Dátum: 15.07.2010
Charakteristika opatrenia:
Iba niekoľko dní predtým, ako začal platiť nový zákon o nakladaní s majetkom miest a obcí, schválili poslanci mestského zastupiteľstva v Nitre predaj niekoľkých budov v centre mesta bez verejnej súťaže. Mestské zastupiteľstvo odobrilo aj výmenu vzácnej kultúrnej pamiatky (za prenájom ktorej má mesto pravidelný mesačný príjem) za bývalú elektrickú rozvodňu, ktorá patrí súkromnému podnikateľovi. Ten má mestu za pamiatku doplatiť ešte okolo pol milióna eur. Podľa viacerých realitných agentov má však zrekonštruovaná pamiatka v centre mesta podstatne vyššiu hodnotu, rovnako ako nehnuteľnosti, ktoré poslanci odsúhlasili predať bez verejnej súťaže.
Komentár:
Respondenti vnímali predmetné opatrenie výrazne negatívne, s najväčšou pravdepodobnosťou poukazujúce na skorumpované prostredie v nitrianskej samospráve, zrejme vrátane politickej dohody na podelení si kšeftov medzi jednotlivými politickými stranami v zastupiteľstve.
Podľa Martina Šustra, ekonóma Národnej banky Slovenska (NBS), bez ohľadu na to, odkedy platí zákon, mesto by malo pri správe majetku konať transparentne a zodpovedne. Predaj bez súťaže vzbudzuje pochybnosti o motiváciách aj efektívnosti bez ohľadu na to, aké sú podmienky transakcie. Podozrenie, že mesto predalo majetok pod cenu už nie je možné potvrdiť či vyvrátiť kým pri súťaži je automatický výber najlepšej ponuky. Priťažujúcou okolnosťou je, že išlo o predaj kultúrnej pamiatky, ktorej zachovanie je v rukách súkromného majiteľa menej isté, než by tomu bolo vo vlastníctve samosprávy.
Dušan Sloboda vyjadril názor, že ak samospráva predáva bez súťaže, koná netransparentne a nehospodárne, keďže znižuje možné výnosy z predaja a oberá tak mestský rozpočet o príjmy. Samospráva mesta Nitra podľa neho ukážkovo predviedla príklad, ako samosprávy dokážu okrádať svojich občanov. Peniaze, ktoré mohlo mesto utŕžiť, ak by predávalo svoj majetok súťažne (napr. prostredníctvom elektronickej aukcie) za trhové ceny, budú v pokladnici Nitry nakoniec chýbať a samospráva buď zvýši miestne dane alebo bude musieť oželieť mnohé investície, ktoré by mohli slúžiť občanom. Je absurdné, že slovenské samosprávy požadujú od štátu ďalšie a ďalšie financie s odôvodnením ich potreby v čase krízy, keď je evidentné, že s tým balíkom, ktorý majú k dispozícii dnes, zaobchádzajú často horšie ako zlodeji s lupom. Mnohé samosprávy na Slovensku svojím konaním potvrdzujú, že nemajú morálny nárok na žiadne ďalšie daňové príjmy zo štátneho rozpočtu dovtedy, kým si nepoupratujú vo vlastných radoch a nezačnú s našimi daňami narábať zodpovedne a poctivo.
Aj podľa Jozefa Čavojca sa dalo čakať, že niektoré mestá a obce sa poponáhľajú s predajom majetku. Novela zákona o majetku obcí je síce dobrá, ale nezabráni netransparentnému predaju obecného majetku. Zastupiteľstvo má možnosť výnimky v prípadoch hodných osobitného zreteľa a fakt, že za priamy predaj musia hlasovať tri pätiny prítomných poslancov, nie je podľa jeho názoru dostatočnou zárukou.