Dátum: 01.10.2007
Pravdepodobnosť, že Slovensko prijme euro od roku 2009, sa v septembri znížila zo 77% na 70%. Ide o prvý výraznejší pokles od septembra 2006, keď INEKO v spolupráci s Klubom ekonomických analytikov (KEA) začali skúmať názory ekonomických analytikov
na prijatie eura.
Dôvodom poklesu je avizovaná zmena pravidiel Eurostatu pri vyčísľovaní deficitu verejných financií, ako aj uvažované opatrenia vlády, ktoré môžu zhoršiť udržateľnosť verejných financií. Ide napríklad o projekty stavby diaľnic cez verejno-súkromné partnerstvá, alebo snahy o zmenšovanie druhého piliera.
„Žiaľ, väčšina súčasných politík sa zdá byť namierená na krátkodobé úspory na úkor nárastu dlhodobých záväzkov, kým štrukturálne reformy sa pomaly rozplývajú,“ uviedol v prieskume ekonóm Svetovej banky Anton Marcinčin.
Viacerí analytici upozornili aj na otáznu udržateľnosť nízkej inflácie. Problémom môže byť najmä neprimeraná regulácia cien energií, ako aj očakávaný nárast inflácie po fixovaní menového kurzu.
Pokles optimizmu sa prejavil tiež na počte analytikov, ktorí neveria v prijatie eura v stanovenom termíne. Kým v auguste euru neveril jeden analytik, v septembri to už boli traja. Väčšina respondentov napriek tomu stále verí v prijatie eura. Zo 16 analytikov, ktorí sa zúčastnili septembrového prieskumu, sú skôr optimisti trinásti.
Jedenásti analytici odhadli aj konverzný kurz, pri ktorom by sa mohli zamieňať koruny za eurá. Z priemeru ich odhadov vyšiel kurz 32,66 SKK/EUR. Odhady sa pohybovali v rozpätí od 32,00 SKK/EUR do 33,30 SKK/EUR.
Do vzorky respondentov pribudli v porovnaní s augustom štyria analytici, odpovede troch sme v stanovenom termíne nedostali.
Zhrnutie výsledkov prieskumu (priemerné odhady):
| Obdobie | Počet účastníkov | Názor na vstup do eurozóny od 1.1. 2009 (áno : nie) | Pravdepodobnosť prijatia eura od 1.1.2009 | Deficit verejných financií za rok 2007* | Inflácia v rozhodujúcom období** | Referenčná inflácia*** |
|---|---|---|---|---|---|---|
| 09/07 | 16 | 13 : 3 | 70% | 2,9% HDP | 1,8% | 2,6% |
| 08/07 | 15 | 14 : 1 | 77% | 2,8% HDP | 1,9% | 2,7% |
| 07/07 | 14 | 13 : 1 | 78% | 2,8% HDP | 1,9% | 2,7% |
| 06/07 | 16 | 15 : 1 | 76% | 2,9% HDP | 2,0% | 2,7% |
| 05/07 | 18 | 17 : 1 | 77% | 2,9% HDP | 2,0% | 2,7% |
| 04/07 | 18 | 17 : 1 | 76% | 2,9% HDP | 2,0% | 2,8% |
| 03/07 | 18 | 17 : 1 | 76% | 2,9% HDP | 2,1% | 2,8% |
| 02/07 | 21 | 20 : 1 | 74% | 2,9% HDP | 2,1% | 2,8% |
| 01/07 | 20 | 17 : 3 | 72% | 2,9% HDP | 2,1% | 2,8% |
| 12/06 | 15 | 12 : 3 | 66% | 2,9% HDP | 2,3% | 2,8% |
| 11/06 | 22 | 16 : 6 | 64% | 3,0% HDP | 2,5% | 2,9% |
| 10/06 | 20 | 11 : 9 | 56% | 3,0% HDP | 2,8% | 2,9% |
| 09/06 | 20 | 10 : 10 | 52% | 3,1% HDP | 2,8% | 2,9% |
*Vrátane vplyvu dôchodkovej reformy **Priemerná 12-mesačná inflácia ku koncu marca 2008 ***1,5% nad priemerom 3 najlepších krajín EÚ
| Obdobie | Pravdepodobnosť splnenia kritéria pre deficit verejných financií | Pravdepodobnosť splnenia kritéria pre infláciu | Pravdepodobnosť splnenia kritéria pre kurzovú stabilitu | Odhad kurzu SKK/EUR ku koncu roka 2007 | Odhad konverzného kurzu SKK/EUR* |
|---|---|---|---|---|---|
| 09/07 | 77% | 85% | 85% | 33,13 | 32,66 (11) |
| 08/07 | 81% | 86% | 90% | 32,78 | 32,51 (13) |
| 07/07 | 81% | 85% | 89% | 32,78 | 32,58 (12) |
| 06/07 | 79% | 85% | 88% | 32,68 | 32,44 (11) |
| 05/07 | 82% | 86% | 88% | 32,68 | 32,39 (14) |
| 04/07 | 79% | 86% | 89% | 32,68 | 32,34 (14) |
| 03/07 | 80% | 86% | 88% | 32,65 | n |
| 02/07 | 80% | 83% | 88% | 33,74 | n |
| 01/07 | 79% | 83% | 89% | 33,91 | n |
| 12/06 | 79% | 72% | 88% | 33,92 | n |
| 11/06 | 76% | 72% | n | n | n |
| 10/06 | 71% | 63% | n | n | n |
| 09/06 | 66% | 61% | n | n | n |
n – údaj nebol zisťovaný *V zátvorke je uvedený počet analytikov, ktorí zadali svoje odhady.
Pripájame komentáre niektorých účastníkov prieskumu:
Eugen Jurzyca, INEKO
Aj po informáciách o zvýšení nášho deficitu zo strany Eurostatu je osud vstupu do Eurozóny v premiérových rukách. Namiesto priehľadnej snahy o krátkodobé zvýšenie rozpočtových príjmov (PPP, pokles a následný nárast odvodov do druhého piliera, „zdanenie“ bánk) môže zvýšiť pravdepodobnosť zavedenia Eura vyhlásením, že po roku 2008 budú štátne výdavky rásť ešte pomalšie, než v pripravovanom rozpočte a to vzhľadom na očakávaný pokles hospodárskeho rastu. Preferencie mu možno poklesnú, ale narastie dôveryhodnosť v očiach zahraničných makroekonómov. Jeho aj Slovenska.
Elena Kohútiková, VÚB
Kritérium verejných financií je i napriek nejasnej situácie ohľadom započítavania iných, ako doteraz predpokladaných faktorov do deficitu verejných financií splniteľné. Samozrejme, vyžaduje si to mimoriadne citlivý prístup k stanovovaniu priorít financovaných z verejných zdrojov a termínov ich napĺňania. Bez ohľadu na to, že teraz máme pred sebou hodnotiace obdobie pre splnenie tohto maastrichtského kritéria, rozumný a opatrný prístup k zadlžovaniu sa verejného sektora je mimoriadne dôležitý pre udržanie dlhodobého rastu ekonomiky a rozvoj podnikateľskej sféry. Postupne znižujúce sa zadlžovanie verejného sektora je možné dosiahnuť aj dôslednejším zapojením vnútorných rezerv, ktoré jednotlivé súčasti verejných financií v sebe majú a teda neorientovať sa len na rozširovanie požiadaviek na zvýšenie disponibilných zdrojov.
Juraj Kotian, Erste Bank Viedeň
Formálne by s plnením kritéria za rok 2007 nemal byť problém. Pri hodnotení udržateľnosti však môže byť komisia veľmi kritická, pokiaľ by bol deficit znížený len formálne a prevažne dočasnými opatreniami alebo za cenu tvorby vyšších deficitov v budúcnosti. Zníženie druhého dôchodkového piliera je presne jedným z takýchto opatrení, ktoré krátkodobo zníži deficit v súčasnosti ale na úkor tvorby deficitu v Sociálnej poisťovni v strednodobom horizonte.
Anton Marcinčin, Svetová banka
Problémom nebude splniť kritérium 3% deficitu verejných financií, ale kritérium udržateľnosti. Žiaľ, väčšina súčasných politík sa zdá byť namierená na krátkodobé úspory na úkor nárastu dlhodobých záväzkov, kým štrukturálne reformy sa pomaly rozplývajú.
Miroslav Plojhar, JP Morgan Praha
Splneni kriteria v puvodnim zneni bylo velmi pravdepodobne. Avsak zacne-li Eurostat hybat s definici, jak se rozpoctovy schodek pocita, meni se pravidla hry a klesa pravdepodobnost uspesneho projiti testem.
Ján Tóth, ING Bank
Posledné iniciatívy ohľadne PPP projektov, štátnej elektrárne ale aj krátkodobého oslabenia 2. piliera spochybňujú ukazovateľ udržatelnosti verejných financií.
Vladimír Tvaroška, bývalý štátny tajomník MF SR
Aj napriek postoju Eurostatu má vláda dostatok možností ako udržať tohtoročný deficit pod tromi percentami. Okrem prekročenia daňových príjmov vláde pomôže aj nečerpanie EÚ fondov a úspora úrokových výdavkov.
Elena Kohútiková, VÚB
Posledné mesiace nám ukázali, ako je dôležité stanovovať si pomerne náročné ciele v oblasti cenovej stability. Výška kritéria sa znižovala z mesiaca na mesiac – žiaľ, je to hlavne spôsobom konštrukcie tohto kritéria – a preto je potrebné dôsledne sledovať, či v ekonomike nevznikajú nejaké nepredvídané vplyvy, ktoré by mohli mať vplyv na vývoj našej inflácie. Zatiaľ sa zdá, že splneniu kritéria nestojí nič v ceste i v situácii, keď sa jeho hranica stáva náročnejšou – oproti 2,9 % ešte pred pár mesiacmi je to dnes úroveň 2,6%. Vďaka racionálne postavenému inflačnému cieľu NBS sa dosiahnutie splnenia cieľa cenovej stability stáva hlavne po augustových výsledkoch HICP veľmi reálnym.
Juraj Kotian, Erste Bank Viedeň
Momentálny vývoj inflácie nasvedčuje hladké plnenie kritéria, i keď v čase hodnotenia môže byť inflácia práve na miernom vzostupe, čo môže sťažiť vyjednávaciu pozíciu ohľadne udržateľnosti plnenia kritéria. Napriek tomu, že dlhodobé plnenie prísneho inflačného kritéria konvergujúcej ekonomiky pri fixnom kurze je prakticky nemožné, nemyslím si, že práve udržateľnosť inflácie by sa stala reálnym dôvodom zablokovania prijatia eura.
Anton Marcinčin, Svetová banka
Regulácia cien, zvlášť otázka nezávislosti úradu regulujúceho sieťové odvetvia sa môže stať vážnou prekážkou vstupu do eurozóny.
Miroslav Plojhar, JP Morgan Praha
Vzhledem k soucasnemu vyvoji, faktu, ze kriterium se pocita jako 12-mesicni klouzavy prumer a mezirocne stale silnejsi korune, ciselna hodnota na jare by mela byt hluboko pod maximalni hladinou kriteria. Nicmene, davam 90%-ni pravdepodobnost. ECB muze vznest namitky ohledne udrzitelnosti takto nizke miry inflace, bude-li chybet masivni posileni menoveho kurzu.
Marek Senkovič, Slovnaft
Kľúčovým pri posudzovaní tohto kritéria a i kritéria deficitu verejných financií nebude ani tak aktuálne dosiahnutá úroveň k termínu hodnotenia SR orgánmi EÚ ako najmä to, do akej miery sa bude politicky pristupovať k udržateľnosti týchto ekonomických veličín v budúcnosti. Pokiaľ bude EÚ spolu s ECB vnímať Slovensko z aspektu úctyhodnej dynamiky rastu HDP, ktorý zákonite prináša aj vyšší rast cien, ako krajinu, ktorá je na dobrej ceste rýchlo dobehnúť vyspelú časť EÚ, tak by nemala preceňovať faktor udržateľnosti nízkej inflácie. Rovnako tak by orgány EÚ a ECB mali byť zdržanlivé pri vyrieknutí pochybností ohľadne budúceho vývoja deficitnosti verejných financií na Slovensku zvlášť, keď viacerí členovia Eurozóny neboli a ani dodnes nie sú schopní plniť jedno či viac kritérií pre členstvo v EÚ, resp. neboli schopní realizovať napr. reformu dôchodkového systému. Slovensko by nemalo byť hodnotené iným meradlom, ako boli hodnotení súčasní členovia menovej únii, inak to bude mať negatívny signál i pre ostatné nové krajiny EÚ, ktoré majú ambíciu vstúpiť do Eurozóny, a ktoré súčasne pritom musia svojim vlastným občanom vysvetliť výhody zbavenia sa vlastnej národnej meny.
Ján Tóth, ING Bank
ECB môže žiadať dôkaz o udržatelnosti inflácie otázkami na cenovú reguláciu energií.
Vladimír Tvaroška, bývalý štátny tajomník MF SR
Slovensko bez pochýb a s veľkou rezervou splní „číselnú časť“ inflačného kritéria. Pod referenčnou úrovňou bude pravdepodobne slovenská inflácia aj podľa predikcií ku koncu roku 2008. Je však celkom zrejmé, že po prípadnom zafixovaní kurzu a súčasnom nastavení ekonomiky a vládnych politík bude inflácia v rokoch 2009 a 2010 výrazne narastať. Posúdenie udržateľnosti inflačného vývoja bude preto predmetom veľkej diskusie. A to aj vzhľadom na to, že súčasná nízka inflácia je vo veľkej miere spôsobená práve posilnením kurzu koruny, teda vplyvom, ktorý prijatím eura navždy zanikne.
Elena Kohútiková, VÚB
Vývoj v posledných mesiacoch „praje“ kurzovej stabilite. Napriek turbulenciám na medzinárodnej finančnej „scéne“ v posledných týždňoch i určitej krátkodobej reakcie – treba povedať, že miernej – na niektoré nejasnosti v konštrukcii deficitu verejného sektora, splnenie tohto kritéria máme na dosah. Samozrejme, pokiaľ nepríde k výrazným turbulenciám na medzinárodných finančných a kapitálových trhoch, resp. pokiaľ nepríde k nejakému neočakávanému negatívnemu impulzu v našom vnútornom ekonomickom vývoji.
Juraj Kotian, Erste Bank Viedeň
Aj iné centrálne banky intervenovali a v pomerne dosť veľkých objemoch počas svojho pobytu v ERM II a dnes majú euro. Preto je len málo dôvodov si myslieť, že by ECB mala objektívne výhrady voči pohybu kurzu a intervenciám NBS v režime ERM II. Na druhej strane ak by mali európske inštitúcie podozrenie, že ostatné kritéria boli splnené len formálne, tak kurzové kritérium je jediné, kde európske inštitúcie majú možnosť oprieť sa o pomerne vágnu definíciu „stability meny bez výraznejších pnutí“ a dať vláde ďalší rok-dva na preukázanie udržateľnosti.
Miroslav Plojhar, JP Morgan Praha
V pripade tohoto kriteria se asi nejvice ukaze, jak zdatna je NBSka v diplomacii uvnitr ECB. Kurz koruny velmi pravdepodobne zustane v mezich ERM-2. Nicmene aktivita na devizovem trhu na jare muze byt brana jako poruseni kriteria. Predstavitele NBSky se take pomerne casto vyjadruji ke kurzu koruny, i kdyz to po vstupu do ERM-2 nekolik mesicu odmitali s poukazem prave na pobyt koruny v ERM-2.
Vladimír Tvaroška, bývalý štátny tajomník MF SR
V porovnaní s pôvodnou centrálnou paritou slovenská koruna výrazne posilnila. Ak by mal byť konverzný kurz určený na súčasnej alebo ešte na silnejšej úrovni, splnenie kritéria kurzovej stability možno veľmi ľahko spochybniť. Toto kritérium nie je jednoznačne definované a Slovensko nebude môcť použiť ani argument „rovnakého zaobchádzania“, pretože nijaká iná krajina v minulosti nezaznamenala tak výrazný rozdiel konverzného kurzu oproti východiskovej centrálnej parite. Pri nedôvere voči hospodárskej politike slovenskej vlády môžu európske inštitúcie veľmi jednoducho využiť na zamietnutie žiadosti Slovenska na vstup do eurozóny práve toto kritérium.
Zoznam účastníkov prieskumu za september 2007:
Informácie o prieskume poskytne:
Peter Goliaš
analytik INEKO
golias@ineko.sk
Tel: 02 / 5341 1020