Znížme odvody chudobným

Dátum: 19.02.2013

Efektívnym nástrojom pri boji s nezamestnanosťou a sivou ekonomikou môže byť odvodová odpočítateľná položka

V Austrálii aj Veľkej Británii platia ľudia s nízkym príjmom podstatne nižšie priame dane a odvody než na Slovensku. Napríklad jednotlivec bez detí na Slovensku, ktorý zarába minimálnu mzdu, odovzdá štátu cez priame dane a odvody zhruba každé tretie zarobené euro. Vo Veľkej Británii by takto odovzdal len zhruba každé piate a v Austrálii dokonca iba každé desiate zarobené euro. Ak by ten istý jednotlivec zarábal len desatinu priemernej mzdy (čo je v každej z uvedených krajín podstatne menej než minimálna mzda), na Slovensku by štátu stále odovzdával každé tretie euro, avšak v Austrálii už len každé dvadsiate a vo Veľkej Británii iba každé sté euro. Vyplýva to z porovnaní daňového bremena (tzv. tax wedge), ktoré vlani zverejnila Svetová banka v štúdii zameranej na boj proti sivej ekonomike.

Za jednu z hlavných príčin rozšírenej sivej ekonomiky v nových členských štátoch EÚ Svetová banka označila práve vysoké daňové a odvodové zaťaženie ľudí s nízkym príjmom. Ak im totiž štát berie príliš veľkú časť z už aj tak nízkych príjmov, títo ľudia majú vysokú motiváciu hľadať cesty, ako sa vyhnúť priveľkej daňovo-odvodovej záťaži a často príjmy nedeklarujú.

Napriek uvedenému porovnaniu Slovensko vychádza vo výške daňového bremena pre ľudí s nízkym príjmom stále o niečo lepšie než zvyšní noví členovia EÚ vrátane našich susedov z V4. Príčinou je pravdepodobne daňová reforma z roku 2004, ktorá strojnásobila odpočítateľnú položku, z ktorej zamestnanci neplatia žiadnu daň z príjmov, čím významne odľahčila práve ľudí s nízkym príjmom. Ďalšou príčinou môže byť až donedávna rozšírené využívanie dohôd, ktoré až do konca roku 2012 nepodliehali väčšine odvodov a stali sa tak u nás aj v Českej republike bežne využívanými formami práce pre ľudí s nízkym príjmom.

Zrejme aj preto sivá ekonomika na Slovensku dosahovala v roku 2012 podľa medzinárodne uznávaných porovnaní o niečo nižší podiel ako v okolitých krajinách, a to 16 % HDP, zatiaľ čo v Českej republike 16,4 %, v Maďarsku 23 % a v Poľsku 25 %. Vo Veľkej Británii však tvorí sivá ekonomika len 10,5 %, v Austrálii 9,8 %, v Rakúsku 7,9 % a v USA, čo je po Švajčiarsku krajina s druhou najnižšou mierou sivej ekonomiky na svete, len 7 % HDP.

Daňové a odvodové bariéry pre legálnu prácu dokumentuje Svetová banka popri daňovom bremene aj inými ukazovateľmi. Jedným z nich je tzv. daňová sadzba z formalizácie (formalization tax rate – FTR). Ide o percentuálne vyčíslenú stratu čistého príjmu, ktorú človek utrpí, ak prejde zo sivej do formálnej ekonomiky (teda už nebude pracovať „načierno“). Na rozdiel od daňového bremena sú do tohto prepočtu zahrnuté popri dani z príjmov a odvodoch zamestnanca aj zamestnávateľa ešte aj sociálne dávky vyplácané v závislosti od výšky priznaného príjmu (u nás napríklad dávky v hmotnej núdzi).

Podľa porovnaní zverejnených v štúdii Svetovej banky napríklad jednotlivec bez detí s príjmom na úrovni štvrtiny priemernej mzdy stratí na Slovensku zhruba až polovicu čistého príjmu, ak sa rozhodne prejsť zo sivej ekonomiky do formálnej (najmä v dôsledku nastavenia dávky v hmotnej núdzi, ktorá sa prudko znižuje s rastúcim priznaným príjmom poberateľa – za každé zarobené euro stráca nárok na 75 centov z výšky dávky v hmotnej núdzi). V Austrálii takto stratí zhruba 30 % príjmu a v USA len 20 %.

Tretím využívaným ukazovateľom je tzv. hraničná efektívna daňová sadzba (marginal effective tax rate – METR), ktorá pre danú výšku príjmu určuje, koľko percent z každého ďalšieho zarobeného eura človek stratí či už na daniach, odvodoch alebo stratených sociálnych dávkach. METR teda vypovedá skôr o motivácii zvyšovať legálny príjem v závislosti od jeho doterajšej výšky – na rozdiel od ukazovateľa FTR, ktorý sleduje pokles príjmu (pri jeho priznaní) ako celku. Čím vyššia sadzba METR, tým menšiu motiváciu má človek zvýšiť svoj legálny príjem. Na Slovensku táto sadzba pri nízkych príjmoch dosahuje takmer 80 % až do príjmu vo výške zhruba pätiny priemernej mzdy. To znamená, že človek s takým nízkym príjmom príde z každého ďalšieho zarobeného eura (v hrubom) až o 80 centov (v čistom), inými slovami jeho motivácia zvyšovať svoj legálny príjem je minimálna. Pre porovnanie, v USA človek s rovnakým príjmom stratí z každého ďalšieho zarobeného dolára len 20 %.

Tento stav má zjavne ďaleko od optima. S cieľom znížiť podiel sivej ekonomiky na HDP a zvýšiť zamestnanosť by bolo vhodné zmeniť motivácie ľudí tak, aby sa im viac oplatilo pracovať aspoň na malý úväzok. Jednou z možností je zmeniť súbeh nízkeho príjmu a sociálnych dávok tak, aby dávka v hmotnej núdzi klesala pomalšie vzhľadom na rast legálneho príjmu.

Od januára 2013 sa problém ešte zhoršuje zavedením plných odvodov z dohôd ako aj zvýšením daňovo-odvodovej záťaže živnostníkov. Obe opatrenia majú svoj význam, pretože v daňovom a odvodovom systéme obmedzili diery, cez ktoré unikali mnohí špekulanti. Ich zavedenie bez adekvátnej úľavy pre ľudí s nízkym príjmom je však chybou, ktorá pravdepodobne povedie k rozšíreniu sivej ekonomiky na Slovensku (nasvedčuje tomu aj čerstvý údaj o veľkom poklese počtu dohôd k januáru 2013).

Možným riešením je zavedenie tzv. odvodovej odpočítateľnej položky, ktorá by fungovala na podobnom princípe ako daňová (ďalšou možnosťou je napríklad tento návrh INESS). Vzťahovať by sa mala na zamestnancov aj dohodárov. Pre živnostníkov by odvody tiež mali rásť postupne a nie skokovým tempom, ako je to dnes v prípade sociálnych odvodov. Ak totiž príjmy živnostníka prekročia 12-násobok polovice priemernej hrubej mesačnej mzdy, t.j. necelých 5-tisíc eur ročne, vznikne mu povinnosť prihlásiť sa do Sociálnej poisťovne a jeho sociálne odvody vyskočia z nuly na 130,27 eur mesačne (spolu so zdravotnými odvodmi tak platí až 185,29 eur mesačne).

Proti sivej ekonomike (a nepriamo aj proti nezamestnanosti) možno bojovať aj represiou a prísnejšími daňovými kontrolami. Ako však uplatňovať represiu, ktorá by sa dotkla státisícov ľudí s nízkym príjmom? To je prinajmenšom z politického pohľadu ťažko predstaviteľné. Čo je horšie, ak nefunguje represia, zatajovanie príjmov začínajú využívať aj bohatší špekulanti, čím štát prichádza o významné množstvo príjmov. Ak však štát dokáže zaviesť také pravidlá, aby ľudia s nízkym príjmom platili primerane nízke dane a odvody, otvorí sa cesta k nastoleniu efektívnejšej represie a k možnému trestaniu všetkých špekulantov.

Daňová záťaž jednotlivca bez detí

Peter Goliaš, riaditeľ INEKO

Tento článok mohol vzniknúť aj vďaka finančnej podpore z Nadačného fondu Slovenskej sporiteľne v Nadácii Pontis a Open Society Foundations. Ak sa Vám aktivity a činnosť inštitútu INEKO zdajú prínosné, budeme radi, ak nás podporíte v našej ďalšej práci. Ďakujeme.