Prieskum odhadov na plnenie Maastrichtských kritérií (4.3.2008)
Dátum: 04.03.2008
Šance na euro stúpli na rekordných 80%
Pravdepodobnosť prijatia eura od roku 2009 stúpla vo februári na 80%. To je najvyššia hodnota v histórii prieskumu, v ktorom INEKO a KEA skúmajú názory odborníkov na prijatie eura. Desať z osemnástich účastníkov prieskumu uviedlo pravdepodobnosť na úrovni 85% alebo vyššiu.
K zvýšeniu pravdepodobnosti prispel najmä neočakávane vysoký rast ekonomiky v roku 2007, ako aj avizované šetrenie na strane verejných výdavkov v ďalších rokoch.
„Cieľ priblížiť sa v roku 2010 k vyrovnanému hospodáreniu verejného sektora môže byť reálne naplnený, pokiaľ sa bude i naďalej v politike úsporného hospodárenia verejného sektora pokračovať a pokiaľ si uvedomíme, že podobne vysoké tempá rastu našej ekonomiky nie sú raz a navždy dané,“ uviedla v prieskume členka predstavenstva VÚB Elena Kohútiková.
Podľa najnovších odhadov by mal byť vlaňajší deficit verejných financií 2,4% HDP, čo je výrazne pod 3-percentným kritériom. Slovensko by malo splniť tiež inflačné kritérium, a to aj napriek súčasnému rastu cien. Inflácia totiž stúpa v dôsledku rastu cien ropy a potravín nielen na Slovensku, ale vo všetkých krajinách EÚ. Hlavným otáznikom ostáva schopnosť Slovenska udržať nízku infláciu po prijatí eura.
„Pre ďalší vývoj inflácie u nás bude rozhodujúci vývoj v oblasti verejných financií, ktorý, ak bude v súlade s plánovaným znižovaním deficitu na nasledujúce roky, by nemal podporovať rast inflácie,“ doplnila Kohútiková.
Najnovšieho prieskumu sa zúčastnilo 18 ekonomických analytikov, z nich šestnásť verí v prijatie eura v stanovenom termíne a dvaja neveria.
Pätnásti analytici odhadli aj konverzný kurz, pri ktorom by sa mohli zamieňať koruny za eurá. Z priemeru ich odhadov vyšiel kurz 32,58 SKK/EUR. Odhady sa pohybovali v rozpätí od 32,30 SKK/EUR do 33,33 SKK/EUR.
Do vzorky respondentov pribudli v porovnaní s januárom traja analytici, odpovede troch sme v stanovenom termíne nedostali.
Zhrnutie výsledkov prieskumu (priemerné odhady):
| Obdobie | Počet účastníkov | Názor na vstup do eurozóny od 1.1. 2009 (áno : nie) | Pravdepodobnosť prijatia eura od 1.1.2009 | Deficit verejných financií za rok 2007* | Inflácia v rozhodujúcom období** | Referenčná inflácia*** |
|---|---|---|---|---|---|---|
| 02/08 | 18 | 16 : 2 | 80% | 2,4% HDP | 2,3% | 3,0% |
| 01/08 | 18 | 16 : 2 | 78% | 2,5% HDP | 2,1% | 2,8% |
| 12/07 | 23 | 19 : 4 | 78% | 2,5% HDP | 2,1% | 2,8% |
| 11/07 | 21 | 18 : 3 | 75% | 2,6% HDP | 2,0% | 2,8% |
| 10/07 | 19 | 17 : 2 | 71% | 2,8% HDP | 1,9% | 2,7% |
| 09/07 | 16 | 13 : 3 | 70% | 2,9% HDP | 1,8% | 2,6% |
| 08/07 | 15 | 14 : 1 | 77% | 2,8% HDP | 1,9% | 2,7% |
| 07/07 | 14 | 13 : 1 | 78% | 2,8% HDP | 1,9% | 2,7% |
| 06/07 | 16 | 15 : 1 | 76% | 2,9% HDP | 2,0% | 2,7% |
| 05/07 | 18 | 17 : 1 | 77% | 2,9% HDP | 2,0% | 2,7% |
| 04/07 | 18 | 17 : 1 | 76% | 2,9% HDP | 2,0% | 2,8% |
| 03/07 | 18 | 17 : 1 | 76% | 2,9% HDP | 2,1% | 2,8% |
| 02/07 | 21 | 20 : 1 | 74% | 2,9% HDP | 2,1% | 2,8% |
| 01/07 | 20 | 17 : 3 | 72% | 2,9% HDP | 2,1% | 2,8% |
| 12/06 | 15 | 12 : 3 | 66% | 2,9% HDP | 2,3% | 2,8% |
| 11/06 | 22 | 16 : 6 | 64% | 3,0% HDP | 2,5% | 2,9% |
| 10/06 | 20 | 11 : 9 | 56% | 3,0% HDP | 2,8% | 2,9% |
| 09/06 | 20 | 10 : 10 | 52% | 3,1% HDP | 2,8% | 2,9% |
*Vrátane vplyvu dôchodkovej reformy **Priemerná 12-mesačná inflácia ku koncu marca 2008 ***1,5% nad priemerom 3 najlepších krajín EÚ
Priemerné odhady plnenia Maastrichtských kritérií:
| Obdobie | Pravdepodobnosť splnenia kritéria pre deficit verejných financií | Pravdepodobnosť splnenia kritéria pre infláciu | Pravdepodobnosť splnenia kritéria pre kurzovú stabilitu | Odhad kurzu SKK/EUR ku koncu roka 2007 | Odhad konverzného kurzu SKK/EUR* |
|---|---|---|---|---|---|
| 02/08 | 91% | 79% | 95% | n | 32,58 (15) |
| 01/08 | 90% | 80% | 93% | n | 32,72 (13) |
| 12/07 | 90% | 80% | 93% | n | 32,64 (18) |
| 11/07 | 85% | 81% | 93% | 32,98 | 32,63 (17) |
| 10/07 | 78% | 85% | 88% | 33,02 | 32,61 (15) |
| 09/07 | 77% | 85% | 85% | 33,13 | 32,66 (11) |
| 08/07 | 81% | 86% | 90% | 32,78 | 32,51 (13) |
| 07/07 | 81% | 85% | 89% | 32,78 | 32,58 (12) |
| 06/07 | 79% | 85% | 88% | 32,68 | 32,44 (11) |
| 05/07 | 82% | 86% | 88% | 32,68 | 32,39 (14) |
| 04/07 | 79% | 86% | 89% | 32,68 | 32,34 (14) |
| 03/07 | 80% | 86% | 88% | 32,65 | n |
| 02/07 | 80% | 83% | 88% | 33,74 | n |
| 01/07 | 79% | 83% | 89% | 33,91 | n |
| 12/06 | 79% | 72% | 88% | 33,92 | n |
| 11/06 | 76% | 72% | n | n | n |
| 10/06 | 71% | 63% | n | n | n |
| 09/06 | 66% | 61% | n | n | n |
n – údaj nebol zisťovaný *V zátvorke je uvedený počet analytikov, ktorí zadali svoje odhady.
Pripájame komentáre niektorých účastníkov prieskumu:
Kritérium verejného deficitu
Eugen Jurzyca, INEKO
Vývoj výsledkov tejto ankety je dôkazom, že čím si vláda Roberta Fica robí prácu zodpovednejšie, tým väčšiu dôveru si za ňu získa aj u analytikov. Ak bude vláda podobne pracovať napríklad aj v oblasti podnikateľského prostredia, zdravotníctva, či dôchodkového zabezpečenia, iste môže rátať s vyššou podporou odborníkov. Ak však po pravdepodobnom vstupe do Eurozóny začne pristupovať k makroekonomickej stabilite tak, ako dnes pristupuje napríklad k dlhodobej stabilite Sociálnej poisťovne, ich dôveru stratí definitívne.
Elena Kohútiková, VÚB
Neočakávane vysoký rast ekonomiky v roku 2007 vytvoril mimoriadne priaznivé prostredie pre plnenie kritéria verejných financií. Podiel deficitu verejných financií na HDP tak môže dosiahnuť lepší výsledok, ako bol pôvodne plánovaný. Kroky vlády na zníženie deficitu verejných financií na úroveň zabezpečujúcu plnenie kritéria tak dostali ešte výraznejšiu vzpruhu. Cieľ priblížiť sa v roku 2010 k vyrovnanému hospodáreniu verejného sektora môže byť reálne naplnený, pokiaľ sa bude i naďalej v politike úsporného hospodárenia verejného sektora pokračovať a pokiaľ si uvedomíme, že podobne vysoké tempá rastu našej ekonomiky nie sú raz a navždy dané. Ak chceme rast ekonomiky vidieť dlhodobejšie na pomerne vysokej úrovni, verejný sektor sa i naďalej bude musieť správať dostatočne úsporne, aby vytvoril podmienky na dlhodobejší vysoký rast ekonomiky. Tým prispeje i k tomu, aby sme nepoľavili v tempe dobiehania životnej úrovne vyspelé európske ekonomiky.
Eva Sárazová, Poštová banka
V plnení kritéria deficitu verejných financií by Slovensko za rok 2007 malo byť úspešné a to s viac ako polpercentnou rezervou. Dôležitosť riadenia verejných financií ešte vzrastie po tom, čo krajina zavedie euro, pretože sa odstránia iné kanály, ktoré v súčasnosti môžu slúžiť na tlmenie inflačných tlakov. Rýchly rast slovenskej ekonomiky a avizované šetrenie na strane výdavkov však dávajú dostatočne veľký priestor pre zrýchľovanie fiškálnej konsolidácie v ďalších rokoch, k čomu Slovensko vyzvala aj EK v januárovej hodnotiacej správe.
Kritérium inflácie
Elena Kohútiková, VÚB
Napriek zvyšujúcej sa medziročnej inflácii tak v domácej metodike, ako aj v metodike HICP, mali by sme inflačné kritérium bez problémov splniť. Inflácia rastie napriek prudkému posilňovaniu kurzu slovenskej koruny voči hlavným menám za posledné 2 roky. To ukazuje i na to, že kurz nie je samospasiteľom inflácie. Dôvodom pre rast inflácie v poslednom období sú aj faktory, ktoré ovplyvňujú infláciu vo všetkých krajinách Európskej únie a tak hodnota kritéria z mesiaca na mesiac stúpa. Inflácia medziročná i priemerná stúpa takmer vo všetkých krajinách Európskej únie, Slovensko nie je teda výnimkou. Dôvodom sú predovšetkým ceny surovín, hlavne ropy, ale aj ceny potravín. Pre ďalší vývoj inflácie u nás bude rozhodujúci vývoj v oblasti verejných financií, ktorý, ak bude v súlade s plánovaným znižovaním deficitu na nasledujúce roky, by nemal podporovať rast inflácie. Dôležitým faktorom bude i vývoj miezd, ktorý môže byť komplikovaný nedostatkom pracovných síl v niektorých, prudko sa rozvíjajúcich, sektoroch ekonomiky. Tlmiacim faktorom na infláciu by mala byť podpora pružného trhu práce a ďalšieho zvyšovania konkurenčného prostredia ekonomiky, ktoré by sa malo zvýšiť aj prijatím eura.
Eva Sárazová, Poštová banka
S plnením nominálnej časti inflačného kritéria by Slovensko na jar tohto roka nemalo mať žiadny problém. Naša krajina v súčasnosti patrí, aj vďaka inflačne nízkym letným mesiacom v roku 2007, medzi krajiny s nižším 12-mesačným priemerom harmonizovanej inflácie v rámci krajín EÚ. Kritérium tak plní so stále sa zväčšujúcou rezervou, ktorú v čase hodnotenia odhadujeme na úrovni jedného percenta. Určité obavy sa však naďalej spájajú so schopnosťou Slovenska udržať dobré čísla inflácie aj v budúcnosti, respektíve po prijatí eura ako národnej meny Slovákov. Vstupom do eurozóny totiž krajina príde o menový a úrokový kanál, ktorými momentálne môže tlmiť inflačné tlaky. Na slovenskú infláciu však vplývajú viac vonkajšie ako domáce faktory a tak sa Slovensko celosvetovému zdražovaniu potravín či energií ako teraz, tak aj v budúcnosti vyhne len ťažko.
Kritérium kurzovej stability
Elena Kohútiková, VÚB
Zdravý rast ekonomiky, vývoj v našom regióne, blížiaci sa termín ukončenia obdobia relevantného pre posúdenie splnenia maastrichtských kritérií a hodnotiacich správ, ako i optimistické očakávania ohľadom hodnoty konverzného kurzu vedú v posledných dňoch k prudkému posilňovaniu kurzu slovenskej koruny voči euru. Vývoj kurzu ovplyvňujú i rôzne dohady o možnej revalvácii centrálnej parity v krátkej dobe. I napriek vývoju posledných dní, kurz sa stále pohybuje v rozmedzí stanovenom podmienkami ERM II a jeho doterajší vývoj tak vyhovuje stanoveným kritériám. Preto, podľa môjho názoru, kritérium kurzovej stability plníme.
Eva Sárazová, Poštová banka
Slovenskej korune sa vo februári podarilo prekonať dve silné hranice 32,7 a 32,5 SKK/EUR a v posledný februárový deň dosiahla voči euru svoju historicky najsilnejšiu úroveň blízku 32,43 SKK/EUR. Za svoje maximá vďačí nielen rekordnému rastu ekonomiky, ale aj vývoju v regióne či správam, ktoré súvisia s potenciálnym prijatím eura v plánovanom termíne 1. januára 2009. Aj napriek silným úrovniam sa naďalej pohybuje v dolnej časti fluktuačného pásma. Silnejúca koruna však čoraz viac vyvoláva diskusie o potenciálnej zmene centrálnej parity a o úrovni konverzného kurzu. Za najreálnejší scenár považujeme ten, že ešte k jednej revalvácii príde. Na úrovni novej parity, ktorá by mala zohľadňovať trhový kurz, jeho doterajší vývoj a ekonomický rast krajiny s výhľadom do budúcnosti, by neskôr mohol byť určený aj konverzný kurz. Kurz koruny voči euru je v súčasnosti od parity vzdialený o viac ako 8% a tak určenie konverzného kurzu na úrovni súčasnej parity sa nám zdá len veľmi málo pravdepodobné.
Zoznam účastníkov prieskumu za február 2008:
- Blaščák Mário, Allianz – Slovenská DSS
- Barta Juraj, Slovenská sporiteľňa
- Čechovičová Silvia, ČSOB
- Gábriš Marek, ČSOB
- Jurzyca Eugen, INEKO
- Kohútiková Elena, VÚB
- Koršňák Ľubomír, UniCredit Bank
- Lenko Martin, VÚB
- Mušák Michal, SLSP
- Ondriska Pavol, ING DSS
- Pažitný Peter, Health Policy Institute
- Pätoprstý Viliam, UniCredit Bank
- Prega Róbert, Tatra banka
- Sárazová Eva, Poštová banka
- Senkovič Marek, Slovnaft
- Tóth Ján, ING Bank
- Tvaroška Vladimír, Bývalý štátny tajomník MF SR
- Zlacký Vladimír, Ernst & Young
Informácie o prieskume poskytne:
Peter Goliaš
analytik INEKO
golias@ineko.sk
Tel: 02 / 5341 1020