Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den, chcela by som Vas poprosit, nemali by ste cas sa mi na nieco pozriet? Sef NOU Jozef Dolinsky ma firmu ONCO – Consult. Je tam spolocnikom (v minulosti bol plnym, teraz mensinovym) vo firme je vacsinovy akcionar cyprska spolocnost Konatelkou firmy je Dolinskeho podriadena. Chcela by som Vas poprosit, je to standardne? Dolinsky hovori, ze ked sa stal riaditelom NOU, vzdal sa postu konatela. Firmu si zalozil kvoli vedckej, konzultacnej a prednaskovej cinnosti, je to standardne? Ako hodnotite, ze riaditel NOU ma firmu s cyperskou spolocnostou? Je to podla vas problem?
Odpoveď Dušana Zachara:
Postup pána Dolinského – vzdanie sa konateľstva a ponechanie si pozície spoločníka vo firme – je síce v súlade so zákonom, avšak namieste sú otázky, z akého dôvodu je vo firme cyperská spoločnosť, ako aj fakt, že funkciu konateľa prevzala Dolinského priama podriadená – vedúca pracovníčka jeho sekretariátu ako riaditeľa NOÚ. To samozrejme vyvoláva rôzne pochybnosti, ktoré by mal pán riaditeľ vysvetliť. Je otázne, či riaditeľ NOÚ nevplýva cez svoju podriadenú a zároveň konateľku manažérsky na firmu ONCO – Consult, čo by bolo proti duchu zákona.
Otázka (Sabína Nagyová, Pravda)
Dobrý deň, obraciam sa na Vás s prosbou o poskytnutie vyjadrenia. Ide o protikorupčné linky zriadené v štátnych nemocniciach. Zisťovali sme, aká je situácia s týmito linkami a či sú zo strany pacientov využívané. Viaceré nemocnice nám potvrdili, že neevidujú žiadne sťažnosti od spustenia linky. Dokonca jedna z nemocníc nám odpísala, že mala tri podania, no ani jednu nepostúpila polícii, nakoľko ich vedenie nemocnice vyhodnotilo ako neopodstatnené.
Odpoveď Dušana Zachara:
Korupcia v zdravotníctve je bezosporu veľmi pálčivým problémom na Slovensku, najmä tá veľká, odohrávajúca sa mimo vzťahu lekár – pacient.
Systémovým a najúčinnejším prvkom je nahlasovať korupciu na políciu, ktorá má zákonné páky na to, aby kauzu dotiahla do nejakého záveru. Nemocnice sú často v konflikte záujmov a neviem si moc predstaviť, pre koho by bolo vhodné sa obracať na protikorupčnú linku nemocnice na úkor kontaktovania polície. Nemocnica musí tak či tak podnet posunúť na preskúmanie polícii, takže ísť na to takouto obkľukou je zbytočné. Avšak zriadenie protikorupčného mailu či telefonickej linky pravdepodobne nič nestojí, alebo len zanedbateľné prostriedky, takže to nie je z hľadiska nákladov podstatné a možno tam niekto raz za čas s nejakým oprávneným podnetom zablúdi. A v takom prípade je to potom prínosom, hoci zanedbateľným. Prínosom môže byť už aj len určité posolstvo, že korupcia nám vadí. Aj keď reálne kroky, ktoré sú často v absolútnom protiklade s týmto posolstvom, ho potom negujú. Prezentovať protikorupčné linky ako účinný nástroj v boji proti korupcii je prisilná káva.
Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den, chcela by som Vas poprosit o odpovede na par otazok. Niektore skoly (najma s nie klasickym sposobom vyucovania) kritizuju vase hodnotenie skol. Najma pre kriteria, ktore ste mali. Napr hovoria, ze ukazujete, ktore skoly veedia lenpsie naucit deti ucit sa tak, aby vedeli spravne odpovedat na testove otazky.
Odpoveď Petra Goliaša:
väcsinu odpovedi najdete tu a tiez tu. A este pridavam par mojich odpovedi z nedavnej diskusie na FB:
(Rebricky) mozu byt pomockou pre rodicov pri vybere skoly a dobrym nastrojom na rozprudenie diskusie o kvalite skol a sposoboch jej merania a zdokonalovania metodiky. Ak by sa skoly riadili nasimi rebrickami, mali by sa snazit co najlepsie naucit deti matematiku, slovencinu a na strednych skolach aj cudzie jazyky a sucasne by sa mali snazit dosahovat co najlepsie mimoriadne vysledky v sutaziach a na strednych skolach aj mat co najmenej nezamestnanych absolventov. Ak to niektora skola nepovazuje za priority, moze sa pokusit presvedcit rodicov, ze ine cinnosti su pre ich deti dolezitejsie.
Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, zajtra, v utorok 15.12. 2015, robím do novín článok o tom, aké scenáre vývoja možno teraz, keď prezident nepodpísal zákon, očakávať v prípade platov sestier a ostatných zdravotníkov. Zaujímal by ma na to váš názor.
Odpoveď Dušana Zachara:
Prezident vrátil zákon z dôvodu, že nepovažoval za dostatočnú rozpočtovú garanciu zvyšovania platov zdravotníckych pracovníkov. Zároveň ocenil snahu zákonodarcu, že rozšíril úpravu minimálnych mzdových nárokov aj na ďalších zdravotníckych pracovníkov, takže predpokladám, že sa s duchom zákona, teda zavedením špeciálnych minimálnych miezd pre zdravotníkov, stotožňuje. My v INEKO sa naopak so zavádzaním minimálnych mzdových nárokov pre zdravotníckych pracovníkov nestotožňujeme.
Náš dlhodobý názor je, že ani lekári, ani sestry a ostatní zdravotnícki pracovníci by nemali mať špeciálne sektorové zákony upravujúce ich minimálne mzdové nároky, ale mali by byť adekvátne odmeňovaní na základe meranej a zverejňovanej kvality ich odvedenej práce pri súčasnom rešpektovaní ekonomických možností toho-ktorého zdravotníckeho zariadenia. Minimálne mzdové nároky v zdravotníctve, ako aj automatická valorizácia platov podľa odpracovaných rokov totižto deformujú motivácie aktérov a predstavujú prekážky pre efektívne používanie vzácnych zdrojov na liečenie chorých. A napokon, pri každej férovej verejnej diskusii o raste platov by nemal absentovať aj pohľad, čo za tie peniaze dostávame. Začnime sa baviť aj o tom.
Neviem predpovedať, čo sa stane, avšak myslím si, že záujmom SMER-u bude čo najrýchlejšie schválenie zákona, keďže nátlaková akcia sestier je zatiaľ rozpačitá, avšak zároveň ju treba brať do úvahy, najmä ak by s približujúcimi sa voľbami ešte nabrala na sile. Navrhovaný zákon s minimálnymi mzdami pre zdravotníkov je zlý a prípadné ústupky sestrám by ho ešte zhoršili.
Otázka (Martin Sliz, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, poprosil by som o reakciu, aké pozitívne a negatívne momenty ste zaznamenali za rok vládnutia Iva Nesrovnala na pozícii primátora?
Odpoveď Petra Goliaša:
Pozitivom je snaha o riesenie financnych problemov magistratu posilnenim vlastnych prijmov z dane z nehnutelnosti ako aj snaha o zavedenie parkovacej politiky. Negativom je zakulisne rozhodovanie v personalnych otazkach, ktore prebiehalo mimo vyberovych komisii a je v rozpore s cielom efektivne riadit magistrat.
Otázka (Martin Odkladal, aktuality.sk)
Dobrý deň, na základe nášho telefonického rozhovoru vám posielam otázky.
Odpoveď Dušana Zachara:
Pre Slovensko by bolo prínosom, keby chceli vstúpiť na náš zdravotnícky trh aj ďalšie súkromné subjekty, nakoľko veríme, že konkurenciou, a teda fungujúcou súťažou sa dá docieliť kvalitnejšie a efektívnejšie zdravotníctvo. V súčasnosti má v slovenskom zdravotníctve výrazne najsilnejší vplyv štát. Táto dominancia nášmu zdravotníctvu neprospieva. Ak by podobné dominantné postavenie na trhu získal nejaký súkromný subjekt, predstavovalo by to zvýšené riziko zneužitia tohto postavenia a vzniku monopolnej renty, a teda spoločenskej neefektívnosti. Regulačné orgány by mali na to upozorňovať a konať v prípade zneužitia dominantného postavenia akéhokoľvek subjektu. Podobne nebezbečný je aj oligopol (trh, v ktorom dominuje malý počet konkurujúcich si subjektov).
Ak však na trhu existuje súťaž a kvalitná regulácia prostredia, vrátane merania a zverejňovania kvality a efektívnosti poskytovaných služieb, nemusí ani vertikálna integrácia (vlastníctvo poisťovne, lekární a nemocníc jedným súkromným subjektom) predstavovať príliš veľké riziko pre spoločnosť. Naopak, môže prinášať na trh rôzne inovácie, ktoré umožňuje táto integrácia. Ak však tomu tak nie je, može predstavovať aj vertikálna integrácia zvýšené riziko zneužívania dominantného postavenia.
Pozitívne by som hodnotil investície do obnovy nemocníc a výstavbu novej nemocnice v Michalovciach, tlak na efektívne hospodárenie, elektronizáciu služieb pre pacientov a zdravotníkov, podporovanie generickej preskripcie a tiež zverejňovania dát, ktorými sa dá merať kvalita a efektívnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti (pozn.: Dôvera podporuje náš projekt i-health.sk a portál nemocníc nemocnice.ineko.sk). Negatívne vnímam nejasnú predchádzajúcu vlastnícku štruktúru Dôvery, ako aj to, že akcionári využili nedokonalosť našej legislatívy a vyplatili si dopredu, bez nutnosti zdanenia vyše 400 mil. eur.
Otázka (Mária Hunková, TREND)
Dobry den, pripravujem temu o dlznikoch, ktori neplatia odvody do zdravotnej poistovne. Dovera v aprili ohlasila, ze dlznikom nebude uhradzat lieky a osetrenie o stomatologa. Podla mojich informacii to chce buduci rok rozsirit aj na neuhradzanie ZS u vsetkych lekarov a nemocniciach, pokial podje o odkladnu ZS. Okrem toho chce iniciovat zmenu legislativy, na zaklade ktorej by sa narok na uhradu len neodkladnej ZS rozsiril aj na fyzickej osoby alebo samostatne zarobkovo cinne osoby konatelov / statutarov PO. Moje otazky:
Odpoveď Dušana Zachara:
1. a 4.: Myslím si, že je to legitímne opatrenie, nakoľko poskytovanie zdravotnej starostlivosti nie je zadarmo a ten, kto z vlastnej viny neplatí zdravotné odvody a čerpá zdravotnú starostlivosť zneužíva solidaritu poctivých platcov a parazituje na nich. Ľudia si majú plniť svoje zákonné povinnosti a platenie zdravotných odvodov medzi ne patrí a legislatíva má zabraňovať možnostiam obchádzania tejto povinnosti, keď sa kreujú rôzne právne formy podnikania za účelom neplatenia alebo umelého znižovania výšky zdravotných odvodov. Určite nie je spravodlivé a správne, keď bohatí neplatia, alebo platia len mizivé zdravotné odvody.
2. a 3. Podľa oficiálnych údajov ÚDZS dosiahla v SR celková úspešnosť výberu poistného 97,4 %, pričom Dôvera má spomedzi zdravotných poisťovní dlhodobo najúspešnejší výber – za minulý rok napríklad dosiahla jej úroveň úspešnosti 99,1 %. Sú to relatívne dobré čísla, najmä pri Dôvere, avšak keď sa pozrieme na nominálne čísla, koľko eur sa nepodarí vyzbierať, tak je to nominálne obrovská suma a každé, hoci aj minimálne zlepšenie výberu poistného meraného v percentách prináša nezanedbateľné príjmy. Napríklad v minulom roku sa na Slovensku nepodarilo na zdravotných odvodoch vyzbierať takmer 106 miliónov eur, v roku 2013 až takmer 122 mil. eur. Len na porovnanie, výstavba novej PPP nemocnice v Bratislave by mala stáť približne 250 mil. eur.
Otázka (Ivana Švajdlenková, TASR)
Dobrý deň, chcela by som vás požiadať o zhodnotenie avizovaných opatrení strany Smer z tretieho sociálneho balíka, ktoré sa týkajú stavebníctva, konkrétne štartovacie byty pre mladých (5000 nájomných bytov pre mladých v obciach, financovné budú kombináciou štátnej dotácie a lacného úveru zo ŠFRB, na opatrenie pôjde 90 miliónov eur), učiteľské byty zadarmo (štát postaví 2000 nájomných bytov pre začínajúcich učiteľov za réžiu, financie štát poskytne vo forme jednorazovej dotácie na výstavbu takéhoto bytu vo výške 100 miliónov eur celkovo) a rekonštrukcie internátov (univerzity dostanú 50 miliónov eur na výstavbu a rekonštrukciu priestorov na bývanie pre 10.000 študentov).
Odpoveď Petra Goliaša:
Hllavnym problemom je, ze ide o jednorazove injekcie, pricom neexistuje ani naznak systemoveho riesenia. Takym by mohlo byt napriklad zavedenie narokovatelneho prispevku na byvanie pre vybrane skupiny obyvatelstva. Ludia by sami rozhodli, ci tieto peniaze pouziju na uhradu nakladov vo vlastnom alebo v najomnom byvani.
Nevyhodou jednorazovych injekcii je aj to, ze bude treba navrhnut kriteria, podla ktorych peniaze budu rozdelene. Ak by kriteria neboli objektivne a rozdelovanie by nebolo transparentne, vznika priestor pre klientelizmus pripadne aj korupciu.
V pripade studentskych internatov je nepochybne vo viacerych pripadoch potrebna ich obnova. Ak vsak vytvorime system, v ktorom stat raz za cas tuto obnovu zafinancuje, stratia skoly motivaciu investovat do obnovy priebezne z vlastnych zdrojov. Efektivnejsie by preto bolo deregulovat ceny za ubytovanie a adresne podporovat byvanie studentov zo socialne slabsieho prostredia.
Otázka (Jarmila Horáková, SME)
Dobry den, mohli by ste zaujat stanovisko k výhradám pani riaditelky Chlipíkovej zo ZŠ Nováky k vašmu aktualizovanému rebríčku škôl? Učitelia k nemu spustili velkú diskusiu vo váš neprospech.
Odpoveď Petra Goliaša:
Na našom portáli ponúkame verejne dostupné informácie o základných a stredných školách, ktoré existujú na národnej úrovni a hovoria o dosiahnutých výsledkoch žiakov alebo o podmienkach pre vyučovanie. Samozrejme, mnoho údajov na národnej úrovni neexistuje (napríklad výsledky niektorých súťaží), preto školám ponúkame možnosť uviesť na svojom profile ďalšie informácie, ktoré považujú za významné z pohľadu ich aktivít a výsledkov. Informácie o výsledkoch žiakov a podmienkach na vyučovanie podľa nás môžu pomôcť pri rozhodovaní o výbere školy, najmä by však mali pritiahnuť záujem verejnosti k diskusiám o kvalite škôl.
Myslíme si, že projektom pomáhame jednak rodičom a budúcim žiakom, ale aj samotným školám, pretože sa môžu porovnávať a motivovať k lepším výsledkom. Súčasne by sme radi vytvorili tlak na zbieranie a zverejňovanie ďalších údajov potrebných pre objektívnejšie hodnotenie. Ide napríklad o meranie pridanej hodnoty, platy absolventov stredných škôl, či informácie o úspešnosti žiakov pri prechode na vyšší stupeň vzdelávania.
V liste pani riaditeľka naznačuje, že školy často pracujú v nevhodných podmienkach a preto nemôžu dosahovať lepšie výsledky. Priamo píše napríklad o nedostatočnom finančnom ohodnotení učiteľov alebo o nedostatočnom podpornom sociálnom systéme v školách. V tomto s ňou súhlasíme. Ako priamo uvádzame na portáli, výrazný rast platov pedagógov považuje INEKO za nevyhnutnú podmienku nielen zvýšenia, ale už aj udržania kvality nášho školstva. Súčasne je však potrebné udržiavať jeho efektívnosť na čo najvyššej úrovni, a to sa nedá bez merania výsledkov. Veríme, že ich zverejnenie v užívateľsky priateľskej podobe pomôže nasmerovať verejnú diskusiu tak, aby mladšie generácie boli vzdelané čoraz lepšie.
Osobitne pri základných školách považujeme za potrebné, aby boli školy so slabšími výsledkami systematicky podporované finančne aj prenosom skúseností, pretože rovnosť šancí získať kvalitné základné vzdelanie považujeme za kľúčový predpoklad úspešného života.
Na portáli aj v súvisiacich výstupoch upozorňujeme, že rebríčky z dôvodu nedostupnosti niektorých údajov komplexne nehodnotia kvalitu školy, ale informujú o výsledkoch žiakov. Tieto výsledky nezohľadňujú rozdiely medzi žiakmi jednotlivých škôl spôsobené inými faktormi, než je vzdelávací proces (napríklad rozdiely v sociálnom zázemí), nepokrývajú celý obsah vzdelávania a nemerajú ani pridanú hodnotu školy, čiže to, aké zručnosti a vedomosti škola v danom období odovzdala svojim žiakom. Myslíme si, že štát môže tento stav zásadne zmeniť, pokiaľ začne zbierať a zverejňovať informácie potrebné pre výpočet pridanej hodnoty. Pri stredných školách už táto iniciatíva existuje, len zatiaľ nie sú verejne dostupné výsledky. Pri základných školách bude zásadným prínosom zavedenie Testovania pri vstupe na druhý vzdelávací stupeň (Testovanie 5).
Každopádne, pre získanie presnejšieho obrazu by sa rodičia mali škôl pýtať na ďalšie uplatnenie absolventov, či už v prijímaní na vyšší stupeň vzdelávania alebo pri vstupe na trh práce. Dôležité sú aj informácie o účasti študentov na rôznych súťažiach, o technickom vybavení alebo o štruktúre predmetov.
Otázka (Radka Minarechová, The Slovak Spectator)
Dobry den, pre noviny The Slovak Spectator momentalne pripravujem clanok o vypovediach sestier a chcela by som v nom uviest aj vyjadrenie institutu INEKO. Chcela by som Vas poprosit o odpovede na nasledujuce otazky, ak by to bolo mozne:
Odpoveď Dušana Zachara:
Chápal by som požiadavky zdravotných sestier, keby chceli byť odmeňované férovejším spôsobom za odvedenú prácu, ale nastolené požiadavky odborárskych sestier by len prehĺbili nespravodlivosti a neefektívnosti v odmeňovaní, ako aj samotnom chode nemocníc. O výške miezd by sa malo štandardne negociovať či už v rámci kolektívneho vyjednávania alebo aj bez neho priamo s manažmentom zariadení, a to na základe argumentov o výsledkoch a kvalite odvedenej práce, a nie napr. o počte odpracovaných rokov, ktoré nemusia súvisieť s odvedeným výkonom v práci a môžu diskriminovať kvalitných mladých zdravotníkov.
Ešte by som chcel doplniť, že štátna regulácia miezd môže paradoxne viesť aj k skoršiemu zániku niektorých oddelení a možno aj menších nemocníc, resp. k ich nutnej reprofilácii. Mne to pripadá tak, ako keby si to zdravotníci vôbec neuvedomovali a pílili si pod sebou konár, na ktorom sedia.
Ani lekári, ani sestry a ostatní zdravotnícki pracovníci by nemali mať špeciálne sektorové zákony upravujúce ich minimálne mzdové nároky, ale mali by byť adekvátne odmeňovaní na základe meranej a zverejňovanej kvality ich odvedenej práce pri súčasnom rešpektovaní ekonomických možností toho-ktorého zdravotníckeho zariadenia. Minimálne mzdové nároky v zdravotníctve totižto deformujú motivácie aktérov a predstavujú prekážky pre efektívne používanie vzácnych zdrojov na liečenie chorých. A napokon, pri každej férovej verejnej diskusii o raste platov by nemal absentovať aj pohľad, čo za tie peniaze dostávame. Začnime sa baviť aj o tom.
Mne je ťažké odhadnúť, ako dopadne celá nátlaková akcia sestier. Podľa mňa je východisková situácia pre vyjednávaciu silu sestier menej výhodná, ako bol stav v roku 2011 u protestujúcich lekárov. Máme tu silnú jednofarebnú vládu, zákon stanovujúci minimálne mzdové nároky zdravotníckych pracovníkov bol schválený, čím dôjde k zvýšeniu miezd najmä v menších nemocniciach, sestry sú menej pracovne mobilné, majú slabší politický lobing a ich protestnými výpoveďami určite viac riskujú ako lekári a pod.
Na druhej strane však blízkosť volieb, absentujúci “leadership” v rezorte zdravotníctva a značný populizmus súčasnej vlády zvyšuje relatívnu vyjednávaciu silu protestujúcich. Preto sa nedá vylúčiť, že k nejakým ústupkom zo strany vlády alebo manažmentov štátnych nemocníc príde.
Otázka (Martina Chudá, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, v súvislosti s pripravovaným článkom v redakcii Hospodárskych novín
ohľadne podávania výpovedí zdravotnými sestrami by sme Vás chceli poprosiť o vyjadrenie do článku a zodpovedanie nasledujúcich otázok.
Zatiaľ podalo výpovede vyše 7 percent nemocničných sestier, pre porovnanie, lekárov s hromadnými výpoveďami bola vyše tretina. Do uplynutia výpovednej lehoty nepredpokladám nejaké výraznejšie obmedzovanie poskytovania zdravotnej starostlivosti, aj keď sestry deklarujú, že budú čerpať dovolenky. V prípade, že sa percento sestier zapojených do tejto nátlakovej akcie bude zvyšovať a výpovede nebudú stiahnuté, potom možno očakávať vážnejšie problémy. Ak by takýto stav trval dlhšie, bude to mať negatívne dôsledky na pacientov v podobe nižšej kvality a najmä dostupnosti zdravotnej starostlivosti.
Rezort zdravotníctva a manažmenty nemocníc by museli spustiť krízový manažment, začať aktívne hľadať nové zdravotné sestry z domáceho, ako aj zahraničného pracovného trhu, dočasne presúvať dostupné zdravotné sestry, začať obmedzovať, spájať či rušiť oddelenia a organizovať a koordinovať poskytovanie zdravotnej starostlivosti v najviac postihnutých regiónoch Slovenska. Možno by bolo znovu nutné vyhlásiť núdzový stav.
Dlhodobý názor INEKO je, že ani lekári, ani sestry a ostatní zdravotnícki pracovníci by nemali mať špeciálne sektorové zákony upravujúce ich minimálne mzdové nároky, ale mali by byť adekvátne odmeňovaní na základe meranej a zverejňovanej kvality ich odvedenej práce pri súčasnom rešpektovaní ekonomických možností toho-ktorého zdravotníckeho zariadenia. Minimálne mzdové nároky v zdravotníctve totižto deformujú motivácie aktérov a predstavujú prekážky pre efektívne používanie vzácnych zdrojov na liečenie chorých. A napokon, pri každej férovej verejnej diskusii o raste platov by nemal absentovať aj pohľad, čo za tie peniaze dostávame. Začnime sa baviť aj o tom.
Ešte by som chcel doplniť, že štátna regulácia miezd môže paradoxne viesť aj k skoršiemu zániku niektorých menších nemocníc, resp. k ich nutnej reprofilácii. Mne to pripadá tak, ako keby si to zdravotníci vôbec neuvedomovali a pílili si pod sebou konár, na ktorom sedia.
Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, mám niekoľko otázok:
Odpoveď Dušana Zachara:
Dúfam, že sa tak nestane. Východiskový stav je však predsalen odlišný ako pred 4 rokmi, kedy podávali hromadné výpovede lekári. Zdravotníckym pracovníkom a pracovníčkam v štátnych nemocniciach sa už zvýšila mzda, a nemusel byť pre to schválený žiaden zákon. V čisto súkromných nemocniciach nebude podľa mňa veľká ochota podávať hromadné výpovede, lebo firemná kultúra je tam predsalen trochu iná a o výške miezd by sa tam malo štandardne vyjednávať s manažmentom na základe argumentov o výsledkoch a kvalite odvedenej práce, a nie napr. o počte odpracovaných rokov, ktoré nemusia súvisieť s odvedeným výkonom v práci a môžu znevýhodňovať kvalitných mladých zdravotníkov. V rôznych menších župných, mestských a iných nemocniciach – neziskovkách – zas navrhnutým zákonom prídu niektorí zamestnanci k vyšším mzdám o stovky eur, takže pre nich bude určite lepší vrabec v hrsti ako holub na streche. A v neposlednom rade zdravotné sestry a ostatní zdravotnícki pracovníci nie sú tak dobre organizovaní ako lekári, sú menej zastúpení v rozhodujúcich mocenských funkciách, sú to heterogénnejšie skupiny, často s rozdielnymi názormi a sú aj ľahšie nahraditeľní, hoci sestier je nedostatok, sú pracovne menej mobilní, a teda ich vyjednávacia sila je menšia.
Na druhej strane však blízkosť volieb a značný populizmus vlády zvyšuje vyjednávaciu silu protestujúcich. Nie je vylúčené, že k nejakým ústupkom zo strany vlády nakoniec predsalen príde. Štátna regulácia miezd môže paradoxne viesť aj k skoršiemu zániku niektorých menších nemocníc, resp. k ich nutnej reprofilácii. Mne to pripadá tak, ako keby si to zdravotníci vôbec neuvedomovali a pílili si pod sebou konár, na ktorom sedia.
Ak by podala tretina sestier výpovede a trvala na nich, tak máme všetci vážny problém, a nielen MZ SR. Rezort zdravotníctva by musel spustiť krízový manažment, začať aktívne hľadať nové zdravotné sestry z domáceho, ako aj zahraničného pracovného trhu, začať obmedzovať, spájať či rušiť oddelenia a organizovať a koordinovať poskytovanie zdravotnej starostlivosti v najviac postihnutých regiónoch Slovenska. Možno by bolo znovu nutné vyhlásiť núdzový stav. Ak by takýto stav trval dlhšie, bude to mať negatívne dôsledky na pacientov v podobe nižšej kvality a najmä dostupnosti zdravotnej starostlivosti.
Dlhodobý názor INEKO je, že ani lekári, ani sestry a ostatní zdravotnícki pracovníci by nemali mať špeciálne sektorové zákony upravujúce ich minimálne mzdové nároky, ale mali by byť adekvátne odmeňovaní na základe meranej a zverejňovanej kvality ich odvedenej práce pri súčasnom rešpektovaní ekonomických možností toho-ktorého zdravotníckeho zariadenia. Minimálne mzdové nároky v zdravotníctve totižto deformujú motivácie aktérov a predstavujú prekážky pre efektívne používanie vzácnych zdrojov na liečenie chorých. A napokon, pri každej férovej verejnej diskusii o raste platov by nemal absentovať aj pohľad, čo za tie peniaze dostávame. Začnime sa baviť aj o tom.
Otázka (Ivan Tománek, SITA)
Dobrý deň, parlament včera definitívne schválil novelu upravujúcu platy zdravotníckych pracovníkov. Minister Čislák tvrdí, že platy od roku 2016 porastú, odborové združenie a komora sestier deklarujú opak. Cez 200 sestier podalo v Žiline výpovede. Odbory avizujú pokračovanie vo výpovediach. Mohol by som Vás poprosiť o vyjadrenie k danej téme?
Odpoveď Dušana Zachara:
Východiskový stav je odlišný ako pred 4 rokmi, kedy podávali hromadné výpovede lekári. Zdravotníckym pracovníkom a pracovníčkam v štátnych nemocniciach sa už zvýšila mzda, a nemusel byť pre to schválený žiaden zákon. V čisto súkromných nemocniciach nebude podľa mňa veľká ochota podávať hromadné výpovede, lebo firemná kultúra je tam predsalen trochu iná a o výške miezd by sa tam malo štandardne vyjednávať s manažmentom na základe argumentov o výsledkoch a kvalite odvedenej práce, a nie napr. o počte odpracovaných rokov, ktoré nemusia súvisieť s odvedeným výkonom v práci a môžu znevýhodňovať kvalitných mladých zdravotníkov. V rôznych menších župných, mestských a iných nemocniciach – neziskovkách – zas navrhnutým zákonom prídu niektorí zamestnanci k vyšším mzdám o stovky eur, takže pre nich bude určite lepší vrabec v hrsti ako holub na streche. A v neposlednom rade zdravotné sestry a ostatní zdravotnícki pracovníci nie sú tak dobre organizovaní ako lekári, sú menej zastúpení v rozhodujúcich mocenských funkciách, sú to heterogénnejšie skupiny, často s rozdielnymi názormi a sú aj ľahšie nahraditeľní, menej mobilní, a teda ich vyjednávacia sila je menšia.
Dlhodobý názor INEKO je, že ani lekári, ani sestry a ostatní zdravotnícki pracovníci by nemali mať špeciálne sektorové zákony upravujúce ich minimálne mzdové nároky, ale mali by byť adekvátne odmeňovaní na základe meranej a zverejňovanej kvality ich odvedenej práce pri súčasnom rešpektovaní ekonomických možností toho-ktorého zdravotníckeho zariadenia. Minimálne mzdové nároky v zdravotníctve totižto deformujú motivácie aktérov a predstavujú prekážky pre efektívne používanie vzácnych zdrojov na liečenie chorých. A napokon, pri každej férovej verejnej diskusii o raste platov by nemal absentovať aj pohľad, čo za tie peniaze dostávame. Začnime sa baviť aj o tom.
Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den, chcela by som Vas poprosit o odpovede na par otazok. Podla OECD je na Slovensku 3,8 percenta lekarov zo zahranicia a len 0,6 percenta sestier zo zahranicia. Po Polsku tak mame najmenej zdravotnikov zo zahranicia.
Odpoveď Dušana Zachara:
Voľný pohyb a dostatok kvalitnej pracovnej sily je dôležitým aspektom pre napredovanie. Zvyšuje sa tak konkurenčný tlak medzi zdravotníkmi, čo podnecuje k zvyšovaniu kvality aj pri výrazne sa nenavyšujúcich zdrojoch. Z toho dôvodu by sa Slovensko nemalo brániť príchodu kvalitných lekárov a zdravotných sestier zo zahraničia aj do takých oblastí, kde dnes máme dostatok personálu.
Jednou z veľkých bariér môže byť jazyk (do Ciech mozu ist jazykovo pribuzni Slovaci, do Madarska slovenski ci rumunski Madari, do Slovinska Chorvati a Srbi, do zapadnej Európy vsetci)….
Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, mám na Vás niekoľko otázok k zámeru MZ SR transparentnejšie nakupovať prístrojovú techniku. Predstavitlo ich dnes doobeda. Počnúc od budúceho mesiaca sa na MZ SR majú začať tvoriť databázy zdravotníckej techniky nad 50.tisíc eur. Pod zdravotníckou technikou sa myslia aj CT a MR prístroje. V databázach budú ceny porovnateľných prístrojov najskôr v ČR (do troch mesiacov od spustenia) potom krajín V4 (do šiestich mesiacov) a neskôr sa budú pridávať aj iné krajiny EÚ. Súčasťou databáz, ktoré budú nemocniciam v zriaďovateľskej pôsobnosti MZ SR ukazovať, ako sa pohybuje na trhu približne cena prístroja, ktorý chcú objednať bude aj porovnanie jednotlivých súčastiek prístrojov. Súčasťou procesu obstarávania daného prístroja bude aj vypracovanie analýzy výnosov a nákladov (CBA) na danú zákazku. Všetky tieto dokumenty bude posudzovať komisia verejného obstarávania na MZ SR. Až keď na základe ceny stanovenej prostredníctvom databázy plus opodstatnenosti nákupu aj cez analýzu CBA schváli komisia nákup zdravotníckej techniky bude môcť príslušná nemocnica spustiť verejné obstarávanie. Otázka:
Odpoveď Dušana Zachara:
Nové pravidlá pre nákupy zdravotníckej techniky v štátnych nemocniciach idú správnym smerom a sú i v súlade s našimi dlhodobými odporúčaniami pre transparentnejšie a efektívnejšie verejné obstarávanie v nemocniciach. Problémom však môže byť fakt, že opatrenia sú navrhnuté v období krátko pred voľbami, a tak sa prevažná ťarcha napĺňania tohto sľubu a zodpovednosť za to prenesie na plecia niekoho iného. Môže to mať za následok, že tieto dobré plány zostanú iba na papieri. A nebude to po prvýkrát.
Otázka (Martina Chudá, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, v súvislosti s pripravovaným článkom v redakcii HN by sme Vás chceli poprosiť o vyjadrenie. Podľa analýzy OECD priemerný Slovák za rok navštívi doktora 11-krát. Priemer krajín OECD je pritom 6,6. Zo susedných krajín a krajín V4 sú pred nami ešte Maďari a Česi, Poliaci sú na tom lepšie – bližšie k priemeru OECD. (strana 101)
V rámci analýzy sa tiež uvádza, že v rámci odhadovaného počtu konzultácii na doktora Slovensko (3 244)predbehlo z krajín V4 iba Maďarsko (3 646).
Odpoveď Dušana Zachara:
Časté návštevy Slovákov u lekára majú viacero príčin – historicky kultúrny fenomén, relatívne horší zdravotný stav v porovnaní so zahraničím, absentujúca regulovaná spoluúčasť pacientov, relatívne dobrá dostupnosť ambulantných lekárov, potreba návštevy všeobecného lekára pred návštevou špecialistu, generovanie často zbytočných návštev u špecialistov, keďže tí sú platení od výkonov, malý dôraz na prevenciu a samoliečenie pri menej vážnych ochoreniach (prechladnutie, chrípka) atď.
Slovensko potrebuje zvýšiť efektívnosť výdavkov, zlepšiť prevenciu chronických chorôb, definovať nárok pacientov a postupne zavádzať regulovanú, sociálne únosnú spoluúčasť. Okrem dodatočných zdrojov pre zdravotníctvo a príspevku k dlhodobej udržateľnosti má spoluúčasť pacientov potenciál eliminovať nadbytočné výkony, vrátane počtu návštev u lekára, obmedziť nadbytočnú preskripciu liečiv, a tiež zvýšiť ochotu ľudí obmedziť rizikové faktory životného štýlu – k hrozbe zdravotných ťažkostí by totiž pribudla aj hrozba finančnej záťaže.
Bohužiaľ, systémové opatrenia chýbajú a ani sa nepripravujú. To považujem za najväčšie mínus tejto vlády v zdravotnej politike.
Zabijakom číslo jeden na Slovensku, ale aj v Európe sú choroby obehovej sústavy, teda choroby srdca a ciev. U nás zapríčiňujú zhruba 45 % všetkých úmrtí. Negatívnym aspektom je, že napriek enormnému rastu spotreby liečiv pre kardiakov za uplynulé desaťročie sa Slovensko ani len nepriblížilo k výrazným poklesom mortality na choroby srdca a ciev, ktoré dosiahla väčšina krajín OECD. Spolu s Maďarskom dosahuje SR najvyššiu úmrtnosť na cievne choroby mozgu a ischemickú chorobu srdca spomedzi všetkých krajín OECD.
Druhou najčasťejšou príčinou smrti na Slovensku je zatiaľ s výrazným odstupom rakovina. Ročne si vyžiada cca 13-tisíc životov, čo je približne 25 % všetkých úmrtí. Vyše tritisíc úmrtí ročne pripadá na vonkajšie príčiny (najmä následky rôznych poranení) s podielom
6,5 %, a tiež choroby tráviacej sústavy (6,2 %) a choroby dýchacej sústavy (5,8 %). Nemalou mierou na nich vplýva zlá životospráva, nadmerná konzumácia alkoholu a tabakových výrobkov, nízka spotreba zdravých potravín (ryby, ovocie, zelenina).
Slovensko vyčnieva v medzinárodných porovnaniach práve rozšírenosťou, včasným nástupom i následkami chorôb ovplyvniteľných životným štýlom. Tzv. odvrátiteľná úmrtnosť (výskyt predčasných úmrtí, ktoré by nemali nastať pri adekvátnej liečbe) patrí k najvyšším v EÚ a po Maďarsku je druhá najhoršia v rámci OECD. Výrazne lepšie výsledky ako SR dosahuje ČR s porovnateľnými a Poľsko dokonca s nižšími výdavkami na zdravotnú starostlivosť.
Otázka (Branislav Janík, Zdravotnícke noviny)
Zdravím, chcem sa spýtať, či by ste vedeli okomentovať, čo by malo v zdravotníctve Slovensko podniknúť počas svojho predsedníctva? Toto mi poslal hovorca MZ SR:
Dobrý deň,
ministerstvo zdravotníctva v týchto dňoch finalizuje rámcový program podujatí v zdravotníctve počas slovenského predsedníctva v druhej polovici 2016. Boli identifikované a prerokované otázky organizácie a logistiky podujatí, ktorých konanie je počas predsedníctva zaužívané. Ministerstvo plánuje v Bratislave organizovať neformálne stretnutie ministrov zdravotníctva, stretnutie národných drogových koordinátorov, stretnutia riaditeľov liekových agentúr, 2 odborné konferencie a iné odborné podujatia, v Bruseli sa uskutočnia rokovania pracovných skupín a stretnutie ministrov zdravotníctva.
V úzkej spolupráci s ministerstvom zahraničných vecí a s inými ministerstvami a orgánmi štátnej správy venuje ministerstvo veľkú pozornosť aj príprave kalendára predsedníckych podujatí, ktorý obsahuje všetky zasadnutia a podujatia, ktoré sa počas predsedníctva uskutočnia v Bruseli, Luxemburgu, Štrasburgu, v predsedníckej krajine ako aj v tretích krajinách – formálne a neformálne zasadnutia ministrov, pracovných skupín a výborov, semináre, workshopy a konferencie.
Pekný deň,
Mgr. Peter Bubla
Odpoveď Dušana Zachara:
Slovenský rezort zdravotníctva by mal využiť prítomnosť všetkých ministrov zdravotníctva členských štátov EÚ a mal by sa zaujímať o transfer informácií o cenách zdravotníckych tovarov a služieb v krajinách EÚ, aby sa umožnilo efektívnejšie porovnávanie cien (benchmarking) naprieč Európou. Rovnako by ho mali interesovať skúsenosti ostatných krajín pri zavádzaní DRG a eHealthu, aby sa implementácia týchto projektov na Slovensku urýchlila a zbytočne sa neodkladala na neskôr.
Otázka (Michal Skýpala, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcel by som Vás osloviť ohľadne výšky daní z nehnuteľností a cenových máp. Otázky:
Odpoveď Petra Goliaša:
Podla OECD tvorili prijmy z dane z nehnutelnosti v roku 2013 na Slovensku 0,4% HDP, v Madarsku 0,6% HDP a v Polsku 1,2% HDP (2012). Napriklad v Dansku to bolo 1,4% HDP, v USA 2,7% HDP a v UK az 3,2% HDP. Priemer OECD bol 1,1% HDP (2012). To nasvedcuje, ze existuje priestor na vyssie dane z nehnutelnosti, co by vsak malo byt kompenzovane znizenim dani z prijmu a odvodov tak, aby sa viac oplatilo pracovat a aktivne vyuzivat majetky.
Ministerstvo by malo zvazit aj progresivne nastavenie dani z nehnutelnosti napriklad naviazanim vysky dane na trhove ceny s pouzitim cenovych map.
Otázka (Stanka Harkotova, Aktualne.sk)
Dobry den, chcela by som sa blizsie pozriet na temu „rok od kauzy piestanske CT-cko“. Rada by som vas poprosila o zhodnotenie, ako sa zdravotnictvo vysporiadalo s kauzou? Dnes je sice v kauze 8 obvinenych, o funkcie prisli popredni politici, nakoniec aj samotna sefka nemocnice, ale zaujimalo by aj to, ci rezort zdravotnictva podnikol kroky pre to, aby sa podobnym kauzam, pokial ide o predrazene nakupy, podnikli systemove kroky.
Odpoveď Dušana Zachara:
Takmer všetky plány ministerstva zdravotníctva zostali len na papieri. Konkrétne výsledky žiaľ nevidíme. Práve absenciu systémových zmien v zdravotníctve považujem za najväčší nedostatok tejto vlády v zdravotnej politike. Proklamované a veľmi dôležité porovnávanie cien zdravotníckych prístrojov zostalo len vo verbálnej rovine. Je nutné, aby boli zriaďovatelia nemocníc a ich manažéri motivovaní hospodáriť efektívne, čo v sebe zahŕňa aj nepredražené nákupy. Ak budú hospodáriť zle, musí prísť trest – odvolanie z funkcie, trestné stíhanie, exekúcie, konkurz a prípadný odpredaj majetku a privatizácia. Zatiaľ však súčasná zdravotná politika takúto negatívnu motiváciu až tak nepodporuje, a tak bude asi len otázkou času, kedy vyplávajú napovrch znovu ďalšie kauzy.
Otázka (Martin Sliz, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcel by som sa opýtať, či vidíte termín na spustenie eHealthu v roku 2017 ako reálny? Spustenie sa už trikrát presúvalo (najskôr mal byť projekt spustený v 2010, potom 2013 a momentálne je spustenie stanovené na 2017), vedeli by ste pomenovať problémy, ktoré spôsobili presuntie spustenia?
Odpoveď Dušana Zachara:
V kuloároch sa hovorí, že riziko ďalšieho meškania štátneho eHealth-u nie je vôbec zanedbateľné. Tak ako aj pri pri zavádzaní DRG-systému, tak aj pri eHealth-e existujú latentní odporcovia tohto procesu vnútri zdravotníckeho sektora, ktorým dnešný stav neporiadku a netransparentnosti vyhovuje, a potom z neho ťažia. V spojitosti so slabým politickým líderstvom v rezorte zdravotníctva to potom má za následok meškanie zavádzania elektronických verejných služieb v tomto sektore.
Meškanie prináša so sebou zvýšené náklady, ktoré sa ešte väčšmi nafukujú, čo výrazne zhoršuje efektívnosť štátneho programu elektronizácie zdravotníctva. Už teraz pozorujeme, že omnoho lacnejšie súkromné iniciatívy niektorých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a zdravotných poisťovní čiastočne suplujú štát a jeho meškajúci eHealth.
Otázka (Tomáš Zemko, Topky.sk)
Dobry den, radi by sme sa spytali dve veci ohladom nasho testu. V roku 2004 sa Fico vybral na nakup a za vybrane zakladne potraviny zaplatil 410 Sk, vtedajsich 10,11 eura. My sme spravili dnes rovnaky nakup a vysla nam cena 14,46 eura. Kazdopadne, v roku 2004 bola priemerna mzda nieco vyse 13 tisíc korun. Dnes je priemerna mzda okolo 850 eur (opravte ma pri tychto udajoch, ked sa mylim). My sa v suvislosti s tym chceme spytat 2 otazky:
Odpoveď Petra Goliaša:
Priemerna mesacna mzda v roku 2004 bola podla SU SR 15825 Sk, teda 38,6-nasobok ceny vtedajsieho nakupu (resp. na dany nakup sme museli pracovat v priemere 6,3 hodiny). V roku 2015 sa ocakava priemerna mesacna mzda vo vyske 879 EUR, teda 60,8-nasobok ceny tohtorocneho nakupu (resp. na dany nakup musime pracovat v priemere 4 hodiny). Za priemernu mesacnu mzdu si teda dnes mozeme kupit podstatne viac zakladnych potravin ako v roku 2004 (inymi slovami na rovnaky balik potravin nam staci pracovat podstatne kratsie), co svedci o prudkom raste realnych miezd aj zivotnej urovne na Slovensku, ku ktoremu doslo po roku 2004.
Otázka (Ivan Tománek, SITA)
Dobrý deň, chcem sa spýtať, kedy by ste prosím mohli mať hotové odpovede na otázky k téme eHealth? (Preposielal Vám ich pán Goliaš vo štvrtok 22.10.). Pre istotu posielam opäť:
Odpoveď Dušana Zachara:
Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den prajem, pripravujem clanok o peticii za zvysenie prispevku na opatrovanie. Dnes je 220 eur, v peticii pozaduju aspon minimalnu mzdu. Chcela som Vas poprosit, ci by ste sa mi nepozreli na par otazok
Odpoveď Dušana Zachara:
Je nesporné, že dlhodobá zdravotno-sociálna starostlivosť o zdravotne ťažko postihnutých má na Slovensku obrovské medzery, nevynímajúc jej kvalitatívne a finančné parametre. Taktiež je nespochybniteľné, a je to aj moderný trend vo vyspelých štátoch, že v drvivej väčšine prípadov je domáce poskytovanie opatrovania z hľadiska kvality života opatrovaného výrazne prínosnejšie a lacnejšie ako napríklad v domovoch sociálnych služieb. Pri výške príspevku na opatrovanie je preto nutné zobrať na vedomie všetky tieto aspekty – teda prínos domáceho opatrovateľstva pre zvýšenie kvality života daného človeka a náklady s tým spojené a porovnať to s úžitkom, ktoré prinášajú verejné výdavky na inštitucionálnu starostlivosť. A je dosť pravdepodobné, že dodatočné euro by prinieslo väčší spoločenský úžitok, ak by bolo použité pre zvýšenie príspevku na opatrovanie.
Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den, chcela by som Vas poprosit o odpovede na par otazok. Pan Miklosi (statny tajomnikm MZSR) bol predtym sef sekcie zdravia aj konatelom firmy.
Odpoveď Dušana Zachara:
Bezpochyby sa tu jedná o konflikt záujmov. Dobrou praxou by mohlo byť, že ak vstupuje nejaký človek do vysokej štátnej funkcie a je v konflikte záujmov, nech ešte pred prevzatím funkcie proaktívne zverejní všetky svoje konflikty záujmov spolu so všetkými zmluvami, aby mohol byť pod prísnejšou verejnou kontrolou. Zároveň by mal byť pripravený sám proaktívne vysvetľovať uzatváranie a obsah všetkých zmlúv jeho blízkej firmy so štátom, aby sa minimalizovalo riziko zvýhodňovania z titulu konfliktu záujmov. Ak to hodnoverne nedokáže, je to dôvod na odvolanie. Na verejných funkcionárov, ktorí sú v konflikte záujmov, musia byť z hľadiska transparentnosti kladené ešte vyššie nároky ako na bežných funkcionárov.
A v súvislosti s “paralelnými úväzkami” pána Miklošiho (štátny tajomník a zároveň ambulantný lekár – špecialista) sa treba pýtať, či všetko stíha tak, ako má a či nie je jedno zamestnanie na úkor toho druhého a či ambulancia pána štátneho tajomníka spĺňa kritéria zazmluvnenia s VšZP, keď pán Mikloši sám hovorí, že v nej ordinuje len vo štvrtok popoludní
Otázka (Martin Sliz, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, v prvom rade ďakujem za odpoveď. Tajomník Mikolášik hovorí, že žiadne dodatky za svoju firmu ako štátny tajomník nepodpisoval. Zároveň to tvrdí aj ministerstvo zdravotníctva a dodáva, že ide o tlačovú chybu (skeny zmlúv by som mal každú chvíľu dostať). Mikolášik však stále ordinuje a hovorí, že je to preto, že ak raz skončí ako tajomník, chce ďalej pôsobiť ako lekár, na čo potrebuje prax.
Odpoveď Dušana Zachara:
Na to sa musíte opýtať MZ SR. A treba sa pýtať aj na to, či človek s “paralelnými úväzkami” všetko stíha a či nie je jedno zamestnanie na úkor toho druhého a či ambulancia pána štátneho tajomníka spĺňa kritéria zazmluvnenia s VšZP
Otázka (Martin Sliz, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcel by som Vás poprosiť o reakciu na súčasnú kauzu spojenú s konfliktom záujmov štátneho tajomníka ministerstva zdravotníctva Mária Miklošiho.
Odpoveď Dušana Zachara:
Bezpochyby sa tu jedná o konflikt záujmov. Dobrou praxou by mohlo byť, že ak vstupuje nejaký človek do vysokej štátnej funkcie a je v konflikte záujmov, nech ešte pred prevzatím funkcie proaktívne zverejní všetky svoje konflikty záujmov spolu so všetkými zmluvami, aby mohol byť pod prísnejšou verejnou kontrolou. Zároveň by mal byť pripravený sám proaktívne vysvetľovať uzatváranie a obsah všetkých zmlúv jeho blízkej firmy so štátom, aby sa minimalizovalo riziko zvýhodňovania z titulu konfliktu záujmov. Ak to hodnoverne nedokáže, je to dôvod na odvolanie. Na verejných funkcionárov, ktorí sú v konflikte záujmov, musia byť z hľadiska transparentnosti kladené ešte vyššie nároky ako na bežných funkcionárov.
Otázka (Marek Poracký, SME)
Dobry den, prosim Vas o odpovedanie na nasledujuce otazky. Ide o temu, o ktorej sme sa rozpravali vcera. Podla zdovodnenia vratiek za plyn – Ide o súčasť prvého vládneho balíčka opatrení pre domácnosti, ktoré týmto dostanú späť 6 % zo svojej ročnej spotreby plynu. Rozhodnutie bolo prijaté na základe poklesu cien plynu na trhu a dobrých výsledkov hospodárenia SPP.
Odpoveď Petra Goliaša:
O cenach by mal rozhodovat nezavisly regulacny urad, politici by sa do toho nemali miesat. Inak hrozi, ze ceny umelo stlacia prilis nizko, co deformuje trh, odradza od investicii do uspornejsich energii a neefektivne dotuje aj bohate domacnosti. Vratky za plyn vnimam najmä ako dosledok politickeho tlaku, ktory moze suvisiet so snahou ziskat podporu volicov pred volbami.
Regulacny urad by mal na pohyb ceny plynu na trhu reagovat dostatocne pruzne, aby nedochadzalo k upravam smerom do minulosti.
Otázka (Marek Poracký, SME)
Dobry den, prosim o vyjadrenie k teme dialnic. V case, ked predseda KDH podpisal zmluvy na vystavbu dialnic, dnesny premier Robert Fico hovoril, ze dialnice budu extremne zdrazovat. Tento rok sa otvaraju useky dialnic, ktore sa zacali stavat za ery Jana Figela. Faktom však tieto useky dialnic sa extremne nezdrazeli.
Odpoveď Jána Kovalčíka:
Definitívne sa potvrdilo, že PPP projekty na diaľnici D1 zazmluvnené prvou vládou Roberta Fica boli predražené ešte viac ako sme si v tom čase vedeli predstaviť. Len na stavebných nákladoch o vyše 100 %, o násobne drahšom financovaní ani nehovoriac.
Tento rok dokončované úseky diaľnice D1 boli obstarané metódou, ktorá preniesla viac zodpovednosti na zhotoviteľa. Tým sa podstatne znížilo riziko, že sa štátu dodatočne predražia. Vtedy tomu málokto veril, ale zmluvy nepustia. Predraženie, ktorým vtedy strašil Robert Fico, neumožňovali. Čas ukázal, kto mal vtedy pravdu. Tri aktuálne dokončované úseky D1 sa nielen vysúťažili a zazmluvnili, ale aj reálne postavili za ceny od 47 % do 63 % štátnej expertízy.
Strašenie predražením R. Fico len využil (a zneužil) na zavádzanie verejnosti a zhadzovanie práce tých, ktorí jeho chyby naprávali. A táto taktika mu výborne vyšla. Takmer vôbec nečelil otázkam, prečo jeho vláda podpísala koncesionárovi za rovnaké úseky vyše dvojnásobné ceny (len za stavebné náklady). A zároveň sa takmer nikto nepýta, či dnes kontrahované ceny na úrovniach okolo 90 % expertízy nie sú opäť predražené.
Myslím si, že verejnosti pod vplyvom propagandy unikajú aj iné súvislosti. K tragickej nehode pri Kurimanoch nedošlo na úseku s najnižšou ale s najvyššou cenou oproti expertíze (63 %). To spochybňuje tézu, že nižšia cena = nižšia bezpečnosť. (toto pokojne nechajte na inokedy, keď niekto bude týmto opäť “argumentovať”)
Otázka (Jana Čunderlíková, Aktuality.sk)
Pozdravujem pán Zachar, chcem sa opýtať, nemáte náhodou spracované údaje o neefektivite v slovenskom zdravotníctve, t.j.:
Odpoveď Dušana Zachara:
Analytický príspevok INEKO do debaty o efektívnosti v slovenskom zdravotníctve je zosumarizovaný v analýze, z ktorej vyberám:
Na rozdiel od štúdie IFP, výsledky našej analýzy ukazujú, že slovenské zdravotníctvo nemá výrazne nižšiu či vyššiu efektívnosť ako zdravotnícke systémy v porovnateľných krajinách, ak zahrnieme do modelu aj faktor chudoby. Presnejšie výsledky závisia od použitého prístupu – ak pri modelovaní vôbec nezohľadníme existujúcu mieru chudoby, ktorá je naprieč krajinami rôzna, vychádza slovenské zdravotníctvo ako podpriemerne efektívne. Ak však začneme model rozširovať a spresňovať pridávaním štatistík, ktoré viac či menej dokážu aproximovať rozsah chudoby (ako napríklad údaje o príjmoch a životných podmienkach domácností a najmä údaje o podieloch rómskych populácií), slovenské zdravotníctvo sa začne javiť pri porovnaní s ostatnými krajinami V4 či celej EÚ ako podobne efektívne.
Súhlasíme pritom s IFP, že občania SR majú v priemere jeden z najhorších zdravotných stavov spomedzi krajín OECD, no podľa nás je jednou z hlavných príčin vyšší podiel ľudí, ktorí na Slovensku žijú vo výrazne horších životných podmienkach (v porovnaní s podielmi v ostatných krajinách). Taktiež
nesúhlasíme, že by sa nárast výdavkov neodrazil v zlepšených výsledkoch.
Ak nemeriame výsledky iba očakávanou dĺžkou dožitia, teda ukazovateľom, ktorý má podľa nás otáznu kvalitu a výpovednú hodnotu, ale kompozitným indexom zahŕňajúcim zdravie populácie a úroveň zdravotnej starostlivosti, musíme jednoznačne konštatovať, že sa výsledky slovenského zdravotníctva v období rokov 2001 až 2010 výrazne zlepšovali. Pripúšťame však, že vzhľadom na výrazné zvyšovanie zdrojov by bolo možné očakávať aj ešte lepšie výsledky. Je pritom logické očakávať, že sa výsledky slovenského zdravotníctva budú ďalej zlepšovať vďaka dobiehajúcemu efektu výrazného zvýšenia zdrojov, ktoré sa nemohlo stihnúť hneď celé pretaviť do výsledkov.
Zároveň ale treba priznať, že sme nenapredovali až tak rýchlo, ako napr. v priemere všetky krajiny V4. V tejto súvislosti je nutné dodať, že v krajinách, ktoré prudko zvyšujú finančné zdroje do vybraných sektorov, sa výsledky často dostavujú postupne, teda aj s istým časovým oneskorením. Dá sa to ilustrovať na platoch lekárov. Ak im zo dňa na deň podstatne zvýšime platy, nemôžeme očakávať, že sa kvalita ich práce okamžite zlepší adekvátne rastu platov. Časom však do zdravotníctva môžu prísť vďaka lepším platom kvalitnejší absolventi, resp. sa môže znížiť odchod kvalitnejších lekárov do zahraničia, čo môže dlhodobo významne zlepšiť výsledky zdravotnej starostlivosti.
V našej publikácii nájdete v kapitole 5 vyše 30 konkrétnych odporúčaní INEKO, ktoré by podľa nášho názoru pomohli zmeniť slovenské zdravotníctvo k lepšiemu.
Iné staršie štúdie medzinárodných organizácií radia Slovensko medzi európske krajiny s najnižšou mierou efektívnosti zdravotníckeho systému. ( OECD (2010): Health care systems: Getting more value for money, OECD Economics Department Policy Notes, No. 2, OECD, Paríž, 2010
Ak by Slovensko dokázalo naplno využiť svoj potenciál na zvýšenie efektívnosti v zdravotníctve, ušetrili by sme podľa zistení OECD až 2,7% HDP ročne (OECD (2012): What are the Best Policy Instruments for Fiscal Consolidation?, OECD Economics Department Policy Notes, No. 12, OECD, Paríž, apríl 2012, čo je tretina verejných výdavkov v zdravotníctve. Podľa MMF by úspora zo zvýšenia efektívnosti dosiahla až 3,5% HDP za rok pri rovnakých výsledkoch zdravotníctva, resp. ak by Slovensko dosahovalo rovnaké úrovne efektívnosti zdravotníckeho systému ako najefektívnejšie štáty, ušetrilo by až 60% výdavkov smerujúcich do zdravotníctva. (GRIGOLI, Francesco: Public Expenditure in the Slovak Republic: Composition and Technical Efficiency, IMF Working Paper (WP/12/173), Medzinárodný menový fond, Washington, 2012. Povedané inak, za súčasnú úroveň poskytovanej zdravotnej starostlivosti a zdravia by mali občania SR platiť oveľa menej. Alebo opačne, za peniaze, ktoré v súčasnosti SR vynakladá na zdravotníctvo, by jeho občania mali dostať oveľa viac – lepšiu zdravotnú starostlivosť a viac zdravia.
A samozrejme na Vaše otázky dávajú odpovede aj už spomínané texty a štúdie:
Otázka (Mária Hunková, TREND)
Dobry den, chcela by som Vas poprosit o vyjadrenie do clanku. Pisem o tom, ze projekt protonoveho centra v RK financovany z EU fondov je zruseny, pretoze sa Centru vedecko-technickych informacii nepodarilo obstarat potrebnu techniku-protnovy urychlovac. Peniaze na to vyclenene (15 mil. eur) budu podla ministerstva skolstva rozdelene medzi ine projekty. V tejto suvislosti by som Vas chcela poprosit o komentar, co si myslite o takomto cerpani prostriedkov na poslednu chvilu z hladiska efektivneho vyuzitia penazi ci “ferovosti” ich prerozdelenia?
Odpoveď Petra Goliaša:
Verejnost by mala dostavat zrozumitelne a porovnatelne informacie o vysledkoch kazdeho projektu podporeneho z eurofondov. Aby sme vedeli vyhodnotit efektivnost takto pouzitych penazi. Inak hrozi plytvanie a kazenie moralky, pretoze uspesnejsi budu ti, co sa dostanu k eurofondom bez ohladu na vysledky ich prace.
Otázka (Branislav Janík, Zdravotnícke noviny)
Príjemný deň, ÚDZS v súlade so závermi Riadiaceho výboru DRG navrhuje v roku 2016 ostrú prevádzku DRG s neutrálnym financovaním počas jedného roka. To znamená, že poskytovateľ ústavnej zdravotnej starostlivosti by v budúcom roku videl úhradu za hospitalizačný paušál v systéme DRG, avšak platba za ukončenú hospitalizáciu by bola podobne ako doteraz zmluvne dohodnutá na daný rok s príslušnou zdravotnou poisťovňou.
Odpoveď Dušana Zachara:
Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den, chcela by som Vas poprosit o odpovede na par otazok. IFP sa pozrel na prepoistovanie. Vyslo mu, ze starsi, chori a zeny sa prepoistuju castejsie do VsZP, a odchadzaju zo sukromnych.
Odpoveď Dušana Zachara:
Moja odpoveď nebude jednoznačná, nakoľko je tu veľa neznámych. Dlhodobo sledujeme úbytok poistencov VšZP v rámci prepoisťovania. Nie je jasné, ako by vyzerali grafy, keby IFP vzal do úvahy dlhšie časové obdobie ako jeden rok, v ktorom mohli byť prestupy jednorazovo ovplyvnené napríklad výraznými reklamnými kampaňami, napríklad viac cielenými na určitú vekovú skupinu (napr. preplácanie doplatkov na lieky pre deti do 18 rokov a ich rodičov u Dôvery) alebo vracaním sa vystrašených poistencov naspäť do Unionu, keďže riziko jednej poisťovne a vydierania tejto poisťovne zo strany kartelu štátnych nemocníc pominulo.
Starší, a teda i nákladnejší poistenci možno viac inklinujú k štátnej poisťovni, lebo im môže imponovať možno o čosi konzervatívnejší prístup pri komunikácii s poisťovňou alebo majú subjektívny pocit, že štátna poisťovňa na ich zdraví, na rozdiel od súkromných poisťovní, šetriť nebude. Na verifikáciu takéhoto tvrdenia však neexistujú dostatočné tvrdé dáta. Niektoré tvrdé dáta hovoria skôr o opaku – napríklad dĺžka čakacích dôb na plánované operácie je u poistencov VšZP väčšia ako u súkromných poisťovní a podľa oficiálnych údajov ÚDZS sa nepreplatené výkony poskytovateľom (tzv. nadlimitné) evidovali za rok 2014 takmer výlučne u VšZP a dosiahli hodnotu vyše 33 mil. EUR. Ďalší, skôr anekdotický príklad uviedla pani Kolesárová v diskusii Denníka N, keď vyhodnotila preplácanie drahých zákrokov v zahraničí lepšie u súkromných poisťovní ako u VšZP.
Ešte by som chcel upozorniť, že na Slovensku funguje prerozdeľovací mechanizmus vyzbieraných zdravotných odvodov, ktorý má docieliť to, aby poisťovňa, ktorá má nákladnejší poistný kmeň, nedoplácala na túto skutočnosť. V minulom roku tak v rámci tohto prerozdelenia poistného museli súkromné poisťovne odviesť VšZP zhruba 150 mil. EUR.
Jedným z dôvodov, prečo je medzi prestupujúcimi do VšZP zastúpené relatívne väčšie množstvo starších ľudí, môže byť hypotéza, že ide o voličov, resp. sympatizantov vládnej strany a Roberta Fica, medzi ktorými sú nadpriemerne zastúpení ľudia s nižším vzdelaním a vyšším vekom. Títo podľa tejto hypotézy nasledovali odkaz premiéra, ktorý systematicky rétoricky brojí proti súkromným poisťovniam a ich zisku, a tak nepriamo podporuje štátnu poisťovňu.
Otázka (Stanka Harkotová, Aktuálne.sk)
Dobry den, mala by som pre vas otazku ohladne odmenovania top manazerov vo VsZP. (V zasade sa to ale tyka vsetkych top manazerov v zdravotnictve.) Podla akeho kluca by mali byt vlastne odmenovani, ked sa bavime o skutocne vysokych sumach, napriklad takych, ktore sa ukazuju pri VsZP? Samotna poistovna argumentuje tym, ze variabilna zlozka odmeny sa vyplaca raz rocne podla hospodarskeho vysledku. Ked sa poistovni dari, odmeny su vyssie. Poslanec Beblavy prisiel s tvrdenim, ze top manazeri vlastne dostavaju odmeny za to, ze nic nepokazia. Preto sa chcem spytat, ako by malo vyzerat objektivne odmenovanie?
Odpoveď Dušana Zachara:
Výška odmien manažérov poisťovní by mali byť odzrkadlením nejakého mimoriadneho činu, výkonu, úspechu či zlepšenia výsledkov. A v prípade VšZP by konkrétne dôvody udelenia odmeny mali byť určite komunikované navonok, aby si verejnosť mohla odkontrolovať účelnosť použitých verejných prostriedkov a skonfrontovať to s realitou.
Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den, chcela som Vas poprosit o odpovede na par otazok. Ide o UDZS.
Clenka spravnej rady Alena Dabocziová (neskor jej pribuzny – rovnake meno, rovnaka adresa) podnikali/ju s Dusanom Machom (spajanym s Paskom). A tiez so Suckovou. http://www.udzs-sk.sk/o-urade/spravna-rada.html?page_id=187, http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=13859&SID=4&P=1, tu je jeje pribuzny (zrejme manzel) aj so Suckovou http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=175026&SID=4&P=1
Odpoveď Dušana Zachara:
Samotný konflikt záujmov ešte nemusí diskvalifikovať verejného funkcionára. Musí byť však jednoznačne deklarovaný a potom prijaté také opatrenia, ktoré minimalizujú riziká zaujatého rozhodovania v dotknutej veci, hoci riziko ovplyvňovania sa nedá nikdy vylúčiť. Preto je jedným z riešení v prípadoch, kde hrozí konflikt záujmov, nadštandardná otvorenosť a transparentnosť, ktorá umožňuje účinnejšiu verejnú kontrolu.
Príliš časté nominovanie ľudí, ktorí majú alebo mali rôzne podnikateľské záujmy v zdravotníctve, do vysokých funkcií v rezorte môže naznačovať, že v slovenskom zdravotníctve existuje veľký priestor na tzv. vyberanie renty, čiže rekordne vysokú ziskovú maržu sa dá dosiahnuť skôr pri “obchodovaní” so štátom ako pri štandardnom biznise.
Otázka (Branislav Janík, Zdravotnícke noviny)
Príjemný deň, vedeli by ste dať komentár k návrhu rozpočtu, čo sa týka zdravotníctva? 50-60 riadkov?
Odpoveď Dušana Zachara:
Žonglovanie s číslami alebo rozpočet na budúci rok
Je tu znovu jeseň a s ňou i každoročné žonglovanie s číslami v súvislosti so štátnym rozpočtom na nasledujúci rok. Komu bude pridané, komu sa uberie, kto zje z koláča najviac, kto najvýraznejšie utrpí či narastie percentuálne, kto v absolútnych hodnotách? Novinári sa predháňajú v otázkach, v úderných nadpisoch, takmer všetci ministri bývajú z taktických dôvodov mierne nespokojní a poslanci parlamentu sa zas vyžívajú v pozmeňujúcich návrhoch, v ktorých často veľmi nezodpovedne a populisticky žonglujú s ciframi. Na rozdiel od reforiem, kde si to vyžaduje už aj nejakú ucelenú myšlienku a koncept, na bársaké, či už väčšie alebo menšie, žonglovanie s rozpočtovými položkami, si trúfajú vždy viacerí.
Pritom akýkoľvek rozpočet, ten štátny nevynímajúc, by mal byť len prostriedkom na napĺňanie stanovených cieľov, a nie konečnou métou a vrcholom snaženia aktérov. Začnime sa preto baviť o tom kľúčovom – aké verejné služby za verejné peniaze dostávame, akú kvalitnú zdravotnú starostlivosť, pre koľko pacientov, v akej časovej dostupnosti vieme získať za akú sumu peňazí a porovnávajme alternatívy alokovania verejných zdrojov, aby každé vynaložené euro bolo použité čo najefektívnejšie.
A na záver nech sa páči tradičné komentovanie čísiel. V roku 2016 by podľa návrhu rozpočtu mali smerovať do sektora zdravotníctva verejné zdroje vo výške 4,65 mld. EUR, čo predstavuje oproti schválenému rozpočtu na tento rok zvýšenie o 262 mil. EUR, t.j. plus 5,98 . Pri porovnaní s očakávaným skutočným objemom zdrojov tohto roka, kedy sa ako zvyčajne zvýšili výdavky viac ako príjmy a zároveň obe položky výrazne viac, ako boli rozpočtované, ide o 1-ný plánovaný rast v roku 2016, ktorý bude na konci budúceho roka pravdepodobne v skutočných číslach opäť vyšší. V nasledujúcom roku sa teda predpokladá v zdravotníctve relatívne väčší nárast celkových verejných zdrojov, mimochodom financovaných najmä ekonomicky aktívnymi osobami, ako tomu bolo v posledných rokoch.
Bude aj od vás záležať, ako s nimi naložíte. To je tá podstatná otázka.
Otázka (Mária Hunková, TREND)
Dobry den, chcela by som Vas poprosit o komentar do clanku k aktualnym kauzam tykajucich sa VsZP. S kazdym novym volebnym obdobim pride novy riaditel VsZP, pricom kazdy ma za sebou nejaky preslap. V tejto suvislosti sa chcem spytat:
Odpoveď Dušana Zachara:
Obávam sa, že ak tu stále budeme mať dominantnú poisťovňu, ktorá bude v štátnom vlastníctve, tak budú popri pár “osvietených”, morálnych výnimkách prevažovať z dlhodobého pohľadu také vzorce a modely správania manažérov a zamestnancov štátnej poisťovne, ktoré budú mať za následok málo efektívne používanie verejných zdrojov pri nakupovaní zdravotnej starostlivosti, konflikty záujmov, zneužívanie dominantnej pozície a v najhoršom prípade systematické tunelovanie poisťovne.
Riešením by podľa môjho názoru bolo rozdelenie VšZP aspoň na tri časti, pričom dve z nich by boli ponúknuté súkromným investorom, z ktorého by minimálne jeden musel byť novým subjektom na trhu s verejným zdravotným poistením v SR, aby sa rozbila momentálna nezdravá oligopolistická pozícia na trhu a zvýšila sa súťaživosť medzi poisťovňami.
Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den, riesim dnes Urad pre dohlad a chcela som Vas poprosit, ci by ste sa mi pozreli na par otazok.
Odpoveď Dušana Zachara:
Na úvod by som rád poznamenal, že ÚDZS je tou štátnou inštitúciou v zdravotníctve, ktorá nám najochotnejšie poskytuje nami požadované údaje o nemocniciach, ktoré sú pod jej agendou.
Ficove vlády systematicky oslabili politickú nezávislosť ÚDZS a to je jedna z najvážnejších slabín tohto najzásadnejšieho kontrolného orgánu v zdravotníctve, ktorý by mal byť najväčším garantom a “strážnym psom” správne poskytovanej zdravotnej starostlivosti pacientom a solventnosti zdravotných poisťovní.
Moje výčitky smerujú aj k určitej “neviditeľnosti” Úradu smerom k širokej verejnosti. Podľa môjho názoru by ÚDZS mal v oveľa väčšej miere aktívne vystupovať vo verejnej diskusii, mal by viac poukazovať na problémy, s ktorými sa stretol pri svojej kontrolnej a dohľadovej činnosti a mal by verejnosti vysvetľovať svoju misiu. Stačí sa pozrieť na výstupy Úradu na jeho webstránke a čitateľ musí nadobudnúť dojem, že to tam “nežije”.
Otázka (Jana Čunderlíková, Aktuality.sk)
Pozdravujem, posielam link k posteľovému fondu- text sme vydávali tento víkend. Chela by som vás osloviť k jednej téme. Včera poslanec Beblavý ukázal odmeny a platy členov predsatvenstva VšZP.
Odpoveď Dušana Zachara:
Platy a odmeny manažérov zdravotných poisťovní, ako aj ich zamestnancov sú hradené zo správneho fondu, ktorého výška, momentálne maximálne 3,5 % zo zdravotných odvodov, je regulovaná zákonom. Podľa judikátu Najvyššieho súdu SR sú prostriedky správneho fondu zdravotnej poisťovne jej majetkom a môže s nimi v rámci svojej prevádzkovej činnosti nakladať voľne. Kým v prípade štátnej poisťovne nás zaujíma, ako s týmto majetkom narába, pri súkromných poisťovniach ide o súkromný majetok.
Výška odmien manažérov poisťovní by mali byť odzrkadlením nejakého mimoriadneho činu, výkonu, úspechu či zlepšenia výsledkov. A v prípade VšZP by konkrétne dôvody udelenia odmeny mali byť určite komunikované navonok, aby si verejnosť mohla odkontrolovať účelnosť použitých verejných prostriedkov a skonfrontovať to s realitou.
Otázka (Katarína Zaťková, Pluska.sk)
Dobrý deň, môžete sa, prosím, vyjadriť, je podľa Vás vhodné, že minister Čislák dal odmenu vyše 22 tisíc € šéfovi VšZP p. Foraiovi? Bola to dôležitá investícia z Vášho pohľadu?
Odpoveď Dušana Zachara:
Marcel Forai mal z titulu svojich funkcií v štátnej VšZP zhruba dvojnásobne vyššie príjmy ako predseda vlády SR. Podobne sú na tom aj niektorí ďalší manažéri štátnych firiem, pričom ani zďaleka nemajú takú náročnú prácu ako premiér.
Ak sú ešte k vysokým platom manažérov vyplácané vysoké odmeny, mali by byť odzrkadlením nejakého mimoriadneho činu, výkonu, úspechu či zlepšenia výsledkov. A konkrétne dôvody udelenia odmeny by mali byť určite komunikované navonok, aby si verejnosť mohla odkontrolovať účelnosť použitých verejných prostriedkov a skonfrontovať to s realitou.
Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den, pripravujem anketu ohladne pana Foraia. Chcela som Vas poprosit, vlani dostal pan Forai odmenu takmer 23-tisic eur. Je takato odmena pre sefa statnej poistovne podla vas primerana?
Odpoveď Dušana Zachara:
Ak sú odmeny v takej výške vyplácané, mali by byť odzrkadlením nejakého mimoriadneho činu, výkonu, úspechu či zlepšenia výsledkov. A konkrétne dôvody udelenia odmeny by mali byť určite komunikované navonok, aby si to verejnosť mohla odkontrolovať a skonfrontovať s realitou.
Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, mám na Vás dve otázky. Ako ste si už iste všimli zdravotníci dnes pred Úradom vlády vyhlásili, že začínajú zbierať podpisy pod deklaráciu pripravenosti na podanie výpovedí ako protestu proti tomu, že návrh zákona o ich platoch nezohľadňuje všetky ich požiadavky.
Odpoveď Dušana Zachara:
Pozn.: Dlhodobý názor INEKO je, že ani lekári, ani sestry a ostatní zdravotnícki pracovníci by nemali mať špeciálne sektorové zákony upravujúce ich minimálne mzdové nároky, ale mali by byť adekvátne odmeňovaní na základe meranej a zverejňovanej kvality ich odvedenej práce pri súčasnom rešpektovaní ekonomických možností toho-ktorého zdravotníckeho zariadenia. Minimálne mzdové nároky v zdravotníctve totižto deformujú motivácie aktérov a predstavujú prekážky pre efektívne používanie vzácnych zdrojov na liečenie chorých. A napokon, pri každej férovej verejnej diskusii o raste platov by nemal absentovať aj pohľad, čo za tie peniaze dostávame. Začnime sa baviť aj o tom.
Otázka (Marek Poracký, SME)
Dobry den, prosim Vas o odpovedanie na nasledujuce otazky. V rozhovore pre SME generalny riaditel Slovenskej posty Tomas Drucker povedal, ze Slovenska posta by mohla skoncit na burze. “Začať proces v roku 2016 je správny. Ja si myslím, že tento postup a časovanie by bolo správne.”
Odpoveď Petra Goliaša:
Politicke tlaky sa neskoncia, pokial bude stat majoritnym vlastnikom. Posta vykonava coraz viac aktivit v konkurencnom prostredi, jej privatizacia by preto bola spravnym krokom. Rozsah aj uhrady sluzieb vo verejnom zaujme by mali byt upravene osobitnou zmluvou so statom.
Otázka (Stanka Harkotova, Aktuálne.sk)
Dobry den, rada by som sa na vas obratila s otazkami ohladne nezavislosti UDSZ, pokial ide o preverovanie kauzy “teta sefa VsZP”.
Odpoveď Dušana Zachara:
Systémovo by ÚDZS mal kontrolovať zmluvy medzi poskytovateľmi a zdravotnými poisťovňami, keďže Úrad má podľa zákona dohliadať a prípadne i sankcionovať zdravotné poisťovne, ktoré majú pri uzatváraní zmlúv o poskytovaní zdravotnej starostlivosti zákonnú povinnosť účelne, efektívne a hospodárne vynakladať finančné prostriedky z verejného zdravotného poistenia. Do úvahy by možno mohol pripadať aj NKÚ SR, ktorý môže vykonať na základe rozhodnutia poslancov NR SR napríklad hĺbkovú kontrolu.
Úrad má o.i. dohliadať aj na správne poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Zákon hovorí, že poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne, čo znamená, že sa musia vykonať všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.
Ficove vlády však systematicky oslabovali politickú nezávislosť ÚDZS a spolu s učebnicovým príkladom konfliktu záujmov jej predsedníčky to vytvára obrovské riziko, že Úrad vydá také stanovisko, ktoré nemusí byť v súlade s verejným záujmom. Od NKÚ SR, vzhľadom na historickú skúsenosť, keď politicky citlivé kauzy väčšinou nevedel vyriešiť, a vzhľadom na pochybnosti o nestrannosti súčasného predsedu, netreba čakať zázraky.
Ak by ÚDZS posudzoval predmetné zmluvy, musel by zverejniť všetko od A po Z, všetky podklady, z ktorých pri hodnotení vychádzal, kto o tom rozhodoval, samozrejme kompletnú správu a pod., aby to mohla verejnosť prekontrolovať. Ale pri takom vážnom konflikte záujmov predsedníčky ÚDZS by malo byť aj v jej záujme, ako aj v záujme MZ SR, ktoré je 100%-ným akcionárom VšZP, aby zmluvy preverila aj nejaká tretia nezávislá strana, ktorá nie je v konflikte záujmov. S výberom konkrétneho “rozhodcu” by mala súhlasiť aj parlamentná opozícia, aby sa predišlo akýmkoľvek pochybnostiam. A potom by tento subjekt vykonal vo VšZP hĺbkový audit v súvislosti s predmetnými zmluvami a posudzoval by aj celé konkurenčné prostredie, a teda aj to, či zazmluvnený poskytovateľ, ktorý je v príbuzenskom vzťahu s M.Foraiom nebol zvýhodnený pri vstupe na trh a či boli nárasty zazmluvnených objemov opodstatnené, aký bol dôvod týchto nárastov, porovnanie s konkurentmi a pod.
Ukazuje sa, že štát zlyháva a jeho formálne silné postavenie a privilégiá v zdravotníctve využívajú jednotlivci, skupinky a skupiny na tzv. únos štátu – na nekalé súkromné obohacovanie sa na úkor spoločnosti. Ak nebude verejnosť dostatočne tlačiť na to, aby štát, vrátane súdnej moci fungoval tak, ako má, korupciu výraznejšie eliminuje len posilnenie súťaže na trhu zdravotných poiťovní, ako aj na trhu poskytovateľov, pri transparentných informáciách o kvalite a efektívnosti zdravotnej starostlivosti a vytvorení nezávislých profesionálnych regulačných autorít, ktoré by dohliadali a sankcionovali subjekty, ktoré by zneužívali svoje postavenie.
Ak predmetné zmluvy aj s dodatkami už nie sú zverejnené, tak je samozrejmé, že je nutné ich zverejniť. Od určitého obdobia sa zverejňujú všetky zmluvy verejného sektora, ináč by nemohli platiť.
Otázka (Lucia Krbatova, SME)
Dobry den, chcela by som Vas poprosit o odpovede k tymto otazkam. V oblasti zdravotnictva sa pocas vlady Smeru prevalili viacere kauzy, najaktualnejsia je odstupenie M.Foraia, pred tym kuaza CT pristroja, bielenie karty v nitrianskej nemocnici…
Odpoveď Dušana Zachara:
Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den, chcela by som Vas poprosit o odpovede na par otazok. Ide o VsZP a UDZS.
Odpoveď Dušana Zachara:
Systémovo by ÚDZS mal kontrolovať zmluvy medzi poskytovateľmi a zdravotnými poisťovňami, keďže Úrad má podľa zákona dohliadať a prípadne i sankcionovať zdravotné poisťovne, ktoré majú pri uzatváraní zmlúv o poskytovaní zdravotnej starostlivosti zákonnú povinnosť účelne, efektívne a hospodárne vynakladať finančné prostriedky z verejného zdravotného poistenia. Do úvahy by možno mohol pripadať aj NKÚ SR, ktorý môže vykonať na základe rozhodnutia poslancov NR SR napríklad hĺbkovú kontrolu.
Ficove vlády však systematicky oslabovali politickú nezávislosť ÚDZS a spolu s učebnicovým príkladom konfliktu záujmov jej predsedníčky to vytvára obrovské riziko, že Úrad vydá také stanovisko, ktoré nemusí byť v súlade s verejným záujmom. Od NKÚ SR, vzhľadom na historickú skúsenosť, keď politicky citlivé kauzy väčšinou nevedel vyriešiť, a vzhľadom na pochybnosti o nestrannosti súčasného predsedu, netreba čakať zázraky.
Ak by ÚDZS posudzoval predmetné zmluvy, musel by zverejniť všetko od A po Z, všetky podklady, z ktorých pri hodnotení vychádzal, kto o tom rozhodoval, samozrejme kompletnú správu a pod., aby to mohla verejnosť prekontrolovať. Ale pri takom vážnom konflikte záujmov predsedníčky ÚDZS by malo byť aj v jej záujme, ako aj v záujme MZ SR, ktoré je 100%-ným akcionárom VšZP, aby zmluvy preverila aj nejaká tretia nezávislá strana, ktorá nie je v konflikte záujmov. S výberom konkrétneho “rozhodcu” by mala súhlasiť aj parlamentná opozícia, aby sa predišlo akýmkoľvek pochybnostiam. A potom by tento subjekt vykonal vo VšZP hĺbkový audit v súvislosti s predmetnými zmluvami a posudzoval by aj celé konkurenčné prostredie, a teda aj to, či zazmluvnený poskytovateľ, ktorý je v príbuzenskom vzťahu s M.Foraiom nebol zvýhodnený pri vstupe na trh a či boli nárasty zazmluvnených objemov opodstatnené, aký bol dôvod týchto nárastov a pod.
Otázka (Michaela Kušnírová, SME)
Dobrý deň, chcem sa opytat – videli ste analyzu min. prace k minimálnej mzde? Vyvracia v nej niektoré argumenty, kt. pouzivate vy ci Iness…
Odpoveď Petra Goliaša:
Prave si to pozeram a nasiel som okrem ineho aj toto:
“OECD aktuálne vážne upozorňuje, že prinízka minimálna mzda nedostane rodiny takto platených pracovníkov z chudoby. Privysoká zasa môže časť týchto rodín pripraviť o prácu a príjem z nej úplne.”
Nemam pocit, ze by to vyvracalo niektory z nasich argumentov, skor naopak. My dlhodobo varujeme pred privysokou minimalnou mzdou.
Este doplnam, ze riziko chudoby dlhodobo odporucame riesit znizovanim odvodov pre ludi s nizkym prijmom a posilnenim subehu socialnych davok a prijmov z prace.
Otázka (Marek Poracký, SME)
Dobry den, prosim Vas o odpovedanie na nasledujuce otazky. Ide o Slovenske elektrarne, avsak tema z ineho sudka. Ulohu poradcu prebral statny Slovensky plynarensky priemysel. Ten ma povedat, ci stat ma isť do kupy casti podielu SE alebo nie.
Odpoveď Petra Goliaša:
Problem vidim hlavne v tom, ze SPP je v konflikte zaujmov, kedze uz teraz obchoduje s elektrinou a je teda potencialny partner alebo aj konkurent SE. Ako poradca ziska pristup k informaciam, ktore by ho na konkurencnom trhu mohli zvyhodnit. Navyse je otazne, ci bude radit skor v prospech statu alebo v prospech seba.
Otázka (Stanka Harkotová, Aktuálne.sk)
Zdravím pán Zachar, nie som si istá, či je to otázka aj pre vás, ale tak skúsim. Ide o kauza botulotoxín – varovanie ÚVZ – poničená povesť značky Alfa Bio.
Odpoveď Dušana Zachara:
Nepoznám do detailu prípad firmy Alfa Bio, či niekto pochybil alebo nie, a preto budem komentovať Vašu otázku všeobecne.
Myslím si, že v prípade, ak majú kontrolné autority seriózne podozrenie z nejakého ohrozenia verejného zdravia, sú povinné na to upozorniť verejnosť, aby sa predišlo možnému ohrozeniu, ale zároveň by mali výrazne komunikovať, že ide zatiaľ len o podozrenie, pričom k prípadnému pochybeniu nemuselo prísť pri výrobe, ale napríklad externými faktormi – pri transporte alebo skladovaní, a to nielen v obchodnej sieti, ale aj v domácnosti. Orgány musia informovať, že ich hypotézy či podozrenia sa musia najprv odbornými testmi buď potvrdiť alebo vyvrátiť, a preto nemusia občania produkt vyhadzovať, ale zatiaľ nekonzumovať a počkať si na (ne)potvrdenie tohto podozrenia.
Samozrejme, pre žiadnu dotknutú firmu to nie je príjemné a napriek tomu, že sa neskôr ukáže, že firma nepochybila, je zrejmé, že firma má z toho reputačné škody s následnými dôsledkami. Ak by sa ukázalo, že štátny kontrolný orgán niekde pochybil, tak v takom prípade by poškodená firma mala dostať odškodnenie. Rovnako tak by sa mohla firma súdne brániť proti médiám, ktoré zavádzajúco, nekorektne či nepresne informovali o prípade.
Ale ak bol štátny orgán v procese dôsledný a nič neopomenul, a nakoniec sa laboratórnymi testami dokáže, že výrobok je nezávadný, tak si myslím, že dotknutá firma musí strpieť zvýšené náklady s tým súvisiace, avšak štátne orgány by mali mať povinnosť ich pomôcť čo najviac minimalizovať výrazným a viacnásobným informovaním verejnosti o nezávadnosti produkcie daného výrobcu.
Otázka (Andrea Mačošková, Aktuality.sk)
Dobrý deň, rada by som sa opýtala k téme pracujúcich Slovákov v susednom Rakúsku. Rakúske média priniesli informáciu, že Slovensko je druhou krajinou, ktorá poberá najviac rodinných dávok z ich systému. Najviac ide do Maďarska, potom nasleduje Slovensko a Poľsko. Rakúšania teraz plánujú predložiť do parlamentu riešenie, z ktorého vyplýva zníženie sumy rodinných dávok na úroveň krajiny pôvodu migrantov za prácou.
Aký dopad to bude mať na našich Slovákov pracujúcich v Rakúsku. Počet sa za posledné roky zvyšuje. Za rok 2014 počet krátkodobých migrantov za prácou do Rakúska (do 1 roka) stúpol na viac ako 39-tisíc. Znamenalo by to, že Slovákov sa už neoplatí chodiť pracovať do Rakúska? Vidíte ako reálne, aby Rakúšania presadili znižovanie platieb rodinných dávok? Ak tam Slovák pracuje a odvádza do štátnej kase, mali by byť takto “diskriminovaný”?
Odpoveď Petra Goliaša:
Nemam dost informacii, ale na prvy pohlad sa mi zda, ze ide o diskriminaciu voci obcanom ineho statu EU. Ak su davky viazane na prijem z prace, mali by ich dostavat vsetci pracujuci podla rovnakych pravidiel.
Otázka (Michaela Kušnírová, SME)
Dobrý deň, poprosila by som vás o info.
Odpoveď Petra Goliaša:
Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, zrejme už viete, že Lekárske odborové združenie (LOZ) dnes (TK sa nedávno skončila) informovalo o tom, že na Európsku komisiu podalo podnet v súvislosti s podozrením zneužívania krížového vlastníctva zdravotnej poisťovne Dôvera, siete nemocníc Svet zdravia a siete lekární Dr. Max zo strany Penty, ktorá ich vlastní. K tomu mám dve otázky:
Odpoveď Dušana Zachara:
Este pripominam, ze by bolo asi vhodne pri mojom komentari uviest poznamku, ze: INEKO realizuje projekty i-Health.sk a nemocnice.ineko.sk, ktoré finančne podporila o.i. aj zdravotná poisťovňa Dôvera.
Otázka (Martina Chudá, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, v súvislosti s pripravovaným článkom v redakcii Hospodárskych novín by sme Vás chceli poprosiť o stanovisko. Podľa prognóz v najbližších desiatich rokoch poklesne počet mladých ľudí, ktorí by mohli študovať na verejných a súkromných vysokých školách o takmer 100 000 potenciálnych študentov. Predpokladá sa, že o desať rokov, ak nie skôr, poklesne postupne oproti súčasnému stavu počet vysokoškolských študentov o 15 – 17 %, a následne tak aj počet ľudí na pracovnom trhu. Dôsledkom toho nastane konsolidácia na trhu verejných a súkromných škôl. Do desiatich rokov odíde zo sektora vzdelávania podľa odhadov 2 – 5 verejných vysokých škôl a 3 – 5 súkromných vysokých škôl. Demografický vývoj je tak podľa viacerých odborníkov jedným z najdôležitejších faktorov, ktoré majú následný vplyv na ekonomiku verejných a súkromných škôl.
Odpoveď Petra Goliaša:
Dolezite je, aby stat pripravil co najlepsiu metodiku merania kvality vysokych skol, ktora by zahrnala aj uplatnenie absolventov na trhu prace. O vysledkoch by mala byt informovana siroka verejnost a mali by byt zohladnene aj pri financovani skol. Pri zuzovani siete skol by z nej mali vypadnut najmä skoly so slabsimi vysledkami.
Otázka (Ivan Tománek, SITA)
Dobrý deň, chcel by som spracovať tému prepoistenia – výhody, nevýhody. Posielam preto zopár otázok k danej problematike.
Odpoveď Dušana Zachara:
Je dobré, že existuje na Slovensku možnosť výberu poisťovne. Ak by sa v SR presadil monopol jednej štátnej poisťovne, štátnych poskytovateľov a politikmi ovplyvňovaných štátnych kontrolných orgánov, takýto model by už vôbec nebol tlačený konkurenčným prostredím a v oveľa menšej miere by bol motivovaný hospodáriť efektívne. Vytratil by sa nesmierne dôležitý tlak súkromných poisťovní na poskytovateľov liečiť pacientov kvalitnejšie a efektívnejšie. Z trhu by odišlo inovatívne know-how, napr. pri manažovaní pacienta, a zavreli by sa dvere pred novými zahraničnými investormi, ktorí by mohli pomôcť rozvoju slovenského zdravotníctva, aj keď dlhotrvajúci populistický a ideologický boj najmä premiéra proti súkromným zdravotným poisťovniam priniesol pre Slovensko doteraz už mnoho neodvrátiteľných škôd – či už v podobe priamych nákladov (prehraté arbitráže) alebo nepriamych (nestabilita, zneistenie súčasných a odlákanie možných nových investorov a investícií, a nielen tých zo zdravotníctva).
Každý človek má svoje vlastné preferencie, a preto by si mal vyberať takú poisťovňu, ktorá sa s nimi čo najviac zhoduje, aby maximalizoval svoj úžitok. Hoci štát stále neurobil poriadok v tom, na čo všetko má pacient nárok z verejného zdravotného poistenia, a preto poisťovne nemôžu medzi sebou tvrdo súťažiť pri nadštandarde, keďže formálne je v slovenskom zdravotníctve takmer všetko “zadarmo”, aj napriek tomu existujú medzi poisťovňami rozdiely. Kritériami pre výber poisťovne môžu byť napríklad dĺžka čakania na plánované operácie, rozsah hradených úkonov a zazmluvnených poskytovateľov, rôzne bonusové programy či úroveň orientácie na klienta a komfort pri komunikácii s poisťovňou.
Zdravotné poisťovne sú motivované získavať viac poistencov, nakoľko je to pre ne príležitosť lepšie pokryť svoje fixné náklady a je to potom predpoklad pre dosahovanie zisku.
Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den prajem, chcela by som Vas poprosit o odpovede na par otazok. V zakone o sporte je zmena, ktora ma oslobit sponzorske od dane.
Odpoveď Petra Goliaša:
Danove vynimky a ulavy znizuju prijmy verejnych financii, ich rizikom je aj zneuzivanie a neprehladnost danoveho systemu. Dosledkom je tlak na zvysovanie sadzieb, na co doplacaju najviac ti, ktori vyhody nevyuzivaju. Preto by malo byt vynimiek co najmenej. Danovy zaklad by mal byt co najsirsi, aby sadzby mohli byt co najnizsie a teda co najmenej branili rastu ekonomiky.
Zavedenie vynimiek pre oblast sportu by vytvorilo precedens aj pre ine oblasti a zvysilo tak riziko, ze sa vynimky budu sirit. Na ukor prehladnosti danoveho systemu, prijmov verejnych financii a v konecnom dosledku aj rastu ekonomiky.
Rizikom plosnej podpory sportu cez danove ulavy je tiez nizka efektivnost. Otazny je totiz verejny zaujem v pripade profesionalneho sportu, ktory moze pohltit podstatnu cast sponzorskych prispevkov. Stat by mal podporovat najmä sportovanie deti a mladeze a reprezentaciu, kde su najväcsie pozitivne externality. Ak chce vlada efektivne podporovat sport, mala by prave na tieto aktivity vyclenit viac penazi v statnom rozpocte.
Otázka (Michal Červený, sportinak.sk)
Dobrý deň páni, som redaktor portálu sportinak.sk a momentálne riešim tému prečo na Slovensku ešte nie je bežné zverejňovanie platov športovcov či šéfov športových zväzov ako je to v zahraničí (aj keď sú platení aj z verejných zdrojov).
Robím to v súvislosti s tým, že nový šéf riadiaceho orgánu hokejovej extraligy (Pro-hokej) Richard Lintner zverejnil výšku svojho mesačného platu (5-tisíc eur). Na základe toho som začal oslovovať aj ďalších funkcionárov. Niektorí so zverejnením súhlasili, iní nepoberajú plat a ďalší ešte zatiaľ neodpísali.
Pýtam sa to aj v tej súvislosti s tým, že v zahraničí sa bežne zverejňujú platy športovcov, u nás tak robí len hokejová Žilina, u ostatných je to veľké tajomstvo.
Odpoveď Dušana Zachara:
Všetky športové subjekty, ak majú zdroje z verejných zdrojov, by mali v prvom rade povinne zverejňovať svoje rozpočty a detailne na aké aktivity a v akej výške sú tieto zdroje používané, aby verejnosť vedela odkontrolovať účelnosť využívania verejných prostriedkov. Ak sú verejné zdroje použité aj na odmeňovanie riadiacich pracovníkov či športovcov, tak aj to by malo byť predmetom zverejnenia. Ide o to, aby sa alokovanie verejných peňazí nemohlo zneužívať, a aby tu existoval jasný, kontrolovateľný vzťah medzi výsledkami v širokom zmysle slova a vynaloženými zdrojmi.
Na Slovensku sa aj v podnikoch so štátnym vlastníctvom manažéri vehementne bránia zverejňovaniu platov. Ešte tu nie je zoširoka rozvinutá táto kultúra, avšak v rámci zefektívňovania riadenia verejných financií sa to bude musieť postupne presadzovať aj u nás.
Lebo sme najprv bojovali s komunizmom, potom s mečiarizmom, a preto až teraz postupne otvárame náš verejný sektor a robíme ho transparentnejším, či už napríklad písanými pravidlami, ako je infozákon či zverejňovanie zmlúv a faktúr, alebo neformálnymi aktmi, ako je napríklad i zverejnenie platu Richardom Lintnerom alebo deklarovanie podrobných majetkových pomerov niektorých progresívnejších politikov nad rámec zákona atď.
Otázka (Jana Čunderlíková, Aktuality.sk)
Pozdravujem, ďakujem za odpovede ku korupcii.
Odpoveď Dušana Zachara:
Otázka (Jana Čunderlíková, Aktuality.sk)
Dobrý deň, chcela by som vás požiadať o stanovisko do pripravovaného článku o korupcii v zdravotníctve.
Odpoveď Dušana Zachara:
Myslím si, že pôsobenie tejto vlády v oblasti zdravotnej politiky je bohužiaľ charakteristické absenciou potrebných systémových zmien, ktoré by mali následne buď priamy alebo nepriamy efekt na znižovanie korupcie v zdravotníctve.
Ocenil by som snahu ministerstva zvyšovať transparentnosť pri reportovaní peňažných či nepeňažných plnení od farmafiriem lekárom, hoci návrh zákona ešte neprešiel ostrou “skúškou” v parlamente.
Na druhej strane napríklad zákon, ktorý mal za cieľ regulovať poplatky u lekárov a zrušil poplatky za prednostné vyšetrenie, bude mať opačný efekt, ako bol zamýšľaný – príde k väčšiemu neporiadku – zhorší sa predvídateľnosť, zvýši sa neprehľadnosť a vytvorí sa ešte väčší priestor pre šedú zónu, pre rôzne neformálne platby.
Treba presne definovať základný balík zdravotnej starostlivosti hradenej z verejného zdravotného poistenia – teda na aké výkony a služby, v akej kvalite, kde a dokedy má nárok pacient bez nutnosti si priplácať. Nad rámec toho treba umožniť sociálne únosnú regulovanú finančnú spoluúčasť pacientov na liečbe. A taktiež treba lepšie merať a zverejňovať kvalitu a efektívnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti.
Potrebné by bolo napraviť motivácie aktérov v zdravotníctve a nastaviť ich tak, aby sa napríklad štátu ako zriaďovateľovi najväčších nemocníc a ich manažmentom viac oplatilo lepšie hospodáriť ako sa zadlžovať a draho obstarávať, aby v prípade zlyhaní boli potrestaní súdmi, exekúciami, konkurzom, odpredajom majetku či opätovným nezvolením, aby zdravotnícki pracovníci boli odmeňovaní adekvátne kvalite nimi odvedenej práce, a nie všetci na rovnakej alebo podobnej úrovni, aby zdravotné poisťovne zazmluvňovali poskytovateľov na základe parametrov kvality a efektívnosti, a nie na základe toho, kto je ich vlastníkom a pod.
Otázka (Mária Hunková, Trend)
Dobry den, pripravujem text v suvislosti s nadchazdajucim prepoistovacim obdobim. Chcela by som Vas poprosit o vyjadrenie k nasledujucim otazkam:
Odpoveď Dušana Zachara:
Je dobré, že existuje na Slovensku možnosť výberu poisťovne. Ak by sa v SR presadil monopol jednej štátnej poisťovne, štátnych poskytovateľov a politikmi ovplyvňovaných štátnych kontrolných orgánov, takýto model by už vôbec nebol tlačený konkurenčným prostredím a v oveľa menšej miere by bol motivovaný hospodáriť efektívne. Vytratil by sa nesmierne dôležitý tlak súkromných poisťovní na poskytovateľov liečiť pacientov kvalitnejšie a efektívnejšie. Z trhu by odišlo inovatívne know-how, napr. pri manažovaní pacienta, a zavreli by sa dvere pred novými zahraničnými investormi, ktorí by mohli pomôcť rozvoju slovenského zdravotníctva, aj keď dlhotrvajúci populistický a ideologický boj najmä premiéra proti súkromným zdravotným poisťovniam priniesol pre Slovensko doteraz už mnoho neodvrátiteľných škôd – či už v podobe priamych nákladov (prehraté arbitráže) alebo nepriamych (nestabilita, zneistenie súčasných a odlákanie možných nových investorov a investícií, a nielen tých zo zdravotníctva).
Každý človek má svoje vlastné preferencie, a preto by si mal vyberať takú poisťovňu, ktorá sa s nimi čo najviac zhoduje. Hoci štát stále neurobil poriadok v tom, na čo všetko má pacient nárok z verejného zdravotného poistenia, a preto poisťovne nemôžu medzi sebou tvrdo súťažiť pri nadštandarde, keďže formálne je v slovenskom zdravotníctve takmer všetko “zadarmo”, aj napriek tomu existujú medzi poisťovňami rozdiely. Kritériami pre výber poisťovne môžu byť napríklad dĺžka čakania na plánované operácie, rozsah hradených úkonov a zazmluvnených poskytovateľov, rôzne bonusové programy či úroveň orientácie na klienta a komfort pri komunikácii s poisťovňou.
Vo vyspelom svete fungujú dobre tak pluralitné, ako aj unitárne systémy, pričom podľa švédskej organizácie Health Consumer Powerhouse disponuje z pohľadu pacienta najkvalitnejším zdravotníckym systémom v Európe práve Holandsko s výrazne pluralitným a súťaživým systémom zdravotného poistenia, ktoré bolo pre Slovensko inšpiráciou. Pluralitné Švajčiarsko je v tomto hodnotení tiež na špici.
Otázka (Ivana Balgová, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, k pripravovanému článku do Hospodárskych novín by som Vás rada požiadala o odpovede na nasledujúce otázky. Jednou zo siedmich oblastí národného akčného plánu v prevencii obezity je podpora fyzickej aktivity aj prostredníctvom zvýšenia počtu hodín telesnej výchovy.
Odpoveď Jána Kovalčíka:
Počet ani kvalitu hodín TV sme neskúmali, netrúfam si teda hodnotiť.
Neviem o tom, že by bola zverejnená konkrétnejšia predstava, aké športové areály chýbajú a za aké zdroje by sa mali budovať a následne prevádzkovať. Efektívnosť čoho by som teda mal hodnotiť? Prepáčte, ale ak o nekonkrétnych sľuboch píšete ako o realite, vláde stačí rozdávať nekonkrétne sľuby.
Prepáčte, a v tejto fáze viem prispieť iba podnetmi na zamyslenie :
Čo tak pýtať sa na prieskum? Na základe údajov prípadne porovnania s dobrou praxou v zahraničí diskutujme o možnostiach, ako k športovaniu priviesť viac ľudí. O čo sa opiera MZ alebo MŠ? Majú vôbec analýzu (alebo aspoň prehľad údajov), aké je využitie jestvujúcich areálov a koľko z nich chátra pre chýbajúce zdroje na údržbu? Nie je to len ďalšia oblasť, kde sľubmi o budovaní novej infraštruktúry vláda prekrýva zanedbávanie existujúcej? (podobne cesty, nemocnice a iné)
Zvážte alebo ignorujte – nechám na Vás.
Otázka (Zlatica Beňová, Pravda)
Dobrý deń, v súvislosti s pripravovanou témou Vás chcem poprosiť o odpovede na otázky. Z údajov Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) vyplýva, že počet postelí, ktoré majú nemocnice pre hospitalizovaných k dispozícii, naďalej klesá. Rovnako sa znižuje aj čas, ktorý v zariadeniach pacienti strávia. Hospitalizovaných je stále pomerne rovnako.
Odpoveď Dušana Zachara:
Znižovanie počtu akútnych lôžok v nemocniciach, ako aj kratší priemerný ošetrovací čas sú pozitívnymi javmi, ktoré kopírujú svetové trendy. Navyše v oboch ukazovateľoch sme v medzinárodných porovnaniach nad priemerom, takže tu existuje priestor na racionalizáciu. Ak ušetríme racionalizáciou zdroje, tie môžu byť použité na skvalitňovanie liečby pacientov, resp. môže byť odliečený väčší počet ľudí. Na Slovensku ležíme často zbytočne dlho v nemocniciach, ktoré sú vysoko infekčným prostredím. Trendom je realizovať čo najviac výkonov v jednodňovej zdravotnej starostlivosti a rekonvalescenciu, ak je to možné, čo najviac v domácom prostredí.
Otázka (Matej Dugovič, Denník N)
Dobrý deň pán Goliaš, chcel by som vás poprosiť, či by ste boli ochotný zúčastniť sa ankety k výučbe moderných dejín Slovenska.
Odpoveď Petra Goliaša:
Mala by tam byť vysvetlená transformácia ekonomiky vrátane deregulácie cien, privatizácie a najdôležitejších reforiem spolu s údajmi o vývoji životnej úrovne. A tiež výsledky rozhodujúcich parlamentných volieb, vstup SR do OECD, NATO, EÚ, Schengenu, či prijatie eura. Samozrejme s popisom okolností, ktoré k týmto udalostiam viedli.
Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, v denníku SME pripravujem veľkú (päťstranovú) prílohu o rakovine. Jednou z tém, ktorej sa chcem venovať je vysoká a rastúca úmrtnosť (v porovnaní s 90. rokmi minulého storočia aj s poslednými 2011 až 2014) obyvateľov Slovenska na rakovinu. O vyššej úmrtnosti na rakovinu v porovnaní s 90. rokmi ste písali v nedávno zverejnenej analýze Ako Slovensko zaplatí za neliečenie zdravotníctva. V súvislosti s tým mám na vás otázku:
Odpoveď Jána Kovalčíka:
Dobrý deň, je to primárne otázka na onkológov a tiež rezort zdravotníctva. Oni by mali analyzovať dôvody a hľadať riešenia. To, čo sa nám z dostupných údajov javí ako podložené alebo vysoko pravdepodobné, nájdete v analýze – pokojne citujte, napr.:
str. 23:
Mimoriadne veľká časť populácie SR – obzvlášť vo veku nad 45 rokov – necvičí, resp. nemá pravidelnú pohybovú aktivitu na potrebnej úrovni. Takýto životný štýl nielenže nepomáha eliminovať účinky stresu, ktorý negatívne pôsobí na zdravie, ale tiež zhoršuje následky nevyváženého stravovania (nevhodná skladba tukov, nadpríjem cukrov, soli i bielkovín, výrazný nedostatok vlákniny – napríklad zeleninu má denne v jedálnom lístku iba polovica populácie SR). To spolu s ďalšími faktormi popísanými v druhej časti tejto kapitoly prispieva k mimoriadne vysokej morbidite (chorobnosti) i mortalite na srdcovocievne choroby, ale aj na ochorenia tráviacej sústavy či tie nádorové ochorenia, ktoré s nevhodnou životosprávou úzko súvisia (napr. rakovina hrubého čreva i ďalších orgánov tráviacej sústavy).
zo str. 27:
Priemerný počet úmrtí na rakovinu v SR na 100 000 obyvateľov prevyšuje o pätinu priemer OECD. Slovensko patrí k najhorším v OECD (je druhé po Maďarsku) aj v EÚ (tretie po Maďarsku a Chorvátsku). Najúspešnejším krajinám sa za ostatné dve dekády (1990 – 2011) podarilo znížiť počet úmrtí na rakovinu najviac o štvrtinu, teda výrazne menej než pri chorobách srdca a ciev. Slovensko sa do roku 2010 radilo do skupiny s iba nepatrným zlepšením, realita je žiaľ ešte horšia. Revidované údaje za rok 2011 ukázali, že úmrtnosť na rakovinu v SR je dokonca mierne vyššia než bola začiatkom 90. rokov. Pritom pokrok v liečbe a najmä včasnejšia diagnostika nádorových ochorení za toto obdobie zlepšil šance na prežitie pacientov s diagnostikovanými nádormi. Prinajmenšom tých, ktorí využili možnosti včasného skríningu a nádory im boli zachytené a liečené v skorších štádiách.
Dôvody neklesajúcej úmrtnosti by mali byť analyzované, identifikované a v rámci možností eliminované konkrétnymi opatreniami zdravotnej politiky, v skutočnosti sa to v potrebnej miere nedeje. Dokonca nie je adekvátne zabezpečený ani zber údajov – posledné komplexné dáta o incidencii (počte nových prípadov) nádorových ochorení sú v SR k dispozícii za rok 2008.
Zo starších údajov i z novších odhadov Medzinárodnej agentúry pre výskum rakoviny je zrejmé, že aj medzi nádorovými ochoreniami Slovensko najviac prevyšuje európsky priemer práve pri tých, ktorým možno predchádzať, keďže súvisia so životným štýlom, najmä stravovacími návykmi. Pri väčšine orgánov tráviacej sústavy sa Slovensko počtom nových prípadov i úmrtnosťou na rakovinu radí k trom najhorším spomedzi 40 krajín Európy!
Dopĺňam 2 príklady:
1) Nádory hrubého čreva a konečníka – najvyššia incidencia a tretia najvyššia mortalita v Európe (viď http://eco.iarc. fr/EUCAN/Cancer.aspx?Cancer=10) súvisí s nízkym príjmom vlákniny. Na tanieri obyvateľov Slovenska príliš často chýba zelenina, ovocie, ale aj strukoviny či cereálie (grahamové pečivo či cestoviny).
2) Nádory ústnej dutiny a hltana u mužov – druhá najvyššia incidencia i mortalita v Európe (viď http://eco.iarc.fr/ EUCAN/Cancer.aspx?Cancer=133) pravdepodobne súvisí s nadmernou konzumáciou destilátov v kombinácii s fajčením. Až 46 % spotreby čistého alkoholu v SR pripadá na tvrdý alkohol (destiláty), čo je najvyšší podiel v celej EÚ.
Verím, že si vyberiete.
S grafom vývoja onko-mortality v SR je to problematické. V publikácii OECD (viď pozn. 32 v analýze: Health at a Glance 2013: OECD Indicators, str. 31;
je porovnanie za 1990-2011, ale ešte s nerevidovanými údajmi o príčinách mortality v SR. Revízia síce ukázala vyšší počet úmrtí v spojení s rakovinou, avšak je k dispozícii iba od roku 2011, takže korektný časový rad chýba. Ale verím, že onkológovia Vás nasmerujú aspoň na dobrý zdroj údajov o počte nových prípadov.
Otázka (Michal Skýpala, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcel by som Vás osloviť o vyjadrenie ohľadne novely zákona ktorá zvyšuje okruhu pacientov, ktorým poisťovne vracajú doplatky za lieky a dnes ju prerokováva vláda. Otázky:
Odpoveď Dušana Zachara:
Podľa mňa by bolo vhodnejšie nájsť skutočne sociálne ohrozené vrstvy obyvateľstva, ktoré môžu byť aj v produktívnom veku, a teda sa pod ochranný limit doplatkov za lieky nedostanú. Lepšie by bolo preto nastaviť uplatniteľnosť tohto inštitútu, teda ochranného stropu na doplatky za lieky na výšku príjmu domácnosti a ako benchmark by mohlo poslúžiť životné minimum alebo jeho násobok.
Myslím si, že preplácanie len toho najlacnejšieho variantu lieku, ktoré býva zväčša generikom, je veľmi správne a spravodlivé obmedzenie, nakoľko pri liekoch s rovnakou účinnou látkou podnecuje tzv. generickú preskripciu u lekárov a generickú substitúciu v lekárňach, ktoré sa málo využívajú, aj keď by sa podľa zákona mali, nakoľko šetria najmä pacientom a sprostredkovane aj verejným financiám výdavky na lieky.
Pacienti by mali v lekárňach dostať informáciu o dostupnej najlacnejšej alternatíve lieku. Lekárnik by mal pacientovi takýto najlacnejší variant ponúknuť, avšak je na slobodnej vôli pacienta, či ho príjme, alebo bude trvať na vydaní lieku, ktorého obchodný názov je uvedený lekárom v recepte v zátvorke. Bohužiaľ, to druhé sa stáva častejšie a vyplýva to aj z nedostatočnej informovanosti pacienta a jeho bezvýhradnej dôvery v predpisujúcich lekárov.
Ešte by som chcel poznamenať, že lacnejšie lieky pre niektorých pacientov snáď nebudú viesť k ich väčšej spotrebe a výraznejšiemu nárastu verejných výdavkov za lieky, nakoľko toto býva jedným z vážnych problémov Slovenska pri porovnaniach so zahraničím. Napríklad aj pri spotrebe antibiotík sme značne nad priemerom EÚ či OECD.
N.B.: Overte si prosím, či skutočne pod ochranný limit nespadajú antibiotiká, lebo sa mi to nezdá. Ak je to skutočne tak, tak to vnímam v kontexte s relatívnou vysokou konzumáciou antibiotík, ktoré sú často vyžadované samotnými pacientmi, avšak ich prílišná spotreba má často negatívne dôsledky pre celú spoločnosť – zvyšuje sa rezistencia na antibiotiká a tie sú potom neúčinné, keď ich skutočne treba.
Otázka (Stanka Harkotova, Aktualne.sk)
Dobry den, rada by som sa na vas obratila s prosbou o vas postreh k novele z dielne MZ, ktora do zdravotnictva zavadza povinne skolenia v protikorupcnom spravani pre vsetkych zdravotnickych pracovnikov.
Odpoveď Dušana Zachara:
Korupcia v zdravotníctve je bezpochybne veľkým problémom Slovenska, tak to vníma aj verejnosť, avšak účinnejšou a efektívnejšou politikou, ako sú celoplošné jednorazové protikorupčné kurzy pre úplne všetkých zdravotníckych pracovníkov, ale mimochodom už nie napríklad pre všetkých riaditeľov nemocníc…, by bolo prijímanie takých opatrení, ktoré by systémovo menili prostredie a motivácie aktérov v zdravotníctve tak, že nebude vznikať podhubie pre korupciu, resp. že sa potom korupčne správať vôbec neoplatí. Takými opatreniami, ak opomenieme represívnu oblasť, môže byť napríklad zvyšovanie transparentnosti informácií v zdravotníctve či už cez meranie, zverejňovanie a následné odmeňovanie poskytovateľov a zdravotníckych pracovníkov na základe výsledkov poskytovanej zdravotnej starostlivosti – ich kvality a efektívnosti, alebo cez zavádzanie elektronických služieb a výmeny dát až po DRG-systém.
Otázka (Pittnerova Veronika, Plus Jeden Deň)
Pekný deň prajem, prosím vás veľmi pekne o názor k protikorupčným kurzom, ktoré plánuje zaviesť ministerstvo zdravotníctva. Po novom by mali všetci pracovníci zdravotníctva povinne absolvovať vzdelávanie o protikorupčnom správaní, aby sa tak prechádzalo korupcii v zdravotníctve. Kurz bude mať pod palcom Slovenská zdravotnícka univerzita, alebo zamestnávateľ daného zdravotníka. Pomôže to podľa vás?
Odpoveď Dušana Zachara:
Korupcia v zdravotníctve je bezpochybne veľkým problémom Slovenska, tak to vníma aj verejnosť, avšak účinnejšou a efektívnejšou politikou, ako sú celoplošné jednorazové protikorupčné kurzy pre úplne všetkých zdravotníckych pracovníkov, ale mimochodom už nie napríklad pre všetkých riaditeľov nemocníc…, by bolo prijímanie takých opatrení, ktoré by systémovo menili prostredie a motivácie aktérov v zdravotníctve tak, že nebude vznikať podhubie pre korupciu, resp. že sa potom korupčne správať vôbec neoplatí. Takými opatreniami, ak opomenieme represívnu oblasť, môže byť napríklad zvyšovanie transparentnosti informácií v zdravotníctve či už cez meranie, zverejňovanie a následné odmeňovanie poskytovateľov a zdravotníckych pracovníkov na základe výsledkov poskytovanej zdravotnej starostlivosti – ich kvality a efektívnosti, alebo cez zavádzanie elektronických služieb a výmeny dát až po DRG-systém.
Otázka (Veronika Cosculluela, Aktuálne.sk)
Dobrý deň, chceme vás poprosiť o názor, či je v poriadku, ak si ide dať prezident
operovať kĺb do Česka, teda že kolégium lekárov to prezidentovi odporučí. Aký obraz tým vysiela občanom, ktorí tiež čakajú na bedrový kĺb. Čo to vypovedá celkovo o slovenskom zdravotníctve?
Odpoveď Dušana Zachara:
Dobry den, teraz som pocul v SRo oddovodnenie, preco prezidenta Kisku operovali v Plzni. Slovensky lekar – specialista na artroskopiu povedal, ze na Slovensku takuto operaciu vykonavaju len v sukromnej nemocnici v Kosiciach-Saci, a ze v Plzni maju s artroskopickymi operaciami bedroveho klbu bohate skusenosti a dobre zazemie.
Otázka (Mária Hunková, Trend)
Dobry den, chcela by som Vas poziadat o komentar do clanku. Novela zakona z dielne MZ, ktora ma upravit mzdu zdravotnikov sa ma tykat iba zamestnancov zariadeni, ktorych 100% vlasntikom je MZ SR. Voci tomu sa ohradilo MO a MV, ktore su tiez zriadovatelmi ZZ s tym, ze aj v tychto statnych ZZ by mali mat garantovane mzdy, no MZ tuto pripomienku neakceptovalo.
Odpoveď Dušana Zachara:
Náš dlhodobý názor je, že ani lekári, ani sestry a ostatní zdravotnícki pracovníci by nemali mať špeciálne zákony upravujúce ich minimálne mzdové nároky, ale mali by byť ohodnocovaní na základe meranej a zverejňovanej kvality ich odvedenej práce pri súčasnom rešpektovaní ekonomických možností toho-ktorého zdravotníckeho zariadenia. Minimálne mzdové nároky v zdravotníctve deformujú motivácie aktérov a predstavujú prekážky pre efektívne používanie vzácnych zdrojov na liečenie chorých.
Otázka (Martina Chudá, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, mohli by ste sa mi vyjadriť k téme zdravšieho stravovania v školských jedálňach? Minister školstva Juraj Draxler totiž dnes predstavil 68 nových moderných receptov, ktoré majú pribudnúť v zbierkach kuchárov v školách od septembra. V tejto súvislosti by sme Vás chceli poprosiť o krátke stanovisko, ako túto iniciatívu vnímate, či je dostatočná a pomôže napr v boji proti obezite a zdravšiemu životnému štýlu detí. Či je potrebné riešiť tento problém aj inak, keď napr deti doma tieto návyky nemajú, ako a pod.
Odpoveď Jána Kovalčíka:
Dobrý deň, na webe MŠ SR som si prečítal okrem iného toto:
,,V školských jedálňach majú od nového školského roka meniť tiež spôsob prípravy jedál. Fritovanie a vyprážanie majú nahradiť pečením s minimálnym podielom tuku. Zaradia tiež využívanie byliniek, orechov a syra na úkor soli a dochucovadiel. Zmeny nastanú aj v energetických a nutričných hodnotách podávaných jedál. Predovšetkým chcú znížiť podiel tukov a cukrov a zvýšiť podiel vitamínov, minerálov a vlákniny.”
Znie to ako vítaný posun správnym smerom. Žiaľ, zatiaľ nevieme, či ide len o želanie ministra, alebo vážne mienený prísľub za ktorým už sú adekvátne kroky na jeho naplnenie.
Z názvov nových receptov sa nedá posúdiť, či modernejšie iba znejú alebo výživovým odporúčaniam konečne zodpovedá aj skladba živín. Každopádne nové recepty budú len kvapkou v mori starších zavedených receptov, s ktorými jedálne pracujú. Dôležitejšie preto bude, či sa odporúčaným výživovým dávkam (WHO i Úradu verejného zdravotníctva SR) prispôsobia doterajšie recepty, ktoré budú naďalej tvoriť výraznú väčšinu ponúkaných jedál.
Otázka (Mária Hunková, Trend)
Dobry den, pripravujem text o investicnom dlhu nemocnic a chcela by som Vas poprosit o komentar k nasledujucim otazkam:
Odpoveď Dušana Zachara:
Otázka (Peter Kapitán, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, v Hospodárskych novinách pripravujeme tému o Pente v zdravotníctve, a preto by som na vás mal zopár otázok:
Odpoveď Dušana Zachara:
Pre Slovensko by bolo prínosom, keby chceli vstúpiť na náš zdravotnícky trh aj ďalšie súkromné subjekty, nakoľko veríme, že konkurenciou, a teda fungujúcou súťažou sa dá docieliť kvalitnejšie a efektívnejšie zdravotníctvo. V súčasnosti má v slovenskom zdravotníctve výrazne najsilnejší vplyv štát. Táto dominancia nášmu zdravotníctvu neprospieva. Ak by podobné dominantné postavenie na trhu získal nejaký súkromný subjekt, predstavovalo by to zvýšené riziko zneužitia tohto postavenia a vzniku monopolnej renty, a teda spoločenskej neefektívnosti. Ak však existuje súťaž na trhu a kvalitná regulácia prostredia, vrátane merania a zverejňovania kvality a efektívnosti poskytovaných služieb, nepredstavuje ani vertikálna integrácia (vlastníctvo poisťovne, lekární a nemocníc jedným súkromným subjektom) príliš veľké riziko pre spoločnosť. Naopak, môže prinášať na trh rôzne inovácie, ktoré umožňuje táto integrácia.
Otázka (Stanislava Harkotová, Aktuálne.sk)
Dobry den, rada by som sa na vas obratila s otazkami ohladne dvoch tem. Prvou je projekt eHealth:
Druhou temou je DRG (podobne ako v prvom pripade):
Odpoveď Dušana Zachara:
eHealth:
Európska komisia nás kritizuje za zaostávanie v oblasti digitálnych verejných služieb v zdravotníctve, kde sa umiestňujeme na posledných miestach v EÚ. Určite sa však v slovenskom zdravotníctve nájdu takí, ktorým dnešný stav neporiadku a netransparentnosti vyhovuje, a potom z neho ťažia, a v spojitosti so slabým politickým líderstvom v rezorte zdravotníctva to potom má za následok meškanie zavádzania elektronických verejných služieb v tomto sektore.
Elektronická výmena dát má potenciál ušetriť spoločnosti mnoho peňazí a zvýšiť kvalitu, efektívnosť, dostupnosť a najmä bezpečnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Samozrejme si to vyžaduje, aby náklady a čas na zavádzanie týchto systémov neboli nafúknuté, čo v prípade nášho verejného sektora s veľkou pravdepodobnosťou nebude platiť. To výrazne zhoršuje efektívnosť štátneho programu elektronizácie zdravotníctva, a navyše už teraz pozorujeme, že omnoho lacnejšie súkromné iniciatívy niektorých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a zdravotných poisťovní čiastočne suplujú štát a jeho meškajúci eHealth.
DRG:
Je síce zrejmé, že proces zavádzania a prispôsobovania DRG-systému na lokálne pomery je viacročný proces (v okolitých krajinách trvala prípravná fáza od 2,5 do 7 rokov), ale je tiež fakt, že Slovensko je poslednou krajinou EÚ, kde DRG nie je zavedený, a preto každé spomalenie prác a odkladanie spustenia predlžuje nezdravý stav vo financovaní a hospodárení najmä veľkých štátnych nemocníc.
Platby nemocniciam na základe klasifikačného systému DRG a samotný DRG nesú v sebe potenciál vyššej transparentnosti, väčšieho poriadku, jasnejšie definujú produkt nemocnice, potenciálne zvyšujú efektívnosť, znižujú dobu hospitalizácie, zvyšujú počet odliečených pacientov a umožňujú lepšie porovnávanie výkonov vnútri nemocnice, ako aj medzi jednotlivými zariadeniami.
Tak ako aj pri eHealth, tak aj pri zavádzaní DRG-systému určite existujú latentní odporcovia tohto procesu vnútri zdravotníckeho sektora, nakoľko sa jeho implementovaním môžu zmeniť toky financií smerom k efektívnejším poskytovateľom a ešte väčšmi sa odkryje neporiadok v neefektívnych zariadeniach. Doplatiť by na to mohli aj štátne zariadenia. Tomu sa však štát bude snažiť aj v rámci DRG predísť, a preto existuje riziko opätovného zvýhodňovania štátnych nemocníc, aj keď určité prechodné obdobie v prípade hroziaceho výraznejšieho poklesu príjmov je opodstatnené.
Otázka (Martina Chudá, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chceli by sme Vás poprosiť, či by ste nám mohli stručne jednou, max. dvoma, vetami okomentovať niektoré z aktivít Národného akčného plánu v prevencii obezity na roky 2015-2025. Potrebovali by sme, aby ste nám pri každom uviedli napríklad možnosť ako by sa mohla daná aktivita zaviesť do praxe, ako by to fungovalo, aký je jej zmysel, potreba či prínos. A pri každom Vás prosíme tiež uviesť, či ide o dobré/potrebné opatrenie alebo zlé/nepotrebné. Vaše odpovede by sme radi pripojili k vymenovaným aktivitám v rámci infografiky. (čiže jedna komentatívna veta s áno (dobré opatrenie) alebo nie (zlé, nepotrebné). Ide o tieto priority:
Odpoveď Jána Kovalčíka:
z Vašich otázok usudzujem, že aj Vám v materiáli chýba konkrétnejšia predstava, ako MZ SR resp. vláda SR mienia deklarované ciele dosiahnuť. Pri väčšine cieľov sú totiž ako aktivity uvedené opäť len ciele, resp. zámery bez jasnej špecifikácie konkrétnych aktivít a primeraných zdrojov na ich zabezpečenie. Nezdá sa mi primerané ani zodpovedné takýto zásadný nedostatok prekryť úvahami (mňa alebo kohokoľvek iného) o tom, ,,ako by sa mohla daná aktivita zaviesť do praxe, ako by to fungovalo, aký je jej zmysel, potreba či prínos”. Práve o tomto mal byť Akčný plán!
Z materiálu (ani z predchádzajúcich správ o plnení Národného programu prevencie obezity v SR za roky 2008-2010 a 2010-2013) sa nedočítame, prečo ani po mnohých rokoch existencie programu nedochádza k ústupu obezity, iba sa konštatuje pokračujúce zhoršovanie. Je teda otázne, či ministerstvo vôbec vyhodnotilo, ktoré z doterajších aktivít sa osvedčili (a treba ich posilniť) a ktoré nie (a treba ich vypustiť).
Ak v kapitole o financovaní MZ SR píše, že na každú zo siedmich prioritných oblastí aktivity potrebuje po 10 000 € ročne (na jednotlivé aktivity teda pripadá zlomok z tejto sumy), obávam sa, že o konkrétnych aktivitách a ich rozdielnej náročnosti nemá predstavu. Alebo nepovažuje túto tému za skutočnú prioritu a vedeniu rezortu zdravotníctva stačí, že si predložením materiálu formálne splnilo úlohu predložiť takýto materiál do vlády do júna 2015.
Akčný plán na 10-ročné obdobie k takejto zásadnej téme by si zaslúžil podstatne vyššiu kvalitu. Mal by sa oprieť o serióznu odbornú diskusiu, predložiť konkrétne opatrenia s potenciálom priniesť želaný výsledok a uchádzať sa o ich primerané financovanie. Ak vláda schváli materiál bez zásadného dopracovania, obávam sa, že zostane skôr slohovým cvičením ako reálnym akčným plánom na dosiahnutie potrebnej zmeny nebezpečného trendu rozširovania obezity.
Iba na papieri, bez adekvátneho financovania, primeraných aktivít i výsledkov zostáva na Slovensku väčšina programov primárnej prevencie chronických ochorení, čo takisto indikuje, že pre vedenie rezortu nie sú skutočnou ale iba predstieranou prioritou.
Ak sa tejto téme ešte budete venovať, dávam do pozornosti našu nedávno dokončenú analýzu – o stravovacích zvyklostiach píšeme v 2. kapitole, najmä na str. 32-34:
Z našich odporúčaní by v boji s obezitou pomohli napr. tieto:
Fakt, že stravovanie v jedálňach je zdravšie ako strava postavená na slaných chipsoch, kole a sladkostiach, ešte neznamená, že jedálne ponúkajú nutrične vyváženú stravu. Žiaľ, realitou je skôr veľmi nízke zastúpenie vlákniny, nevhodná skladba tukov a priveľa soli. A tiež biedne znalosti väčšiny zamestnancov zariadení spoločného stravovania v otázkach zdravej výživy.
Žiaľ, tento problém si kompetentní na Slovensku zatiaľ ani nepripúšťajú.
Otázka (Veronika Folentová, SME)
Dobry den, chcela by som Vas poprosit, ci by ste si nasli chvilku na par otazok.
v pripomienkovom konani je novy zakon o podpore najmenej rozvinutym okresom. Chcela som Vas poprosit, ci by ste mi ho zhodnotili (ma len 5 stran).
Odpoveď Petra Goliaša:
Ak chce vlada zvysovat zamestnanost v najmenej rozvinutych miestach, mala by najskor zmenit motivacie tak, aby ludia menej pracovali nacierno a viac legalne. Klucove je znizit naklady na tvorbu pracovnych miest znizenim odvodov pre ludi s nizkymi prijmami (zamestnancov, dohodarov aj zivnostnikov), optimalne aj v kombinacii so znizenim minimalnej mzdy. Dolezite je tiez posilnit subeh prijmov z prace a socialnych davok, aby pracujucim ludom nehrozila chudoba.
Zaostavajuce regiony by mali dostavat aj financnu a technicku podporu najmä na vystavbu infrastruktury. Na to su ale urcene eurofondy, kde je penazi dost. Prijimanie osobitnych zakonov je z tohto pohladu zbytocne.
Otázka (Radovan Kopečný, Aktuálne.sk)
Dobrý deň, pripravujem článok pre Aktualne.sk na tému návrhu rozpočtu na obdobie 2016-18 a rád by som Vás poprosil o vyjadrenie.
Odpoveď Petra Goliaša:
Lepsie casy by vlada mala vyuzit na rychlejsie znizovanie deficitu, kedze je to menej bolestive nez v horsich casoch. Teraz sa deje pravy opak, odhady rastu ekonomiky sa zvysuju a cieleny deficit sa neznizuje, ale zvysuje. Pricinou su zrejme bliziace sa volby a snaha vlady udrzat si popularitu.
Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den, chcela som vas poprosit.
Odpoveď Dušana Zachara:
Otázka (Peter Kapitán, Hospodárske noviny)
Vedeli by ste aspoň vo všeobecnosti povedať, čím sú a môžu byť spôsobené rastúce náklady na zdravotnú starostlivosť?
Odpoveď Dušana Zachara:
Otázka (Stanislava Harkotová, Aktuálne.sk)
Pozdravujem, rada by som vas poprosila o vase stanovisko k pripadu odvolaneho primara trencianskej porodnice. Je podla vas nakrucanie videoklipu v priestoroch oddelenia na odvolanie? Ako inak sa este situacia mohla riesit? Viaceri naznacuju, ze isli o priame zadanie z ministerstva zdravotnictva, preco by malo MZ zaujem odvolat uspesneho primara a okamzite neriesilo vaznejsie pochybenie, napriklad bielenie karty pacienta?
Odpoveď Dušana Zachara:
Neviem presne, aké sú kompetencie primára v tejto záležitosti, ale predpokladal by som, že primár mal informovať riaditeľa štátnej nemocnice o nahrávaní hudobného videoklipu, ktorý je súkromným, a nie verejným záujmom, na funkčnom gynekologicko-pôrodníckom oddelení a ten mal dať naň súhlas. Vyvstávajú oprávnené otázky aj ohľadne možno zbytočného zvýšeného rizika vnesenia rôznych infekcií na oddelenie, kde panuje prísnejší hygienicko-epidemiologický režim, a následnej potreby dezinfikácie miestnosti a pokrytia týchto zvýšených nákladov.
Na druhej strane sa mi zdá trest odvolania z funkcie primára príliš prísny, ktorý navyše nezohľadňuje opakovane výborné výsledky trenčianskej pôrodnice v rámci hodnotenia kvality všetkých slovenských pôrodníc.
Otázka (Michaela Kušnírová, SME)
Dobrý deň, poprosila by som vás o stanovisko ku novele zákona o športe, ktorý je v súčasnosti v pripomienkovom konaní. Podľa tejto novely by mala každá zdravotná poisťovňa zriadiť špeciálny (prevenčný) fond a odviesť do neho 0,25 % z prijatého poistného do osobitného fondu zdravotnej poisťovne. (§ 25 sa dopĺňa odsekmi 4 až 8, ktoré znejú). Previesť 80 % finančných prostriedkov odvedených do prevenčného fondu. Majú byť príjmom ministerstvo školstva, respektíve podľa návrhu zákona majúú spadať pod paragraf 103, podľa ktorého ministerstvo školstva sústreďuje príjmy a výdavky na športovú činnosť na samostatnom mimorozpočtovom účte.
Odpoveď Petra Goliaša:
Zjavne ide o nesystemovy navrh, ked sa peniaze urcene na zdravotnu starostlivost maju pouzit na financovanie sportu. Ak chce vlada davat viac penazi na sport, nech na to vycleni peniaze v ramci prislusnej kapitoly vydavkov statneho rozpoctu. Z verejneho zdravotneho poistenia by mala byt financovana aj primarna prevencia, avsak o konkretnom pouziti by mali rozhodovat zdravotne poistovne na zaklade analyzy nakladov a prinosov.
Otázka (Radovan Kopečný, Aktuálne.sk)
Dobrý deň, pripravujem pre Aktualne.sk článok o gréckej ekonomike a rád by som Vás poprosil o vyjadrenie. V čom tkvie (môže tkvieť) silná stránka gréckej ekonomiky, ktorý má potenciál na to, aby postavil na nohy Grécko a pomohol mu splácať dlhy? Je v krajine vôbec nejaký potenciál?
Odpoveď Petra Goliaša:
Najväcsi potencial mozu dat Grecku reformy, ktore zlepsia jeho konkurencieschopnost. To znamena reformy, ktore zmenia krajinu tak, aby sa v nej oplatilo viac investovat. Ide napriklad o danovu reformu, ktora znizi priame dane a zjednodusi system odstranenim mnozstva vynimiek, dalej o reformu trhu prace ktora znizi naklady na tvorbu pracovnych miest, deregulaciu chranenych povolani, privatizaciu statneho majettu skusenym a eticky zalozenym investorom, financnu stabilizaciu dochodkoveho systemu a zdravotnictva, atd.
Otázka (Iveta Gombošová, RTVS)
Dobrý deň, včera bol na vláde materiál Správa o výkone práv akcionára v akciových spoločnostiach so 100% majetkovou účasťou štátu v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva SR. Medzi spoločnosťami je aj Spoločnosť pre zavedenie unitárneho systému verejného zdravotného poistenia a.s., ktorá skončila rok 2014 v strate -17 305 eur. Funguje od 2013 roku. V strate skončili z 8 spoločností iba 2. Minister zdravotníctva tvrdí, že táto spoločnosť je potrebná! a do straty sa dostala preto, že sa platila právna analýza, ktorá má ukázať, akou cestou sa má jedna ZP založiť. Povedal, že by sme sa to mali dozvedieť ešte v tomto volebnom období.
Odpoveď Dušana Zachara:
Je to ďalší zbytočný účet za nepremyslenú a škodlivú zdravotnú politiku tejto vlády. Zavedenie systému s jedinou poisťovňou by v slovenských podmienkach nebolo garanciou lepšie fungujúceho zdravotníctva, zlepšenia zdravotných výsledkov a starostlivosti pre pacientov, skôr naopak. Je možné, že projekt „unitár“ nebol nikdy myslený vážne a mal poslúžiť len na prekrytie nemohúcnosti vlády riešiť skutočné problémy v zdravotníctve.
Otázka (Radovan Kopečný, Aktuálne.sk)
Dobrý deň, pripravujem pre Aktualne.sk článok o vládnych výdavkov v kontexte dnes uverejnenej správy Eurostatu a rád by som Vás poprosil o vyjadrenie. Kolegovia z INEKO mi Vás odporučili ako analytického odborníka na zdravotníctvo, a preto Vás chcem poprosiť o analytické vyjadrenie práve k výdavkom na tento rezort. Okrem toho, že medziročne nám ako jedným z menšieho počtu krajín výdavky vlády rástli, v porovnaní za rok 2013 máme z celej EÚ najvyššie výdavky na tento rezort. Máme ich dokonca vyššie než Británia s jej „socialistickým“ zdravotníctvom. No napriek tomu to v zdravotníctve vyzerá, ako vyzerá. Súvisí s tým aj to, že štát predal všetky ziskové aspekty zdravotníctva (napríklad laboratória)?
Odpoveď Dušana Zachara:
Štatistika Eurostatu hovorí o tom, že Slovensko má v rámci svojich verejných výdavkov vysoký podiel výdavkov na zdravotníctvo, pričom žiadna ďalšia krajina ho nemá taký vysoký. Nie je to novinka a hovorí to o relatívne finančne významnom a nákladnom sektore v celých verejných financiách. Preto sa neslobodno čudovať ministerstvu financií, že sa pravidelne zdráha zvyšovať výdavky do zdravotníctva a apeluje na ich efektívnejšie využívanie. Zdravotníctvo patrí pravidelne k rizikovým oblastiam, čo sa týka rastu verejného dlhu. Vysoký podiel výdavkov na zdravotníctvo na Slovensku je okrem častej nehospodárnosti dôsledkom aj objektívne horšieho zdravotného stavu obyvateľstva v porovnaní s väčšinou krajín EÚ.
Otázka (Michaela Kušnírová, SME)
Dobrý deň, poprosila by som vás o informácie. Takmer pol miliardy eur, ktoré získal štát z otvorenia druhého piliera plánuje ministerstvo financií použiť na zníženie dlhu krajiny.
Odpoveď Petra Goliaša:
Pre ilustraciu, hruby verejny dlh Slovenska dosiahol k 1.1.2015 uroven 40,612 miliardy eur, co je 53,6% HDP. K 1.1.2016 by mal dlh nominalne stupnut na 42,374 miliardy eur, vdaka rastu ekonomiky vsak ma jeho podiel na HDP mierne klesnut na 53,4%.
Prva hranica dlhovej brzdy podla ustavneho zakona o rozpoctovej zodpovednosti je na urovni 50%. Hranice dlhovej brzdy sa navyse zacnu od roku 2018 znizovat az na konecnu uroven v roku 2027, ked spodna hranica klesne na 40% a horna na 50% HDP. Taketo nastavenie hranic ma za ciel pripravit Slovensko na dosledky starnutia obyvatelstva tak, aby boli verejne financie dlhodobo udrzatelne. Inymi slovami, Slovensko musi uz teraz znizovat verejny dlh, aby zvladlo narast vydavkov na dochodky a zdravotnictvo.
Aj z tychto dovodov je spravne, ak vlada pouzije jednorazove prijmy na znizenie verejneho dlhu. Nemalo by sa to tykat len prenesenych aktiv z druheho piliera, ale napriklad aj prijmov z privatizacie Slovak Telekomu, ci neocakavaneho zvysenia danovych prijmov.
Otázka (Erik Potock, RTVS)
Dobrý deň, chcel by som Vás poprosiť o zhodnotenie uchádzačov užšieho výberu na výstavbu a prevádzku novej nemocnice v Bratislave. Či ide z Vášho pohľadu o skúsených medzinárodných hráčov, ktorí dokážu zabezpečiť aj na Slovensku fungovanie modernej nemocnice. V užšom výbere sú:
Odpoveď Dušana Zachara:
Z toho, čo som si prečítal v tlačovej správe MZ SR, sa dá usudzovať, že v ďalšej fáze verejného obstarávania na novú UNB – v súťažnom dialógu – budú pokračovať subjekty s relatívne dobrými skúsenosťami s výstavbou a prevádzkovaním moderných zdravotníckych zariadení v zahraničí.
Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, v prílohe Vám posielam TS MZ SR o piatich uchádzačoch o súťažný dialóg na výstavbu a prevádzku novej nemocnice na bratislavskej Patrónke. Zaujímal by ma Váš názor na týchto uchádzačov. Či ich poznáte? Či ich považujete za relevantných atď.
Odpoveď Dušana Zachara:
Z toho, čo som si prečítal v tlačovej správe MZ SR, sa dá usudzovať, že v ďalšej fáze verejného obstarávania na novú UNB – v súťažnom dialógu – budú pokračovať subjekty s relatívne dobrými skúsenosťami s výstavbou a prevádzkovaním moderných zdravotníckych zariadení v zahraničí.
Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den prajem, chcela by som Vas poprosit. MZSR zverejnilo navrh zakona o platoch – pre sestry, sanitarov a vsetkych – tu to najdete. Chcela som sa Vas opytat na Vas nazor:
Odpoveď Dušana Zachara:
Náš názor je, že ani lekári, ani sestry a ostatní zdravotnícki pracovníci by nemali mať špeciálne zákony upravujúce ich minimálne mzdové nároky, ale mali by byť ohodnocovaní na základe meranej a zverejňovanej kvality ich odvedenej práce pri súčasnom rešpektovaní ekonomických možností toho-ktorého zdravotníckeho zariadenia. Minimálne mzdové nároky v zdravotníctve predstavujú prekážky pre efektívne používanie vzácnych zdrojov na liečenie chorých.
Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den, chcela by som Vas poprosit, venujem sa vyberu riaditelov do fakultnych a univerzitnych nemocnic. Vzdy to skoncilo tak, ze okrem vitaza nik iny nesplnil podmimenky.
Odpoveď Dušana Zachara:
Štátne univerzitné a fakultné nemocnice sú miesta, kde politické nominácie nemajú podľa mňa opodstatnenie, a preto by mal byť v súťaži vyberaný na post riaditeľa človek s takým vysokým odborným a morálnym kreditom, že by žiadneho ministra zdravotníctva nenapadlo ho každé 2-4 roky meniť. Ak by takýto zámer ministerstvo malo, pravdepodobne by muselo konštatovať, že výberové konanie, kde “súťaží” prakticky len jeden uchádzač a vo výberovej komisii sedia ľudia s konfliktmi záujmov a málo skutočne nezávislých osobností, je akciou s vopred známym scenárom a výsledkom. Nepriznať si to je vodenie verejnosti za nos. Krátkodobosť pôsobenia riaditeľov štátnych nemocníc a s tým spojené ich pokrivené motivácie sú jedným z faktorov zlého hospodárenia týchto zariadení.
Otázka (Simona Blehová, SME)
Dobrý deň, spracovávam dnes článok o Grécku a chcela by som Vás požiadať o odpovede na nasledovné otázky:
Odpoveď Petra Goliaša:
Medzinarodny menovy fond odhadol, ze Grecko bude potrebovat od oktobra tohto roku do roku 2018 priblizne 50 miliard dolarov. Taky balik penazi pravdepodobne nebude chciet poskytnut ziadny stat samostatne. Grecko je tak odkazane na dalsiu pomoc medzinarodnych organizacii ci zoskupeni viacerych statov, z ktorych najväcsi zaujem na udrzani stability ma eurozona. Referendum vyrazne zuzilo priestor na dohodu o reformach s pripadnou vymenou za odpis casti dlhu. Zvysila sa pravdepodobnost neriadeneho bankrotu Grecka a navratu starej meny, co by poskodilo obe strany. Bez reforiem ale nie je efektivne davat Grecku dalsie uvery.
Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den prajem, chcela by som Vas poprosit o odpovede na par otazok. Ide o druhy soc. balicek. Min. vnutra zverejnilo podrobnosti k taborom pre deti so soc. slabsich rodin. (posielam ich TS v prilohe). Chcela som Vas poprosit:
Odpoveď Petra Goliaša:
Ide o jedno z relativne lacnych opatreni cielenych na socialne slabsich ludi. Je lepsie, ked budu statne zariadenia vytazene takymto sposobom , ako keby boli prazdne.
Ministerstva by mali zverejnit, ako su vytazene ich rekreacne zariadenia a tiez ake maju hospodarske vysledky. Mozno by sa ukazalo, ze by pre stat bolo efektivnejsie, ak by ich vo ferovej sutazi sprivatizoval a v pripade zaujmu by si ich na potrebny cas prenajimal.
Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, zaujíma ma Váš názor na návrh novely zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach, ktorý je momentálne v pripomienkovom konaní. Posielam link na návrh novely
Otázky:
Odpoveď Dušana Zachara:
Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň páni, do utorkových novín SME robím veľkú tému o spotrebe liekov na Slovensku. Jedným zo zdrojov, z ktorých čerpám je aj vaša nedávno zverejnená analýza. V tejto súvislosti mám však na vás niekoľko otázok, niektoré na objasnenie nejasností.
Odpoveď Jána Kovalčíka:
Otázka (Branislav Janík, Zdravotnícke noviny)
Môžem poprosiť o 10 viet komentu?
Odpoveď Dušana Zachara:
Hodnotenie správy prezidenta o stave republiky v oblasti zdravotníctva
Podľa môjho názoru pomenoval prezident SR Andrej Kiska vo svojej správe o stave krajiny situáciu v zdravotníctve pomerne presne, pričom v nej zašiel aj do viacerých konkrétností. Možno povedať, že oblasť zdravotníctva bola jednou z nosných tém prezidentovej správy.
Prezident správne viackrát upozornil, že pre lepšie fungovanie zdravotníctva je nevyhnutné presadzovať poriadok a transparentnosť, aby sme o.i. zistili, či máme v systéme dosť zdrojov a či ich dostatočne účelne využívame v prospech pacientov. Súčasťou poriadku a transparentnosti v zdravotníctve je aj meranie a zverejňovanie kvality a efektívnosti poskytovateľov, ako aj zdravotných poisťovní. Osobitne ma zaujal prezidentov výrok, že zavedenie poriadku a transparentnosti v zdravotníctve nie je otázkou možností štátu a dodatočných zdrojov, ale len otázkou „vôle a ochoty ľudí, ktorí rezort riadia“.
Prezident pripomenul, že štát ako dominantný či jediný hráč na poli poskytovania zdravotnej starostlivosti, zdravotného poistenia, regulácie, dohľadu a legislatívy má „absolútne možnosti zaviesť poriadok, zrozumiteľné pravidlá a spravodlivosť“ v zdravotníctve, a preto musí za to niesť pred občanmi zodpovednosť, a nie sa pred nimi skrývať za stále sa vynárajúce politické témy, ako je napríklad projekt unitarizácie zdravotného poistenia alebo zákazu zisku poisťovní.
Súhlasím s prezidentom, že ostatná čiastková a nepresná regulácia poplatkov v zdravotníctve nepriniesla želaný poriadok a ochranu slabých. Oceňujem, že hlava štátu spomenula v správe alibizmus ministerstva a vlády, keď dôležité kroky pre lepšie, spravodlivejšie a efektívnejšie fungovanie zdravotníctva, ako je zavedenie DRG, eHealth-u a štandardných diagnostických a liečebných postupov, odsúva na obdobie po voľbách, keď už nebude niesť za to zodpovednosť. V neposlednom rade sa stotožňujem s kritikou, že štát nedokáže presadiť systém porovnávania cien (benchmarking) tovarov a služieb v zdravotníctve, ktorý by sťažil uskutočňovanie výrazne nehospodárnych nákupov financovaných z verejných zdrojov.
Výstižná správa.
Otázka (Monika Tódová, Denník N)
Dobrý deň, tu je celá správa
Odpoveď Petra Goliaša:
Za najväcsiu vyzvu prezident oznacil posilnenie dovery obcanov vo svoj stat. Nasledne sa vo väcsom rozsahu a celkom vystizne venoval problemom v zdravotnictve, skolstve a justicii. Urobil spravne, prave zvysenie kvality a efektivnosti v poskytovani tychto verejnych sluzieb totiz moze vyznamne prispiet k zvyseniu zivotnej urovne a k posilneniu dovery medzi obcanmi a statom. Osobitne ma zaujal jeho vyrok, ze zavedenie poriadku a transparentnosti v zdravotnictve je otazkou “vole a ochoty ludi, ktori rezort riadia”. Verim, ze to plati aj pre ine rezorty a dokonca aj pre riesenie kauz, akou je napriklad Gorila. Prave pri objasnovani kauz by som od prezidenta ocakaval konkretnejsie informacie, nie len poziadavku na ich spätne vyhodnotenie, ci akusi rezignaciu. Na druhej strane ma potesilo, ze prezident podporuje ciel dosiahnut vyrovnany rozpocet do roku 2017 ako aj stabilizovat dochodkovy system na zaklade sirsej politickej dohody. Celkovo je sprava vystiznym obrazom o spolocnosti a je len dobre, ze ju chce prezident zostavovat kazdorocne.
Otázka (Martina Raábová, SME)
Dobrý deň prajem, pred chvíľou sa skončila TK ministra financií P. Kažimíra, predsedu vlády R. Fica a šéfa IFP M. Filka na tému Aktuálna makroekonomická prognóna. Odznelo, že slovenský export ožíva (oproti vlaňajšiemu roku), rastie taktiež spotreba domácností (podľa Kažimíra to dokazuje, že ľudia viac dôverujú krajine), taktiež rastú investície (banky zaznamenali nárast úverov nielen pre veľké firmy, ktoré ťahajú slovenskú ekonomiku, ale aj pre malé a stredné firmy).
Odpoveď Petra Goliaša:
Vláda by sa namiesto nových sociálnych balíčkov a rozdávania peňazí potenciálnym voličom mala pokúšať skôr o rýchlejšie zníženie verejného dlhu. Znižovať verejný dlh a dosiahnuť vyrovnanú bilanciu verejných financií by bolo zodpovednejšie než zavádzanie nových opatrení v sociálnych balíčkoch
Otázka (Radovan Kopečný, Aktuálne.sk)
Dobrý deň, pripravujem článok pre Aktualne.sk o spotrebe a HDP na hlavu, o údajoch eurostatu, ktoré vyšli včera a rád by som Vás poprosil o vyjadrenie.
Odpoveď Petra Goliaša:
Ekonomicky rast mozno najefektivnejsie podporit reformami, ktore zlepsia podnikatelske prostredie, zlepsia kvalitu verejnych sluzieb napriklad vo vzdelavani, zdravotnictve a sudnictve a zvysia transparentnost pri nakladani s verejnymi zdrojmi.
Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den, chceme urobit rebricek, v ktorych nemocniciach sa najviac a najmenej umiera. Urobila som to z dat z vaseho portalu A chcela som Vas poprosit o dve veci. Nepozreli by ste sa na to, ci tam neuvidite nejaku chybu? A druha, ci by ste mi neposlali komentar k tymto otazkam:
Odpoveď Dušana Zachara:
Pre všeobecné nemocnice platí fakt, že sú napriek označeniu “všeobecné” v skutočnosti značne heterogénne, často sa špecializujú na liečenie úplne odlišných ochorení, a preto v nich môžu dominovať určité vekové skupiny pacientov či vážne diagnózy, pri ktorých je už dopredu jasné, že majú vyššie riziko úmrtnosti. Je napríklad logické, že ak má nemocnica prevažne oddelenia typu paliatívnej medicíny, geriatrie, starostlivosti o dlhodobo chorých či anesteziológie a intenzívnej medicíny, bude aj miera celkovej úmrtnosti v týchto zariadeniach vyššia, čo však nemusí znamenať, že poskytujú menej kvalitnú zdravotnú starostlivosť ako ostatné všeobecné nemocnice.
Skupina štátnych univerzitných a fakultných nemocníc je homogénnejšia, nakoľko je v týchto nemocniciach podobný mix oddelení, a teda aj pacientov. Preto sú nemocnice v tejto kategórii navzájom lepšie porovnateľné. Nič to však nemení na skutočnosti, že ukazovatele úmrtnosti nezohľadňujú rozdiely v tom, akí pacienti do nemocníc prichádzajú, teda napr. zdravotný stav a diagnózy, a preto bez tzv. rizikového váženia, teda zohľadnenia stavu pacienta pri vstupe, nie sú vždy priamo porovnateľné medzi rôznymi zariadeniami.
Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den, pripravujeme anketu a chcela by som Vas poprosit, ci by ste mi odpovedali na jednu otazku:
Odpoveď Petra Goliaša:
Cina je v rebricku vnimania korupcie podla Transparency International na 100. mieste, pre porovnanie Slovensko je na 54., USA na 17., Nemecko na 12. a Rusko az na 136. mieste. Kultura, z ktorej pochadza investor, ma zasadny vplyv na jeho posobenie. To sa potvrdilo napriklad aj po vstupe ruskeho Jukosu do nasho Transpetrolu. Potencialny prichod cinskych firiem ma preto znepokojuje, najmä pokial ide o strategicke odvetvia.
Otázka (Zlatica Beňová, Pravda)
Dobrý deň, ministerstvo zdravotníctva vytvorilo v každej štátnej nemocnici protikorupčnú linku, ide o meilovú adresu, kde môžu pacienti nahlasovať korupciu v nemocnici. Spravovať ich budú riaditelia nemocníc alebo právne oddelenia nemocníc.
Odpoveď Dušana Zachara:
Systémovým a najúčinnejším prvkom je nahlasovať korupciu na políciu, ktorá má zákonné páky na to, aby kauzu dotiahla do nejakého záveru. Nemocnice sú často v konflikte záujmov a neviem si moc predstaviť, pre koho by bolo vhodné sa obracať na protikorupčnú linku nemocnice na úkor kontaktovania polície. Nemocnica musí tak či tak podnet posunúť na preskúmanie polícii, takže ísť na to takouto obkľukou je zbytočné. Avšak zriadenie protikorupčného mailu pravdepodobne nič nestojí, alebo len zanedbateľné prostriedky, tak ma to netrápi a možno tam niekto raz za 5 rokov s nejakým oprávneným podnetom zablúdi. A v takom prípade je to potom prínosom. Ale prezentovať to ako účinný nástroj v boji proti korupcii je prisilná káva.
Otázka (Jana Liptáková, The Slovak Spectator)
Dobry den, pre nase noviny The Slovak Spectator pripravujem clanok o predikcii Europskej komisie ohladne starnutia obyvatelstva na Slovensku a jeho financnych dosledkov (The 2015 Ageing Report). Rada by som v clanku uviedla aj vyjadrenia za INEKO. Poprosila by som o odpovede na doleuvedene otazky:
Odpoveď Petra Goliaša:
Prioritnym riesenim, ktore este treba prijat v penzijnom systeme, je spomalenie rastu novopriznanych dochodkov. Dochodky v pomere k predoslej mzde by tak boli v porovnani s dneskom nizsie. Su aj menej priechodne alternativy ako napriklad nahradenie dochodkov jednotnou socialnou davkou, ci zrychlenie predlzovania dochodkoveho veku. Ak vlada nic neurobi, bude musiet dochodky coraz viac dotovat zo statneho rozpoctu, co si vsak vyziada vyssie dane a tym aj pomalsi rozvoj ekonomiky a zivotnej urovne.
Imigracia by dochodkovy problem riesila len ak by slo o masivny prilev cudzincov, na co sa neda spoliehat ani sa to neda planovat. Napriek tomu by malo Slovensko spruznit imigracnu politiku, aby bolo atraktivnejsie najmä pre vzdelanych zahranicnych odbornikov. Kvalifikovani zamestnanci prinasaju vyssiu pridanu hodnotu a maju väcsi potencial tvorit pracovne miesta aj pre dalsich ludi.
Neefektivne je mat aj vysoku dlhodobu nezamestnanost. Riesenim je viac motivovat tychto ludi, aby zacali legalne pracovat, napriklad posilnenim subehu socialnych davok a prijmov z prace, ci znizenim odvodov pre ludi s nizkym prijmom. Tvorbe pracovnych miest pre dlhodobo nezamestnanych by pomohlo aj znizenie minimalnej mzdy v regionoch s najvyssou nezamestnanostou.
Otázka (Jana Trebulová, SME)
Dobrý deň, rada by som Vás oslovila do článku. Týka sa to opäť starnutia obyvateľstva. Jednou z možností, ako priniesť do štátnej kasy viac peňazí a ako tak zachrániť budúce dôchodky, je napríklad zapojiť do pracovného procesu dlhodobo nezamestnaných alebo sa viac otvoriť cudzincom.
Odpoveď Petra Goliaša:
Imigracia aj zapojenie dlhodobo nezamestnanych mozu riesit len mensiu cast problemu. Prioritnym riesenim, ktore este treba prijat v penzijnom systeme, je spomalenie rastu novopriznanych dochodkov. Dochodky v pomere k predoslej mzde by tak boli v porovnani s dneskom nizsie. Su aj menej priechodne alternativy ako napriklad nahradenie dochodkov jednotnou socialnou davkou, ci zrychlenie predlzovania dochodkoveho veku. Ak vlada nic neurobi, bude musiet dochodky coraz viac dotovat zo statneho rozpoctu, co si vsak vyziada vyssie dane a tym aj pomalsi rozvoj ekonomiky a zivotnej urovne.
Imigracia by dochodkovy problem riesila len ak by slo o masivny prilev cudzincov, na co sa neda spoliehat ani sa to neda planovat. Napriek tomu by malo Slovensko spruznit imigracnu politiku, aby bolo atraktivnejsie najmä pre vzdelanych zahranicnych odbornikov.
Neefektivne je mat aj vysoku dlhodobu nezamestnanost. Riesenim je viac motivovat tychto ludi, aby zacali legalne pracovat, napriklad posilnenim subehu socialnych davok a prijmov z prace, ci znizenim odvodov pre ludi s nizkym prijmom. Tvorbe pracovnych miest pre dlhodobo nezamestnanych by pomohlo aj znizenie minimalnej mzdy v regionoch s najvyssou nezamestnanostou.
Problemom nasho trhu prace nie je nedostatok pracovnej sily (vzhladom na vysoku nezamestnanost) ale skor nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Kvalifikovani zamestnanci prinasaju vyssiu pridanu hodnotu a maju väcsi potencial tvorit pracovne miesta aj pre dalsich ludi.
Otázka (Zlatica Beňová, Pravda)
Dobrý deň, ministerstvo zdravotníctva dostalo do rozpočtu 30 miliónov eur na kapitalové výdavky, ktoré prerozdeli nemocniciam na rekonštrukcie, nákup zariadeni a pod. a to už do konca tohto roka. Príspevky už dostali 4 nemocnice (Trenčín, Trnava a Banská Bystrica – Fn a DFNsP), zajtra má dostať aj Univerzitná nemocnica Martin. Ministerstvo zatiaľ rozdalo 5 mil. eur, neodpovedalo podľa akého kľúča peniaze rozdeľuje. Uviedlo, že má harmonogram finančnej podpory, nepovedali, čo to presne znamená… Z toho dôvodu Vás chcem poprosiť o reakciu:
Odpoveď Dušana Zachara:
Samozrejme by MZ SR malo zverejniť, na základe akého kľúča rozdelilo dotáciu a na aké investície nemocníc vyčlenila koľko peňazí, aby si verejnosť mohla urobiť názor, či je uskutočnené alokovanie financií účelné, a či berie do ohľadu aj také aspekty, ako je zdravé hospodárenie nemocnice, zlepšovanie kvality a dostupnosti zdravotnej starostlivosti poskytovanej pacientom a pod. Alebo či ide len o politické rozhodnutie od stola bez adekvátnych podkladov a analýz.
Otázka (Lenka Buchláková, Pravda)
Dobrý deň, pripravujeme článok do ekonomickej rubriky denníka Pravda. Rada by som Vás touto cestou poprosila o zodpovedanie nasledujúcich otázok. Téma: voľby, konsolidácia verejných financií. Vláda po dvoch sociálnych balíčkoch ohlasuje tretí, aktuálne jeho hodnota má byť okolo 500 miliónov eur. Vláda zatiaľ neohlásila, čo by malo byť jeho obsahom, každopádne, má prísť až po voľbách.
Odpoveď Petra Goliaša:
Negativne hodnotim, ze sa socialne balicky stavaju akousi modou, hoci stale nemame vyriesenu dlhodobu udrzatelnost verejnych financii. V dosledku starnutia populacie nas v buducnosti caka zvysovanie deficitov v dochodkovom systeme aj v zdravotnictve. Vlada by preto mala vyuzit sucasny priaznivy ekonomicky vyvoj skor na znizovanie verejneho dlhu a nie na rozdavanie penazi potencialnym volicom. O co viac teraz znizime dlh o to menej bolestive opatrenia bude treba v buducnosti prijimat na udrzanie verejnych financii.
Okrem dlhodobych rizik su stale aktualne aj kratkodobe. Vlada sa zaviazala dosiahnut strukturalne vyrovnany rozpocet v roku 2017, RRZ vsak nedavno pomenovala rizika, ktore splnenie tohto ciela spochybnuju. Vlada by na tieto rizika mala vytvarat rezervy a nie hned minat peniaze, ktore dostane napriklad vdaka lepsiemu vyberu dani. Ak sa tak nestane, bude nova vlada musiet kratko po nastupe prijat nepopularny konsolidacny balicek. Navyse stupa pravdepodobnost, ze sa dosiahnutie vyrovnaneho rozpoctu o niekolko rokov oddiali.
Co sa tyka obsahu druheho balicka, je tam viacero mensich opatreni cielenych na zranitelne skupiny obyvatelstva a na zvysenie kvality a dostupnosti verejnych sluzieb, co mozno hodnotit pozitivne. Na druhej strane tam je viacero neefektivnych navrhov, ktore pohltia väcsinu nakladov. Napriklad nizsia DPH pomaha aj bohatym ludom, prudke zvysovanie minimalnej mzdy zas dviha barieru pre zamestnavanie ludi s nizkou kvalifikaciou. Vlada mohla pre pomoc chudobnym radsej vyuzit existujuce socialne davky alebo dalej rozsirovat odvodove ulavy pre ludi s nizkym prijmom.
Otázka (Martin Sliz, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, som redaktorom Hospodárskych novín a chcel by so Vás poprosiť o vyjadrenie ku skutočnosti, že niektorí lekári vzhľadom na nízky objem práce s hotovosťou zvolili možnosť nemať registračnú ani virtuálnu pokladnicu a namiesto toho posielajú pacienta platiť poplatky šekom na najbližšiu poštu, odkiaľ potom idú naspäť do ambulancie s ústrižkom o zaplatení. Registrujete túto skutočnosť? Mohli by ste sa, prosím, vyjadriť, prečo sa to deje, čoho je to možno dôsledok a pod.?
Odpoveď Dušana Zachara:
Riešiť platenie poplatkov u lekára posielaním pacienta na poštu a vrátením sa s ústrižkom nie je hodné 21. storočia, ale v ojedinelých prípadoch na vidieku, kde je málo pacientov a kde sú lekári v pokročilom dôchodkovom veku a nie sú zorientovaní v IT, je to možno riešenie, ktoré umožňuje týmto lekárom vyhnuť sa kúpe drahej registračnej pokladnice alebo pripojeniu sa na internet a zaregistrovaniu do bezplatnej štátnej virtuálnej pokladnice. V každom prípade to pre pacientov predstavuje diskomfort a pre tých, ktorým je čas vzácny, to môže byť aj dôvodom na zmenu lekára.
Otázka (Tomáš Nejedlý, Trend)
Dobrý deň, píšem o tom, ako rodičia reagujú na množiace sa signály o zlej kvalite štátnych škôl/školstva na Slovensku. Zo suchých čísiel je vidieť trend akcelerujúceho nárastu záujmu o súkromné materské školy, mierneho ale stabilného nárastu záujmu o súkromné základné školy a o gymnázia (viď .xls súbor). Hlasovanie nohami bolo vidieť tiež v čase, keď vznikli 8GYM a je zreteľné pri vysokých školách (20-tisíc stredoškolákov v ČR). Mohli by ste mi napísať, ako reagujete Vy v INEKO? Okrem toho, že ste analytici (aj) na školstvo a zostavujete Portál ZŠ a SŠ (a teda máte prehľad o kvalitách škôl) ste zrejme niektorí aj rodičia.
Ak budete mať chuť sa vyjadriť k tým číslam zo súboru (zdroj: CVTI), prípadne dať tip na iné údaje, ktoré ukazujú na pohyb rodičov budem rád.
Odpoveď Petra Goliaša:
Predovsetkym chcem povedat, ze v nasej vlanajsej analyze sa nepotvrdili systematicke kvalitativne rozdiely podla zriadovatela skoly. Pozrite zaver tohto blogu
Preposielam vam skusenost jedneho kolegu:
“Dali sme do 10 ziadosti o obecnu skolku v Novom Meste a Ruzinove a nikde nam dceru nezobrali, asi preto, ze manzelka bola este na rodicovskej dovolenke s mladsou dcerou, tak sme zistili, ze v Starom Meste sa ide otvarat nova cirkevna skolka, kde sme sa zahlasili a aj pomahali pri brigadach. Po troch rokoch skolky, kde sme boli velmi spokojni (ludsky pristup, rodinna atmosfera, mala skolka, maly stres), nastupi starsia dcera v septembri do rovnomennej zakladnej cirkevnej skoly. Tym sme si zvysili sancu, ze nam zoberu mladsiu dceru do tej istej skolky, ako chodi starsia, co sa aj potvrdilo. Pri vybere ZS sme zohladnili aj fakt, ze vo vysledkoch uvedenych na nasom portali sa skola nenachadza medzi najhorsimi a je skor v tej lepsej polovici, pricom trend v dostupnej casovej rade je zlepsujuci sa. Rolu zohrala aj logistika – aby sme obe dcery vozili na jedno miesto v BA. Pozitivne sme ohodnotili maly pocet ziakov v triede, ze viaceri kamarati zo skolky pojdu do tej skoly, rodinne prostredie, vyzera tiez, ze vzdelanostna uroven deti bude relativne vyrovnana, a ze deti su vo vseobecnosti relativne slusne vychovane. Myslime si, ze pre prvy stupen je treba dat skor doraz na to, aby sa deti necitili v skole nestastne, aby neboli odradene od vzdelavania, potom v druhom stupni by sme uz asi volili nejake dobre 8-rocne gymnazium – uvidime, k comu budu dcery inklinovat (umenie, matematika, jazyky, sport a pod.) a potom sa rozhodneme.”
Ja mam zatial len male deti, obe chodia do MS, ale nasa skusenost je velmi podobna tej kolegovej. Mimochodom, tiez ide o cirkevnu (hoci inu) MS a tiez na nu nadväzuje cirkevna ZS. Este ale nie sme rozhodnuti, ci deti na nej budu pokracovat, stale mame rok na rozmyslenie. Nase uvazovanie bude ale podobne ako kolegovo.
Skusenost dalsieho kolegu je so sukromnou strednou skolou, ktoru ale vybral este v casoch, ked nebol nas portal a teda ani neboli dostupne vysledky za jednotlive skoly. Bohuzial, ukazalo sa, ze skola ma velmi slabe vysledky. Ide teda o pekny priklad informacnej asymetrie, ked navonok to vyzeralo, ze skola funguje dobre, ale realne vo vyucovani zlyhavala. Kolega investoval aj do cca jednorocneho studia svojich deti v zahranici, konkretne v USA s cielom zdokonalit ich v anglictine, blizsie spoznat tuto krajinu a stravit isty cas v kvalitnej skole.
Otázka (Michaela Kušnírová, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, poprosila by som vás o stanovisko. Ide o analýzu IFP o znížení DPH na potravina na 10 percent – ročný statický výpadok daňových príjmov na DPH vo výške približne 215 mil. eur. Okrem toho vo svoje analýze tvrdia, že “DPH je regresívna daň a znižovanie sadzieb na definované tovary a služby by znamenalo vyššiu nominálnu úsporu pre domácnosti s vyšším príjmom ako domácnostiam s nižším príjmom. Relatívne, ako podiel úspory na príjme domácnosti by ušetrili viac nízkopríjmové domácnosti.” Zaujíma ma:
Odpoveď Petra Goliaša:
Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, mám na Vás niekoľko otázok k téme, ktorá by mala byť odpoveďou na otázku: Koľko regionálnych (okresných) nemocníc je na Slovensku nadbytočných? Otázky:
Odpoveď Dušana Zachara:
Otázka (Stanka Harkotová, Aktuálne.sk)
Zdravím, radi by sme sa bližšie pozreli na body sociálneho balíčka, ktorý pred pár dňami na sneme Smeru predstavil premiér. V oblasti zdravotníctva sa objavili dva body, a síce:
Preto sa chcem spýtať:
Odpoveď Dušana Zachara:
Zníženie doplatku na lieky pre deti a dôchodcov – Podľa mňa by bolo vhodnejšie nájsť skutočne sociálne ohrozené vrstvy obyvateľstva, ktoré môžu byť aj v produktívnom veku. Lepšie by bolo nastaviť uplatniteľnosť tohto inštitútu, teda ochranného stropu na doplatky za lieky na výšku príjmu domácnosti a ako benchmark by mohlo poslúžiť životné minimum alebo jeho násobok. Dúfajme, že lacnejšie lieky pre niektorých pacientov nebudú viesť k ich väčšej spotrebe a výraznejšiemu nárastu verejných výdavkov za lieky, nakoľko toto bolo jedným z vážnych problémov Slovenska pri porovnaniach so zahraničím.
Obnova spoločných priestorov štátnych nemocníc – Verejnosť sa často stretáva v štátnych nemocniciach so zanedbanou starostlivosť o ich vonkajšie či vnútorné priestory, ktoré často nespĺňajú ani tie najzákladnejšie hygienické požiadavky. Avšak verejnosť na druhej strane vidí napríklad aj nehospodárne verejné obstarávania manažmentov nemocníc, v ktorých sa de facto nesúťaží a často vyhráva jediný záujemca s predraženou ponukou. Ak by sa vedenia štátnych nemocníc správali ako riadni hospodári, ušetrili by ročne desiatky miliónov eur, ktoré by mohli a mali použiť napríklad na aspoň štandardné vybavenie sociálnych zariadení či izieb pacientov. A potom by vláda nemusela pred voľbami takýmto spôsobom “uplácať” verejnosť a pomáhať často aj nezodpovedne hospodáriacim nemocniciam.
Otázka (Tomáš Zemko, Topky.sk)
Dobry den, radi by sme vas poprosili o reakcie na premierov socialny balicek c. 2. Zaujimali by nas tieto otazky:
Odpoveď Petra Goliaša:
Balicek obsahuje niekolko drobnych opatreni cielenych na zranitelne skupiny obyvatelstva a na zvysenie kvality a dostupnosti verejnych sluzieb. Na druhej strane tam je viacero neefektivnych navrhov, ktore pohltia väcsinu nakladov. Napriklad nizsia DPH pomaha aj bohatym ludom, prudke zvysovanie minimalnej mzdy zas dviha barieru pre zamestnavanie ludi s nizkou kvalifikaciou. Vlada mohla pre pomoc chudobnym radsej vyuzit existujuce socialne davky alebo dalej rozsirovat odvodove ulavy pre ludi s nizkym prijmom.
Negativom je aj to, ze socialne balicky oddaluju ozdravenie verejnych financii. Uz teraz existuju rizika, ze vlada v tomto roku nedodrzi planovany deficit verejnych financii a termin pre vyrovnanie rozpoctu sa odsunie o niekolko rokov. Vlada mala sucasny priaznivy vyvoj ekonomiky vyuzit skor na rychlejsie znizovanie verejneho dlhu a nie na rozdavanie penazi potencialnym volicom.
Otázka (Jana Liptáková, The Slovak Spectator)
Dobry den, pre nase noviny The Slovak Spectator propravujem clanok o ekonomickych aspektoch druheho socialneho balicka, ktory premier Robert Fico a jeho strana predstavili cez vikend. Rada by som v clanku uviedla aj vyjadrenia za INEKO. Poprosila by som Vas o odpovede na doleuvedene otazky:
Odpoveď Petra Goliaša:
Balicek obsahuje niekolko drobnych opatreni cielenych na zranitelne skupiny obyvatelstva a na zvysenie kvality a dostupnosti verejnych sluzieb. Na druhej strane tam je viacero neefektivnych navrhov, ktore pohltia väcsinu nakladov. Napriklad nizsia DPH pomaha aj bohatym ludom, prudke zvysovanie minimalnej mzdy zas dviha barieru pre zamestnavanie ludi s nizkou kvalifikaciou. Vlada mohla pre pomoc chudobnym radsej vyuzit existujuce socialne davky alebo dalej rozsirovat odvodove ulavy pre ludi s nizkym prijmom.
Negativom je aj to, ze socialne balicky oddaluju ozdravenie verejnych financii. Uz teraz existuju rizika, ze vlada v tomto roku nedodrzi planovany deficit verejnych financii a termin pre vyrovnanie rozpoctu sa odsunie o niekolko rokov. Vlada mala sucasny priaznivy vyvoj ekonomiky vyuzit skor na rychlejsie znizovanie verejneho dlhu a nie na rozdavanie penazi potencialnym volicom.
Otázka (Martina Raábová, SME)
Dobrý deň, opäť sa na Vás obraciam s prosbou o pomoc – zajtra predstaví vláda R. Fica nový sociálny balíček, súčasťou ktorého bude aj nižšia sadzba DPH na základné potraviny a lieky. V súvislosti s témou si Vám dovoľujem poslať niekoľko otázok:
Odpoveď Petra Goliaša:
Posielam vyjadrenie k balicku ako celku na zaklade doteraz znamych informacii:
Vo viacerych pripadoch ide o neefektivne opatrenia. Nizsia DPH napriklad pomaha aj bohatym ludom, vyssia minimalna mzda vytvara barieru pre zamestnavanie ludi s nizsou kvalifikaciou. Navyse ide casto o opatrenia, ktore zvysuju deficit verejnych financii. Sucasny priaznivy vyvoj ekonomiky by vlada mala vyuzit skor na rychlejsie znizovanie verejneho dlhu a nie na rozdavanie penazi potencialnym volicom.
Otázka (Martin Benko, SITA)
Dobrý deň, prosím Vás o kratšie vyjadrenie k otázkam. Smer-SD plánuje v sobotu zverejniť obsah druhého sociálno-ekonomického balíčka. Viaceré z plánovaných opatrení sa už vopred dostali na verejnosť.
Odpoveď Petra Goliaša:
Posielam vyjadrenie k balicku ako celku na zaklade doteraz znamych informacii:
Vo viacerych pripadoch ide o neefektivne opatrenia. Nizsia DPH napriklad pomaha aj bohatym ludom, vyssia minimalna mzda vytvara barieru pre zamestnavanie ludi s nizsou kvalifikaciou. Navyse ide casto o opatrenia, ktore zvysuju deficit verejnych financii. Sucasny priaznivy vyvoj ekonomiky by vlada mala vyuzit skor na rychlejsie znizovanie verejneho dlhu a nie na rozdavanie penazi potencialnym volicom.
Otázka (Marek Poracký, Hospodárske noviny)
Dobry den, prosim Vas o odpovedanie na nasledujuce otazky. V sobotu predstavi Smer novy socialny balicek. V ramci neho chce predstavit viacere socialne opatrenia – nizsia DPH, vyssia minimalna mzda atd.
Odpoveď Petra Goliaša:
Klucove je, ze vo viacerych pripadoch ide o neefektivne opatrenia. Nizsia DPH napriklad pomaha aj bohatym ludom, vyssia minimalna mzda vytvara barieru pre zamestnavanie ludi s nizsou kvalifikaciou. Navyse ide casto o opatrenia, ktore zvysuju deficit verejnych financii. Sucasny priaznivy vyvoj ekonomiky by vlada mala vyuzit skor na rychlejsie znizovanie verejneho dlhu a nie na rozdavanie penazi potencialnym volicom.
Otázka (Martina Raábová, SME)
Dobrý deň, obraciam sa na Vás s prosbou – dnes premiér R. Fico spolu s J. Richterom zverejnili údaje o miere nezamestnanosti za apríl 2015. Tá klesla na hranicu 11,68 percenta, pričom premiér plánuje ešte tento rok dosiahnuť priemer miery nezamestnanosti v krajinách eurozóny na 11,3 percenta. V súvislosti s témou si Vám dovoľujem poslať niekoľko otázok:
Odpoveď Petra Goliaša:
Vlada by mala pokracovat v rozsirovani odvodovych ulav pre ludi s nizkym prijmom avsak bez sucasneho zvysovania minimalnej mzdy. Viedlo by to k tvorbe pracovnych miest aj pre ludi, ktorych pridana hodnota je nizsia nez sucasne naklady prace pri minimalnej mzde. Tym by sa vytvoril priestor pre zasadne znizovanie nezamestnanosti, kedze by vznikali pracovne miesta aj pre ludi s nizkou kvalifikaciou. Vlada by tiez mala zvazit posilnenie subehu davok v hmotnej nudzi a prijmu z prace, aby sa este viac zvysila motivacia ludi zacat legalne pracovat.
Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den, chcela by som Vas poprosit ci by ste mi poslali reakciu na jednu vec.
Vcera pan Kralik z mzsr povedal, ze “benchmarkovať CT-čka je holý nezmysel. Benchmarkovať sa dajú komodity, ktoré sa dajú odvážiť, ktorých parametre sa dajú dopredu zistiť. CT-čo sa benchmarkovať nedá.” Chcela som Vas poprosit:
Odpoveď Dušana Zachara:
Minister Čislák deklaroval, že má ambíciu porovnávať ceny všetkého, čo nemocnice nakupujú, vrátane CT-čiek. Porovnávať ceny CT-čiek, vrátane príslušných stavebných úprav, školenia a servisu a pod. je určite náročnejšie ako porovnávať ceny liekov alebo nemocničnej stravy, ale je to možné, a dovolím si tvrdiť, že aj nevyhnutné na to, aby sa prostriedky vynakladali v štátnom zdravotníctve efektívnejšie. Ak sa uspokojíme s tvrdením, že “benchmarkovať CT-čka je holý nezmysel”, tak potom stačí dať riaditeľom nemocníc či výberovým komisiám namiesto analýz trhu do rúk kocku, ktorou náhodne vyberú akýkoľvek prístroj, ktorý sa vojde do rozpočtu. A verejné obstarávanie môžme potom zrušiť… Ale to určite nie je správna cesta. Každý zodpovedný hospodár si alternatívy porovnáva. Ak štát zároveň na jednom mieste zverejní jednotlivé cenové položky pri obstaraných prístrojoch a ideálne, ak nájde aj príklady zo zahraničia, tak sa zvýši cenová transparentnosť a možnosti účinnejšej verejnej kontroly. Pre obstarávateľov sa navyše takto vytvára nepriamy tlak na efektívnejšie nákupy.
QALY:
Polsko: 3-nasobok HDP per capita (to je aj odporucanie WHO), t.j. cca 27 000 EUR/QALY
Madarsko: 2-3-nasobok HDP per capita (t.j. cca 20 000 – 30 000 EUR/QALY)
Cesko: nema stanovenú hranicu v legislative, ale SÚKL ju pouziva pri posuzování úhrad u léků: 3-nasobok HDP per capita (cca 1,1 mil. Kc, t.j. 40 000 EUR)
Velka Britania: 30 000 GBP
Holandsko: 80 000 EUR
Otázka (Branislav Janík, Zdravotnícke noviny)
Zdravím, mohli by ste sa zamyslieť nad tým:
Odpoveď Dušana Zachara:
Členstvo v komorách nech zostane dobrovoľným
Otázka (Mária Hunková, Trend)
Dobry den, ste zachytili vyjadrenie ministra zdravotnictva, ze este v tomto volebnom obdobi budu chciet zakazat zisk zdravotnych poistovni zmenou Ustavy. Takto by s tym podla neho nemal problem ani Ustavny sud, pricom sa opiera o vyjadrenie EK pri rozhodnuti vo veci zvysovania zakladneho imana VsZP, kedy EK uviedla, že poistovne nie su podniky a zdravotne poistenie nie je predmetom ekonomickeho obchodu. Chcem sa spytat na Vas nazor:
Odpoveď Dušana Zachara:
Nepodporujem marketingovú snahu tejto vlády o zákaz zisku zdravotných poisťovní, ktorá má iba zastierať voličom oči pred skutočnými problémami v slovenskom zdravotníctve, ktoré nevie vláda riešiť, pričom štát má v ňom dominantné postavenie.
Tak ako poukazuje Európska komisia v spomínanom rozhodnutí o štátnej pomoci štátnym poisťovniam, zisk zdravotných poisťovní nie je v rozpore s dosahovaním sociálnych a solidárnych cieľov v zdravotníctve, pričom inštitút zisku má podľa nej slúžiť k sledovaniu hlavného cieľa, ktorým je motivácia poisťovní vykonávať svoju činnosť v súlade so zásadami riadneho hospodárenia v záujme dobrého fungovania systému zdravotníctva.
Zisk a konkurenčné prostredie majú motivovať aktérov neplytvať so zdrojmi a používať ich čo najefektívnejšie v prospech pacientov. Samozrejme, ak súťaž medzi aktérmi nefunguje dobre, treba tomu čeliť vyššou transparentnosťou – meraním a zverejňovaním výsledkov, kvality a efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti a verejného zdravotného poistenia a zároveň účinnou, ale dopredu nediskriminačnou reguláciou zo strany štátu.
Zisk, teda jeho vyplácanie akcionárom poisťovní je napríklad povolené v Holandsku a Švajčiarsku – teda v dvoch krajinách, ktoré sa umiestnili úplne najvyššie v najaktuálnejšom Európskom konzumentskom indexe zdravotnej starostlivosti (EHCI). V mnohých krajinách nie je základný balík zdravotnej starostlivosti, ktorý je hradený zo zdravotného poistenia, resp. obdobných ekvivalentov, tak širokoko koncipovaný ako na Slovensku, a preto v nich relatívne úspešne funguje aj súkromné pripoistenie, kde si akcionári poskytovateľov tejto služby môžu rozdeľovať dosiahnutý zisk.
Otázka (Jana Trebulová, SME)
Dobrý deň, na aktuálnej schôdzi parlamentu je aj novela zákona o sociálnom poistení, ktorá stanovuje minimálny dôchodok a tiež zavádza vyrovnávací príplatok. Chcela som sa Vás opýtať (len veľmi krátko):
Odpoveď Petra Goliaša:
Minimalny dochodok by mal byt nastaveny tak, aby boli ludia, ktori odpracovali dany pocet rokov, chraneni pred chudobou rovnako bez ohladu na to, ci boli alebo neboli v druhom pilieri.
Otázka (Alena Klepochová, TASR)
Dobrý deň, MZ SR zverejnilo aktuálnu správu o vývoji dlhov v zdravotníctve. Dlhy štátnych nemocníc vlani prekonali 330 miliónov a narástli o vyše 87 miliónov eur. Ministerstvo to zdôvodňuje európskou smernicou o boji proti oneskoreným platným a argumentuje, že tempo zadlžovania sa každým rokom znižuje. Chcela by som sa preto opýtať,
Odpoveď Dušana Zachara:
Podľa údajov MZ SR sa medziročne prehĺbila, a nie znížila strata 13 fakultných a univerzitných nemocníc, takže hovoriť o nejakom finančnom konsolidovaní štátnych nemocníc nie je úplne namieste. Je pozitívne, že niektoré štátne nemocnice hospodária so ziskom alebo vyrovnane.
Interpretácia hodnotenia dynamiky rastu dlhu (záväzkov) po lehote splatnosti štátnych nemocníc je už o čosi komplikovanejšia, keďže 1.2.2013 bola v SR transponovaná Smernica EÚ o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách, ktorá určila pre nemocnice základnú dobu splatnosti faktúr do 60 dní. MZ SR to vyhodnotilo tak, že sa záväzky v lehote splatnosti budú dynamickejšie presúvať do kategórie záväzkov po lehote splatnosti, čím odôvodňovalo i vyšší nárast záväzkov po lehote splatnosti po tomto období. Či je však tomu skutočne tak, alebo je to len vhodná výhovorka pre rýchlejšie zadlžovanie, sa nedá určiť, nakoľko MZ SR nekvantifikovalo vplyv tohto administratívneho opatrenia na zvýšenie nárastu záväzkov po lehote splatnosti – kľúčového ukazovateľa zadlženosti štátnych nemocníc.
Ak chceme porovnať tempo zadlžovania štátnych nemocníc a minimalizovať administratívny vplyv európskej smernice, je momentálne lepšie porovnať rok 2014 s rokom 2012 než s rokom 2013. V priebehu roka 2012 narástli štátnym nemocniciam záväzky po lehote splatnosti o 72,3 mil. EUR, zatiaľ čo v minulom roku prišlo k väčšiemu nárastu – o 87,4 mil. EUR, pri otáznom, ale stále sa zmenšujúcom administratívnom vplyve spomínanej európskej smernice.
Štátnym nemocniciam sa nedarí zlepšovať hospodárenie, lebo v nich absentujú správne motivácie. Politicky nominovaní riaditelia nemocníc s krátkou životnosťou, chýbajúce tvrdé rozpočtové pravidlá pre hospodárenie nemocníc, a tým pádom nehroziaci žiadny trest pri pochybeniach, nehospodárne nákupy, neustále oddlžovania zo strany štátu, legislatíva nútiaca vykonávať zdravotné výkony aj bez ich finančného krytia, zdrojmi nekryté zvyšovania platov lekárov a sestier, obrovský štátny vplyv na zdravotníctvo a s tým súvisiace konflikty záujmov a odmietanie vstupu súkromného kapitálu do nemocníc štátu, zabetónovanie štátnych nemocníc v koncovej sieti – to všetko má výrazný vplyv na zlé hospodárenie štátnych nemocníc.
Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den, chcela by som Vas poprosit o pomoc. Pripravujem clanok o QALY a chcela by som Vas poprosit o odpovede na par otazok.
Odpoveď Dušana Zachara:
Otázka (Michaela Kušnírová, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, poprosila by som vás o stanovisko. IFP vydalo komentár ku zamestnanosti, kde rozoberá, ktoré aspekty sa podieľajú na tom, že na vytváranie pracovných miest na Slovensku už nie ej potrebný rast HDP aspoň tri percentá.
Odpoveď Petra Goliaša:
Otázka (Jana Trebulová, SME)
Dobrý deň, opäť sa vraciame k téme dôchodkov a udržateľnosti prvého piliera. Vychádzame z Programu stability SR na roky 2015 až 2018. Píše sa tam viac vecí, napr. že Slovensko patrí medzi krajiny, v ktorých budú demografické zmeny jednými z najväčších, že nárast výdavkov na dôchodky do 2060 je šiestym najvyšším v EÚ, že výdavky na penzie sa zvýšia na 10,7 percenta HDP, a pod. Dokonca, pomer prispievajúcich k poberateľom dôchodkov bude v roku 2060 najnižší v EÚ. Sú to dosť vážne veci, s ktorými nepochybne bojujú aj ostatné krajiny.
Odpoveď Petra Goliaša:
Rozhodujuce kroky k dlhodobej stabilizacii penzijneho systemu boli prijate v roku 2012 – islo o naviazanie dochodkoveho veku na dlzku zivota a postupne zavedenie inflacnej valorizacie. Tieto opatrenia zacnu platit od roku 2017. Napriek tomu deficit penzijneho systemu sa nimi nepodari uplne vyriesit a na vyplacanie dochodkov budu dlhodobo potrebne este vyssie dotacie zo statneho rozpoctu v porovnani s dneskom. Preto by bolo vhodne prijat dalsie opatrenia. INEKO odporuca naviazat vzorec na vypocet dochodku (konkretne valorizaciu aktualnej dochodkovej hodnoty) na vyvoj demografie. Cim nizsi bude podiel ludi v aktivnom veku a dochodcov, tym pomalsie by mali rast novopriznane dochodky.
Otázka (Zlatica Beňová, Pravda)
Dobrý deń, ministerstvo zdravotníctva plánuje zmeny kam má zdravotníctvo smerovať do roku 2030 (uvádza to správa ministra Čisláka, ktorú predložil do parlamentu, aj Strategický ramec na roky 2014 – 2030, ktorú ešte v roku 2013 odsúhlasila vláda). Podľa správy chce zlepšiť dožívanie v zdraví, kedy sa v porovnaní s OECD dožívame v zdraví o desať rokov menej, a mala by to napraviť reforma verejného zdravia, ktorú plánuje ministerstvo začať už tento rok. (zlepšenie prevencie, znížovaním úmrtnosti, zlepšenie kvality poskyt. ZS, znížovanie spotreby alkholu a tabaku….). Pripravuje tiež segmentáciu nemocníc (nemocnice sa budú špecializovať, napríklad na operácie očí alebo neurologické operácie detí a pod..), zníženie počtu lôžok na oddeleniach, skrátiť počet dní na lôžku, zlepšiť obložnosť, zavedenie eHealthu a to už od budúceho roka. Plánuje zdravotnú starostlivosť o pacientov presunúť z nemocníc do ambulantnej sféry (špecialistov, z ambulancii špecialistov k všeobecným a od všeobecných do domácej). Chce znížiť počty návštev u lekárov, posilniť právomoci všoeb.lekárov (to už začalo realizovať). Týmito opatreniami by sa nemocnice mali dostať na vyrovnané hospodárenie v priebehu troch rokov. V súvislosti s týmito krokmi MZ Vás chcem poprosiť o vyjadrenie.
Odpoveď Dušana Zachara:
S mnohými návrhmi rezortu zdravotníctva sa dá súhlasiť, či už ide napríklad o potrebu zlepšiť opatrenia v oblasti verejného zdravia, vrátane zamerania sa na sociálne znevýhodnené komunity, alebo o dôraz na presúvanie výkonu poskytovania zdravotnej starostlivosti z ústavných zariadení až smerom dole k domácej starostlivosti. Nie som si však istý, či práve vybudovanie integrovaných centier zdravotnej starostlivosti bude v tomto procese takým prínosom, ako očakáva ministerstvo. Tiež optimalizácia lôžkovej zdravotnej starostlivosti, vrátane jej segmentácie a špecializácie je na Slovensku potrebná. Rozhodovanie o tom de facto od úradníckeho stola však nesie v sebe aj značné riziká. Pri absencii dostatočne kvalitných dát o produkcii, kvalite a efektívnosti zdravotníckych výkonov a služieb jednotlivých nemocníc bude ťažké kvalifikovane rozhodnúť o tom, ktoré nemocnice sa majú na čo špecializovať, ktoré majú ísť do útlmu, a ktorým potečú eurofondy. Nehovoriac o politických tlakoch a možnom vplyve rôznych záujmových skupín.
Je dobré, že sa ministerstvo zdravotníctva snaží motivovať štátne zariadenia, aby hospodárili vyrovnanejšie, ale v slovenskej realite sa ukazuje, že zvýšená manažérska snaha o lepšie hospodárenie a finančné riadenie pri absencii systémových zmien síce môže priniesť čiastkové úspechy, ale sú to väčšinou len krehké úspechy krátkodobého charakteru, ako ukazujú aj najnovšie čísla o hospodárskych výsledkoch štátnych nemocníc, ktoré sa medziročne zhoršili. Opatrenia takéhoto typu sú pritom relatívne ľahko revidovateľné. To môže platiť aj pre avizované 5-ročné rozvojové plány nemocníc, ktoré sa majú začať uplatňovať tesne pred voľbami. Voľby totiž neprajú opatreniam, ktoré sú nepopulárne.
Ministerstvo by sa malo zasadiť o čo najrýchlejšie implementovanie DRG systému, eHealth-u, ako aj systému merania a zverejňovania parametrov kvality a efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti na Slovensku.
Otázka (Daniela Krajanová, Denník N)
Dobrý deň prajem, mám na Vás prosbu. Pripravujem článok ohľadom najnovších plánov štátu ako pomôcť drobným veriteľom Váhostavu. Ako ste určite zachytili, Váhostav ponúkne premenu týchto pohľadávok na akcie. Štát vyplatí novým akcionárom Váhostavu ich pohľadávky za polovicu ich ceny a stane sa sám akcionárom Váhostavu. Rada by som poznala Váš názor:
Odpoveď Petra Goliaša:
Ziskanim akcioveho podielu vo Vahostave preberie vlada vo vztahu k danovym poplatnikom podstatne väcsiu zodpovednost za ozdravenie firmy. Ak by sa to totiz nepodarilo, pridu danovi poplatnici o vlozene peniaze alebo ich cast. Klucove je, aby stat prevzal kontrolu nad dolezitymi rozhodnutiami manazmentu, aby napriklad nedoslo k presuvaniu majetku firmy na ine subjekty. Ako spoluvlastnik by stat mal presadit aj sprehladnenie akcionarskej struktury tak, aby v nej uz nefigurovali schrankove firmy.
Este dodavam, ze po ozdraveni firmy by ju mal stat predat, kedze nie je jeho poslanim podnikat v stavebnictve. Predaj by mal prebehnut v transparentnej sutazi s cielom maximalnej ceny a teda aj navratnosti vlozenych penazi.
Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den, chcela by som Vas poprosit o odpovede na par otazok. Na MZSR bolo stretnutie k ockovaniu proti HPV. Teda, ze by ho mali preplacat cele ZP. Do 15.5.2015 MZ SR očakáva predložený návrh riešenia alebo stanovisko k danej problematike zo strany platcu (zdravotných poisťovní) s analýzou nákladov a prínosov spojených s vakcináciou z dlhodobého hľadiska.
Odpoveď Dušana Zachara:
Rozhodnutie o tom, ci plne preplacat ockovaciu latku proti HPV z verejného zdravotného poistenia, by nemalo byt, pokial mozno, politickym rozhodnutim, na ktore urcite tlacia rozne zaujmove skupiny, ale malo by byt vysledkom, pokial mozno nezavislych farmako-ekonomickych analyz a dalsich posudeni, ktore by mali dat odpoved na to, ci sa to oplati. Suma, ktora sa vyuzije na preplatenie vakcinacie proti HPV, musi byt totizto zakonite zobrata inde, a preto treba velmi vazne posudzovat alternativne naklady.
Otázka (Alena Klepochová, TASR)
Pekný deň, NCZI zverejnil údaje o spotrebe liekov za posledný rok. Podľa štatistík sa na Slovensku minulo menej liekov, o niekoľko miliónov mali klesnúť doplatky pacientov. Celkovo sa výdavky za lieky držia na úrovni jednej miliardy eur. Chcela by som vás poprosiť o stručnú reakciu na vývoj v spotrebe liekov a nákladov za lieky. V minulosti boli výdavky vyššie, prijala sa liekové reforma, referencovanie.
Odpoveď Dušana Zachara:
Referencovanie cien liekov v SR spolu s liekovou reformou je možné považovať za “success story” slovenskej zdravotnej politiky ostatných rokov. Podarilo sa im totižto v relatívne krátkej dobe otočiť trend a už viac rokov sme svedkami kontinuálne klesajúcej spotreby predpisových liekov v množstevnom vyjadrení, pričom ak porovnáme rok 2010 s s rokom 2014, môžeme konštatovať aj značne nižšie úhrady poisťovní, ako aj doplatkov pacientov za tieto lieky.
Je pochopiteľné, že počiatočný efekt zlacňovania liekov v dôsledku prísnejšieho referencovania cien liekov sa postupne oslabuje, avšak správne zvolenou kategorizáciou, vstupom nových generík na trh, kontrolovaním účelnosti predpisovania liekov, ako aj dôsledným využívaním generickej preskripcie a substitúcie sa dá docieliť, aby sa v tomto dobre nastolenom trende pokračovalo ďalej, alebo aby sa aspoň nezvrtol opačným smerom.
Otázka (Michaela Kušnírová, Hospodárske noviny)
Dobry den, poprosila by som vas o informacie. Riesime druhy pilier.
Odpoveď Petra Goliaša:
Otázka (Mária Hunková, Trend)
Dobry den, chcela by som Vas poprosit o komentar k reforme nemocnicneho sektora, ktoru planuje MZ SR. Ministerstvo zdravotnictva chce v ramci svojich strategickych planov upravit siet nemocnic na Slovensku v zmysle, ze vsetky nemocnice by nemali robit vsetko, ale niektore by sa mali specializovalizovat na akutnu ZS, ine na liecenie dlhodobo chorych / jednodnovu ZS a pod. S takouto reformou chce zacat v Trencianskom kraji, pricom podla zverejneho materialu by zmenami mali prejst NsP Nove Mesto nad Vahom, NsP Ilava, ale aj sukromne nemocnice v Banovciach a v Handlovej, ktore patria TLSV invest a.s. a ktore jedine nevytvaraju straty. Na doplnenie, reforme maju predchadzat dalsie rokovania s Asociaciou nemocnic Slovenka a Asociaciou statnych nemocic, ako aj zmena legislativy. Zmena profilizacie nemocnice by mala byt podmienkou pre cerpanie eurfondov, co si podla rezortu stanovila Európska komisia. Resp. cerpanie podmienila reformou. Moje otazky:
Odpoveď Dušana Zachara:
Optimalizácia lôžkovej zdravotnej starostlivosti je na Slovensku potrebná. V ideálnom prípade, ak by dostatočne dobre fungovala súťaž medzi viacerými zdravotnými poisťovňami a štát by aktuálnou podobou legislatívy neznemožňoval uskutočňovať vo väčšej miere racionalizačný proces (minimálna a koncová sieť, minimálne mzdové nároky, minimálne materiálnotechnické a personálne normatívy a pod.), a ak by boli dostupné dáta o kvalite a efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti, tak v takom prípade by bolo prirodzenejšie a asi aj efektívnejšie, aby túto optimalizáciu postupne vykonávali zdravotné poisťovne cez selektívne zazmluvňovanie poskytovateľov. Keďže však mnohé z týchto atribútov chýbajú, môže snaha MZ SR diferencovať súčasné nemocnice priniesť ovocie vo zvýšenej kvalite a efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Rozhodnutie de facto od úradníckeho stola však nesie v sebe aj značné riziká. Pri absencii dostatočne kvalitných dát o produkcii, kvalite a efektívnosti zdravotníckych výkonov a služieb jednotlivých nemocníc bude ťažké kvalifikovane rozhodnúť o tom, ktoré nemocnice sa majú na čo špecializovať, ktoré majú ísť do útlmu, a ktorým potečú eurofondy. Nehovoriac o politických tlakoch a možnom vplyve rôznych záujmových skupín.
Je dôležité, aby MZ SR definovalo merateľné ciele, výsledky, ktoré majú byť použitím eurofondov dosiahnuté, aby verejnosť dokázala neskôr vyhodnotiť účelnosť použitých prostriedkov z európskych fondov.
Otázka (Michaela Kušnírová, Hospodárske noviny)
Dobry den, poprosila by som vás o informácie. Ministerstvo financii vo vychodickach rozpoctu verejnej spravy naplanovala deficit na buduci rok vo vyske 1,93 percenta. V rozpocte pre tento rok je naplanovany nizzsi, pre rok 2016 – 1,43 percenta. Podobne tak je iny plan aj na dalsie roky.
Odpoveď Petra Goliaša:
Buduci rok je volebny, apetit vlady konsolidovat je teda nizsi z obav straty popularity. Zmäkcenie cielov zvysuje pravdepodobnost, ze v roku 2017 nedosiahneme strukturalne vyrovnany rozpocet. Napriek tomu aj nove ciele znamenaju postupne ozdravovanie verejnych financii, ibaze pomalsim tempom. Je preto dolezite, aby sa tieto ciele aj splnili.
Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, dnes robíme v denníku SME v súvislosti s odvolávaním ministra Čisláka a pondelkového odpočtu Fica zhodnotenie troch rokov ministerstva zdravotníctva. Na túto tému, by som s Vami chcel urobiť rozhovor v štýle, otázka odpoveď. Najlepšie by to bolo telefonicky, aby to nebolo umelé, ale keď inak nedáte môžete mi odpovedať na doleuvedené otázky aj emailom. Otázky:
Odpoveď Dušana Zachara:
Zásadnejšie veci sa už stihnúť nedajú, ale vytvoriť metodiku hodnotenia kvality a efektívnosti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a začať zverejňovať kľúčové parametre sa stihnúť dá.
Otázka (Martina Chudá, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chceli by sme Vás poprosiť o stanovisko, v súvislosti s tým, že ministerstvo zdravotníctva včera zverejnilo zoznam siedmich záujemcov o výstavbu a prevádzku novej univerzitnej nemocnice v Bratislave.
Odpoveď Dušana Zachara:
Ministerstvo zdravotníctva informovalo, že momentálne podrobne vyhodnocuje splnenie podmienok účasti a kontroluje všetky formálne a obsahové náležitosti žiadostí, pričom k súťažnému dialógu prizve v priebehu mája tých záujemcov, ktorí splnili kritériá. Je možné, že pri viacerých bodoch stačí na splnenie úvodných podmienok čestné vyhlásenie, ktoré na jednej strane znižuje administratívnu záťaž pre záujemcov, ale na strane druhej umožňuje začať súťažný dialóg aj firmám, ktoré nemusia mať úplne seriózny záujem o výstavbu nemocnice. Preto by sme odporúčali, aby ministerstvo už pred zúžením okruhu uchádzačov, s ktorými bude pokračovať v dialógu, preskúmalo a vyhodnotilo reálnosť čestných vyhlásení, aby sa náhodou do ďalšej fázy nedostali firmy, ktoré nespĺňajú všetky kritériá a naopak pred bránami zostali tie, ktoré ich spĺňajú. V každom prípade by bolo vo verejnom záujme, aby ministerstvo zverejnilo, aké spoločnosti poskytli referencie jednotlivým uchádzačom.
Firma Sanigest pravdepodobne nie je schránková firma. Vykazuje reálnu konzultačnú a podnikateľskú činnosť, veď napokon v nej v minulosti pôsobili šéfovia IFP (MF SR), ako aj IZP (MZ SR).
Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den, pred zajtrajskom chcem pripravit kratky profil ministra Cislaka a chcela som Vas poprosit:
Odpoveď Dušana Zachara:
Minister Čislák pokračuje v naštartovaných projektoch z minulosti, neprišiel s niečím novým, čo je však vzhľadom na druhú polovicu volebného obdobia aj vcelku pochopiteľné. Za jeho “vládnutia” bolo spustené verejné obstarávanie na výstavbu a prevádzkovanie novej UNB, kde ho ešte len bude pravdepodobne čakať tuhý politický boj, od ktorého zatiaľ vcelku úspešne bočil, a od ktorého bude závisieť, či bude PPP projekt nUNB úspešne naštartovaný ešte za tejto vlády. Minister presadzoval legislatívu regulujúcu poplatky u lekárov, avšak aj s pomocou vládnych poslancov pozmenili súčasný stav, podľa môjho názoru tak, že príde k ešte väčšiemu chaosu pri vyberaní poplatkov v ambulanciách. Oceňujem kroky vedúce k posilňovaniu kompetencií všeobecných lekárov, ktorí by mali chronických pacientov viac liečiť sami a menej posielať ďalej k špecialistom. Premiér Fico musel ministra upozorniť, aby sa začal venovať situácii v nepokojnej žilinskej nemocnici, čo vyvoláva oprávnený dojem, že o mnohých veciach v rezorte zdravotníctva nerozhoduje minister Čislák. Zľahčujúce vyjadrenia ministra na margo odvolania ministerky Zvolenskej a súvisiacich obstarávacích nemocničných káuz zas dáva za pravdu tvrdeniam, že samotné odvolanie Zuzany Zvolenskej bolo len marketingovým ťahom premiéra voči voličom, pričom sa v realite v zásade nič podstatnejšie nezmenilo.
Otázka (Branislav Janík, Zdravotnícke noviny)
Zdravím Vás, pokukali by ste materiál Filka a spol. a okomentovali zámery v zdravotníctve?
Odpoveď Dušana Zachara:
Národný program reforiem 2015 pre oblasť zdravotníctva neponúka nejakú komplexnú víziu ako zmeniť slovenské zdravotníctvo, aby fungovalo lepšie dlhodobo. Z pohľadu na neradostný vývoj časového radu údajov o rokoch zdravého života v SR vyzerá cieľ dosiahnuť v roku 2020 úroveň 60 rokov ako nedosažiteľný. Samozrejme, ak sa nepoužijú nejaké “grécke štatistiky”. Takisto je zvláštne, že vládny materiál stanovuje cieľ dosiahnuť v roku 2015 vyrovnané hospodárenie štátnych nemocníc bez potreby dodatočnej finančnej pomoci od štátu a taktiež znížiť ich zadlženosť, pričom v tom istom dokumente nájdeme zároveň aj graf, ktorý predpokladá kontinuálne zvyšovanie záväzkov po lehote splatnosti v nasledujúcich rokoch a údaje o hospodárskych výsledkov štátnych nemocníc za uplynulý rok zas hovoria o zvyšujúcej sa strate týchto zariadení.
Je dobré, že sa ministerstvo zdravotníctva snaží motivovať štátne zariadenia, aby hospodárili vyrovnanejšie, aby nakupovali efektívnejšie (nie som si však istý, či cenové stropy sú práve tým najoptimálnejším riešením), ale v slovenskej realite sa ukazuje, že zvýšená manažérska snaha o lepšie hospodárenie a finančné riadenie pri absencii systémových zmien síce môže priniesť čiastkové úspechy, ale sú to väčšinou len krehké úspechy krátkodobého charakteru. Opatrenia takéhoto typu sú pritom relatívne ľahko revidovateľné. To môže platiť aj pre avizované 5-ročné rozvojové plány nemocníc, ktoré sa majú začať uplatňovať tesne pred voľbami.
Oceňujem zmienku o povinných nezávislých auditoch nemocníc, ako aj ambíciu optimalizovať prevádzkové procesy, personál a lôžka v ústavných zariadeniach. Pozitívne vnímam aj posilňovanie kompetencií všeobecných lekárov. Skeptický som pri plánovaných integrovaných centrách zdravotnej starostlivosti. Ich výsledkom bude pravdepodobne hlavne vyčerpanie eurofondov.
Je už povinnou jazdou, že sa v programe reforiem spomínajú meškajúce projekty DRG, diagnosticko-terapeutické štandardy, a e-Health, pričom najmä pri tom poslednom je veľkou otázkou efektívnosť vynaložených prostriedkov, keďže už viaceré prvky elektronizácie zdravotníctva vyvinuli a začali ich uplatňovať súkromné subjekty, a to rádovo za oveľa menší peniaz.
A nakoniec dúfam, že za formuláciou o zavedení nemocničného expertného informačného systému, ktorý by mal “poskytovať ekonomické, personálne a klinické dáta pre zostavovanie interne/externe porovnateľných pomerových ukazovateľov” a mal by “slúžiť ako nástroj na stanovovanie cieľov pre zlepšenie hospodárenia a na kontrolu stavu plnenia” cieľov, sa skrýva aj uvedomenie si potreby dobrého merania a zverejňovania parametrov kvality a efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti na Slovensku.
Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň pán Zachar, zrejme ste už zachytili informáciu (ak nie tu je link ), že Lekárske odborové združenie je pripravené vyhlásiť štrajkovú pohotovosť až v 16 najväčších nemocniciach Slovenska, v prípade ak sa na stretnutí na budúci štvrtok lekári a sestry, ktoré podali výpovede nedohodnú s vedením žilinskej nemocnice na požiadavkách, ktoré mu predložili.
Odpoveď Dušana Zachara:
V rokoch 2002-2012 rástli verejné výdavky do slovenského zdravotníctva nadpriemerne – v priemere o takmer 15% ročne. V ostatných krajinách V4 to bolo v priemerne o vyše 6% ročne a priemerne v EÚ o 4% ročne. Ak by chceli lekári-odborári pomôcť, nech presadzujú zrušenie zákona o minimálnych mzdových nárokoch lekárov, nech sú za odmeňovanie zdravotníkov podľa kvality odvedenej práce a nech idú pred ministerstvo zdravotníctva a úrad vlády a požadujú prijímanie reforiem v zdravotníctve. Lebo v opačnom prípade sú ako grécki demonštranti, ktorí chcú vysoké mzdy a ďalšie požitky, príjemné a nestresujúce pracovné prostredie, fungujúce služby, a to všetko pri zvyšujúcej sa zadlženosti a pri odmietaní reforiem, vrátane racionalizácie, ktorá je nevyhnutná na vyhrabanie sa z blata a je daňou za ničnerobenie v minulosti.
Otázka (Erik Balázs, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, poprosil by som vás o odpovede. Až 14% slovenských študentov študuje v zahraničí. Sme tak na treťom mieste v podiele študentov v zahraničí spomedzi štátov EÚ.
Odpoveď Petra Goliaša:
Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, zaujímalo by ma, čo si myslíte o tej situácii v žilinskej nemocnici, v ktorej nový riaditeľ Drugaj lekárom interného oddelenia vo výpovednej lehote povedal, že môžu hneď odísť z nemocnice a že sa zaobíde aj bez nich. Lekári sa však zatiaľ z nemocnice nepoberajú. Ak však stiahnu výpovede bez toho, aby niečo dosiahli, tak prehrali.
Odpoveď Dušana Zachara:
Rozumiem konaniu nového riaditeľa, ktorému k nemu určite dopomohlo aj dištancovanie sa väčšiny lekárov od protestujúcich zamestnancov. Je dôležité, aby nemávali takéto radikálne protesty navrh, ale aby sa začalo radšej argumentovať. Nemocnica v Žiline je dlhodobo zadlžená, spokojnosť pacientov so správaním sa a starostlivosťou lekárov a sestier patrí medzi najnižšiu v porovnateľnej kategórií nemocníc, viaceré ukazovatele kvality sú podpriemerné a lekári a zdravotné sestry majú relatívne vysoké príjmy. Racionalizácia a skvalitňovanie a zefektívňovanie práce zdravotníckych pracovníkov v žilinskej nemocnici nech je preto tiež témou.
Otázka (Michaela Kušnírová, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, poprosila by som vás o stanovisko. Včera Fico informoval, že v rámci II. sociálneho balíčka by chcela vláda zvyšovať aj minimálnu mzdu. Tvrdí, že on sám by sa priklonil k sume 400 eur.
Odpoveď Petra Goliaša:
Dopady budu zavisiet od toho, ako sa zmenia naklady prace pre zamestnavatelov. Ak by napriklad bola sucasne rozsirena odvodova ulava, mohli by naklady prace aj klesnut tak, ako tomu bolo od zaciatku tohto roka. V tom pripade by sa dal ocakavat pozitivny efekt na zamestnanost. Ak by naopak naklady prace stupli, znamenalo by to ohrozenie pracovnych miest, alebo ich pomalsiu tvorbu v buducnosti.
Otázka (Slávka Šindelářová, Slovenský rozhlas)
Dobrý deň, prajem! Chcem Vás poprosiť o vyjadrenie. Zaujíma ma:
Odpoveď Petra Goliaša:
Viac nez priame dotacie vybranym skolam by podla nas kvalite odborneho skolstva pomohlo zverejnovanie informacii o uplatnitelnosti absolventov strednych odbornych skol na trhu prace vratane informacie o vyske ich platu. Studenti by si tak vyberali skoly s perspektivou lepsieho uplatnenia a skoly by boli motivovane co najlepsie pripravit ziakov na uspesne zaradenie na pracovny trh. Ministerstvo skolstva by malo vysledky v uplatneni absolventov zohladnit aj vo vyske financneho normativu pre jednotlive skoly. Predpokladam, ze po tychto zmenach by skoly aktivne vyhladavali firmy, ktore by im pomahali s pripravou studentov tak, aby sa z nich stali uspesni absolventi.
Na dualne vzdelavanie podla noveho zakona zatial nebolo vyclenenych vela penazi, preto neocakavam zasadne zmeny. Ak by sa financovanie rozsirilo, rizikom je, ze bez zohladnovania uspesnosti absolventov by dotacie ziskali aj menej perspektivne odbory, resp. ze by podpora odborneho vzdelavania mohla ist na ukor gymnazii.
Otázka (Mária Hunková, Trend)
Dobry den, pripravujem clank o reexporte liekov a v tejto suvislosti by som Vas chcela poprosit o vyjadrenie do clanku. Konkretne ma zaujima Vas nazor na vyjadrenie NKÚ, ktorý vo svojej správe v súvislosti s reexportom liekov uviedol, že ŠUKL, MZ ani ZP nesledujú skutočnú potrebu liekov na našom trhu, ale len ich spotrebu. S prihliadnutím na skutočnosť, že skutočná potreba lieku je dôležitým údajom pri regulácii vývozu daného lieku zo SR a taktiež, že obchodovanie s liekmi v rámci Európskej únie nie je ničím obmedzené, môže podľa NKÚ vzniknúť situácia, že pacient ktorý daný liek potrebuje, sa k nemu vôbec nedostane, str. 17. MZ to povazuje za nedostatok, no tvrdi, ze eHealth to odstani. Moje otazky:
Odpoveď Dušana Zachara:
Suhlasim s vyjadrenim NKU SR, ze prave skutocna potreba, a nie spotreba lieku by mala byt tym klucovym údajom pri regulácii vývozov jednotlivych liekov zo SR. Pri drvivej vacsine liekov vsak bude spotreba a potreba identicka. Liekov, pri ktorych dochadza k nedostatkom, teda ich spotreba je nizsia ako potreba, byva zopar, to vsak neznamena, ze mame pri nich rezignovat na urcovanie skutocnej potreby. Moze ist casto z hladiska zdravia a zivota pacienta o velmi dolezite lieky.
Je potrebne, aby SUKL, pripadne stat urcil presne, transparentne, najlepsie automatizovane pravidla pre regulaciu vyvozu liekov zo Slovenska, vratane pripadneho zakazu vyvozu, ktore by neboli svojvolou uradnikov. Aby platilo, a aby kazdy vedel, ze ak su splnene kriteria A, B, C, bude nasledovat D. Nutne je vsak zabezpecenie takych nespochybnitelnych dokazov o nedostatku lieku, ako aj take stanovenie kriterii a pravidiel, ktore zabezpecia len take mnozstvo liekov pre slovenskych pacientov, ktore skutocne potrebuju, aby SR neodovodnene neobmedzovala slobodny pohyb tovaru po celej EU.
Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, asi už viete, že pred zhruba hodinou trnavskí župní poslanci schválili predaj nemocníc v Galante a v Dunajskej Strede Svetu zdravia. Svet zdravia ich teraz bude mať 14, čo je úplne najviac zo všetkých súkromných spoločností. Na druhom mieste Agel ich má päť.
Odpoveď Dušana Zachara:
Pre súťaž na trhu je spravidla lepšie, keď na ňom pôsobia viaceré navzájom si konkurujúce subjekty. Keďže ide o nemocnice regionálneho významu, nemusí znamenať vysoký počet (v absolútnych číslach) nemocníc Sveta zdravia v celej SR negatívny vplyv na súťaž na západnom Slovensku, kde je momentálne viac prítomná skupina Agel. Samotné dominantné postavenie jednej firmy ešte nemusí znamenať problém, problém nastáva až pri jeho zneužívaní. A to treba sledovať. A aby sme tento “dohľad” vedeli účinne a kvalifikovane realizovať, je nutné sledovať výsledky nemocníc – merať a porovnávať parametre kvality a efektívnosti zdravotnej starostlivosti poskytovanej občanom na základe verejného zdravotného poistenia.
Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dorby den, chcela by som Vas poprosit o odpovede a par otazok. Penta ziskala nemocnice v Dun. strede a Galante.
Odpoveď Dušana Zachara:
Pre súťaž na trhu je spravidla lepšie, keď na ňom pôsobia viaceré navzájom si konkurujúce subjekty. Keďže ide o nemocnice regionálneho významu, nemusí znamenať vysoký počet (v absolútnych číslach) nemocníc Sveta zdravia v celej SR negatívny vplyv na súťaž na západnom Slovensku, kde je momentálne viac prítomná skupina Agel. Samotné dominantné postavenie jednej firmy ešte nemusí znamenať problém, problém nastáva až pri jeho zneužívaní. A to treba sledovať. A aby sme tento “dohľad” vedeli účinne a kvalifikovane realizovať, je nutné sledovať výsledky nemocníc – merať a porovnávať parametre kvality a efektívnosti zdravotnej starostlivosti poskytovanej občanom na základe verejného zdravotného poistenia.
Bolo nevyhnutné riešiť zlú hospodársku situáciu v nemocniciach v Galante a Dunajskej Strede a podľa mňa bolo dobré, že trnavská župa pristúpila k privatizácii týchto nemocníc, nakoľko nemala dostatok financií na ich prevádzkovanie a rozvoj a ani dostatočnú kapacitu, aby vedela dohliadať nad ich chodom. Je však škodou, že privatizácia nebola otvorená aj prípadným záujemcom zo zahraničia.
Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, dnes je v žilinskej nemocnici minister zdravotníctva, ktorý ide riešiť situáciu okolo výmeny riaditeľa a výpovedí.
Odpoveď Dušana Zachara:
Časté striedanie manažmentov štátnych nemocníc je jednou z hlavných príčin ich zlého hospodárenia. Riaditelia týchto nemocníc nemajú potom motiváciu presadzovať racionalizačné opatrenia, ktoré by zvýšili produkciu a efektívnosť nemocnice, nakoľko ak sú nepopulárne, vzniká silný protitlak, napríklad aj od zdravotníckych pracovníkov, a ak sú politici slabí, resp. populisti a je navyše krátky čas do volieb, potom sú protestné akcie úspešné a neefektívny stav zariadenia zostáva zachovaný. Je to síce krátkozraké riešenie, ale pre mnohých pohodlné.
Otázka (Mária Hunková, Trend)
Dobry den, chcela by som dat na web Vase odpovede z minuleho tyzdna k hospodareniu nemocnic ako rozhovor. Potrebovala by som tam ale este doplnit dve otazky. Po tom sa mi totiz este MZ SR vyjadrilo, ze pre nemocnice pripravuju nove ozdravne plany (detaily v prilohe), s ktorymi im pomaha IZP. Nasli by ste si cas, prosim, odpovedat na otazky:
Odpoveď Dušana Zachara:
Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, stretli ste sa niekedy pri obstarávaní alebo výstavbe novej nemocnice sv. Michala v Bratislave s nejakými nezrovnalosťami, podozreniami? Ak áno, akými? Pýtam sa to preto, lebo dnes ju na MV SR prezentovali a píšem k tomu článok.
Odpoveď Dušana Zachara:
Nie, nesledoval som obstaravania v suvislosti s touto nemocnicou. Len sprostredkovane som sa dnes dozvedel, ze vraj cele technologicke a ostatne vybavenie (pristroje, nabytok a pod.) za vyse 22 mil. EUR obstarali v jednom tendri – cize celu takuto obrovsku zakazku dostala jedna firma. Takyto velky tender mali rozdelit na viacero mensich, v ktorych by boli obstaravane vzdy len pribuzne predmety. Tak by sa docielila vacsia sutaz medzi dodavatelmi.
Otázka (Zuzana Devera, Trend)
Dobry den, mohol by sa mi niektory z vasich analytikov vyjadrit k nasledujucej otazke? Bratislavská mestská časť Devín je od apríla 2005, teda desať rokov, v nútenej správe. Vinou zlých investícií a nevýhodných úverov sa dostala do situácie, keď nie je schopná pre ročne neustále narastajúce úroky, záväzky splatiť prakticky nikdy, aktuálne je jej dlh okolo 9 miliónov eur, ročný rozpočet okolo pol milióna eur s tým, že polovicu z neho tvorí solidárny príspevok od hlavného mesta. Nemôže robiť rozvojové projekty, čerpať úvery, ale zároveň začína mať problém aj s výkonom originálnych kompetencií – napríklad správa ciest 3. a 4. triedy.
Odpoveď Mateja Tunegu:
Náš názor je, že štát nemôže garantovať resp. preberať záväzky samospráv. Viedlo by to k morálnemu hazardu, keď starostovia by dostali možnosť púšťať sa do nevýhodných veľkých projektov a dodávatelia by mali istý zisk bez ohľadu na to, či sa chystajú dodávať samospráve, o ktorej je známe, že nie je schopná uhrádzať svoje záväzky. Riešením je podľa nás úprava legislatívy tak, aby umožňovala riadeny bankrot, kedy by v odôvodnenom prípade bolo možné samospráve odpustiť časť jej dlhov, prípadne dohodnúť dlhší splátkový kalendár či zníženie úrokov. Podmienky odpustenia časti dlhov by pritom mali byť dostatočne prísne, aby obyvatelia obce dostali jasný signál, že sa neoplatí neúnosne zadlžovať, a súčasne aby sa vytvorili predpoklady pre dlhodobo udržateľné hospodárenie obce.
Otázka (Katarína Macková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, na základe nášho telefonického rozhovoru Vám posielam otázky.
Odpoveď Petra Goliaša:
Bonifikaciu hypotek by mala vlada zrusit, kedze pri dnesnych rekordne nizkych sadzbach na trhu uz stratila opodstatnenie. Ak je verejnym zaujmom podporovat byvanie mladych alebo chudobnych rodin, je efektivnejsie davat priamu podporu tymto rodinam. Pri bonifikacii uverov je rizikom, ze cast podpory vyuzivaju banky, ktore na nu nie su odkazane. Navyse bonifikacia motivuje ludi zadlzovat sa a nevyuzivat napriklad najomne byvanie.
Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, zaujímal by ma Váš názor na prejav prezidenta o stave zdravotníctva na Slovensku. Tu Vám posielam link. Stačí mi Váš komentár k tomu, čo si myslíte o jeho prejave a hlavne o tom, čo povedal.
Odpoveď Dušana Zachara:
Oceňujem prejav prezidenta, jeho priamosť. Správne pomenoval viaceré problémy slovenského zdravotníctva a vyžaduje od ministra, zodpovedných politikov a štátnych úradníkov a manažérov, aby ich riešili. Osobitne sme radi, že prezident spomenul vo svojom prejave dôležitosť vytvorenia, zavedenia a zverejnenia objektívneho a transparentného hodnotenia kvality a efektívnosti jednotlivých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.
Otázka (Martina Chudá, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, v súvislosti s pripravovaným materiálom na základe spoločnej prehľadovej štúdie IFP a OECD (http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=10128 ), by sme Vás chceli poprosiť o zodpovedanie pár otázok. Podľa štúdie je jednou z našich najväčších slabín to, že máme vysoké zaťaženie práce, teda že platíme vysoké dane a odvody. OECD však zas chváli už zavedené opatrenia – a to zavedenie odpočítateľnej položky pri zdravotných dôvodoch, teda pre nízkopríjmových ľudí, a odpočítanie odvodovej položky pre dlhodobo nezamestnaných. Odporúča však ďalšie štrukturálne zmeny.
Odpoveď Petra Goliaša:
Z odporucani OECD stoji za osobitnu pozornost priestor na intenzivnejsie vyuzivanie majetkovych aj environmentalnych dani ako aj na znizenie odvodov. Analyza poukazuje aj na vyssiu dan z prijmov pravnickych osob v porovnani s ostatnymi statmi V4, co zhorsuje nasu atraktivnost pre zahranicnych investorov. Riesenim moze byt znizenie dane z prijmov pravnickych osob spät na 19%. Dolezite je tiez zefektivnit pracu financnej spravy pri odhalovani danovych podvodov.
Nad ramec odporucani OECD by zvysit efektivnost pri vybere dani pomohla vyssia transparentnost pri ich plateni. Prvym krokom je zverejnenie zoznamu firiem s vyskou zaplatenej dane z prijmu. K tomu by mala byt zverejnena aj informacia o vyske obratu, nasledovat by mali udaje o zaplatenej DPH a vyske nadmernych odpoctov. Danova transparentnost by sa mala postupne rozsirit aj na SZCO a mala by pokryt dlhsie casove obdobie. Zvysila by sa tak sanca na odhalenie danovych podvodnikov, verejny tlak by pomohol obmedzit danove uniky. Ak totiz niekto dlhodobo neplati dane a napriek tomu zije v nadstandardnych pomeroch, mal by co vysvetlovat.
Otázka (Branislav Janík, Zdravotnícke noviny)
Pekný deň, dalo by sa zamyslieť nad kapitáciou pre všeobecných lekárov pre deti a dorast a pre všeobecných lekárov pre dospelých? Tibor Šagát zaviedol kapitácie 70 : 30, teraz sa objavujú také pokusné balóniky IZP MZ SR, že by mohol byť pomer kapitácie 50 : 50 s platbami za výkony.
Odpoveď Dušana Zachara:
Pri platbách všeobecným lekárom by som neodporúčal posilňovať váhu platieb za výkony, ktoré majú tú nevýhodu, že lekári sú motivovaní vykázať čo najviac výkonov bez ohľadu na skutočnú potrebu pacientov. To sa v praxi prejavuje napríklad tým, že si pacientov medzi sebou posielajú na množstvo rôznych, často zbytočných vyšetrení, čo tiež zvyšuje nároky na verejné financie. Trendom by malo byť skôr postupné posúvanie sa k čiastočnému odmeňovaniu lekárov za výsledky liečby (tzv. pay-for-performance) v kombinácii so štandardizovaním liečebných postupov a dodržiavaním ukazovateľov efektívnosti. V budúcnosti by sa dalo uvažovať aj nad rozšírením DRG aj na ambulantnú sféru, kde by lekári dostávali fixnú platbu na liečbu pacienta, vrátane laboratórnych vyšetrení v danom čase v závislosti od diagnózy, resp. epizódy, ktorou pacient v liečebnom procese prechádza (tzv. episode-based payment).
Spôsob kapitačnej platby by sa pre mnohých špecialistov nedal aplikovať, keďže nemajú stálych pacientov, resp. chronicky chorých pacientov, ale len alebo väčšinou akútne prípady.
Odmenovaniu lekarov sme sa venovali v tejto analyze
Otázka (Mária Hunková, Trend)
Dobry den, pripravujem do najblizsieho cisla TRENDU clanok o hospodareni statnych nemocnic. Vypytala som si od nich cisla, ako skoncili ku koncu roka 2014 a vyplyva z nich, ze nielen nadalej zvysuju straty, ale otocil sa aj trend pokial ide o straty. Tie ku koncu roka 2013 znizili, vlani ich ale opat navysili. Hospodarenie nemocnic od nastupu druhej vlady R. Fica vyzera nasledovne:
rok 2012: HV -116 mi. eur, dlh 285 mil. eur
rok 2013: HV -67 mil. eur, dlh 366 mil. eur
rok 2014: -75 mil. eur, dlh 436 mil. eur
Chcem Vas poprosit o komentar k nasledujucim otazkam:
Odpoveď Dušana Zachara:
Otázka (Marek Poracký, Hospodárske noviny)
Dobry den, na zaklade nasho telefonickeho rozhovoru prosim Vas o vyjadrenie k teme zrusenia poplatkov u lekara. Poslanci prelomili veto.
Odpoveď Dušana Zachara:
Namiesto plánovaného poriadku v poplatkoch u lekára príde naopak k ešte väčšiemu zmätku v platbách pacientov. Zákon týkajúci sa regulácie poplatkov rieši len určitú časť poplatkov, viaceré ruší bez náhrady, vôbec nie je komplexný, pričom pacient tu stále nebude disponovať informáciou, na čo všetko má skutočný nárok z verejného zdravotného poistenia. A pritom práve to je kľúčové na to, aby nastal skutočný poriadok v poplatkoch. Preto budú i naďalej vznikať polemiky, či je ten alebo onen poplatok v súlade s legislatívou alebo nie.
Na poslednú chvíľu vládnymi poslancami presadené a neprediskutované zrušenie poplatku za prednostné vyšetrenie, ktorý pre mnohé ambulancie predstavuje nezanedbateľný príjem, bude mať za následok, že sa zhorší predvídateľnosť, zvýši sa neprehľadnosť a vytvorí sa ešte väčší priestor pre šedú zónu, pre rôzne neformálne platby. Prinesie to zbytočné starosti a náklady tak lekárom, ako aj ich pacientom. Je veľmi pravdepodobné, že niekde aj viac ako štvrtinový výpadok príjmu ambulancie z titulu zákonom zrušených poplatkov si budú chcieť lekári vykompenzovať novými poplatkami, ktoré budú konformné s platnou legislatívou. Akurát ich budú musieť najprv vymyslieť a otestovať v praxi, pričom tento neproduktívny čas a energiu mohli namiesto toho využiť efektívnejšie – na liečenie pacientov.
Paušálne regulačné poplatky pri vstupe do ambulancie (“zajacovky”) a/alebo sociálne únosná regulovaná spoluúčasť pacientov pri niektorých menej vážnych diagnózach a pri stanovení ochranného stropu by dokázali účinným spôsobom nahradiť teraz vyberané poplatky u lekárov, vrátane tých za prednostné vyšetrenie.
Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, asi ste už počuli, že dnes o jedenástej poslanci prelomili veto prezidenta Kisku a opätovne schválili zrušenie poplatkov za prednostné vyšetrenie. V tejto súvislosti mám na vás niekoľko otázok.
Odpoveď Dušana Zachara:
Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den, chcela by som Vas poprosit o odpovede na par otazok. MZSR pripravuje oddlzenie nemocnic.nebudu oddlzene nemocnice plosne, ale musia splnit podmienky – najdolezitejsia je aby mali ebidtu pol roka v pluse alebo na nule. MZSR tvrdi, ze to budu splnat vsetky nemocnice okrem UNB a Martina do konca roka.
Odpoveď Dušana Zachara:
Problém sústavne sa opakujúcich oddlžovaní štátnych nemocníc spočíva v tom, že vytvára tzv. morálny hazard, t.j. stav, kedy sa oplatí hospodáriť nezodpovedne a spoliehať sa na pomoc štátu. Bez následného trestu za zlé hospodárenie (exekúcie, konkurz, predaj majetku, privatizácia) v budúcnosti nemusí byť ani toto oddlženie posledné. Je dobré, že sa ministerstvo snaží motivovať štátne zariadenia, aby mali minimálne vyrovnaný hospodársky výsledok z prevádzkovej činnosti, a ním podmieňuje oddlženie. Znižuje to riziko morálneho hazardu.
Je stále veľký priestor pre úspory v systéme. Stále sa dajú zefektívňovať procesy, duplicity, dajú sa zlučovať či rušiť oddelenia, zavádzať takú organizáciu práce, aby operačné sály nezívali v noci prázdnotou, ale aby boli maximálne využité v prospech pacientov a pod. A v neposlednom rade bude nevyhnutné sa vyrovnať s výrazne zvýšenými personálnymi nákladmi nemocníc po zdrojmi nekrytom náraste miezd, ktoré tvoria drvivú väčšinu výdavkov nemocníc. Mnohí manažéri nemocníc tvrdia, že v nich existuje prezamestnanosť a bude musieť prísť k postupnému prepúšťaniu zamestnancov. Napokon analýza uskutočniteľnosti výstavby novej UNB cez PPP projekt to potvrdila tiež.
Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, do utorňajšieho vydania denníka SME robím tému odporu zdravotníkov (lekárov, sestier) na Slovensku. Prečo v niektorých nemocniciach sú lekári (a sestry) ochotnejší viac bojovať za svoje požiadavky ako inde. No a na túto tému by som rád poznal váš názor. Plus by som si chcel niektoré veci overiť. Otázky:
Odpoveď Dušana Zachara:
Nemocnice treba posudzovať jednotlivo, v každej môže byť spúšťačom protestných akcií niečo iné, resp. iný mix viacerých dôvodov: napr. zle manažovaná nemocnica, ale na druhej strane napríklad aj nepopulárne opatrenia, ktoré majú za cieľ optimalizovať chod nemocnice – viaczmenné služby, zlúčovanie oddelení, zefektívňovanie práce lekárov a pod. Okrem platu môžu byť ďalšími dôvodmi na nespokojnosť nevyhovujúce pracovné podmienky, ktoré vychádzajú často zo zastaralého vybavenia budov, do ktorých sa roky neinvestovalo – t.j. nefinančná stránka “odmeňovania” zdravotníka. Určite hrá svoju rolu aj schopnosť lídrov protestov naviazať na spoločnú myšlienku čo najviac kolegov.
Lekári sú možno výbojnejší ako zdravotné sestry z dôvodu, že sú ťažšie nahraditeľní, majú väčší vplyv na politikov (koľko poslankýň parlamentu sú sestry?), ako aj váhu slov adresovaných smerom k verejnosti, ktorá považuje lekárov asi ako kľúčovejších pre svoje zdravie a záchranu životov, majú výrazne vyšší príjem ako sestry, a tak si môžu dovoliť viac štrajkovať a riskovať, menej často sú samoživiteľmi rodín atď.
Otázka (Stanka Harkotova, Aktualne.sk)
Pozdravujem, rada by som sa na vas obratila s otazkami ohladne vypovedi lekarov (resp. sestier, ktore o nich hovoria) a toho, do akej miery ide v nasom zdravotnictve o efektivny natlakovy nastroj.
Odpoveď Dušana Zachara:
Bohužiaľ, hromadné výpovede ako nátlakový nástroj slávil úspech v roku 2011, a tak sa možno niektorí lekári domnievajú, že im prinesie úspech aj teraz. Je to veľmi nešťastný nástroj na presadzovanie požiadaviek, nakoľko ním môžu byť ohrození pacienti. Protestujúci lekári si možno ani neuvedomili, že sa stali vazalmi predchádzajúcej nátlakovej akcie s hromadnými výpoveďami lekárov v roku 2011, keďže jeden z výsledkov bolo postupné výrazné zvýšenie platov nemocničných lekárov, ktoré nebolo dostatočne vykryté zdrojmi. A keďže nemocnice museli dodržiavať zákon a vyplácať lekárom zvýšené mzdy, na mnohé ostatné veci v nemocnici nezvýšili peniaze, a preto museli a musia podnikať kroky, ktoré by mali optimalizovať a zefektívňovať chod nemocníc.
Otázka (Michal Lehuta, TREND)
Dobry den, kedze vyhodnost PPP D4/R7 stoji a pada na predpoklade, ze vlada nan nasledujucich 7 rokov nevie zohnat peniaze, chcem napisat clanok o tom, kde sa by sa dali tieto peniaze teoreticky zohnat. Preto by som sa Vas analytikov rad opytal, ak by ste mali v priebehu dvoch-troch rokov zohnat do rozpoctu niekolko sto milionov eur, ako by ste to urobili?
Odpoveď Petra Goliaša:
Pozrite nasu databazu
Kesovo aj z pohladu dlhu by nedostatok zdrojov prakticky ihned vyriesila privatizacia (aktualne Slovak Telekom, dalsie alternativy su prenosova sustava, Tipos, dopredaj rozvodnych sieti, SPP, atd.). Ohladom deficitu to po spruzneni pravidiel EK neviem posudit, ale zrejme by tam bol priestor na vyjednavanie.
Zrychlenie postupneho znizovania deficitu o 2 p.b. HDP (co su cca investicne naklady bez vykupu pozemkov, ktore budu musiet ist zo statneho rozpoctu tak ci tak) do roku 2020 by pre vladu nemal byt problem. Napriklad len v roku 2013 sa strukturalny deficit znizil zo 4,4% HDP na 2,0% HDP. Tazisko konsolidacie ma prebehnut do roku 2017, kedy mame mat strukturalne vyrovnany rozpocet. V nasledujucich rokoch bude pre vladu jednoduchsie ziskat potrebne zdroje, kedze uz nebude musiet znizovat deficit, postaci ho udrziavat na priblizne rovnakej urovni.
Otázka (Mária Hunková, TREND)
Dobry den, chcela by som Vas poziadat o vyjadrenie k dokumentu Europskej komisie Commission staff working document, v ktorom EK komentuje aj slovenske zdravotnictvo. Okrem ineho uvadza, ze dlhodoba udrzatelnost verejnych financii zavisi od zvysenia efektivnosti nakladov v zdravotnictve a dalsie veci, na ktore sa uz budem pytat nizsie v otazkach:
Odpoveď Dušana Zachara:
Elektronická výmena dát má potenciál ušetriť spoločnosti mnoho peňazí a zvýšiť kvalitu, efektívnosť, dostupnosť a najmä bezpečnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Samozrejme si to vyžaduje, aby náklady a čas na zavádzanie týchto systémov neboli nafúknuté, čo v prípade nášho verejného sektora s veľkou pravdepodobnosťou nebude platiť. To výrazne zhoršuje efektívnosť štátneho programu elektronizácie zdravotníctva, a navyše už teraz pozorujeme, že omnoho lacnejšie súkromné iniciatívy niektorých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a zdravotných poisťovní čiastočne suplujú štát a jeho meškajúci eHealth.
Otázka (Veronika Folentová, Denní N)
Dobry den, chcela by som Vas poprosit, ci by ste sa mi pozreli na par otazok. VsZP posledne tyzdne uzatvara viacero zmluv. Aj s poskytovatelmi (najma ide o specialistov) pozerala som si zmluvy v registri a len za posledne 2 tyzdne uzavrela zhruba 10 zmluv so specialistami, ktore maju trvat do 31. marca 2019.
Odpoveď Dušana Zachara:
Doposiaľ tu existoval štandard uzatvárania zmlúv s poskytovateľmi na dobu určitú v trvaní 12 mesiacov odo dňa účinnosti. Je dôležité, aby VšZP odôvodnila, prečo prešla na zazmluvňovanie poskytovateľov, asi len vybraných, na obdobie 4 rokov. Je nutné vysvetliť, ako, na základe akých kritérií, vyberá poskytovateľov, s ktorými uzavrie 4-ročnú zmluvu, lebo predpokladám, že bude uzatvárať aj štandardné 1-ročné zmluvy.
Pri takýchto dlhšie trvajúcich zmluvách, ktoré budú platiť pravdepodobne ešte dlho po odchode súčasného vrcholového manažmentu VšZP, jestvuje riziko zvýhodňovania niektorých poskytovateľov, navyše sa tým pre nové vedenie poisťovne značne zníži manévrovací priestor pre aktívne manažovanie financií poisťovne, keďže bude mať mnohé zmluvy zabetónované na viac rokov, pričom však príjmy poisťovne môžu postupom času klesať, na čo však nebude môcť efektívne reagovať. Rizikom je tiež fakt, že ak nie sú v dlhodobejšej zmluve definované parametre kvality a dostupnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti, ktoré by mali dopad na následnú korekciu zmluvy v priebehu jej platnosti, prípadne jej zrušenie, poisťovňa nebude vedieť pružne reagovať na náhle zhoršenie kvality a dostupnosti zdravotnej starostlivosti poskytovanej poskytovateľom.
Pozitívom viacročných zmlúv je stabilita a garancia financovania najmä pre poskytovateľov, ktorí si tak môžu ľahšie vziať úver napríklad na modernizáciu priestorov a technológií.
Moze byt aj takato motivacia, trochu ju naznacujem aj v mojom predoslom vyjadreni. Ale ak by postupovala VsZP rovnako aj pri nemocniciach a uzatvorene zmluvy by boli len tazko vypovedatelne napr. dlhou vypovednou lehotou a neboli by v nej nastavene korekcne mechanizmy ceny, ak poskytovatel nedodrziava urcene kvalitativne parametre, tak takyto krok dokaze zabetonovat cely sektor v neefektivnom stave a nik s nim pocas 4 rokov nepohne. Skoda, ze VsZP ma take dominantne postavenie a za chrbtom silny stat, ktory, ak sa ukazu problemy v poistovni, pomoze.
Otázka (Viera Mašlejová, Plus 1 deň)
Dobrý deň, prosím vás pekne, môžete sa vyjadriť k nasledujúcemu. VšZP od polovice februára do konca mája pozastavila nákup životne dôležitých cytostatík – Hercepti a Avastin, ktoré sa používajú na liečbu rak. hr. čreva, prsnika, obličiek a pľúc. Poisťovňa povedala, že nemocnice si majú lieky nakúpiť pre pacientov zo svojho rozpočtu a že ona im potom tieto lieky uhradí. Ako dôvod, prečo na tri mesiace pozastavila nákup liekov uvádza, že vyčerpala zmluvný objem peňazí na ich centrálny nákup. Teraz vypísala výberové konanie na dodávateľa. Potrvá to však 60 dní, kým vyberú nového dodávateľa.
Odpoveď Dušana Zachara:
Ak bude výsledkom tohto kroku stav, že nemocnice budú nakupovať cytostatiká za vyššie ceny a tie im bude VšZP preplácať v plnej výške pri nezmenenej úrovni spotreby, alebo príde k nedostatku týchto liekov pre pacientov, môžme hovoriť o manažérskom a komunikačnom zlyhaní VšZP, ktorá nezabezpečila kontinuitu dodávok liekov za centrálne obstaranú nižšiu cenu.
Otázka (V. Cosculluela, Aktuálne.sk)
Dobrý deň, chceli by sme vás požiadať o zhodnotenie priorít, ktoré nám referovali ministerstvá. Či je to, čo si zaumienili priorita pre občanov, dobre zvolená, a či je to štrukturálne, trváce opatrenie a dá sa reálne do volieb stihnúť. Stačí naozaj len stručne, ku každému ministerstvu tak priemerne tri vety.
Odpoveď Petra Goliaša:
Je spravne, ze medzi priority ministerstva financii patri boj s danovymi unikmi. Po zverejneni informacii o tom, ktore firmy platia ake dane by vsak ministerstvo malo navrhnut dalsie konkretne opatrenia. V ramci posilnenia verejnej kontroly pri plateni dani by napriklad pomohlo, keby zverejnili rozdelenia danovnikov (zamestnancov, dohodarov, SZCO, pravnicke osoby s/bez povinnosti platit DPH) podla toho, aku dan z prijmu platia a tiez ake vysoke maju prijmy ci obraty. Nech sa verejnost dozvie, ci sa nahodou medzi firmami nenajdu take, ktore maju slusne obraty avsak dlhodobo neplatia ziadne dane.
Prioritou vsetkych ministerstiev by sa malo stat meranie kvality a efektivnosti poskytovanych verejnych sluzieb aj verejnych vydavkov a informovanie verejnosti o vysledkoch. Napriklad o tom, ako dobre liecia ludi v nemocniciach, ako dlho sa caka na rozne operacie, ake su platy a miera nezamestnanosti absolventov jednotlivych skol, ako efektivne pracuju jednotlive sudy, policajne stanice ci urady prace, aky je uzitok z vynalozenych dotacii napriklad v polnohospodarstve ci z minutych eurofondov. Zverejnenim tychto informacii by vlada podstatne prispela k zvyseniu kvality zivota. Ludia by sa jednak vedeli lepsie rozhodnut, kde ist za lepsimi sluzbami, jednak by dokazali vytvorit ucinny tlak na nemocnice, skoly, ci urady, aby robili svoju pracu lepsie. Meranie efektivnosti vynalozenych dotacii ci projektov podporenych z eurofondov by obmedzilo ich zneuzivanie a prispelo k zvyseniu uzitku pre obyvatelstvo. Poskytnut ludom informacie nie je drahe ani nepopularne a da sa to stihnut aj behom jedneho roka. Chce to len aktivny pristup politikov a uradnikov.
Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den, chcela by som Vas poprosit o odpovede na par otazok. EK vydalo spravu o dig. sluzbach u nas. Najhorsie sme skoncili v oblasti digitalnych verejnych sluzieb a to napriklad v zdravotnicve. Len Bulhari su na tom horsie ako my. Ide najma o sharovanie informacii medzi lekarmi ale aj elektronickom predpisovani liekov.
Odpoveď Dušana Zachara:
Určite sú v slovenskom zdravotníctve takí, ktorým dnešný stav neporiadku a netransparentnosti vyhovuje, a potom z neho ťažia, a v spojitosti so slabým politickým líderstvom (leadership, vodcovstvo) v rezorte zdravotníctva to potom má za následok meškanie zavádzania elektronických verejných služieb v tomto sektore. Elektronická výmena dát má potenciál ušetriť spoločnosti mnoho peňazí a zvýšiť kvalitu, efektívnosť, dostupnosť a najmä bezpečnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Samozrejme si to vyžaduje, aby náklady na zavádzanie týchto systémov neboli nafúknuté, čo v prípade nášho verejného sektora s veľkou pravdepodobnosťou nemusí platiť. Už teraz pozorujeme v sektore zdravotníctva, že súkromné iniciatívy niektorých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a zdravotných poisťovní čiastočne suplujú štát a jeho meškajúci program eHealth.
Otázka (Martina Chudá, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, v redakcii pripravujeme článok o tom, že stredné podniky na Slovensku spomedzi ostatných Európskych krajín majú najnižšie výdavky na výskum a vývoj. Štát už pritom začal podnikom pomáhať, nakoľko od 1.1.2015 si podnikatelia môžu na základe novely zákona o dani z príjmov uplatňovať takzvaný superodpočet nákladov na výskum a vývoj. V praxi si tak môžu podnikatelia uplatniť okrem reálnych nákladov vynaložených na výskum a vývoj aj dodatočných 25 % zo skutočne vynaložených nákladov na výskum a vývoj ( a aj 25 % zo mzdových nákladov novoprijatých absolventov stredných a vysokých škôl v roku ich prijatia do zamestnania a 25 % z medziročného nárastu nákladov na výskum a vývoj). Chceli by sme Vás v tejto súvislosti poprosiť o odpovede na pár nasledujúcich otázok:
Odpoveď Petra Goliaša:
Kazda vynimka z platenia dani komplikuje danovy system a prinajmensom kratkodobo aj znizuje prijmy statu. S rastom poctu vynimiek preto hrozi zhorsovanie podnikatelskeho prostredia aj uspesnosti pri vybere dani. Rizikom je tiez moznost zneuzitia. Ak nebudeme vediet, kto si uplatnil aku vynimku, je lahsie system zneuzivat. V pripade odpoctu vydavkov na vedu a vyskum je toto riziko vyznamne, kedze v mnohych pripadoch je nemozne rozlisit, ktore vydavky idu na podporu vedy a vyskumu a ktore uz nie. Dalsim rizikom je neefektivnost, kedze vynimky znizuju prijem statu z dani, avsak nemusia viest k adekvatnemu zvysovaniu poctu pracovnych miest a rastu ekonomiky.
Vynimky by sa mali skor rusit s cielom co najviac zjednodusit danovy system a rozsirit zaklad dane, aby mohli vsetci podnikatelia platit nizsie sadzby dani.
Pokial budu vynimky ponechane, treba zverejnovat, ktora firma v akej vyske cerpala tieto ulavy a na ake investicie ich pouzila. Spätne treba vyhodnocovat, aky bol z tychto investicii uzitok v pomere k cerpanym ulavam na daniach. Bez merania vysledkov nebudeme vediet spolahlivo vyhodnotit, ci ulavy ekonomike pomahaju alebo skor skodia.
Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den, chcela by som Vas poprosit o odpovede na par otazok ohladne poplatkov za prednostne vysetrenie.
Odpoveď Dušana Zachara:
Mnohí lekári sú systémom motivovaní objednávať pacientov len na konkrétny deň, bez určenia presného času, nakoľko si potom zvyšujú šancu, že viac ľudí využije inštitút prednostného vyšetrenia v konkrétny čas za poplatok, lebo nebudú chcieť nepredvídateľne dlho čakať v čakárni u lekára. Je to aj dôsledok populizmu politikov, ktorí brojili a broja proti oficiálnym paušálnym regulačným poplatkom pri vstupe do ambulancie či sociálne únosnej regulovanej finančnej spoluúčasti pacienta na nákladoch za liečbu. To by jednak znížilo umelý dopyt po zdravotníckych službách a jednak by lekári nemuseli byť odkázaní na ostatné poplatky, napr. aj za prednostné vyšetrenia, a potom by bolo aj v ich záujme nastaviť taký systém objednávania pacientov, ktorý by bol pre pacientov komfortný, keďže každý prijatý pacient by znamenal zároveň aj priamu platbu pre lekára a odmietnutý a stratený pacient absenciu tejto platby.
Otázka (Slávka Šindelářová, RTVS)
Dobrý deň, prajem! Chcem Vás poprosiť o názor do reportáže. Robím príspevok o platoch učiteľov a potrebujem do reportáže aj názor analytika. Učitelia poukazujú na to, že sú dlhodobo finančne podhodnotení. Rezort školstva zas tvrdí, že navyšovanie ich platov sa odvíja od možností štátneho rozpočtu a teraz na vyššie platy peniaze nie sú.
Odpoveď Petra Goliaša:
V medzinarodnom porovnani vychadzaju platy nasich ucitelov naozaj nizsie. Preto sa uz niekolko rokov valorizuju rychlejsie nez mzdy vo zvysku verejneho sektora ci v priemere za cele hospodarstvo. Popri zvysovani platov je dolezite merat kvalitu jednotlivych skol a informovat o nej verejnost, aby viac ziakov chodilo do tych lepsich skol. Tym by lepsie skoly ziskali aj viac penazi a mohli by si dovolit davat vyssie platy svojim ucitelom. Sucasne by sa zvysil dopyt po kvalitnych uciteloch.
Otázka (Andrea Mačošková, Aktuality.sk)
Dobrý deň, rada by som sa opýtala k téme minimálneho dôchodku. Verím, že mi pomôžete. Dnes sa bude na vláde schvaľovať minimálna penzia. Rada by som to porovnala s ostatnými krajinami, s tými, kde už podobne minimálny dôchodok zaviedli? Pomohlo by porovnanie alebo aspoň vymenovanie, ktoré krajiny už zavedený minimálny dôchodok majú v akej hodnote?
Aký dopad bude zavedenie minimálnej hodnoty dôchodku predstavovať pre našich dôchodcov? Niektoré štúdie ukazujú, že našim dôchodcom v porovnaní s priemerom Európy súčasné dôchodky na Slovensku nahrádzajú pôvodný príjem z práce nadpriemerne, seniori si môžu vraj dovoliť približne to, čo bežná populácia a chudobných seniorov je u nás málo. Je to pravda?
Ako hodnotíte stanovenú hranicu 270 eur pre dôchodcov?
Odpoveď Petra Goliaša:
Dopad na dochodcov najdete v Dolozke vplyvov 2 – Tabulka c. 1: http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=24296
Podla prieskumu EU SILC je u nas chudobou ohrozenych 7,7% dochodcov (rok 2012), udaje pozrite tu: http://archiv.statistics.sk/html/showdoc.dodocid=20145.html. Minimalny dochodok je cieleny z velkej casti prave na ludi s najnizsimi dochodkami, ide teda o systemovy nastroj na ochranu dochodcov pred chudobou. Zavedenim minimalneho dochodku stracaju opodstatnenie nesystemove nastroje, akym je napriklad vianocny prispevok pre dochodcov.
Otázka (V. Cosculluela, Aktuálne.sk)
Dobrý deň, február je mesiac zápisu detí do ZŠ. Všimli sme si že stále pribúda škôl, ktoré okrem “normálnych” tried ponúkajú aj tie s rozšíreným vyučovaním jazyka, prípadne bilingválne, matematické. Robia však do nich talentovky, vyberajú, čiže 5, 6 ročné deti sú stresované skúškami.
INEKO zverejňuje rebríčky ZŠ. Všetky základné školy, tie, ktoré si žiakov vyberajú na základe skúšok, aj tie ktoré to nerobia, sú hodnotené podľa rovnakých kritérií. Je teda úplne jasné, že tie, ktoré robia „talentovky“ sa ocitnú v rebríčku vyššie. Napr. ZŠ SSV v BB má všetky deti prijaté cez skúšky.
Odpoveď Petra Goliaša:
Osobne ma tesi, ak sa skoly snazia odlisit a ponukaju aj nieco navyse. Otazku stresu pri skuskach neviem kvalifikovane posudit, predpokladam vsak, ze do velkej miery zavisi od formy, akou sa skusky vykonavaju.
Stat by mal garantovat vsetkym detom rovnake sance na ziskanie kvalitneho zakladneho vzdelania. Preto je dolezite sledovat kvalitu vzdelavania na zakladnych skolach a v pripade zaostavania realizovat opatrenia na jej zvysenie, napriklad odovzdavanim skusenosti a uzsou spolupracou najlepsich s najhorsimi. Pre posudenie kvality je klucove zacat merat popri vysledkoch na vystupe aj pridanu hodnotu skoly, to znamena, ake zrucnosti a vedomosti ziaci ziskali pocas studia na danej skole (inymi slovami zohladnit aj vysledky ziakov pri vstupe do skoly).
Ak by sa merala pridana hodnota, vedeli by sme posudit, ci skola s vyberovymi ziakmi dokazala posunut tychto ziakov viac, nez napriklad skola bez talentoviek. Bohuzial, stat dnes nezistuje resp. nezverejnuje data potrebne pre meranie pridanej hodnoty, preto ju ani nevieme zohladnit v nasej metodike. Na tuto skutocnost na nasom portali zretelne upozornujeme.
K Vasej poslednej otazke – ano, na vsetky skoly plati v nasom rebricku rovnaka metodika bez ohladu na to, ci si ziakov vyberaju v talentovkach alebo nie.
Otázka (Mária Hunková, Trend)
Dobry den, chcela by som Vas poziadat o komentar do clanku. Pisem o finacnej pomoci pre zdravotne poistovne, ktoru zabezpecila este vlada Ivety Radicovej. Na zaklade dohody medzi vtedajsim vedenim MF, MZ a ZP sa uzatvorila zmluva, na zaklade ktorej umoznili zdravotnym poistovniam previest tazko vymozitelne pohladavky na Slovensku konsolidacnu. Povodne sa to robilo kvoli VsZP, no aby to EK nevyhodnotila ako nepovolenu statnu pomoc, moznost na postupenie pohladavo dostali aj sukromne poistovne. Dohoda znela, ze mozu previest pohladavky dokopy v objeme 246 mil. eur za odplatu 15-22% kedykolvek v priebehu nasledujucich rokov. Aktualne uz napr. Dovera vycerpala svoj balik, VsZP a Union si ho vycerpa tento rok. Moje otazky:
Odpoveď Dušana Zachara:
Je to dokaz neefektivnej pomoci statu pri hospodareni VsZP. Tato neefektivnost pomoci je este podciarknuta nevyhnutnostou poskytnut rovnaku moznost odplatneho postupenia dubioznych pohladavok sukromnych zdravotnych poistovni na Slovensku konsolidacnu, aby neboli porusene pravidla EU. Ak by bola VsZP rozdelena na viac casti a sprivatizovana, nemusel by stat takto postupovat a navyse by sa zvysila sutazivost na trhu so zdravotnym poistenim.
Este by som chcel upozornit na potrebu zverejnenia postupovanych nedobytnych pohladavok na SKo od vsetkych poistovni, aby si verejnost mohla spravit obraz o tom, ci boli tieto pohladavky naozaj tazko
Otázka (Michaela Kušnírová, Hospodárske noviny)
Dakujem za odpovede. Chcela by som vas poprosit este o odpoved na jednu otazku. V podstate totiz riesime dnes, ako by bolo mozne znizit tuto mieru korupcie. Vychadzame totiz z toho, ze samotny system dava na korupciu priestor.
Odpoveď Dušana Zachara:
Treba presne definovať základný balík zdravotnej starostlivosti hradenej z verejného zdravotného poistenia – teda na aké výkony a služby, v akej kvalite, kde a dokedy má nárok pacient bez nutnosti si priplácať. Nad rámec toho treba umožniť sociálne únosnú regulovanú finančnú spoluúčasť pacientov na liečbe. A taktiež treba lepšie merať a zverejňovať kvalitu a efektívnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti.
Potrebné by bolo napraviť motivácie aktérov v zdravotníctve a nastaviť ich tak, aby sa napríklad štátu ako zriaďovateľovi najväčších nemocníc a ich manažmentom viac oplatilo lepšie hospodáriť ako sa zadlžovať a draho obstarávať, aby v prípade zlyhaní boli potrestaní súdmi, exekúciami, konkurzom, odpredajom majetku či opätovným nezvolením, aby zdravotnícki pracovníci boli odmeňovaní adekvátne kvalite nimi odvedenej práce, a nie všetci na rovnakej alebo podobnej úrovni, aby zdravotné poisťovne zazmluvňovali poskytovateľov na základe parametrov kvality a efektívnosti, a nie na základe toho, kto je ich vlastníkom a pod.
Otázka (Michaela Kušnírová, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, poprosila by som vás o stanovisko. Bratislavský lekár Peter Lipták včera pre Markízu hovoril o prijímaní úplatkov, respektíve darov. K tomu by som vas chcela poprosit o stanovisko. Otázky:
Odpoveď Dušana Zachara:
Neviem, či sa tu dá hovoriť o nejakom trende. Na to nemáme k dispozícii dostatok údajov.
Ak by však platilo, že ľudia už nechcú platiť úplatky, bolo by poctivé, keby tlačili na politikov, že chcú poznať, na čo majú v slovenskom verejnom zdravotníctve skutočne nárok a nemali by si zakrývať oči pred určitou regulovanou spoluúčasťou, ktorá určite spravodlivejším a často aj efektívnejším a civilizovanejším spôsobom vyrovnáva dopyt s ponukou pri zdravotníckych službách. V opačnom prípade bude táto rovnováha nastoľovaná živelne – napr. cez dlhé čakanie, rôzne polooficiálne poplatky, úplatky a rôzne dary, prípadne zhoršenú kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti.
Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, zaujíma ma Váš názor na včerajšie vyjadrenia lekára Petra Liptáka pre TV Markíza, v ktorých sa priznal k prijímaniu najmä finančných sponzorských príspevkov od pacientov.
Odpoveď Dušana Zachara:
Ak neexistujú dobre nastavené formálne pravidlá, ktorými by sa vyrovnával dopyt s ponukou, akými by bolo napríklad definovanie nároku pacienta a regulovaná spoluúčasť, tak potom sa dopyt s ponukou vyrovnáva živelne, napríklad cez dlhé čakanie, rôzne polooficiálne poplatky, úplatky a rôzne dary.
Či majú všeobecní lekári dostatok zdrojov na liečbu pacientov, sa nedá paušálne povedať, nakoľko to závisí aj od regiónu a od mnohých premenných, ktoré nepoznáme – napr. od počtu pacientov, od výšky priamych platieb od nich, od príjmov od farmafiriem, od nákladov na ambulanciu a pod. a v neposlednom rade aj od kvality a efektívnosti ich práce. Ak chcú lekári viesť o ich príjmoch odbornú diskusiu, mali by zverejniť všetky údaje, z ktorých by sa dala vyskladať pravdivá mozaika, a nie vyberať si iba niektoré kamienky z nej.
Upozorňujem na našu dávnejšiu štúdiu z 2011, kde sme sa venovali téme, koľko môžu asi zarábať lekári.
Otázka (Branislav Janík, Hospodárske noviny)
Pekný deň. Komentár k zverejneniu platcov, medzi ktorými sú aj subjekty, pôsobiace tak či onak v zdravotníctve – má to význam, je to smer k transparentnosti, sú to firmy ktoré mali zaplatiť alebo už aj zaplatili, čo si v tom prečítajú poskytovatelia?
Odpoveď Dušana Zachara:
Je dobré, že sa zvyšuje daňová transparentnosť. Môže ísť ruka v rukáve s následným tlakom verejnosti, ktorý by mohol motivovať platcov neadekvátne nízkej alebo žiadnej dane, ak sa porovná voči ich výnosom (resp. príjmom), odvádzať daň v korektnej výške. Veritelia si zároveň dokážu vytvoriť lepší obraz o možnostiach dlžníkov splácať svoje záväzky.
Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den, tak som Vas chcela poprosit o dva konkretne navrhy na zlepsenie v nemocniciach, kazde na 200 slov.
Odpoveď Dušana Zachara:
Potrebné by bolo napraviť motivácie aktérov v zdravotníctve a nastaviť ich tak, aby sa napríklad štátu ako zriaďovateľovi najväčších nemocníc a ich manažmentom viac oplatilo lepšie hospodáriť ako sa zadlžovať a draho obstarávať, aby v prípade zlyhaní boli potrestaní súdmi, exekúciami, konkurzom, odpredajom majetku či opätovným nezvolením, aby zdravotnícki pracovníci boli odmeňovaní adekvátne kvalite nimi odvedenej práce, a nie všetci na rovnakej alebo podobnej úrovni, aby zdravotné poisťovne zazmluvňovali poskytovateľov na základe parametrov kvality a efektívnosti, a nie na základe toho, kto je ich vlastníkom. Na to, aby sa to udialo, je nutné prijímať aj systémové opatrenia, a nie len marketingové opatrenia typu rošád manažérov štátnych zariadení či prizvania jednej-dvoch malých mimovládiek do správnych rád niektorých nemocníc. Je potrebné pokračovať v nedokončenej reforme zdravotníctva.
Zdravotníctvo je charakteristické vysokou informačnou nerovnosťou, ktorá znižuje efektívnosť rozhodnutí jednak politikov a štátnych úradníkov, ale aj rádových občanov. A tým pádom aj verejných financií. Aby dokázala široká verejnosť vytvárať efektívnejší tlak na zlepšovanie kvality zdravotníctva, nemocnice nevynímajúc, musí mať k dispozícii kvalitné informácie. Mnohé informácie o kvalite a efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti sú štátnymi orgánmi a inštitúciami od nemocníc a zdravotníckych pracovníkov vyžadované, zvyšujú ich administratívnu záťaž a potom sú často ukladané len do šuflíka, a nie sú dostatočne využívané, alebo ich najmä Ministerstvo zdravotníctva SR, Národné centrum zdravotníckych informácií a Všeobecná zdravotná poisťovňa odmietajú zverejniť občanom. Treba začať kvalitne merať kvalitu a efektívnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti v jednotlivých zdravotníckych zariadeniach, čo bez dostupných kvalitných dát nie je možné. Absencia dostatku informácií umožňuje naopak žiť dlhšie v klamstve či ilúzii, čo môže niekomu vyhovovať, avšak v konečnom dôsledku príde o to strmší pád a bolestivé vytriezvenie pre väčšinu spoločnosti.
Otázka (Viera Mašlejová, Plus 1 deň)
Dobrý deň, exminister zdravotníctva, v súčasnosti poslanec NR SR Ivan Uhliarik, chce reexport liekov stopnúť tak, že chce distribučným firmám zakázať skupovať lieky z lekární. MZ SR vraví, že takýto zákon už prijali v Česku, no reexport liekov, respektíve dostupnosť liekov v Česku to nezabezpečilo. Otázky:
Odpoveď Dušana Zachara:
Reexport liekov je v súlade so základnou slobodou EÚ, a to voľným pohybom tovarov a služieb na spoločnom trhu. Celoeurópsky pomáha znižovať ceny liekov, čo je celoeurópsky pozitívne pre dostupnosť liekov pre pacientov. Problém nastáva vtedy, ak má reexport za následok nedostatok niektorých liekov v nejakej krajine. Vtedy treba buď naplno využiť regulačný rámec, ktorý je k dispozícii, v našom prípade dôslednú kontrolu pravdivosti nahlasovania liekov vyvážaných do zahraničia a sledovanie dostupnosti liekov v SR a následné ochranné opatrenia zo strany ŠÚKL a MZ SR zabezpečujúce dostatok liekov pre pacientov v SR, alebo v krajnom prípade, ak to nepomôže, a po dôslednej analýze s dôveryhodnými a robustnými údajmi, pouvažovať nad návratom k menej prísnemu modelu referencovania – stanovovaniu cien liekov na úrovni priemeru 6 najlacnejších krajín EÚ.
Návrh poslanca NR SR Ivana Uhliarika má ambíciu ísť smerom k sprísneniu jestvujúceho regulačného rámca tým, že zakáže distribučným firmám, ktoré sa venujú reexportu, odkupovať lieky od lekární. Je otázne, či toto opatrenie povedie k zníženiu celkového reexportovaného objemu, alebo či sa náhodou len nepreskupia sily reexportných distribučiek smerom k intenzívnejšiemu obchodu medzi nimi a distribútormi a výrobcami, ktorí lieky na Slovensko dovážajú, pričom zo začiatku budú trochu zvýhodnené tie firmy, ktoré takéto obchodné vzťahy majú už dnes.
Otázka (Martina Chudá, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chystáme sa dnes na zasadnutie Výboru NR SR pre zdravotníctvo, na ktorom má odznieť informácia o zámere výstavby novej nemocnice v Bratislave. V tejto súvislosti by sme Vás chceli poprosiť o zodpovedanie nasledujúcich otázok:
Odpoveď Dušana Zachara:
Nemám pocit, že by sa jednalo o taký istý predmet zákazky, aj keď samozrejme na seba nadväzujú. O to viac by ma však zaujímalo, či mali potenciálni uchádzači možnosť oboznámiť sa so štúdiou uskutočniteľnosti, ktorá už bola v tom čase na svete, ale ešte nebola zverejnená širokej verejnosti. Ak nemali okrem EY a spol. k tejto štúdii prístup žiadni ďalší uchádzači, tak to považujem za veľký problém v súvislosti s výberom poradcu pre verejné obstarávanie novej UNB cez PPP projekt. V takom prípade mali EY a spol. neporovnateľne výhodnejšiu štartovaciu pozíciu, keďže ako jediní mali vedomosť o obsahu štúdie uskutočniteľnosti, ktorú sami vypracovali. Tieto dva tendre na poradcov mali byť od seba nezávislé a pred druhým tendrom mali mať možnosť všetci uchádzači poznať všetky údaje, ktoré sú k dispozícii, a za ktoré štát už zaplatil.
Ďalším problémom je príliš krátka, len niečo vyše mesiaca trvajúca doba od vyhlásenia verejného obstarávania po otváranie obálok s predloženými ponukami. Pri takomto technicky komplikovanom tendri je potrebné nechať uchádzačom väčší časový priestor, aby sa dokázali vysporiadať s prísnymi kvalifikačnými podmienkami, napríklad aj cez hľadanie ďalších partnerov do konzorcia. Takto to potom vyzerá, že ministerstvo zdravotníctva nemalo záujem na hľadaní najefektívnejšieho poradcu, keďže vytvorilo také podmienky, ktoré sťažujú pre iných uchádzačov možnosť zúčastniť sa tendra. To sa aj ukázalo napokon v realite, keď sa tendra zúčastnila len jedna firma – EY a spol. – ktorá nemusela s nikým súťažiť. Preto znie celkom smiešne tvrdenie v oficiálnom dokumente vo Vestníku verejného obstarávania, že predložená ponuka EY a spol. obsahovala ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku.
Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, zrejme ste si všimli, ale MZ SR vyhlásilo nové VO a už aj víťazov na poradenstvo k novej nemocnici. Tu je link na VO: http://www.uvo.gov.sk/sk/evestnik/-/vestnik/266427
Tu na víťazov: http://www.uvo.gov.sk/profily/-/profil/zdokument/636/143430/6
Podľa mňa sú na tom zaujímavé dve veci. Po tom, ako jeden z víťazov EY urobil vlani štúdiu uskutočniteľnosti, ktorá mala odpovedať na otázku či a ako postaviť novú nemocnicu, MZ SR urobilo nové VO, ktoré v podstate odpovedá (má poradiť) na tie isté otázky a zas tam je EY a ešte ďalší partner. Kým za prvú štúdiu dalo MZ SR 720-tisíc eur, za toto poradenstvo chce dať až 2,25 milióna eur bez DPH.
Odpoveď Dušana Zachara:
Nemám pocit, že by sa jednalo o taký istý predmet zákazky, aj keď samozrejme na seba nadväzujú. O to viac by ma však zaujímalo, či mali potenciálni uchádzači možnosť oboznámiť sa so štúdiou uskutočniteľnosti, ktorá už bola v tom čase na svete, ale ešte nebola zverejnená širokej verejnosti. Ak nemali okrem EY a spol. k tejto štúdii prístup žiadni ďalší uchádzači, tak to považujem za veľký problém v súvislosti s výberom poradcu pre verejné obstarávanie novej UNB cez PPP projekt. V takom prípade mali EY a spol. neporovnateľne výhodnejšiu štartovaciu pozíciu, keďže ako jediní mali vedomosť o obsahu štúdie uskutočniteľnosti, ktorú sami vypracovali. Tieto dva tendre na poradcov mali byť od seba nezávislé a pred druhým tendrom mali mať možnosť všetci uchádzači poznať všetky údaje, ktoré sú k dispozícii, a za ktoré štát už zaplatil.
Ďalším problémom je príliš krátka, len niečo vyše mesiaca trvajúca doba od vyhlásenia verejného obstarávania po otváranie obálok s predloženými ponukami. Pri takomto technicky komplikovanom tendri je potrebné nechať uchádzačom väčší časový priestor, aby sa dokázali vysporiadať s prísnymi kvalifikačnými podmienkami, napríklad aj cez hľadanie ďalších partnerov do konzorcia. Takto to potom vyzerá, že ministerstvo zdravotníctva nemalo záujem na hľadaní najefektívnejšieho poradcu, keďže vytvorilo také podmienky, ktoré sťažujú pre iných uchádzačov možnosť zúčastniť sa tendra. To sa aj ukázalo napokon v realite, keď sa tendra zúčastnila len jedna firma – EY a spol. – ktorá nemusela s nikým súťažiť. Preto znie celkom smiešne tvrdenie v oficiálnom dokumente vo Vestníku verejného obstarávania, že predložená ponuka EY a spol. obsahovala ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku.
Doplnene 3.2.2015:
Pan Krempasky,
Ernst & Young a Ružička Csekes ako jedno konzorcium vyhrali aj prvy tender na poradcu za tych vyse 800-tis. EUR a ako jedno konzorcium su ako jediny aj druhom tendri na poradcu, ak som spravne pochopil dokumenty z Vestnika.
Preto su tieto vety z Vasho clanku http://www.sme.sk/c/7624009/vydavky-na-novy-spital-na-patronke-rastu.html#ixzz3QgKpac2P nie uplne presne: “Prvá z menovaných firiem ministerstvu už radila s novou nemocnicou vlani, keď urobila 400stranovú štúdiu uskutočniteľnosti projektu…”
“Teraz ministerstvo zdravotníctva oznámilo mená dvoch firiem, ktoré spĺňajú podmienky na poradcu pre verejné obstarávanie, za takmer tri milióny eur.” – to navadza citatela k tomu, ako keby tieto dve firmy sutazili v tendri, ale v skutocnosti je to jediny uchadzac v tendri – konzorcium (skupina dodavatelov) tvorene dvoma clenmi – EY a Ruzicka Csekes.
Otázka (Katarina Sterbova, Hospodárske noviny)
Dobry den, dovolte sa nam prosim obratit na Vas s aktualnou problematikou reexportu a navrhu zakona o liekoch, ktory predklada exminister Ivan Uhliarik. Chce tak obmedzit reexport liekov. Jeho návrh novely zakona o liekoch obsahuje zakaz nakupu liekov z lekarne distributorom za ucelom ich predaja do zahranicia.
Novela ma zakotvit povinnost pre drzitelov povolenia na velkodistribuciu liekov odoberat lieky bud od ineho drzitela povolenia na velkodistribuciu alebo od vyrobcu, a to lieky, ktore tento vyrobca vyraba alebo dovaza. Zavadza sa aj povinnost odoberat lieky vratene lekarnou, ktore tento drzitel povolenia na velkodistribuciu liekov lekarni dodal. Zakon uklada tiez povinnost viest dokumentaciu o kazdej dodavke lieku, ktora umozni sledovanie cesty distribucie lieku. Prevadzkovatel lekarne, ktory je zaroven drzitelom povolenia na velkodistribuciu, je prikupovani humanneho lieku povinny podla navrhu oznamit distributorovi, ci liek kupuje ako prevadzkovatel lekarne alebo ako distributor.
Lekaren, ktorej prevadzkovatel je zaroven drzitelom povolenia k velkodistribucii, nesmie sprostredkovat k predaju humanne lieky, ktore kupila ako lekaren.
Dovolte sa nam prosim v tejto suvislosti opytat:
Odpoveď Dušana Zachara:
Reexport liekov je v súlade so základnou slobodou EÚ, a to voľným pohybom tovarov a služieb na spoločnom trhu. Celoeurópsky pomáha znižovať ceny liekov, čo je celoeurópsky pozitívne pre dostupnosť liekov pre pacientov. Problém nastáva vtedy, ak má reexport za následok nedostatok niektorých liekov v nejakej krajine. Vtedy treba buď naplno využiť regulačný rámec, ktorý je k dispozícii, v našom prípade dôslednú kontrolu pravdivosti nahlasovania liekov vyvážaných do zahraničia a sledovanie dostupnosti liekov v SR a následné ochranné opatrenia zo strany ŠÚKL a MZ SR zabezpečujúce dostatok liekov pre pacientov v SR, alebo v krajnom prípade, ak to nepomôže, a po dôslednej analýze s dôveryhodnými a robustnými údajmi, pouvažovať nad návratom k menej prísnemu modelu referencovania – stanovovaniu cien liekov na úrovni priemeru 6 najlacnejších krajín EÚ.
Návrh poslanca NR SR Ivana Uhliarika má ambíciu ísť smerom k sprísneniu jestvujúceho regulačného rámca tým, že zakáže distribučným firmám, ktoré sa venujú reexportu, odkupovať lieky od lekární. Je otázne, či toto opatrenie povedie k zníženiu celkového reexportovaného objemu, alebo či sa náhodou len nepreskupia sily reexportných distribučiek smerom k intenzívnejšiemu obchodu medzi nimi a distribútormi a výrobcami, ktorí lieky na Slovensko dovážajú, pričom zo začiatku budú trochu zvýhodnené tie firmy, ktoré takéto obchodné vzťahy majú už dnes.
Neviem, či návrh, aby každá dodávka lieku musela byť sprevádzaná dokumentáciou, ktorá by umožnila sledovanie cesty distribúcie lieku, povedie k menším nekorektnostiam, ako je to pri súčasnom povinnom nahlasovaní liekov vyvážaných do zahraničia Štátnemu ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) a sledovaní dostupnosti liekov v SR.
Tak ako ste mi popísali v Česku navrhovaný systém “pay-back”, sa mi to javí ako “účtovný trik”, ktorý má za cieľ účelovo obísť pravidlá EÚ ohľadne voľného pohybu tovarov a služieb, čo môže byť problém.
Otázka (Mária Hunková, Trend)
Dobry den, pisem o pravidlach, ktore od tohto roka zavadza VsZP pre ambulantnych lekarov, ktori maju viac uvazkov. Konkretne podmienky posielam v prilohe. Chcela som Vas poziadat o komentar k nasledujucim otazkam:
Odpoveď Dušana Zachara:
Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den, v Denniku N chceme skusit novy format a chcela som Vas poprosit o pomoc. Chceme pripravit diskusiu k PPP nemocnici ale tak, aby mohli s MZ diskutovat aj ini ludia ako novinari. Mame taky koncept, ze by ste nam poslali svoje konkretne vyhrady/otazky na MZ. A oni by na tieto otazky odpovedali. Vyhradzujeme si pravo na to, aby sme Vas poziadali o konkretizovanie otazky, alebo o vecne znenie otazky. Taktiez na odmietnutie otazky, ak nebude vecna alebo konkretna. Chcela som sa opytat, ci by ste boli ochotny to s nami skusit a poslat nam otazky na MZ.
Odpoveď Dušana Zachara:
posielam otazky za INEKO:
Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, možno už viete, že zajtra vyjde Európsky konzumentský index zdravotnej starostlivosti 2014 (Euro Health Consumer Index 2014). Ide o ôsmy ročník porovnávania zdravotnej starostlivosti v 36 krajinách Európy (nielen EÚ, vrátane Slovenska). Tento Index je zostavený pomocou kombinácie verejnej štatistiky, pacientských ankiet a nezávislého prieskumu, ktorý robí švédská spoločnosť Health Consumer Powerhouse Ltd. (HCP), ktorá meria výkonnosť zdravotnej starostlivosti v Európe a Kanade. V indexe, ktorý bude zajtra v Bruseli prezentovaný v prítomnosti komisára EU pre zdravotníctvo Vytenisa Andriukaitisa sa Slovensko umiestnilo na 20. mieste z 36. Je to o jedno miesto lepšie ako v roku 2013. Posielam Vám link na výsledkový rebríček 2014
Slovensko je v tlačovej správe charakterizované nasledovne:
Slovensko prevádzkuje najpriemernejší systém zdravotnickej starostlivosti, ktorý stále pripomína starý systém pre rozdelením Československa. Ale narástli tu rozdiely, ktoré čiastočne odrážajú štátnu politiku. Zatial čo Česká republika vynakladá úsilie na zachovanie sociálného štátu, Slovensko sa orientuje viacej na zoštíhlený štát a trhovo orientovanú ekonomiku. Obidve krajiny si vedú dobre v porovnaní poskytovanej hodnoty za vynaložené prostriedky, pričom Slovensko prikladá prioritu rozvoju elektronických služieb v zdravotníctve (e-Health koncepcia), zatiaľ čo Česká republika exceluje vo výsledkoch liečenia a v lepšej ponuke služieb.
Doporučenie pre zlepšenie na Slovensku:
Celkove sa zdravotná starostlivosť na Slovensku stále zlepšuje. Výdavky na hlavu sú len trochu nižšie ako v Českej republike, ale s ďaleko lepšou celkovou výkonosťou. Česi sú na tom veľmi dobre, čo sa týká poskytovanej hodnoty zdravotnickej starostlivosti za vynaložené prostriedky. Slovensko by malo zmenšiť úmrtnosť v dôsledku závažných udalostí ako je mŕtvica a srdcovocievne ochorenia. Vážné nemocničné infekcie by sa mali riešiť, rovnako ako korupcia medzi lekármi. Rozsah a dosah služieb by sa mal chrániť, aby sa zabránilo nerovnomernosti v zdravotnej starostlivosti.
Otázky:
Odpoveď Dušana Zachara:
Len strucne:
Tvrdenie, ze nas system “stále pripomína starý systém pre rozdelením Československa” je bud vytrhnute z kontextu, alebo zle interpretovane, nakolko od tohto obdobia boli na Slovensku prijimane mnohe zasadne reformne zmeny, ktore urcite zmenili system, ktory fungoval tesne po revolucii.
Aby som mohol kvalifikovane odpovedat na otazky vyplyvajuce z tohto rebricka, musel by som si preluskat celu spravu, vratane metodiky bodovania, nakolko sme casto v praxi konfrontovani, ze kvalita udajov zo slovenskych oficialnych zdrojov nie je casto na pozadovanej urovni, co potom limituje porovnatelnost s ostatnymi krajinami. Navyse som si v sprave precital, ze jedine zo Slovenska nebol vyplneny ziadnou pacientskou organizaciou dotaznik ohladne viacerych indikatorov, a tak pri mnohych indikatoroch svieti pri Slovensku stary udaj napr. z roku 2012. Z toho dovodu bol napr. Slovensku priratany plny pocet bodov za priamy pristup k specialistom (bez nutnosti odporucania vseob. lekarov), co uz na Slovensku nejaky ten cas neplati. Zda sa mi, ze aj pri inych ukazovateloch, najma co sa tyka elektronizacie, informovanosti a prav pacientov, je pozicia Slovenska trochu viac prikraslena (asi “spravnymi” odpovedami nasich statnych organov), ako je realita. Vystihuje to aj vyrok tvorcov EHCI, ze Slovensko vraj “prikladá prioritu rozvoju elektronických služieb v zdravotníctve (e-Health koncepcia)”. Ak by to tak aj realne bolo, davno tu uz mohol fungovat e-Health a sukromni poskytovatelia by nemuseli suplovat stat a vymyslat svoje vlastne elektronicke sluzby pre svojich pacientov ci poistencov.
Otázka (Xénia Makarová, Trend)
Zdravim, posielam niekolko otazok k aizovanej podpore pre zamestnavanie matiek malych deti.
Odpoveď Petra Goliaša:
Pred zavadzanim novych davok by ministerstvo malo zverejnit analyzu, kolko eur stoji vytvorenie jedneho pracovneho miesta podla uz existujucich davok a kolko miest sa vdaka nim naozaj vytvorilo. Neefektivne davky by nasledne mali byt zrusene, pri zamyslanych novych davkach by sme mohli porovnat, nakolko su efektivne oproti tym existujucim. Rizikom je, ze bez takejto analyzy bude ministerstvo zavadzat nove davky, ktore stoja vela penazi a nevytvoria dost pracovnych miest.
Podla statistik Slovensko v ramci EU vyrazne zaostava v miere zamestnanosti zien s detmi. Pricinou je pravdepodobne nizke vyuzivanie detskych jasiel ale tiez podstatne mensie vyuzivanie pracovnych miest na ciastocny uväzok. Prave vyuzivaniu prace na ciastocny uväzok by mala pomoct odvodova ulava na zdravotne odvody, ktora plati od zaciatku tohto roka. Ak sa osvedci, treba zvazit zvysenie ulavy. Vlada by tiez mala zvazit, ci by namiesto vymyslania novych davok nebolo lepsie zvysit danovy bonus na deti, ktory sa uz osvedcil ako efektivny sposob podpory rodin.
Pri navrhovanej vyske dotacie vznika riziko diskriminacie inych uchadzacov o pracu, alebo dokonca aj inych zamestnancov, ktori mozu pracu stratit. Dalsim rizikom je zneuzivanie davok, ked by mohli vznikat aj umele pracovne miesta, ktore by zamestnavatelia po skonceni cerpania davky zrusili.
Aj preto je vyhodnejsie vyuzivat plosne a trvale opatrenia ako je danovy bonus alebo odvodova ulava.
Otázka (Stanka Harkotová, Aktuálne.sk)
Pozdravujem, niektore zdravotnicke organizacie ako Lekarske odborove zdruzenie ci Komora sestier navrhuju (v statnych nemocniciach) zriadenie zamestnaneckych rad, ktore by podla nich zabranili rozkradaniu verejnych financii v zdravotnictve.
Aky je vas nazor:
Odpoveď Dušana Zachara:
Podľa môjho názoru je lepším spôsobom kontroly maximálna transparentnosť pri verejnom obstarávaní, zverejňovanie a porovnávanie cien nakupovaných tovarov a služieb aj so zahraničím a vyvodzovanie konzekvencií pri zlom hospodárení – exekúcie, konkurz, predaj majetku, aby sa vytvorili motivácie hospodáriť efektívne. Lekári a zdravotné sestry sú už aj teraz beztak často preťažení, a pribratie ďalších povinností v zamestnaneckých radách by tomu určite nepomohlo. Navyše nikde nie je garancia, že by lekári a sestry vedeli lepšie kontrolovať všetky nákupy nemocníc, od nákupov liekov, CT-čiek, cez stravovacie služby a ochranku, až po stavebné práce.
Z definície by mal rozhodovať o nákupoch manažment nemocnice, ktorý by si mohol prizývať rôznych odborných poradcov, vrátane lekárov a sestry. Tak ako by mali byť títo ľudia zaplatení za rozhodovanie, mali by aj niesť osobnú zodpovednosť v prípade zlyhaní.
Otázka (Zlatica Beňová, Pravda)
Dobrý deń, chcela by som Vás poprosiť o informácie k novej univerzitnej nemocnici v Bratislave. Podľa stúdie uskutočniteľnosti, ktorú ministerstvo zdravotnictva minulý týždeń na webe, štát bude za služby platiť budúcemu prevádzkovateľovi nemocnice. Ide o takzvanú platbu za dostupnosť. Ešte minulý rok ministerstvo uvádzalo, že štát už nebude finančne prispievať prevádzkovateľovi novej nemocnice, nebude mu nič kompenzovať, jednoducho štát to už nebude stať ani cent. NOvá univerzitná nemocnica má byť postavená formou verejno-súkromného partnerstva (PPP projekt), štát zostáva vlastníkom nemocnice, stavať a prevádzkovať ju bude súkromný partner. V januári vyhlásilo ministerstvo verejnú súťaž na súkromného partnera.
Odpoveď Dušana Zachara:
V analýze uskutočniteľnosti síce platba za dostupnosť figuruje, avšak podľa slov predstaviteľov MZ SR nemá mať výstavba a prevádzka novej univerzitnej nemocnice v Bratislave negatívny dopad na verejné financie, keďže chcú v rámci rokovaní so súkromnými investormi dosiahnuť nulovú platbu za dostupnosť. Ak bude dostatočne transparentná súťaž medzi viacerými renomovanými spoločnosťami so skúsenosťami s prevádzkovaním podobných nemocníc v zahraničí, a ak sa dosiahnu avizované úspory zo zvýšenej efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti, môže sa to podariť. Veľmi dôležitým a zároveň náročným aspektom, s ktorým nemá Slovensko veľké skusenosti, bude potom nadizajnovanie kontraktov so štátom, ale napríklad aj so zdravotnými poisťovňami, kde by nemali chýbať aj ustanovenia o plnení parametrov kvality a efektívnosti, aby sa nestalo, že sa nová nemocnica bude “financovať” cez pokles kvality a dostupnosti zdravotnej starostlivosti poskytovanej pacientom.
Otázka (Peter Kováč, Hospodárske noviny)
Dobry den, chcel by som Vas poprosit, ci by ste sa vyjadrili do textu v HN o zverejnej analyze k vystavbe novej nemicnice v Bratislave:
Odpoveď Dušana Zachara:
V analýze uskutočniteľnosti síce táto suma, nazývaná ako platba za dostupnosť, figuruje, avšak podľa slov predstaviteľov MZ SR nemá mať výstavba a prevádzka novej univerzitnej nemocnice v Bratislave negatívny dopad na verejné financie, keďže chcú v rámci rokovaní so súkromnými investormi dosiahnuť nulovú platbu za dostupnosť. Otázniky vznikajú aj pri realizácii poradcom navrhnutých úspor, keďže ministerstvo sa už vyjadrilo, že v protiklade so štúdiou poradcu nechce masovo prepúšťať zdravotníckych pracovníkov a pravdepodobne ani rušiť pracovisko nemocnice v Ružinove. V takom prípade sa potom môže stať, ak sa zároveň bude limitovať miera zisku a zdravotné poisťovne nebudú novú nemocnicu zvýhodňovať v platbách oproti ostatným zariadeniam, čo je tiež plánom rezortu, že výnosnosť takejto investície môže byť pre súkromných investorov neatraktívna, navyše keď nebudú mať prístup k lacnejším formám financovania. Rizikom je tiež, že ak sa nebude merať a zverejňovať kvalita a efektívnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti, nebudeme vedieť posúdiť, či sa náhodou nová nemocnica “nefinancovala” cez pokles kvality a dostupnosti zdravotnej starostlivosti poskytovanej pacientom.
Otázka (Michaela Kušnírová, Hospodárske noviny)
Dobry den, poprosila by som vas o stanovisko. Ministertvo prace dnes zrerejnilo projekt urceny zenam na alebo po materskej dovolenke. Tym, ktoré maju dieta do 6 rokov chce preplacat 90 percent ceny prace vypocitanej z priemernej mzdy (okolo 1100 eur). Respektive preplacat to chce firmam, ktore ich zamestnaju.
Pomoct najst si pracu chcu aj zenam s detmi do 10 rokov. Tym budu preplacat 50 percent celkovej ceny prace. Projekt ma zatial fungovat 10 mesiacov.
Odpoveď Petra Goliaša:
Pred zavadzanim novych davok by ministerstvo malo zverejnit analyzu, kolko eur stoji vytvorenie jedneho pracovneho miesta podla uz existujucich davok a kolko miest sa vdaka nim naozaj vytvorilo. Neefektivne davky by nasledne mali byt zrusene, pri zamyslanych novych davkach by sme mohli porovnat, nakolko su efektivne oproti tym existujucim. Rizikom je, ze bez takejto analyzy bude ministerstvo zavadzat nove davky, ktore stoja vela penazi a nevytvoria dost pracovnych miest.
Vlada by mala zvazit, ci by namiesto vymyslania novych davok nebolo lepsie zvysit danovy bonus na deti, ktory sa uz osvedcil ako efektivny sposob podpory rodin.
Podla statistik Slovensko v ramci EU vyrazne zaostava v miere zamestnanosti zien s detmi. Pricinou je pravdepodobne nizke vyuzivanie detskych jasiel ale tiez podstatne mensie vyuzivanie pracovnych miest na ciastocny uväzok. Prave vyuzivaniu prace na ciastocny uväzok by mala pomoct odvodova ulava na zdravotne odvody, ktora plati od zaciatku tohto roka. Ak sa osvedci, treba zvazit zvysenie ulavy.
Este by som dodal, ze pri takej vysokej dotacii vznika riziko diskriminacie inych uchadzacov o pracu, alebo dokonca aj inych zamestnancov, ktori mozu pracu stratit. Dalsim rizikom je zneuzivanie davok, ked by mohli vznikat aj umele pracovne miesta, ktore by zamestnavatelia po skonceni cerpania davky zrusili.
Aj preto je vyhodnejsie vyuzivat plosne a trvale opatrenia ako je danovy bonus alebo odvodova ulava.
Otázka (Jozef Čavojec, SME)
Dobry den, volam sa Jozef Čavojec, som redaktorom ekonomickeho spravodajstva dennika SME. Radi by sme zozbierali navrhy na zlepsenie druheho piliera. Ak to je mozne, odpovedzte prosim na tieto otazky:
Odpoveď Petra Goliaša:
Ako som spominal v telefone, danu temu uz dlhsie podrobne nesledujem, preto sa v tejto chvili nebudem komplexne vyjadrovat a zopakujem len nas starsi nazor na jednu z otazok:
Podla sucasneho nastavenia su ludia s dostatocnymi usporami v druhom pilieri nuteni pouzit prakticky cele uspory na nakup dozivotneho dochodku a programovy vyber mozu pouzit len na malu cast uspor, resp. vobec, pokial sucet ich dochodkov z prveho aj druheho piliera nie je dostatocne vysoky. Zastavame nazor, ze povinnost nakupu anuity by mala zabezpecovat ochranu pred chudobou, aby clovek nebol odkazany na socialne davky. Privitali by sme preto, keby ludia mohli bez obmedzeni disponovat s usporami nad ramec tejto potreby.
Otázka (Martina Bencová Utešená, Plus 7 dní)
Dobrý deň, chcela by som sa popýtať do článku, čo vás zaujalo/zarazilo na správe k nUMB?
Odpoveď Dušana Zachara:
V súhrnnej správe štúdie uskutočniteľnosti novej UNB nás zaujalo, že poradcovia v nej navrhujú vyplácať súkromnému investorovi každoročne tzv. platbu za dostupnosť, čiže akýsi doplatok investorovi, aby sa mu oplatilo ísť do tohto projektu. Zároveň navrhujú výraznú redukciu lôžok v Bratislave zatvorením pracovísk v Starom Meste, na Kramároch a v Ružinove, ako aj počtu zdravotníckych pracovníkov, keďže počítajú s relatívne veľkým znížením osobných nákladov. Kľúčové je, aby sa tieto úspory neodzrkadlili v zníženej kvalite a dostupnosti zdravotnej starostlivosti pre pacientov.
Otázka (Michaela Kušnírová, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, poprosila by som vás o stanovisko. Podľa štatistiky Medzinárodnej organizácie práce (ILO) patrí Slovensku druhá priečka v počte úradníkov. Na 1000 Slovákov ich vychádza 37. Viac má len Luxumbersko (47). Dáta sú aj tu Zaujíma ma:
Odpoveď Petra Goliaša:
Statistika potvrdzuje, ze na Slovensku existuje priestor pre zvysenie efektivnosti verejnej spravy. To sa da dosiahnut odchodom menej vykonnych ludi a vyuzitim usporenych penazi na zvysenie platov tym zostavajucim tak, aby verejna sprava bola platovo atraktivnejsia aj pre ludi, ktori vedia ponuknut vyssiu pridanu hodnotu.
Pre efektivne riadenie verejnej spravy je klucove, aby sa pravidelne vyhodnocovali indikatory kvality a efektivnosti jednotlivych cinnosti. Napriklad ako kvalitne a efektivne pracuje policia, sudy, urady prace, alebo aj skoly ci nemocnice. INEKO uz teraz hodnoti na osobitnych internetovych portaloch vysledky skol, nemocnic a financne zdravie samosprav. Verime, ze zverejnovanie hodnotenia prispieva k tlaku na zlepsovanie kvality a efektivnosti poskytovatelov verejnych sluzieb, co nepriamo vedie aj k racionalizacii poctu zamestnancov. Podobny pristup by mal preto praktizovat aj stat na celej sirke verejnych sluzieb a institucii.
Otázka (Simona Blehová, Aktuálne.sk)
Dobrý deň, som reportérka spravodajského portálu Aktuálne.sk a chcela by som Vás požiadať o pomoc. Spracovávam momentálne článok o prípravných kurzoch na vysoké školy, respektíve o tom, ako na tom jednotlivé vysoké školy (alebo súkromné firmy) zarábajú. Chcela by som Vás preto požiadať o odpovede na nasledovné otázky:
Odpoveď Petra Goliaša:
Z pohladu statu je klucove, aby sledoval a zverejnoval kvalitu vysokych skol. Popri merani kvality vedeckej a vyskumnej cinnosti je dolezite najmä uplatnenie absolventov vysokych skol na trhu prace vratane vysky ich platov a miery nezamestnanosti. Tieto faktory by sa mali do väcsej miery odrazat aj vo vyske financnej dotacie od statu. Ak stat dokaze sledovat kvalitu na vystupe, nie je potrebne regulovat ju aj na vstupe, to je napriklad pri vybere studentov.
