Dátum: 22.11.2013
Tlačová správa, 22.11.2013
Až 16 z 21 slovenských aj zahraničných ekonómov, ktorých oslovil inštitút INEKO, si myslí, že po takmer 5-ročnej skúsenosti Slovenska s novou menou euro prevažujú pozitíva nad negatívami. Štyria si myslia, že pozitíva sú zhruba rovnaké ako negatíva a jeden na otázku nevedel odpovedať. Ani jeden z oslovených ekonómov si nemyslí, že negatíva prevažujú nad pozitívami. Vyplýva to z ankety, ktorú INEKO uskutočnil medzi účastníkmi medzinárodného workshopu z 22. novembra zameraného na zhodnotenie vstupu Slovenska do Eurozóny a tiež na identifikovanie možných východísk zo súčasnej dlhovej krízy. Workshop zorganizoval inštitút INEKO v spolupráci s partnerskými organizáciami z krajín V4+, kde hlavným partnerom je Poľský inštitút pre medzinárodné vzťahy.
Medzi hlavné pozitíva respondenti zaradili zníženie transakčných nákladov a vyššiu kurzovú stabilitu v zahraničnom obchode, ale tiež lepšie podmienky na financovanie verejného dlhu. Za hlavné negatíva označili náklady vyplývajúce z účasti Slovenska na záchranných finančných mechanizmoch Eurozóny a tiež neistotu ohľadom jej budúceho inštitucionálneho usporiadania.
Takmer všetci respondenti ankety odporúčajú iným postkomunistickým štátom, aby euro prijali čím skôr alebo po niekoľkých rokoch. V prípade Poľska taký názor prejavilo 17 z 21 ekonómov (8 čím skôr, 9 po niekoľkých rokoch), v prípade Českej republiky 18 ekonómov (8 čím skôr, 10 po niekoľkých rokoch), v prípade Maďarska 20 ekonómov (9 čím skôr, 11 po niekoľkých rokoch) a v prípade Bulharska a Rumunska zhodne 14 ekonómov (7 čím skôr, 7 po niekoľkých rokoch, resp. 6 čím skôr, 8 po niekoľkých rokoch).
Viacerí ekonómovia odporúčajú spomínaným štátom počkať so vstupom niekoľko rokov, kým sa ujasní inštitucionálny rámec Eurozóny. Viacerí si naopak myslia, že je lepšie vstúpiť čím skôr, aby krajiny mohli aktívne ovplyvniť tvorbu novej podoby Eurozóny. Takmer všetci sa však zhodujú, že dlhodobo by spomínaným postkomunistickým štátom prijatie eura prospelo.
Účastníci workshopu sa vyjadrili aj k otázke, aké riešenia dlhovej krízy v niektorých štátoch Eurozóny považujú za najefektívnejšie. Za najefektívnejšie riešenie označili prijatie štrukturálnych reforiem (známka 3,81 z maximálnej známky 4), nasleduje dokončenie bankovej únie (známka 2,95), škrty vo verejných výdavkoch (2,81) a hlbšia fiškálna únia (2,40). Za menej efektívne riešenia označili expanzívnu monetárnu politiku (2,05), zvýšenie investícií (1,95) a vylúčenie niektorých krajín z Eurozóny (1,74).