Prieskum odhadov na plnenie Maastrichtských kritérií (10.1.2008)
Dátum: 09.01.2008
Analytici veria prijatiu eura na 78%
Pravdepodobnosť prijatia eura od roku 2009 stúpla z novembrových 75% na súčasných 78%. Vrátila sa tak na doteraz najvyššiu úroveň z vlaňajšieho leta. Prispelo k tomu najmä pokračovanie v zlepšovaní hospodárenia štátu v porovnaní s očakávaniami. Vyplýva to z prieskumu, v ktorom INEKO v spolupráci s Klubom ekonomických analytikov (KEA) skúma názory odborníkov na prijatie eura.
Verejné financie by mali podľa najnovších odhadov skončiť v deficite za minulý rok vo výške 2,5% HDP, čo je výrazne pod 3-percentným kritériom. Pravdepodobnosť splnenia kritéria tak stúpla na rekordnú úroveň 90%. Najrizikovejším ostáva plnenie inflačného kritéria, kde pravdepodobnosť klesla na 80%. Hlavným dôvodom sú pretrvávajúce obavy o udržateľnosť nízkej inflácie po prechode na novú menu.
Najnovšieho prieskumu sa zúčastnilo 23 ekonomických analytikov, z nich devätnásť verí v prijatie eura v stanovenom termíne a štyria neveria.
Osemnásti analytici odhadli aj konverzný kurz, pri ktorom by sa mohli zamieňať koruny za eurá. Z priemeru ich odhadov vyšiel kurz 32,64 SKK/EUR. Odhady sa pohybovali v rozpätí od 31,50 SKK/EUR do 33,25 SKK/EUR.
Do vzorky respondentov pribudli v porovnaní s novembrom štyria analytici, odpovede dvoch sme v stanovenom termíne nedostali.
Zhrnutie výsledkov prieskumu (priemerné odhady):
| Obdobie | Počet účastníkov | Názor na vstup do eurozóny od 1.1. 2009 (áno : nie) | Pravdepodobnosť prijatia eura od 1.1.2009 | Deficit verejných financií za rok 2007* | Inflácia v rozhodujúcom období** | Referenčná inflácia*** |
|---|---|---|---|---|---|---|
| 12/07 | 23 | 19 : 4 | 78% | 2,5% HDP | 2,1% | 2,8% |
| 11/07 | 21 | 18 : 3 | 75% | 2,6% HDP | 2,0% | 2,8% |
| 10/07 | 19 | 17 : 2 | 71% | 2,8% HDP | 1,9% | 2,7% |
| 09/07 | 16 | 13 : 3 | 70% | 2,9% HDP | 1,8% | 2,6% |
| 08/07 | 15 | 14 : 1 | 77% | 2,8% HDP | 1,9% | 2,7% |
| 07/07 | 14 | 13 : 1 | 78% | 2,8% HDP | 1,9% | 2,7% |
| 06/07 | 16 | 15 : 1 | 76% | 2,9% HDP | 2,0% | 2,7% |
| 05/07 | 18 | 17 : 1 | 77% | 2,9% HDP | 2,0% | 2,7% |
| 04/07 | 18 | 17 : 1 | 76% | 2,9% HDP | 2,0% | 2,8% |
| 03/07 | 18 | 17 : 1 | 76% | 2,9% HDP | 2,1% | 2,8% |
| 02/07 | 21 | 20 : 1 | 74% | 2,9% HDP | 2,1% | 2,8% |
| 01/07 | 20 | 17 : 3 | 72% | 2,9% HDP | 2,1% | 2,8% |
| 12/06 | 15 | 12 : 3 | 66% | 2,9% HDP | 2,3% | 2,8% |
| 11/06 | 22 | 16 : 6 | 64% | 3,0% HDP | 2,5% | 2,9% |
| 10/06 | 20 | 11 : 9 | 56% | 3,0% HDP | 2,8% | 2,9% |
| 09/06 | 20 | 10 : 10 | 52% | 3,1% HDP | 2,8% | 2,9% |
*Vrátane vplyvu dôchodkovej reformy **Priemerná 12-mesačná inflácia ku koncu marca 2008 ***1,5% nad priemerom 3 najlepších krajín EÚ
Priemerné odhady plnenia Maastrichtských kritérií:
| Obdobie | Pravdepodobnosť splnenia kritéria pre deficit verejných financií | Pravdepodobnosť splnenia kritéria pre infláciu | Pravdepodobnosť splnenia kritéria pre kurzovú stabilitu | Odhad kurzu SKK/EUR ku koncu roka 2007 | Odhad konverzného kurzu SKK/EUR* |
|---|---|---|---|---|---|
| 12/07 | 90% | 80% | 93% | n | 32,64 (18) |
| 11/07 | 85% | 81% | 93% | 32,98 | 32,63 (17) |
| 10/07 | 78% | 85% | 88% | 33,02 | 32,61 (15) |
| 09/07 | 77% | 85% | 85% | 33,13 | 32,66 (11) |
| 08/07 | 81% | 86% | 90% | 32,78 | 32,51 (13) |
| 07/07 | 81% | 85% | 89% | 32,78 | 32,58 (12) |
| 06/07 | 79% | 85% | 88% | 32,68 | 32,44 (11) |
| 05/07 | 82% | 86% | 88% | 32,68 | 32,39 (14) |
| 04/07 | 79% | 86% | 89% | 32,68 | 32,34 (14) |
| 03/07 | 80% | 86% | 88% | 32,65 | n |
| 02/07 | 80% | 83% | 88% | 33,74 | n |
| 01/07 | 79% | 83% | 89% | 33,91 | n |
| 12/06 | 79% | 72% | 88% | 33,92 | n |
| 11/06 | 76% | 72% | n | n | n |
| 10/06 | 71% | 63% | n | n | n |
| 09/06 | 66% | 61% | n | n | n |
n – údaj nebol zisťovaný *V zátvorke je uvedený počet analytikov, ktorí zadali svoje odhady.
Pripájame komentáre niektorých účastníkov prieskumu:
Kritérium verejného deficitu
Elena Kohútiková, VÚB
Mimoriadne vysoký rast ekonomiky v roku 2007 napriek typickému decembrovému zhoršeniu pozície štátneho rozpočtu vytvoril veľmi priaznivé podmienky na zníženie plánovaného deficitu štátneho rozpočtu. A tak aj celkový deficit verejných financií má práve vďaka lepšiemu hospodáreniu štátu predpoklad dosiahnuť lepšie výsledky, ako bol pôvodný predpoklad pri schvaľovaní štátneho rozpočtu pre rok 2007.
Viliam Pätoprstý, UniCredit Bank
Pozitívnejšie hospodárenie štátu v hotovostnej metodike zväčšuje bezpečnostný vankúš. Jedinou neznámou tak prakticky ostávajú ostatné zložky verejného okruhu, ani tie by však nemali priniesť negatívne prekvapenie.
Eva Sárazová, Poštová banka
Zverejnený deficit štátneho rozpočtu potvrdzuje, že Sovensko by za rok 2007 nemalo mať problém s plnením trojpercentnej maastrichtskej podmienky a to dokonca s väčšou rezervou, ako sa pôvodne očakávalo. Rozpočtové parametre plánované na ďalšie roky by mali postačiť na to, aby nás kompetentné európske orgány pozitívne hodnotili aj po stránke udržateľnosti či znižovania deficitu verejných financií v budúcnosti. Aj napriek dobrým “percentám” v súčasnosti by však vláda v čase výrazného ekonomického rastu mala mať snahu hospodáriť čo najefektívnejšie a vytvárať tak rezervy na časy, kedy už ekonomika nebude rásť až tak rýchlym tempom.
Kritérium inflácie
Elena Kohútiková, VÚB
Inflácia sa vyvíja mierne negatívnejšie ako boli pôvodné odhady, a to predovšetkým kvôli neočakávane vysokému rastu cien potravín a surovín na medzinárodných trhoch. Napriek tomu som presvedčená, že inflačné kritérium sme schopní plniť. V prospech jeho splnenia hovorí to, že na spotrebiteľskom trhu s potravinárskymi výrobkami je pomerne vysoká konkurencia, vďaka ktorej dopad rastu cien na Slovensku nebol taký výrazný ako v iných krajinách, v ktorých nie je tak rozvinutý trh. Na druhej strane charakter našej ekonomiky a našej spotreby je stále veľmi závislý od cien surovín a tam súčasný vývoj môže mať výraznejší dopad na našu cenovú hladinu. Vďaka veľkej konkurencii na trhu obchodovateľných tovarov by tento dopad nemal ohroziť plnenie kritéria a mali by sme ho splniť s dostatočnou rezervou. Splneniu inflačného kritéria napomôže i nižšia zadlženosť verejného sektora oproti pôvodným očakávaniam a racionálny mzdový vývoj.
Anton Marcinčin, Svetová banka
Kameňom úrazu ostáva nekonzistentnosť vyhlásení a akási nečinnosť vlády SR, ktorá nahráva možnému politickému odmietnutiu prijatia Slovenska za člena eurozóny. Udržateľnosť inflácie a snáď aj kurzová stabilita môžu poslúžiť ako formálne dôvody. Pozitívne nevplýva ani odkladanie prijatia eura v iných nových členských štátoch.
Viliam Pätoprstý, UniCredit Bank
Pravdepodobnosť kladného posúdenia udržateľnosti inflácie zo strany ECB a EK sa podľa môjho názoru zvýšila. Prispieva k tomu najmä intenzívnejšia komunikácia zúčastnených strán.
Eva Sárazová, Poštová banka
Slovensko, a to aj napriek vyšším cenám v posledných mesiacoch, inflačné kritérium plní a očakávam, že ho s viac ako polpercentnou rezervou bude plniť aj v marci 2008. K technickému plneniu kritéria by nemali pomôcť len inflačne nízke letné mesiace, ale taktiež zvýšenie kriteriálnej hranice, keďže inflácia rastie v rámci celej EÚ. Otáznik však naďalej visí nad udržateľnosťou dobrých čísiel inflácie v budúcnosti, respektíve po vstupe Slovenska do eurozóny. Je totiž otázne, aké úrovne inflácie budú považovať kompetentné európske orgány v prípade Slovenska po potenciálnom prijatí eura za postačujúce.
Kritérium kurzovej stability
Elena Kohútiková, VÚB
Kurz slovenskej koruny sa vyvíja v súlade s kurzovým kritériom a kopíruje veľmi pozitívny ekonomický rast krajiny, ako i racionálnu hospodársku politiku. Neočakávam žiadne zásadnejšie problémy pri hodnotení plnenia kritéria kurzovej stability, nakoľko kurzový vývoj bol stabilný iba s občasnými zásahmi centrálnej banky. Tieto zásahy boli okrem jednej výnimky orientované proti nadmernému zhodnocovaniu kurzu, ktoré bolo spôsobené vývojom na medzinárodných finančných a kapitálových trhoch a situáciou v regióne, a nie vnútornými faktormi. Tieto intervencie boli, podľa môjho názoru, v súlade s podmienkami kurzovej stability v rámci ERM II.
Eva Sárazová, Poštová banka
Slovensko sa počas viac ako 2-ročného obdobia stále pohybuje v určenom fluktuačnom pásme ERM II. Aj napriek tomu, že určité opatrenia s cieľom udržať korunu v „dobrom pásme“ už centrálna banka pomocou intervencií uskutočnila, s hodnotením kritéria kurzovej stability by Slovensko nemalo mať problém. V súčasnosti sa v súvislosti s centrálnou paritou čoraz viac objavujú úvahy o jej ďalšej možnej zmene. V prípade, že by slovenská koruna pokračovala v posilňovaní a teda aj vo vzďaľovaní sa od súčasnej parity, jej ďalšiu revalváciu nemožno vylúčiť. K revalvácii centrálnej parity by tak mohlo prísť krátko pred určením konverzného kurzu a na tejto úrovni by nakoniec konverzný kurz aj mohol byť určený. Na druhej strane sa však môže stať, že centrálna parita už zostane bez zmeny a konverzný kurz sa určí na trhovej úrovni. Či už k revalvácii príde alebo nie, vzhľadom na dobrý ekonomický vývoj Slovenska je ešte posilňovanie koruny do jari tohto roka veľmi reálne.
Zoznam účastníkov prieskumu za december 2007:
- Blaščák Mário, Allianz – Slovenská DSS
- Čechovičová Silvia, ČSOB
- Gábriš Marek, ČSOB
- Hagara Eduard, ING Bank
- Jurzyca Eugen, INEKO
- Kohútiková Elena, VÚB
- Koršňák Ľubomír, UniCredit Bank
- Kovalčík Ján, Trend Analyses
- Lenko Martin, VÚB
- Marcinčin Anton, Svetová banka
- Mušák Michal, SLSP
- Ondriska Pavol, ING DSS
- Pažitný Peter, Health Policy Institute
- Pätoprstý Viliam, UniCredit Bank
- Plojhar Miroslav, JP Morgan Praha
- Prega Róbert, Tatra banka
- Sárazová Eva, Poštová banka
- Senkovič Marek, Slovnaft
- Šrámková Lucia, ING Bank
- Štefanides Zdeno, VÚB
- Tóth Ján, ING Bank
- Tvaroška Vladimír, Bývalý štátny tajomník MF SR
- Zlacký Vladimír, Ernst & Young
Informácie o prieskume poskytne:
Peter Goliaš
analytik INEKO
golias@ineko.sk
Tel: 02 / 5341 1020