Slovensko – Česko 1:4

Dátum: 12.06.2013

ineko.blog.sme.sk, 3.3.2014
Naozaj sa štátne nemocnice zadlžujú pomalšie?

Zdravotnícky spotrebný materiál nakupujú nemocnice v SR v tendroch s jedinou ponukou, v ČR so štyrmi

Snáď sa nadpis blogu nestane realitou počas budúcoročných olympijských hier či MS v hokeji, avšak približne takýto pomer je bohužiaľ realitou, čo sa týka priemerného počtu súťažiacich ponúk dodávateľov pri verejnom obstarávaní zdravotníckeho spotrebného materiálu v slovenských a českých nemocniciach. Aj v ďalších ukazovateľoch súťaživosti v tendroch verejných nemocníc s naším západným susedom prehrávame.

V našej minuloročnej analýze, v ktorej sme sa spolu s Transparency International Slovensko (TIS) podrobne pozreli na verejné obstarávanie slovenských nemocníc v rokoch 2009 až 2012, sme načrtli hypotézu, že vo verejných tendroch nemocníc sa súťaží viac v Česku ako na Slovensku. Po potvrdení tejto hypotézy viacerými insidermi tak zo Slovenska, ako aj Česka, sme sa teraz rozhodli si ju overiť aj na základe oficiálnych, “tvrdých dát” z vestníkov verejného obstarávania.

Vo verejnom záujme je, aby verejné nemocnice obstarávali tovary, služby a stavebné práce čo najefektívnejšie. A že sa pri verejnom obstarávaní jedná o nemalé peniaze, a teda i o nemalé možné úspory, svedčí fakt, že slovenské nemocnice vynaložili na nákupy v nami sledovanom období január 2009 – marec 2012 celkovo až 827,1 mil. EUR.

Verejné obstarávania slovenských nemocníc sa vyznačujú nízkym počtom súťažiacich ponúk. Viac ako dve tretiny (68,1%, t.j. vyše 563 mil. EUR) z celkového obstaraného objemu nemocníc v období január 2009 – marec 2012 boli realizované v tendroch, kde sa zúčastnil iba jeden uchádzač (pozri Graf 1). V Česku dosahuje tento podiel približne asi jednu tretinu celkového obstaraného objemu.

Graf 1: Závislosť objemu nemocničných tendrov od počtu ponúk súťažiacich v tendri (Slovensko; 2009 – 1q2012)

Pritom spravidla platí, že nízky počet uchádzačov znamená obmedzenú súťaž a predpoklad vyšších cien. Keby v tendroch slovenských nemocníc súťažilo viac uchádzačov, nemocnice by ušetrili viac peňazí a zvýšili by svoju efektívnosť. Ak by sa všetky slovenské nemocničné tendre s jedinou predloženou ponukou uskutočnili v súťaži, kde súperia dvaja a viac uchádzačov, podarilo by sa výslednú cenu týchto tendrov znížiť teoreticky v priemere o takmer 21% a v peňažnom vyjadrení o takmer 36 mil. EUR ročne.1

Objemom zákaziek vážený2 priemerný počet ponúk v tendroch slovenských nemocníc je 1,7. V Českej republike je v porovnaní so Slovenskom vyhodnocovaná v nemocničných tendroch v priemere jedna ponuka navyše – priemer vážený objemom zákaziek je tam 2,7 (pozri Tabuľku 1). V ostatných odvetviach hospodárstva SR bol priemer počas sledovaného obdobia necelé 3 ponuky na tender. To znamená, že sektor zdravotníctva je pri verejnom obstarávaní vystavený nižšej intenzite súťaže medzi dodávateľmi.

Vyššiu intenzitu súťaže medzi dodávateľmi v Česku potvrdzujú dáta z internetového portálu Vsechnyzakazky.cz. Podľa nich bola priemerná súťaživosť dodávateľov v tendroch na medicínske prístroje v ČR v sledovanom období 2009-2012 približne dvojnásobne vyššia ako na Slovensku. Pri obstarávaniach zdravotníckeho spotrebného materiálu bol tento rozdiel ešte výraznejší (pozn.: odtiaľ aj skóre 1:4 z nadpisu článku; pozri aj Tabuľku 1).

Tabuľka 1: Porovnanie súťaživosti dodávateľov pri verejnom obstarávaní v slovenských a českých nemocniciach (január 2009 – marec 2012)

Priemerný počet hodnotených ponúk v tendroch nemocníc na zdravotnícky spotrebný materiál Priemerný počet hodnotených ponúk v tendroch nemocníc na všetky tovary, služby a práce
Priemer vážený objemom zákaziek Jednoduchý priemer Priemer vážený objemom zákaziek Jednoduchý priemer
Slovensko 1,1 1,4 1,7 2,0
Česká republika 3,9 4,2 2,7 2,8

Zdroje: tender.sme.sk a vsechnyzakazky.cz, prepočty INEKO

Takže pri rovnakej špecifickosti obstarávaných tovarov si českí poskytovatelia vyberajú zdravotnícky spotrebný materiál v tendroch, kde súťažia medzi sebou v priemere štyria uchádzači, zatiaľ čo na Slovensku prejde výberovými kritériami v priemere jedna firma, ktorá už potom nemusí s nikým súťažiť.

Z Tabuľky 1 a analýzy ďalších dát verejného obstarávania slovenských a českých nemocníc je tiež zrejmé, že z hľadiska súťaživosti, teda počtu ponúk v tendroch vychádzajú nepriaznivejšie priemery vážené objemom zákaziek, teda je možné povedať, že pri veľkých tendroch sa súťaží menej intenzívne ako pri malých. To platí tak pre SR, ako aj pre ČR.

Obstarávatelia (nemocnice)

Z desiatich najväčších verejných obstarávateľov – nemocníc na Slovensku je len u jednej z nich objemom zákaziek vážený priemerný počet ponúk v tendri väčší ako 2. V Česku je tento pomer úplne opačný – všetkých 10 z top 10 najväčších nemocničných obstarávateľov dosahuje v priemere viac ako 2 ponuky na tender.

Na Slovensku až pri 6 nemocniciach z top 10 prevyšuje podiel tendrov s jedinou “súťažiacou” ponukou (meraný z celkového objemu tendrov nemocnice) polovicu. Ak sa zameriame na podiel tendrov s jediným dodávateľom meraný nie z obstaraného objemu, ale z celkového počtu tendrov nemocnice, tak sú čísla pre najväčšie slovenské nemocnice ešte tristnejšie – až 8 z top 10 slovenských nemocníc uskutočňuje väčšinu svojich verejných obstarávaní v tendroch s jediným uchádzačom.

(Tabuľkový prehľad top 20 najväčších verejných obstarávateľov v rámci nemocníc v SR a ČR nájdete TU.)

Medzi nemocnice, v tendroch ktorých sa málo súťaží, patria aj tie, ktoré najviac obstarávajú. Zaujímavé je, že pri 10 najväčších tendroch (každý za niekoľko miliónov EUR) každého z troch najväčších obstarávateľov medzi slovenskými verejnými zdravotníckymi zariadeniami ústavnej starostlivosti – kardioústavov NÚSCH, VÚSCH a SÚSCH, ktorých podiel na celkovom objeme verejného obstarávania všetkých nemocníc dosiahol v sledovanom období približne 44%, prešiel kvalifikačnými kritériami (teda nebol vyradený) a následne bol posudzovaný pri vyhodnocovaní ponúk vždy len jeden dodávateľ.

Keď sme sa na príčinu takejto nízkej súťaživosti v predmetných tendroch spýtali všetkých troch kardioústavov, dva z nich nám odpovedali (SÚSCH ako jediný neodpovedal), že dôvodom je vysoká špecifickosť týchto predmetov, a že ich tendrov sa zúčastňujú viacerí uchádzači. Oficiálne čísla z elektronického Vestníka verejného obstarávania však hovoria čosi iné – pri týchto veľkých tendroch sa nakoniec vyhodnocovala vždy len jedna jediná ponuka. Ak aj boli v týchto tendroch predložené viaceré ponuky, neprešli kvalifikačnými kritériami, a boli teda vyradené ešte pred samotným hodnotením ponúk, čiže do reálnej súťaže ponúk sa vôbec nedostali.

Dodávatelia

Vyše polovicu z celkového obstaraného objemu nemocníc zabezpečilo na Slovensku len 13 firiem, v Česku 15. Z celkového počtu 319 nemocničných dodávateľov v SR nečelí až vyše 52% z nich vo víťazných tendroch nejakej výraznej konkurencii, keďže objemom zákaziek vážený priemerný počet ponúk v tendroch, v ktorých zvíťazili, bol pre tieto firmy nižší ako 2. V ČR predstavuje tento ukazovateľ necelých 36% z celkového počtu 546 dodávateľov.

Veľkí dodávatelia sú v oboch krajinách vystavení súťaži vo víťazných tendroch ešte v oveľa menšej miere. Na Slovensku pri 14 z top 20 najväčších dodávateľov a v Česku pri 11 firmách nebola v ich víťazných tendroch predložená na hodnotenie v priemere žiadna ďalšia ponuka konkurenta.

Pozoruhodné je, že dvaja najväčší dodávatelia slovenských nemocníc, firmy Meditrade a Timed, v tendroch, v ktorých víťazia, nesúťažia v priemere so žiadnym ďalším konkurentom. Podiel ich víťazných tendrov, kde bola vyhodnocovaná len jedna ponuka (teda ich vlastná) tvorí totiž až takmer 97%, resp. vyše 93% z celkového objemu ich víťazných tendrov.

Až u 12 z 20 najväčších dodávateľov slovenských nemocníc v rámci verejného obstarávania patrí podiel ich víťazných tendrov s jedinou hodnotenou ponukou do intervalu 85-100%, čo potvrdzuje veľmi slabú súťaživosť v slovenských nemocničných tendroch.

(Tabuľkový prehľad top 20 najväčších dodávateľov nemocníc v rámci verejného obstarávania v SR a ČR nájdete TU.)

Odporúčania

V záujme efektívneho hospodárenia s verejnými zdrojmi by nemocnice mali byť aj administratívnymi spôsobmi demotivované realizovať tendre s jediným uchádzačom. Napríklad pri tendroch s jedinou predloženou ponukou by nákup musel byť podmienený súhlasom zriaďovateľa, automatickú hĺbkovú kontrolu takýchto tendrov by musel vykonávať Úrad pre verejné obstarávanie, vrátane porovnávania so stavom v zahraničí, prípadne obstarávateľ by musel zdôvodňovať, prečo je v tendri len jeden uchádzač.

Nemocnice by mali byť motivované nakupovať prostredníctvom elektronických aukcií, ktoré generujú spravidla vyšší počet ponúk pri obstarávaní a nižšie ceny.

Ministerstvo zdravotníctva SR ako zriaďovateľ najväčších nemocníc by malo zaviesť a zverejňovať pravidelné porovnávanie (benchmarking) cien nákupov väčších položiek u najväčších obstarávateľov. Aby mohla kontrolu obstarávania vykonávať i verejnosť, mali by byť podrobné informácie o tendroch nemocníc ľahko dostupné, najlepšie na jednom mieste na internete.

Last but not least – transparentná privatizácia nemocníc (alebo aspoň ich dlhodobý prenájom súkromným firmám, ako to funguje napríklad vo Švédsku) by do značnej miery a systémovým spôsobom vyriešila problém neefektívností a korupcie pri obstarávaní tovarov, služieb či stavebných prác v nemocniciach a tiež by odstránila jeden z vážnych zdrojov konfliktu záujmov štátu v zdravotníctve.

Dušan Zachar
INEKO

INEKO realizuje projekt i-Health, ktorý finančne podporuje zdravotná poisťovňa Dôvera.

Ak sa Vám aktivity a činnosť inštitútu INEKO zdajú prínosné, budeme veľmi radi, ak nás podporíte našej ďalšej práci. Ďakujeme!

1 ZACHAR, Dušan – DANČÍKOVÁ, Zuzana: Analýza verejného obstarávania nemocníc v rokoch 2009-2012: Intenzita súťaže v tendroch je nízka http://www.ineko.sk/file_download/693, INEKO a TIS, august 2012

2 Tzn., väčšie, ergo nákladnejšie zákazky majú vyššiu váhu – ovplyvňujú priemer viac ako malé zákazky.