INEKO - Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy

PPP zvyšujú verejný dlh nad 50% HDP

Dátum: 27.01.2010

Investičná hodnota realizovaných PPP projektov je 10% HDP
Minister dopravy minulý týždeň podpísal koncesnú zmluvu na tretí balík PPP projektov na výstavbu diaľnic. Ide o tunely okolo Žiliny. Stavebné náklady vyjdú na 2,4 mld. eur vrátane DPH.

Ak k tomu prirátame prvé dva balíky a diaľničné mýto, dostaneme sa na 6,6 mld. eur. Tieto výdavky dnes platia súkromní investori, nie vláda. V oficiálnom verejnom dlhu sa preto neobjavujú, s čím bude zrejme súhlasiť aj Eurostat. Napriek tomu PPP projekty v budúcnosti zaťažia štátny rozpočet. Prvú splátku vo výške 104,2 mil. eur vrátane DPH za diaľničné mýto musíme zaplatiť už v tomto roku. V skutočnosti teda PPP projekty náš dlh zvyšujú a verejnosť by mala vedieť, v akom rozsahu.

Oficiálne dokumenty o tom neinformujú. Vysvetlenie možno nájsť v stanovisku ministerstva financií k dodatku ku koncesnej zmluve o výstavbe rýchlostnej cesty R1 (druhý balík):

„Predložený finálny návrh dodatku ku koncesnej zmluve je v súlade s politikou vlády SR, pre ktorú je vylúčenie vplyvu na schodok a dlh verejnej správy v rokoch výstavby aktíva jedným z motívov pre využívanie verejno-súkromných partnerstiev (PPP).“

Inými slovami, vláda stavia cez PPP práve preto, že takto vzniknutý dlh nevidíme. Odkázaní sme teda na vlastné výpočty. Jednou z možností je pripočítať k oficiálnemu dlhu investičnú hodnotu všetkých projektov. To je spomínaných 6,6 mld. eur. Každý projekt by sme mali započítať v momente podpisu zmluvy, ktorá štát zaväzuje splácať investorovi príslušné sumy. Za vlaňajší rok teda môžeme započítať diaľničné mýto aj prvé dva balíky a za tento rok zatiaľ tretí PPP balík. Podľa tejto metódy zvyšujú doteraz podpísané PPP projekty verejný dlh zhruba o 10% HDP. Ak teda ministerstvo financií očakáva, že oficiálny dlh v tomto roku prekročí 40% HDP, po započítaní PPP projektov sa dostaneme cez 50% HDP.

Použiť by sme mohli aj inú metódu, podľa ktorej by sme k dnešnému dlhu pripočítali súčasnú hodnotu všetkých budúcich splátok, ku ktorým sa štát zmluvne zaviazal. Do dlhu by sme teda zahrnuli aj budúce náklady na prevádzku a údržbu. Podľa tejto metódy by bol nárast verejného dlhu podstatne vyšší. Namiesto 6,6 mld. eur, by stúpol až o 9,4 mld. eur, čo je zhruba 14% HDP pre rok 2010.

Tabuľka: Prehľad realizovaných PPP projektov**

Zdroje: návrhy koncesných zmlúv schválené vládou (1. a 3. balík), zmluva medzi NDS a Skytoll (mýto), medializované údaje (2. balík)

*Projekty ešte neboli finančne uzatvorené, malo by sa tak stať v najbližších mesiacoch.

**INEKO zisťuje na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám presné čísla a uvedený výpočet bude podľa potreby aktualizovať.

Graf: Vývoj verejného dlhu po započítaní PPP projektov v ich investičnej hodnote

Zdroj: Eurostat (2002 – 2008), MF SR (2009 – 2010), INEKO (PPP projekty)

PS: Podpis PPP zmluvy možno prirovnať k vydaniu štátneho dlhopisu, ktorým chce vláda financovať napríklad výdavky na stavbu diaľnic. Ak PPP nezapočítame do dlhu, je to akoby vláda vydala dlhopis s tým, že dlh sa nám začne zvyšovať až pri splátke prvého kupónu.

Peter Goliaš
INEKO