Dátum: 15.07.2010
Charakteristika opatrenia:
Mená a adresy neplatičov vyvesili v Levoči na mestskej tabuli, uverejnili v Levočskom mesačníku a na internete. Odsúhlasili to poslanci levočského zastupiteľstva. Podľa názoru mesta to zákon povoľuje. Hoci sa neplatiči hnevajú, mestská pokladnica sa začala plniť rýchlejšie. Mesto registruje zhruba 15 % nárast vyrovnávania dlhov.
Na tabuli hanby na mestskom úrade sa ocitli osoby, ktoré dlhujú mestu za daň z nehnuteľnosti či za odvoz komunálneho odpadu viac ako 5-tisíc korún a firmy s dlhom presahujúcim hranicu 50-tisíc korún. Levočania dlhujú mestu na daniach z nehnuteľnosti približne 12 miliónov, výška nedoplatkov za zber a likvidáciu komunálneho odpadu je 5 miliónov.
Komentár:
Opatrenie hodnotila prevažná väčšina respondentov ako správne a odvážne rozhodnutie, ktoré na Slovensku historicky funguje.
Eugen Jurzyca: Výborne a konečne. Najnesociálnejšia vec u nás je falošné sociálne cítenie. Doplácajú naň všetci. Požiera možnosti solidarity plazivo a neviditeľne. Časť verejnosti verí (a časť politikov to tým pádom hovorí), že vymáhanie dlhov je nesociálne. Na tom sa ale priživujú a bohatnú už roky mnohí „úspešní“ ľudia a mnohé bohaté firmy. Ľuďom v núdzi treba pomôcť, nie však tak, že sa nebudú vyberať napríklad dane, povinné poistné, či koncesionárske poplatky tvrdo. Tolerancia v tomto smere práve naopak vedie k tomu, že na pomoc tým najslabším nemá spoločnosť dosť peňazí. A samozrejme, zvýhodňuje špekulantov na úkor lojálnych občanov, čo vedie ku tvorbe morálky typickej pre neúspešné spoločnosti.
Podľa Vladimíra Pirošíka, advokáta, spolupracovníka TIS a zároveň poslanca MsZ v Banskej Bystrici je „tabuľa hanby“ niečo, čo na Slovensku historicky funguje. Pri tejto príležitosti upozorňuje na jednu chybu v zákone o správe daní a poplatkov: zatiaľ čo štát zverejňuje zoznam najväčších dlžníkov povinne (§ 23b ods. 2), samosprávy tak nemusia robiť povinne, ale iba vtedy, ak tak uznajú za vhodné (§ 23b ods. 5). Následkom potom je, že napr. Levoča a pár ďalších samospráv zoznam dlžníkov zverejňuje, ale absolútna väčšina slovenských obcí a miest to nerobí.
Aj Juraj Gallo si myslí, že ide o odvážne rozhodnutie, ale podľa neho je v tomto prípade dôležitý hlavne výsledok, ktorý sa, podľa všetkého, dostavuje. Mesto na svoje kompetencie potrebuje finančné prostriedky a je jeho povinnosťou využiť všetky dostupné nástroje na to, aby vymohlo svoje pohľadávky. Predpokladá, že opatrenie prinesie osoh všetkým obyvateľom mesta.