Turčianske Teplice spustili projekt Digitálne mesto

Dátum: 15.07.2010

Charakteristika opatrenia:
Turčianske Teplice spustili projekt Digitálne mesto, ktorého cieľom je skvalitniť a zefektívniť služby, ktoré poskytuje občanom a podnikateľom. Projekt je elektronické riešenie komunikácie občana smerom k mestu (mestskému úradu) a naopak. Umožňuje, aby si občan vybavil potrebné záležitosti cez internet, z domu, v čase, keď mu to vyhovuje, a bez toho, aby musel mestský úrad osobne navštíviť. Digitálne mesto výrazne zjednodušuje a urýchľuje vybavovanie najčastejších úradných úkonov z pohodlia domova 24 hodín denne, 7 dní v týždni prostredníctvom internetu. Po prihlásení na stránku a výbere služby, ktorú chce používateľ využiť, nasleduje vyplnenie elektronického formulára v závislosti od služby, ktorú vybavuje. Vyplnenú žiadosť následne odošle do systému, ktorý ju automaticky pridelí zodpovednej osobe na mestskom úrade. Zamestnanec úradu si požiadavku občana nájde vo svojom elektronickom systéme a následne ju rovnako elektronicky vybaví.
Občan alebo firma môže podať svoju žiadosť v elektronickej podobe formou internetového formulára na webovej stránke mesta alebo v písomnej podobe na podateľni mestského úradu. Písomnú žiadosť pracovník podateľne prevedie do elektronickej podoby a ďalej je spracúvaná elektronicky, teda rovnakým spôsobom, ako keby bola podaná prostredníctvom internetu. Znamená to, že pracovníci MsÚ už nepracujú s papierovou formou. Občan (žiadateľ) v systéme vidí, v akom štádiu vybavovania sa daná požiadavka nachádza a ktorý zamestnanec úradu ju má práve na starosti, čo znamená aj zvýšenie efektivity práce MsÚ.
Mesto v úvodnej fáze ponúka prostredníctvom projektu desať služieb (t.j. 10 možných úkonov), ak sa táto novinka medzi obyvateľmi ujme, mesto sortiment rozšíri.

Komentár:
Hodnotiaca komisia označila predmetné opatrenie za obzvlášť prínosné a moderné opatrenie, ktoré, okrem nesporných praktických výhod (rýchlosť, pohodlie, podpora elektronickej gramotnosti občanov) tiež zvyšuje transparentnosť procesu vybavovania podnetov a napomáha šetriť náklady na klasické papierové vybavovanie, čím sa zároveň šetrí životné prostredie.
Podľa Juraja Gallu, ekonóma z Mestského úradu v Žiari nad Hronom, ide o perspektívne opatrenie, ktoré, ako pevne verí, bude na samosprávach o niekoľko rokov štandardnou záležitosťou. Limitujúcim faktorom je podľa neho cena za obstaranie zariadení na zabezpečenie elektronického podpisu, ktoré sú pre fyzické osoby pomerne nákladné. Tu by podľa jeho názoru svoju politiku mal zohrať štát a podporiť to.
Aj podľa Daniela Klimovského, odborného asistenta na Ekonomickej fakulte Technickej univerzity v Košiciach ide o výbornú myšlienku, ktorá korešponduje s koncepciou dobrého spravovania (good governance), a ktorej realizácia skutočne minimalizuje vzdialenosť medzi obyvateľmi tohto mesta a jeho úradom. Na druhej strane ale nemožno zabúdať na skutočnosť, že nástroje e-governmentu nie sú rovnako vhodné pre všetky skupiny obyvateľov. Ako ukazujú niektoré výskumy, najmä starší obyvatelia, prípadne obyvatelia s nižším vzdelaním nemajú odvahu (a niekedy ani poznatky) siahnuť po takýchto nástrojoch. Niektorí dokonca takémuto spôsobu vybavovania vlastných záležitostí nedôverujú a mesto by preto nemalo zabúdať ani na tieto skupiny vlastných obyvateľov. V tejto súvislosti by možno bolo vhodné, aby mesto doplnilo zavedenie projektu Digitálne mesto aj rôznymi vzdelávacími aktivitami.