Dátum: 15.07.2010
Charakteristika opatrenia:
Zastupiteľstvo Rimavskej Soboty rozhodlo tajným hlasovaním o prenájme tamojších mestských lesov firme, ktorej ponuka bola druhá najvyššia, pričom však v súťažných podmienkach bola cena definovaná ako rozhodujúca. Firma, ktorá prenájom získala, zaplatí mestu ročne 5,5 milióna korún, kým najvýhodnejšia ponuka znela na 7,3 milióna korún. Dôvod, prečo nezvíťazila najvyššia ponuka, ktorú zastupiteľstvu adresovali viaceré médiá, nik nevedel vysvetliť. Aj primátor mesta najskôr rozhodnutie poslancov ostro kritizoval, nakoniec ho však podpísal.
Komentár:
Postup starostu a zastupiteľstva bol hodnotený respondentmi, až na výnimky, negatívne. Aj keď mnohí uznali fakt, že najvyššia ponuka nemusí byť vždy tá najvýhodnejšia, negatívne posúdili najmä fakt, že voľba nebola dostatočne odôvodnená a komunikovaná s verejnosťou.
Podľa Eugena Jurzycu, v ekonómii sa pracuje s efektom „prekliatia víťaza“, podľa ktorého môže byť efektívne prideľovať výhru v súťaži až druhej najvýhodnejšej ponuke, keďže víťaz často svoju ponuku „prestrelí“. Ak ale verejná správa chce tento efekt využívať, mala by takýto zámer vyhlásiť už pred súťažou, nie až po nej. Teda až potom, keď sa dozvie, kto skončil na druhom mieste.
Richard Drutarovský vyjadril názor, že predmetné rozhodnutie poslancov by malo byť mementom najmä pre ich voličov. Podozrenie z masovej korupcie odradí, podľa jeho názoru v budúcnosti mnohých výhodných záujemcov o spoluprácu s rimavskosobotskou samosprávou, zmenší paletu výhodných príležitostí od súkromného sektora, na čo v konečnom dôsledku doplatia občania chudobnejšou samosprávou alebo zbytočne vyššími daňami.
Vladimír Pirošík si myslí, že Rimavská Sobota nie je v tomto, bohužiaľ, zďaleka jediná. Za najväčší problém v tejto súvislosti považuje to, že slovenská legislatíva upravujúca nakladanie s majetkom samospráv (najmä zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí) je mimoriadne „liberálna“. Inými slovami, ak samospráva prenajme či dokonca predá aj pol svojho katastra, a to povedzme za jednu korunu, je to zákonné. Opätovne upozorňuje na fakt, že napr. v susednej Českej republike sú súťažné metódy pri prevode samosprávnych nehnuteľností pravidlom, ktoré vyplýva priamo z tamojšieho zákona o obciach. Na záver sa pýta, čo na to poslanci Národnej rady SR?
Aj Martin Šuster si vie predstaviť dôvody, pre ktoré môže zvíťaziť aj druhá najlepšia ponuka (napríklad že uchádzač s najlepšou ponukou nesplnil niektoré kritériá pre účasť v súťaži), myslí si však, že tieto dôvody by malo mesto veľmi jasne vysvetliť svojim občanom a verejnosti. Na komunálnej úrovni, kde často nie je taká kontrola zo strany opozície, mimovládnych organizácií alebo médií, je podľa neho obzvlášť dôležité transparentne nakladať s verejnými zdrojmi.