil. Sk; povinnosť uvoľniť miestne vedenia do 60 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Rozhodnutie Protimonopolného úradu (PMÚ) SR o zneužití dominantného postavania spoločnosťou Slovak Telecom (ST) neposkytnutím prístupu k miestnym vedeniam označili skoro všetci členovia komisie odborníkov za prospešné a taktiež potrebné opatrenie, ktorým si štát plní svoju úlohu. Účinný protimonopolný mechanizmus je predpokladom efektívneho fungovania trhovej ekonomiky, dosiahnutia tzv. "allocative efficiency". Postup, ktorý bol voči Slovak Telecomu uplatnený, bol správny, aj keď trvalo dlhú dobu, kým k nemu došlo. Z hľadiska kredibility fungovania protimonopolných inštitúcií na Slovensku bolo rovnako správnym krokom aj udelenie pokuty vo výške 885 mil. Sk a povinnosť uvoľniť miestne vedenia do 60 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Razantnosť opatrenia možno vysvetliť ako kompenzáciu za jeho oneskorenie. Správanie sa spoločnosti Slovak Telecom dokazuje zápas monopolu o jeho postavenie na trhu. Ak by PMÚ v prípade neochoty ST na zmenu pokračoval v postupoch a pokuta by nebola len jednorazovou záležitosťou, časom by muselo dôjsť k potrebnej zmene v oblasti liberalizácie, a to nielen pri činnosti uvedeného monopolu.

Aj napriek prísľubom voči EÚ liberalizácia telekomunikačného trhu na Slovensku výrazne zaostáva. Z pohľadu skúseností s liberalizáciou telekomunikácií vo svete, ktoré hovoria o nižších cenách, je možné považovať ukončenie monopolu ST za pozitívny krok. Negatívom je podľa odborníkov skutočnosť, že platná legislatíva a spôsob regulácie na trhu telekomunikačných služieb umožnili tak dlho predlžovať proces liberalizácie zo strany ST. Z pohľadu časového faktora je však naďalej otázne, či sa proces rozhodnutím Protimonopolného úradu SR podarí urýchliť (pozn.: odvolacia rada PMÚ ešte rozhoduje o opravnom prostriedku ST (stav: koniec septembra)).

Podľa kritického názoru nemožno problém hodnotiť len z jednej strany. Aj napriek snahe o vytvorenie konkurenčného prostredia vzniká pri presadzovaní konkurenčného prostredia konflikt s telekomunikačným operátorom, ktorý si vybudoval drahú sieť, a teraz ju musí poskytnúť konkurencii.

Podľa jedného respondenta je udelená pokuta len veľmi mierna, ďalší názor hovorí o rozhodnutí PMÚ len ako o teatrálnom geste regulačného orgánu.

4. Koncepcia urýchlenia liberalizácie trhu s poštovými službami (zníženie poštovej výhrady na zásielky do 50 g od 1.1.2006; plne liberalizovaný trh od 1.1.2007)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Hodnotiaca odborná verejnosť podporila liberalizáciu poštového trhu. Otvorenie priestoru konkurencii by malo priniesť pre zákazníkov najmä zlepšenie poskytovaných služieb. V trhovej ekonomike nie je prípustné donekonečna chrániť dominantného hráča na trhu, pričom Slovensko by mohlo čerpať zo skúseností vyspelých krajín.

Väčšina hodnotiacich súhlasila so zrýchlenou liberalizáciou. Nevidela dôvod na neskorší termín z dôvodu nedostatočného časového priestoru na uskutočnenie zmien v Slovenskej pošte (SP) a na prípravu mechanizmov zabezpečujúcich fungovanie trhu po liberalizácii. Pošta mala viacero rokov na to, aby sa pripravila na tento krok. Jeden respondent poukázal na príklad sociálnej reformy, ktorá bola neporovnateľne významnejšia, komplikovanejšia a rozsiahlejšia, pričom bola pripravená za jeden rok a úspešne funguje s iba malými korektúrami. Skorší termín by mohol byť katalyzátorom zmien v SP. Neskorší termín by znamenal len odsunutie riešenia problémov v SP a slúžil by pravdepodobne záujmom, ktoré by navrhovanými zmenami stratili. Jeden respondent prezentoval myšlienku, že Slovenská pošta je socialistický relikt, ktorý treba urýchlene sprivatizovať.

Podľa názoru jedného experta si treba dať pozor na poskytovanú kvalitu poštových služieb novými poskytovateľmi. Upozornil na požiadavku ustráženia dodržiavania nebezpečenstva možného porušenia listového tajomstva zo strany súkromných poskytovateľov poštových služieb, najmä vtedy ak by sa v tomto biznise chceli ocitnúť napr. ľudia z podsvetia, ktorí by mohli mať záujem dostať sa k súdnym obsielkam, bankovej korešpondencii a pod.

Niektorí hodnotiaci poukázali na riziko znefunkčnenia trhu s poštovými službami v odľahlých regiónoch Slovenska, a s tým súvisiacou zníženou kvalitou služieb v týchto oblastiach. Podľa nich nie je ešte dostatočne pripravená pôda na urýchlenú úplnú liberalizáciu. Bola tiež vyjadrená skepsa nad premisou, že konkurencia na poštovom trhu prinesie znižovanie poštových taríf.

5. Novelizácia 6 zdravotníckych zákonov (ponechanie najmenej 51% akcií štátu v transformovaných zdravotníckych zariadeniach; neumožnenie vzniku reťazcov lekární; zavedenie odvodovej povinnosti pre dobrovoľne nezamestnaných; umožnenie spoplatnenia prednostného ambulantného vyšetrenia pacientov; rozšírenie okruhu pacientov oslobodených od paušálnych poplatkov za služby; povinnosť zverejniť kritériá pre zaradenie poistenca na čakaciu listinu; kategorizácia liekov a chorôb podľa finančných možností štátu)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Odborníci hodnotili niektoré ustanovenia noviel za prínosné (zavedenie odvodovej povinnosti pre dobrovoľne nezamestnaných, umožnenie spoplatnenia prednostného vyšetrenia pacienta, zverejnenie kritérií čakacej listiny, kategorizácia liekov a chorôb podľa finančných možností štátu), iné zasa za škodlivé (zákaz tvorby reťazcov lekární, majorita štátu v transformovaných zdravotníckych zariadeniach).

Zrušenie platieb poistného štátom za ekonomicky neaktívnych občanov – tzv. dobrovoľne nezamestnaných, trvalo 8 mesiacov a stálo nás to stovky miliónov korún. Podľa jedného respondenta je poľutovaniahodné, že minister zdravotníctva bol na tento problém upozorňovaný už pred rokom. Bol vyslovený nesúhlas s konzerváciou vplyvu štátu v transformovaných zdravotníckych zariadeniach, ale aj v dvoch "štátnych" zdravotných poisťovniach. Na Slovensku je viac ako 100 nemocníc, zatiaľ čo v oveľa väčšom Londýne je ich cca 30 až 40. Ak štát ako zriaďovateľ nemocnice príde na to, že ju nepotrebuje, mal by mať právo predať ju, zlikvidovať, alebo nechať veriteľov, nech si ju rozoberú cez exekúcie či bankrot, pričom podľa kritikov je nezmyselné, že ho zákon bude nútiť prevádzkovať ju. Kritika bola vyslovená i nad zákazom vzniku lekárenských reťazcov, čo súbežne s reguláciou vstupu do tohto odvetvia obmedzuje tvorbu konkurenčného prostredia a následných nižších cien pre pacientov.

Jeden hodnotiaci vyslovil názor, že bude zaujímavé sledovať, ako sa terajší riaditelia nemocníc po ich transformácii stanú spoluvlastníkmi, a zrazu sa zariadenia zo dňa na deň zmenia z neefektívnych na efektívne hospodáriace. Podľa tohto respondenta to však potom nebude len zásluhou zmeny formy vlastníctva. Od nastavenia zdieľania rizika bude podľa neho záležať, či, resp. v akej miere bude štát sanovať zdravotné zariadenia, ktoré čiastočne prešli vlastníckymi zmenami, a koľko to bude stáť daňových poplatníkov, keď niekomu nevyjde podnikateľský plán.

Podľa názoru jedného respondenta by verejné zdravotníctvo malo garantovať všeobecne dostupný štandard pre každého občana, systematické uchopenie problému určitých výhod pre bohatších (ktoré doteraz existovali v rámci šedej ekonomiky) bolo však nutné. Poplatky by nemali znižovať reálnu dostupnosť pre chudobných a chronicky chorých – zmena by mala byť ďalším malým krokom v tomto smere. Regulácia verejne platenej spotreby zdravotníckych služieb a liekov je podľa tohto názoru namieste, a je využívaná takmer všade vo svete.

Mnohí odborníci kriticky poukázali na časté novelizácie len nedávno prijatých zákonov, čo podľa nich svedčí o nie dokonalej pripravenosti reformy zdravotníctva. Aj keď reforma zdravotníctva je zložitá, komplexná a životne dôležitá, nemožno ju legislatívne uskutočňovať tak, že o pár mesiacov sa budú normy znovu meniť. Občan tak nemá žiadnu právnu istotu a zneistieva.

Podľa iného názoru čiastkovými zmenami zákonov postupuje vláda v reforme zdravotníctva, ku ktorej sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala. Ako každá reforma, aj táto pozostáva z mnohých krokov, pričom aj v nej sa určite vyskytnú negatívne dopady, ktoré treba postupne korigovať. Kto robí, robí aj chyby. Reforma je proces kontinuálny a dlhodobý.

Niektorí respondenti vyslovili názor, že zatiaľ sa reforma zdravotníctva neodrazila vo zvýšenej kvalite starostlivosti o pacienta, ktorý je podľa nich stále na úplne poslednom mieste záujmu ministerstva zdravotníctva. Kritici sa obávajú, či tento legislatívny ale predovšetkým faktický galimatiáš utiahnú samotní priemerní občania. Reforma totiž podľa nich nezaručuje dostatočnú ochranu zdravia a života, pričom na túto problematiku sa nazerá len cez peniaze. Aj pravicová politika musí mať humánny náboj. Podľa jedného respondenta je otázne, či sa reformou zdravotníctva neporušuje pakt o ľudských právach, ktorý je súčasťou našej ústavnosti.

6. Zvýšenie sumy daňového bonusu zo 4 800 Sk na 5 400 Sk ročne (zo 400 Sk na 450 Sk mesačne) (novela zákona o dani z príjmov)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Daňový bonus vo svojej dnešnej forme zohral významnú rolu z hľadiska presaditeľnosti sociálnej reformy a je dnes dôležitým pilierom nového systému z hľadiska motivácie sociálne odkázaných občanov hľadať si zamestnanie, aj keď je slabšie platené (zvyšuje tzv. replacement ratio). Viacerí odborníci preferovali viac myšlienku zvýšiť sumu daňového bonusu ako zvýšiť prídavok na dieťa. Prídavky na deti by sa mali podľa niektorých postupne celkom nahradiť daňovým bonusom alebo odpočítateľnými položkami z daňového základu. Takto by štát rodičom detí najskôr nezobral časť príjmu a potom im ju veľkodušne dával naspäť vo forme prídavkov. Podľa jedného respondenta by sa malo v nasledujúcom volebnom období pristúpiť k zadresneniu bonusu a rozšíreniu aj na bezdetných daňovníkov.

Zvýšenie sumy daňového bonusu bude prínosom najmä pre slabšie príjmové vrstvy. Skupiny s vyššími príjmovými možnosťami tento inštitút nepotrebujú. Štátna podpora by mala podľa viacerých respondentov smerovať len k tým, čo ju skutočne potrebujú. Podľa jedného by sa malo stanoviť určité pásmo príjmu, do výšky ktorého by rodičia ešte mali nárok na daňový bonus. Štát sa totižto ochudobňuje o časť príjmov, ktoré môžu v podobe daní plynúť do štátnej kasy od viac zarábajúcich.

Podľa niektorých respondentov je možné vnímať opatrenie ako kozmetickú úpravu pred blížiacimi sa voľbami, alebo väčšmi ako gesto než skutočnú podporu. Aby sa predišlo naháňaniu politických bodov, mohol by sa daňový bonus priamo odvíjať od výšky životného minima, minimálnej alebo priemernej mzdy alebo od iného parametra, tak ako je to pri odpočítateľnej položke na daňovníka.

7. Odklad povinností súvisiacich s tzv. registratúrami (súbor všetkých dokumentov vznikajúcich činnosťou právnických i fyzických osôb) na 2 roky

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Výrazná väčšina hodnotiacich považuje odklad povinností súvisiacich s tzv. registratúrami za nedostatočné riešenie. Je to len odklad problému o 2 roky. Podľa nich by sa mala registratúrna povinnosť úplne zrušiť, nakoľko je vážnym byrokratickým zásahom do súkromného podnikania, zvyšuje náklady a neefektívnu reguláciu. Pre súkromné osoby predstavuje významné bremeno, ktoré ďaleko presahuje jeho prípadné benefity z hľadiska spoločenského záujmu. Nie je únosné, aby pre potreby tzv. kultúrneho dedičstva a budúcich generácií bádateľov boli všetci podnikatelia šikanovaní zbytočnými a nákladnými povinnosťami, navyše keď archiváciu dokumentov relevantných z hľadiska podnikania vyžaduje už aj dnes množstvo predpisov. Kritizované bolo tiež, že rozhodnutie o odklade prišlo neskoro a niektorým podnikateľom, ktorí sa už pripravovali na registratúrne povinnosti, vznikli zbytočné náklady.

Niektorí hodnotiaci sa vyslovili, že Ministerstvo vnútra SR konalo v súvislosti s pôvodným návrhom bez znalosti celkovej šírky problému, pričom registratúry predstavujú akúsi nadstavbu a ich čas len príde. Podľa nich každý civilizovaný štát má dbať aj o kultúrne dedičstvo. Pravidlá treba, avšak mali by byť zúžené, veď v opačnom prípade nezvládnu archívy celý objem dokumentácie spracovať. Pri zavádzaní opatrenia by bolo potrebné zohľadniť aj problémy, ktoré môže spôsobiť podnikateľskému sektoru - napr. eliminovať zvýšené administratívne náklady podnikateľov, ktorí ich v konečnom dôsledku prenesú do cien svojich výrobkov, resp. služieb.

Experti vyzdvihli médiá, ktoré na problém registratúr upozornili.

8. Pilotný projekt financovania výstavby a prevádzkovania diaľnic formou verejno-súkromného partnerstva (PPP) (výber súkromných koncesionárov na úseky diaľnic na 25 rokov; v koncesnej spoločnosti aj podiel štátu; ročné platby koncesionárom najskôr zo štátneho rozpočtu, neskôr z mýta)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

PPP (Public Private Partnership) je jednou z foriem spolupráce verejného a súkromného sektora s množstvom potenciálnych prínosov, ale i rizík. Jeho využívanie je bežnou praxou v zahraničí s prevažne pozitívnymi skúsenosťami – je však otázne, do akej miery sa podarí tieto projekty v SR efektívne manažovať (v čase, keď nefunguje ani samotný systém verejného obstarávania). Projekty PPP môžu byť perspektívnou cestou, avšak vzhľadom na to, že miera zlyhania v SR je stále veľmi vysoká, je nevyhnutné sa sústrediť na kvalitu projektov a jednotlivých zmlúv. Akýkoľvek kontrakt medzi štátnou správou, štátnym rozpočtom na jednej strane a súkromným sektorom na strane druhej musí byť jednoduchý, verejnosti zrozumiteľný a transparentný.

Zástancovia opatrenia veria, že prítomnosť štátu v projekte uľahčí získavanie úverov, prítomnosť súkromného kapitálu zas zabezpečí lepší dohľad nad preinvestovanými peniazmi. Viacerí respondenti vyslovili názor, že financovanie výstavby a prevádzkovania diaľnic formou verejno-súkromného partnerstva malo byť zavedené už skôr. Privítali by zrýchlenie procesu výstavby diaľnic a ako príklad uvádzali Chorvátsko. Iní hodnotiaci by sa však namiesto rýchlosti realizácie projektov PPP súvisiacich s výstavbou diaľnic sústredili skôr na nastavenie dobrých a transparentných pravidiel spolupráce so súkromným sektorom. Kvôli zabráneniu zneužitia v budúcnosti treba vopred stanoviť výšku mýta, pričom úseky vystavané a prevádzkované formou PPP by mali byť spoplatnené rovnakým spôsobom a výškou ako ostatné časti diaľnic.

Za podstatné považujú experti, či sa pri tomto spôsobe financovania diaľnic dosiahne lepšia nákladová efektívnosť, aká výška zisku pôjde pre súkromných investorov a v konečnom dôsledku, či bude výstavba formou verejno-súkromného partnerstva výhodnejšia pre verejné zdroje než pri realizácii "klasickým" spôsobom.

Vznik Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) bol pred časom kritizovaný ako negatívny krok v zmysle transparentnosti verejných financií. Pilotný projekt financovania výstavby a prevádzkovania diaľnic formou PPP predpokladá inštitucionálnu integráciu, ktorá môže podľa jedného respondenta netransparentnosť potenciálne ešte ďalej prehĺbiť. NDS je totiž v 100%-nom vlastníctve štátu, a ak bude akcionárom v koncesnej spoločnosti, môžu vzniknúť dosť neprehľadné situácie. NDS, resp. štát bude zároveň na oboch stranách kontraktu, čo okrem potenciálnej neprehľadnosti finančných tokov môže viesť aj k zaujímavým právnym situáciám, ak sa napr. kontrakt nedodrží a pod. V každom prípade sa však účasťou NDS v koncesnej spoločnosti zvyšuje podiel štátu na riziku. Účasť NDS v koncesnej spoločnosti je teda týmto hodnotiacim považovaná za nevhodnú.

9. Diferencované zvyšovanie dôchodkov v roku 2005 v závislosti od ich výšky (od 10,2% až po 0% pri dôchodkoch vyšších ako 15 824 Sk); predĺženie referenčného obdobia, v ktorom sa zahŕňajú zárobky do výpočtu dôchodku, z obdobia do roku 1994 na obdobie do roku 1984)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

V plnej miere sa prejavilo najväčšie riziko priebežného piliera, ktorým je jeho zraniteľnosť z dôvodu politických tlakov a absencia schopnosti vlád dôveryhodne sa zaviazať a vyplácať v minulosti sľúbené finančné toky v budúcnosti. Predreformný systém bol nedôveryhodný, lebo sa neustále menil a napriek tomu, že si prisvojoval funkciu zabezpečiť ľudí v starobe, plnil ju nedostatočne. Dôchodcom boli vyplácané dôchodky, ktoré len málo súviseli s ich predchádzajúcimi príjmami. Reformovaný priebežný systém mal byť zásluhový a svojou konštrukciou imúnny voči politickým zásahom. Napriek tomu však už druhý rok sledujeme "mimoriadne opatrenia", ktoré postupne znižujú kredibilitu systému, resp. bránia vybudovaniu potrebnej dôvery. Akokoľvek sú dôvody na korekcie racionálne a oprávnené, faktom ostáva, že štát nevypláca to, čo v minulosti sľúbil, a vytvára tým precedens pre podobné kroky v budúcnosti. Tentokrát vláda obetovala systém (aj keď tvrdila, že to nespravila) pre pocit krivdy (aj keď možno oprávnený) úzkeho okruhu ľudí. Otázkou potom je, ako sa zachová v prípade väčších výziev, napríklad keď sa starnutie obyvateľstva začne prejavovať na účtoch štátu vo zvýšenej miere.Podľa viacerých expertov sa uvedeným opatrením vytráca zo systému zásluhovosť, a tým sa zvyšuje daňové zaťaženie občanov. Znovu vyvstáva otázka, nakoľko má byť nový systém solidárny a nakoľko zásluhový. Jeden z respondentov uviedol, že keď už raz minister práce, sociálnych vecí a rodiny zaviedol zásluhovosť aj do prvého, priebežného piliera, nemal sa zľaknúť, keď sa zrazu prejavila a ľudia vyjadrili svoju nespokojnosť. Pri zavedení zásluhovosti sa dalo očakávať, že sa niektorí dôchodcovia budú cítiť zmenou dotknutí.

Argumenty v prospech zásluhovosti a veľkosti priebežného piliera, ako napríklad rast reálnych miezd rýchlejší (1. pilier) než výška reálnych výnosov z kapitálu (2. pilier) v procese konvergencie, boli ešte donedávna chápané a podporované. Na základe posledných udalostí sa však niektorí respondenti začali prikláňať na stranu minimalistického prvého piliera a zníženia odvodov do tohto piliera - a to čisto z politicko-ekonomických dôvodov - minimálne pre tých, ktorí do dôchodkového systému vstupujú teraz, alebo majú pred sebou ešte 15 až 20 rokov do dôchodku.Uvedené opatrenie vzbudzuje u niektorých respondentov pochybnosti o systémovej práci MPSVR SR a nedomyslenosti reformy 1. piliera - priebežného systému dôchodkového zabezpečenia. Ako uviedol ďalší z respondentov, k dôchodkovej reforme sa pristupovalo predovšetkým z hľadiska jej politického presadenia a úspešnosti teoretickej podoby reforiem, vrátane presadenia legislatívy. Aj táto strana rozsiahlych zmien bola kľúčová, keď sa však začínalo s penzijnou reformou, bolo potrebné vopred domyslieť aj problémy technického charakteru, a tým sa vyhnúť zneisťovaniu ľudí. Pre bežných dôchodcov je vždy najdôležitejšie to, koľko peňazí dostanú do peňaženky. Podľa jedného z hodnotiacich existuje množstvo možností, vrátane rôznych matematických modelovacích metód, ktorými sa mohlo vopred namodelovať, čo zmena systému urobí v praxi. Otázka by možno mala znieť, či sa takéto kroky urobili dôsledne. Keď sa vykoná zásah do výpočtu dôchodkov a potom sa prijaté pravidlá hry menia, vyvoláva to značnú dávku neistoty v správnosť systému.

Podľa časti hodnotiacich ide v princípe o akceptovateľné opatrenie predstavujúce korigujúci krok v reforme dôchodkov. Ide však o nesystémové opatrenie, ktoré len sčasti napraví už zle nastavené parametre. Práve nesprávne nastavenie atribútov prvého piliera sa ukazuje ako zásadné negatívum, ktoré spôsobuje neúmerné rozdiely medzi "staro- a novodôchodcami". Predmetným opatrením Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR kompenzuje rozdielne prideľovanie dôchodkov v ostatných rokoch. V dnešnej ekonomickej situácii nie je možné priznať dôchodcovi dôchodok vo výške 4 000 korún ako pred 5 rokmi, keď bola kúpna sila takéhoto dôchodku vyššia (resp. životné náklady nižšie). Podľa týchto názorov je potrebné minimalizovať rozdiely v dôchodkoch u porovnateľných pracovných skupín. Terajšie vysoké dôchodky, ktoré neraz prevyšujú čistú priemernú mzdu, môžu podľa nich byť na čas zmrazené, pričom je potrebné sa zamerať na tie najnižšie.

Za správne, najmä z ekonomického hľadiska, je považované aj predĺženie referenčného obdobia, v ktorom sa zahŕňajú zárobky do výpočtu dôchodku, z obdobia do roku 1994 na obdobie do roku 1984. Ideálne je započítavanie príjmov ľudí za ich celé produktívne obdobie, čo už pre mladých ľudí bude platiť.

10. Ratifikácia Zmluvy o Ústave pre Európu poslancami Národnej rady SR

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Názory hodnotiacich na ratifikáciu "euroústavy", ako aj na samotnú Ústavu pre Európu možno rozdeliť na dve skupiny. Časť expertov považuje ratifikáciu Zmluvy o Ústave pre Európu za pozitívny a ústretový krok smerom k európskej integrácii. Niektorí ľudia sa potrebujú stotožňovať v spoločnosti, v ktorej žijú, aj cez symboly, preto Európska únia potrebuje svoju vlajku, ústavu, „hymnu“ a podobne. Oveľa dôležitejšie než symboly však je, aké sú konkrétne pravidlá EÚ. Momentálne je ťažké predvídať, kam sa bude Európska únia uberať, ale v ďalších rokoch na tom budú mať zodpovednosť aj malé členské štáty EÚ, vrátane Slovenska. Vstupom do EÚ prevzala SR na seba nielen výhody, ale aj rôzne záväzky vyplývajúce z tohto kroku. Ide o skutočnosť, ktorá nás v budúcnosti bude sprevádzať, a ktorú treba akceptovať. Ak má EÚ ďalšie roky efektívne fungovať, musí mať aj svoj „základný zákon“, od ktorého sa budú odvíjať všetky právne normy. Aj napriek tomu, že euroústava v iných členských krajinách Únie nedopadla úspešne, čím klesol význam ratifikácie v ďalších štátoch, rozhodnutie poslancov NR SR je podľa zástancov dobrým krokom. Súčasný model EÚ nie je udržateľný, a ak chceme uskutočňovať myšlienka Lisabonskej stratégie, treba rozhodovacie procesy spružniť. Podľa jedného z respondentov by bol ideálny model Spojených štátov amerických. Američania však majú výhodu spoločného jazyka.

Ďalšia časť odborníkov HESO-hodnotiacej komisie vyjadrila nesúhlasné stanovisko k ratifikácii ústavy vzhľadom na nedokonalosti tejto zmluvy. To, že sa EÚ snaží stať „superštátom“, nie je dobré. Namiesto vytvárania nezmyselných opatrení (respektíve zmlúv), by mali európski byrokrati v prvom rade uvoľniť zahraničný obchod, schválením smernice o službách otvoriť vnútorný trh, mali by prestať obmedzovať nových členov, napríklad v prípade voľného pohybu pracovníkov, mali by výrazne znížiť dotácie do sektorov hospodárstva a nevytvárať prekážky v podnikaní.

Podstatná časť kritiky sa týkala formy schvaľovacieho procesu. O tak významnej veci, akou je ústava EÚ, malo rozhodnúť referendum. Poslanci NR SR sa z dôvodu politického pohodlia či obavy o priechodnosť rozhodli pre taký spôsob ratifikácie, ktorý podľa niektorých expertov nezodpovedá Ústave SR. Navyše schválili text Zmluvy o Ústave pre Európu, do ktorého sa nedostala jediná z ich požiadaviek, ktoré formulovali v podobe záväzného uznesenia pred prijatím ústavy všetkými predstaviteľmi Európskej únie. Aj keď touto zmluvou SR nevstupuje do zväzku s inými štátmi (na to je v zmysle slovenskej ústavy referendum potrebné; uskutočnilo sa pri vstupe SR do EÚ), referendum malo byť usporiadané preto, lebo zmluva obmedzuje legislatívnu suverenitu členských štátov EÚ. Nadnesene možno situáciu opísať tak, že vzhľadom na prednosť právnych noriem Únie pred slovenskou legislatívou SR vôbec nepotrebuje zákonodarný zbor a parlament sa môže rozpustiť, pretože pred jeho zákonmi aj tak majú prednosť právne normy EÚ. Referendum tak mohlo byť vyhlásené už len kvôli demokratickej jednoznačnosti, za minulých vlád sa totiž konalo pre oveľa väčšie nezmysly. Vládnuce strany mali vyvinúť presvedčovaciu kampaň, ako získať ľudí pre referendum.

Bol prezentovaný i názor, že Zmluva o Ústave pre Európu nie je žiadnou ústavou, ale len akýmsi kompilátom doterajších zmlúv, ich kratšou verziou. Ak sa na problém pozrieme z takéhoto pohľadu, potom euroústava prakticky nič nové neupravuje, ak sa neberú do úvahy niektoré technické postupy. V tom prípade by bolo možné povedať, že na jej ratifikáciu v SR stačil slovenský parlament. Ratifikácia Zmluvy o Ústave pre Európu Národnou radou SR bola menšou skupinou hodnotiacich považovaná za dostatočnú aj z dôvodu nedávneho referenda o vstupe Slovenska do EÚ a vzhľadom k nie dobrým skúsenostiam s inštitútom referenda u nás. Jeden respondent uviedol, že tým, že zmluvu ratifikovala NR SR, štát neotravoval obyčajných ľudí, ktorí o európskej ústave nič nevedia a nezaujímajú sa o ňu.

Význam ratifikácie bol však výrazne oslabený následným referendovým neschválením Zmluvy o Ústave pre Európu vo Francúzsku a Holandsku.

11. Nový zákon o lesoch (definovanie práv a povinností; náhrady za obmedzenie vlastníckych práv; umožnenie zvýšenej ťažby v lesoch; voľný vstup verejnosti aj do súkromných lesov)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Hodnotitelia vnímali nový zákon o lesoch vzhľadom na pomerne ostrú kritiku tak zo strany ochranárov, ako aj zo strany vlastníkov lesov ako relatívne vyrovnaný kompromis medzi záujmami jednotlivých strán. Podľa pohľadu jedného respondenta bola pôvodná predloha zákona výsledkom lobizmu vlastníkov lesov, ktorí požadovali väčšie práva. Les je však zložitým živým ekosystémom a navyše tzv. pozitívnou externalitou, čiže jeho vlastník s ním nemôže narábať úplne samovoľne. Ani veľké medzinárodné korporácie vo svete si nemôžu robiť bez obmedzení, čo chcú. Vstup aj do súkromných lesov je (aj v Európe) samozrejmosťou. Zakazovať niečo, čo nie je možné kontrolovať, by bolo podľa neho nezmyslom. Mnohé zmeny v prospech verejnosti sa do návrhu zákona dostali až v pripomienkovom konaní a na rokovaní v parlamente.

Podľa ďalšieho respondenta by štát mal kompenzovať vlastníkov za vstup verejnosti na súkromné pozemky. Tak sa formuje vzťah spoločnosti k ochrane súkromného majetku a vlastníctva.

Kritika bola vyslovená nad mnohými protichodnými zámermi predkladateľov zákona - na jednej strane chceli posilniť zachovanie, zveľaďovanie a ochranu lesov ako zložky životného prostredia a prírodného bohatstva krajiny, teda mimoprodukčné funkcie lesa, a na druhej strane počítali so zvýšením ťažbových možností v lesoch SR.

12. Nová stratégia dostavby, prevádzky a financovania novostavby Slovenského národného divadla (dostavba z verejných zdrojov; zdroje získať z predaja pozemkov a budov SND; novostavba vo vlastníctve štátu; správcom novostavby - novozriadená príspevková organizácia Správcovská spoločnosť; využívanie novostavby aj na komerčné účely)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Aj vzhľadom na paternalistické názory verejnosti (vrátane kultúrnej obce) v diskusii o osude novostavby SND považovali viacerí hodnotitelia v rámci projektu HESO novú stratégiu dostavby novostavby SND za pragmatické riešenie "nekonečného príbehu". Pozitívom je, že peniaze na dostavbu sa vygenerujú predajom starých budov SND a nepotrebných pozemkov, čím sa nezvyšujú nároky na štátny rozpočet.

Odborníci však vidia veľký problém v riešení budúcej prevádzky budovy, ktorá bola projektovaná v dobe "neobmedzeného dostatku" všetkých zdrojov, a aj preto je jej prevádzka energeticky veľmi náročná, pričom mnohé zariadenia a prístroje starnú a bude ich treba vymeniť. Správa novej budovy SND štátnou príspevkovou organizáciou bude zrejme znamenať značné odčerpávanie celoštátnych zdrojov vyčlenených pre kultúru. Jeden respondent vyjadril vieru, že pri dostatočnom tlaku zo strany štátu bude možné prejsť na samofinancovanie, resp. takmer samofinancovanie budovy.

Mnohí odborníci zastávali názor, že štát sa mal už dávno prestať angažovať do novostavby SND a mal budovu predať súkromnému investorovi v transparentnom tendri. Budúca prevádzka SND bude v budúcnosti zbytočne zaťažovať štátny rozpočet. Podľa zástancov privatizácie však môžu vysoké prevádzkové náklady nakoniec viesť k odpredaju budovy, keďže sa ukáže, že na jej prevádzku nepostačujú peniaze. Otázkou však je, ako dlho sa budú musieť daňoví poplatníci skladať na neefektívnu prevádzku novej budovy SND.

Bola vyslovená pochybnosť, či SND naplní divákmi obrovské priestory novostavby. V tejto súvislosti by bolo ponechanie budovy Divadla P.O.Hviezdoslava v štátnom vlastníctve na účely štátom financovanej kultúry do očí bijúcim mrhaním verejných prostriedkov.

13. Pilotný projekt preplácania cestovných výdavkov súvisiacich s dochádzkou do zamestnania (max. 2 000 Sk mesačne po dobu 3 mesiacov) pre nezamestnaných z prihraničných okresov SR, ktorí začnú pracovať v susediacich krajinách EÚ

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Jedným z faktorov, ktoré vplývajú na vývoj nezamestnanosti na Slovensku je neochota nezamestnaných cestovať za prácou v rámci EU. Časť hodnotiacej komisie preto tento inovatívny projekt privítala a vyjadrila nádej, že aspoň čiastočne pomôže motivovať nezamestnaných pri hľadaní si nového zamestnania. V budúcnosti treba dohliadnuť na to, aby štátna podpora nebola vyššia ako náklady štátu na nezamestnaného. Jeden respondent kvitoval, že sa opatrenie otestuje v pilotnom projekte, čo je lepšie, ako ho plošne rozbehnúť a potom korigovať, resp. rušiť.

Podľa mnohých je otázna aplikácia projektu, pretože ten, kto má záujme pracovať, si už prácu v prihraničných oblastiach našiel. Dopyt po preplácaní cestovných výdavkov súvisiacich s dochádzkou do zamestnania môže byť vyšší v iných než prihraničných regiónoch SR, keďže mnoho zahraničných firiem už dnes organizuje, resp. podporuje prepravu pracovníkov z hraničných oblastí.

Značná časť hodnotiacej komisie kritizovala pilotný projekt MPSVR SR. Charakterizovala ho slovami ako neférové opatrenie voči domácim zamestnancom, keďže sa ním zvýhodňuje len určitá časť obyvateľov, ďalej ako nekalá súťaž, dumping, nekorektný krok voči susedným krajinám V4, ktoré si navzájom neobmedzili prístup na svoje pracovné trhy, čo môže vyvolať zbytočné nedorozumenia. Opatrenie vytvára nerovnosť na jednotnom trhu práce EÚ, čím narušuje princípy fungovania EÚ. Bolo označené ako subvencovaný vývoz nezamestnanosti do zahraničia, čím si SR lieči svoje "boľačky" na cudzí úkor. Mnohí odborníci pochybujú aj o nejakom výraznejšom efekte opatrenia a jeho dopadu na zníženie nezamestnanosti. MPSVR SR prichádza podľa nich často s novými "motivačnými" opatreniami, ktoré nakoniec využije pár desiatok ľudí (napr. príspevok na sťahovanie za prácou). Náklady na administratívu sa zvyšujú, ako aj (a to najmä) náklady spojené s nesprávnym pomenovaním problému a jeho riešenia.

14. Novela zákona o vysokých školách (nesankcionovanie neakreditovaných pobočiek zahraničných vysokých škôl v SR (z krajín EÚ a EFTA); zavedenie zo štátneho rozpočtu financovaných motivačných štipendií pre študentov)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Novela zákona o vysokých školách, na základe ktorej sa na Slovensku budú môcť etablovať pobočky zahraničných vysokých škôl krajín EÚ a EFTA (ak získali akreditáciu v domovskej krajine) bez toho, aby boli sankcionované, a ktorá zavádza zo štátneho rozpočtu financované motivačné štipendiá pre študentov vysokých škôl bola odbornou verejnosťou hodnotená kontroverzne. Dôvodom sú značne rozdielne názory na obe uvedené ustanovenia zákona.

Podľa postojov z jednej strany názorového spektra možno s podporou rozvíjania aktivít zahraničných vysokých škôl súhlasiť. Zjednodušenie prístupu pobočiek zahraničných vysokých škôl na Slovensko je považované za pozitívny krok. Aj v zahraničí však existujú školy, ktoré poskytujú kvalitné vzdelanie a školy, ktorým ide len o zisky bez ohľadu na kvalitu. Je preto potrebné ustrážiť kvalitu tohto vzdelávania, aby sa nestalo, že do SR príde pobočka vysokej školy len preto, aby zarobila, no neposkytne dostatočne kvalitnú výučbu. Najlepší pedagógovia zahraničných vysokých škôl sotva prídu prednášať na nejakú pobočku vysokej školy, aj z dôvodu prestíže. Je otázne, či si tie najrenomovanejšie školy budú kaziť povesť a zakladať akési zahraničné pobočky. Na základe uvedených dôvodov preto jeden z hodnotiacich vyjadril obavy, že proklamované pobočky zahraničných škôl budú skôr z kvalitatívne nižšej kategórie a ich dôvody etablovania budú iba finančného rázu.

Postup ministra školstva, ktorý sa pokúšal obmedziť pôsobenie zahraničných akreditovaných vysokoškolských programov v SR, bol podľa viacerých respondentov nevhodnou snahou o udržanie monopolného charakteru poskytovania vysokoškolského vzdelania slovenskými vysokými školami. Bol tiež v rozpore s princípom voľného pohybu služieb v Európskej únii. Pluralita a konkurencia môže v tejto oblasti fungovať a navyše systém, ktorý zakazuje niekomu dobrovoľne platiť za štúdiu, je anachronizmom. Napriek tomu, že uvoľnenie bariér pre zahraničné VŠ je pozitívom, nerieši sa otázka rovnoprávnej súťaže z hľadiska nároku na rovnakú normatívnu dotáciu od štátu, akú majú slovenské verejné vysoké školy.

Odborníci z druhej strany názorového spektra tvrdia, že uvedené ustanovenie novely naopak spochybňuje proces akreditácie, ktorý garantuje istý štandard vzdelávania, z ktorého sa nemá zľavovať. Každá vysoká škola pôsobiaca na Slovensku by mala byť akreditovaná Ministerstvom školstva SR. Činnosť neakreditovaných subjektov môže znížiť kvalitu vysokého školstva. Rezort školstva je zodpovedný za preskúmanie ich úrovne a nesie zodpovednosť za celý systém vzdelávacieho procesu. Podľa týchto názorov sa urýchleným etablovaním pobočiek zahraničných vysokých škôl nezvýši kvalita poskytovaného vzdelávania v SR.

K druhému z dvoch ustanovení predmetnej novely sa prevažná väčšina respondentov vyjadrila odmietavo. Zavedenie zo štátneho rozpočtu financovaných motivačných štipendií pre študentov je nesprávne, nesystematické a výrazne neefektívne vynakladanie verejných prostriedkov a opatrenie, ktoré vyznieva skôr ako populistické gesto. Porušuje sa ním tiež princíp nezvyšovania výdavkov v nezreformovaných sektoroch. Z finančných prostriedkov štátneho rozpočtu by mali byť hradené (ak už majú byť hradené) štipendiá len pre najlepších a sociálne slabších študentov. Rodiny, ktoré by mali mesačný príjem na istej stanovenej úrovni, by nemali mať takýto nárok. Študenti by v princípe nemali byť platení zo štátneho rozpočtu za to, že sa dobre učia. Vedomosti by mali byť ich najvyšším záujmom, pretože zvyšujú ich uplatnenie na trhu práce, ako aj cenu jeho práce. Všetci študenti sa pripravujú na prax rôzne a až v praxi sa ukáže, ako počas štúdia zodpovedne študovali.

15. Zákon o preukazovaní pôvodu majetku (ak súd uzná, že hodnota majetku presahuje preukázateľné príjmy o min. 1000-násobok minimálnej mzdy (6,5 mil. Sk), prepadne tento majetok v prospech štátu; rozdelenie dôkazného bremena v občianskoprávnom konaní medzi finančnú políciu, prokuratúru a občana)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Zámer zákona je podľa viacerých hodnotiacich odborníkov síce správny, avšak prostriedok na jeho dosiahnutie je zle zvolený. Štát si týmto opatrením zvolil cestu ľahšieho odporu, keď namiesto efektívnejšieho využívania dostupných kontrolných a represívnych nástrojov výrazne redukuje jednu z kľúčových súčastí právneho štátu – dôkazné bremeno mocenského aparátu usilujúceho o inkrimináciu jednotlivca a naopak prevádza ho na občanov. Koncept zákona je nesprávny v tom, že účelovou kľučkou sa zásady trestného konania, akým je nesporne konanie jednotlivca vedúce k získaniu majetku bez preukázania legálneho pôvodu, nahrádzajú postupmi charakteristickými pre občiansko-právne konanie, ktoré umožňujú štátu zaťažiť obvineného dôkazným bremenom, a tým sa vyhnúť obvineniu z porušenia princípu prezumpcie neviny obvineného. Je alibistické hodiť na občana, aby udával a podával oznámenia. Systém štátnej moci by mal mať dostatočné inštrumenty na odhaľovanie protizákonného obohacovania sa. Podľa viacerých respondentov sa malo dať radšej viac peňazí pre kvalitných vyšetrovateľov, daňových úradníkov, sudcov a pod. Aj bez zákona o preukazovaní pôvodu majetku je totiž štát oprávnený preveriť osobu, ktorej daňové priznania zjavne nekorešpondujú s jej majetkom. Zákon možno vnímať ako priznanie malej efektivity výkonu štátnej moci - daňových úradov, ktoré nie sú vybavené na možnosť priebežného sledovania majetkových prírastkov daňovníkov. Nový zákon považuje jeden respondent za veľmi neefektívny prejav snahy nastoliť akúsi pochybnú spravodlivosť v majetkových pomeroch.

Viacerí odborníci vidia nevýhodu zákona v tom, že (tak ako i mnoho ďalších zákonov) nepomenúva správne problém a jeho riešenie, ale alibisticky ich zahmlieva (podľa viacerých respondentov sa zákon prijal najmä kvôli politickým motívom - s cieľom "zalepiť oči a ústa" kritikom, a nie kvôli poctivému riešeniu problému). Časť predkladateľov zákona podporuje existenciu veľkých štátnych firiem, ktoré sú skutočným problémom, zdrojom čiernych peňazí v ekonomike. Zákon o preukazovaní pôvodu majetku sa tvári ako riešenie tunelovania štátnych firiem, a teda sa s jeho pomocou pravdepodobne spoločnosť na ďalšie roky nechá presvedčiť, že ich bezproblémová existencia je možná, čo je na škodu.

Väčšina hodnotiacich predpokladá, že sa zákon bude ťažko implementovať a jeho účinok v praxi bude minimálny, a teda nič zásadné do problematiky nelegálneho majetku neprinesie. Naďalej bude ťažké preukazovať nezákonný pôvod majetku, pretože postihnuteľní zbohatlíci určite dobre premyslia kroky a ťahy ako zastrieť pochybné transakcie. Naopak, je riziko, že sa budú "šikanovať" poctiví ľudia len preto, že ich udal závistlivý sused. Viacerí respondenti sa obávajú slovenského udavačského folklóru. Zneužitiu normy podľa nich nezabráni podmienka, že podnety nesmú byť anonymné. Totiž tak ako sme poznali tzv. bielych koňov - nastrčené a zneužité osoby v obchodno-právnych vzťahoch, tak pravdepodobne čoskoro budeme počuť aj o bielych koňoch - nastrčených a zneužitých osobách podávajúcich podnety v zmysle zákona o preukazovaní pôvodu majetku na pokyn a za odmenu niekoho iného, kto zostane v anonymite. Ďalej sa tiež obávajú konaní na politickú objednávku a prezentácie politikov, ktorí budú dokazovať svoju úspešnosť tak, že vytiahnú pár drobných prípadov, čím budú prezentovať svoj záujem riešiť tento problém, zatiaľ čo veľké prípady tým budú prekryté a nepostihnuté. Poukázané bolo i na nízku kvalitu právnej normy, ktorá umožňuje viaceré interpretácie. Jeden respondent kritizoval nastolenie princípu retroaktivity.

Zástancovia zákona ho považujú za potrebnú normu, ktorá je veľkou výzvou pre slovenskú verejnosť – diskusiu, demokraciu, mentalitu. Čas ukáže pravdu a aj to, či bol zákon správne koncipovaný. Nutnosť preukázať zdroje použité na nadobudnutie majetku je bežným prvkom viacerých daňových systémov sveta a predstavuje podľa proponentov relatívne účinný nástroj boja proti korupcii, daňovým únikom a praniu špinavých peňazí. Dúfajú, že sa nebudú chytať len "malé ryby" a skončí sa doba arogantného prezentovania mnohomiliónových majetkov viacerých špičkových politikov, štátnych úradníkov, sudcov, likvidátorov štátnych podnikov a správcov konkurzných podstát predávajúcich majetok pod cenu často aj sebe a pod., ktorým sa napriek možnosti jednoznačného dokázania príjmov doteraz nič nestalo.

16. Zrýchlenie procesu vyvlastňovania v prípade výstavby významných investícií, diaľnic a ciest (presun vyvlastňovania u významných investícií z obcí na krajské stavebné úrady; obmedzenie podávania procesných námietok; preskúmanie žaloby o zákonnosti vyvlastnenia súdom do 3 mesiacov; novela stavebného zákona)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Opatrenie, ktorým sa má zrýchliť proces vyvlastňovania v prípade výstavby významných investícií, diaľnic a ciest sa medzi odborníkmi stretol s protichodnými reakciami, prevažná väčšina ho však považuje skôr za škodlivé ako prínosné opatrenie. Podľa viacerých odborníkov ide o účelové opatrenie vyvolané hlavne v dôsledku prieťahov pri získavaní pozemkov na výstavbu závodu automobilky KIA.

Zrýchlenie a zefektívnenie procesu vyvlastňovania môže byť hodnotené pozitívne, ale obmedzenie vlastníckych práv je negatívom. Vyvlastňovanie samotné je zásahom do Ústavou SR garantovaného vlastníckeho práva, jedného z najprirodzenejších práv človeka vlastniť majetok, ktoré je zásahom závažným. Majetok by občanovi nemal odoberať exekutívny orgán, bez ohľadu na to, či ide o obecný alebo krajský orgán. Keď už by niekto mal pozbaviť človeka majetku, mal by to byť rozhodne súd. Rozhodovanie úradníkov, ktorí často o ľudských právach veľa nevedia, nie je systémovým riešením. Legitímnym by mohlo byť rozhodovanie súdov pri stanovení krátkej doby konania, ako napríklad v prípade predbežného opatrenia, kde má súd rýchlu lehotu na prijatie rozhodnutia. Sudcovia by mali mať cit pre spravodlivé rozhodovanie.

Jednou z dôležitých podmienok existencie inštitútu vyvlastňovania je oveľa presnejšie vymedzenie tohto konania za predpokladu dodržania legitímnych práv vyvlastňovaných, aby nemohol byť zneužívaný pri iných zámeroch. Silnejšie postavenie by mal mať vlastník, a nie inštitúcia, ktorá mu chce majetok odobrať. Ideálny stav by bol v prípade, ak by bol majetok získaný na základe dohody vlastníkov, a nie vnucovaním zo strany silnejšieho subjektu.

Nesúhlas bol vyjadrený aj s účelovými legislatívnymi zmenami. Všeobecne sú takéto zmeny vnímané ako obetovanie prvkov istého systému v snahe zabezpečiť hladký priebeh obmedzeného množstva „výkladových“ projektov (v tomto prípade investícia KIA), alebo ako korekcia úradníckych či politických chýb z minulosti, ktoré ohrozujú realizáciu existujúcich projektov. Je dosť možné, že pre každodenné prípady nová úprava zákona plánované zrýchlenie vyvlastňovacieho konania neprinesie. Na druhej strane pravdepodobne vytvorí nové náklady pre účastníkov konania v dôsledku inštitucionálnych zmien a nakloní misky váh v neprospech spravodlivého konania v sporných veciach z pohľadu občanov. Nová úprava uprednostňuje rýchlosť pred kvalitou konania a rieši akútne symptómy namiesto snahy systematicky odstraňovať korene problému, aby sa v budúcnosti už neobjavovali.

Časť hodnotiacich expertov vyjadrila úplný súhlas s nedotknuteľnosťou majetku ľudí, no uznali potrebu existencie zákonného a relatívne rýchleho systému vyvlastnenia v špecifických prípadoch tzv. celospoločenského záujmu, ako napríklad verejnoprospešné investície. Upravený zákon by mohol byť cestou zefektívnenia celého procesu a argumenty, že sa spravodlivosť vzďaľuje od občana, a tí budú musieť cestovať ďalej - do krajských miest, nie sú podľa nich namieste, keďže v živote priemerného občana vyvlastňovacie konanie nie je každodenným javom.

17. Postup štátnych orgánov a verejných inštitúcií v prípade pozemkov pod infraštruktúrou závodu KIA (vstup stavebných firiem a mechanizmov na súkromné pozemky bez súhlasu vlastníkov; začatie prípravných terénnych úprav bez stavebného povolenia; údajný archeologický výskum)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

K postupu štátnych orgánov a verejných inštitúcií v prípade pozemkov pod infraštruktúrou závodu KIA vyjadrila odborná hodnotiaca komisia v rámci projektu HESO výrazne nesúhlasné stanovisko. Aktivity na súkromných pozemkoch bez súhlasu ich majiteľov sú neospravedlniteľným zásahom do vlastníckych práv občanov a závažným problémom z hľadiska ústavných práv, ku ktorému nesmie dochádzať. Vstup stavebných firiem a ťažkých mechanizmov na súkromné pozemky bez súhlasu vlastníkov a začatie terénnych úprav bez stavebného povolenia je podľa odborníkov vrcholom ignorancie základných pravidiel, na ktorých má stáť súčasná spoločnosť a trhová ekonomika. Takéto konanie vytvára nebezpečný precedens s potenciálnymi ďalekosiahlymi dôsledkami pri dodržiavaní zákonných postupov v podobných a iných sporných prípadoch v budúcnosti. Výsledkom je mimoriadne negatívny dopad na kultúru vzťahov medzi dočasnými držiteľmi štátnej moci a občanmi ako jej pôvodcami.

Nenarušiteľnosť súkromného vlastníctva je základným pilierom slušnej slobodnej spoločnosti a trhovej ekonomiky a je povinnosťou štátu tento princíp chrániť, a nie porušovať. Podľa vyjadrení niektorých respondentov ide o absolútne neospravedlniteľný krok vyvolaný aroganciou štátnej, a hlavne politickej moci, snažiacej sa o politický úspech priťahovania investícií. Nekompetentnosť a evidentná snaha o získanie politických bodov uviazli v „humorných“ improvizáciách ako napríklad vykonávanie archeologického prieskumu za použitia množstva ťažkej stavebnej techniky. Takéto správanie sa štátnej moci vytvára dojem existencie korporativistickej diktatúry, a nie právneho štátu. Sľuby štátu v prípade investície KIA výrazne predbehli realitu a toto sú len toho dôsledky. Otázne je tiež, prečo orgány činné v trestnom konaní nekonali od začiatku roku 2004, keď vládla politická eufória z príchodu automobilky KIA, a nebránili dodržiavanie vlastníckych práv, skôr ako sa vláda rozhodla odvolať ministra hospodárstva Pavla Ruska vehementne zasadzujúceho sa o investíciu.

Podľa ďalších ohlasov je takéto správanie ukážkou nezvládnutého manažmentu vyvlastňovania. Príprava výstavby závodu KIA bola zo strany Ministerstva hospodárstva SR podcenená, čo bolo možné badať v každodenných informáciách médií. Na potenciálne problémy s vlastníkmi pozemkov pod budúcim závodom KIA upozorňovali niektorí odborníci (vrátane vtedajšieho generálneho riaditeľa agentúry SARIO) ešte v čase pred záverečným rozhodnutím predstaviteľov KIA investovať na Slovensku. V citlivej otázke, akou je vyvlastňovanie pozemkov, by sa malo v budúcnosti pristupovať opatrnejšie a transparentnejšie. Vstup na cudzí pozemok je možné v niektorých štátoch chrániť so zbraňou v ruke. Už aj na základe tejto skutočnosti je zrejmé, že súkromné vlastníctvo by malo byť nedotknuteľné a vstup na cudzie pozemky by mal byť možný výlučne len v tých najvýnimočnejších prípadoch s prihliadnutím na závažnosť okolností, čo v prípade KIA určite nebolo. Presné stanovenie výnimiek a okolností vyvlastnenia v prípade tzv. celospoločenského záujmu pomôže predísť podobnému stavu. Najlepším riešením je však dohoda. Podľa toho je obchod dobrý vtedy, ak sú spokojné obe zúčastnené strany a ani jedna z nich sa necíti podvedená, prípadne ukrivdená. No ako poznamenal jeden z respondentov, zodpovední predstavitelia štátu sa ešte nespamätali z toho, že ľudia nenadraďujú spoločenské ciele nad svoje osobné záujmy.

Správanie štátnych orgánov by sa možno dalo vysvetliť záujmom získať čas, kým nedôjde k vysporiadaniu pozemkov, v žiadnom prípade však nemožno hovoriť o korektnom postupe. Kauza je tak ukážkovým prípadom, kedy miera nadšenia pre vec je nepomerne väčšia, ako odborné a organizačné schopnosti samotnú vec zrealizovať.

Podľa jedného prezentovaného názoru neboli tak celkom bez viny ani samotní vlastníci pozemkov, ktorí zneužili zlyhanie štátu pri príprave celej investície automobilky KIA. Tá bola vytvorená narýchlo a nekvalitne zo strany Ministerstva hospodárstva SR.

1. Návrh smernice o uznávaní odborných kvalifikácií (uznávanie kvalifikácie odborných pracovníkov v štátoch EÚ na základe diplomu z domovskej krajiny na báze koordinovaných minimálnych štandardov; v určitých prípadoch možnosť kontroly pracovníka hostiteľskou krajinou)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Návrh smernice Európskej únie o uznávaní odborných kvalifikácií privítali unisono všetci členovia odbornej komisie v rámci projektu HESO, o čom svedčí vysoká miera ich súhlasu. Ide možno o oneskorený, ale jednoznačne pozitívny a potrebný krok, ktorý je v súlade s Bolonskou deklaráciou (stanovuje základné zmeny vyššieho vzdelávania a vzdeláva¬cích systémov). Prijatie tejto normy možno označiť aj ako snahu o nabúranie národných monopolov vzdelávacích inštitúcií. Smernica je podľa expertov dôležitá predovšetkým pre liberalizáciu trhu práce v rámci EÚ ako predpoklad voľného pohybu pracovnej sily. Opatrenie otvára nové možnosti uplatnenia odborníkov hlavne z nových členských štátov EÚ a dáva im príležitosť využiť jednu z dôležitých výhod členstva v Únii.

Ak je SR v súčasnosti členom EÚ, tak by ním malo byť so všetkými právami a povinnosťami. Už počas prístupového procesu boli pristupujúce krajiny povinné premietať do svojich zákonodarstiev všetky právne normy Únie, no na druhej strane sa zdá, že nové členské krajiny, vrátane Slovenska, sú momentálne členmi „druhej kategórie“. Akoby pôvodní členovia Únie neverili vedomostnej a odbornej úrovni nových členov, čo sa týka predovšetkým tých profesií, ktoré im v iných štátoch spoločenstva nechcú uznávať.

Proces úplného uvoľňovania trhu práce, ktorému predmetná smernica určite prispieva, má pred sebou ešte dlhú cestu. Návrh smernice nie je napríklad dotiahnutý vo všetkých odboroch, kritickým bodom sú opäť značné výnimky a ochranné opatrenia.

2. Návrh novely smernice o spoplatňovaní nákladných vozidiel za používanie určených komunikácií (jednotný systém a vzorec spoplatňovania pre vozidlá nad 3,5 tony; v rámci limitov možnosť adresného stanovenia výšky mýtneho v závislosti od preferencií krajiny; možné spoplatnenie nielen diaľnic, ale aj ostatných ciest; flexibilné využitie príjmov z mýta, najmä na obnovu a investície do dopravnej infraštruktúry)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Návrh novely smernice o spoplatňovaní nákladných vozidiel za používanie určených komunikácií sa medzi odbornou verejnosťou stretol s prevažne s pozitívnymi ohlasmi. Pokiaľ štát stavia cesty a udržiava ich, má právo obmedzovať aj ich využívanie, respektíve „ničenie“. Spoplatňovanie najmä ťažkých nákladných vozidiel za používanie určených ciest je podľa viacerých odborníkov nevyhnutné. Keď sa na situáciu pozrieme z pohľadu slovenských ciest, sú vyjazdené aj zahraničnými kamiónmi. Na druhej strane pri cestách do zahraničia vidieť, že európske krajiny ako Taliansko, Rakúsko, Francúzsko inkasujú značné čiastky za používanie ich diaľnic. Otázne je, či silná, prípadne plná harmonizácia krajín EÚ, prinesie v tejto oblasti viac pozitív (ako vyššiu efektívnosť, spravodlivejšiu konkurenciu, samotnú harmonizáciu pravidiel) ako negatív (nižšia flexibilita členských štátov Únie, vyššie náklady na zavedenie systému). Niektorí odborníci však očakávajú, že sa prehĺbi súťaž v rámci EÚ a zjednotenie postupov určovanie poplatkov bude prínosom.

Dôležité bude ustrážiť adresné použitie vybraných prostriedkov na účel, kvôli ktorému sa zavádzajú - na opravu a rozvoj dopravnej infraštruktúry. Okrem použitia poplatkov na obnovu a údržbu cestnej siete by bolo treba pamätať aj na ekológiu – budovanie zelených pásov, prírodných odpočívadiel, budovanie biokoridorov a podobne. Je len prirodzenou ekonomickou zákonitosťou, ktorej brániť sa by bolo nezmyselné, že tieto platby sa premietnu do cien tovarov a služieb. Civilizácia musí platiť za tento luxus pokroku ľudstva, obyčajne totiž platí, že to, čo šetrí prírodu, je obyčajne drahšie.

Jeden z hodnotiacich respondentov označil za negatívum fakt, že smernica redukuje priestor na autonómne využitie rôznych foriem daňových a nedaňových nástrojov na riešenie problémov cestnej siete, dopravy či životného prostredia na úrovni členskej krajiny. Otázka je, prečo by niektorá členská krajina nemohla stanoviť nulové poplatky pre nákladné vozidlá vo všeobecnosti a namiesto toho by využila vyššie dane z minerálnych olejov, alebo mierne iný vzorec. Nedostatkom navrhovanej normy je existencia radu zliav a výnimiek šitých na mieru, čo je považované za typický bruselský fenomén – centralizovane určiť pravidlo, ale zároveň dodržať zásadu, aby to odzrkadlilo mnohorakosť európskeho spoločenstva. Výsledkom takéhoto postupu býva komplikovaný a neprehľadný kompromis medzi rôznymi partikulárnymi záujmami a nekompetentný "mikromanažment" zo vzdialeného centra.

Kritici poukázali na problém, že opatrenie neberie do úvahy rozdiely v nákladoch v jednotlivých členských krajinách. Okrem toho, popri v budúcnosti spoplatnených cestách chýba dostatočný počet paralelných ciest, a to najmä na Slovensku.

3. Jednotný štatút poslancov Európskeho parlamentu (jednotný plat 7 000 EUR z rozpočtu EÚ; vyplácanie cestovných náhrad podľa skutočnej výšky výdavkov)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Jednotný štatút poslancov Európskeho parlamentu (EP) je podľa hodnotiacich expertov skôr pozitívnym opatrením, ktoré však nepatrí medzi veľmi dôležité opatrenia európskej agendy. Pozitíva prevažujú nad negatívami. Nový štatút v prvom rade zlepší súčasný netransparentný systém využívania verejných financií EÚ poslancami europarlamentu, teda systému cestovných náhrad, ktorý bol už v minulosti mnohokrát značne kritizovaný. Poslanci Európskeho parlamentu by mali byť vzorom v zodpovednosti k voličom pri čerpaní verejných prostriedkov.

Podľa odborníkov možno súhlasiť aj s druhým ustanovením, ktoré zavádza jednotný plat pre všetkých členov EP. Aj keď možno súhlasiť s názormi, že napríklad v nových členských štátoch ide o neúmerné príjmy, treba si uvedomiť, že všetky členské štáty by mali byť plnoprávne a rovnoprávne aj v takej otázke, akou je odmeňovanie europoslancov. Dôležité je, akých ľudí pošle do európskeho pléna národný štát, či to budú naozaj jeho dôstojní reprezentanti alebo len politické múmie. Na zváženie je potom premietnuť do legislatívy členských štátov sledovanie a hodnotenie činnosti národných europoslancov.

4. Dohoda Európskej únie a Čínskej ľudovej republiky o obmedzení rastu exportu čínskeho textilu do EÚ (maximálne limity pre povolený rast dovozu - od 8% do 12,5% podľa druhu tovaru; platnosť opatrenia do konca roku 2008)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Dohoda Európskej únie a Čínskej ľudovej republiky obmedzujúca rast exportu čínskeho textilu do krajín EÚ vyšla z celkového hodnotenia odbornej komisie v rámci projektu HESO ako kontroverzné opatrenie. Dve viac-menej protichodné skupiny respondentov takmer v rovnakom počte vyjadrili súhlasné aj odmietavé stanoviská.

Skupina oponentov vyjadrila nesúhlas s akýmikoľvek protekcionistickými opatreniami v zahraničnom obchode. Tie ako prirodzený dôsledok prinášajú zdraženie tovaru pre spotrebiteľov. Tí sa slobodne rozhodujú kúpiť ten-ktorý výrobok, ktorý vie najlepšie uspokojiť ich potreby, pričom sledujú aj parametre kvality a ceny. Nie je jedno, kde je oblečenie vyrobené? Prečo bruselskí byrokrati obmedzujú čo najefektívnejšie uspokojovanie potrieb občanov EÚ? To si budeme do záhrady kupovať "Versaceho" namiesto lacných čínskych (hoci aj nižšej kvality) teplákov? Je nemysliteľné, aby sa uprednostnili záujmy malej skupiny európskych výrobcov pred obrovským množstvom spotrebiteľov. Navyše dobrovoľné obmedzenie exportu je najhorší variant obmedzenia pre importéra. Nižší import znamená vyššiu cenu, rozdiel medzi ňou a tou cenou, ktorá by sa dosiahla liberalizáciou, sa ponechá exportérovi. Pri dovoznej prirážke a cle by väčšina tohto rozdielu ostala importujúcej krajine, to však neznamená, že takéto opatrenie by bolo prínosné. Dohoda EÚ svedčí o tom, že verbálna osveta ekonomiku mení len minimálne. Producenti textilu v Únii už 10 rokov vedeli, čo príde, a aj tak sa nepripravili. Z toho vyplýva, že je potrebné s reálnou liberalizáciou začať vždy hneď a pomaly ju stupňovať. Slovné upozornenie nasledované plnou liberalizáciou sa dá uskutočniť len ťažko. Jeden z respondentov uviedol, že je poľutovaniahodné hlasovanie Slovenskej republiky, aj vzhľadom na to, že Slovensko je krajina, ktorej hospodársky úspech sa zakladá na systéme otvorených trhov. Záujmy lobistických skupín prevážili verejný záujem a Slovensko sa tak vďaka istým segmentom vládneho aparátu ocitlo vo veľmi nelichotivom klube lenivcov "starej Európy".

Podľa skupiny podporovateľov tohto ochranného opatrenia ide o typický príklad konfliktu medzi teóriu voľného obchodu a realitou, keď záujmy domácich výrobcov a spotrebiteľov sú v protiklade. Aj keď na jednej strane je opatrenie v rozpore s liberálnymi prístupmi k fungovaniu ekonomiky, v prípade čínskych výrobcov textilu je podľa proponentov obmedzenie ich exportu nevyhnutným kompromisom medzi voľným trhom a ochranou národných záujmov. Čínsky export predstavuje príliš silnú konkurenciu, pri ktorej európski výrobcovia nemajú šancu prežiť. Podľa jedného z respondentov je však otázne, či ide o férovú konkurenciu vzhľadom na možný dumping či štátne subvencie. Výrazná rozdielnosť krajín sveta si podľa súhlasiacich hodnotiacich vyžaduje existenciu istých bariér. Z tohto pohľadu ide podľa nich o prínosné opatrenie, a inou otázkou je, či už nie je neskoro a čínska ekonomická invázia nie je príliš hlboká. Je pravdepodobné, že dotknuté strany (vrátane európskych importérov), si nájdu kanály na obchádzanie obmedzení (napr. export čínskeho textilu cez iné krajiny (napr. Bangladéš)). Dohoda EÚ a Číny by mala výrobcom poskytnúť prechodné obdobie a čas na reštrukturalizáciu a zvýšenie konkurenčnej schopnosti.

Niektorí hodnotiaci uznávajú ochranné opatrenie s výraznými výhradami. Chybu spravili aj európski výrobcovia, ktorí sa strategicky nepripravili na čínsku textilnú inváziu, ktorá bola jasná od vzniku dohody pred 10 rokmi. Stratégia zameraná na vysoko diferencované produkty, ktoré konkurenti nemôžu imitovať, je výrobcom asi neznáma. Otáznou by však bola v prípade Číny nejednoduchá ochrana značky. Jedno z riešení by mohlo predstavovať expanziu európskych výrobcov na čínske trhy s vlastnými výrobkami.