INEKO - Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy

1. Štátny rozpočet na rok 2005 (schodok štátneho rozpočtu - 61,5 mld. Sk, deficit verejných financií - 3,4% HDP)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Zákon o štátnom rozpočte na rok 2005 získal v rámci projektu HESO najvyššie hodnotenie spomedzi všetkých hodnotených opatrení posledného štvrťroka 2004. Súhlasné stanovisko k nemu vyslovili takmer všetci členovia odbornej komisie. Príprava a prijatie štátneho rozpočtu patrí každoročne k jedným z najdôležitejších krokov pre hospodársku a politickú stabilitu krajiny. Znižovanie deficitu štátneho rozpočtu zo 78,5 mld. Sk v roku 2004 na 61,5 mld. Sk pre rok 2005 a smerovanie verejných financií späť na dráhu vyrovnaného hospodárenia štátu sa stretlo s pozitívnymi reakciami odbornej verejnosti. Rozpočtové opatrenia signalizujú vážny zámer vlády rozpočet konsolidovať a postupovať smerom k prijatiu eura v stanovenom časovom rámci. Podľa jedného z názorov odborníkov presviedčanie o potrebe bojovať o vyrovnaný rozpočet sa celosvetovo chýli ku koncu. Zástancovia zadlžovania budúcich generácií a prenášania dnešných problémov na ne sú už takmer „v ilegalite“. V tomto storočí sa budú kľúčovo presadzovať zástancovia zdravých vyrovnaných rozpočtov.

Z hľadiska dvoch alternatívnych cieľov, ktoré musí riešiť vláda – znižovanie schodku rozpočtu a financovanie rozvoja (skrytého dlhu) v oblastiach prechádzajúcich ozdravným procesom, ako školstvo a zdravotníctvo, je rozpočet roku 2005 veľkou časťou odborníkov považovaný za vyvážený, „rozumne nastavený“ a založený na reálnych predpokladoch. V prospech tohto tvrdenia by mala svedčiť aj skutočnosť, že zákon o štátnom rozpočte na rok 2005 bol prijatý bez veľkých prieťahov a obštrukcií. Ako uviedol jeden z hodnotiacich, bude však zaujímavé sledovať, či sa vláde SR podarí udržať tohtoročné hospodárenie štátu v primeraných mantineloch a bez podľahnutia politickému cyklu. Ešte je tu možný problém so splatením záväzkov voči ČSOB v roku 2005. Ocenená bola tiež skutočnosť, že na rozdiel napríklad od Českej republiky, slovenská vláda dokázala zostaviť taký rozpočet, ktorý smeruje k maastrichtskému konvergenčnému kritériu v oblasti deficitu verejných financií.

Viacerí odborníci sa zhodli, že aj napriek tomu, že ide o kvalitnejší rozpočet ako po minulé roky, chýba viac politickej odvahy na rýchlejšie a istejšie znižovanie deficitu s cieľom bez problémov splniť maastrichtské kritériá do roku 2007, na ktoré je rozpočet verejnej správy pre obdobie rokov 2005 až 2007 nasmerovaný. Kriticky bola hodnotená skutočnosť, že Slovensko nevyužíva dostatočne svoj súčasný vysoký potenciál znižovať výdavky štátneho rozpočtu v období priaznivého rastu. Odborníci sa tiež vyjadrili za potrebu efektívnejšieho využívania prostriedkov štátu, čo je zjavné v prípade verejných tendrov a značného predražovania diaľničného programu. Podľa jedného z expertov komisie je potrebné štátne peniaze prideľovať na konkrétne ciele, ktoré odsúhlasí spoločnosť, a nie ich paušálne smerovať na subjekty (Slovenská televízia, Slovenská akadémia vied, Zväz telesnej kultúry, divadlá a pod.). Nech idú prostriedky na aktivity, ktoré môžu vykonávať rôzne subjekty v závislosti od ich úspešnosti v prehľadných tendroch. Rozpočtový proces sa uberá týmto smerom, mal by byť však rýchlejší.

Názory odborníkov na jednotlivé oblasti rozpočtových výdavkov sa mierne odlišovali. Podľa jedného z názorov môže schválený rozpočet vytvoriť rozvojové impulzy najmä vzhľadom na nárast niektorých výdavkov (doprava). Na druhej strane stojí názor, podľa ktorého výdavková časť rozpočtu obsahuje jednoznačne vysoký podiel dotácií súkromnému sektoru na úkor financovania kľúčových oblastí verejného sektora. Ide predovšetkým o nedostatočne efektívne vynakladanie prostriedkov na výstavbu diaľnic a značne nesúhlasné stanoviská expertov boli aj tento rok namierené proti vysokým výdavkom do neefektívneho poľnohospodárstva. Posledne menovaný sektor predstavuje tradičné negatívum. Kritizovaný bol súčasný stav, keď zodpovedný rezort pôdohospodárstva nerobí nič zásadné v prospech rýchlejšej zmeny celoeurópskej agrárnej politiky smerom k voľnej súťaži. Tým sa zakladá potreba (prípadne výrazne neznižuje požiadavka) stále ďalších zdrojov z verejných prostriedkov na podporu poľnohospodárstva do ďalekej budúcnosti.

Časť odborníkov ohodnotila pozitívne nárast výdavkov na vzdelávanie, zdravotníctvo, aj keď ani jedna z oblastí nie je na želateľnej úrovni, ich financovanie sa nesie v duchu myšlienky „prikrývaj sa len takou perinou, akú máš“. Kriticky ladené stanoviská však poukázali na to, že prezentovaný nárast výdavkov, napríklad v regionálnom školstve, predstavuje iba dorovnanie zvýšenia cien vstupov. Dlhodobé nedofinancovanie školstva sa výrazne prejavuje na poklese jeho kvality. V rozpočtovej kapitole zdravotníctva sú pozitívne vnímané vyššie platby štátu za ekonomicky neaktívne osoby. Reformné zákony majú v prvom rade zvýšiť efektívnosť verejného zdravotníctva, no sektor bol a je nedofinancovaný z verejných zdrojov, čo preukazujú aj porovnania s krajinami nielen strednej Európy. Treba však počítať s tým, že zdrojová potreba zdravotníctva vzrastie z dôvodov bežných aj v iných vyspelých krajinách, ako je napríklad odstránenie nedofinancovanosti a splácanie dlhov, starnutie populácie, medicínsky pokrok, nové závažné choroby (AIDS, SARS). Kým dnes sa nárast zdrojov v tejto oblasti realizuje formou zvýšenia výdavkov štátneho rozpočtu, v budúcnosti by malo dôjsť k oddeleniu poistného systému od štátneho rozpočtu.

Ako osamotený sa vyskytol pozitívny ohlas k pomerne vysokému umorovaniu istiny štátneho dlhu a sprísneniu finančnej disciplíny v kontexte na programové rozpočtovanie, na druhej strane však stáli výhrady voči pomerne vysokým nákladom na obsluhu štátneho dlhu a skeptický pohľad na efektívne využívanie Štátnej pokladnice. Za ďalšie problémové oblasti považujú odborníci plánované čerpanie prostriedkov zo štrukturálnych fondov, výstavbu diaľnic na ťažkom teréne s vysokými nákladmi a spôsob distribúcie verejných peňazí v oblasti bytovej politiky a ich objemu vyčleneného na jednotlivé ciele – podporu stavebného sporenia či podporu výstavby nájomných bytov. Vznik Environmentálneho fondu a diaľničnej spoločnosti ohodnotil jeden odborník negatívne, ako krok späť v procese sprehľadnenia hospodárenia s verejnými financiami. Iný vidí problémy aj v oblasti spustenia fiškálnej decentralizácie, ktorá sa podľa neho pripravovala hekticky a samosprávy nie sú na ňu dostatočne pripravené.

Výhrady niektorých odborníkov sa okrem vyššie spomenutých oblastí týkali pomerne vysokého nárastu výdavkov pre silové rezorty. Podľa jedného z nesúhlasných stanovísk dobrý rozpočet v rámci civilizovaných krajín nemôže vydávať na kultúru a školstvo minimum prostriedkov, zatiaľ čo výdavky na obranu rastú, aj keď vojnový konflikt je na Slovensku v nedohľadne a členstvo v Severoatlantickej aliancii (NATO) je dobrovoľné.

Padol aj ojedinelý návrh, podľa ktorého by sa do deficitu rozpočtu mali započítavať aj štedré transfery z EÚ, teda de facto z bohatších krajín EÚ, napríklad od daňových poplatníkov Nemecka, pretože väčšinou smerujú do nevyhnutných projektov (ako diaľnice, čističky a pod.), ktoré by inak Slovensko z vlastných zdrojov nevybudovalo, pričom nepriamo umožňujú zároveň i znižovanie daňových sadzieb.

späť do tabuľky

2. Nový zákon o konkurze a reštrukturalizácii, zákon o správcoch (stanovenie čiastkových lehôt pre jednotlivé úkony v rámci konkurzného konania; posilnenie pozície veriteľov; úprava postavenia správcov; náhodný výber správcov)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Odborná verejnosť privítala prijatie kvalitného nového konkurzného zákona, ktorý bol bezpochyby potrebný. Stanovením čiastkových lehôt pre jednotlivé úkony by sa mal skrátiť čas konkurzného konania a celkovo by sa mala zlepšiť vymožiteľnosť práva, ktorá je jednou z oblastí, kde má Slovensko výrazné problémy. Postup účastníkov konania je upravený tak podrobne, že je predvídateľnejší, systém verifikácie pohľadávok sa stal prepracovanejším.

Jeden hodnotiteľ považuje za nedostatok novej právnej úpravy, že nebola stanovená maximálna lehota na ukončenie celého konkurzného konania, druhý „odstránenie“ časti správcov konkurzných podstát z trhu. Naopak iný názor kvitoval prijatie samostatného zákona o správcoch, ktorý sprísňuje podmienky pre uchádzačov, ako aj pre ďalšie fungovanie správcov.

Bola vyslovená i skepsa nad tvrdením, že zákon prinesie výrazné zmeny a pomôže ministerstvu spravodlivosti bojovať proti "konkurzným mafiám". Podľa tohto názoru je totiž už neskoro, trh je rozdelený a pár hlavných konkurzných správcov cez svojich substitútov už v tom vie chodiť. Konkurzní správcovia sa stali aj vďaka legislatíve výnosným obchodom, ktorý ekonomike výrazne nepomáha. Správcovia sú neúmerne odmeňovaní, mnohí sa dostali k stámiliónovým majetkom nielen cez legálne odmeny za speňažovanie, ale aj cez korupciu od záujemcov o speňažovaný majetok a dokonca aj samotní sa cez rôzne firmy zmocnili majetku, ktorý mali ako správcovia nezávisle speňažiť. Prejavujú sa skupinové a individuálne záujmy. Súdy a sudcovia podľa tohto názoru tiež zlyhali a spreneverili sa svojmu stavu.

Jeden respondent poznamenal, že vcelku dobrý zákon o konkurze a reštrukturalizácii nebude môcť byť aplikovaný v celej svojej šírke na transformované zdravotné poisťovne - akciové spoločnosti, keďže reformné zdravotnícke zákony z nich spravili klientov Štátnej pokladnice, a tým im poskytli nadštandardnú ochranu pred bankrotom.

späť do tabuľky

3. Novela zákona o správe daní (elektronická komunikácia so správcami daní aj bez zaručeného elektronického podpisu; umožnenie úľav a odpustenia penále; zverejňovanie zoznamov daňových dlžníkov a daňových subjektov registrovaných na DPH a na spotrebné dane)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Zavádzanie elektronickej komunikácie so správcami daní do praxe je pozitívom, ktorý uľahčí a zrýchli komunikáciu daňovníkov s úradmi. Urýchlenie procesu rozvoja elektronickej komunikácie so štátnou správou je v súlade s Lisabonskou stratégiou pre Slovensko (Stratégia rozvoja konkurencieschopnosti do roku 2010). Možnosť komunikovať s daňovými úradmi aj bez tzv. zaručeného elektronického podpisu považujú viacerí respondenti za pragmatické riešenie vzhľadom na stále málo rozvinutý a nákladný zaručený elektronický podpis. Náklady daňovníkov, ako aj samotných úradov, ktoré sú spojené so správou daní, sú obrovské, a preto je znižovanie nákladov nevyhnutným krokom.

Podľa mnohých je však otázne, či novela prinesie zníženie administratívnych nákladov daňových úradov. Často vznikajú totižto pri podobných opatreniach zároveň i požiadavky na nárast výpočtovej techniky, obslužného personálu, priestorové požiadavky a pod. Jeden respondent prezentoval názor, že ide o predčasné opatrenie, ktoré môže byť motivované uspokojením nejakého záväzku poskytnutia štátnej objednávky, a je mimo rámca potreby a možností ekonomiky.

Viacerí vyjadrili výhrady k otázke bezpečnostnej dokonalosti celého systému komunikácie s nezaručeným elektronickým podpisom. Bezpečnosť informácií je kľúčovým faktorom, ktorý vedie k dôvere v celý systém. Až po jeho spustení sa ukáže, aké má nedostatky. Rizikom systému môže byť, že v dôsledku neexistencie dôveryhodného dokladu o zaslaní dokumentov pri nezaručenej elektronickej komunikácii, to môžu niektoré daňové subjekty využívať, resp. zneužívať a v konečnom dôsledku sa to odzrkadlí na náraste daňových únikov. Opačný názor bol charakterizovaný presvedčením, že fungovanie elektronickej komunikácie so správcami daní na princípe internetového bankovníctva postačuje, keďže v záujme každého je odosielať úplné a presné doklady. Penetrácia internetu je na Slovensku síce stále nízka, ale v strednodobej perspektíve sa môže takáto forma komunikácie s úradmi stať významnou.

Väčšina hodnotiacich nesúhlasí s ustanovením novely, ktorá ponecháva možnosť daňových úľav a odpustenia penále. Tzv. generálny pardon znižuje platobnú morálku daňových subjektov, znevýhodňuje poctivých platcov, a tým zhoršuje podnikateľské prostredie. Navyše tieto procesy sa často vyznačujú nízkou transparentnosťou.
Viacerí respondenti kvitujú zverejňovanie daňových dlžníkov, zvyšuje to transparentnosť, jeden z nich však vyjadril skepsu a tiež je podľa neho otázna aj využiteľnosť systému zverejňovania zoznamov daňových subjektov registrovaných na DPH a na spotrebné dane pre obchodných partnerov.

späť do tabuľky

4. Reforma III. piliera dôchodkového zabezpečenia - zákon o doplnkovom dôchodkovom sporení (transformácia doplnkových dôchodkových poisťovní na štandardné akciové správcovské spoločnosti pôsobiace na finančnom trhu; oddelenie majetku spoločností od vkladov občanov; dohľad v rukách Úradu pre finančný trh), novela zákona o dani z príjmov (rozšírenie daňového zvýhodnenia aj na iné sporivé, poistné a investičné produkty finančného trhu; zníženie maximálnej sumy odpočítateľnej zo základu dane na 12-tis. Sk ročne)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Reforma dôchodkového systému je jednou z najzávažnejších reforiem, ku ktorým sa zaviazala vláda SR. Zmena tretieho (dobrovoľného) piliera dôchodkového zabezpečenia v podobe zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení je logickým vyvrcholením tejto reformy. U odbornej verejnosti sa schválenie opatrenia stretlo s takmer výlučne súhlasnými stanoviskami. Transformáciu bývalých doplnkových dôchodkových poisťovní na štandardné akciové spoločnosti, finančné inštitúcie, ako aj rozšírenie daňového zvýhodnenia na ďalšie poistné a sporivé produkty finančného trhu považujú viacerí hodnotiaci za pozitívum, ktorým sa rozširujú možnosti doplnkového dôchodkového sporenia. Predmetná úprava dobrovoľného piliera dôchodkového systému je podľa jedného z hodnotiacich najlepším riešením zo všetkých možných. Sú vyskúšané a známe tiež nedostatky jeho fungovania, ako napríklad vysoké marketingové náklady či nízka rentabilita v zhodnocovaní fondov, ktoré je možné minimalizovať kontrolou a sankciami. Dôležitým faktorom vo fungovaní systému bude dohľad nad hospodárením pretransformovaných akciových spoločností a vytvorenie dostatočných ochranných mechanizmov. Obzvlášť vysoký dôraz by mal byť kladený na priehľadnosť operácií doplnkových dôchodkových sporiteľní.

Napriek podpore a kladnej odozve, ktorú reforma získala, mali experti hodnotiacej komisie k jej ustanoveniam i viaceré výhrady. Za nevhodnú považujú predovšetkým reguláciu nakladania s nasporenými prostriedkami a nemožnosť vyberania celej nasporenej sumy, ale nanajvýš 25%, resp. 50% zostatku dôchodkového účtu. Je predsa na každom dôchodcovi, ako rozumne s nimi naloží, ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny nemá do toho čo hovoriť, ani pri akýchkoľvek dôvodoch v národohospodárskej oblasti. Sporitelia sa týmto krokom stanú „rukojemníkmi“ poisťovní predávajúcich životné poistenie, keďže nebudú mať na výber, ale budú si u nich musieť zakúpiť životné poistenie. Z tejto stránky ide podľa kritikov skôr o krok späť v porovnaní s predchádzajúcim platným systémom doplnkového dôchodkového poistenia, ktoré bolo postavené na „komerčnej“ báze a ľudí motivovalo. Ako uviedol jeden z respondentov, v prípade doplnkového sporenia na dôchodok sa neočakáva taký nárast, aký bol v prípade predošlého systému.

Kritizovaná bola aj nízka maximálna odpočítateľná daňová úľava vo výške 12-tis. Sk oproti 24-tis. Sk v minulom roku. Je diskutabilné, či v uvedenej výške úľava plní svoju pôvodnú motivačnú funkciu dobrovoľne si sporiť na dôchodok. Na kompenzovanie zníženej daňovej úľavy mala byť sporiteľom - dôchodcom, ktorí sa zúčastnia sporenia v treťom pilieri, ponechaná väčšia voľnosť v rozhodovaní, ako naložiť so zostatkom svojho dôchodkového účtu.

Niektorí odborníci však na druhej strane varujú pred daňovými zvýhodneniami ako takými, keďže v tomto prípade je privilegovaná určitá skupina súkromných produktov a služieb pred ostatnými, ktoré sú diskriminované. Daňové výnimky pritom narúšajú i princípy daňovej reformy.

Jedno z nesúhlasných stanovísk sa týkalo systému transformácie doplnkových dôchodkových poisťovní na akciové spoločnosti bez možnosti majetkovej účasti najväčších prispievateľov do týchto spoločností.

späť do tabuľky

5. Zákon o energetike (implementácia smerníc EÚ; úplné otvorenie trhu s elektrinou a plynom konkurencii; definovanie podmienok prístupu subjektov na trh; taxatívne vymedzené práva a povinnosti účastníkov; možnosť voľby dodávateľa pre všetkých odberateľov, pre domácnosti od 1.7.2007; povinnosť oddelenia tranzitu a distribúcie od obchodovania (tzv. unbundling))

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

K novému zákonu o energetike, ktorý implementuje smernice Európskej únie do slovenskej legislatívy, a ktorého cieľom je otvorenie trhu s elektrickou energiou a plynom, vyslovili členovia odbornej komisie súhlasné stanovisko. Pozitívne bolo hodnotené prijatie novej legislatívnej úpravy plynárenstva a elektroenergetiky v kontexte pravidiel EÚ. Predmetná norma je previazaná s opatrením, ktoré hovorí o určovaní regulovaných cien (pozri opatrenie č. 14). Liberalizácia trhu s energiami má podporiť rozvoj liberálneho a štandardného prostredia na Slovensku a slobodný výber dodávateľa plynu a elektrickej energie pre firmy a od polovice roku 2007 aj pre domácnosti. Okrem toho je opatrením riešených viacero oblastí týkajúcich sa podnikania subjektov na trhu s energiami, riešené je podnikateľské prostredie a cielený rozvoj slovenskej energetiky.

Medzi názormi odborníkov na druhej strane názorového spektra sa však nachádza viac skeptický pohľad na prínosy novej legislatívnej úpravy slovenskej energetiky. Zvyšovanie konkurencie otvorením trhu a slobodný výber dodávateľa je pri existencii tradičných slovenských „veľkomonopolov“ skôr hudbou ďalekej budúcnosti, pretože zahraniční privatizéri budú chcieť v prvom rade návratnosť svojich investícií a až potom možno očakávať umožnenie vstupu konkurencie. Otázne je, či potom malý slovenský trh bude zaujímavý pre ďalšie spoločnosti, no lákadlom pre ne by mohli byť veľké zahraničné investície, napríklad automobilových závodov a ich subdodávateľov. Aj pri tomto opatrení sa vyskytol názor, že o konkurencii v odvetví možno hovoriť, ak majú spotrebitelia na výber z viacerých zdrojov energií (plyn, elektrina, uhlie, drevo, vykurovací olej; jadrová, tepelná, vodná, slnečná, veterná energia, energia z biomasy a pod.) spolu s prislúchajúcimi zariadeniami, a to všetko na základe trhových cien, podľa ktorých sa môžu rozhodovať. Na Slovensku však túto možnosť voľby nemáme a sme odkázaní na jeden zdroj. Spomínaná možnosť výberu je v súčasnosti technicky nerealizovateľná, ale vývoj a tlak by mal ísť práve týmto smerom.

Za kontroverzné v predmetnom zákone označil ďalší z hodnotiacich deklarovanie otvárania trhov s energiami a zvyšovanie miery konkurencie v jednotlivých energetických odvetviach na jednej strane a značnou mierou regulácie trhu v podobe prísnej legislatívy na strane druhej.

Ojedinelý bol kritický ohlas, podľa ktorého ide len o ďalší krok k postupnému zdražovaniu základných energií s priamym negatívnym dopadom na občana.

späť do tabuľky

6. Zákon o dohľade nad finančným trhom (vytvorenie integrovaného dohľadu nad celým finančným trhom prostredníctvom Národnej banky Slovenska)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Integrácia dohľadu nad celým finančným trhom do rúk Národnej banky Slovenska (NBS) má podľa väčšinového názoru hodnotiacich svoje nesporné výhody. Mal by sa spružniť a zefektívniť dohľad nad finančným trhom v SR. Existencia relatívne malého finančného trhu v SR a trend vzájomného prepojenia medzi jednotlivými sektormi v rámci finančného systému vyvoláva požiadavku integrovaného dohľadu nad celým finančným trhom. Vedúca úloha NBS je v tomto systéme oprávnená, nakoľko je podľa mnohých respondentov zárukou nezávislosti a má relatívne najväčšie skúsenosti z dohľadu, pričom až čas ukáže, či centrálna banka bude kapacitne na úrovni dohliadať na celý finančný trh. Pri dohľade bude kľúčové dbať na maximálnu transparentnosť a otvorenosť.

Najväčšie výhrady respondentov sa týkali procesu vytvárania, transformácie, resp. zániku nových inštitúcií dohľadu. Otázky vyvoláva pomerne krátka existencia Úradu pre finančný trh. Niektorí respondenti sa pýtajú, prečo po krátkom čase znovu meníme systém, s čím budú spojené náklady. "Bol súčasný stav tak výrazne neefektívny?"

Podľa jedného názoru nie je NBS v realite nezávislou inštitúciou a jej reálne pôsobenie v ekonomike je preto obmedzené.

späť do tabuľky

7. Novela zákona o odpadoch (zavedenie povinnosti výrobcom elektrozariadení postarať sa na vlastné náklady o odovzdaný elektroodpad)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

So zámerom novely, aby bola presne určená zodpovednosť za elektroodpad, je podľa väčšiny hodnotiteľov možno súhlasiť. Kvitovať možno aj určitú systémovosť opatrenia. Je však jasné, že odovzdanie odpadu výrobcovi či predajcovi je bezplatné len navonok, súvisiace náklady, ktoré vzniknú povinnosťou výrobcov elektrozariadení postarať sa na vlastné náklady o odovzdaný elektroodpad, sa odrazia v cenách výrobkov pre konečného spotrebiteľa. Podľa niektorých názorov je správne, že osoba, ktorá si zadováži elektrozariadenie, bude po skončení jeho životnosti znášať aj náklady na spracovanie elektroodpadu. Po nadobudnutí účinnosti ustanovení novely sa táto zásada uplatní tým, že už pri kúpe elektrozariadenia spotrebiteľ zaplatí náklady na zneškodnenie odpadu, ktoré budú obsiahnuté v cene nového výrobku.

Otázne je, či sú na nový systém vytvorené dostatočné podmienky, a či ich tvorba nebude nákladná. Okrem technokratického prístupu by však bolo podľa niektorých názorov vhodné permanentne vplývať aj na spoločenské povedomie o dôležitosti zodpovednosti za čisté životné prostredie.

späť do tabuľky

8. Novela zákona o regulácii v sieťových odvetviach (harmonizácia s právom EÚ; úprava fungovania trhu s elektrinou, plynom, teplom; rozšírenie kompetencií a zodpovednosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO); ÚRSO bude musieť svoje rozhodnutia zdôvodňovať; odvolanie voči jeho rozhodnutiam v cenovom konaní neprípustné, ale zákonnosť postupu preskúmateľná súdom; kompetencie vecnej regulácie podnikania naďalej v rukách ÚRSO, a nie Ministerstva hospodárstva SR)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Členovia hodnotiacej komisie vnímajú novelu zákona o regulácii v sieťových odvetviach mierne pozitívne, čo potvrdzuje i malé množstvo nesúhlasných stanovísk. Úplnú harmonizáciu slovenskej legislatívy s právom Európskej únie, rozšírenie kompetencií a zodpovednosti Úradu pre reguláciu v sieťových odvetviach (ÚRSO) v oblastiach elektroenergetiky, plynárenstva a teplárenstva sú považované za prínos v oblasti regulácie sieťových odvetví. Opatrenie by malo v konečnom dôsledku prispieť k zlepšeniu podmienok v podnikaní v uvedenej oblasti. Kladne je vnímaná tiež povinnosť ÚRSO zdôvodňovať svoje rozhodnutia a  v prípade sporných opatrení možnosť preskúmať zákonnosť postupu Úradu súdom, nie však výšku stanovenej ceny.

Ako jeden z nedostatkov zákona bolo uvedené ponechanie „nadmernej“ regulácie, ale predovšetkým nemožnosť využitia opravných prostriedkov proti cenovému rozhodnutiu ÚRSO. V cenovom konaní je totiž riadny opravný prostriedok (odvolanie) neprípustný a cenové rozhodnutia tak odberatelia v správnom konaní napadnúť nemôžu. Aj napriek prínosu tohto legislatívneho opatrenia je niektorými respondentmi za negatívum považovaná skutočnosť, že sa nevytvorí inštitúcia nezávislá na štátnej administratíve. Ministerstvo hospodárstva bude mať naďalej tendencie riadenia ÚRSO. Žiadaná je väčšia samostatnosť Úradu, ale zároveň ruka v ruke s väčším vyvodzovaním zodpovednosti za prípadné nesprávne rozhodnutia, „súdne poistky“ sa javia byť nedostatočnými.

Medzi ďalšie „tmavé stránky“ zákona zaradil jeden z oponentov taktiež nešpecifikovanú dĺžku regulačného obdobia, málo transparentné pravidlá pre cenovú reguláciu, či chýbajúci poradný orgán k Regulačnej rade ÚRSO so zastúpením vlády, výrobcov a spotrebiteľov.

Jeden z respondentov predpokladá skorú novelizáciu tejto normy.

späť do tabuľky

9. Novela zákona o sociálnom poistení (zrušenie možnosti odpustiť penále za neplatenie odvodov do Sociálnej poisťovne; umožnenie okamžitého postúpenia vymáhania pohľadávok na tretie osoby; umožnenie krížových dotácií jednotlivých fondov Sociálnej poisťovne aj počas rokov 2005 a 2006)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Členovia odbornej hodnotiacej komisie označili novelu zákona o sociálnom poistení vo väčšine prípadov za prínosné opatrenie a podporili jeho prijatie. Zrušenie možnosti odpustiť penále za neplatenie odvodov do Sociálnej poisťovne (SP) (pozri opatrenie č. 20) po zaplatení istiny dlhu na všetkých úrovniach SP, vrátane tzv. generálneho pardonu, je síce tvrdým opatrením, no v súvislosti s ďalšími prebiehajúcimi reformami na Slovensku ho možno vnímať skôr pozitívne. Malo by prispieť k zlepšeniu platobnej disciplíny, odstráni nespravodlivosť a znevýhodnenie poctivých platičov a taktiež odstráni riziko tzv. morálneho hazardu. Za paradoxnú označil jeden z hodnotiacich skutočnosť, že novelu predmetného zákona navrhol minister ktorý dovtedy platnú legislatívu využil pri ohlásení generálneho pardonu Sociálnej poisťovne. Oponenti zrušenia uvedeného inštitútu argumentovali obmedzením poisťovne flexibilne riešiť svoju momentálnu finančnú situáciu, jedným z odborníkov bol tento krok označený za populistický.

Druhé ustanovenie novely - umožnenie okamžitého postúpenia vymáhania pohľadávok na tretie osoby, sa stretlo tak s pozitívnymi, ako aj nesúhlasnými reakciami. Ustanovením sa môže zvýšiť transparentnosť a pružnosť pri vymáhaní pohľadávok Sociálnej poisťovne. Na druhej strane ostáva otázna efektívnosť postupovania pohľadávok a cena ich postúpenia. Možnú korupciu vo vzťahu poisťovňa – dlžník vystrieda korupcia vo vzťahu medzi poisťovňou a treťou osobou. Opatrenie nerieši základný problém neplatenia odvodov, ktorým je ich neúmerná výška, a môže mať likvidačný dopad na niektoré skupiny podnikateľov v ekonomicky slabších regiónoch, napríklad na malé podniky a živnostníkov.

Ponechanie krížových dotácií jednotlivých fondov SP v platnosti ešte aj počas rokov 2005 a 2006 považujú viacerí experti hodnotiacej komisie za rozporné a vyjadrili k nemu vo väčšine nesúhlasné stanovisko. Ich negatívom je netransparentnosť a to, že pomáhajú zakrývať oči pred skutočným stavom a odďaľujú riešenie nahromadených problémov. Nemocenské poistenie by malo byť súčasťou zdravotného poistenia, a nie slúžiť ako zásterka na vyberanie peňazí od občanov na dotovanie iných poistení. Ako uviedol jeden z oponentov, ak Sociálna poisťovňa nedokáže fungovať bez využívania krížových dotácií, je existencia fondov zbytočná, odvody môžu byť rovno zbierané na jednu veľkú kopu, z ktorej budú rozdeľované na viacero účelov.

späť do tabuľky

10. Novela zákona o stavebnom sporení (stanovenie vzorca na výpočet štátnej prémie; rozšírenie možností obchodovania stavebných sporiteľní na finančnom trhu a poskytovania stavebných úverov)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Novela zákona o stavebnom sporení, ktorá zaviedla matematický vzorec do výpočtu štátnej prémie stavebného sporenia, rozšírila možnosti obchodovania stavebných sporiteľní na finančnom trhu a poskytovanie stavebných úverov, bola v hodnotiacou komisiou označená za užitočný krok, a to predovšetkým z pohľadu zavedenia poriadku do stanovovania výšky štátnej prémie na empirickom základe. Jasné pravidlá sú užitočné vo všetkých ohľadoch. Prijatím novely ide o posun vpred oproti minulému stavu, stransparentnili sa podmienky pre prideľovanie štátnych dotácií, ktoré už nebudú závislé od štátnych inštitúcií.

Časť odborníkov označila za sekundárny prínos podporu a ďalšie uvoľnenie finančného trhu, zväčšenie priestoru pre aktivity stavebných sporiteľní a umožnenie rozšíriť portfólio a kvalitu poskytovaných služieb. Počet subjektov poskytujúcich stavebné sporenie by však mal byť širší a ich vstup na trh stavebného sporenia voľnejší. Nezanedbateľným faktom pre rozvoj sporiteľní je možnosť poskytovania stavebného sporenia pre spoločenstvá vlastníkov bytov, najmä pri dnešnom počte pol milióna registrovaných panelových bytov.

Odborníci sa vo svojich hodnoteniach kriticky vyjadrovali najmä k podstate stavebného sporenia. Samotný inštitút predstavuje zložitý problém. Okrem zámeru podpory bývania by mal predstavovať podľa jedného respondenta nástroj makroekonomickej stimulácie rozvoja odvetvia s multiplikačnými efektmi. Nie je však možné považovať ho za efektívny nástroj sociálnej politiky a je sporné, či skvalitnenie zákona bude stimulovať prístupnosť k bývaniu sociálne slabších vrstiev. Z pohľadu rozvoja bývania je diskutabilné, či má štát týmto spôsobom vôbec podporovať prevažne istú „privilegovanú vrstvu“ obyvateľstva. Jeden z expertov poukázal na neexistenciu analýz, ktoré by presvedčivo potvrdili, že štátna prémia k sporeniu je najvýhodnejšou formou podpory bývania. Podľa ďalšieho z názorov oponentov novely štát potrebuje výstavbu nových nájomných bytov, ktorých je zúfalo málo. Okrem podpory mobility pracovnej sily v rámci slovenského hospodárstva, ide v tomto prípade podľa neho aj o výraz slobody pohybu. Ľudia si síce môžu kúpiť byt za milión, avšak keď ním nedisponujú, sú „vyradení z hry“.

Na druhej strane názorového spektra sa tiež vyskytlo tvrdenie, že stanovenie vzorca na výpočet štátnej prémie malo prísť pred rokmi, teraz je už príliš neskoro a ide skôr o negatívny krok, pretože konzervuje štátnu prémiu. Tá pri súčasných úrokových mierach na trhu nemá žiadne ekonomické opodstatnenie, a je len ďalším z úspechov účinného lobingu stavebných sporiteľní. Štátna dotácia robí stavebné sporenie natoľko výhodnejším v porovnaní napríklad s termínovanými vkladmi, že stavebné sporiteľne nie sú dostatočne nútené pristúpiť k znižovaniu poplatkov či k iným krokom v prospech klientov – tak ako je tomu v ostatných segmentoch bankového trhu. Viac ako klienti preto z prežívania stavebnej prémie profitujú najmä díleri sporenia a samotné stavebné sporiteľne. Jedna z výhrad sa týkala využívania stavebného sporenia len ako istej formy výhodnejšie úročeného sporenia, pričom mnohí klienti už od samotného začiatku sporenia nevolia zámer využiť peniaze na stavebné sporenie.

späť do tabuľky

11. Novela zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach (umožnenie vlastniť lekáreň právnickými osobami a nefarmaceutmi; neschválenie predaja liekov v hypermarketoch; umožnenie vydávať liekové knižky; viac povinností pre lekárnikov)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Odstraňovanie bariér na vstup do podnikania je pozitívnym javom, nevynímajúc oblasť poskytovania zdravotnej starostlivosti. Rozumná deregulácia trhu pri vydávaní a predaji liekov a zdravotníckych pomôcok môže priniesť prospech pacientom (lepšia dostupnosť, služby, nižšie ceny). Umožnenie vlastniť lekáreň i právnickými osobami a nefarmaceutmi zvýši konkurenciu na trhu a bude prevádzkovateľov lekární nútiť správať sa trhovejšie v stále vysoko regulovanom prostredí (v porovnaní s celosvetovými cenami je perspektívne kam klesať).

Respondenti dúfajú, že štát využitím existujúcich nástrojov (protimonopolná legislatíva a inštitúcie) dokáže zabrániť potenciálnemu zneužívaniu dominantného postavenia akéhokoľvek subjektu na lekárenskom trhu, ktorý by po vytvorení siete lekární krátkodobo znížil ceny, vytlačil svojich konkurentov a po ovládnutí trhu následne ceny zdvihol. Okrem vyšších cien by sa potom znížila i dostupnosť liekov z dôvodu chýbajúcich konkurenčných lekární. Viacerí upozornili tiež na riziko, že mnohých lekární sa môžu zmocniť rôzne skupiny s pochybnou povesťou, pričom určený zodpovedný farmaceut bude môcť sotva zabrániť negatívnym javom, ktoré mu jeho chlebodarca nariadi. Kritici očakávajú aj negatívny dopad na liekovú politiku, keďže prevládnu tendencie enormnej komercionalizácie lekární, pretože okrem lekárnika bude musieť lekáreň prinášať profit aj majiteľovi – nelekárnikovi.

Opačný názor zastával respondent, ktorý sa teší, že vlna liberalizácie v lekárenstve v Európe dorazila aj na Slovensko. Po Veľkej Británii a krajinách severnej Európy už aj Nemecko povolilo „sieťovanie“ lekární, aj keď len veľmi obmedzene (jeden vlastník max. 5 lekární). Slovensko išlo podľa neho našťastie ďalej, veď "(polo-)mafiánske" skupiny tvorili napriek zákonnému obmedzeniu siete lekární aj doteraz. Po zmene zákona sa umožní vstúpiť na slovenský trh aj serióznym investorom, i zo zahraničia, ktorí sa do netransparentného prostredia, charakterizovaného obchádzaním nezmyselného zákonného obmedzenia, v minulosti veľmi nehrnuli.

Viacerí hodnotitelia vyjadrili podporu predaju niektorých liekov v hypermarketoch, čo by malo za následok lepšiu dostupnosť liekov a pravdepodobne i nižšie ceny. Netreba sa toho podľa nich obávať, veď to funguje v mnohých vyspelých krajinách. Aj v Českej republike sa trh s tzv. voľnopredajnými liekmi do určitej miery liberalizoval, avšak podľa jedného respondenta bol výsledkom zároveň aj silný tlak lekární na výrobcov a distribútorov, aby nespolupracovali s "nelekárňami", a to všetko pod hrozbou výpovede zmlúv. Takže zámer zvýšenia konkurencie nevyznieva v ČR zatiaľ moc ružovo. Na českom príklade je teda vidieť, že zámer zákona je jedna vec, realita však môže byť presne opačná.

Jeden respondent vyjadril obavu z neustále sa zvyšujúcej miery administratívnych povinností lekárnikov.

späť do tabuľky

12. Rozdelenie Železničnej spoločnosti, a.s. (vznik 2 nových spoločností so 100%-nou účasťou štátu - ŽS Slovensko pre osobnú dopravu a ŽS Cargo Slovakia pre nákladnú dopravu; plánovaná privatizácia nákladnej železničnej dopravy v roku 2005)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Rozdelenie Železničnej spoločnosti, a.s. prijala odborná verejnosť skôr vlažne. Vznik dvoch nových železničných firiem so 100%-nou účasťou štátu - ŽS Slovensko pre osobnú a ŽS Cargo pre nákladnú dopravu väčšina členov komisie považuje za dobrý krok, ktorým sa sprehľadní existujúci stav fungovania železničnej dopravy, dôjde k vyjasneniu skutočných nákladov na osobnú a nákladnú dopravu a odstránia sa možné dotácie štátu pre nákladnú železničnú dopravu.

Časť odborníkov sa k ďalšiemu kroku, následnej privatizácii spoločnosti prevádzkujúcej nákladnú železničnú dopravu, vyjadrila kladne a zámer privatizovať ohodnotila pozitívne. Otázne potom ostane, čo so stratovou osobnou dopravou. V rozvinutej krajine by existovala cesta aj na jej privatizáciu, nie je však isté, či už Slovensko dospelo na jej predaj súkromnému vlastníkov. Vo všeobecnosti sa však očakáva, že ide len o otázku času. Privatizovať treba a malo by ísť o postupný proces. Kvalita osobnej dopravy na Slovensku zaostáva za okolitými krajinami, neustále sa manipuluje s problémom dopravy vo verejnom záujme a jeho neujasnenosť je zdrojom stálych problémov. Ak vôbec existuje doprava vo verejnom záujme, potom je jej financovanie možné chápať ako riešenie tzv. negatívnej externality individuálnej dopravy (tento rozmer sa zatiaľ príliš neanalyzuje). Sociálne aspekty dopravy, ktoré má verejný záujem pokrývať, je možné riešiť efektívnejšie. Druhá skupina expertov naopak s privatizáciou ŽS Cargo Slovakia nesúhlasí. Nákladná železničná doprava je jednoznačne zisková, sú to „hrozienka na koláči“, zatiaľ čo štát, a teda občania budú naďalej financovať stratovú osobnú prepravu. Respondenti uviedli, že by sa mala uskutočniť spoločná privatizácia tak nákladnej, ako aj osobnej železničnej dopravy v jednom balíku.

Oponenti rozdelenia Železničnej spoločnosti považujú krok ministerstva dopravy z pohľadu občana za negatívne rozhodnutie, ktoré spôsobí ďalší neúmerný rast cien cestovného v osobnej, ako aj nákladnej doprave, s následným negatívnym dopadom na vývoj ďalších cien.

Ako ojedinelý bol prezentovaný názor, že ide o zaujímavý nápad, no problém železníc tak v Slovenskej, ako aj Českej republike nie je v tom, či sú rozdelené alebo sa iba inak volajú, ale v tom, že zle hospodária a sú neproduktívne.

späť do tabuľky

13. Zákon o tepelnej energetike (úprava podnikania v tepelnej energetike na základe úradného povolenia; povinné merače tepla a teplej vody v domácnostiach od 1.1.2007 - na vlastné náklady; rozpočítavanie tepla výhradne na základe určených meradiel; nepresunutie regulačných kompetencií z Ministerstva hospodárstva SR a Úradu pre reguláciu sieťových odvetví na vyššie územné celky a obce)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Odborníci hodnotiacej komisie vnímajú nový zákon o tepelnej energetike viac-menej pozitívne. Zákon okrem iného upravuje podnikanie v tepelnej energetike, zavádza povinnosť montáže meračov tepla do všetkých domácností napojených na verejnú teplárenskú sieť na ich vlastné náklady. Jeho prínos pre rádového občana - spotrebiteľa - bol však vnímaný rozporuplne. V prípade očakávania zvýšenia konkurencie v oblasti zásobovania teplom možno zákon vítať ako zvýšenie ochrany spotrebiteľov. Pozitívom tiež je, že norma obsahuje zákonné stanovenie nárokov na kvalitu a čas dodávok tepla a teplej vody. Tak ako pri elektroenergetike a plynárenstve, aj v prípade tepelnej energetiky vyvstáva otázka vstupu konkurentov na trh s tepelnou energiou a nedostatočná súčasná konkurencia v odvetví.

V štandardnom ekonomickom prostredí si každý podnikateľský subjekt musí sám uvedomiť, že spokojnosť zákazníka je prvoradá, nároky na kvalitu teda nemajú byť riešené legislatívne. Odborníci poukázali na nedostatok subjektov na trhu a tiež na fakt, že zákon chráni terajších dodávateľov tepla pred budúcou konkurenciou a jej nárastom, pričom nie je vytváraný žiadúci priestor na to, aby neefektívnych výrobcov tepla postupne nahradili efektívnejší. Ako ojedinelý bol prezentovaný názor že, namiesto konzistentného zákona vytvárajúceho férové pravidlá hry, ide skôr o odraz toho, ktoré lobistické skupiny boli úspešnejšie - teda existujúci výrobcovia tepla a predajcovia meračov.

Hodnotiaci experti považujú exaktné meranie tepla za nevyhnutnosť. Problémom však je povinné zavedenie meračov na vlastné náklady spotrebiteľov, čo veľká časť odbornej verejnosti označila za neopodstatnený zásah do ekonomickej slobody jednotlivcov. Zákony by mali tvoriť prostredie chrániace občanov, spotrebiteľov, a nie ich zaťažovať. Podľa jedného z hodnotiacich by sa zakúpenie meračov tepla malo vykazovať ako špecifická daň uložená pre časť populácie. Z tohto pohľadu je zákon vnímaný ako antispotrebiteľský.

Výhrady oponentov boli namierené aj na nepresnosti, ktoré vyplývajú z „odparovacích“ meračov tepla. Ich nedostatkom je, že namerané hodnoty sú závislé od situovania odberného miesta a od intenzity slnka, ktoré na ne môže pôsobiť (napríklad v jarných mesiacoch). Systém sa nastavuje na nedoriešené a zastaralé podmienky spotrebiteľov (nezateplené budovy, staré rozvody tepla). Bolo by vhodné, aby štát paralelne prijal kompenzačné opatrenia a zohľadnil nielen dodávateľov, ale aj stranu spotrebiteľov. Pri meraní nákladov na teplo dochádza k nerovnému zaobchádzaniu so spotrebiteľmi, najmä tými, ktorí vlastnia byty „otvorené voči vonkajšiemu prostrediu“, ako napríklad krajné byty, vrchné a spodné poschodia, bez toho, aby boli spotrebitelia s touto skutočnosťou pred kúpou tovaru oboznámení. Tak niektorým domácnostiam vznikajú vyššie a iným nižšie náklady pri zatepľovaní. Ako ojedinelý sa vyskytol názor, že štát by mal uvedené vyššie náklady vyrovnať, pretože ide o jeho zákonné rozhodnutie.

späť do tabuľky

14. Zvýšenie regulovaných cien (plyn, elektrina, teplo, vodné, stočné, poštovné)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Cenové rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) v oblasti plynu, elektriny, vodného, stočného a tepla a zvýšenie cien poštovného boli očakávaným opatrením. Zvýšenie cien niektorých komodít sa dalo čakať aj z dôvodu, že sa vláda rozhodla privatizovať elektroenergetiku. Treba si zvykať na každoročné úpravy regulovaných cien, pričom by sa však nemali v budúcnosti pohybovať iba smerom nahor. Experti, aj napriek ich značne rozdielnym reakciám, očakávajú od rozhodnutia ÚRSO ďalšiu stabilizáciu cien energií pre domácnosti a pokles ceny energií pre priemyselných dodávateľov, čo by v konečnom dôsledku malo prispieť k celkovému priemyselnému rastu. Namieste ale nie je iba zvyšovanie cien, ale tiež tlak na zvyšovanie produktivity práce a efektívne hospodárenie firiem v sieťových odvetviach. Podľa odborníkov je tiež jasné, že ceny v uvedených oblastiach musia zohľadňovať infláciu. Platí, že efektívnu reguláciu ich vývoja v realite nie je možné dosiahnuť, keďže štátny regulátor, najmä v našich podmienkach, automaticky zlyháva, čo vyplýva z objektívnych a subjektívnych skutočností. Nemožno hovoriť o deregulácii cien, ale skôr o zvyšovaní poplatkov. Viacerí hodnotiaci sa zhodli v názore, že ceny by mali byť výsledkom trhového mechanizmu a konkurenčného prostredia, poplatky sú určované administratívnym rozhodnutím. Nemá ísť pritom len o konkurenciu medzi viacerými poskytovateľmi služby, ale aj o konkurenciu medzi viacerými výrobcami a viacerými zdrojmi energií. Pri vodnom napríklad nemožno brať do úvahy ako konkurenciu predaj vody v komerčnej sieti obchodov.

Jeden z hodnotiacich expertov uviedol, že je otázne zohľadňovanie oprávnených nákladov a primeraného zisku, ako aj to, či pokles cien energií pre priemyselných dodávateľov prispeje k ekonomickému rastu. Predpokladá sa skôr, že výrobcovia zvýšia ceny tovarov a služieb, čím dôjde iba k zlepšeniu hospodárskeho výsledku podnikateľských subjektov.

Opatreniu vyčítali niektorí hodnotiaci jeho nedostatočnú sociálnu citlivosť. O vplyve cenových opatrení na zvyšovanie finančnej záťaže obyvateľstva svedčia poznatky napríklad z vidieka, kde sociálne slabšie domácnosti rušia odber plynu a zavádzajú kúrenie tuhým palivom. Napriek tomu je úprava cien potrebná, malo by sa však vytvoriť konkurenčné prostredie a tiež účinnejší dohľad zo strany zodpovedných inštitúcií (ÚRSO, ministerstvo hospodárstva).

Kým rast cien vodného, stočného a plynu je považovaný za oprávnený, jeden z hodnotiacich vyjadril pochybnosti pri cenách elektrickej energie. Regulačný orgán už v minulosti umožnil súkromným rozvodným energetickým podnikom a štátnej prenosovej sústave zahrnúť do cien aj jednorazovo zvýšené náklady, ktoré mali byť odpisované viac rokov. Na základe toho sa javí, že ÚRSO je na úkor spotrebiteľov vo vyjednávaniach s regulovanými subjektami buď nedôsledný alebo príliš veľkorysý. Podľa ďalšieho oponenta regulačný rámec zodpovednej inštitúcie má ceny určovať automaticky, nie jej arbitrárnym rozhodnutím. Potrebné je, aby systému rozumeli všetci odberatelia.

Vyskytol sa tiež názor, že ide o ďalší prešľap vládnej garnitúry, ktorá už niekoľko rokov tvrdí, že momentálne vysoké zvyšovanie regulovaných cien je tým posledným.

späť do tabuľky

15. Udelenie pokuty spoločnosti Slovnaft, a.s. vo výške 1,353 mld. Sk na základe cenovej kontroly Ministerstva financií SR za zahrnutie neoprávnených nákladov a neprimeraného zisku do cien pohonných hmôt a za poskytnutie nepravdivých informácií; vrátenie neodôvodnene získaných prostriedkov do štátneho rozpočtu

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Udelenie pokuty spoločnosti Slovnaft za zahrnutie neoprávnených nákladov a neprimeraného zisku do cien pohonných hmôt, ktoré zistila cenová kontrola Ministerstva financií SR, bolo odbornou verejnosťou aj napriek celkovému pozitívnemu hodnoteniu vnímané veľmi rozdielne.

Podľa časti odborníkov hodnotiacej komisie si konanie spoločnosti Slovnaft právom vyslúžilo pozornosť, keďže výška jeho rafinérskej či veľkoobchodnej marže svedčí o tom, že zneužíva svoje dominantné postavenie na trhu, čo potvrdil aj výrok Protimonopolného úradu SR. Za udelenie pokuty hovorí podľa nich aj fakt, že úlohou štátu v trhovej ekonomike je stanovovať pravidlá súťaže (prípadne podnikania monopolu), kontrolovať a vynucovať ich dodržiavanie a trestať ich porušenie. Pravidlá štát stanovil v zákone o cenách, a ak ich niekto porušil, musí byť potrestaný, a to aj v prípade, ak ide o ďalšie subjekty s dominantným postavením na trhu. Takým príkladom by mohli byť zisky a vysoké ceny v telekomunikačnom sektore.

Experti hodnotiacej komisie považujú za nevyhnutné vytvoriť dobré pravidlá na fungovanie trhu, napraviť a zvýšiť konkurenčné prostredie. Prinajmenšom by bola vhodná snaha o nájdenie efektívneho spôsobu, ktorým regulovať činnosť existujúcich monopolistov.

Ide o zložitú problematiku, v ktorej hrá dôležitú rolu dokazovanie neprimeranosti zisku firmy, ktorá vychádza z iných prístupov pri vykazovaní ako ministerstvo financií, a taktiež určenie relevantného trhu, na ktorom sa zneužívanie dominantného postavenia malo určiť. Podľa kritikov je otázne, či Slovnaft porušuje zákon a je možné ho legálne postihnúť, a ak aj áno, cesta ktorú si zvolilo ministerstvo nie je schodná a vyvstáva tiež otázka, či rafinéria pokutu niekedy zaplatí, a či ju nepremietne do cien pohonných hmôt. Aktuálne bude záležať na tom, či ministerstvo financií dokáže obhájiť svoje rozhodnutie pri súdnom spore, ktorý by mal nasledovať. Jeden z odborníkov v tejto veci uviedol, že spôsob, akým kontrola ministerstva financií vyčíslila údajný neprimeraný zisk Slovnaftu, je amatérsky a nekompetentný a iba nahráva podniku v prípade uvedenej súdnej dohry. Podľa ďalšieho z expertov by spoločnosť mala podnikateľské subjekty regulovať len v prípadoch, kde ide o existenciu dlhodobého monopolu či silného dominanta, pričom ministerstvo financií nedokázalo, že ide o tento prípad. Ojedinele boli kroky ministra financií označené za populistické, prípadne ako „naháňanie politických bodov“. V neposlednom rade však pozitívom môže byť otvorenie debaty o cenovej politike Slovnaftu.

Jedno z nesúhlasných stanovísk hovorí o predmetnom kroku ministerstva financií ako o nesystémovom opatrení. Niektoré problémy celého sporu mali byť riešené v privatizačnej zmluve spoločnosti Slovnaft. Svoj podiel na takomto postupe rafinérie nesie aj štát svojou daňovou politikou. Z ceny benzínu ostáva výrobcovi, teda spoločnosti Slovnaft, 13 Sk a viac ako 60% z nej tvoria dane.

späť do tabuľky

16. Zníženie úrokových sadzieb Národnej banky Slovenska o 0,5%-uálneho bodu

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Národná banka Slovenska (NBS) je inštitúcia zodpovedná za menovú politiku Jej kroky sú podľa mnohých odborníkov profesionálne a reagujú na reálny vývoj ekonomiky SR. Centrálnej banke nič iného neostáva, než sadzby znižovať. Slovenský finančný trh sa totižto v ostatných rokoch integroval do medzinárodných finančných trhov, a tak je relatívne vysoký úrokový diferenciál a vidina dobrých ekonomických výsledkov magnetom pre investorov. NBS sa v posledných dvoch mesiacoch rozhodla bojovať proti rýchlemu posilňovaniu koruny cestou priamych intervencií a ponechávaním likvidity na trhu. A aký je výsledok? Koruna posiluje naďalej, rastú devízové rezervy NBS a úrokové sadzby na trhu sú aj tak veľmi nízke, takže je na čase znížiť sadzbu pre dvojtýždňové repo tendre, pretože sú aj tak len formalitou, keďže ich NBS neuskutočňuje.

Konanie NBS je podľa kritikov natoľko nesystémové, že jej intervencie na trhu majú len minimálny účinok. Boj NBS proti posilňovaniu kurzu koruny považujú za kontraproduktívny až škodlivý. Rizikom je negatívny vplyv na vývoj inflácie. NBS bojom proti korune nepresviedča o úprimnosti snahy o dôsledné inflačné cieľovanie, ktoré by malo byť hlavným zámerom menovej politiky centrálnej banky. Je zaujímavé, že podobné posiľňovanie českej koruny nevyvoláva obdobné reakcie českej centrálnej banky.

V období tesne pred vstupom do eurozóny bude musieť byť kurz stabilný. Ak do tohto „ochranného“ obdobia vstúpi Slovensko s umelo podhodnotenou korunou, nebude to možné dosiahnuť. Oslabovanie koruny totiž znamená rast inflácie, a tá bude v „ochrannom období“ limitovaná tiež. Netreba preto umelo brániť posilňovaniu kurzu. Politika NBS by mala vyústiť do kritiky pravidiel Európskej centrálnej banky (ECB), ktoré pripúšťajú revalváciu centrálnej parity meny v rámci najmenej 2-ročného pobytu v kurzovom mechanizme ERM II (Exchange Rate Mechanism), nepripúšťajú však jej devalváciu. Týmito pravidlami sa poškodzujú záujmy kandidátov na vstup do eurozóny. Rozumnou a zodpovednou politikou centrálnych bánk nemá byť pasívne sa im prispôsobiť, ale aktívne jednať a navrhnúť zmenu pravidiel.

späť do tabuľky

17. Predĺženie ochrany zdravotníckych zariadení a zdravotných poisťovní pred exekúciami do konca roku 2005 a možnosť transformácie štátnych nemocníc aj na neziskové organizácie

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Reforma zdravotníctva a transformácia nemocníc je celospoločensky, ako aj politicky veľmi citlivou záležitosťou. Viacerí respondenti považujú výhody opatrenia (ochrana zdravotníckych zariadení, pokiaľ nie sú definitívne oddlžené) ako mierne prevyšujúce jeho nevýhody (nesystémovosť, diskriminácia ostatných). Opatrenie pôsobí ako šité horúcou ihlou.

Pri hodnotení zaznelo mnoho kritických názorov. Aj voči zdravotníckym zariadeniam je nutné konečne nastaviť tvrdé rozpočtové obmedzenia. Výsledky analýzy ako nemocnice obstarávajú jasne dokladujú, že tieto zariadenia stále nedostatočne reagujú na nutnosť ekonomizácie ich fungovania, nehovoriac o kvalite služieb pacientom.

Otvorenie zdravotníckych zariadení štandardným ekonomickým procesom, medzi ktoré nesporne patria i exekúcie, príp. bankrot, malo byť jedným z pilierov reformy zdravotníctva. "Treba chápať, že politicky je to ťažko presaditeľné, ale to bude vždy", konštatujú kritici. Vláda a parlament učia dieťa plávať v bazéne s prísľubom, že keď sa to naučí, tak potom mu tam napustia aj vodu. Dovtedy nie, veď by sa mohlo utopiť... Manažéri zdravotníckych zariadení i zdravotných poisťovní sa naučia efektívne hospodáriť len vtedy, keď nad nimi bude visieť hrozba exekúcie či bankrotu. Netreba sa báť trhu v zdravotníctve. Ten je totižto najlepším filtrom, ktorý prepustí ďalej len zdravo hospodáriace subjekty, čo je podmienkou pre stálu udržateľnosť poskytovania kvalitných zdravotníckych služieb.

Jeden respondent vyjadril pochybnosti o poctivých úmysloch tohto opatrenia. Vníma ho ako predprípravu už vopred dohodnutej a vytipovanej privatizácie. Varuje pred už dohodnutou privatizáciou bez dostatočnej súťaže s otáznymi dopadmi privatizácie na stav zdravotníckych zariadení, najmä pri veľkých lukratívnych a výnosných zariadeniach s veľkým spádovým zázemím a pri špecializovaných pracoviskách.

S rozšírením foriem transformácie štátnych nemocníc aj na neziskové organizácie jedna časť hodnotiacej komisie v zásade súhlasila, avšak druhá časť to považuje za oslabenie trhového princípu alebo len za vykročenie a zastavenie na polceste. Nemocnice nebudú mať síce už postavenie štátnej organizácie, avšak ich majetok štátu zostane. Neziskové organizácie ho majú len v správe, pričom ho nemôžu efektívne spravovať, keďže zákon nedovoľuje jeho odpredaj. Zástanca tohto opatrenia poukázal na fakt, že pri dobrej vôli sa dajú nastaviť tvrdé rozpočtové obmedzenia aj v neziskových organizáciách, pričom tie môžu podliehať prísnejším pravidlám transparentnosti, keďže nie sú viazané na Obchodný zákonník, na ktorý sa odvolávajú obchodné spoločnosti pri dodržiavaní minimálnych štandardov transparentnosti.

späť do tabuľky

18. Zákon o spoločnosti pre diaľnice a cesty pre motorové vozidlá (vytvorenie diaľničnej spoločnosti so 100%-nou majetkovou účasťou štátu)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Viacerí respondenti sa pýtajú, či bolo nevyhnutné zriadiť samostatnú spoločnosť typu špecializovanej „agentúry“, ktorá bude spravovať výlučne diaľnice a cesty pre motorové vozidlá. Mnohí zdôraznili, že kľúčom k naplneniu jej cieľov bude spôsob riadenia spoločnosti a jej transparentnosť. Pokiaľ nebude nastavený transparentný právny rámec hospodárenia a zákazkového a úverového postupu spoločnosti, hrozí, že projekty budú korupčne prideľované, zbytočne predražené a túto záťaž ponesú budúce generácie.

Vznik diaľničnej spoločnosti ohodnotili mnohí odborníci ako krok späť v procese sprehľadnenia hospodárenia s verejnými financiami. Vyjadrili obavu, že fiškálne vyčleňovanie agendy správy diaľnic zo štátneho rozpočtu nebude efektívne. Väčšina deklarovaných prínosov vytvorenia diaľničnej spoločnosti zostane len v rovine teórie. Rizikom tiež bude, že diaľničná spoločnosť bude hospodáriť s obrovským majetkom. Slovensko už má skúsenosti z fungovania desiatok mimorozpočtových fondov, ktoré časom zrušilo. Možnosť prijímať úvery sa dala riešiť jednoduchou novelou zákona o rozpočtových pravidlách, ktorá by umožnila Slovenskej správe ciest prijímať úvery a ručiť za ne aj majetkom, ktorý by mala v správe. Diaľnice sa mali dostavať v štátnej réžii, pod štátnym rozpočtom, okrem účinnejšej kontroly aj z dôvodov záťaže občanov. Je totiž logickejšie, ak štát cez daňovú a poplatkovú povinnosť, ktorá je ústavná, odníma občanom časť majetku, ako keď im bude platby ukladať spoločnosť súkromno-právneho charakteru (akciová spoločnosť), aj keď je štátna.

Kritike bola vystavená duplicita byrokratického aparátu, keďže popri novovzniknutej diaľničnej spoločnosti zostane fungovať i naďalej rozpočtová organizácia Slovenská správa ciest (SSC), ktorá bude zabezpečovať správu ciest I. triedy. Podľa niektorých hodnotiacich je to krásny príklad, ako elegantne dosadiť do novej spoločnosti oddaných ľudí, zvýšiť platy úradníkom a získať väčší manévrovací priestor pri politickom vyjednávaní počas volebného obdobia. Obsadenie miest v predstavenstve, dozornej rade bude náplňou koaličných zápasov aj po každých voľbách.

späť do tabuľky

19. Zlúčenie 6 štátnych nemocníc v Bratislave a dvoch v Košiciach

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Zlúčenie štátnych nemocníc v Bratislave a Košiciach bolo hodnotiacou komisiou vnímané kontroverzne. Viacerí odborníci nie sú presvedčení, že zlúčenie nemocníc prinesie viac pozitív ako negatív. Majú obavu, že vzniknú zle riadené monopolné subjekty, ktoré budú poskytovať menej kvalitné služby. Rizikom môže byť i zneužívanie dominantného postavenia zlúčených nemocníc, pričom zdravotné poisťovne budú obmedzené s takýmito "kolosmi" efektívne vyjednávať, čo deformuje celý zdravotnícky trh.

Viacerí respondenti spochybňujú, že zlúčením nemocníc bude ich prevádzka výrazne lacnejšia a efektívnejšia. Pýtajú sa, prečo potom podľa tejto logiky nezlúčime aj všetky vysoké školy a univerzity v Bratislave, bratislavské divadlá alebo všetky okresné súdy v Bratislave? Náklady zdravotníckeho zariadenia až tak veľmi neovplyvňuje to, či je to samostatné zariadenie, alebo či je súčasťou väčšieho celku. Náklady na energie nemocnici neklesnú len preto, že už si ich neplatí sama, ale ich platí väčší organizačný celok. Kritici nesúhlasia ani s argumentom, že v zlúčenej nemocnici sa zjednoduší jej manažovanie. Podľa nich sa jednoduchšie riadi v "jednom dvore" než z jedného konca Bratislavy na druhý a pod. Úspora sa môže črtať napríklad pri hromadných nákupoch – množstevné rabaty pri odberoch väčšieho počtu, lepšie platobné podmienky, avšak ani to nie je isté, nehľadiac na to, že giganty sa vždy ťažšie strážia z hľadiska efektívnosti finančných tokov. Koniec koncov, efektívnosť hospodárenia treba popri úrovni zlučovaných nemocníc sledovať najmä na ich najnižších jednotkách - na jednotlivých oddeleniach a prevádzkach.

Podľa mnohých hodnotiacich ide o nie príliš vydarený experiment a neperspektívny krok. Nemocničné "megakalosy" sa podľa nich po čase opäť zmenšia, tak ako je to v zahraničí, navyše slovenské obyvateľstvo starne, a teda existuje predpoklad, že popri súčasných zariadeniach budú vznikať ďalšie menšie nemocnice. Opatrenie pôsobí podľa oponentov demotivačne na lekárov (hrozba prepustenia, rušenie oddelení, vidina neustálych zmien a pod), čo podľa nich znižuje komfort a kvalitu poskytovaných služieb pre pacientov.

Otáznym ostáva, či sa predpokladá následná privatizácia zlúčených nemocníc. V takom prípade sa nemocnice nemali zlučovať, ale jednotlivo privatizovať, aby sa zabezpečilo zdravé konkurenčné prostredie na trhu. Súkromní vlastníci by potom mohli sami rozhodnúť, či je ekonomicky výhodnejšie zlúčiť nejaké nemocnice do jednej.

Zástancovia opatrenia tvrdia, že vznikom univerzitných nemocníc budú lepšie podmienky na výchovu mladých absolventov, a tiež na výskum. Snáď sa nájde schopný manažment, ktorý sa bude skladať z kvalitných manažérov, ekonómov a právnikov, a len minimálne z lekárov.

späť do tabuľky

20. Generálny pardon Sociálnej poisťovne (mimoriadne uplatnenie inštitútu odpustenia penále z nezaplatených odvodov po uhradení istiny dlhu)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Rozhodnutie Rady riaditeľov Sociálnej poisťovne (SP) o mimoriadnom uplatnení inštitútu odpustenia penále z nezaplatených odvodov po uhradení istiny dlhu (tzv. generálny pardon) sa u prevažnej väčšiny členov hodnotiacej komisie stretlo s nesúhlasným stanoviskom. V menšej miere je považované za pragmatický krok, ktorým sa poisťovňa pokúsila zlepšiť svoju finančnú situáciu, aj to však iba za predpokladu jeho ojedinelého využívania, a v prípadoch, že náklady na vymáhanie pohľadávok sú príliš vysoké. Viacerí respondenti ho pokladajú za nesystémové a nespravodlivé opatrenie, ktoré vytvára riziko tzv. morálneho hazardu. Daňový systém, za ktorého súčasť sú považované aj sociálne odvody, musí byť prísny a spravodlivý. Aj napriek snahe zvýšiť príjmy SP z ťažko vymáhateľných pohľadávok znevýhodňuje poctivých voči špekulantom a u niektorých poctivých platičov vyvoláva presvedčenie, že poctivosť sa nevypláca. Nejde o práve „najšťastnejší krok“, prijatím rozhodnutia Rady riaditeľov bol neplatičom vyslaný signál, že za určitých podmienok bude zo strany SP akceptovaná aj zlá platobná disciplína podnikateľov a živnostníkov. Pre všetky podnikateľské subjekty a živnostníkov by mali platiť rovnaké transparentné podmienky. Tí, čo poctivo platia na tom nemôžu byť nakoniec horšie ako ľudia, ktorí odvody neplatia alebo podvádzajú, navyše za situácie, keď existovala potenciálna možnosť nezaplatené odvody vhodnou formou zhodnocovať. Dôchodok a zdravotnú starostlivosť chcú všetci, preto je ich povinnosťou podieľať sa na úhrade poistného.

Odpustené penále vo výške približne 1 mld. Sk nestojí za vznik etických pokleskov, pretože morálne škody sú v tomto prípade vyššie (viď napr. i “samoodpúšťanie“ penále samotným ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny) ako dosiahnuté výnosy. Nesystémovosť kroku bola podľa viacerých hodnotiacich expertov potvrdená aj novelou zákona o sociálnom poistení (pozri opatrenie č. 9), ktorá možnosť odpustiť penále zo zákona vypustila. Vyskytol sa však ojedinelý názor, ktorý očakáva, že budúce vlády môžu toto opatrenie opätovne zaviesť, preto je nevyhnutné určenie primeranej výšky penále z omeškania tak, aby to neviedlo k „čiernemu trhu“.

Menšia časť odborníkov považuje predmetné opatrenie za dobrý nástroj, ktorého pozitívom je zaručenie aspoň časti príjmov, ktoré by inak boli ťažko vymáhateľné. Daňová amnestia je používaný nástroj vlád mnohých krajín sveta, ak sa osvedčuje, prečo ho nevyužiť aj pri ostatných verejných financiách. Zástancovia daňových amnestií či odpúšťania penále pri odvodoch sociálneho poistenia tvrdia, že nejde o znižovanie pracovnej morálky, vychádzajú pritom z názoru, že ak niekto neplatí povinné odvody do sociálneho alebo zdravotného poistenia, nekalkuluje vopred s odvodovou amnestiou. Ešte pred novelizáciou zákona o sociálnom poistení mohli dlžníci v individuálnych prípadoch požiadať o odpustenie penále po splatení istiny aj mimo generálneho pardonu. Tento inštitút len zjednodušil celú procedúru tak, aby sa každou žiadosťou nad istú hranicu nemusela osobitne zaoberať Správna rada SP.

späť do tabuľky

21. Memorandum o porozumení medzi vládou SR a spoločnosťou Truthheim Invest (návrh vstupu súkromného investora do novostavby Slovenského národného divadla (SND) preinvestovaním 20 mil. EUR na dokončenie stavby do 2 rokov; následná prevádzka budovy SND investorom; čiastočné zachovanie pôvodného účelu využitia budovy na kultúru; prenajímanie priestorov umeleckým telesám na minimálne 20 rokov za zvýhodnené ceny; podiel investora na zisku - 90% až do umorenia jeho kapitálového vkladu; právo veta pri rozhodovaní o nakladaní s majetkom; finančné a nefinančné riziká nesie investor)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Odborná komisia nesúhlasila s Memorandom a porozumení medzi vládou SR a spoločnosťou Truthheim Invest, proti sa vyslovila výrazná väčšina hodnotiteľov. V konaní vlády videli znaky arogancie, keďže postupovať bez verejnej súťaže a bez širšej spoločenskej diskusie a akceptácie nie je politicky prijateľné. Pozitívne však bola hodnotená aktívna snaha vlády a ministrov hospodárstva a kultúry riešiť takmer 20-ročný problém dostavby budovy Slovenského národného divadla.

Časť odborníkov podporila filozofiu obsiahnutú v Memorande. Tá navrhovala prístup súkromného investora k dostavbe novej budovy Slovenského národného divadla preinvestovaním 20 mil. EUR a jej dokončením do 2 rokov, pričom aj prevádzka dokončenej budovy SND mala prejsť do rúk súkromného investora, pri čiastočnom zachovaní pôvodného účelu využitia budovy na kultúrne aktivity. V takejto podobe by išlo o jednu z foriem tzv. PPP projektu (Public-Private-Partnership), v ktorom je dôležité ustrážiť právny rámec a podmienky financovania, zodpovednosti a taktiež systém rozhodovania. Postup so spoločnosťou Truthheim Invest bol živelným riešením, ale aspoň sa snažilo byť nejakým. V našej spoločnosti je nedostatočne vnímaný fakt, že aj neriešenie má svoje náklady. V nasledujúcom období bude zaujímavé porovnať definitívne riešenie s pôvodným návrhom ministra hospodárstva.

Respondenti sa kriticky vyjadrili predovšetkým k transparentnosti výberu investora a skutočnosti, že na jeho výber nebola vypísaná verejná súťaž. Odborníci mali výhrady aj k zostaveniu konkrétneho znenia Memoranda, s ktorým mnohí taktiež nesúhlasili. Zmluva by bola podľa nich pre štát nevýhodná z viacerých aspektov, bez ohľadu na to, či šlo o úmyselný zámer predať budovu v prospech niekoho iného, alebo išlo o neschopnosť vyjednávačov dosiahnuť lepšie podmienky. Výber by sa mal realizovať prostredníctvom vypísania tendra, a to aj na úkor času, ktorý je k tomu potrebný. Zároveň je nevyhnutné stanoviť jasné kritériá, do akej podoby sa má budova SND transformovať (kam už štát nie je ochotný ísť). V prípade, ak by sa nenašiel žiadny vhodný investor za stanovených podmienok, bolo by asi najlepším riešením celú budovu predať a získané (prípadne ušetrené) prostriedky investovať do kultúry. Medzi hodnotiacimi odborníkmi sa vyskytla reakcia na medializované informácie, ktorej autor považuje za nehorázne, ak si umelecká obec, prípadne vedenie SND nárokuje okrem novej budovy divadla aj plnú prevádzku všetkých terajších objektov SND.

Ako vyplynulo z prieskumu medzi hodnotiacimi odborníkmi (pozri výsledky prieskumu), vyše 56% z nich sa vyslovilo za vypísanie verejnej súťaže na investora pre dostavbu a prevádzku novostavby SND pri podmienke čiastočného zachovania pôvodného účelu využitia budovy na kultúru. Prevádzka predmetnej budovy si vyžaduje veľké finančné prostriedky, ktoré sa len kultúrnym využitím priestorov nedajú v žiadnom prípade zabezpečiť a neustále dotovanie zo štátneho rozpočtu je taktiež neprijateľné. Je preto potrebné nájsť rozumný kompromis pri výbere vhodného investora.

Takmer 26% respondentov by preferovalo predaj celej budovy súkromnému investorovi, ktorý vo verejnej súťaži ponúkne najvyššiu cenu. Štát by sa v takom prípade nepodieľal na dostavbe ani prevádzke budovy. Ako uviedol jeden z členov komisie, tento megalomanský projekt bol mŕtvy už pri svojom zrode a jeho financovanie zo štátnych peňazí je ako ich hádzanie do veľkej čiernej diery. Argument, že v prípade 0%-nej účasti štátu v novostavbe SND nebude slúžiť umelcom, nemusí mať opodstatnenie, keďže nový vlastník by pravdepodobne využíval už dokončené divadelné priestory aj na kultúrne účely.

Alternatívy - pokračovať v postupnosti krokov podľa Memoranda so spoločnosťou Truthheim Invest; zakonzervovať nedokončenú stavbu; dostavať budovu z vlastných zdrojov štátu a prevádzkovať ju buď súkromnou alebo verejno-súkromnou spoločnosťou pri podmienke čiastočného zachovania využitia budovy na kultúru; dostavať budovu a prevádzkovať ju podľa pôvodného projektu v úplnej réžii štátu - nezískali u opýtaných výraznejšiu podporu.

späť do tabuľky

22. Mimoriadna dotácia pre Slovenský rozhlas vo výške 183 mil. Sk na oddlženie

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Mimoriadnu dotáciu pre Slovenský rozhlas (SRo) na oddlženie považovali odborníci za nesystémové opatrenie, keďže SRo neprešiel obdobnou transformáciou ako Slovenská televízia, a teda neexistuje záruka, že sa oddlžovania nebudú opakovať, navyše keď rozhlas naďalej plánuje straty a v čase nehospodárneho nakladania s prostriedkami a v situácii vysokej zadĺženosti a prezamestnanosti dostávajú generálny riaditeľ a ďalší predstavitelia manažmentu vysoké ročné odmeny. Je to klasický príklad škodlivosti tzv. mäkkých rozpočtových obmedzení.

Samofinancovanie verejnoprávnych médií je predpokladom ich politickej nezávislosti. Respondenti podotkli, že komerčné súkromné rádiá (aj keď tie samozrejme neplnia verejnoprávne úlohy) vysielajú efektívnejšie.

Bol vyslovený tiež názor, že išlo o výlučnú a legitímnu právomoc ministra financií a za predpokladu vôle udržať verejnoprávnu inštitúciu bolo oddlženie len otázkou času. S rozhodnutím ministra však mala ísť do médií aj informácia ako zabezpečiť, aby SRo nevytváral ďalšie straty alebo základný koncepčný materiál, ktorý by deklaroval zásadné zmeny v stratégii SRo s čo najkratším harmonogramom plnenia. Jedným respondentom bol kritizovaný spôsob udelenia dotácie, ktorý podľa neho nepôsobil najtransparentnejšie.

späť do tabuľky

1. Žaloba Európskej komisie na Nemecko za ochranu automobilky Volkswagen tzv. zákonom Volkswagen, ktorý dáva spolkovej krajine a federálnej vláde hlasovacie práva bez ohľadu na výšku ich vlastníckeho podielu, právo veta a znemožňuje efektívne prevzatie spoločnosti iným investorom

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Hodnotiaca komisia odborníkov súhlasila s podaním žaloby Európskej komisie na Nemecko za neodôvodnenú ochranu automobilky Volkswagen tzv. zákonom Volkswagen. Aj Nemecko si musí uvedomiť, že pravidlá hry v EÚ, v tomto prípade dokonca súvisiace s jedným zo základných pilierov EÚ - s princípom slobodného pohybu kapitálu, musia byť rovnaké pre každého, a teda nikto nemôže mať nejaké výsadné postavenie. Existujúca ochrana niektorých akcionárov Volkswagenu je diskriminujúca vo vzťahu k ostatným akcionárom. Ide o porušovanie princípov Corporate Governance pri uplatňovaní princípu rovnocenného zaobchádzania so všetkými akcionármi a deformuje celý európsky kapitálový trh. Dôvody, pre ktoré bol zákon Volkswagen prijatý v polovici minulého storočia už v prostredí globálnej ekonomiky dávno pominuli. Hoci by sa aj najsilnejšia ekonomika v rámci EÚ mala podriadiť príslušným normám EÚ, je podľa skeptikov otázne, ako táto žaloba vzhľadom na silu Nemecka nakoniec dopadne.

späť do tabuľky

2. Pozvánka Turecka k prístupovým rokovaniam o vstupe do EÚ (začatie rokovaní na jeseň 2005; rokovania o vstupe s „otvoreným koncom“ - výsledkom nemusí byť členstvo v EÚ; podmienky - uzatvorenie tzv. cyperskej otázky; pokračovanie reforiem najmä v oblasti demokracie a ochrany ľudských práv, implementácia trestnej legislatívy EÚ)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Diskusia o rozhodnutí pozvať Turecko k prístupovým rokovaniam o vstupe do Európskej únie je diskusiou, či budúcnosť EÚ je viac v prehlbovaní integrácie existujúcich členov alebo v rozširovaní o nové krajiny, t.j. v exporte prosperity a demokracie. Otázku vstupu Turecka do Európskej únie je možné chápať z troch uhlov pohľadu: z politického, ekonomického a civilizačného. Ide o veľmi komplikovanú problematiku.

Väčšina hodnotiacich súhlasila s pozvaním Turecka k prístupovým rokovaniam a s krédom, že je lepšie jednať a stanovovať podmienky, ako nejednať. Čas ukáže, či je vstup realizovateľný, a či do tejto fázy dozrejú tak EÚ, ako aj Turecko. Raz sa zrejme stretneme v jenom celku aj s moslimskými štátmi. Netreba to umelo urýchľovať, ale ani brániť začiatku tohto procesu. Viacerí respondenti prezentovali názor, že pozitíva vstupu Turecka do EÚ (rozšírenie oblasti demokracie a prosperity, pozitívny príklad pre iné mimoeurópske krajiny, rozšírenie spoločného európskeho trhu) prevyšujú nad negatívami (možný krátkodobý negatívny ekonomický dopad, riziko "islamizácie" Európy, spomalenie integrácie a zhoršenie fungovania EÚ).

Relatívne najmenej kontroverzný je pohľad ekonomický. Členstvo Turecka v EÚ by bolo z dlhodobého hľadiska výhodné pre obe strany. Kritici však poukazujú na nízku výkonnosť tureckého hospodárstva a prípadné vysoké finančné požiadavky na podporu tureckého poľnohospodárstva, ako aj na štrukturálne fondy EÚ. Jeden respondent prognózuje po vstupe Turecka do EÚ rozvrátenie jej pôvodného konceptu spriatelených ekonomicky spolupracujúcich krajín.

Najväčšie prekážky vstupu Turecka do EÚ vidia hodnotiaci v politických a civilizačných rozdieloch a ich následkoch. Turecko nepatrí podľa oponentov geograficky, geopoliticky, kultúrne, religiózne do spoločnosti štátov EÚ. Turecko podľa nich nestojí na pilieroch západnej európskej civilizácie, ktorou sú grécka múdrosť, rímske právo a židovsko-kresťanská mravnosť. Hranice Turecka sú podľa kritikov pred migrantmi neuchrániteľné. Turecko by sa stalo po Nemecku druhým najľudnatejším štátom EÚ a pri výške svojej natality by ho čoskoro predbehlo. S počtom obyvateľstva súvisí aj hlasovacia sila v orgánoch EÚ. Moslimská polovično-ázijská krajina s odlišnou mentalitou a hodnotami obyvateľov, čo sa nedá zmeniť za jednu generáciu, by sa tak po čase stala najsilnejším štátom EÚ.

Jeden respondent prezentoval názor, že pozvánka na začatie prístupových rokovaní je ďalším dôkazom neschopnosti lídrov EÚ prijímať jasné, autonómne a zrelé rozhodnutia a niesť za ne zodpovednosť. Podľahli tlaku USA a Turecka a položili bremeno na plecia svojich nasledovníkov. Namiesto bolestivého, ale férového "nie", povedali "možno", ktoré je de facto strčením hlavy do piesku. Namiesto principiálneho postoja, ktorý mohol vyčistiť stôl, i keď za cenu dočasného zhoršenia vzťahov, budú takto vzťahy krajín EÚ s Tureckom, ako i vzťahy vnútri EÚ mnoho rokov traumatizovať dôsledky tohto neúprimného, alibistického postoja.

späť do tabuľky

3. Návrh smernice pre cezhraničné fúzie obchodných spoločností s podielovým kapitálom (vytvorenie právneho rámca na zlučovanie malých a stredných podnikov medzi dvoma krajinami EÚ; zjednodušenie zlučovania podnikov a odstránenie nákladných spôsobov (vytváranie pobočiek); schválenie klauzuly zachovávajúcej vplyv zamestnancov i na riadení novej zlúčenej firmy, pričom bude použitý národný model s vyššou mierou participácie zamestnancov)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Uľahčenie a zlacnenie cezhraničných fúzií malých a stredných podnikov v rámci EÚ je bezosporu pozitívnym krokom. Opatrenie môže byť hospodársko-sociálnym prínosom najmä pri vyrovnávaní rozdielov prihraničných regiónov a má svoju logiku, keďže medzi susednými okresmi, mestami a obcami nie sú faktické hranice, takže prečo to nevyužiť aj ekonomicky pre zamestnanosť, obchod a pod. Je možné, že zo začiatku nebude opatrenie využívané masovo, avšak má svoju perspektívu.

Schválenie klauzuly zachovávajúcej vplyv zamestnancov i na riadení novej zlúčenej firmy sa stretlo so značnou kritikou hodnotiacich odborníkov. Nadmerné zasahovanie zamestnancov do riadenia firmy nebude pozitívne vyplývať na proces fúzií v EÚ. Najviac sa to dotkne nemeckej ekonomiky, ktorá je známa vysokou mierou participácie zamestnancov na rozhodovaní. Zahraniční investori budú Nemecko obchádzať a radšej sa budú spájať s firmami štátov, kde nejestvuje taká silná ochrana práv zamestnancov. Umelo nanucovať export jednej firemnej kultúry do inej, je kontraproduktívne a v praxi ťažko predstaviteľné.

späť do tabuľky

4. Rozpočet Európskej únie na rok 2005 (deficit 10,2 mld. EUR; výdavky 116,5 mld. EUR; príjmy 106,3 mld. EUR; 42,7% výdavkov pre poľnohospodárstvo; 36,4% pre štrukturálne opatrenia)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Rozpočet rozšírenej EÚ vyvolal kritické reakcie v odbornej verejnosti. Odborníci kritizujú EÚ, že sa doposiaľ neodhodlala uskutočniť potrebnú reformu výdavkov. Chýba tu proreformný ťah lídrov EÚ. Za najväčší nedostatok rozpočtu je považovaný deficit a najmä príliš vysoké výdavky pre poľnohospodárstvo a ich regionálne smerovanie. Jeden respondent ironicky poznamenal, že z hľadiska vývoja civilizácie je po investovaní do neefektívneho poľnohospodárstva snáď už horšie iba investovať do zberu lesných plodov a lovu divej zveri. Deficitnosť rozpočtu zvýši nároky na členské štáty pri jeho krytí. Absentuje výraznejšia aktivita v oblasti vlastných príjmov EÚ. Kritizované boli i príliš všeobecné ciele rozpočtu.

Z pohľadu Slovenska je podľa viacerých názorov negatívom i výška výdavkov na podporu zaostalejších krajín a regiónov. Jednému respondentovi sa zdá 6%-ný nárast celkových rozpočtových výdavkov nedostatočný na zabezpečenie finančných prostriedkov pre rozšírenú EÚ, pre podporu Lisabonskej stratégie a informovanosti občanov.

späť do tabuľky