Váhy sociálnych systémov by mali byť meniteľné

Dátum: 02.08.2006

Ak má ekonomika fungovať optimálne, jej pravidlá musia umožňovať obmedzeným zdrojom presúvanie sa za vyššou efektívnosťou, teda tam, kde si to spoločnosť želá. Úspešné krajiny umožňujú aby sa ľudia, peniaze, zariadenia, znalosti z jednej firmy mohli presunúť do firmy inej. Do takej, ktorá je pre spoločnosť užitočnejšia, než pôvodná. Podobne je to aj so sociálnymi systémami. Ak staré systémy viažu zdroje spoločnosti, nové sa rozvíjajú menej než by chceli jej členovia. Z prehľadu rozdelenia výnosu z daňovej asignácie (tzv. dve percentá z daní) vyplýva, ktoré oblasti považuje spoločnosť zo sociálneho hľadiska za poddimenzované- kam posielame najviac peňazí. Je to pomoc pacientom s ťažkými chorobami, pomoc deťom v núdzi a vzdelávanie. Na akékoľvek zabezpečenie dôchodkýň a dôchodcov významné financie explicitne nesmerujú. Najväčšiu časť štátneho balíka určeného na sociálne účely však viažu odvody na zabezpečenie fungovania dôchodkového systému. Zo štruktúry investícií do druhého piliera vyplýva, že do konzervatívnych fondov vložili ľudia iba okolo štyroch percent celkového objemu vkladov. Nešlo im teda primárne o istotu, aby mali v starobe z čoho žiť, ale skôr o to, aby bohatli. Z uvedených faktov a úvah vyplýva, že sociálne systémy u nás nemajú váhy, ktoré si moderná spoločnosť želá. Verejnosť signalizuje, že dôchodkový systém je naddimenzovaný a iné systémy sú poddimenzované. Spoločnosť nemá efektívne fungujúci mechanizmus, ktorý by umožňoval presun váh medzi týmito systémami, t.j, napríklad presun váhy zo systému dôchodkového do systému zdravotného poistenia. Uvoľnenie zdrojov (vyviazanie sa) z prvého piliera nemusí byť len v prospech druhého, ale aj v prospech iných štátnych (povinných) sociálnych systémov. V mnohých prípadoch zrejme aj v prospech systémov súkromných (dobrovoľných).

(Zapísal: EJ, júl 2006)

your_ip_is_blacklisted_by sbl.spamhaus.org