Viete, kde všade pracuje Váš doktor?

Dátum: 14.02.2013

Zverejnenie počtu a veľkosti úväzkov slovenských lekárov.

Podľa anonymizovaných údajov z Národného registra zdravotníckych pracovníkov (NR ZP), ktoré sme si za odplatu 35,40 EUR nechali poslať Národným centrom zdravotníckych informácií (NCZI), malo až 3704 z celkového počtu vyše 18-tisíc lekárov na Slovensku ku koncu roka 20101 celkový pracovný úväzok v zdravotníckom povolaní “lekár a zubný lekár” väčší ako 1,0. To znamená, že takmer pätina slovenských lekárov stíha popri nadčasoch a pohotovostných službách vo svojom hlavnom zamestnaní ešte aj lekársku prácu pre iných zamestnávateľov (pozri graf).

Najviac plných, 8-hodinových pracovných úväzkov v zdravotníckom povolaní lekár a zubný lekár mal podľa údajov z NR ZP na konci roka 2010 lekár s 3,5 úväzkami. Ten by musel pracovať denne 28 hodín. Najviac pracovno-právnych vzťahov, teda úväzkov bez ohľadu na ich dĺžku, mal lekár, u ktorého bolo evidovaných až 7 aktívnych právnych vzťahov s rôznymi zamestnávateľmi.2 Viac ako jeden pracovno-právny vzťah evidoval NR ZP u 4074 lekárov, čo predstavuje 21,7%. Pre porovnanie, vo Švajčiarsku pracovalo v roku 2011 len 13,4% lekárov na viac ako jednom pracovnom mieste.3

A to pritom nie sú v týchto číslach ešte zahrnuté úväzky mimo výkonu lekárskeho povolania – teda napríklad pedagogická činnosť na univerzite, vedecko-výskumná činnosť pre farmaceutické firmy alebo rôzne podnikateľské aktivity. V takom prípade by pravdepodobne aj slovenský “celkový úväzkový” rekordér nebol ďaleko od extrémneho prípadu 6,2 plných úväzkov jedného českého lekára z pražskej vinohradskej fakultnej nemocnice. Ten popri práci v nemocnici prednášal na vysokej škole, písal grantové štúdie a mal i svoju vlastnú súkromnú prax, pričom vykonával všetky tieto práce väčšinou počas jednej pracovnej doby. Riaditeľ tejto nemocnice lekára prepustil, nakoľko bolo podľa neho ťažké určiť, „jestli šidil více nás nebo ty další, ale při součtu těch úvazků nešlo ani jednu činnost vykonávat řádně“, a nebolo to ani fyzicky uskutočniteľné.4

V Českej republike prebehla nátlaková akcia lekárskych odborov s podanými hromadnými výpoveďami zopár mesiacov skôr ako u nás. Jedným z jej výsledkov bolo tiež zvýšenie platov lekárov. Niektoré české nemocnice reagovali a reagujú na zvyšujúce sa mzdové náklady vykonávaním personálnych auditov, ktoré odkrývajú paralelné úväzky lekárov, iné zavádzajú intranetové „pichačky“, ktorými sledujú prítomnosť lekárov v práci. Tieto manažérske nástroje majú za cieľ dať riaditeľom nemocníc do rúk argumenty, ktoré by mohli používať pri negociáciách o ďalšej úprave platov. Podľa riaditeľa fakultnej nemocnice v pražskej Motole bude nevyhnutné sa vrátiť k efektívnosti pri personálnych nákladoch nemocníc, nakoľko podľa neho to dnes vyzerá v ČR tak, že lekári menej pracujú, ale viac zarábajú. Personálny audit v pražskej vinohradskej fakultnej nemocnici ukázal, že „vedlejší úvazky negativně ovlivňují pracovní dobu, jelikož se s ní nutně musí křížit“.5

Tak ako v ČR ani v SR väčšina manažmentov štátnych nemocníc nevie, kde všade pôsobia ich lekári a v akom rozsahu tam vykonávajú činnosť. Úplne presne (aj za sektory mimo zdravotníctva) sa to na celoštátnej úrovni zistiť nedá, avšak v rámci zdravotníctva pri výkone povolania lekára existujú predsa len určité údaje.

V ČR vykonala štátna Všeobecní zdravotní pojišťovna (VZP) ku koncu mája 2011 analýzu, ktorou preverila súbeh viacerých úväzkov lekárov v zmluvných zdravotníckych zariadeniach. Zistila napríklad, že takmer každý štvrtý nemocničný lekár má okrem pracovného úväzku v nemocnici aj ďalší úväzok napríklad v inom lôžkovom zariadení či súkromnej ambulancii. Najčastejšie dochádzalo k paralelným úväzkom v týchto odbornostiach: chirurgia, gynekológia a pôrodníctvo, interné, ortopédia, anestéziológia a rádiodiagnostika. Česká VZP vo svojej analýze konštatuje, že „nemůže tolerovat situaci, kdy pracovník v jednom čase pracuje na různých místech, ani to, že by úvazek u lůžka lékaři zastávali po večerech, nocích a víkendech, tedy v čase, který pokrývá ústavní pohotovostní služba“. A aj preto si stanovila základnú hranicu, od ktorej súbeh úväzkov lekárov akceptuje len vo výnimočných prípadoch. Tá hranica bola definovaná prácou lekára pre maximálne dve zdravotnícke zariadenia a do výšky jeho úväzku nepresahujúceho 1,4.

Na Slovensku by tieto dve kritériá nespĺňalo podľa údajov z NR ZP 932 lekárov, čo je 5% všetkých lekárov. V SR predstavuje podiel lekárov so súhrnnými lekárskymi pracovnými úväzkami väčšími ako 1,0 takmer dvojnásobok podielu v ČR. V SR je tiež relatívne viac lekárov s úväzkami väčšími ako 1,4, ako je tomu v ČR (pozri graf).


Zdroje: SR:NCZI , ČR:VZP Graf a prepočty: INEKO

Podľa informácií zverejnených v denníku Pravda udelili vedenia niektorých slovenských štátnych nemocníc ku koncu roka 2012 súhlas lekárom na inú zárobkovú činnosť v rozsahu uvedenom v nasledujúcej tabuľke. Podľa odhadu analytika Tomáša Szalaya z inštitútu HPI má v bratislavskej Univerzitnej nemocnici súbeh praxí až štvrtina z približne 1400 lekárov.6

Nemocnica Počet zamestnaných lekárov Počet udelených súhlasov na vykonávanie vedľajšej činnosti
UNLP Košice 743 119
FNsP Banská Bystrica 341 34
FNsP Prešov 339 50
FNsP Trenčín 256 61
FNsP Žilina 228 92

Pozn.: Počet udelených súhlasov sa nemusí rovnať počtu lekárov s udeleným súhlasom, nakoľko jeden lekár mohol získať aj viac súhlasov.
Zdroj: Pravda.sk / Nemocnice

V zásade platí, že zdravým a želaným stavom je, ak má lekár len jeden plný pracovný úväzok, ak pracuje len pre jedného zamestnávateľa. Riaditeľka bratislavskej súkromnej všeobecnej nemocnice s poliklinikou Medissimo Renáta Mihályová nám to minulý rok pri rozhovore potvrdila a povedala, že takmer všetci lekári z Medissima pracujú len v tejto nemocnici a nevykonávajú žiadnu ďalšiu činnosť pre iných zamestnávateľov. Podľa T. Szalaya zasa „napríklad v Poľsku poisťovňa neuzatvorí zmluvu so súkromným poskytovateľom, pre ktorého by pracoval lekár zamestnaný u iného zmluvného poskytovateľa – nemocnice“.7 V Nemecku je zasa bežné, že lekári podpisujú vo svojich pracovných zmluvách konkurenčné doložky, ktoré im zakazujú pracovať v sektore pre iného zamestnávateľa.8

A prečo sú vlastne viaceré úväzky lekárov problém?

Ak má jeden lekár viacero plných úväzkov, je pravdepodobné, že nemôže z kapacitných dôvodov vykonávať všetky svoje práce plnohodnotne a kvalitne, ako by sa očakávalo, a na čo by mal pacient nárok, pričom zamestnávatelia si toho často ani nie sú vedomí a vyplácajú “lietajúcemu” lekárovi na základe (ne)odvedenej práce neadekvátne vysokú mzdu. Negatívom práce lekára pre viacerých zamestnávateľov naraz môže byť tiež zneužívanie takéhoto stavu na vyberanie si hrozienok (rozumej priamych platieb od pacientov a/alebo poisťovňami dobre hradených jednoduchých výkonov) pri liečbe pacienta v súkromnej praxi a zároveň uskutočňovanie komplikovaných a často stratových súvisiacich vyšetrení či zákrokov toho istého pacienta s tou istou diagnózou vo verejnej nemocnici, kde dotyčný lekár tiež pôsobí.

Viac úväzkov lekárov je problémom najmä preto, lebo v zdravotníctve existuje vysoká informačná nerovnosť a pacienti, zamestnávatelia, poisťovne, ani platcovia daní nevedia presne, aký produkt zdravotné zariadenia poskytujú, a aká je jeho kvalita. Zjednodušene, človek, ktorý pripravuje hot dogy a je platený za počet predaných kusov, si pokojne môže nájsť hocikoľko zamestnaní. Nik nebude ukrátený. Ak si ale viacero zamestnaní nájde niekto, kto “produkuje” ťažko merateľný výstup (lekár, vysokoškolský učiteľ), je to problém, ktorý je treba riešiť vyššou transparentnosťou – teda aj zverejnením úväzkov.

MZ SR by sa malo preto usilovať zverejniť menný zoznam lekárov aj s ich úväzkami, tak ako to pred časom urobil rezort školstva s pedagogickými zamestnancami vysokých škôl, aby bola verejnosť jednak informovaná o tom, kde všade pôsobí ich doktor, alebo či náhodou neexistuje odôvodnené riziko, že lekár nebude stíhať kvalitne liečiť. Verejnosť a možno aj manažmenty nemocníc by tiež dostali pravdivejší obraz o zdrojoch príjmov lekárov, síce nie o ich výške, ale aj tak by vedeli kvalifikovanejšie reagovať na prípadné budúce požiadavky vyšších miezd niektorých “viacúväzkových” lekárov.

Legislatíva stanovila základné inštitúcie a pravidlá (viď NCZI a NR ZP) pre dosiahnutie lepšej informovanosti, na stránke NCZI je uvedené, že Národný register zdravotníckych pracovníkov slúži Ministerstvu zdravotníctva SR „ako nástroj pre riadiacu a kontrolnú činnosť“, a tak treba apelovať na MZ SR, aby tento nástroj využívalo, tlačilo na väčšiu presnosť jeho dát a aktuálnosť a v záujme znižovania informačnej nerovnosti presadzovalo jeho “odtajnenie”.

Dušan Zachar
INEKO

pošli na vybrali.sme.sk

INEKO realizuje projekt i-Health, ktorý finančne podporuje zdravotná poisťovňa Dôvera.

Ak sa Vám aktivity a činnosť inštitútu INEKO zdajú prínosné, budeme veľmi radi, ak nás podporíte v našej ďalšej práci. Ďakujeme!

1 Ide o najčerstvejšie údaje, ktoré boli za rok 2010 v rámci NR ZP aktualizované na 60%.

2 Pozn.: Tieto údaje môžu byť skreslené (avšak rovnako smerom dole, ako aj hore) tým, že najaktuálnejšie dáta NR ZP ku koncu roka 2010 boli aktualizované na 60%.

3 KRAFT, Esther: 30 849 Ärztinnen und Ärzte für die Schweiz: FMH-Ärztestatistik 2011, In: Schweizerische Ärztezeitung, Nr. 11, 2012

4 Trest za šestinásobný úvazek: Doktor-rekordman skončil aktuálně.cz, 3.12.2011

5 ‘Superlékař’ pracoval na 6,2 úvazku, nemocnice zavádějí kontroly lidovkz.cz, 26.10.2011

6 Štátni lekári robia aj pre súkromníkov, rezort by to mal riešiť pravda.sk, 28.1.2013

7 Zdroj: tamtiež

8 Přesčasy už lékařům nevadí. Každý čtvrtý má praxi navíc aktuálně.cz, 2.11.2011