Dátum: 15.07.2010
Charakteristika opatrenia:
Bez verejnej súťaže a podľa oponentov pod cenu predali areál autobusového nástupišťa v Lučenci miestni poslanci mestského zastupiteľstva. Jeho novým majiteľom sa stane Slovenská autobusová doprava v Lučenci, ktorá za pozemok, na ktorom sú aj budovy, ponúkla mestu 6,3 milióna korún, pričom areál má podľa znaleckého posudku hodnotu 28 miliónov korún. O kúpu nástupišťa prejavila záujem aj iná spoločnosť, no poslanci sa jej ponukou nezaoberali.
Poslanci, ktorí presadzovali priamy predaj, sa odvolávali na verejný záujem. Odporcovia predaja argumentujú tým, že je vo verejnom záujme stanicu predať, avšak niet dôvodu, aby to bolo pod účtovnú hodnotu a bez verejnej súťaže.
Komentár:
Opatrenie vzbudilo medzi členmi hodnotiacej komisie negatívny ohlas. Podľa názoru Silvie Kapášovej je smutné, že poslanci MsZ nepotrebujú a nemajú snahu maximalizovať cenu za predaj mestského majetku a svoje netransparentné konanie obhajujú zásadou verejného záujmu. Verejným záujmom nie je podľa nej akýkoľvek predaj majetku, ale predaj za cenu, ktorá prinesie najvyšší prospech pre mesto a do jeho rozpočtu. Ak mesto predajom nesledovalo aj iné ciele (rekonštrukciu a zachovanie funkčnosti predávaného objektu), tak obvykle je jediným výberovým kritériom získaná cena. Myslí si, že v tomto prípade ide o príklad netransparentného nakladania s majetkom mesta a o nízku mieru zodpovednosti MsZ voči občanom.
Aj podľa Richarda Drutarovského rozhodnutie lučeneckých poslancov posilňuje názory, že predaje obecného majetku by sa mali vykonávať verejno-súťažnými formami. Uvedomuje si, že pri priamych predajoch môžu poslanci niekedy aj oprávnene zohľadňovať aj pomerne komplikované okolnosti, myslí si však, že v každom prípade by sa rozhodovanie malo uskutočňovať transparentne. Podľa neho, argumentovanie slovným spojením „verejný záujem“ bez jeho konkrétneho naplnenia je nedostatočným argumentom a neobstojí pri žiadnom priamom predaji. V každom konkrétnom prípade musí mať pojem verejného záujmu aj svoj presný konkrétny obsah. A ak má verejný záujem v danej situácii konkrétny obsah, nemôže byť problém o ňom otvorene hovoriť a nájsť vo verejnej súťaži kupujúceho, ktorý ho dokáže naplniť a pritom ešte zaplatiť najlepšiu cenu. Bez toho samospráva nikdy nezabezpečí, aby majetok nepredávala úplne zbytočne „pod cenu“.
Aj Ivan Rončák vyslovil názor, že transparentná verejná súťaž vždy vygeneruje najvyššiu cenu a tiež, že účel využitia nehnuteľnosti možno zabezpečiť už v súťažných podmienkach.