Prieskum odhadov na plnenie Maastrichtských kritérií (2.4.2008)

Dátum: 02.04.2008

Pravdepodobnosť prijatia eura stúpla v marci na 82%

Pravdepodobnosť prijatia eura od roku 2009 stúpla v marci na 82% z februárových 80%. Dosiahla tak nový rekord prieskumu, v ktorom INEKO a KEA skúmajú názory odborníkov na prijatie eura. K rastu pravdepodobnosti prispel zverejnený predbežný odhad ministerstva financií, podľa ktorého verejný deficit za rok 2007 klesol na 2,16% HDP, čo je výrazne pod 3%-ným kritériom.

Analytici predpokladajú, že ku koncu marca Slovensko splní s rezervou aj podmienku nízkej inflácie. Niektorí však upozorňujú, že inflácia už o pár mesiacov stúpne nad maastrichtské kritérium a tento stav môže trvať dlhodobo.

„Toto je síce jasné väčšine ekonómov, vzhľadom na jednoznačné splnenie tej časti inflačného kritéria, ktoré sleduje vývoj cien počas posledných 12 mesiacov, bude pre EÚ politicky jednoduchšie Slovensko do eurozóny vpustiť,“ myslí si bývalý štátny tajomník ministerstva financií Vladimír Tvaroška.

Oproti februáru analytici očakávajú silnejší konverzný kurz, pri ktorom by sa mohli zamieňať koruny za eurá. Priemer odhadov štrnástich analytikov vyšiel na 32,44 SKK/EUR. Odhady sa pohybovali v rozpätí od 32,00 SKK/EUR do 33,00 SKK/EUR.

Najnovšieho prieskumu sa zúčastnilo 19 ekonomických analytikov, z nich sedemnásť verí v prijatie eura v stanovenom termíne a dvaja neveria. Do vzorky respondentov pribudli v porovnaní s februárom traja analytici, odpovede dvoch sme v stanovenom termíne nedostali.

Zhrnutie výsledkov prieskumu (priemerné odhady):

Obdobie Počet účastníkov Názor na vstup do eurozóny od 1.1. 2009 (áno : nie) Pravdepodobnosť prijatia eura od 1.1.2009 Deficit verejných financií za rok 2007* Inflácia v rozhodujúcom období** Referenčná inflácia***
03/08 19 17 : 2 82% 2,2% HDP 2,3% 3,2%
02/08 18 16 : 2 80% 2,4% HDP 2,3% 3,0%
01/08 18 16 : 2 78% 2,5% HDP 2,1% 2,8%
12/07 23 19 : 4 78% 2,5% HDP 2,1% 2,8%
11/07 21 18 : 3 75% 2,6% HDP 2,0% 2,8%
10/07 19 17 : 2 71% 2,8% HDP 1,9% 2,7%
09/07 16 13 : 3 70% 2,9% HDP 1,8% 2,6%
08/07 15 14 : 1 77% 2,8% HDP 1,9% 2,7%
07/07 14 13 : 1 78% 2,8% HDP 1,9% 2,7%
06/07 16 15 : 1 76% 2,9% HDP 2,0% 2,7%
05/07 18 17 : 1 77% 2,9% HDP 2,0% 2,7%
04/07 18 17 : 1 76% 2,9% HDP 2,0% 2,8%
03/07 18 17 : 1 76% 2,9% HDP 2,1% 2,8%
02/07 21 20 : 1 74% 2,9% HDP 2,1% 2,8%
01/07 20 17 : 3 72% 2,9% HDP 2,1% 2,8%
12/06 15 12 : 3 66% 2,9% HDP 2,3% 2,8%
11/06 22 16 : 6 64% 3,0% HDP 2,5% 2,9%
10/06 20 11 : 9 56% 3,0% HDP 2,8% 2,9%
09/06 20 10 : 10 52% 3,1% HDP 2,8% 2,9%

*Vrátane vplyvu dôchodkovej reformy **Priemerná 12-mesačná inflácia ku koncu marca 2008 ***1,5% nad priemerom 3 najlepších krajín EÚ

Priemerné odhady plnenia Maastrichtských kritérií:

Obdobie Pravdepodobnosť splnenia kritéria pre deficit verejných financií Pravdepodobnosť splnenia kritéria pre infláciu Pravdepodobnosť splnenia kritéria pre kurzovú stabilitu Odhad kurzu SKK/EUR ku koncu roka 2007 Odhad konverzného kurzu SKK/EUR*
03/08 93% 82% 94% n 32,44 (14)
02/08 91% 79% 95% n 32,58 (15)
01/08 90% 80% 93% n 32,72 (13)
12/07 90% 80% 93% n 32,64 (18)
11/07 85% 81% 93% 32,98 32,63 (17)
10/07 78% 85% 88% 33,02 32,61 (15)
09/07 77% 85% 85% 33,13 32,66 (11)
08/07 81% 86% 90% 32,78 32,51 (13)
07/07 81% 85% 89% 32,78 32,58 (12)
06/07 79% 85% 88% 32,68 32,44 (11)
05/07 82% 86% 88% 32,68 32,39 (14)
04/07 79% 86% 89% 32,68 32,34 (14)
03/07 80% 86% 88% 32,65 n
02/07 80% 83% 88% 33,74 n
01/07 79% 83% 89% 33,91 n
12/06 79% 72% 88% 33,92 n
11/06 76% 72% n n n
10/06 71% 63% n n n
09/06 66% 61% n n n

n – údaj nebol zisťovaný *V zátvorke je uvedený počet analytikov, ktorí zadali svoje odhady.

Maastricht - graf

Pripájame komentáre niektorých účastníkov prieskumu:

Kritérium verejného deficitu

Marek Gábriš, ČSOB
Zatiaľ známe fakty naznačujú splnenie tohto kritéria. Aj keby sa objavili nejaké “kostry v skrini” tak by sme mali ostať s rezervou pod hranicou 3% HDP.

Elena Kohútiková, VÚB
Kritérium deficitu verejných financií za rok 2007 splní Slovensko bez problémov. Dôvodom je vysoký rast ekonomiky a vyššie príjmy do rozpočtov verejných financií, ako bol predpoklad. Zároveň vláda využila tieto vyššie príjmy aj na zníženie plánovaného deficitu o zhruba jeden percentuálny bod. Pre udržateľnosť stabilného makroekonomického vývoja v ďalších rokoch bude rozhodujúce naplnenie zámerov v ďalšom znižovaní deficitu verejných financií. Tomu by mal napomáhať predpokladaný vysoký rast ekonomiky i pre najbližšie obdobie. Dôležitá bude však aj štruktúra výdavkov rozpočtov verejných financií, ktorá by nemala podnecovať dopytové tlaky.

Eva Sárazová, Poštová banka
Oficiálny výsledok schodku verejných financií za rok 2007 ku koncu marca ešte známy nebol. Podľa predbežných odhadov MF SR zverejnených vo východiskách rozpočtu na roky 2009 až 2011, by Slovensko mohlo skončiť v roku 2007 s deficitom verejných financií na úrovni 2,16% HDP, čo je dostatočne hlboko pod požadovanou kriteriálnou úrovňou troch percent z HDP. V materiáli sa deficity verejnej správy na rok 2008 a 2009 navrhujú znížiť oproti plánovanému rozpočtu o daňové a odvodové nadpríjmy, cieľ na rok 2010 zostáva v porovnaní so schváleným rozpočtom nezmenený, a to aj napriek vyšším odhadom daňových príjmov. Európska komisia vyzvala Slovensko k rýchlejšej fiškálnej konsolidácii ešte v januári 2008. Novonavrhnuté čísla sú však len z časti v súlade s odporúčaniami EK a preto nemožno vylúčiť fakt, že EK (aj vzhľadom na rekordný rast ekonomiky) ešte upozorní Slovensko na zrýchľovanie znižovania deficitov verejnej správy v ďalších rokoch.

Kritérium inflácie

Marek Gábriš, ČSOB
Okolo tohto kritéria je stále najviac otáznikov. Technickú časť by sme mali s prehľadom splniť. Momentálne sme celý jeden percentný bod pod úrovňou stanovenou Maastrichtom. Avšak strašiak udržateľnosti je stále tu. Kľúčové budú jarné prognózy EK, ktoré ukážu, ako vnímajú budúcu trajektóriu rastu cien na Slovensku bruselskí úradníci.

Elena Kohútiková, VÚB
Napriek zvýšenej inflácii v posledných mesiacoch predpokladám splnenie kritéria cenovej stability s dostatočnou rezervou. Pokiaľ bude dodržaný princíp rovnakého zaobchádzania, ktorý je jedným z hlavných princípov pri posudzovaní splnenia podmienok pre prijatie eura, malo by byť plnenie tohto kritéria hodnotené pozitívne. V ďalšom období bude vývoj inflácie závisieť od toho, akým tempom budeme znižovať deficit verejných financií, ako dokážeme podporiť zvýšenie konkurencie aj na domácom trhu predovšetkým v oblasti cien potravín, ale i od vývoja na trhu práce – predovšetkým mzdového vývoja. Dôležité bude, aby inflácia v oblasti obchodovateľných tovarov, pre ktorú je dôležitá práve vysoká konkurencia, vytvorila priestor pre dobiehanie cenovej úrovne predovšetkým v oblasti neobchodovateľného sektora, hlavne služieb. Zároveň vývoj inflácie bude ovplyvnený i faktormi, ktoré budú “privezené” zvonka, hlavne cenami surovín, ale i vývojom v oblasti cien potravín v Európe.

Miroslav Plojhar, JP Morgan Praha
Inflacni kriterium dosahne 2.2% vuci 3% benchmarku. Slovensko vsak prestane plnit toto kriterium jiz nekdy v srpnu-zari. To spolu s uvahami fixovat korunu co nejsilnejsi, aby se predeslo narustu inflace po prijeti eura a zruseni quasi ERM-2 systemu v Madarsku snizuje pravdepodobnost prijeti na cca 70% z 80%.

Eva Sárazová, Poštová banka
Už v polovici apríla by sa mali potvrdiť očakávania o naplnení nominálnej časti podmienky cenovej stability potrebnej pre vstup Slovenska do eurozóny. Naša krajina v súčasnosti patrí vďaka inflačne nízkym letným mesiacom v roku 2007 (a to aj napriek vyššej inflácii za posledné mesiace), medzi krajiny s nižším 12-mesačným priemerom harmonizovanej inflácie v rámci krajín EÚ. Kritérium tak plní so stále sa zväčšujúcou rezervou, ktorú v čase hodnotenia odhadujeme na úrovni viac ako jedného percenta. Určité obavy sa však naďalej spájajú so schopnosťou Slovenska udržať dobré čísla aj v budúcnosti, respektíve po prijatí eura ako národnej meny Slovákov. Vstupom do eurozóny totiž krajina príde o menový a úrokový kanál, ktorými momentálne môže tlmiť inflačné tlaky. Na slovenskú infláciu vplývajú viac vonkajšie ako domáce faktory a tak sa Slovensko celosvetovému zdražovaniu potravín či energií ako teraz, tak aj v budúcnosti vyhne len ťažko.

Zdeno Štefanides, VÚB
Celková pravdepodobnosť stále bez zmeny napriek najnovšie negatívnym šumom na trhu (napr. Trichet o inflation sustainability ci Thomson financial poukazujúci na negatívnu EC správu). Tie podľa mňa nie sú novou informáciou, len zhmotnením predchádzajúcich očakávaní.

Vladimír Tvaroška, bývalý štátny tajomník MF SR
Slovensko bude zrejme pozvané do eurozóny i napriek tomu, že v súčasnosti je už celkom zrejmé, že kritérium cenovej stability nesplní udržateľným spôsobom. Inflácia sa totiž už o pár mesiacov dostane nad Maastrichtskú úroveň a takáto situácia bude zrejme trvať dlhodobo. Toto je síce jasné väčšine ekonómov, vzhľadom na jednoznačné splnenie tej časti inflačného kritéria, ktoré sleduje vývoj cien počas posledných 12 mesiacov, bude pre EÚ politicky jednoduchšie Slovensko do eurozóny vpustiť.

Kritérium kurzovej stability

Marek Gábriš, ČSOB
Kurzové kritérium je pomerne vágne definované. Podľa mňa sme kritérium splnili. Avšak existujú hlasy, ktoré nepovažujú revalváciu meny o 8,5% počas pobytu v ERM-2 a celkovo silnú apreciáciu za zlučiteľnú s kritériom stability. Čisto teoreticky sa predmetom výčitiek môže stať aj kurzové kritérium a zaradilo by sa tak do tandemu k inflačnému kritériu. Prípadné odmietnutie Slovenska za daných podmienok by malo viesť k celkovému prehodnoteniu Maastrichtských kritérií alebo minimálne otvoreniu diskusie o ich relevantnosti v danej forme. Celkovo som však optimista!

Elena Kohútiková, VÚB
Vývoj kurzu slovenskej koruny voči euru sa stabilizoval a v poslednom období si nevyžadoval žiadne zásahy či korektúry. Z tohto pohľadu možno považovať kurzový vývoj za primeraný podmienkam kurzového mechanizmu ERM II a pri plnení kritéria by sme mali byť hodnotení pozitívne. Pri hodnotení celého obdobia, ktoré bude relevantné pre posúdenie splnenia tohto kritéria, je možné konštatovať, že napriek tomu, že sme krajinou s iným kurzovým režimom ako krajiny, ktoré prijímali euro pred nami, kurz slovenskej koruny voči euru sa po celé obdobie pohyboval v rámci vymedzeného pásma a jeho výkyvy od centrálnej parity boli okrem malej výnimky výlučne v revalvačnej časti. Tieto pohyby reflektovali nielen vynikajúcu kondíciu slovenskej ekonomiky, ale i pozitívne očakávania trhov ohľadom reálnosti prijatia eura v plánovanom období.

Eva Sárazová, Poštová banka
Slovenskej korune sa voči euru podarilo začiatkom marca dosiahnuť svoju historicky najsilnejšiu úroveň 32,218 SKK/EUR. Aj napriek takto silnej úrovni, vzdialenej od parity o viac ako 9%, sa aj naďalej slovenská koruna pohybovala v dolnej časti fluktuačného pásma. Slovensko by nemalo mať problém s hodnotením kritéria kurzovej stability. S potenciálnym príchodom eura sa však čoraz viac objavujú otázky o hodnote konverzného kurzu. Kurz koruny voči euru je v súčasnosti od parity vzdialený o približne 8%. Určenie konverzného kurzu na súčasnej úrovni parity preto považujeme len za veľmi málo pravdepodobné. Za najreálnejší scenár považujeme ten, že ešte k jednej revalvácii príde. Na úrovni novej parity, ktorá by mohla zohľadňovať trhový kurz, jeho doterajší vývoj a ekonomický rast krajiny s výhľadom do budúcnosti, by neskôr mohol byť určený aj konverzný kurz.

Zoznam účastníkov prieskumu za marec 2008:

  1. Barta Juraj, Slovenská sporiteľňa
  2. Čechovičová Silvia, ČSOB
  3. Gábriš Marek, ČSOB
  4. Hagara Eduard, ING Bank
  5. Jurzyca Eugen, INEKO
  6. Kohútiková Elena, VÚB
  7. Koršňák Ľubomír, UniCredit Bank
  8. Lenko Martin, VÚB
  9. Mušák Michal, SLSP
  10. Ondriska Pavol, ING DSS
  11. Pažitný Peter, Health Policy Institute
  12. Pätoprstý Viliam, UniCredit Bank
  13. Plojhar Miroslav, JP Morgan Praha
  14. Prega Róbert, Tatra banka
  15. Sárazová Eva, Poštová banka
  16. Štefanides Zdeno, VÚB
  17. Tóth Ján, ING Bank
  18. Tvaroška Vladimír, Bývalý štátny tajomník MF SR
  19. Zlacký Vladimír, Ernst & Young

Informácie o prieskume poskytne:
Peter Goliaš
analytik INEKO
golias@ineko.sk
Tel: 02 / 5341 1020