No country in the modern world can be first in business if it is second in education.
Gordon Brown, britský minister financií
INEKO monitoruje dôležité články domácej a zahraničnej tlače súvisiace s reformou školstva. Cieľom je informovať verejnosť o potrebe zmeny, ako aj priblížiť hlavné argumenty pre a proti jej presadzovaniu. Vzdelávací systém by mal byť okrem iného zameraný na rozvíjanie schopností spolupracovať, navzájom sa rešpektovať, obhájiť svoj názor, efektívne riešiť problémy, kriticky myslieť a hodnotiť výsledky svojich skutkov. To sú nevyhnutné, hoci nie postačujúce predpoklady pre šťastný život. Poznatky, ktoré dnes deti získavajú v škole, často tieto predpoklady nespĺňajú a nie sú užitočné pre praktický život. Slovenské školstvo preto potrebuje zmenu.
SME, 15. 1. 2010
Najviac dva týždne mali podľa pôvodných sľubov ministerstva meškať nové učebnice pre reformný druhý, piaty a šiesty ročník základnej školy. Školský rok sa teda začal bez nich.Dva týždne sa potom zmenili na dva až tri mesiace, teraz zostáva z prvého polroka len štrnásť dní, a učebnice školákom stále chýbajú. (…) Šiestaci zo siedmich reformných učebníc dostali len dve, geografiu a pred Vianocami občiansku náuku. Inak sa učia zo starých učebníc.
blog.sme.sk, 13. 1. 2010
Všetky samosprávne kraje musia na začiatku roka určiť výšku dotácii cirkevným a súkromným školám a školským zariadeniam. (…) Keďže viaceré návrhy, ktoré pripravujú úrady diskriminujú neštátne školy, pripájam argumentáciu za rovnocenné a spravodlivé financovanie neštátnych škôl a školských zariadení. (…)
1. najväčšou časťou bežných príjmov samosprávnych krajov je daň z príjmov fyzických osôb. Táto daň sa rozdeľuje podľa tzv. vzorca objektívnych kritérií, kde jedným kritériom je aj počet detí vo veku od 15 do 18 rokov. Kritérium bolo vybraté kvôli povinnosti samosprávnych krajov financovať stredné školy a školské zariadenia. Kritérium nerozlišuje, či sú to deti na štátnych resp. neštátnych školách. Preto ani pri rozdeľovaní vlastných príjmov samosprávneho kraja nie je dôvod, aby sa rozlišoval typ školy.
2. Rodičia, ktorí sa rozhodli aby ich deti navštevovali neštátne školy / školské zariadenia platia rovnaké dane ako rodičia, ktorých deti navštevujú štátne školy / školské zariadenia a preto nie je dôvod, aby školy/školské zariadenie, ktoré navštevujú ich deti dostávali menšie dotácie.
Pravda, 12. 1. 2010
Jaroslav Keyzlar, riaditeľ Spojenej školy v Ružomberku
Čo hovoríte na to, že učitelia zarobia viac len vtedy, ak budú mať dostatok kreditov alebo si spravia atestácie?
Myslím si, že dobrými učiteľmi nie sú iba tí, ktorí nazbierajú potrebné kredity. O kvalite učiteľa vypovedá práca v škole.
Pravda, 12. 1. 2010
Na usilovnosť doplatila 47-ročná školská psychologička Elena Ištvánová, ktorej z platu odkrojili nové pravidlá ministra školstva. Vyššie zárobky totiž Ján Mikolaj (SNS) presadil iba niektorým pedagogickým zamestnancom, ktorí sa po skončení vysokej školy
ďalej vzdelávali. Hoci Ištvánová má za sebou atestáciu a vzdelávacie kurzy, pre ministerstvo nič z toho neplatí. Kameňom úrazu je nový zákon, ktorým Mikolaj zmenil od 1. novembra platy v školstve. Viac peňazí majú dostať tí, ktorí sa vzdelávali. Mikolaj však uznal len vzdelávacie aktivity po 1. septembri 2008. Doklady zo starších kurzov, školení či atestácií pre ministerstvo neexistujú, čo poškodilo aj Ištvánovú, ktorá pracuje v Centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Revúcej.
sme.sk, 9. 1. 2010
Komisia zložená z 21 vysokoškolských učiteľov a odborníkov dostala vlani tri žiadosti o vydanie súhlasu na zriadenie vysokej školy; dvom z nich vyhovela. Ak kabinet premiéra Roberta Fica (Smer-SD) ich vznik odobrí, v budúcnosti by mohli na Slovensku vzniknúť dve vysoké školy – Hudobná a umelecká akadémie Jána Albrechta – Banská Štiavnica orientovaná na hudobnú teóriu, interpretáciu a tvorbu a Unicentrum – Medzinárodná vysoká škola so sídlom v Bratislave zameraná na kúpeľníctvo a hotelierstvo.
blog.sme.sk, 8. 1. 2010
Neviem čo v skutočnosti viete o „úžasnej reforme školstva“, ale ja mám pocit, že ľudia na ministerstve v škole nikdy neboli a o výchove a vzdelávaní nič netušia. Ale jedno určite viem. Milujú tlačivá, tabuľky, papiere papiere a papiere. Zabávajú sa tým, že nám menia smer vyškrtávania kolóniek, značenie tried, skratky predmetov a ich poradie. (…) Neexistujú pilotné školy, na ktorých sa zavádzajú zmeny a keď sa systém otestuje a upraví, tak sa celoplošne zavedie aj na ostatné školy. Kdeže. Všetko sa robí hneď a rýchlo, bez zmyslu a upravenia chýb. Tie sa upravia v procese, ak máme šťastie, ale skôr všetko ostáva „po novom“ a hrdíme sa fantastickými reformami v školstve.
finweb.hnonline.sk, 7. 1. 2009
Ak teda učiteľ vzdeláva niekoľko rokov podľa učebníc, ktoré už nezodpovedajú podmienkam doby a teda sám si nezvyšuje kvalifikáciu aj bez toho, aby mu to niekto pripomenul, má oprávnene aj s vysokoškolským titulom mzdu nižšiu ako „výkonná asistentka“. Nevyhovárajme sa teda na chýbajúce učebnice, že nemôžeme bez nich dostať úroveň stredoškolského vzdelávania tam, ktorú od nás chcú vysoké školy a samozrejme budúci zamestnávatelia.
Pravda, 7. 1. 2010
Dušan Podhradský, biochemik a univerzitný pedagóg
Nevyhýbam sa odpovedi a tvrdím, že príliš uvoľnená uzda samosprávy, na ktorú sme ešte nedospeli, je jednou z príčin úpadku vysokých škôl. Nie je predsa možné, aby si univerzity samy určovali kritériá na vymenovanie profesorov, podmienky na obhajoby doktorandov či na nové, často nepotrebné, študijné programy. Štát predsa musí mať možnosť regulovať vznik nových „okresných“ a vôbec pochybných univerzít, fakúlt, nepotrebných študijných odborov!
sme.sk, 7. 1. 2010
Minister školstva Ján Mikolaj verí, že problém s chýbajúcimi autormi učebníc čiastočne vyrieši zákon o pedagogických zamestnancoch. Ten motivuje pedagógov, aby písali učebnice. Získajú za to kredity, od ktorých závisí zvýšenie ich platu. Mikolaj hovorí, že práve táto možnosť naštartuje systém prípravy nových reformných učebníc. Musia však pochopiť logiku reformy. „Učitelia začnú písať učebnice až keď začnú využívať možnosti, ktoré im reforma prináša,“ uviedol pre agentúru SITA Mikolaj.
sme.sk, 6. 1. 2010
celej Českej republike študuje viac Slovákov ako na bratislavskej Univerzite Komenského. Upozornil na to bývalý minister školstva Ján Pišút. Neoficiálne odhady hovoria, že je ich už viac ako 20.000. Exminister predpokladá, že Slovensko takto prichádza o svoje talenty. (…) „Či sme vyvinuli dosť snahy, aby sa títo špičkoví ľudia vrátili domov, mám o tom pochybnosti,“ poznamenal Pišút s tým, že sa treba zamyslieť, aké podmienky vrátane finančných im vytvára ich krajina. Prijal by analýzu, ktorá by ukázala, ako sa „hospodári s týmito talentami“. „Mám pocit, že by sme nedopadli dobre,“ konštatoval.
sme.sk, 5. 1. 2010
Vedomosti deviatakov otestujú tento rok opäť v marci. V apríli si na reprezentatívnej vzorke žiakov overia aj matematickú a čitateľskú gramotnosť.
noveskolstvo.sk, 3. 1. 2010
Základné súradnice reformy sa teda javia v poriadku. Jej slabinou sa ukazuje byť tempo, akým bola zavedená – behom necelého roka a plošne, na celé tri populačné ročníky. Bez odborných diskusií, ktoré by samotným jej tvorcom pomohli zvnútorniť základné princípy, o ktoré v nej ide. Bez metodickej pomoci učiteľom, ktorí majú tvoriť ŠVP, a nielenže s tým nemajú skúsenosti, ale ani nerozumejú základným východiskám, lebo im ich nikto uspokojivo nevysvetlil. Bez toho, aby vzdelávacie programy predmetov mali jednotnú a zrozumiteľnú formu. Bez učebníc.
pravda.sk, 2. 1. 2010
Financovanie vysokých škôl podľa modelu, ktorý pripravuje minister školstva Ján Mikolaj, môže byť aj kontraproduktívne. Myslí si to člen valného zhromaždenia Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry (ARRA) Ivan Ostrovský. Problém vysporiadať sa s novým financovaním môžu mať predovšetkým školy, ktoré ponúkajú štúdium na humanitných a spoločenských programoch. Minister chce, aby až 40 percent financií pre vysoké školy záviselo od ich výsledkov vo vede a výskume. (…) Ostrovský tvrdí, že nová metodika síce vyvíja mimoriadny tlak na vysoké školy, aby sa viac venovali výskumu, ale prehlbuje priepasť medzi úrovňou výskumu v humanitných a spoločenských vedách a medzi úrovňou výskumu v prírodovedných a lekárskych disciplínach.
sme.sk, 2. 1. 2010
Ján Mikolaj
Nedávno zazneli hlasy z radov kritikov, že ministerstvo školstva robí centralizovanú učebnicovú politiku, teda že rozhodujete o učebniciach a len tie schválené zaplatíte. Čo hovoríte na tento názor?
Raz sa hovorí, že veľmi riadime a keď učebnice nie sú, tak hovoria, že sa nestaráme. Je to schizofrénia, kritizuje sa hlava-nehlava, aj keď si to navzájom odporuje. My sme povedali, že urobíme všetko preto, aby každý predmet mal aspoň jednu novú učebnicu. Preto vypisujeme výberové konania. V súčasnosti žiaľ nie je pretlak učebníc, naopak je nedostatok učebníc aj autorov. Keď bude niekoľko druhov učebníc pre jeden predmet a budú v súlade so štátnym vzdelávacím programom, uvedieme knižky na edičný portál a každá škola sa sama rozhodne, ktorú si objedná. Tie následne zaplatíme a na školy doručíme.
Hospodárske noviny, 29. 12. 2009
Financií je však pravdepodobne dostatok, otázkou zostáva ich distribúcia a efektívne využívanie. (…) Jednou z ciest je intenzifikácia spolupráce s priemyslom na riešení reálnych problémov priemyslu. Univerzity by tak okrem zdrojov štátneho rozpočtu vedeli financovať svoje aktivity aj týmito zdrojmi získanými v konkurenčnom zápolení s ostatnými univerzitami. Reálne aktivity vyčlenenia zdrojov na podporu aplikovaného výskumu a vývoja v spolupráci s priemyslom už tento trend predznačili. V aktuálnej kríze ho možno jednoznačne považovať za správny. Druhou možnosťou je financovanie škôl okrem základnej výrazne okresanej dotácie najmä prostredníctvom grantov. Dôležitým prvkom takéhoto systému by malo byť financovanie vedcov a pedagógov výlučne prostredníctvom grantových zdrojov. Na univerzitách by tak zostávali len najkvalitnejší vedci.
pravda.sk, 28. 12. 2009
Externé vzdelávanie na Slovensku stále nedosahuje úroveň denného štúdia, myslí si to riaditeľ Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry (ARRA) Michal Považan. „Podľa môjho názoru na Slovensku platí, že kvalita interného vzdelávania je omnoho vyššia ako kvalita externého vzdelávania,“ uviedol. Rozdiel sa viditeľne prejavuje na počte študentov. Programy externého štúdia majú zvyčajne viac poslucháčov. „Z tohto pohľadu je to vzdelávanie, ktoré poskytujú, určite menej efektívne,“ konštatuje Považan. Výnimkou sú vysoké školy, ktoré síce ponúkajú externé vzdelávanie, ale zvýšili počet pedagógov, vyčlenili pre tento typ štúdia viac peňazí alebo vyvinuli osobitý spôsob poskytovania externého štúdia.
sme.sk, 28. 12. 2009
Minister školstva Ján Mikolaj (SNS) nechce, aby vysoké školy (VŠ) vznikali na Slovensku „ako huby po daždi“ bez ohľadu na kvalitu. Podľa neho také podmienky umožnila bývalá vláda. Pre súčasné VŠ preto sprísňuje podmienky. Zmeny sa však týkajú len kvality. Uviedol to v rozhovore pre TASR. „Začiatok pôsobenia vysokých škôl je absolútne benevolentný. Vo vzťahu ku kvalite majú v podstate päť rokov prázdnin. Počas tých piatich rokov udeľujú diplomy. A to je chyba,“ zhodnotil šéf rezortu.
sme.sk, 28. 12. 2009
Ministerstvo školstva nedokázalo ani štyri mesiace od začiatku školského roka vyriešiť problém chýbajúcich učebníc na základných a stredných školách, kde sa už druhý rok učí podľa nových pravidiel. Školám napriek skorším prísľubom ministra školstva Jána Mikolaja (SNS), že dodávka časti kníh bude meškať najviac niekoľko týždňov, chýbajú knihy z viacerých kľúčových predmetov. Vyplynulo to z ankety ČTK medzi zástupcami škôl.
hnonline.sk, 26. 12. 2009
Na to, aby sa slovenská vysoká škola (VŠ) dostala do svetového rebríčka top univerzít, potrebuje rozpočet na úrovni 1,5 až 2 miliardy dolárov ročne (1,04 až 1,39 miliardy eur). Táto suma predstavuje dvojnásobok financovania vysokoškolského systému na Slovensku. Upozornil na to vysokoškolský pedagóg Ivan Ostrovský z mimovládnej Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry (ARRA), ktorá každoročne hodnotí kvalitu vysokého školstva na Slovensku. Podľa Ostrovského je okrem peňazí dôležitá aj tradícia univerzít. “V prvej stovke sa vyskytujú tradičné univerzity, čo hovorí presne o tom, že mali dosť času na to, aby si vybudovali za generácie dostatočne kvalitný systém pre budovanie ľudských zdrojov. To je tzv. efekt štvrtej generácie,” konštatoval. Nárok na špičkové výkony podľa neho existuje po 80 až 100 rokoch.
Hospodárske noviny, 21. 12. 2009
V prieskume zamestnanosti mladých ľudí s nízkym vzdelaním skončilo Slovensko
z krajín európskej dvadsaťsedmičky na poslednom mieste. Iba o trochu lepšie dopadli v európskej konkurencii Slováci so strednou školou. Podľa Eurostatu miera nezamestnanosti v kategórii 25- až 34-ročných s najnižším vzdelaním zastala v druhom štvrťroku u nás až na 54 percentách. Štát napriek tomu tvrdí, že jeho kroky sú efektívne.
sme.sk, 16. 12. 2009
Vydanie a tlač 91 titulov učebníc, ktorých verejné obstarávanie spochybnil týždenník Trend, bude stáť dokopy 4,55 milióna eur. Ide o druhú etapu kníh v celkovom náklade asi 2,6 milióna kusov. Dodá ich osem firiem.
sme.sk, 16. 12. 2009
Zvýšiť mediálnu gramotnosť u všetkých vekových skupín a naučiť všetky vekové skupiny zodpovednému prístupu k médiám si kladie za cieľ Koncepcia mediálnej výchovy, ktorej návrh dnes odobrila vláda SR. Dokument má pomôcť aj k orientácii v médiách a tiež ochrániť deti a mládež pred nevhodnými obsahmi. Realizovať ho má minister kultúry.
SME, 14. 12. 2009
Akreditačná komisia (AK) posúdila v rámci komplexnej akreditácie zatiaľ 27 univerzít a 4040 študijných odborov, z nich v 127 prípadoch konštatovala, že vysoká škola (VŠ) nie je spôsobilá vykonávať príslušný študijný program. Len u deviatich posudzovaných VŠ sa tento problém nevyskytol.
SME, 13. 12. 2009
Nedostatočná čitateľská gramotnosť školákov na Slovensku, ale aj v celej Európe znepokojuje slovenského eurokomisára Maroša Šefčoviča, ktorý je v súčasnosti v EÚ zodpovedný za oblasť vzdelávania. „Každý štvrtý 15-ročný Európan má problém dobre porozumieť tomu, čo prečítal. Týmto trendom ide aj Slovensko. Stav v celej Európe považujem za alarmujúci,“ konštatoval pre TASR. Jednou z príčin nedostatočných čitateľských zručností školákov je podľa Šefčoviča aj „nový štýl správania sa“. „Mladí ľudia veľa času trávia za počítačom, tak sa ich gramotnosť v oblasti čítania znížila,“ vysvetlil.
blog.sme.sk, 13. 12. 2009
No a tu je potrebné dodať, že podľa môjho názoru je vlastenecká výchova v súčasnom školstve dostatočne implementovaná do výchovného procesu na všetkých typoch škôl. Preto si myslím, že ďalšie zavádzanie politických experimentov zo strany politických predstaviteľov najnárodnejšej a najvlasteneckejšej strany na Slovensku a v priľahlej Európe sú úplne zbytočné a boli by len zbytočne kontraproduktívne. Už dnes pred prijatím nejakého špeciálneho zákona je vlastenecká výchova zastúpená v podstate vo všetkých vzdelávacích oblastiach všetkých stupňov vzdelávania.
Pravda, 12. 12. 2009
Ján Mikolaj
Učiteľstvo v súčasnosti nie je atraktívne povolanie. Nie je problém v tom, že na pedagogické fakulty sa hlásia slabší uchádzači?
Nie je to celkom pravda, napríklad na cudzie jazyky sa nedá dostať pre príliš veľký záujem. Keď chce niekto študovať angličtinu, musí byť dobrý. Iné je to možno na predškolskej pedagogike. Aj tam by však už mali čoskoro vyučovať cudzie jazyky, ktoré štúdium zatraktívnia. Učiteľské zamestnanie nie je len o peniazoch, ale aj o spoločenskej klíme . Vo Fínsku si rodičia uvedomujú, že najdôležitejšie je vychovávať deti, preto sa zaujímajú, kto ich učí. Na Slovensku akoby to bolo jedno.
Pravda, 8. 12. 2009
Spoločnosť Intel vyvíja vlastné procesory, ale angažuje sa aj v oblasti vzdelávania. Vrámci projektu Intel Teach Program chce naučiť slovenských učiteľov ako pracovať s multimediálnym obsahom na vyučovacích hodinách. Spoločnosť začala so školením slovenských učiteľov v tomto roku. Hlavný prínos vidí v spájaní pôvodných učebných metód s interaktívnymi prvkami ako je audio či video na hodinách matematiky, geografie, dejepisu a ďalších. Moderní učitelia budú mať k dispozícii databázu s rôznym multimediálnym obsahom, ktorý môžu použiť pri vyučovaní ako aj príprave na hodinu. Študentom sa naopak otvorí nový komunikačný kanál a s učiteľmi sa budú môcť porozprávať medzi “štyrmi očami” online a upozorniť ich tak napríklad na konkrétnu časť preberaného učiva, ktorému nerozumejú a potrebujú ho dodatočne vysvetliť.
blog.sme.sk, 8. 12. 2009
Ak by som mal povedať, čo je na našom školstve najhoršie, je to jednoznačne byrokracia a mikromenžment, ktorými nás obšťastňuje naše „milované“ ministerstvo. Učiteľ na strednej škole je často viac úradníkom ako pedagógom. Musí naštudovať hromady predpisov a vyplniť hromady dotazníkov – väčšinou sú to veci, ktorým nikto poriadne nerozumie a treba ich odovzdať hneď.
SME, 7. 12. 2009
Ozaj – kredity! Vážení, za päť hodín sedenia na vzdelávacom kurze alebo seminári získate jeden. Na platové prilepšenie si o šesť percent však potrebujete 30 kreditov! Viete si predstaviť koľko dní budeme mimo školy? Kto nás zastúpi? Čo naši žiaci, nezabudnú aj to, čo sme ich naučili? Alebo je aj iná možnosť, ako získať kredity – publikujte, píšte (hovorí pán minister)! Hlavne, nech je toho veľa – jedna strana – jeden kredit!
Trend, 7. 12. 2009
TRENDU sa podarilo získať fotografie dokumentov, z ktorých vyplýva, že ponuky vydavateľstiev neboli vyhodnotené podľa stanovených kritérií, ale na základe osobných preferencií J. Mikolaja. Jeho podpis sa nachádza na prvom dokumente. Je to zoznam tridsiatich učebníc a vydavateľstiev, ktoré ich budú tlačiť. Druhý dokument je ten istý zoznam rozšírený o ďalších pätnásť titulov a konkrétne cenové ponuky ôsmich vydavateľstiev, ktoré prešli sitom užšej súťaže. Pri preskúmaní oboch dokumentov je zrejmé, že nie vždy vyhralo vydavateľstvo s najnižšou ponukou. No cena bola len jedno z troch kritérií, podľa ktorých sa ponuky mali hodnotiť. Hodnotitelia mali vziať do úvahy aj grafické stvárnenie a polygrafickú kvalitu obalu a väzby knihy. Lenže to sa nestalo. Podľa zdroja zvnútra rezortu, ktorý poskytol TRENDU spomenuté dokumenty, sa hodnotiace hárky vypĺňali podľa zoznamu podpísaného J. Mikolajom.
Pravda, 5. 12. 2009
Beloslav Riečan, matematik
Aj slovenské školstvo sa ustavične reformuje, deklarujú to šéfovia rezortu. Čo je však v tejto sfére určujúce, systém alebo osobnosť?
Odpoviem otázkou: Prečo nemáme 30–ročných docentov? Tam niekde je systémová chyba. Kritériá na získanie titulu docenta alebo profesora sú kvantitatívne a často demotivujúce. Chýba hroncovská prajnosť. Hľadajú sa argumenty (číselné), prečo dotyčný nemôže byť profesorom, a nie také, ktoré by svedčili v prospech jeho profesúry. Chvalabohu sa ozývajú hlasy, že o docentúrach a profesúrach by mali rozhodovať odborné grémiá, a nie počítače.
Hospodárske noviny, 4. 12. 2009
Ani tri mesiace po začiatku školského roka nie sú na školách učebnice, ktoré reformným ročníkom sľúbil v lete minister školstva Ján Mikolaj (SNS). Zavádzal tiež v tom, že školy si budú môcť vybrať z viacerých bezplatných učebníc. Táto možnosť v súčasnosti existuje v jedinom prípade – jeden z troch šlabikárov si môžu vybrať učitelia alebo rodičia prvákov základných škôl. Vo všetkých ostatných prípadoch si školy môžu objednať len jedinú – štátom vybranú učebnicu.
Hospodárske noviny, 3. 12. 2009
Absolútna elita ostala v porovnaní s predchádzajúcim rokom rovnaká – medzi tri najlepšie slovenské školy vôbec patria opäť Univerzita veterinárneho lekárstva v Košiciach, Fakulta matematiky, fyziky a informatiky na bratislavskej Univerzite Komenského a Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Získali najviac bodov zo všetkých hodnotených fakúlt.
Pravda, 3. 12. 2009
Štát posiela peniaze výskumníkom, ktorých minister školstva Ján Mikolaj (SNS) vôbec neuznáva. Ide o ľudí z Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry, ktorí zverejnili najnovšie hodnotenie vysokých škôl. Posudok vznikol vďaka dotácii vo výške 190-tisíc eur, ktorú im dala štátna agentúra, patriaca pod Mikolajov rezort.
sme.sk, 3. 12. 2009
Minister školstva SR Ján Mikolaj (nominant SNS) nevidí žiadny problém v tom, prečo by sa nemohli žiaci reformných ročníkov učiť zo starých učebníc, kým dostanú nové. “Učebnice, ktoré boli aj za vášho vládnutia, tie sú všetky zlé? Sú dobré, tak nech sa z nich učí. To nie je žiadna tragédia, keď sa použije učebnica, ktorá je štyri päť rokov stará,” odkázal Mikolaj poslankyni Národnej rady (NR) SR Anne Szögediovej (SMK), ktorá sa ho v rámci dnešnej Hodiny otázok v parlamente spýtala, kedy dostanú nové učebnice tie ročníky, ktoré ich ešte nemajú.
SME, 3. 12. 2009
Slovenské vysoké školy nedokážu konkurovať zahraničným a ani ich nedobiehajú. Aj to ukázal aktuálny rebríček Akademickej ratingovej a rankingovej agentúry (ARRA). „Aj keď niektoré výsledky škôl sa zlepšia, po jednom roku opäť klesajú na predchádzajúcu úroveň,“ hovorí Michal Považan z mimovládky ARRA.
sme.sk, 2. 12. 2009
Minister školstva SR Ján Mikolaj nepovažuje štúdie mimovládnej Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry (ARRA), ktorá každoročne hodnotí kvalitu vysokého školstva na Slovensku, za hodnoverné a neberie ich do úvahy. ARRA dnes upozornila, že celková úroveň slovenských vysokých škôl (VŠ) a ich fakúlt za uplynulých päť rokov stagnuje alebo mierne rastie. „Nie sú to verifikované údaje a potom samozrejme aj to hodnotenie môže byť subjektívne,“ reagoval minister. Podľa neho ARRA nedisponuje hodnovernými údajmi, ktoré poskytujú VŠ, ale sťahuje si ich z internetu či iných správ.
sme.sk, 2. 12. 2009
„V uplynulých 15 rokoch rástli okolité krajiny v oblasti vedy a výskumu omnoho rýchlejšie ako Slovensko,“ zhodnotil úroveň vysokoškolského výskumu výkonný riaditeľ ARRA Michal Považan. Poznamenal, že Slovensko tak začalo výrazne zaostávať za krajinami, ktoré pred 15 rokmi dosahovali dokonca horšie výsledky. „Vo všeobecnosti platí, že stagnácia znamená zaostávanie za okolitými krajinami,“ dodal.
SME, 2. 12. 2009
V článku uvádza autor Damas Gruska niekoľko polemických názorov a návrhov. Návrh, aby Akreditačná komisia vymenovala Štátnu skúšobnú komisiu, je v podstate zásahom do akademických slobôd. V občianskej spoločnosti, v ktorej má škola právo na slobodu bádania, štát nepodporuje finančne tú školu, ale tú slobodu. Aj s rizikami ktoré táto sloboda prináša. Inak by bolo ľahko možné, že vymenovaní a delegovaní externisti by mohli plniť aj funkciu štátnych inkvizítorov.
hnonline.sk, 1. 12. 2009
Podporiť ďalšie vzdelávanie dospelých a rozšíriť možnosti rekvalifikácie predovšetkým strednej a staršej generácie, ktorá sa čoraz ťažšie uplatňuje na trhu práce, má zákon o celoživotnom vzdelávaní, ktorý dnes schválili poslanci Národnej rady SR. (…) Výhrady k zákonu mal pred časom aj poslanec Martin Fronc (KDH), podľa ktorého je len o formálnom, teda inštitucionalizovanom celoživotnom vzdelávaní.
Hospodárske noviny, 30. 11. 2009
Podpisom prezidenta Slovenskej republiky bola definitívne schválená novela zákona č.131 o vysokých školách. (…) Zákon rieši aj problematiku rastu kvality vysokoškolského vzdelávania. Od vysokých škôl požaduje, aby si aktívne vypracovali vnútorné systémy zabezpečovania kvality vzdelávacieho procesu založené na sledovaní pokroku, ktorý študenti dosahujú štúdiom na vysokej škole. Súčasťou tohto systému bude aj jeho externé hodnotenie a monitoring Akreditačnou komisiou. Toto opatrenie požaduje, aby sa vysoké školy aktívne zaoberali otázkou, ako vzdelávajú a aké výsledky dosahujú zvolenými metódami.
Pravda, 27. 11. 2009
Opatrenia presadené v zákone o vzdelávaní pedagógov by mali podľa vlády zlepšiť postavenie pracovníkov v školstve. V skutočnosti je tento zákon diskriminačný voči starším, pretože im nepriznáva kredity za doteraz absolvované vzdelávanie (tým vláda úspešne zrovnocennila doteraz aktívnych s doteraz lenivými). Ide tiež o krádež duševného vlastníctva. Štartovacia čiara, bohužiaľ, nie je rovnaká, pre 50-ročného zamestnanca je oveľa náročnejšie odznova začať absolvovať niektoré podujatia len pre kredity, ako ich získavať 25-ročnému. Navyše zákon nerovnako započítava roky praxe do zvyšovania platu.
blog.sme.sk, 27. 11. 2009
Od 8. septembra chodia naše dve deti do školy v Berrien Springs, štát Michigan. Ako s nami komunikuje americká škola?
2. Škola má pravidlo “24 hodín”. Akýkoľvek budeme mať problém, akúkoľvek informáciu budeme potrebovať, stačí zatelefonovať jemu, na sekretariát školy alebo jednotlivým učiteľom. Ak nezdvihnú, nechať odkaz s telefónnym číslom. Ak nechceme volať, môžeme poslať e-mail alebo fax. Škola sa zaručuje, že do 24 hodín problém vyrieši a oboznámi nás s výsledkom, prípadne podá potrebnú informáciu.
Pravda, 26. 11. 2009
Do druhých ročníkov prišla v týchto dňoch nová matematika. Kým základná učebnica je zadarmo, zbierku úloh k nej si musia žiaci kúpiť, lebo ju učitelia vyžadujú. Rovnako je to aj so slovenským jazykom. „Obe stoja päť eur. Na rodičovskom združení sme sa tiež dozvedeli, že máme prispieť na kopírku a papiere, lebo zvyšné učebnice stále chýbajú a škola musí učebné texty kopírovať,“ uviedla mama druháka z Bratislavy Lenka Kotíková. Dohromady ju to stálo už okolo 20 eur. „Namiesto toho, aby sme podporovali aktivity školy nad rámec povinných osnov, financujeme bordel v školstve,“ dodala.
Pravda, 26. 11. 2009
Minister školstva Ján Mikolaj (SNS) zaskočil základné školy učebnicou, na ktorú ani nečakali. Hoci od nepamäti učili kreslenie bez knižiek, národniarsky minister im poslal výtvarnú výchovu pre prvákov. Zarobil na nej aj podnikateľ blízky koalícii Ivan Kmotrík, ktorého Slovenské pedagogické nakladateľstvo učebnicu vydalo.
Pravda, 26. 11. 2009
Dávid Králik
Ako sa zmeny prejavili v školách?
Väčšinou to dopadlo tak, že na viacerých školách skopírovali staré učivo do nových školských programov. Učí sa stále to isté.
Prečo je to tak?
Učiteľom síce dalo ministerstvo slobodu, ale nepripravilo ich na to. Väčšia časť z nich preto nevyužila možnosť slobodného rozhodnutia, lebo nevedela ako.
Pravda, 24. 12. 2009
Martin Kríž
Periodicky sa ozývajú hlasy rozšíriť vyučovanie dejepisu v školách s dôrazom na národné dejiny. Čo si o tom myslíte?
To je otázka vzťahu kvality a kvantity. Keby som ja chcel zlepšiť akúkoľvek časť vzdelávania – či už je to chémia, matematika, dejepis, dopravná alebo vlastenecká výchova – nepýtal by som sa na šírku vyučovania, ale na jeho kvalitu. Čiže moja odpoveď je: radšej skvalitniť ako rozšíriť. A tu sa vraciame k prvej otázke: Čo to znamená skvalitniť? Čo je tým vlastenectvom, ku ktorému chceme vychovávať a ako to robiť, aby to fungovalo? Aby sme sa priblížili k odpovedi, treba predovšetkým podnietiť ľudí, a v tomto kontexte predovšetkým učiteľov, k premýšľaniu. Vládny príkaz to určite nevyrieši.
sme.sk, 24. 11. 2009
Kontinuálne vzdelávanie učiteľov, ktoré zakotvil zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch, by malo byť doplnené aj o povinnú pedagogickú prax. Novelou platnej legislatívy to chcú presadiť opozičná poslankyňa Tatiana Rosová z SDKÚ-DS a jej stranícky kolega Jaroslav Jančo. „Platné znenie zákona v skutočnosti kladie akcent len na získavanie teoretických poznatkov, ktoré nemusia prispievať k lepšiemu výkonu práce pedagóga. Praktická časť tých typov vzdelávania, ktoré je zamerané na prácu so žiakmi, by mala byť jeho prirodzenou súčasťou,” zdôvodňujú poslanci.
SME, 23. 11. 2009
Jadro terajšej akreditácie tvorí kádrovanie zamestnancov škôl (titulové a scientometrické), pričom reálne už nikto neoveruje, či a ako kvalitne sa podieľajú na učení a teda vedomosti absolventov sa nejako automaticky dedukujú od „kvality“ uvádzaných pedagógov. Pre školu je akreditačne cennejší „kúpený“ profesor tráviaci na nej jeden deň do mesiaca ako netitulovaný skvelý zapálený pedagóg.
sme.sk, 20. 11. 2009
Zavedenie daňových bonusov a odpočítateľných položiek, ktoré mali byť pôvodne súčasťou vládnej novely zákona o celoživotnom vzdelávaní, sa budú riešiť v samostatnom zákone. „Narazili sme na odpor našich partnerov na úrovni tripartity, ako aj ministerstva financií,“ zdôvodnil dnes podpredseda ĽS-HZDS a štátny tajomník rezortu školstva Jozef Habánik.
SME, 20. 11. 2009
Žiaci stredných škôl starší ako šestnásť rokov môžu od budúceho školského roka študovať po celej Európe. Európska komisia spustila projekt žiacke mobility Comenius, ktorý umožní žiacke výmeny od troch do desiatich mesiacov. V prvom školskom roku 2010/2011 sa do projektu zapojilo trinásť krajín vrátane našich susedov. Slovenské ministerstvo školstva riadené Jánom Mikolajom (SNS) dalo projektu červenú.
Pravda, 16. 11. 2009
Štyridsaťpäť minút. Toľko času venujú nežnej revolúcii základné školy. Podobne sú na tom stredné školy. November 1989 nemá veľký priestor
ani v učebniciach dejepisu.
Hospodárske noviny, 13. 11. 2009
Predseda Akreditačnej komisie Ľubor Fišera
Mali by si na študijné programy dávať pozor študenti alebo štát?
V prvom rade študent, ale reguluje aj štát. V rámci hodnotenia škôl sme posúdili 4 039 programov a z nich sme neuznali 127 programov, pričom v tom čísle nie sú zahrnuté programy, ktoré rektori stiahli, prípadne vôbec nepožiadali o ich predĺženie. To znamená, že najmenej 150 programov neprešlo a nemôžu v nich školy vzdelávať. V ďalších 610 programoch skončí profesor ako garant do šiestich rokov, takže ak školy nenájdu nových garantov, tiež zaniknú. Komisia si splnila svoju úlohu a zmapovala súčasný stav, vyčistila nekvalitné programy. Mám však pocit, že sme mohli byť ešte prísnejší.
Hospodárske noviny, 13. 11. 2009
Najviac kvalitných programov nájdu záujemcovia o vysokoškolský titul na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, nadpriemerné výsledky majú tiež štyri fakulty Univerzity Komenského – lekárska, prírodovedecká, farmaceutická a matematicko-fyzikálna. Skvelý výber majú študenti na východnom Slovensku – v špičke sa umiestnili s niektorými študijnými smermi všetky tri košické univerzity. Jedinými školami, ktoré sa medzi slovenskú elitu prepracovali s humanitnými smermi, sú Filozofická fakulta Univerzity Konštantína filozofa v Nitre a Fakulta politických vied a medzinárodných vzťahov na banskobystrickej Univerzite Mateja Bela.
finweb.hnonline.sk, 10. 11. 2009
Keď sa v roku 2002 pokúšali vtedajší minister školstva Ftáčnik a gestor vysokoškolskej reformy Mederly zmeniť tento systém na štandardnejší, kde profesor nie je titul, ale len opis pracovného miesta, stretli sa s takým odporom, že nakoniec sa vzdali (respektíve vytvorili zaujímavého mačkopsa, kde ide zároveň o titul aj opis miesta). Táto reforma by bola dôležitá v tom, že ak by si každá vysoká škola mohla vytvárať a obsadzovať profesorské miesta ľubovoľne, nielenže by sa otvoril priestor pre ľudí zvonku systému (prax, SAV, zahraničie), ale hlavne by už akreditačný systém nemohol byť postavený na vlastníctve profesorského titulu, keďže ten by štát centrálne negarantoval.
Hospodárske noviny, 9. 11. 2009
Viac zamestnancov ako žiakov a pomer dvaja študenti na jedného učiteľa. Taká je realita na štátnej vysokej škole, Akadémii Ozbrojených síl M. R. Štefánika v Liptovskom Mikuláši, ktorá patri ministerstvu obrany. Dnes tam študuje 275 budúcich bakalárov, pracuje až 393 ľudí. Daňových poplatníkov stála škola vlani viac ako 9 miliónov eur, z čoho väčšina peňazí išla na platy zamestnancov.
Hospodárske noviny, 9. 11. 2009
Podľa svetového rankingu (www.webometrics.info) porovnávajúceho kvalitu 19 slovenských univerzít so svetovou konkurenciou je našou najlepšou univerzitou Univerzita Komenského v Bratislave, ktorá sa celosvetovo nachádza na 508. mieste. Druhou najlepšou je Technická univerzita v Košiciach, ktorá sa umiestnila na 691. mieste. Podľa tohto rankingu je našou treťou najlepšou univerzitou Slovenská technická univerzita v Bratislave, ktorá sa umiestnila na 798. mieste.
sme.sk, 9. 11. 2009
Minister školstva Ján Mikolaj (SNS) požiadal o trpezlivosť pri vydávaní učebníc pre žiakov, ktoré meškajú už od septembra. Argumentoval veľkým náporom na autorov a vydavateľstvá. … „My kvôli urýchleniu predsa nepošleme na základnú školu zlú učebnicu. Nechcem celému tomu procesu uškodiť. Nevadí, že nejaká učebnica bude o nejaký týždeň, dva alebo mesiac neskoršie. Dôležité je, aby boli naozaj dobré,“ vyhlásil dnes. Problém by podľa neho nebol ani v prípade, že by chýbajúce učebnice dostali školy až v druhom polroku.
blog.sme.sk, 8. 11. 2009
Môj návrh na usporiadanie školstva je nasledovný… Financovať školy na základe počtu úspešne zaradených študentov, nie na základe množstva vyštudovaných. Základné školy majú úspešného študenta ak ho prijmú na strednú školu. Stredná škola má úspešného študenta ak ho príjme vysoká škola, prípadne si nájde zamestnanie vo svojom odbore. Vysoká škola má úspech ak sa jej študent zamestná vo svojom odbore.
blog.sme.sk, 7. 11. 2009
Vraj je negatívne to, že žiaci bilingválnych gymnázií utekajú na vysoké školy do zahraničia. Tak viete čo, milí kolegovia, keďže nám utekajú žiaci preč tak namiesto toho, aby sme zatraktívnili štúdium doma, poďme im znemožniť cestovanie do zahraničia. Poďme tých lepších trošku pozastrkávať aby až tak nevynikali a potom možno ostanú na domácej pôde.
Hospodárske noviny, 6. 11. 2009
Ako učiteľ vyššieho, magisterského stupňa, mám možnosť pracovať s práve skončenými bakalármi z viacerých spoločenskovedných fakúlt roztrúsených po Slovensku (vrátane Trenčína). Ich intelektu väčšinou niet čo vyčítať, ale ich predchádzajúcemu vzdelaniu a pracovným návykom veru áno. Všeobecne (aj keď nie univerzálne) rozšírené plagiátorstvo je len symptómom a symbolom celkovo nedostatočného tréningu v tom, ako sa pracuje s literatúrou a argumentmi, často posilnené neochotou venovať napríklad tvorbe záverečnej práce viac ako dve hodiny, za ktoré sa naozaj nedá urobiť nič iné, ako nakopírovať niečo z internetu. To, samozrejme, nie je smutným svedectvom len o vysokých školách, ale aj o školách stredných.
sme.sk, 6. 11. 2009
Minister školstva Ján Mikolaj dnes skritizoval bývalú vládu Mikuláša Dzurindu za to, že za posledné štyri roky nevydala v rámci základných učebníc pre školy ani jednu. Zdôvodňoval tak súčasné meškanie učebníc pre reformné ročníky na základných a stredných školách. Knihy podľa neho meškajú preto, že v histórii sa ich ešte toľko netlačilo ako teraz. Ide zhruba o dva milióny kusov.
Hospodárske noviny, 5. 11. 2009
Ján Mikolaj
Ako sa budú po novom rozdeľovať peniaze pre vysoké školy?
Dohodli sme sa s rektormi, že zvýšime význam vedeckých výstupov až na 40 percent. Tým na výšku dotácie postupne klesá vplyv počtu študentov a, naopak, rastie vplyv výkonov vo vede. Zavádzame tiež koeficienty ako napríklad uplatnenie absolventov v praxi. Ak zistíme zo štatistík, že v niektorých profesiách sa absolventi nevedia uplatniť, siahneme na dotáciu. A napokon je dôležitý koeficient zaradenia školy – vysoké školy dostanú o desať percent viac peňazí ako odborné vysoké školy a univerzity ešte ďalších desať percent navyše.
Pravda, 5. 11. 2009
Slovenskí žiaci nedokážu pozorne počúvať učiteľa, na hodinách radšej vyrušujú. Potvrdil to prieskum OECD z 23 krajín sveta, kde Slováci spolu s Talianmi obsadili druhú priečku vo vyrušovaní. Podľa pedagógov na vine sú rodičia, odborníci upozorňujú na nudné vyučovanie. Viac ako 71 percent oslovených učiteľov zo Slovenska uviedlo, že vyrušovanie žiakov brzdí vyučovanie.
sme.sk, 5. 11. 2009
Školy nemajú ani dva mesiace od začiatku školského roka väčšinu učebníc pre druhé a šieste ročníky, v ktorých sa začalo učiť podľa nových pravidiel. Knihy však chýbajú aj v ročníkoch, kde reforma odštartovala už vlani. Najväčšie problémy s učebnicami majú odborné školy; väčšina kníh je zastaraná a nové chýbajú. Školám tak v čase krízy rastú výdavky na papier či tonery. Vyplynulo to z ankety ČTK.
Pravda, 4. 11. 2009
Minister školstva Ján Mikolaj (SNS) dal žilinským podnikateľom zarobiť na učebnici, ktorú stredné školy nepotrebujú. Na tlač knižky Identifikácia tovaru a služieb v obchode poslal 2,2 milióna korún (73-tisíc eur) zo štátnej kasy. Podľa opozície ide o mrhanie peňazí. Niektorí riaditelia škôl učebnicu Mikolajovi vrátia.
sme.sk, 4. 11. 2009
Ani v tomto roku sa žiadna slovenská univerzita neocitla medzi 500 najlepšími na svete. Do prestížneho zoznamu sa však opäť zapísala česká Univerzita Karlova v Prahe. Tá v rebríčku, ktorý je pre univerzity na Slovensku stále nedostupný, predbehla aj Jagelonskú univerzitu a Varšavskú univerzitu v Poľsku a tiež dve maďarské – Univerzitu Loránda Eötvösa v Budapešti a Univerzitu v Szegede.
hnonline.sk, 3. 11. 2009
Kvalitu škôl a platy učiteľov majú podľa SDKÚ-DS v rukách nielen poslanci Národnej rady (NR) SR, ale aj ich zriaďovatelia. Najsilnejšia opozičná strana chce preto v rámci Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) zriadiť viaczdrojový fond, z ktorého by sa mohlo okrem iného realizovať aj dofinancovávanie platov učiteľov škôl, ktoré kraj zriaďuje. Na tlačovej konferencii o tom dnes informovali poslanci za SDKÚ-DS Tatiana Rosová a Pavol Frešo. Do spomínaného fondu by mali podľa strany okrem samotného vyššieho územného celku (VÚC) prispievať napríklad aj firmy, ktorým by malo záležať na kvalite vzdelávania ich budúcich potenciálnych zamestnancov. Tretím zdrojom financovania by mali byť eurofondy.
SME, 3. 11. 2009
Štát má v rukách niekoľko „trhových” nástrojov na zvýšenie kvality vysokoškolského vzdelávania. Spoplatniť vzdelávanie na vysokých školách bez ohľadu na externú či dennú formu štúdia. Vytvoriť na to prehľadný regulačný rámec a štátny pôžičkový program. … Keďže kvalitné vysoké školy zo Západu si na Slovensku neotvoria pobočky, pôžičkový štátny program by mal sprístupniť mladým ľuďom zo Slovenska vzdelanie za hranicami.
sme.sk, 2. 11. 2009
Kvalita a množstvo učebných pomôcok je na jednotlivých základných a stredných školách rôzna. Na mnohých školách majú stále „malé múzeum“ so zastaranými pomôckami. Na druhej strane, ak aj majú vhodné prostriedky, nie vždy ich na vyučovaní využijú. Pre TASR to konštatovala Viera Blahová zo sekcie informatizácie Ministerstva školstva SR. … Podľa minuloročných záverov školskej inšpekcie pedagógovia využívajú na hodinách matematiky najmä kalkulačky, pracovné listy, kartičky s číslami, počítadlá, rysovacie pomôcky, číselné osi, škatule s vrecúškami a číslami, škrupiny s matematickými úlohami Lego-Dacta, pexeso, dominové kocky. Menej siahali po notebookoch, dataprojektoroch či meotaroch.
sme.sk, 2. 11. 2009
Od tohto mesiaca si k výplate prilepší 4 693 učiteľov základných a stredných škôl, ktorí majú druhú kvalifikačnú skúšku. Z jedenástej platovej skupiny sa vďaka novému zákonu o pedagogických a odborných zamestnancoch presunú do najvyššej dvanástej.
SME, 2. 11. 2009
Problém považujem však za hlbší a vlastne leží inde. Žijeme v spoločnosti, kde titul sám osebe má cenu. Áno, výkon časti zamestnaní je na jeho vlastníctvo viazaný – ale to je len malá časť (lekár, právnik, architekt, učiteľ a pod.). Titul má však sám osebe cenu aj v iných profesiách, aj keď nie je krytý žiadnymi vedomosťami. Inak povedané, nie vedomosti, ale diplom/titul majú hodnotu. A v takejto spoločnosti je len otázkou času, kedy bude mať niekto záujem dostať sa k nemu bez toho, aby musel absolvovať dlhú cestu náročného štúdia. A je otázkou času, kedy mu niekto príslušnú ponuku dá. Toto je rozhodujúci problém.
sme.sk, 1. 11. 2009
Nové pravidlá pre odmeňovanie učiteľov, ktoré platia od 1. novembra, sú absolútne nepripravené, tvrdia kresťanskí demokrati. „Tieto pravidlá budú odmeňovať kvantitu (kredity) namiesto kvality,“ myslí si podpredsedníčka KDH Jana Žitňanská. Podľa nej vznikne reálna hrozba vážnych organizačných problémov na základných a stredných školách, ktoré môžu poškodiť kvalitu vyučovania. Dôraz sa bude klásť na formálne splnenie podmienok pre získanie vyššieho platu, nie na naozaj kvalitné ďalšie vzdelávanie.
sme.sk, 1. 11. 2009
V Akreditačnej komisii by malo sedieť viac odborníkov zo zahraničia, myslí si to Miroslav Beblavý z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI). „Dnes je na 90 percent zložená zo slovenských odborníkov, čo znamená, že tam vznikajú nevyhnutné konflikty záujmov. De facto rozhodujú o akreditácii či už svojich kolegov, alebo svojich konkurentov,“ uviedol pre agentúru SITA Beblavý.
pravda.sk, 29. 10. 2009
Novela vysokoškolského zákona prioritne rieši plagiátorstvo záverečných a habilitačných prác, mobilitu študentov, technologické inkubátory a kvalitu vzdelávania. Na rozdiel od predchádzajúcich verzií Mikolaj z dnes schválenej novely vypustil ustanovenia upravujúce fungovanie súkromných vysokých škôl a týka sa výlučne verejných škôl. Tie budú môcť vypožičať, resp. prenajať za nižšie ako trhové nájomné majetok aj právnickej osobe – podnikateľovi, za predpokladu, že pôjde o výskum a vývoj.
SME, 29. 10. 2009
Ak si mnoho ľudí chce zaplatiť len titul a vzdelanie im nechýba (možno ich dokonca aj zaťažuje), trh bude hľadať spôsob, ako im vyhovieť. Problémom totiž nie je expresný príplatok v Trenčíne, ale možnosť samotnej kúpy diplomu. Do cesty sa takémuto kupčeniu môžu postaviť len tri veci: mravný štandard akademickej komunity, vážnosť prisudzovaná vysokoškolskými inštitúciami svojej povesti alebo regulačná sila štátu.
sme.sk, 28. 10. 2009
Pokus opozičných poslancov Tatiany Rosovej a Jaroslava Ivanča (obaja SDKÚ-DS) odstrániť problémy s meškaním a používaním učebníc na školách novelou zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon) dnes v parlamente nevyšiel. Poslanci totiž ich iniciatívu zastavili už v prvom čítaní. Predkladatelia navrhovali, aby základné a stredné školy mohli od nového roka okrem učebníc schválených Ministerstvom školstva SR využívať aj ďalšie knihy, učebné texty a zošity, o ktorých rozhodnú riaditelia škôl. Tieto vybrané učebnice však mali byť v súlade s cieľmi a princípmi legislatívy. Poslanci zároveň chceli, aby školám, ktoré si neobjednajú schválené učebnice a zakúpia si iné, uhradil rezort sumu, avšak len do výšky nákladov na učebnice schválené ministerstvom.
sme.sk, 28. 10. 2009
Zatiaľ čo platy časti učiteľov základných a stredných škôl by sa mali od novembra zvýšiť, viaceré školy pre chýbajúce peniaze nemajú už v súčasnosti na osobné príplatky a odmeny svojich zamestnancov. Vyplynulo to z ankety ČTK medzi zástupcami škôl a školskými odborármi. Dôvodom je aj hospodárska kríza, ktorá pripravila zriaďovateľov škôl – mestá a obce o milióny eur.
sme.sk, 27. 10. 2009
Mikolaj odmietol kritiku riaditeľov škôl i opozície, že učitelia budú namiesto žiakov vzdelávať samých seba s cieľom viac zarobiť. Väčšina vzdelávacích kurzov a školení sa vraj bude konať večer. „Neplatíme toho, kto učí najviac, ale toho, kto učí najlepšie,“ dodal.
hnonline.sk, 26. 10. 2009
Dôležitejší než dĺžka obdobia, za ktoré sa dá diplom získať, je podľa Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI) fakt, že sa dá kúpiť bez preukázania vedomostí. SGI tvrdí, že ide o problém mnohých externých štúdií, lebo u nás neexistuje systém, ktorý by garantoval kvalitu externého štúdia. „Niekde budete chodiť tri roky pár víkendov a prechádzate pomaly cez štúdium, to je nakoniec z hľadiska výsledku veľmi podobné ako kupovanie diplomov,“ hovorí Miroslav Beblavý z SGI.
sme.sk, 26. 10. 2009
„Existuje nerovnováha medzi kvalitou pedagogického zboru a počtom študentov,“ upozornil Miroslav Beblavý zo SGI. „Máme priveľa ľudí s bezcenným papierom, nie je priveľa vzdelaných ľudí,“ konštatoval ďalej. Podľa neho je potrebné slovenské VŠ viac internacionalizovať, teda prepojiť so zahraničnými.
hnonline.sk, 25. 10. 2009
Od 15. novembra sa menia pravidlá pre odmeňovanie učiteľov. Po novom si môžu pedagógovia prilepšiť k výplate, keď sa vrátia do školských lavíc, absolvujú kurzy , školenia či napíšu učebnice. Za aktivity navyše budú zbierať kredity, príplatok sa má odvíjať v závislosti od ich množstva. Za každých 30 kreditov dostanú o šesť percent
vyššiu výplatu.
Pravda, 24. 10. 2009
Tisícom učiteľov sa komplikuje cesta za vyšším platom. Brzdou sa stáva minister školstva Ján Mikolaj (SNS), ktorý doteraz nedal riaditeľom škôl inštrukcie, ako zaviesť nové odmeňovanie učiteľov. … Od 1. novembra začne platiť nový zákon, ktorý má učiteľom pridať eurá
navyše, ak napíšu učebnice alebo pôjdu na kurzy či školenia. Za aktivity majú dostávať kredity. Keď ich budú mať 30, získajú šesťpercentný príplatok. Takmer 90-tisíc učiteľov však stále netuší, ako sa ku kreditom dopracujú.
hnonline.sk, 21. 10. 2009
O poskytnutie sociálneho štipendia vlády na štúdium na zahraničných stredných školách by v budúcom školskom roku mohli požiadať aj žiaci druhých ročníkov stredných a päťročných bilingválnych škôl, ako aj študenti šiestych ročníkov osemročných gymnázií a štvrtých ročníkov šesťročných gymnázií. Ministerstvo školstva touto zmenou reaguje na nízky počet žiakov prihlásených v súčasnosti. Vyplýva to z informácie o poskytovaní sociálnych štipendií v školskom roku 2008/2009, ktorú dnes vláda SR vzala na vedomie.
noveskolstvo.sk, 21. 10. 2009ň
Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika (KI) žiadal ministerstvo školstva o sprístupnenie informácií o alternatívnych programoch, ktoré sa realizujú na základných školách. Z odpovede ministerstva školstva vplynulo, že nevedie ani len základnú evidenciu o experimentoch, ktoré samo povolilo. … Pýtali sme sa kompetentných na výsledky experimentálne overovaných projektov, ktoré boli ministerstvom školstva zaradené do experimentálneho overovania v rokoch 1995 – 2009. Odpoveď ministerstva školstva bola zarážajúca – nielenže nevie, ktoré projekty sú úspešné, nevie ani len to, koľko a aké projekty na školách vôbec povolilo a v akej fáze realizácie sa práve nachádzajú.
noveskolstvo.sk, 20. 10. 2009
Keď spomínate čitateľskú gramotnosť, predpokladám, že ako bývala slovenčinárka sledujete, ako na podobné slabé výsledky zareagovali v susednom Česku.
Sledujem to a ticho im závidím. Na rozdiel od nás ten problém celospoločensky zviditeľnili, pomenovali a začali ho riešiť konkrétnymi akciami. Spustili viaceré celonárodné aktivity, ako Celé Česko čte dětem, Kniha mého srdce a pod. Som presvedčená, že verejná podpora týchto tém a verejná diskusia o týchto problémoch dokáže veľa. To sú reálne, hmatateľné kroky. U nás sa iba budí zdanie, že sa niečo hýbe…
sme.sk, 20. 10. 2009
Minister školstva SR Ján Mikolaj si myslí, že pri stredoškolskej výučbe cudzích jazykov treba postupovať prísnejšie a neprispôsobovať sa slabším školám. „Cieľom reformy je, aby každý maturant mal znalosť cudzieho jazyka na úrovni štátnej skúšky,“ povedal šéf rezortu v súvislosti so skúškou dospelosti.
hnonline.sk, 19. 10. 2009
Ministerstvo školstva SR navrhuje školám , aby si doplnili svoje školské programy o výučbu k vlastenectvu. „Významných rodákov, ako boli Milan Rastislav Štefánik či Andy Warhol, prírodné a kultúrne krásy zapísané v zozname UNESCO, ale aj dejiny vlastnej obce môžu učitelia využiť pri výchove žiakov k vlastenectvu,“ odporúča rezort ministra Jána Mikolaja (SNS). Štátny pedagogický ústav pripravil novú prierezovú tému Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra ako súčasť Štátneho vzdelávacieho programu. Podľa rezortu má motivovať žiakov získavať a utužovať svoje postoje k morálnym hodnotám ako sú vlastenectvo, národná identita či kresťanské tradície.
Hospodárske noviny, 19. 10. 2009
Tisícky študentov na vysokých školách platili roky nelegálne školné. Málokto si trúfol poplatky spojené s diaľkovým štúdiom spochybniť a ak – súdny spor prehral. S problémom si neporadili študenti, prokuratúra ani ministerstvo školstva. Až teraz – externista Milan Cipciar vyhral podľa informácií HN súdny spor s neziskovkou – Akadémia vzdelávania, ktorá mu päť rokov zhruba za päťtisíc eur (150-tisíc korún) „technicky zabezpečovala“ štúdium na Právnickej fakulte banskobystrickej Univerzity Mateja Bela.
sme.sk, 18. 10. 2009
O sociálne štipendiá na jednoročné štúdium v zahraničí bol medzi stredoškolákmi tento rok výrazne nižší záujem ako vlani. Hoci ministerstvo školstva dalo uchádzačom šancu v troch kolách, študenti využili len polovicu z ponúkaných štipendií. Príležitosť stráviť tento školský rok na zahraničnej škole a zdokonaliť sa v cudzom jazyku tak zužitkovalo 170 tretiakov, vyplynulo z materiálu, ktorý má posúdiť vládny kabinet. Vlani smerovalo do Írska či Francúzska vyše troch stovák stredoškolákov.
sme.sk, 15. 10. 2009
Financovanie našich vysokých škôl bude do väčšej miery ovplyvňovať ich aktivita a výsledky vo vede a výskume. Slovenská rektorská konferencia na svojom 51. pléne akceptovala zmenu metodiky financovania vysokých škôl a až 40 percent z prostriedkov, ktoré školy dostanú, bude závisieť od výkonov vo vede a výskume a nie od počtu študentov.
sme.sk, 15. 10. 2009
V budúcom roku budú musieť školy šetriť, výrazné navyšovania priemernej mesačnej mzdy či osobných príplatkov v školstve zrejme nebudú na programe. Pre TASR to konštatoval výkonný podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozef Turčány. „Záväzné limity pre školstvo v prenesenom výkone štátnej správy sú na úrovni roku 2009, to znamená, ani sa nezvyšuje, ani sa neznižuje. Síce kolektívna zmluva a ostatné podmienky počítajú so zvýšením základných tabuliek o jedno percento, ale to ešte neznamená, že musí dôjsť automaticky k navyšovaniu miezd,“ zdôraznil.
hnonline.sk, 14. 10. 2009
Viac ako 41 % mládeže má zreteľne negatívny vzťah k čítaniu a preferuje skôr pasívne prijímanie informácií a trávenie voľného času. Knižnice nenavštevuje viac ako 54 %. Vyplýva to z prieskumu medzi študentmi 38 základných a stredných škôl, ktorý zorganizovalo šesť knižníc od októbra do decembra 2008.
Pravda, 14. 10. 2009
Dobré maturitné vysvedčenie by malo byť vstupenkou na univerzitu. Minister školstva Ján Mikolaj (SNS) žiada vysoké školy, aby z vybraných maturitných predmetov zrušili prijímačky. S požiadavkou zatiaľ nepochodil. „Tlačíme na to, aby sa už nevykonávali prijímacie konania z tých predmetov, z ktorých sa uskutočňuje externá maturita,“ povedal Mikolaj.
finweb.hnonline.sk, 13. 10. 2009
Problém priveľkého počtu vzdelaných ľudí neexistuje vo všeobecnosti a už vôbec nie na Slovensku. Medzi štruktúrou ekonomiky a štruktúrou vzdelanosti existuje dynamický vzťah, kde rastúca vzdelanostná úroveň umožňuje aj zmenu ekonomiky smerom k progresívnejšej štruktúre. Ak bude veľa vzdelaných ľudí, budeme produkovať o to sofistikovanejšie veci a budeme o to bohatší. To platí univerzálne, ale na Slovensku osobitne – medzi štruktúrou ekonomiky a vzdelanosti u nás je zatiaľ opačný vzťah. Ekonomika je oveľa sofistikovanejšia ako vzdelanostná štruktúra obyvateľstva, takže máme čo dobiehať.
Hospodárske noviny, 13. 10. 2009
Prihlásili ste sa, zaplatili poplatok za prijímacie konanie, splnili podmienky na prijatie, v prípadne externistov zaplatili školné, semestrálne skúšky absolvovali – a tu zrazu, hop – nič z toho nestačí. Program, ktorý ste si vybrali, končí. Z viny školy, ktorá odflákla svoje povinnosti, ktorá nesplnila svoju stranu dohody o štúdiu. Povedali by ste si, chyba sa môže stať. Lenže školy nielenže zlyhali pri zabezpečení programu, nie! – ony o tom študentom ani nepovedali. Do poslednej chvíle tajili, že bude problém, v jednom prípade dokonca od končiacich externistov povyberali školné…
SME, 13. 10. 2009
Školská reforma ministra Jána Mikolaja z SNS kríva. Základným a stredným školám aj jeden a pol mesiaca od začiatku školského roku chýbajú učebnice. Reformné ročníky základných škôl – druháci, piataci a šiestaci majú do konca októbra dostať tridsať nových druhov učebníc. Prvé dva ročníky gymnázií deväť. Riaditelia priznávajú, že knihy postupne prichádzajú, ale je ich žalostne málo. … Nedostatok kníh nahrádzajú rodičia. Miestne rodičovské združenie kúpilo dve kopírky, na ktorých učiteľky rozmnožujú pre žiakov príklady, poznámky aj zadania na domáce úlohy.
SME, 13. 10. 2009
Rovnako zákaz používania latinských názvov učebných tried má za cieľ vybudovať „slovenské“ prostredie tak, aby čo najviac tvorilo „ducha“ školy. Úlohou centralizácie školského systému je napokon odstrániť akúkoľvek pluralitu a inovácie, ktoré by mohli značne narúšať chod straníckej prevýchovy. Učebnicovú politiku, ktorá oslavuje falošné dejiny, ovládli ľudáci a matičiari, do tvorby a vyhodnocovania formálneho vzdelávania nebudú môcť konkurenčne vstupovať mimovládne organizácie, nezávislí experti či univerzity.
hnonline.sk, 12. 10. 2009
Na Slovensku ide po maturite na vysoké školy a univerzity príliš veľa študentov, tvrdí to minister školstva Ján Mikolaj. Podľa neho treba dbať viac na kvalitu než kvantitu. „Na vysokých školách máme 75 až 80 percent študentov. Sme prví v Európskej únii, čo nie je dobré, lebo máme vysoké školy preplnené,“ povedal pre agentúru SITA Mikolaj. Rezort chce toto číslo znížiť. „Našou snahou je trošičku zredukovať počet zhruba na tých 55 až 60 percent,“ uviedol Mikolaj.
Hospodárske noviny, 12. 10. 2009
Viac ako 50 študijným odborom zastavili akreditáciu. Ohrození sú učitelia, sociológovia aj informatici. … Stovky študentov ostávajú po akreditácii vysokých škôl v neistote, či práve ich fakulta alebo katedra nekončí s výučbou. Vysoké školy prichádzajú s informáciami na poslednú chvíľu – ak vôbec, ministerstvo školstva mlčí, študenti sa často dozvedia správu o stopnutí “svojho“ programu len z médií. Ministerstvo školstva stále nevydalo zoznam škôl, ktoré po komplexnej akreditácii stratili právo vyučovať niektoré programy.
Pravda, 12. 10. 2009
Výhodnosť pôžičky, ako hospodáriť s vlastným platom, či ako investovať, aby peniaze pracovali v prospech ich majiteľa? To všetko by sa mali učiť už deti na základných a stredných školách na Slovensku. Vláda Roberta Fica chce totiž presadiť Národný štandard finančnej gramotnosti v školách. … Na dejepise by sa deti mali učiť, ako peniaze vznikali, na matematike by počítali úroky pri pôžičkách, na občianskej výchove by mali preberať, ako fungujú banky
a nebankové pôžičkárne.
SME, 12. 10. 2009
Nový akademický rok sa začal, ministerstvo školstva však stále nemá presné štatistiky, ktoré študijné programy prišli o akreditáciu. Mnohí študenti, hoci sú už aj zapísaní, nevedia, či nemá problémy s akreditáciou aj ich škola. „Na stránke ministerstva sú priznané, pozastavené a odobraté práva za tie školy, kde bola komplexná akreditácia skončená,“ bránila ministra jeho hovorkyňa Dana Španková. Ministerstvo však má na stránke úplne údaje iba pre deväť škôl. Ostatných devätnásť škôl chýba.
Pravda, 11. 10. 2009
Od septembra majú žiaci na prvom stupni novú vlastivednú učebnicu od Drahoslava Machalu… To, že „V Dobšinej žijú Nemci“, konštatuje názov zvláštnej kapitoly, ale o Maďaroch v takom Komárne ani slychu. Aj drevené kostolíky v Uličskom Krivom a Ruskom Potoku vraj budovali Slováci. Zoznam menšín v kapitole „A kde má človek vlasť“ síce uvádza na Slovensku aj Čechov a Poliakov, ale nezaregistroval tu oveľa početnejších Rómov. No, hlavné je, že sa deti dozvedia, že žijú v „rozprávkovej krajine“, plnej „zázračných“, výnimočne šikovných a múdrych ľudí, „najkrajšej na svete“…
sme.sk, 10. 10. 2009
Podobné problémy, ako má Univerzita Komenského, ktorá musela pre chýbajúcu akreditáciu ukončiť štúdium niektorých odborov, zrejme budú riešiť aj ďalšie univerzity. Akreditačná komisia, ktorá nedávno uzavrela hodnotenie 27 z celkových 33 vysokých škôl, totiž zastavila niekoľko desiatok študijných programov. Prakticky na každej vysokej škole sa po komplexnej akreditácii nájde aspoň jeden problémový študijný program, povedal ČTK predseda komisie Ľubor Fišera.
Pravda, 9. 10. 2009ň
Podľa prieskumu európskeho štatistického úradu Eurostat má Slovensko až 68 percent ľudí od 25 do 64 rokov, ktorí hovoria dvoma a viac jazykmi. S týmto výsledkom sa Slováci zaradili hneď za Slovincov spomedzi 23 hodnotených štátov. Háčik je však v tom, že Slováci si mohli počítať aj češtinu. Čechom však slovenčinu do dotazníkov nepovolili písať. Skončili na desiatej priečke.
sme.sk, 9. 10. 2009
Ministerstvo školstva SR predpokladá, že väčšina chýbajúcich učebníc sa do základných a stredných škôl dostane do konca októbra. Úplne nových učebníc má v tomto školskom roku pribudnúť vyše dvoch miliónov kusov. Oslovení riaditelia škôl dnes pre TASR skonštatovali, že pre ich pretrvávajúci deficit od septembra zatiaľ improvizujú, učia zo starých kníh a sťahujú si texty z internetu.
Pravda, 8. 10. 2009
V školách šetria na učiteľoch, aby ich kolegom zas mohli eurá pridať. Riaditelia škôl sa aj takto pripravujú na nové pravidlá odmeňovania pedagógov, ktoré začnú platiť od novembra. Aby im nechýbali peniaze, učiteľom zoškrtali osobné príplatky, ktoré nemusia povinne vyplácať. Riaditelia sa rozhodli pre škrty, pretože nemajú istotu, či budú mať dosť peňazí na výplaty. Od 1. novembra musia zvýšiť platy niektorým pedagógom na základe nového zákona, s čím sa však v rozpočtoch škôl nepočítalo.
sme.sk, 7. 10. 2009
Od novembra budú menej učiť výchovní poradcovia, učitelia poverení experimentálnym overovaním, pedagógovia na bilingválnych školách a za istých podmienok aj riaditelia stredných škôl. Flexibilnejší úväzok budú mať vychovávatelia. Dnes to odsúhlasila vláda. Ministerstvo školstva odôvodňuje zníženie úväzkov náročnejšou prípravou na vyučovanie.
sme.sk, 6. 10. 2009
Notebooky dnes dostali prví učitelia, ktorí sa zapojili do národného projektu vzdelávania učiteľov základných škôl v oblasti cudzích jazykov. Do konca týždňa by pomôcky malo dostať 776 učiteľov, distribuovať notebooky budú do konca novembra. Celkovo by ich mali rozdať 4 732. Okrem notebooku dostanú učitelia aj softvér na rozvoj jazykového vzdelávania, ktorý budú využívať nielen počas ich vzdelávania, ale bude im uľahčovať aj prácu priamo na vyučovaní.
sme.sk, 5. 10. 2009
Odborári sú nespokojní s navrhovaným rozpočtom ministerstva školstva na rok 2010. Oproti tomuto roku síce stúpne o necelých sedem percent na 3,2 miliardy eur, avšak najmä vďaka zdrojom z Európskej únie. Podľa predsedu školských odborárov Jána Gašperana bude nasledujúci rok pre školy veľmi ťažký. … Financie zo štátneho rozpočtu podľa neho vystačia maximálne na energie škôl a platy učiteľov. Na kúpu učebných pomôcok, výpočtovej techniky, a teda celkovo na rozvoj školstva, už peniaze nezostanú.
Pravda, 2. 10. 2009
Ján Gašperan, predseda školských odborárov
Čo sa urobilo nesprávne?
Chyby sú v nastavení rozdielov medzi platovými triedami. Keď si učiteľ urobí atestáciu, nemá garantovaný dostatočný rast platu. Bez atestácie na základe kreditov by si dokázal zarobiť viac. Treba to nutne opraviť.
Pravda, 30. 9. 2009
Kým peniaze na nové štadióny vláda našla, školy sa musia v kríze uskromniť. Učitelia si zo svojich platov kúpia menej ako tento rok. Riaditelia zrejme budú odkladať výmenu starých okien, ak nezískajú eurofondy. A to napriek tomu, že vláda považuje školstvo za svoju prioritu.
sme.sk, 30. 9. 2009
Rezort školstva pripravuje druhú vlnu projektu Infovek, v ktorej zmodernizuje výpočtovú techniku na základných a stredných školách. Bude to stáť takmer 48 miliónov eur, peniaze vyčlení minister školstva Ján Mikolaj z rozpočtu. Do roku 2015 chce rezort zvýšiť rýchlosť internetu, vylepšiť internetové pripojenie na všetkých školách a dobudovať WiFi na vybraných školách. … V zmysle Stratégie informatizácie regionálneho školstva by malo na jeden počítač na základnej škole pripadať najviac 10 žiakov a na jeden počítať na strednej škole najviac päť žiakov.
Pravda, 28. 9. 2009
Vysoké školy klepnú po prstoch študentom, ktorí sa nenamáhajú s písaním diplomoviek a odovzdajú len skopírované cudzie texty. Ministerstvo školstva dokončuje elektronický systém, ktorý umožní zistiť, či sú pod prácami podpísaní praví autori. Plagiátorov chcú vyhadzovať zo škôl. … Plagiátorom by malo odzvoniť už na najbližších štátniciach, ktoré budú v apríli. Rezort školstva tvrdí, že dovtedy stihne všetko pripraviť. „Od októbra či novembra by mala fungovať webová stránka Centrálneho registra záverečných prác,“ uviedla hovorkyňa ministerstva Dana Španková.
SME, 25. 9. 2009
Základné školy stále nemajú v reformných ročníkoch nové učebnice. Minister školstva Ján Mikolaj na konci augusta ubezpečoval, že meškať budú len dva týždne. Dnes je isté, že to budú dva aj tri mesiace. Na konci septembra v školách chýba väčšina učebníc profilových predmetov, ako je slovenčina, matematika, dejepis, zemepis, chémia pre ročníky, ktoré začali so školskou reformou.
sme.sk, 25. 9. 2009
Nízke platy, chýbajúce pomôcky či priveľa vyučovacích hodín. Aj to sú dôvody, pre ktoré na školách chýbajú kvalifikovaní učitelia cudzích jazykov. Prebiehajúce školenia pre pedagógov základných škôl či jazykové rýchlokurzy vraj problém nevyriešia, utrpí údajne kvalita. Vyplynulo to z ankety medzi učiteľmi cudzích jazykov, ktorí dnes získali titul Európsky učiteľ jazykov roka 2009.
sme.sk, 24. 9. 2009
Učitelia základných a stredných škôl si budú môcť finančne prilepšiť nielen štúdiom, ale aj vynálezmi, odbornými článkami či prípravou ministerstvom školstva schválených a odporúčaných pomôcok. Vyplynulo to z vyhlášky, ktorú úrad predložil do pripomienkového konania. … Opozícia už skôr kritizovala, že učitelia v snahe zarobiť si uprednostnia školenia pred výučbou žiakov.
Hospodárske noviny, 23. 9. 2009
Rudolf Sivák, rektor Ekonomickej univerzity v Bratislave
Vďaka systému financovania škôl podľa počtu študentov a tvrdú súťaž o študenta sa v ostatných rokoch znižuje latka nárokov na študentov, čo vedie aj k znižovaniu kvality absolventov. Treba to brať ako nevratný fakt? Treba zmeniť pohľad na cenu vysokoškolského titulu?
Kvalita absolventa nie je daná diplomom. Diplom nezaručuje úspech v praxi ani kvalitu. V každom prípade EU pristupuje k výberu študentov objektívne – študenti prechádzajú prijímacími skúškami z matematiky, ekonómie a cudzieho jazyka. Vlani a predvlani sme vzali časť študentov bez prijímačiek. Tento postup nebol úplne spravodlivý. Budúci rok pôjdu všetci cez prijímacie skúšky.
Pravda, 23. 9. 2009
Aj sto eur ročne posielajú rodičia žiakov školám, aby mali na počítače alebo zaplatenie cesty na súťaž. Príspevok pre Združenie rodičov školy väčšinou zaplatia, aj keď nemusia. Majú strach, aby deťom nenarobili v škole zbytočné problémy. … Výšku príspevkov v týchto dňoch schvaľujú Rady rodičov, ktoré fungujú v základných a stredných školách. Zvyčajne sa platí ročný poplatok od 5 do 66 eur. … Povinný je iba pre členov Združenia rodičov školy. „Ostatní rodičia sa môžu rozhodnúť, či zaplatia a koľko eur škole dajú,“ uviedol Ľuboš Tužinský zo Štátnej školskej inšpekcie.
sme.sk, 19. 9. 2009
Aj v tomto školskom roku 2009/2010 bude výška stredoškolského štipendia pre sociálne znevýhodnených žiakov závisieť od ich známok. Stredoškolák, ktorého priemerný prospech bol v predchádzajúcom polroku školského vyučovania horší ako 3,5, tak na štipendium nárok nemá.
pravda.sk, 18. 9. 2009
Vysoké školy, ktoré po výzve ministra školstva Jána Mikolaja (SNS) prijali ďalších študentov a doktorandov, trvajú na sľúbenej finančnej náhrade. … Na financiách nástojil aj rektor najstaršej a najväčšej vysokej školy na Slovensku – Univerzity Komenského v Bratislave
František Gahér. „Podmienka bola, že na dodatočne prijatých uchádzačov dostaneme aj prostriedky, a tieto budeme tvrdošijne žiadať,“ zdôraznil. Zároveň pripustil, že ministerstvo môže pristúpiť ku kráteniu dotácií a sľúbené peniaze nemusí vyplatiť.
Pravda, 18. 9. 2009
Učebné materiály, notebooky, videoprojektory. To všetko mali dostať od ministra školstva Jána Mikolaja (SNS) učitelia, ktorí sa rozhodli doučiť cudzie jazyky. Ani po pol roku od začiatku vzdelávania sa k nim nič nedostalo. „Materiály máme prefotené, čiže čierno-biele. Pri učive o farbách sme dostali na domácu úlohu čudné škvrny vyfarbiť, aby sme mohli s textom pracovať,“ vyčítajú ministerstvu v otvorenom liste učitelia. Upozorňovali aj na to, že okrem lektorov a miestností nemajú zabezpečené vôbec nič.
sme.sk, 18. 9. 2009
Štátny tajomník ministerstva školstva Jozef Habánik (ĽS-HZDS) je pobúrený a znepokojený odôvodnením Ministerstva financií SR, ktoré tvrdí, že s financovaním dodatočne prijatých vysokoškolákov a doktorandov sa v rozpočte verejnej správy neráta. „Je to vládny návrh, má to byť jedno z protikrízových opatrení. Takto by sme sa nemali správať v čase krízy,“ reagoval pre TASR Habánik. Ubezpečil však, že právoplatne prijatí uchádzači sa o svoje miesta v školách báť nemusia. Rezort školstva bude pre nich hľadať financie.
sme.sk, 18. 9. 2009
Minister zdôraznil, že reforma neznamená, že sa zrazu bude všetko učiť inak a že všetky učebnice majú byť nové. „V tom nie je ten zlomový skok,“ povedal. Reforma je podľa neho o tom, že vo svojich programoch budú mať učitelia priestor, kde si budú môcť určiť náplň výučby, pri ktorej učebnice používať nemusia.
SME, 18. 9. 2009
Málotriedky musia mnohé obce rušiť, lebo nemajú dosť školákov. Niekde pomôže, keď ich spoja s materskou školou, alebo keď začnú stavať nájomné byty. Inde ani to nie. So školou obec stratí jeden z bonusov, ktoré ocenia mladí, keď sa rozhodujú, či v nej zostať, vrátiť sa do nej po štúdiách, alebo odísť do mesta. Má to vplyv aj na spoločenský život, na ktorom sa školy podieľajú, a na zamestnanosť v obci.
SME, 18. 9. 2009
Príma, sekunda, tercia, kvarta, kvinta, sexta, septima a oktáva sú tak už na osemročných gymnáziách minulosťou. Vo vyhláške minister školám tiež určil, aby používali rímske číslice. Tie v posledných rokoch písali názvy tried arabskými číslicami, napríklad 3. B či 8. A. … Hovorkyňa ministerstva školstva Dana Španková zdôvodnila zmenu arabských číslic na rímske zjednotením označovania tried medzi základnými a strednými školami. „Označenia tried latinskými názvymi nemali nikdy legislatívnu oporu, tak sa pokračuje v jednotnom označovaní rímskymi číslicami.“
SME, 17. 9. 2009
Príbeh oktáv sa môže zdať ako maličkosť, ale obsahuje dôležité ponaučenie: štát sa tu čím ďalej tým viac montuje do vecí, do ktorých mu nič nie je. A vzdelávanie je v rukách ľudí, ktorých misiou je vnucovať spoločnosti svoju predstavu o „slovenskosti“.
sme.sk, 17. 9. 2009
Pre VŠ, ktoré sa rozhodli dodatočne prijať takmer 5000 uchádzačov na štúdium v bakalárskych a magisterských programoch a zhruba 300 doktorandov, žiada ministerstvo školstva zvýšiť limity finančných prostriedkov v kapitole školstva na roky 2009-2012 odhadom o 38,58 milióna eur (1,146 miliardy Sk). Rezort ministra Jána Počiatka (nominant Smeru-SD) však odkázal ministrovi školstva, že požadovaná čiastka nie je v možnostiach schváleného rozpočtu verejnej správy na roky 2009 až 2011, ako ani v rámci návrhu limitov rozpočtu verejnej správy na roky 2010 až 2012.
sme.sk, 17. 9. 2009
Minister školstva Ján Mikolaj sa na jeseň plánuje stretnúť s rektormi slovenských vysokých škôl, s ktorými chce prediskutovať možnú úpravu legislatívy v súvislosti s tým, aby absolventi stredoškolských programov na medzinárodných školách v SR mohli študovať na slovenských vysokých školách.
sme.sk, 17. 9. 2009
Nezákonný výber poplatkov trápi nielen poslucháčov vysokých škôl, ale je problémom aj na základných či stredných školách. Rodičia detí začiatkom školského roka platia aj niekoľko desiatok eur najčastejšie vo forme takzvaných príspevkov do združenia rodičov, hoci ich úhrada nie je povinná. Dôvodom sú podľa školského inšpektora Ľuboša Tužinského obavy z možných následkov pre dieťa. Oslovené školy vynútený výber peňazí od rodičov popreli, všetko je vraj na rozhodnutí rodičovskej rady.
SME, 17. 9. 2009
Veď kto sa má predsa v tých čudných cudzojazyčných (čítaj neslovenských) názvoch vyznať? Veď máme krásne slovenské číslovky a písmenká, ktoré treba podporovať! A čo na tom, že tí, ktorých sa to týka, túto zmenu väčšinou nevítajú a nepodporujú, a preto budú používať staré pomenovania? A čo na tom, že to spôsobí chaos, hlavne na školách či v budovách, kde je spojená základná škola so strednou a gymnáziom, a tým rovnaké názvy rôznych a rôzne názvy rovnakých tried?
Pravda, 16. 9. 2009
Aj s diplomom v ruke môžu skončiť na úradoch práce mladí ľudia, ktorých prijali na vysokú školu vďaka premiérovi Robertovi Ficovi a ministrovi školstva Jánovi Mikolajovi. Do lavíc posadili päťtisíc ľudí, najmä čerstvých absolventov stredných škôl, ktorí v časoch krízy nemajú robotu. Niektorým hrozí, že ju nezoženú ani po doštudovaní. … Rektor Žilinskej univerzity Ján Bujňák kritizuje Mikolaja, že rektorom neurčil, aby študentov brali iba na odbory, ktoré sú pre firmy lukratívne.
Pravda, 16. 9. 2009
Trieda bez lavíc, žiaci chodia na vyučovanie bez zošitov, učiteľky oslovujú krstnými menami a tykajú im. Takáto experimentálna trieda funguje od začiatku školského roka na Strednej odbornej škole v Pruskom neďaleko Ilavy. Určená je pre žiakov, ktorí sú zdravotne znevýhodnení, ale chcú sa vzdelávať. Niektorí sa dokonca chystajú na vysokú školu.
noveskolstvo.sk, 16. 9. 2009
Spoločnosť EXAM testing začala vydávať občasník Dobrá škola. Je určený najmä učiteľom základných a stredných škôl, EXAM testing ním chce osloviť všetkých, ktorí cítia, že s naším vzdelávacím systémom nie je všetko v poriadku. … Prvé číslo Dobrej školy nájdete vo formáte PDF tu: http://noveskolstvo.sk/upload/pdf/Dobraskola_01.pdf.
Trend, 16. 9. 2009
Podobne uvažuje J. Tooley. Pripúšťa, že existuje určité penzum vedomostí, ktoré má každé dieťa ovládať. No podľa neho to neznamená, že ho musí definovať štát: „Zoberme si stravu. Všetky supermarkety majú na pultoch približne ten istý tovar, pretože u ľudí s „bežným“ stravovaním je po takom tovare dopyt. Podobne by to malo fungovať pri tvorbe školských osnov.“ V ideálnom prípade by ministerstvo školstva zabezpečovalo najmä testovanie žiakov, ktoré by sa zameralo na všeobecnú gramotnosť a kľúčové zručnosti. Vzdelávací obsah a metodiku by mali vyberať školy a rodičia.
sme.sk, 15. 9. 2009
Pre verejné vysoké školy (VŠ), ktoré sa rozhodli dodatočne prijať takmer 5000 uchádzačov na štúdium v bakalárskych a magisterských programoch a zhruba 300 študentov doktorandského štúdia v dennej forme, plánuje ministerstvo školstva do konca roka 2009 vyčleniť 4,79 milióna eur (144,33 milióna Sk). … Sumu ešte musí schváliť vláda SR.
sme.sk, 15. 9. 2009
„Po rokoch úbytku zamestnancov nastal v regionálnom školstve celkovo mierny nárast, situácia sa s výnimkou stredných škôl začína stabilizovať,“ povedal predseda školských odborárov Ján Gašperan. … K tohtoročnému obratu podľa neho prispel nielen demografický vývoj, ale aj reforma vzdelávania a s ňou spojené znižovanie počtu žiakov v triedach. Najväčší nárast zamestnancov evidovali podľa odborárskych štatistík škôlky, miernejšie zvýšenie pracovníkov o necelé tri stovky zaznamenali aj základné školy. Naopak, na gymnáziách a stredných odborných školách sa počet učiteľov a nepedagogických zamestnancov znížil za sledované obdobie o tri percentá… „Dôvodom je pretrvávajúci úbytok žiakov, pričom reforma sa ešte neprejavila,“ dodal Gašperan.
Pravda, 14. 9. 2009
Cudzie jazyky na základných školách vyučujú pedagógovia, ktorí sú sami ešte žiakmi. Cudzí jazyk sa ešte len učia, navštevujú kurzy angličtiny či nemčiny. Riaditelia im však udelili výnimku. Takto riešia chýbajúcich jazykárov. Podľa školskej reformy, ktorá odštartovala vlani, totiž základné školy musia zaviesť výučbu cudzieho jazyka už od tretej triedy. Druhý jazyk má pribudnúť žiakom v šiestej triede. Školám tak chýba 1 400 jazykárov.
sme.sk, 13. 9. 2009
Minister školstva Ján Mikolaj (SNS) sa domnieva, že nie je potrebné znižovať počty slovenských študentov, ktorí odchádzajú študovať na zahraničné vysoké školy (VŠ), naopak, je podľa neho je dôležité pritiahnuť na slovenské VŠ viac cudzincov. … Vlani študovalo na slovenských vysokých verejných a súkromných školách spolu 6237 zahraničných poslucháčov. Jedenásť VŠ však nemalo ani jedno percento cudzincov z celkového počtu študentov školy, konštatuje správa o stave vysokého školstva za rok 2008.
sme.sk, 12. 9. 2009
Viac než tisíc škôl na Slovensku sa už zapojilo do európskeho projektu eTwinning, ktorý sa zameriava na podporu spolupráce škôl prostredníctvom internetu. V rámci Európy zaregistroval program počas piatich rokov vyše 50 000 škôl. Od štvrtka spustili akreditovaný elearningový kurz o eTwinningu pre učiteľov, ktorí sa chcú ďalej vzdelávať o projektoch programu a nástrojoch informačných a komunikačných technológií. To všetko budú môcť učitelia robiť alternatívne z tepla svojho domova, na diaľku vo virtuálnej triede s českými učiteľmi a vedení skúsenými tútormi.
sme.sk, 10. 9. 2009
Učitelia zatiaľ nebudú poberať finančný príspevok, ktorý im mal zlepšiť pracovné podmienky a uľahčiť proces celoživotného vzdelávania. Poslanci Národnej rady SR dnes totiž odmietli posunúť do druhého čítania návrh novely zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch, ktorý pripravil poslanec za SDKÚ-DS Tomáš Galbavý. Ten totiž tvrdil, že pedagógovia v súčasnosti nemajú dostatočné podmienky na celoživotné vzdelávanie, s ktorým počíta súčasný zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch.
SME, 10. 9. 2009
V rámci troch základných predmetov sa na úvodných hodinách forsíruje vlastenectvo, ale takou manipulatívnou a veku neprimeranou formou, že som sa už nezdržala a pred dieťaťom prirovnala jeho učebnice k mojim z čias hlbokého socializmu. Na prvej strane Vlastivedy je úryvok z piesne Aká si mi krásna, ty rodná zem moja (stará zvuková kulisa izby revolučných tradícií a výročných socialistických akadémií).
blog.etrend.sk, 10. 9. 2009
Zatiaľ som sa totiž nestretol so žiadnou verejnou kritikou práce ministra. Ponosy učiteľov a rektorov skôr pripomínajú krčmové reči, ktoré nikdy nič nevyriešili. Pritom, na rozdiel od sudcov, sa žiaden učiteľ nemusí báť, že by kvôli verejnej kritike J. Mikolaja prišiel o miesto. Väčšina škôl spadá pod orgány verejnej správy a hnev nadriadeného by učiteľ-kritik mohol očakávať jedine od riaditeľa školy. Preto si myslím, že keď sa hovorí o (ne)kvalite slovenského školstva, zrak sa nemá upierať len na osobu ministra. Zodpovednosť za daný stav nesú aj učitelia, riaditelia a rektori škôl. Bez ich tlaku na prijímanie rozumných opatrení a odmietnutí tých hlúpych, môžeme na Slovensku o kvalitnom vzdelávaní len snívať.
sme.sk, 9. 9. 2009
Generálna prokuratúra SR viac nebude riešiť zákonnosť kritérií komplexnej akreditácie vysokých škôl. Podľa slov generálneho prokurátora SR Dobroslava Trnku sa jej možnosti vyčerpali po zamietnutí protestu vládou. „Ja som sa naučil aj prehrávať,“ povedal po dnešnom zasadnutí ministrov Trnka. Svoje vyjadrenia o kritériách zmiernil, odvolával sa na ročnú lehotu, počas ktorej budú môcť školy odstrániť nedostatky.
sme.sk, 9. 9. 2009
Poslanci posunuli do druhého čítania štvrtú verziu vládnej novely vysokoškolského zákona od ministra Jána Mikolaja. Zo 129 prítomných ju podporilo 79 poslancov. Návrh podporil aj Miklós Duray z SMK. Exminister školstva Martin Fronc (KDH) neuspel s návrhom, aby Mikolaj normu dopracoval.
sme.sk, 8. 9. 2009
Ak Národná rada SR novelu odobrí, o zaradení vysokých škôl medzi univerzity, vysoké školy bez začlenenia alebo odborné vysoké školy bude po novom rozhodovať vláda. Doposiaľ je delenie škôl v rukách parlamentu. Minister argumentuje, že súkromné vysoké školy kategorizuje vláda, preto by mala aj verejné. Hodnotenia na začlenenie vysokých škôl totiž vypracúva Akreditačná komisia, ktorá je poradným orgánom vlády. Novela má odstrániť diskrimináciu medzi súkromnými a verejnými školami, tvrdí Mikolaj.
sme.sk, 8. 9. 2009
Na vysokoškolské vzdelávanie dodatočne prijatých 5 000 stredoškolákov a 300 uchádzačov o doktorandské štúdium na verejných vysokých školách bude musieť vláda vyčleniť milióny eur. Len na posledné štyri mesiace tohto roka žiada ministerstvo zvýšiť rozpočet rezortu školstva o takmer 4,8 milióna eur pre dodatočne prijatých prvákov a o vyše 600-tisíc eur pre doktorandov. Do roku 2012 chce pre nich v rozpočte zabezpečiť dokopy viac ako 42,7 milióna eur.
ziar.sme.sk, 8. 9. 2009
„V druhom ročníku napríklad okrem vlastivedy nemáme žiadnu novú učebnicu. Čítanku a učebnice slovenského jazyka, prírodovedy, hudobnej výchovy, či matematiky nám vôbec nedodali. V piatom ročníku máme iba náboženstvo a biológiu, ostatné knihy chýbajú,“ vymenúva riaditeľka Základnej školy na Ulici M. R. Štefánika v Žiari nad Hronom Monika Dobrotová. Učitelia sa tak podľa nej budú musieť opäť spoľahnúť na vlastnú vynaliezavosť a schopnosť improvizácie. „Tam, kde je to možné, používame staré učebnice, pomáhame si aj internetom. Najhoršie sú na tom matematikári, učivo v starých učebniciach vôbec nekorešponduje s novými tematickými plánmi, a tak sa musia spoliehať iba na seba,“ charakterizovala situáciu v škole jej riaditeľka.
Pravda, 7. 9. 2009
Richard Savčinský, riaditeľ Základnej školy na Mudroňovej ulici v Bratislave
Od novembra začne platiť zákon, podľa ktorého učitelia zarobia viac, ak budú chodiť na školenia, kurzy či písať učebnice. Dočkajú sa vyšších miezd?
Ak by sme videli výrazný nárast finančného balíka, ktorý sa bude prerozdeľovať, tak dobre. Stále sa však budeme baviť o tom istom balíku, ktorý je doteraz. Ak sa niekde pridá, určite sa niekde zoberie. Neočakávam preto výraznú zmenu. Čo sa týka praktickej realizácie školení, určite nastanú problémy. Minimálne my riaditelia pocítime, že budú rozbroje v rámci kolektívu. Nie je možné, aby sa všetci išli naraz vzdelávať. Musíme vytvoriť plán kariérového rastu, kde budeme musieť niekomu povedať – ty tento rok ideš a ty nejdeš.
sme.sk, 7. 9. 2009
Koaličná ĽS-HZDS nepodporí ani štvrtú verziu novely vysokoškolského zákona z dielne ministra Jána Mikolaja. Novelu už schválila vláda, rezort školstva ju predloží do parlamentu na prvé čítanie. Podpredseda ĽS-HZDS Jozef Habánik agentúre SITA povedal, že strana pracuje na expertných skupinách a tímoch, ktoré by sa zaoberali tvorbou nového vysokoškolského zákona a jeho filozofie. „Ten by mal byť súčasťou nášho volebného programu na roky 2010 až 2014.“
sme.sk, 7. 9. 2009
Minister školstva Ján Mikolaj (SNS) je presvedčený, že vo veci nezákonného vyberania darov na vysokých školách sa už urobil „absolútny poriadok“. „Podarilo sa nám to na 100 percent vyriešiť – od septembra nie je ani jeden dar na Slovensku,“ povedal dnes počas rokovania v parlamentnom školskom výbore Mikolaj. Na tento problém upozornil opozičný poslanec z KDH Martin Fronc, ktorý tvrdí, že mnohé školy podľa neho nezverejnili výšku poplatkov za štúdium pre študentov načas.
sme.sk, 7. 9. 2009
Predseda Akreditačnej komisie Ľubor Fišera tvrdí, že nedostatok profesorov na slovenských vysokých školách je dôkazom prebytku študijných programov. „Pán prezident Gašparovič za svoje obdobie vymenoval 510 profesorov, čo si myslím, že nie je až taký malý počet. Skôr to svedčí o veľkom počte študijných programov,“ uviedol pre agentúru SITA Fišera. Väčšina z 27 vysokých škôl v komplexnej akreditácii nedokázala splniť kritérium mať do 20 študentov na jedného profesora, docenta a pedagóga s titulom PhD.
Pravda, 6. 9. 2009
Vladimír Šucha, riaditeľ direktoriátu Európskej komisie
Je taký veľký záujem o české univerzity potvrdením nižšej úrovne slovenského vysokého školstva?
Dá sa brať ako jeden z indikátorov toho, že naše univerzity sú menej atraktívne ako české. A čímkoľvek už to je zapríčinené, mali by sme sa tým veľmi vážne zaoberať. Musíme sa usilovať o to, aby sme tvorivé špičky a talenty aj citovo pripútali k Slovensku. Nech si absolvujú postdoktorandské štúdium v Česku, vo Veľkej Británii či v Spojených štátoch, ale nech si zároveň zachovajú emočný vzťah k vlasti a domovu. Zvyknem hovoriť, že v opačnom prípade utrpí znalostný ekosystém Slovenska, jeho tvorivý potenciál.
sme.sk, 6. 9. 2009
Školy, ktoré sa snažia učiť voľnejšie a zaujímavejšie, než je zvykom v bežných triedach, pomaly pribúdajú alebo plánujú rozšírenie. Naďalej ich však na Slovensku ostáva len niekoľko. Výraznejšiemu rozrastaniu bráni napríklad nedostatok vhodných učiteľov, vyplynulo z ankety ČTK.
Pravda, 5. 9. 2009
Maturanti si môžu vybaviť jednoduchšiu skúšku dospelosti. Ministerstvo školstva od septembra povolilo riaditeľom stredných škôl odpúšťať maturitu zo všetkých šiestich cudzích jazykov, ktoré sa v školách vyučujú. Jedinou podmienkou je, že majú medzinárodný certifikát.
sme.sk, 3. 9. 2009
Poslucháči niektorých vysokých škôl môžu mať v budúcnosti problém s dokončením zvoleného štúdia. Univerzitám totiž chýbajú profesori, ktorí môžu garantovať magisterské, inžinierske či doktorandské štúdium… Akreditačná komisia, ktorá nedávno uzavrela hodnotenie 27 vysokých škôl, už stopla niekoľko desiatok študijných programov. … K najčastejším dôvodom patril podľa predsedu Akreditačnej komisie Ľubora Fišeru vysoký vek garantov s profesorským titulom či chýbajúci výskum v danej oblasti. „Časté boli tiež prípady, keď štúdium garantoval docent namiesto profesora,“ doplnil.
Pravda, 2. 9. 2009
Vlani dostali školy ako prázdninový „darček“ tvorbu školských programov a plané sľuby o učebniciach. Tohto roku zákon, v ktorom hlavným kritériom na hodnotenie ich práce a platový postup nie je drina odvedená v škole. A ešte neistotu, či bude dosť peňazí na sľúbené zvýšenie platov a tiež ďalšie falošné sľuby o učebniciach.
sme.sk, 2. 9. 2009
Podobne ako vlani však školám chýbajú niektoré učebnice. Podľa ministra školstva Jána Mikolaja sa dostanú do tried asi s dvojmesačným meškaním. Učitelia sa pritom v minulosti sťažovali, že chýbajúce knihy im komplikujú výučbu. Reforma totiž rozdelila učivo na povinné a nepovinné, aby pedagógovia mohli študentom poskytnúť informácie, ktoré oni sami považujú za dôležité. Bez znalosti povinného učiva, ktoré má byť obsiahnuté práve v učebniciach, sa im ťažko zostavovali hodiny s voliteľným obsahom.
blog.sme.sk, 2. 9. 2009
Tento školský rok sa od predchádzajúceho líši iba tým, že už vieme…, že učebnice, ktoré pre predchádzajúci rok ešte stále neboli dodané, by snáď už toho roku konečne mali byť, že chýba ešte asi 10% učebníc a že niektoré sa budú musieť prepracovať … A vraj sa zatiaľ môžu používať aj tie staré učebnice… Načo je potom celý humbuk okolo reformy? Ako má učiteľ učiť nové postarom? Ako má robiť plány, keď nemá k dispozícii študijný materiál? A načo je v konečnom dôsledku celá takáto reforma? Zrejme jej pravým poslaním je znížiť nezamestnanosť tým, že sa dá práca autorom, recenzentom, vydavateľom, tlačiarom a distribútorom učebníc.
Pravda, 2. 9. 2009
Skopírované články z časopisov dostanú žiaci namiesto nových učebníc. Školy takto vyriešili situáciu, keď ministerstvo školstva načas nedodalo 2,3 milióna potrebných kníh. … „Sme sklamaní, lebo učitelia majú učiť podľa nových učebných plánov, ale učebnice majú staré. Ak nájdeme nejaké vhodné texty, kopírujeme ich,“ priznala učiteľka Monika Mihalková zo Základnej školy na Gorkého ulici v Trebišove. Pre druhákov dostala len vlastivedu, pre piatakov iba biológiu a pre šiestakov ani jednu učebnicu.
Pravda, 2. 9. 2009
V školách sú učitelia, ktorí nezvládajú prácu so žiakmi. Kričia, sú podráždení alebo deti neprávom trestajú. Minister školstva Ján Mikolaj (SNS) tvrdí, že takýchto prípadov nie je veľa. Novým má zabrániť opatrenie, podľa ktorého začínajúcich učiteľov musí vyšetriť psychológ. Odborníkom sa nepáči, že psychotestom sa vyhnú starší učitelia.
sme.sk, 2. 9. 2009
Vláde SR bude od dnešného dňa vo sfére odborného vzdelávania a prípravy pomáhať nový poradný orgán. Členovia exekutívy totiž na dnešnom zasadnutí schválili štatút Rady vlády pre odborné vzdelávania a prípravu s tým, že na jej čele bude stáť minister školstva Ján Mikolaj (SNS). So vznikom tohto orgánu počítal zákon o odbornom vzdelávaní a príprave schválený v apríli 2009. Rada vlády bude najmä posudzovať strategické a koncepčné dokumenty v oblasti odborného vzdelávania a prípravy v nadväznosti na hospodárske a sociálne potreby SR, plán potrieb trhu práce v oblasti odborného vzdelávania a prípravy, či vypracúvať plán propagácie odborného vzdelávania a prípravy.
SME, 2. 9. 2009
Ministrovi školstva Jánovi Mikolajovi z SNS hrozí, že na septembrovej parlamentnej schôdzi už štvrtýkrát pohorí so svojou novelou o vysokých školách. Prepracovaný zákon pred dvomi týždňami schválila vláda. HZDS chce novelu napriek tomu opäť potopiť, vyhlásil predseda hnutia Vladimír Mečiar. Šéfovi HZDS prekáža Mikolajov zámer, aby o zaradení verejných škôl medzi univerzity, vysoké školy bez začlenenia alebo odborné vysoké školy rozhodovala vláda a nie parlament. „Musí to byť vždy predmet širokej dohody,“ hovorí Mečiar, podľa ktorého chce minister túto právomoc pre seba.
blog.sme.sk, 1. 9. 2009
Ale je zvýšený počet hodín etickej výchovy vo vyučovaní tým správnym spôsobom ako zvýšiť úroveň etiky v živote spoločnosti? Ja si myslím, že nie. Žiaci základných a stredných škôl majú už dnes beztak dosť nabitý počet vyučovacích hodín a jeho ďalšie zvyšovanie by bolo problematické alebo by muselo ísť na úkor iných predmetov. Navyše sa obávam, že na hodinách etickej výchovy sa vo väčšine prípadov žiaci učia skôr o etike ako etike samej. Skôr si myslím, že kúsok etickej výchovy by mal byť v každom predmete.
Pravda, 31. 8. 2009
Maďarská menšina sa nesmie učiť o Felvidéku. Rozhodol o tom minister školstva Ján Mikolaj (SNS). Žiaci z národnostných škôl tak dostanú dejepisy, v ktorých sa dočítajú, že za čias Rakúsko-Uhorska neexistoval Felvidék čiže Horná zem, ale Slovensko. Odborníčka na rakúsko-uhorské dejiny neveriacky krúti hlavou.
sme.sk, 31. 8. 2009
Minister školstva Ján Mikolaj už avizoval, že rezort nestihne distribuovať do škôl všetky učebnice pre reformné ročníky do začiatku školského roka. Pred letnými prázdninami hovoril o maximálne dvojtýždňovom meškaní, minulý týždeň poprosil školy, aby boli trpezlivé prvý mesiac vyučovania. Na dnešnej tlačovej konferencii pripustil dvojmesačné meškanie učebníc pre druhé reformné ročníky, čiže pre druhákov a šiestakov základných škôl a druhákov stredných škôl. … Kým školy nedostanú nové učebnice, mali by sa podľa ministra učiť zo starých, prípadne z materiálov dostupných na internete.
SME, 31. 8. 2009
Riaditelia svojimi skúsenosťami spochybňujú ministrove tvrdenia, ktorý ešte minulý týždeň pre denník SME povedal, že 90 percent učebníc už je v školách. Pred prázdninami hovoril o tom, že niektoré knihy môžu meškať zhruba dva týždne. Jeho hovorkyňa Dana Španková priznáva, že meškanie bude dlhšie. Pôjde najmä o učebnice pre druhákov, šiestakov základných škôl a druhé ročníky stredných škôl, teda nové reformné triedy. Chýbať bude dejepis, ale aj učebnice v maďarskom preklade.
sme.sk, 30. 8. 2009
Na podporu centier excelentnosti pôjde z eurofondov viac ako 81 miliónov eur. Agentúra Ministerstva školstva SR pre štrukturálne fondy EÚ vyhlásila tretie kolo výziev v rámci operačného programu Výskum a vývoj. Najlepšie vedecké tímy môžu v rámci dvoch opatrení žiadať peniaze na podporu sietí excelentných pracovísk výskumu a vývoja ako pilierov rozvoja regiónov. Výzva je určená pre verejné vysoké školy, štátne vysoké školy, Slovenskú akadémiu vied a jej ústavy a tiež pre mimovládne organizácie výskumu a vývoja, na ktoré sa nevzťahujú pravidlá štátnej pomoci.
Pravda, 28. 8. 2009
Minister školstva Ján Mikolaj (SNS) nenapísal Dunaj po maďarsky, čím pobúril najväčšiu menšinu. Spor vyvolal zoznam slovenských zemepisných názvov, ktoré mal Mikolaj do maďarčiny preložiť. Vydavateľom učebníc však rozposlal dokument, v ktorom vynechal preklad riek či nížin na juhu Slovenska. … Pri riekach Dunaj, Ipeľ, Bodrog, Tisa, Podunajská nížina či Západné Karpaty zostala kolónka s maďarským názvom prázdna.
blog.sme.sk, 28. 8. 2009
Zákon vraj počíta aj s nárastom učiteľských platov. Podľa odborárov tento nárast sa dotkne asi 5-tisíc učiteľov z celkového počtu 80-tisíc učiteľov. Tí usilovnejší zákon preštudovali a určite si porovnali svoj súčasný tarifný plat s novým. Výsledok ? Prekvapenie! Môj plat sa vôbec nezvýši, alebo len minimálne ! To si povie väčšina učiteľov.
SME, 28. 8. 2009
Ján Mikolaj
Zatiaľ sa ani jeden školský rok nezaobišiel bez chaosu. Vlaňajší bol poznačený nástupom školskej reformy, ktorej učitelia museli venovať aj časť prázdnin, školské vzdelávacie programy museli doťahovať na poslednú chvíľu.
„Chaos v minulom školskom roku nebol. O chaose hovoria iba médiá. Žiadny učiteľ ani pedagóg nepovedal, že je chaos. O tom, že sa budú tvoriť školské vzdelávacie programy vedeli učitelia od polovičky februára. Vzory programov sme uverejnili v máji. My sme jasne povedali, že v tridsiatich percentách budú mať školy absolútnu voľnosť, a nebudeme kontrolovať čo učia a ako učia. Áno, Národná rada zákon schválila pred prázdninami, ale povedať, že na prípravu mali iba prázdniny, je účelové. Niektoré školy mali školské programy hotové už na začiatku prázdnin.“
hnonline.sk, 27. 8. 2009
Novelu školského zákona, ktorá zaviedla dvojjazyčné učebnice, plánuje SNS a ĽS-HZDS v septembri napadnúť na Ústavnom súde SR. „Podanie je hotové, čaká sa na formálnu stránku. Konzultujeme to samozrejme s ĽS-HZDS. Bolo vyjadrenie, že bude v septembri,“ uviedol dnes na tlačovej konferencii v Bratislave minister školstva SR Ján Mikolaj.
Hospodárske noviny, 27. 8. 2009
Dlhodobý výskum Štátneho pedagogického ústavu podporil myšlienku naliehavého riešenia situácie vo vyučovaní cudzích jazykov v slovenských školách. V spolupráci s pätnástimi slovenskými vysokými školami sa od 16. marca tohto roku začala vzdelávať prvá skupina 3 418 učiteľov, ktorých jazykové zručnosti sú zatiaľ na úrovni začiatočník. Táto skupina učiteľov sa bude vzdelávať štyri roky a po absolvovaní by mali všetci dosiahnuť jazykovú úroveň B2 podľa Spoločného európskeho referenčného rámca pre jazyky.
Hospodárske noviny, 27. 8. 2009
Študenti v boji o vrátenie školného na súdoch ťahajú za kratší koniec. Svedčí o tom aj posledný prípad, keď univerzita nemusí vrátiť študentovi školné 15-tisíc korún. Rozhodol o tom Okresný súd Bratislava I v spore medzi Univerzitou Komenského a spoločnosťou Brent Consulting, ktorá od univerzity vymáhala pohľadávku za nespokojného študenta. „Súd návrh zamietol s tým, že o náhrade trov rozhodne po právoplatnosti rozsudku,“ informovala HN Jarmila Vrbatovičová zo sekretariátu predsedníčky súdu.
Hospodárske noviny, 27. 8. 2009
S výučbou cudzích jazykov sa na európskych školách začína skôr ako kedysi a učia sa ich viacerí žiaci. Vo väčšine krajín Európskej únie sa viac ako polovica detí učí už na prvom stupni minimálne jeden cudzí jazyk. Ukázalo sa to v najnovšom prieskume informačnej siete o vzdelávaní v Európe Eurydice, ktorý skúmal výučbu cudzích jazykov v 31 krajinách.
Hospodárske noviny, 27. 8. 2009
V septembri sa u nás objavia perá, ktoré síce nevedia písať, ale vedia čítať, Crocopen. Je to vlastne zábavný systém výučby cudzích jazykov. Táto revolučná novinka umožní interaktívnu formu učenia, pri ktorej dieťa nie je len pasívnym prijímateľom informácií, ale samo sa zábavnou formou zúčastňuje na ich získavaní. … Croco pero je elektronické zariadenie, ktoré keď sa dotkne textu alebo obrázka v špeciálnej učebnici, dokáže prečítať nahlas slovíčka aj celé texty. Dieťa si môže samo „prečítať“ rozprávku, zahrať sa hru či pustiť si pesničku. A to všetko v slovenčine aj v angličtine.
sme.sk, 27. 8. 2009
Minister školstva Jána Mikolaj (SNS) dnes obhajoval súpis maďarských geografických pomenovaní, ktorý je záväzný pre vydavateľov učebníc. … „Nie sú tam názvy, ktoré sú pre Slovákov neprirodzené, alebo dokonca hanlivé, alebo urážlivé, ako felvidék poprípade tóth,“ povedal Mikolaj. Do súpisu sa taktiež podľa neho nedostali pomenovania z obdobia 1867 až 1918, keď sa v bývalom Uhorsku snažili Maďari svoj jazyk presadiť aj v prostredí, kde žili iné národnosti.
SME, 26. 8. 2009
Inými slovami, elitné inštitúcie sú na Slovensku najviac štyri a pri prísnom pohľade nijaká. Čo na to Mikolaj? Na základe viac ako rok trvajúceho procesu, ktorý stál vysoké školy viac ako milión strán papiera a desiatky miliónov korún, nám oznámil, že Slovensko bude mať s najväčšou pravdepodobnosťou dvanásť univerzít. … Elitou tak má byť väčšina škôl a medzi nimi aj zjavný podpriemer. Takúto falošnú elitu nepotrebujeme.
Hospodárske noviny, 24. 8. 2009
Medzi vysoké školy s titulom – nezaradená – bude tento rok patriť aj Slovenská zdravotnícka univerzita. Dôvodom je nedostatok absolventov – doktorandov. Škola sa nedostala medzi titulované univerzity, bude mať však šancu svoju reputáciu obhájiť o rok. „Sme nová univerzita, ktorá akreditovala doktorandské štúdium až v roku 2003,“ vysvetľuje prorektor pre rozvoj univerzity Roman Kováč dôvody, pre ktoré sa táto škola nedostala do klubu elitných. Podľa neho ide o „stupídne kritériá“, ktoré nerátali s novými univerzitami.
pravda.sk, 24. 8. 2009
Minister školstva Ján Mikolaj plánuje priznať status univerzity ďalším piatim vysokým školám. V univerzitnom postavení by tak mali zostať aj Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Žilinská univerzita v Žiline, Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, Ekonomická univerzita v Bratislave a Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre. Ide o univerzity, ktoré nesplnili kritérium mať do 20 študentov na jedného profesora, docenta, vedeckého pracovníka alebo učiteľa s hodnosťou PhD.
Pravda, 24. 8. 2009
Žiaci, ktorí o pár dní nastúpia do školy, sa nebudú mať z čoho učiť. Ministerstvo školstva totiž nedodalo načas nové učebnice. Meškať môžu až do Vianoc.
sme.sk, 24. 8. 2009
Opozičná SMK dnes vytkla ministerstvu školstva, že zoznam pomenovaní v maďarskom jazyku, ktorý bude podkladom pre písanie učebníc, má nedostatky a je neúplný. … „V zozname maďarské pomenovanie nemajú rieky ako Bodrog, Bodva, Dunaj, Hornád, Ipeľ, Slaná, Tisa. Bežne sa používajú ich maďarské pomenovania,“ povedal bývalý minister školstva Szigeti.
SME, 24. 8. 2009
Ministerstvo školstva s akreditačnou komisiou včera oficiálne zverejnilo prvé závery akreditácie. Najprísnejšie – univerzitné kritériá, ktoré znamenajú aj viac peňazí a viac podpory pre výskum, splnilo iba šesť univerzít. Čoskoro by malo pribudnúť ďalších päť, ktoré nesplnili iba jedno zo šiestich kritérií: počet študentov pripadajúci na učiteľa. Zmení sa to zakrátko po zápise. „Pri zápisoch študentov do prvého ročníka už tento ukazovateľ splníme a nepripúšťam inú možnosť ako tú, že ekonomická univerzita ostane univerzitou,“ potvrdil rektor bratislavskej ekonomickej univerzity Rudolf Sivák.
SME, 24. 8. 2009
V proteste prokuratúry sa ako jeden dôvod nezákonnosti uvádza retroaktivita, teda že vysoké školy mali o pravidlách akreditácie vedieť už pred šiestimi rokmi. Nuž, keby toto malo platiť, tak budú naše školy „zabetónované“ naveky. Veď funkčné obdobie vlády a parlamentu je štyri roky. Nová vláda a nový minister školstva sa nemusí (a u nás je skoro istota, že sa nebude) riadiť pravidlami, ktoré vzišli z predchádzajúcej vládnej garnitúry.
sme.sk, 23. 8. 2009
Znova možno žiadať o príspevok na projekty učiteľov zo základných škôl, tento rok sa po prvý raz môžu zapojiť aj stredné školy. Cieľom grantového programu Školy pre budúcnosť je zmena spôsobu vyučovania na základných a stredných školách, nie však zmena obsahu učiva, len zmena atmosféry v triede a spôsobu podávania informácií. Program podporí aktívnych a iniciatívnych učiteľov základných a stredných škôl vytvorením podmienok a možností učiť tvorivo, invenčne, netradične, ako aj možnosť pristupovať k žiakom ako k svojim partnerom, ktorí sa aktívne spolupodieľajú na vyučovaní – a nie sú len pasívnymi prijímateľmi informácií.
sme.sk, 23. 8. 2009
Návrh na vydanie zákona o školských autobusoch predložili do parlamentu poslanci za KDH Martin Fronc a Július Brocka. „Návrh zákona o školských autobusoch rieši problematiku dopravy žiakov na školské vyučovanie a v rámci školských aktivít mimo vyučovania,“ uvádzajú poslanci v dôvodovej správe. … Zavedenie školských autobusov by podľa poslancov urýchlilo aj proces rušenia málotriednych škôl, čo by malo pozitívny dopad na štátny rozpočet.
sme.sk, 23. 8. 2009
Ak Národná rada SR odobrí novelu vysokoškolského zákona, ktorú tento týždeň odklepla vláda, bude o zaradení vysokých škôl medzi univerzity, vysoké školy bez začlenenia alebo odborné vysoké školy rozhodovať v konečnom dôsledku vláda. Doposiaľ je delenie škôl v rukách parlamentu. „Národná rada by mala kompetenciu pri vzniku verejnej vysokej školy, ale pri jej zaradení už vláda,“ vysvetľuje šéf rezortu školstva Ján Mikolaj (SNS).
sme.sk, 22. 8. 2009
Pedagógovia v súčasnosti nemajú dostatočné podmienky na celoživotné vzdelávanie, s ktorým počíta zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch. Opozičný poslanec za SDKÚ-DS Tomáš Galbavý preto navrhuje zavedenie príspevku pre učiteľov, ktorý by tento stav zlepšil. Jeho výška by mala dosahovať polovicu priemernej mzdy v národnom hospodárstve a učiteľovi by mal stačiť na jeden rok. Vyplácať ho má zriaďovateľ školy.
sme.sk, 22. 8. 2009
Písanie zemepisných názvov v učebniciach pre žiakov maďarskej národnosti v maďarčine i slovenčine vydavateľom skomplikovalo prácu. Keďže slovenský preklad geografických pomenovaní nesmie chýbať ani v názvoch literárnych diel, výsledkom sú údajne zmätočné pomenovania. Problémom je podľa zistení ČTK aj ministerské odporúčanie k používaniu zemepisných názvov v učebniciach, v ktorom sú vraj chyby. Dodávka učebníc do škôl sa vraj preto môže ešte viac oneskoriť.
SME, 21. 8. 2009
Sedem univerzít, devätnásť škôl bez zaradenia a jedna odborná vysoká škola. To je nový pomer vysokých škôl. Akreditačná komisia oficiálne ukončila komplexnú akreditáciu vysokých škôl. Väčšinu univerzít odporúča preradiť na vysoké školy bez zaradenia. Zvyšných šesť prejde akreditáciou na budúci rok. V súčasnosti na Slovensku pôsobí dvadsať verejných vysokých škôl univerzitného typu a tri štátne univerzitné vysoké školy.
sme.sk, 20. 8. 2009
Učebnice pre druhé a šieste ročníky základných škôl a druhé ročníky stredných škôl, ktoré ako ďalšie nabehnú od septembra na školskú reformu, budú meškať. Pripustil to minister školstva Ján Mikolaj (SNS). Školáci podľa neho môžu dočasu využívať staré knihy. „Predpokladám, že do štyroch, možno piatich týždňov budú,“ spresnil minister dva týždne pred začiatkom nového školského roka.
sme.sk, 19. 8. 2009
Novú podobu novely vysokoškolského zákona z dielne ministra školstva Jána Mikolaja (SNS), ktorej predchádzajúce verzie boli z rokovania parlamentu trikrát stiahnuté, dnes odobrila vláda. Nová úprava zákona má vytvoriť podmienky pre verejné vysoké školy (VŠ), aby mohli vypožičiavať svoj majetok aj podnikateľom. … Podľa úpravy by v SR mohli pôsobiť zahraničné VŠ, ktoré by uskutočňovali akreditované študijné programy. Pôvodný návrh predpokladal, že ich finančne podporí rezort školstva.
sme.sk, 19. 8. 2009
KDH chce pomôcť asi 50.000 absolventom stredných a vysokých škôl. Navrhuje, aby boli po dobu jedného roka od skončenia prípravy na povolanie oslobodení od dane z príjmu. Zvýhodnení by mali byť tiež ich zamestnávatelia, ktorí by počas rovnakej doby mali byť oslobodení od platenia poistných odvodov za zamestnanca.
SME, 19. 8. 2009
Nové rozčlenenie slovenských vysokých škôl na univerzity, vysoké školy bez zaradenia a odborné vysoké školy je ohrozené. Pre nezákonné postupy ministerstva školstva. Generálna prokuratúra začiatkom augusta napadla protestom prokurátora kritériá komplexnej akreditácie, ich retroaktivitu a členenie škôl do kategórií.
SME, 18. 8. 2009
Keď ministerstvo určovalo postup, akým sa budú vysoké školy začleňovať medzi univerzity, odborné a „ostatné“ vysoké školy, porušilo podľa Generálnej prokuratúry zákon. Kým v kategórii „ostatné“ mali ostať len školy nezaradené do zvyšných dvoch kolóniek, ministerstvo určilo aj im samostatné kritériá, hoci už akreditačná komisia upozorňovala, že ich stanovením „vzniká možnosť, že nejaká VŠ nesplní ani tieto kritériá. Vznikne tak ďalšia, v poradí už štvrtá skupina. Pôjde o vysoké školy „v likvidácii‘“.
SME, 18. 8. 2009
Zlou správou je, že v novele zostal rizikový bod týkajúci sa rozhodovania o začlenení vysokej školy na základe komplexnej akreditácie. Táto právomoc sa prenáša pri verejných vysokých školách z parlamentu na vládu, ktorá má rozhodovať na návrh ministerstva, či vysoká škola bude univerzitou, vysokou školou, alebo odbornou vysokou školou. … Presunutie rozhodovania o zaradení vysokej školy z parlamentu, kde je akátaká opozícia, na zbor ministrov, môže mať pre niektoré z nich fatálne následky a iným zase priniesť nie úplne zaslúžené potešujúce rozhodnutie. Výsledkom bude deformácia dlhodobo potrebnej diverzifikácie vysokých škôl.
Pravda, 17. 8. 2009
Minister školstva Ján Mikolaj (SNS) môže doplatiť na svoju nečinnosť. Protimonopolný úrad preverí, či neporušil zákon, keď nezrušil monopol na rozvoz učebníc do škôl. Mikolajovi hrozí pokuta až 66-tisíc eur. Problém so zákonmi mu robí distribučná agentúra Peter Skubák – AD REM. Protimonopolný úrad ešte pred piatimi rokmi žiadal, aby Skubák nebol jediným distribútorom učebníc. Nič sa však nezmenilo. Naopak, Mikolaj podnikateľovi prihráva tisíce eur.
Pravda, 17. 8. 2009
Ak sa študent vyberie študovať za rieku Moravu, môže dostávať aj príspevok na ubytovanie. Kým v Českej republike má takúto možnosť študent už od roku 2005, na Slovensku
taký príspevok neexistuje.
sme.sk, 16. 8. 2009
Na vysoké školy sa stále dostane iba malá časť detí z detských domovov. Hoci v minulom akademickom roku sa ich počet mierne zvýšil na 76, rok predtým zas klesol z 80 na 63 študentov. Vyplynulo to zo štatistík Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.
sme.sk, 12. 8. 2009
Univerzitný titul, o ktorý môžu niektoré slovenské univerzity po komplexnej akreditácii prísť, nemusia školy získať späť ani po roku. Myslí si to štátny tajomník ministerstva školstva Jozef Habánik (ĽS-HZDS). … „Jeden rok nie je príliš dlhá doba na odstránenie nedostatkov. Nedomnievam sa, že všetky VŠ, ktoré dostanú ročnú lehotu, nakoniec potrebné kritériá naplnia. Najmä, ak uspokojivo neplnia kritériá vo výskumnej činnosti, objeme zdrojov na vedecké projekty a počet doktorandov na docenta a profesora,“ konštatoval pre TASR Habánik.
Pravda, 12. 8. 2009
Štátna agentúra pod ministrom školstva Jánom Mikolajom (SNS) odklepla milióny ústavu, za ktorým stoja ľudia z finančnej skupiny J&T. V Agentúre na podporu vedy a výskumu tento rok uspeli s piatimi projektmi. Vo Výskumnom ústave papiera a celulózy sedia dvaja majitelia J&T – Peter Korbačka a Ivan Jakabovič.
sme.sk, 11. 8. 2009
Riaditelia škôl sa po prvom roku fungovania školskej reformy sťažovali najmä na chýbajúce učebnice, pracovné zošity a pedagogickú dokumentáciu. Väčšina z nich zároveň priznala, že reforma vzdelávania priniesla aj zmeny k lepšiemu. Vyplynulo to zo správy ministerstva školstva.
hnonline.sk, 11. 8. 2009
Rezort zverejnil analýzu po prvom roku, keď si školy popri štátnom vzdelávacom programe mali vypracovať aj vlastné školské vzdelávacie programy. Viac ako tretina základných škôl, gymnázií a stredných odborných škôl podľa správy stále potrebuje čas na ich dokončenie, 60 percent škôl by svoje vlastné programy rado pozmenilo alebo vylepšilo. Ministerstvo vychádzalo z dotazníkov, ktoré vyplnili riaditelia 247 základných škôl, 35 gymnázií a 175 stredných odborných škôl v SR.
blog.sme.sk, 11. 8. 2009
Literatúra by mala byť viac literatúrou, ktorú študenti čítajú, ako vedou o literatúre. Rozobrať jedného autora, dielo do hĺbky, zaoberať sa ním aj mesiac na úkor kvantity informácií. Stanovením priorít vypustiť časť učiva. Ťažisko zostane na čítaní diel, z ktorých študenti urobia referáty a budú o nich diskutovať. Učiť čítaniu s porozumením, tvorivému písaniu, ústnemu prejavu.
Pravda, 10. 8. 2009
Čo robiť po zasiahnutí bleskom, ako ísť po ceste bez chodníka alebo ako rozlíšiť jedovaté rastliny. Aj o tomto sa mali od septembra učiť prváci až štvrtáci na základných školách. Nestane sa. Školy nezaradili do rozvrhov nový voliteľný predmet mladý záchranár. … Brzdou pri zavádzaní predmetu sa stali školy. Keďže nejde o povinný predmet, od škôl závisí, či ho začnú ponúkať žiakom. Spomedzi 2 200 základných škôl si získal len zlomok. „Podľa predbežných informácií približne desať škôl prejavilo záujem,“ priznala hovorkyňa ministerstva školstva Dana Španková.
hnonline.sk, 9. 8. 2009
Niektoré firmy radšej zamestnávajú slovenských odborníkov, ktorí sú absolventmi vysokých škôl v Česku. Kým v roku 2003 študovalo v ČR vyše 8 400 vysokoškolákov zo SR, v akademickom roku 2008/2009 sa ich počet pohyboval okolo 20 000. Vysoké školy u nás často vychovávajú absolventov bez požadovanej odbornosti. Ak majú firmy záujem o zamestnancov zo Slovenska, nie je raritou, že siahnu po tých, ktorí študovali na vysokej škole v Čechách. Ani na jednej našej ekonomickej vysokej škole sa napríklad nedá študovať odbor zameraný na oceňovanie podnikov.
SME, 8. 7. 2009
Konferencia biskupov Slovenska (KBS) upozorňuje, že jedna hodina náboženstva za dva týždne veriacim školákom nestačí. Počet hodín tohto predmetu skresala vlani nová školská reforma základných a stredných škôl. Biskupi preto stále čakajú na rozhodnutie ministra školstva Jána Mikolaja. … „My argumentujeme hlavne tým, že zmluva so Svätou stolicou jednoducho neumožňuje takéto redukovanie,“ vysvetlil TASR hovorca KBS Jozef Kováčik.
Hospodárske noviny, 7. 8. 2009
Oliver Viel z agentúry Trendence
Mení sa názor študentov na spoplatnenie vysokej školy v porovnaní s minulosťou?
Môžem povedať, že v poslednom období sa úvahy na túto tému zmenili. Mnohí študenti, obzvlášť ekonomických odborov, začínajú akceptovať poplatky čoraz viac. Vidia ich ako investíciu do budúcnosti a kariéry. To, že pár rokov platia, pre nich znamená, že dostanú lepšie vzdelanie, lepšiu prácu, a tým pádom i lepšie finančné ohodnotenie. Je to jednoduchá kalkulácia.
Hospodárske noviny, 7. 8. 2009
Spomedzi dvadsiatich dvoch európskych krajín naši budúci absolventi vysokých škôl očakávajú najnižšie platy, práci sú však ochotní venovať pomerne veľa času. Vyplýva to z prieskumu, ktorý uskutočnila agentúra Trendence medzi študentmi ekonomických a technických odborov v posledných ročníkoch. „Rozhodne to nie je spôsobené nízkym sebavedomím našich študentov. Ide skôr o to, že si reálne uvedomujú svoje možnosti, poznajú trh práce. Vysokoškolákov je pretlak a situácia je taká, že zamestnávatelia kladú väčší dôraz na prax ako na diplom. Zamestnávateľom zase chýba schopnosť rozlišovania. Podľa kvality vzdelania, zručností uchádzača. Medzi vysokoškolákmi nerobia rozdiely,“ povedal pre HN sociálny antropológ Martin Kanovský.
Pravda, 7. 8. 2009
Na niektorých vysokých školách sú “mŕtve duše”. Ide o profesorov, ktorí na škole oficiálne pracujú, ale nikdy ich tam neuvidíte. Protizákonné praktiky škôl priznal po rektorovi Univerzity Komenského v Bratislave Františkovi Gahérovi aj rektor Žilinskej univerzity Ján Bujňák. … Gahér s Bujňákom ukazujú prstom na súkromné školy. „Majú peniaze, v zahraničí si môžu kúpiť garantov na obľúbené odbory, napríklad právo, manažment a ekonomické smery, z ktorých profitujú,“ podotkol Bujňák.
Hospodárske noviny, 6. 8. 2009
Zaujímavo má spracovaný školský vzdelávací program napríklad MŠ Clementisa v Prievidzi, kde svoju rozšírenú vzdelávaciu ponuku neorientujú len na cudzie jazyky, ale aj na využívanie interaktívnej tabule na rozvíjanie prosociálneho a ekologického správania detí a úzke spojenie materskej školy s rodinou. Ich školský vzdelávací program má názov V Rozprávkove za poznávaním a objavovaním sveta okolo nás, ktorý predznačuje, že celá výchova a vzdelávanie sa budú realizovať hravou, nenásilnou a prirodzenou formou, celostne rozvíjajúcou osobnosť detí, aby ich dobre pripravili na reálny život.
Hospodárske noviny, 6. 8. 2009
Miron Zelina
Skúsenosti škôl, ktoré v rámci reformy zavádzajú do škôl informačné technológie jednoznačne ukazujú, že keď majú učitelia motiváciu, dá sa pracovať reformne a nie je to žiadna pseudozmena obsahu. Na webovej stránke ministerstva školstva prebieha diskusia k reforme. Je tam viac pozitívnych ako negatívnych ohlasov, napríklad vyjadrenia Základnej školy z Nových Zámkov, na Hradnej ulici, ZŠ a Gymnázia Jura Hronca v Bratislave, Špeciálnej základnej školy z Martina, Spojenej školy v Tvrdošíne a ďalších. Konferencia Inovácie v školstve, ktorá sa usporadúva na Podbanskom každý rok ukázala, že okolo 200 učiteľov nielenže pracuje v intenciách reformy, ale poniektorí ju už predbehli.
Hospodárske noviny, 6. 8. 2009
Podľa prieskumu Štátneho pedagogického ústavu si na základe doterajších skúseností takmer polovica (40 percent) učiteľov základných škôl myslí, že vytvoriť školský vzdelávací program je náročné. Navyše sa im množstvo vynaloženej práce nezdá adekvátne výslednému prínosu. Na druhej strane, 43 percent pedagógov sa vyjadrilo, že si napriek zložitosti so školskými vzdelávacími programami rýchlo poradili. Zaujímavé je, že tretina učiteľov považuje tvorbu školských vzdelávacích programov za zbytočnú, pretože si myslia, že učiteľ nemá byť tvorcom pedagogických dokumentov, ale len realizátorom vyučovacieho procesu a mal by sa zameriavať na metódy učenia, nie obsah.
Hospodárske noviny, 6. 8. 2009
Podľa odborníkov v riadení ľudských zdrojov došlo za ostatné roky k inflácii akademických titulov. Štúdium na vysokých školách je doslova masové. Aj tomuto faktu prikladajú nízku úroveň vysokých škôl. Predovšetkým tu ide o určitú spoločenskú prestíž. Pri overovaní prvých skúseností však stráca na význame.
Pravda, 6. 8. 2009
František Gahér, rektor Univerzity Komenského v Bratislave
Podporili by ste zmiernenie kritéria súvisiaceho s počtom študentov?
Nemyslím si, že toto kritérium je rozhodujúce a vypovedá o kvalite. Bol by som skôr za to, aby sa tam doplnili kritériá, ktoré naozaj hovoria o kvalite. Pozrite sa, Akreditačná komisia zatiaľ nemala silu, čas a kapacitu, aby prišla na vysoké školy a skontrolovala, či sa tam deje pedagogický proces, ako je napísané v akreditačnom spise. Či sa dejú prednášky, semináre, cvičenia v deklarovanom hodinovom rozsahu, či sú tam ľudia, ktorí sú napísaní ako garanti alebo spolugaranti. Toto je oblasť, ktorá ešte nebola skontrolovaná. Viem o tom, že neexistujú len tzv. lietajúci profesori, ktorí na školu prichádzajú raz za čas, ale aj virtuálni profesori, ktorí tam nikdy neboli a sú napísaní ako garanti. Toto by sa malo v prvom rade odstrániť.
blog.sme.sk, 6. 8. 2009
Vyvarovať sa tendencie zlúčiť prírodné vedy do jedného predmetu science, ako to urobili vo Veľkej Británii. Takéto zlúčenie znižuje úroveň jednotlivých predmetov, najmä fyziky – veľké percento stredných škôl v UK nemá kvalifikovaného učiteľa fyziky, keďže na kvalifikáciu učitela science stačí aprobácia na niektorý z prírodovedných predmetov a väčšina učiteľov uprednostňuje biológiu, chémiu, geografiu pred fyzikou. Dnes sa tento koncept stretáva v UK s kritikou.
Pravda, 3. 8. 2009
Prijatie päťtisíc maturantov na vysoké školy nezoštíhli rady nezamestnaných. Odborníci predpokladajú, že do konca roka prídu o prácu ešte desaťtisíce ľudí.
pravda.sk, 3. 8. 2009
Ústav informácií a prognóz školstva hľadá dodávateľa rezortného informačného systému pre oblasť regionálneho školstva za približne 12 miliónov eur. Tvoriť ho bude niekoľko registrov. Mal by napríklad pozostávať z registra škôl, školských zariadení a zriaďovateľov, ďalej z registra študijných a učebných odborov, vzdelávacích programov, výchovných štandardov či registra pedagogických a nepedagogických zamestnancov. Súčasťou neho budú aj zoznamy detí, žiakov a poslucháčov vysokých škôl.
blog.sme.sk, 3. 8. 2009
Zavedenie financovania škol na žiaka (voucher system) by malo zohladniť aj kvalitu vzdelania. Inak sa zo strany škôl tvorí záujem o kvantitu bez motivácie na kvalitu. Ak sa napr. na strednej škole výrazne zlepšia / zhoršia výsledky študentov v porovnaní s posledným meraným testom vo vybraných predmetoch na ZŠ napr. o 15 %, škola získa na žiaka viac / menej peňazí. Ani rebríček škôl neodzrkadľuje kvalitu vzdelávania: škola so slabšími absolútnymi výsledkami, v ktorej sa študenti zlepšili v porovnaní so ZŠ, je lepšia ako škola s lepšími absolútnymi výsledkami, v ktorej sa študenti zhoršili.
Pravda, 1. 8. 2009
Študentský pôžičkový fond má milióny eur, ktoré nemá komu dať. Vysokoškoláci ani v čase krízy nežiadajú o pôžičky, hoci štát ich núka s výhodným úrokom. Dôvodom je, že mnohí študenti o ňom ani netušia. … V posledných rokoch má fond viac peňazí, ako študenti žiadajú. Vlani požičal len 1,3 milióna eur, dva milióny zostali nevyužité. „Každý študent, ktorý o pôžičku požiadal a spĺňal podmienky, dostal ju,“ priznala hovorkyňa rezortu školstva Dana Španková.
blog.sme.sk, 1. 8. 2009
Najlepší spôsob, ktorý má potenciál generovať kvalitu, je sloboda školy bez zásahu politikov. Vývoj je zásluhou jednotlivcov, tímov, ktorí vytvárali lepšie alternatívy. Úspešné firmy, školy, vedci nekonali z podnetu štátu. Školstvo a reformy preto treba odpolitizovať a odbyrokratizovať. Keďže MŠ na výkon profesie učiteľa nemá a ani nemá mať žiaden vplyv, som presvedčený, že je zbytočné. Jeho zrušením by zanikol vplyv vlády a straníckych nominatov na profesionálne záležitosti, zabezpečila by sa kontinuita narušovaná voľbami, škola by sa tiež zbavila umelo vnucovaných tendenčných mantier presadzovaných úradníkmi (medzipredmetové vzťahy, multikulturalizmus a iné -izmy ponechať na zvážení školy). Škola si vytvorí curriculum vychádzajúc z legislatívy (plus požiadaviek trhu, univerzít, záujmu študentov…).
SME, 31. 8. 2009
Minister školstva Ján Mikolaj z SNS si chce preveriť úroveň slovenčiny vysokoškolských pedagógov. Prečo sa tak rozhodol urobiť počas leta, keď školy zaneprázdnil dodatočným prijatím tisícok študentov, nezdôvodnil. „Dovoľujem si vás požiadať o vykonanie vnútornej kontroly, aký je stav dodržiavania predpisov vo veci ovládania štátneho jazyka vysokoškolskými učiteľmi,“ píše sa v liste, ktoré ministerstvo poslalo školám. Ako majú rektori preskúšať zo slovenčiny zahraničných garantov vyučujúcich v cudzom jazyku, ministerstvo nevysvetlilo.
Pravda, 30. 7. 2009
Pracuje pre Jána Mikolaja (SNS), milióny zarobí vďaka štátnemu ústavu, ktorý patrí pod ministra školstva. Ide o podnikateľa Petra Kotuliaka z Dozornej rady Datalanu, ktorý Ústavu informácií a prognóz školstva dodá tisíce notebookov a počítačov za 18,7 milióna eur bez dane. Ústav spadá pod Mikolajov rezort rovnako ako Agentúra na podporu vedy a výskumu, ktorej je Kotuliak členom. Kto sedí v radách agentúry, rozhoduje minister.
Pravda, 29. 7. 2009
Minister školstva Ján Mikolaj (SNS) dáva verejným vysokým školám návod, ako obchádzať zákon. Myslí si to nielen opozícia, ale naznačuje to aj HZDS. Politikom sa nepozdáva, že Mikolaj nariadil rektorom od septembra utajiť časť študentov. … Mikolaj prikázal školám, aby do dokladov pre Akreditačnú komisiu nerátali študentov, ktorých prijímajú v poslednej chvíli. Ide o päťtisíc mladých ľudí, ich prijatie žiada Mikolaj s premiérom Robertom Ficom.
hnonline.sk, 28. 7. 2009
„Prevláda silná diskriminácia súkromných vysokých škôl voči verejným,“ otvorene zhodnotil pre TASR Ján Svák, rektor súkromnej Bratislavskej vysokej školy práva. Upozornil, že súkromné VŠ napríklad nemajú prístup k štátnemu financovaniu vedy a výskumu v programoch VEGA a KEGA. Jeho kolega Branislav Lichardus z Vysokej školy manažmentu v tejto súvislosti vysvetlil, že Akreditačná komisia aj napriek tomu hodnotí ich výskumnú prácu podobným spôsobom ako na verejných a štátnych VŠ. Rektor Svák tiež poukázal na to, že na interných doktorandov nedostávajú na rozdiel od verejných štipendium.
pravda.sk, 27. 7. 2009
Akreditačná komisia doposiaľ posúdila pätnásť vysokých škôl, pričom všetky kritériá na zaradenie do kategórie univerzitných škôl splnila iba štvrtina z nich. Povedal to predseda AK Ľubor Fišera. Podľa jeho slov nie je pravda, že kritéria lepšie spĺňajú školy s technickým zameraním ako humanitné školy. „Medzi tými, čo splnili, sú aj také aj také. Nedá sa povedať, že pre niektorý typ škôl boli kritériá výhodnejšie alebo naopak,“ povedal Fišera.
Pravda, 27. 7. 2009
Minister školstva Ján Mikolaj (SNS) ide prekabátiť vlastné pravidlá. Od septembra prikáže verejným vysokým školám zatajiť časť študentov. Ak by ich mali veľa, prišli by o postavenie univerzity. … „Títo študenti preto budú braní, akoby pre komplexnú akreditáciu neexistovali,“ potvrdil rektor Žilinskej univerzity Ján Bujňák. Mikolaj má od budúceho septembra odoberať školám postavenie univerzity, ak nesplnia čo len jedno kritérium. Hoci preukážu kvalitnú výučbu, za príliš veľa študentov sa majú prepadnúť medzi vysoké školy, prípadne odborné vysoké školy.
hnonline.sk, 23. 7. 2009
Rezort školstva chce, aby vysoké školy v akademickom roku 2009/2010 umožnili štúdium ďalším 5 000 stredoškolákom a 300 uchádzačom o doktorandské štúdium. „Ministerstvo školstva SR dnes listom požiadalo rektorov vysokých škôl, aby prehodnotili počty prijatých uchádzačov a dodatočne umožnili študovať ďalším, ktorí splnili kritériá na prijatie, no prijatí neboli pre nedostatok voľných miest,“ informoval dnes odbor masmediálnej politiky MŠ SR. Rezort chce touto formou umožniť, aby mali občania dostatočné možnosti zvýšiť si kvalifikáciu v dennej forme štúdia, najmä v čase súčasnej hospodárskej krízy.
Hospodárske noviny, 23. 7. 2009
Súťaž pre žiakov základných a stredných škôl Poznaj vlastnú minulosť alebo pátranie po predkoch, ktorú organizuje Metodicko-pedagogické centrum na Tomášikovej ulici v Bratislave a ďalší spoluorganizátori, sa po 8. ročníku stala významným výchovno-vzdelávacím projektom. Podnietil niektoré školy k tomu, že si pri formovaní svojich vzdelávacích programov začali vytvárať voliteľný predmet Dejiny mojej rodiny.
Hospodárske noviny, 21. 7. 2009
Stredoškoláci, ktorí absolvovali IELTS, telc, DELF či inú medzinárodnú skúšku s osvedčením môžu budúci rok zo školského programu vypustiť prípravu na maturitu z cudzieho jazyka. Od septembra totiž bude platiť vyhláška ministerstva školstva, ktorá umožňuje nahradiť certifikátom maturitu – vo všetkých šiestich maturitných jazykoch. „O uznaní náhrady maturitnej skúšky z cudzieho jazyka rozhodne riaditeľ školy na základe písomnej žiadosti žiaka,“ potvrdila HN Barbora Miháliková z ministerstva školstva.
Pravda, 21. 7. 2009
Vysoké školy s horším menom majú dostať milosť. O postavenie univerzity zrejme na budúci rok neprídu, hoci to minister školstva Ján Mikolaj (SNS) plánoval. … V septembri malo byť jasné, ktoré univerzity nedosahujú potrebnú úroveň. Mikolaj im chcel dať rok na to, aby napravili nedostatky, inak klesnú medzi verejné školy alebo odborné.
Hospodárske noviny, 20. 7. 2009
Na väčšine súkromných vysokých škôl dosiahnu študenti nanajvýš bakalársky titul. Bude to pre nich znamenať iba tri roky štúdia bez možnosti pokračovať na inžiniersky alebo magisterský stupeň na tej istej škole. „Väčšina súkromných škôl sa na konci procesu komplexnej akreditácie zaradí medzi tzv. odborné vysoké školy,“ povedal v rozhovore pre HN minister školstva Ján Mikolaj (SNS). Odborné vysoké školy môžu podľa vysokoškolského zákona poskytovať len prvostupňové vysokoškolské vzdelanie.
Hospodárske noviny, 20. 7. 2009
Vy tvrdíte, že školy si môžu vybrať učebnicu v každom jednom predmete?
Áno. Pokiaľ taká učebnica existuje. Pokiaľ autor prehrá vo verejnej súťaži a povie si, že má iný názor, my ju odborne posúdime a ak obsahovo sedí , uverejníme ju na portál a žiaci si môžu vybrať, ktorú chcú. Ale v prvom kole sa snažíme, aby bola na školách aspoň jedna učebnica.
Podľa mňa je teraz podstatný rozdiel v tom, že jednu z tých učebníc ministerstvo prepláca a za ostatné si musia žiaci zaplatiť. To predtým nebolo.
Nie, my preplatíme všetky.
Myslím, že nemáte dobré informácie, podľa mňa to tak nie je.
Prečítajte si smernicu a tam je presne napísané, že v prípade ponuky ďalšej učebnice ju vyhodnotí odborná komisia a ide na elektronický portál a školy si ju môžu objednať a štát to zaplatí. To funguje.
Pravda, 18. 7. 2009
Minister školstva Ján Mikolaj (SNS) štvornásobne zvýšil náklad Učiteľských novín, hoci je kríza a mal by šetriť. Viac zarobí vláde blízky podnikateľ, ktorý noviny tlačí, školy však z toho nemajú nič. … Nejasné je aj to, kde noviny končia. Školy, ktoré by ich mali dostávať, totiž tvrdia, že im chodí rovnaký počet výtlačkov aj po zvýšení nákladu.
Hospodárske noviny, 15. 7. 2009
Elitný klub univerzít môže byť napokon oveľa väčší, ako doposiaľ naznačoval priebeh komplexnej akreditácie, teda hodnotenia práce a kvality vysokých škôl. Podľa informácií HN z prostredia Akreditačnej komisie spĺňa kritériá na členstvo v elite šesť škôl – bratislavské univerzity Komenského a Slovenská technická, košické Technická, P.J. Šafárika a Univerzita veterinárneho lekárstva, a napokon technika vo Zvolene. „Neprejudikujem, kto a kde bude, ale určite tých univerzít bude viac, bude ich cez desať, podľa môjho odhadu, ale ktoré to budú, nepoviem, veď napokon sa to dozvieme o dva mesiace,“ informoval HN minister školstva Ján Mikolaj (SNS).
Hospodárske noviny, 15. 7. 2009
Minister však najnovšie vyhlásil, že elitných univerzít bude desať a viac – namiesto špičky to teda bude polovica pyramídy. Znepokojujúce je však aj to, že vopred nastavené kritériá členstva spĺňa nie desať a viac, ale len šesť škôl. To už vzniká podozrenie, že minister plánuje rešpektovať pravidlá, len pokiaľ mu vyhovujú.
Hospodárske noviny, 14. 7. 2009
Slovensko už dokonca patrí v EÚ medzi krajiny s najvyššou mobilitou študentov. Ak prerátame počet „mobilných“ študentov na celkový počet vysokoškolákov, vlani ich za študijným pobytom vycestovalo do zahraničia zhruba 23-tisíc – teda v prepočte každý desiaty vysokoškolák. Podľa prepočtov HN sa tým prekvapujúco radíme dokonca na štvrté miesto v EÚ – za Cyprus, Írsko a Bulharsko.
pravda.sk, 12. 7. 2009
Zmena známky bez súhlasu predsedníčky predmetovej maturitnej komisie, nesprávna klasifikácia či nevhodné správanie sa skúšajúceho. Aj také boli nedostatky tohtoročných maturít, ktoré na základe doručených sťažností zistila Školská štátna inšpekcia. Počet doručených sťažností však oproti vlaňajšku klesol o viac ako polovicu na 21.
hnonline.sk, 11. 7. 2009
Minister školstva Ján Mikolaj (SNS) ustúpil výhradám opozície, expertov aj svojho koaličného partnera HZDS a na pripomienkové konanie predložil už štvrtú novelu zákona o vysokých školách. Návrh vypúšťa z pôvodnej legislatívy všetky sporné body. … „Vypadli z toho všetky ustanovenia, ktoré sa týkali jednak podnikania vysokých škôl, narábania s ich majetkom, ďalej všetky ustanovenia, ktoré obmedzovali súkromné školy a taktiež niektoré sporné záležitosti, ktoré sa týkali zaradenia vysokých škôl medzi jednotlivé typy,“ uviedla Tatiana Rosová z SDKÚ-DS.
Pravda, 11. 7. 2009
Anatolij Dvurečenskij, riaditeľ Matematického ústavu SAV
Ani Česi však nie sú spokojní s výsledkami testov svojich žiakov z matematiky. Tamojší minister školstva navrhol dokonca znovu zaviesť povinnú maturitu z matematiky. Jeho slovenský kolega je proti. Vraj nasilu sa zlepšenie dosiahnuť nedá. Čo si myslíte vy?
Matematiku by som zaviedol ako povinný predmet na gymnáziách s prírodovedným zameraním a na technických priemyslovkách. Neraz sa ukázalo, že kto bol dobrý v matematike, je aj vynikajúci lekár alebo právnik. Príklad: aj súčasný predseda SAV, genetik Jaromír Pastorek, bol vynikajúci študent matematiky.
Hospodárske noviny, 9. 7. 2009
Na bezplatné externé štúdium od budúceho septembra chce dať minister školstva Ján Mikolaj (SNS) viac peňazí. Pôjde o sumu 8,2 milióna eur (245 miliónov korún), ktorá je o 576-tisíc eur vyššia ako vlani. Peniaze na budúci rok má schváliť vláda na najbližšom rokovaní. Verejné vysoké školy teda plánujú prijať viac záujemcov o diaľkové štúdium alebo zlepšiť kvalitu výučby pri zachovaní počtu externistov.
Hospodárske noviny, 9. 7. 2009
Ukázalo sa totiž, že záujem maturantov o konkrétne fakulty či odbory je v protiklade so záujmom zamestnávateľov o ich absolventov. O absolventov právnických, zdravotníckych a filozofických fakúlt majú dnes zamestnávatelia malý záujem, stále sa však na ne hlási oveľa viac študentov, ako môžu prijať. Opačná situácia je na fakultách zameraných na informatiku a stavebníctvo.
Hospodárske noviny, 9. 7. 2009
Štátny tajomník Ministerstva školstva SR Jozef Habánik
V akej oblasti majú Slováci najvyššiu kvalifikáciu?
V školstve je pravdepodobne najviac pracovníkov s vysokoškolským vzdelaním. Slovenská republika má však z hľadiska podielu obyvateľstva s vysokoškolským vzdelaním na počet obyvateľstva zatiaľ podpriemerný počet v rámci štátov OECD. Ak sa chce naša ekonomika transformovať na vedomostnú ekonomiku, potrebujeme na to, prirodzene, aj dostatok kvalifikovaných pracovníkov, ktorí budú vedieť pracovať s informáciami a hľadať nové spôsoby ich využitia.
Hospodárske noviny, 8. 7. 2009
Skutočná reforma v sebe spája obsahové zmeny vzdelávania, spôsobilosť žiakov orientovať sa vo svete a schopnosť správne sa rozhodovať, jasne stanovené základy vzdelávania a inovatívnosť individuálnych školských programov, kurikulárnu radu, ktorá nie je poslušným nástrojom ústrednej štátnej správy, ale skutočne rozhoduje, prípravu vzdelávacích programov tímami odborníkov, neutajovaných za bránou Štátneho pedagogického ústavu, alternatívne učebnice ako pestré ponuky pre školy. Dnešné zmeny sú z tohto hľadiska čistou kamuflážou a posilnením centrálneho riadenia.
Hospodárske noviny, 6. 7. 2009
Aj tento rok letia hlavne humanitné, ekonomické, lekárske a umelecké smery, záujem stredoškolákov o štúdium techniky je asi len polovičný. Pracovný trh si však žiada technické zameranie, najmä absolventi informatiky by nemali mať problém s hľadaním si práce.
SME, 6. 7. 2009
Vláda hovorí, že v čase krízy šetrí, kde sa dá. Ministra školstva Jána Mikolaja z SNS sa to zjavne netýka. Pri výbere vydavateľov nových učebníc bola totiž často cena učebnice kritériom na poslednom mieste. Rezort rozhodoval o vydavateľoch pre 77 nových učebníc. Najlacnejšia ponuka uspela iba štrnásťkrát. Naopak, najdrahší vydavatelia vyhrali 34krát. V týchto prípadoch mohol rezort ušetriť vyše 722-tisíc eur.
Hospodárske noviny, 3. 7. 2009
Ministerstvo školstva zaplatí za výrobu a tlač učebníc pre stredné a základné školy viac, ako je nutné. Podľa prepočtov HN ide o sumu 915-tisíc eur (27,6 milióna korún). Podriadení ministra Jána Mikolaja (SNS) totiž nevybrali v rámci verejného obstarávania najlacnejšie ponuky . Z celkového počtu 77 učebníc a pracovných zošitov vybrala komisia v 46 prípadoch drahšiu a aspoň v tretine prípadov tú najdrahšiu alternatívu. Niekedy je učebnica drahšia o 4 až 6 eur za kus. Rezort tvrdí, že pri konkurze na učebnice prihliadal nielen na cenu, ale aj na iné kritériá. „Grafické, ilustračné a fotografické stvárnenie návrhu obálky a učebnice,“ uviedla pred časom hovorkyňa Dana Španková.
Pravda, 2. 7. 2009
Miliónový obchod s učebnicami dohodilo ministerstvo školstva vopred vybraným firmám. Nasvedčujú tomu dokumenty, ktoré samo rozoslalo uchádzačom. Ministerský úradník ich hneď po odštartovaní verejnej súťaže omylom poslal aj s farebne vyznačenými víťazmi. … Víťazmi sa pritom nestali tí, ktorí ponúkali najnižšiu cenu . Za jednu učebnicu geografie pre 5. a 6. ročník základných škôl zaplatí rezort 1,7 eura, hoci najnižšia ponúkaná cena bola jedno euro za kus.
Pravda, 1. 7. 2009
Priemerný študent ovláda veľa krát úplne odlišné veci, ako študent pred dvadsiatimi rokmi. Objem trvalých vedomostí je však v súčasnosti u žiakov porovnateľne nižší, priznal v online rozhovore s čitateľmi Pravda.sk riaditeľ gymnázia na ulici Ladislava Sáru v Bratislave Pavel Sadloň.
Hospodárske noviny, 30. 6. 2009
Studenú sprchu od učiteľov dostal na konci roka minister školstva Ján Mikolaj. Po odovzdaní vysvedčení študentom Športového gymnázia na Ostredkovej ulici v Bratislave ho skritizovali za nízke platy v školstve. „Vždy, keď ohlásite zvyšovanie platov, bojím sa, že na páske uvidím zase o čosi menej,“ oznámila ministrovi napríklad slovenčinárka Silvia Čičmancová. … Mikolaj márne namietal, že platy zvýšil len posledný rok o desať percent. „Vy vidíte štatistické čísla, my výplatnú pásku,“ ozývalo sa triedou, ktorú škola na stretnutie s ministrom vyhradila.
Pravda, 30. 6. 2009
Minister školstva Ján Mikolaj (SNS) sa tohtoročným vysvedčením od svojich učiteľov doma nepopýši. Za rýchlokvasenú školskú reformu, chýbajúce učebnice a ďalšie zmätky ho učitelia v dotazníku Pravdy oznámkovali štvorkou.
SME, 30. 6. 2009
Reforma však nemala byť len o menšom počte žiakov. Od jej spustenia minister sľuboval menej bifľovania v školách. Školy dostali predpísané učivo, ktoré si mohli rozšíriť o svoje predmety. Museli si vytvoriť školské programy. Keďže na ich prípravu dostali asi dva mesiace v čase prázdnin, vo väčšine prípadov tvorivosť išla bokom a školy použili vzory z ministerstva. Napriek týmto nedostatkom sú riaditelia, ktorí takúto zmenu vítajú.
SME, 30. 6. 2009
Celá reforma ministra Mikolaja je podvod – na učiteľoch, na žiakoch i na rodičoch. Štátne vzdelávacie programy diktujú školám prakticky rovnaké množstvo učiva ako v predchádzajúcich rokoch, učitelia však majú menej času na jeho odučenie. Sľubovaný priestor na inovatívne postupy sa vytvoril iba formálne – mechanickým znížením počtu hodín na jednotlivé predmety. Učitelia naoko dostali k dispozícii zopár „voľných” hodín, ktoré môžu využiť podľa vlastného uváženia. Keďže im však chýba čas na odučenie povinnej látky, namiesto vnášania inovácií do výučby licitujú, či posilniť klasický dejepis, fyziku alebo iný povinný predmet.
hnonline.sk, 29. 6. 2009
Minister školstva Ján Mikolaj priznal, že niektoré nové učebnice nebudú mať školy v septembri načas. „Učebnice pre prvé ročníky reformné budú na sto percent v školách, učebnice pre druhé ročníky, ktoré nám nabiehajú na reformu, tak tam bude u niektorých zdržanie možno štyri týždne, možno šesť,“ povedal na dnešnej tlačovej konferencii Mikolaj. Ubezpečil, že piataci a šiestaci dostanú knihy načas.
hnonline.sk, 27. 6. 2009
Distribúciu nových učebníc v súvislosti so školskou reformou chce ministerstvo školstva stihnúť do začiatku nového školského roka. Šéf rezortu Ján Mikolaj (nominant SNS) priblížil, že 40 učebníc je skoro hotových a ministerstvo chce, aby boli do 1. až 5. septembra rozdistribuované. „Robíme preto všetko,“ konštatoval v relácii Slovenského rozhlasu Sobotné dialógy s tým, že učebnice budú na 90 percent. Pripustil však, že ich treba ešte preložiť do jazyka národnostných menšín.
Pravda, 27. 6. 2009
Určite je dobré, že tvorcovia zákona hľadali ako platovo zvýhodniť učiteľov, ktorí robia viac a lepšie ako ich kolegovia. Našťastie, že pritom nechcú používať iba akési percentové monitorové „rebríčky“. Ale! Napadlo by niekomu udeľovať športovcom medaily a prémie za tréningové úsilie a nie za výsledky na dráhe či ihrisku? Učitelia však budú podľa nového zákona získavať kredity (od ich množstva bude závisieť výška platu) za absolvovanie kurzov a školení či napísanie učebnice. Bez ohľadu na to, aký úžitok z ich práce budú mať žiaci.
Pravda, 26. 6. 2009
Pochybné školné budú študenti nosiť priamo k ministrovi Jánovi Mikolajovi (SNS). Okolo 600 eur ročne zaplatia za štúdium na Academii Istropolitana (AI), hoci to zákon nedovoľuje. Academia patrí pod ministerstvo, ide o tú istú inštitúciu, ktorá priklepla eurofondy firme Mikolajovho kamaráta.
Pravda, 26. 6. 2009
Alena Petáková, Združenie samosprávnych škôl Slovenska
Nakoniec tu máme aj učiteľov superpraktikov, ktorí s deťmi vymyslia množstvo neskutočne krásnych tvorivých vecí, ale nedajú to na papier. Jednoducho superpraktikov demotivuje spisovať nejaké práce, je to pre nich utrpením.
Čiže obľúbený tvorivý učiteľ skončí s najnižším platom?
Dá sa to povedať.
SME, 26. 6. 2009
Nakoniec sa na poslednú chvíľu našiel kompromis, keď sa z učiteľov stali chránené osoby, čo im dáva rovnaký štatút ako tehotným ženám či chorým. Pri pohľade na Trestný zákon je zjavné, že ide o úplne zbytočné a prázdne ustanovenie. Chránené osoby sa totiž vyznačujú len tým, že ak sa na nich spáchajú určité trestné činy, tak sú sadzby vyššie, neprináša však osobitnú ochranu typu verejného činiteľa. Ak teda niekto učiteľa zbije, predá mu drogy alebo ho nakazí pohlavnou chorobou, „vyfasuje“ o nejaký ten rok viac. Toto naozaj žiadneho rodiča alebo trestnoprávne zodpovedného žiaka od útoku neodradí.
Hospodárske noviny, 25. 6. 2009
Používanie modernej techniky, konkrétne notebookov a interaktívnej tabule, zvyšuje motiváciu žiakov aj učiteľov a podporuje záujem o štúdium. Potvrdil to výskum tímu z Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, ktorý sa zaoberal prínosmi 1:1 computingu, teda spôsobu vzdelávania, v rámci ktorého má každý žiak v triede svoj vlastný notebook.
Pravda, 25. 6. 2009
Uchádzač o učiteľské zamestnanie musí od budúceho školského roka prejsť psychologickými testami. Tie rozhodnú, či môže pracovať s deťmi. “Skúsenosti z praxe ukazujú aj na nevhodné správanie učiteľov,” povedal Mikolaj. Ten zatiaľ nevie, či psychológa navštívia len noví učitelia, alebo všetkých 80-tisíc súčasných. Rovnako neuviedol, kto prehliadku zaplatí.
pravda.sk, 24. 6. 2009
Parlament schválil nové pravidlá pre odmeňovanie učiteľov. Pedagógovia majú zarábať viac vďaka rôznym príplatkom. Tie dostanú, ak sa vrátia do školských lavíc, absolvujú kurzy, školenia či napíšu učebnice. Výška príplatkov bude závisieť od toho, koľko kreditov za dovzdelávanie a ďalšie aktivity nazbierajú.
Pravda, 24. 6. 2009
Učitelia nebudú mať postavenie policajtov, ale tehotných žien. Nestanú sa totiž verejnými činiteľmi, ale chránenými osobami. Zmenu v návrhu zákona predloží dnes prostredníctvom poslancov minister školstva Ján Mikolaj (SNS).
Hospodárske noviny, 22. 6. 2009
Traja slovenskí učitelia zo štyroch sa domnievajú, že nie sú motivovaní na zlepšenie svojej kvality výučby, kým zlé správanie študentov v triede narúša vyučovací proces v troch školách z piatich. Vyplýva to z novej správy OECD vypracovanej s podporou Európskej komisie, ktorá sa opiera o nový Medzinárodný prieskum vyučovania a vzdelávania.
.týždeň, 22. 6. 2009
Pri pokuse o bilanciu sme si najskôr pozreli viaceré školské vzdelávacie programy (zamerali sme sa na základné školy). Školy zjavne využívali vzorový školský program, ktorý zverejnilo ministerstvo školstva na internetovej stránke. Už letmý pohľad na vzor a mnohé školské programy prezrádza, že s touto reformou nebolo až tak veľa roboty. Šikovnejšia riaditeľka na to potrebovala možno pol dňa. Jednak ľahko zistila, čo si jej škola môže dovoliť – teda akých učiteľov má k dispozícii, a potom na to našila školský program. Čo jej vlastne v tej rýchlosti ostávalo?
Pravda, 21. 6. 2009
Základná škola v Bošanoch v okrese Partizánske má prívlastok výnimočná. Pred rokom ju vybrali do experimentálneho projektu Notebook pre každého, ktorý spustili v rámci iniciatívy Potenciál bez hraníc. … Každý žiak zo 6. A triedy dostal vlastný notebook, ktorý používa na všetkých vyučovacích hodinách. … „Nový rozmer získala najmä komunikácia medzi žiakmi a učiteľmi. Prostredníctvom elektroniky sa žiaci obracajú na učiteľov s otázkami a overujú si, či učivo správne pochopili. Učitelia tiež pravidelne uverejňujú svoje poznatky na vlastných blogoch, čo oživilo spoluprácu medzi nimi a zároveň im umožnilo reagovať na postrehy kolegov,“ uviedla na margo projektu riaditeľka Základnej školy v Bošanoch Jana Kontúrová.
blog.sme.sk, 21. 6. 2009
Prečo sa tak veľmi snažíme, aby vysvedčenie vyzeralo dobre a nebola tam sólová dvojka, či trojka? Prečo nechceme pokaziť vysvedčenie? Hodnotenie má predsa odrážať realitu, ktorá sa vlastne aj tak neskôr ukáže pri zvládaní strednej školy, či iných skúškach. Osobne si myslím, že táto črta nám ostala z minulosti. Napriek tomu, že priebeh bol hrboľatý, výsledok by mal byť uhladený, harmonický, nech to vyzerá, že je to dobré.
pravda.sk, 20. 6. 2009
Vládna koalícia nezvyšuje učiteľské platy tak, ako sľubovala. Vyplýva to z analýzy plnenia vládnych sľubov, ktorú urobil Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO). „Platy učiteľov mierne presahujú priemer v hospodárstve, ale na dosiahnutie cieľa 1,2-násobku by potrebovali zhruba dvojnásobné tempo rastu,“ informoval riaditeľ INEKO Eugen Jurzyca.
pravda.sk, 19. 6. 2009
Minister školstva Ján Mikolaj pripraví novú verziu novely vysokoškolského zákona, ktorá bude štíhlejšia v porovnaní s tou, ktorú naposledy stiahol z parlamentu. Bude sa týkať výlučne fungovania verejných vysokých škôl (VŠ), ustanovenia upravujúce fungovanie súkromných vysokých škôl v nej nebudú. … Hlavným účelom novely má byť podľa Mikolaja zabezpečiť viaczdrojové financovanie verejných vysokých škôl, čiže prílev súkromného kapitálu do spoločných výskumno-vývojových projektov. Podľa novej verzie novely by verejné vysoké školy nemali mať možnosť vložiť svoj majetok do obchodných spoločností, budú ho však môcť týmto spoločnostiam prenajať.
SME, 19. 6. 2009
Analytička Renáta Králiková z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť hovorí, že prvé výsledky ukazujú, že kritériá sú nastavené na slovenskú realitu. „Ak všetky školy spĺňajú všetky kritériá, tak nie sú veľmi náročné. Úroveň našich škôl je približne rovnaká a nie sú tu elitné univerzity,“ hovorí Králiková.
Pravda, 17. 6. 2009
Známkam na vysvedčeniach dajú prednosť viaceré školy, nové slovné hodnotenie ministra Jána Mikolaja (SNS) totiž považujú za zmätočné. … Mikolaj ešte pred pol rokom zrušil staré slovné hodnotenie, keď mohli pedagógovia opísať vetami vedomosti detí. Po novom si môžu učitelia vybrať, či dieťa ohodnotia stupnicou od 1 do 5, alebo slovami veľmi dobre, dobre, uspokojivo a neuspokojivo. Ani po protestoch škôl minister od tohto pokynu neustúpil.
SME, 17. 6. 2009
Pre novelu vysokoškolského zákona, ktorú sa snaží pretlačiť minister školstva Ján Mikolaj (SNS), je v koalícii dusno. Mikolaj ju na včerajšej schôdzi parlamentu musel opäť z rokovania stiahnuť. Nemal podporu hnutia Vladimíra Mečiara, ktoré má k novele výhrady. Poslancom HZDS prekáža oklieštenie ekonomických aktivít súkromných škôl i štátne dotácie pre pobočky zahraničných škôl na Slovensku.
SME, 16. 6. 2009
O označenie univerzita zrejme prídu aj ďalšie vysoké školy, ktoré nesplnia kritéria komplexnej akreditácie. V doterajších hodnotiacich správach Akreditačnej komisie sa píše, že nedokážu splniť podmienku počtu študentov na pedagóga. … Analytička Renáta Králiková z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť hovorí, že „je paradoxné, ak ministerstvo školstva od roku 2002 v podstate spôsobom financovania motivovalo školy naberať študentov, a teraz ich za to ide trestať“.
Pravda, 15. 6. 2009
Hoci sa do školskej reformy musia materské školy povinne zapojiť od septembra, vo väčšine zariadení podľa nej učili už počas tohto školského roka. Učiteľky si zmeny pochvaľujú, oceňujú najmä viac voľnosti pri výbere tém pre deti.
tyzden.sk, 12. 6. 2009
Kalifornský guvernér Arnold Schwarzenegger chce finančne uľaviť svojmu štátu, ktorý má veľké ekonomické problémy. Preto by sa tamojší žiaci od budúceho školského roku mali učiť len s pomocou internetu, teda nemali by už používať učebnice. Učebné texty budú prístupné iba na internete a Schwarzenegger pripomína, že vďaka tomu bude možná ich rýchla aktualizácia. … Možno ani našim učiteľom neostane nič iné iba hľadať si nejaké texty na internete, tlačiť a kopírovať. Ako v Kalifornii.
Hospodárske noviny, 11. 6. 2009
Štátna tajomníčka ministerstva školstva Bibiána Obrimčáková
Ako si môže škola sama finančne prilepšiť?
Škola, akákoľvek, môže získať ďalšie zdroje financovania od zriaďovateľa, stredné školy najnovšie od septembra budú môcť dostať peniaze aj od zamestnávateľov alebo zamestnávateľských zväzov, ďalej z podnikateľskej činnosti, z darov a podobne. Obec môže z vlastných finančných zdrojov prideliť škole finančné prostriedky na opravu strechy, zateplenie budovy a podobne. Z podnikateľskej činnosti si prilepšujú najmä stredné odborné školy.
Pravda, 10. 6. 2009
Namiesto vyšších platov hrozí učiteľom prepúšťanie. Obce priznali, že nemajú peniaze na odmeňovanie pedagógov, ktoré navrhol minister školstva Ján Mikolaj v novom zákone. … Obce ako zriaďovatelia materských a základných škôl totiž môžu rozdeliť len toľko peňazí, koľko dostali podľa vopred vypočítaných normatívov. Po prijatí zákona by museli príplatky učiteľom dofinancovať z vlastného vrecka. Pritom v čase krízy obciam klesli príjmy z výberu daní.
blog.sme.sk, 10. 6. 2009
Minister a jeho zákony (lepšie, alebo horšie) nie sú tým najdôležitejším faktorom, rozhodujúcim o úspešnosti reformy. Áno, kvalitne pripravené zákony nám, učiteľom, poskytnú väčší priestor a možnosti. No skutočná reforma prebehne iba vtedy, ak ju spravíme my – učitelia, pretože my sme tí jediní, ktorí ju spraviť môžu. A ak je niekto jediný, ktorý môže, tak vlastne musí…
Hospodárske noviny, 9. 6. 2009
Akreditačná komisia navrhla najväčšiu a najstaršiu ekonomickú školu na Slovensku
zaradiť medzi bežné vysoké školy. Štatút univerzity jej unikol len tesne. Škola nesplnila jediné zo šiestich kritérií – v porovnaní s počtom pedagógov mala priveľa študentov.
pravda.sk, 9. 6. 2009
Odborárom sa nepozdáva, že do nového systému sa im nemajú započítať vzdelávacie aktivity, ktoré absolvovali v minulosti. Podľa predsedu Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy (OZPŠaV) Jána Gašperana, ak by v parlamente prešiel návrh v terajšej podobe, učitelia by museli znova chodiť na ten istý kurz.
.týždeň, 8. 6. 2009
rozhovor s Vladimírom Burjanom
.z toho, čo hovoríte, sa zdá, že dnes by reforma mohla ísť pokojne aj zhora – dobrým nastavením testov v externých maturitách či v testovaní deviatakov.
Malo by to ísť paralelne – školám by sa mala dať voľnosť a zároveň by mohol nejaký osvietený tím vypracovať kultivované osnovy a metodické materiály. Súhlasím s tým, že nechať celú reformu len na školy by bolo málo.
Pravda, 5. 6. 2009
Takmer 150-tisíc eur (4,5 milióna korún) prerobil minister školstva Ján Mikolaj (SNS) na učebniciach, ktoré vydá vláde blízky podnikateľ Ivan Kmotrík. O toľko lacnejšie by totiž knihy dokázala vyrobiť konkurencia, ktorá sa zapojila do súťaže o veľkú štátnu zákazku.
Pravda, 4. 6. 2009
Ministerstvo školstva „šetrí“ aj tak, že kupuje drahé učebnice od podnikateľa blízkeho vláde. Slovenské pedagogické nakladateľstvo (SPN) Ivana Kmotríka má dodať do škôl takmer pol milióna kníh. V užšej súťaži uspela Kmotríkova firma, hoci jej konkurenti predložili nižšie cenové ponuky.
MY, 4. 6. 2009
V posledných rokoch nenájdeme maturantov, ktorí by maturovali podľa rovnakých pravidiel ako predchádzajúci ročník. Maturity sa stávajú čoraz väčšou obeťou experimentov. Neustále zmeny ich robia neprehľadné, komplikované a stresujúce. Aj tento rok sa maturovalo inak. Zrušili sa napríklad úrovne A a B vo všetkých predmetoch okrem cudzieho jazyka. A pribudli masívne kritizované dodatky. Tie pre školy znamenajú len zbytočné papierovačky navyše.
Pravda, 3. 6. 2009
„Chcem si posvietiť na tendre a verejné obstarávania na ministerstve,“ povedal László Szigeti (SMK), ktorý navrhol poslanecký prieskum. Podľa neho je okrem iného podozrivé, že Mikolaj spolupracuje s firmou Consulting Education, ktorú vlastní jeho kamarát Marián Kováčik. Zákazku za 25 miliónov korún mal navyše získať v súťaži, ktorá bola oznámená na nástenke.
SME, 3. 6. 2009
Výsledky externých maturít ukázali, že stredoškoláci majú slabé vedomosti. Maturant ovláda slovenčinu priemerne na 62 percent, z matematiky je úspešný iba v každej druhej otázke. Polovičnú úspešnosť, podobne ako pri matematike, dosiahli maturanti v anglickom jazyku v nižšej úrovni. Externú maturitu z nemeckého jazyka nespravili žiaci ani na polovicu, priemerná úspešnosť v slabšej úrovni bola 44 percent.
blog.sme.sk, 3. 6. 2009
Monitor je učiteľmi stavaný do pozície rozhodcu o všetkom ďalšom. Matikári a slovenčinári často v prvom polroku degradujú ostatné predmety a snažia sa zopakovať a znovu nahustiť do detí všetko, čo na tom monitore môže byť. Akoby sa zrazu zabudlo na to, že dieťa sa učí pre život a nie pre monitor. Testovanie má byť prvá veľká skúša, ale nevytvárame tak náhodou doučovaniami a prípravou na štýl testových otázok v školách laboratórne podmienky?
Hospodárske noviny, 2. 6. 2009
V súboji regiónov vedú v matematike tradične východniari, v slovenčine tentoraz dominovali bratislavské gymnáziá. … Ministerstvo školstva však už piaty rok rebríčky nezostavuje. „Chceme školy stimulovať k vyšším výkonom, preto neuverejňujeme rebríčky škôl. Pre školy na konci rebríčka by to bolo veľmi demotivujúce, až deštruktívne,“ dôvodí riaditeľka Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania Romana Kanovská.
Hospodárske noviny, 2. 6. 2009
Najlepšia stredná škola na Slovensku v roku 2009 podľa výsledkov externých maturít je Gymnázium na Duchnovičovej ulici v Medzilaborciach. … Za úspechom školy a jej študentov je podľa riaditeľa školy Vladimíra Tarču okrem „trochy šťastia“ aj individuálny prístup – gymnázium navštevuje 168 žiakov, vyučuje ich 14 pedagógov. „Vzťah k žiakom je najdôležitejší – súčasná mládež je otvorenejšia, ráznejšia v osobných prejavoch, žiak vie skôr povedať a presadiť svoj názor. My sa snažíme vytvoriť priateľské vzťahy, budovať vzájomný rešpekt, ale nie za cenu zastrašovania, pretože to má opačný efekt,“ vysvetľuje Tarča pedagogické postupy.
pravda.sk, 2. 6. 2009
Maturanti z cirkevných škôl dosiahli vyššiu úspešnosť v jednotných testoch zo slovenčiny, matematiky a maďarčiny ako ich kolegovia zo štátnych a súkromných škôl. Najväčšie rozdiely medzi maturantmi boli v slovenčine; žiaci cirkevných škôl urobili testy z rodného jazyka v priemere na 70,2 percenta, ich rovesníci zo štátnych škôl na 62,9 percenta. Najhoršie dopadli maturanti zo súkromných škôl, priemerná úspešnosť v testoch bola 56,5 percenta.
tyzden.sk, 1. 6. 2009
Dnešná škola plní v prvom rade veľmi dôležitú a užitočnú úlohu profylaktického väzenia. Jej úlohou je najmä prevencia – má chrániť deti pred trávením času v pouličných bandách, pred nudnou prázdnotou a z nej vyplývajúcimi nástrahami od drobnej kriminality až po menej drobnú kriminalitu, pred príliš skorými tehotenstvami a mnohými ďalšími nedobrými vecami. … Stupídne učebné osnovy a bacharský prístup niektorých učiteľov je hrubým ignorovaním základného faktu, že má ísť o väzenie profylaktické.
Pravda, 31. 5. 2009
Len „číslicové“ hodnotenie nestačí, ak chceme, aby škola oznamovala aj posúdenie poznávacích a sociálnych zbehlostí žiaka, pohľad na jeho postoje či vzťah k podstatným životným hodnotám. Prostriedkom, ktorý vedie k rozvoju v živote potrebného sebahodnotenia, je hodnotenie pomocou popisného jazyka. Slovné ohodnotenie osobnostných vlastností by nemalo chýbať na poslednom vysvedčení zo základnej (strednej) školy. Napríklad s hodnotením správania pri práci, sociálneho správania, individuálnych zvláštností. Aby sa dali jednotlivé hodnotenia porovnávať, nemôže byť problémom štandardizovať ich.
Hospodárske noviny, 3. 3. 2009
Ministerstvo školstva (MŠ) SR povie školám, ako má vyzerať slovné hodnotenie žiakov na vysvedčení. Minister školstva Ján Mikolaj po dnešnom odbornom seminári o klasifikácii v Bratislave povedal, že do dvoch týždňov spresnia metodický pokyn pre prvý stupeň základných škôl (ZŠ) tak, aby boli hodnotenia jednotné na konci tohto školského roka. Koľko bude stupňov hodnotenia Mikolaj ešte nevie, podľa neho budú možno len tri, charakterizované krátkym slovným spojením, napríklad dobrý, veľmi dobrý a podobne. „Vysvedčenie je verejná listina,“ odôvodnil potrebu zjednotenia klasifikácie.
SME, 3. 3. 2009
Maďarské gymnáziá nebudú mať svoje dejepisy ako doteraz. Minister školstva v utorok pre agentúru SITA povedal, že sa budú učiť z rovnakých učebníc ako v školách s vyučovacím jazykom slovenským, len preložených do maďarčiny. Toto rozhodnutie, ktorému predchádzalo stiahnutie maďarských dejepisov pre 1. a 2. ročník gymnázií, odôvodnil Mikolaj školskou reformou.
Hospodárske noviny, 27. 2. 2009
Vo svete, najmä v Amerike, Británii a západnej Európe je súťaživosť škôl aj študentov žiadaná a je súčasťou vzdelávacej politiky. „Bežnou metódou overovania vedomostí na školách sú testy,“ pripomína riaditeľka Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania Romana Kanovská. „… Čo je však podstatné a u nás mimoriadne zriedkavé, na základe výsledkov testov zahraničný učiteľ sleduje individuálne výkony žiakov, vyhodnocuje individuálne portfólio každého žiaka, teda, či žiak napreduje. V zahraničí sa teda zostavované rebríčky a porovnávania škôl stávajú predovšetkým nástrojom na sebahodnotenie (autoevalváciu) činnosti a funkčnosti školy.“
Hospodárske noviny, 27. 2. 2009
V najnovšom rebríčku svetových univerzít Times Higher Education 2008 sa umiestnenie britských univerzít zhoršilo. Naopak, americké elitné univerzity si upevnili svoje stále miesto na čele tabuľky. Pritom práve o tomto rebríčku, ktorý porovnáva 17-tisíc škôl z celého sveta, sa tvrdí, že preferuje britské školy. V prvej desiatke sú štyri: Cambridge (3. miesto), Oxford (4. miesto), Imperial College London (6. miesto) a University College London (7. miesto). Všetky štyri boli na špičke aj v predchádzajúcom hodnotení, ale Cambridge a Oxford sa pred rokom spoločne s americkou univerzitou Yale umiestnili na druhom mieste. Tento rok si Yale svoju druhú pozíciu, hneď za Harvardom, upevnil a anglické univerzity odsunul na nižšie priečky.
Hospodárske noviny, 27. 2. 2009
Môžu byť aj u nás niektoré základné či stredné školy v malom také slávne a úspešné ako veľký Harvard? … Kľúčoví sú učitelia a systém. Škola má veľa dobrých profesorov. A dôležitý je aj systém, ktorý poskytuje študentovi množstvo možností na realizáciu. … V škole vládne náročná tvorivá atmosféra, študuje sa permanentne, nie sú hluché miesta. Profesori žiakov stále zaťažujú prácami, esejami, úlohami, ktoré sú zmysluplné a rozvíjajú študentov potenciál. Mimoriadny dôraz sa kladie na to, aby iniciatíva vychádzala od študentov. Tento znak či vlastnosť charakterizuje absolventov Harvardu aj v živote – sú iniciatívni a aktívni.
Hospodárske noviny, 27. 2. 2009
Dostať sa na vysokú školu nikdy nebolo ľahšie. Univerzity plánujú tento rok prijať na bakalárske štúdium takmer 23-tisíc študentov len na základe maturitného vysvedčenia či výsledkov zo strednej školy. Ide spolu o viac ako štyridsať fakúlt verejných a súkromných škôl. „Trend bude pokračovať, skôr ide o to, ako sa zabezpečí, aby externé maturity zodpovedali požiadavkám vysokých škôl,“ hovorí rektor Ekonomickej univerzity v Bratislave Rudolf Sivák.
Hospodárske noviny, 27. 2. 2009
Titul univerzita, ktorý má od budúceho roka priniesť vysokým školám viac peňazí, získala v najnovšom hodnotení ako prvá Univerzita veterinárneho lekárstva v Košiciach. Potvrdilo to ministerstvo školstva, ktoré odobrilo rozhodnutie akreditačnej komisie.
Hospodárske noviny, 27. 2. 2009
Pravdaže, pre nás má najpraktickejší význam rebríček našich vysokých škôl. Zostavuje ho agentúra ARRA. Tento rebríček sa na výber cesty za elitným vysokoškolským vzdelávaním tiež nehodí. Napríklad neraz hodnotí a porovnáva školy ako celky. Pritom Univerzita Komenského má také rôznorodé fakulty, ako je bohoslovecká, manažmentu, telesnej výchovy a športu, lekárska a ďalších dvanásť. Teda fakulty s celkom rozdielnym zameraním a podmienkami práce. Čudné je aj delenie fakúlt na skupiny. Potom sa stane, že v spoločenských vedách je na tom najlepšie fakulta telesnej výchovy a športu.
Hospodárske noviny, 27. 2. 2009
Na začiatku februára bola zverejnená správa o pilotnom projekte Srovnání vědecké a výzkumné práce českých a slovenských vysokých škol. Na projekte spoločne pracovala Navigatorka.cz, český informační server o vysokých školách a slovenská Akademická rankingová a ratingová agentúra (ARRA). … České ani slovenské fakulty nemajú podľa zvolených kritérií uspokojivú kvalitu publikácií. Približne 40 percent publikovaných článkov nikto necituje, 75 percent má menej ako päť citácií. … Najväčší rozdiel medzi českými a slovenskými fakultami je v množstve financií, ktoré fakulty získali na svoju vedeckú a výskumnú činnosť. V roku 2007 získali české vysoké školy 4,5-krát viac finančných prostriedkov na jedného tvorivého pracovníka ako slovenské.
Pravda, 27. 2. 2009
Učebniciam pre deti dáva minister školstva Ján Mikolaj (SNS) svoju vlastnú pečať. Tvrdia to ľudia, ktorí sa na ich tvorbe podieľajú. Ide o knihy pre slovenské školy. Minister cenzúru odmieta. Ministerstvo školstva chystá tlač pol milióna nových učebníc. Na autorov vypísalo konkurzy, víťazi však podľa niektorých účastníkov boli vopred známi.
Pravda, 27. 2. 2009
Dejepis, ktorý Mikolaj vyčiarkol, napísali historici maďarskej národnosti ako spoločný projekt so slovenskými. Kratochvíl na ňom spolupracoval. „Dovtedy sa učilo z maďarských kníh,“ poznamenal. Podľa Kratochvíla učebnica okrem slovenských dejín zachytávala vo väčšej miere aj uhorské, čo žiadala maďarská menšina. „Teraz sa majú učiť z maďarských prekladov slovenských dejepisov. Takto to bolo za socializmu,“ dodal.
Hospodárske noviny, 26. 2. 2009
Vytoriť si vlastný študijný odbor – aj to je jedna z možností, ako škola dokáže prilákať svojich potenciálnych žiakov. Pomôcť pri vzdelávaní odborníkov na informačné technológie na stredných školách chce aj spoločnosť IBM. V rámci projektu IT Škola sa bude spolupodieľať ako technologický partner na vybavení učební v ôsmich stredných školách centrálnym výpočtovým a vzdelávacím systémom. Ten je základným predpokladom na to, aby od septembra v šiestich z nich mohli otvoriť nový študijný odbor – informačné a sieťové technológie.
Hospodárske noviny, 26. 2. 2009
Čoraz viac učiteľov dokazuje, že sa dá nájsť veľa nových spôsobov výučby a rozvoja osobnosti. Jedným z veľmi atraktívnych spôsobov je európska on-line sieť škôl, kde pedagógovia môžu nájsť partnerskú školu či triedu z celej Európy. V tejto školskej sieti plnej priateľov a nápadov je už zaregistrovaných 50-tisíc používateľov. Veľa škôl takto on-line pracuje spoločne na projektoch, ktoré sa raz do roka vyhodnocujú. Tentoraz na konferencii e-Twinning v polovici februára v Prahe posúdili 500 prác a komisia udelila ceny desiatim najlepším projektom.
Pravda, 25. 2. 2009
Ministerstvo školstva opäť pobúrilo maďarských pedagógov. Po probléme so slovenskými názvami v učebniciach vlastivedy upozornili na stiahnutie nových dejepisov pre 1. a 2. ročník gymnázií. Učebnica pre 1. ročník vyšla v roku 2004, pre 2. ročník o dva roky neskôr. Školy s nimi boli spokojné, zo zoznamu kníh, ktoré si môžu doobjednať, však náhle zmizli. Minister školstva Ján Mikolaj tvrdí, že nezodpovedajú reforme školstva a preto budú nové. Trvá tiež na tom, aby menšinové školy učili presne ten istý dejepis ako slovenské. Doteraz mali vo svojich učebniciach väčší dôraz na históriu svojho národa.
Pravda, 25. 2. 2009
Počítačovým programom budú vysoké školy od septembra chytať študentov, ktorí opisujú. Učiteľov nový softvér preverovať nebude, hoci podozrení z plagiátorstva pribúda aj medzi nimi.
Pravda, 25. 2. 2009
Kto by nepovažoval za trestuhodné predávať lieky, ktorých účinnosť a bezpečnosť sa klinicky neoverili? Prečo by sme mali prejsť mlčaním, keď ministerstvo schvaľuje učebnice, ktorých efektívnosť vo vyučovaní nikto neoveril, ktorých vedľajšie účinky nepozná a nevie dať radu o spôsobe používania. Kto si neuvedomuje, že vydávanie nových učebníc sa stáva prekážkou naplnenia potrebných a dobre mienených reformných snáh?
blog.sme.sk, 25. 2. 2009
Má vlastne nejaký zmysel, že garantom študijného odboru musí byť profesor? Veď profesori toho veľa neodučia, ani neodprednášajú. Takže požiadavka na profesora sa plní viac-menej len formálne. Nebolo by rozumné, ak často namiesto len formálneho plnenia povinnosti sa táto blbá podmienka zrušila? Nemohol by byť plnohodnotným garantom napr. doktor, či docent? Výhodou by v tomto prípade bolo, že mladší by so sebou priniesli aj nové metódy výučby, pričom jej kvalita by vôbec neutrpela, ba naopak.
Hospodárske noviny, 23. 2. 2009
Už druhý ročník programu Banky v akcii, ktorý organizuje Junior Achievement Slovensko s podporou nadácie Citi Foundation, sa rozbehol medzi študentmi stredných škôl na Slovensku. Mladí ľudia vďaka nemu spoznávajú základné princípy bankovníctva formou práce s počítačovou simuláciou, súťaží a zážitkových aktivít. Program učí študentov pochopiť základné princípy, ako funguje komerčná banka. Zároveň ich vedie k tomu, aby premýšľali nad rôznymi spôsobmi ako riadiť finančné prostriedky, a to aj v krízových obdobiach.
blog.sme.sk, 22. 2. 2009
Dnes som si vypočul zaujímavú prednášku na tému disciplína a úroveň vzdelávania. Vedomosti žiakov prvého stupňa sú porovnateľné na rôznych školách z viacerých krajín. Ale postupne s vekom študentov dochádza k väčším rozdielom v kvalite. Už na druhom stupni základných škôl sú rozdiely väčšie a najviac markantné je to na stredných a následne na vysokých školách. Autor prednášky rozoberal prečo tieto rozdiely existujú. Rozdiely v materiálovom vybavení škôl vôbec nepovažuje za hlavnú príčinu rozdielov kvality škôl. Za jednu z hlavných príčin považuje disciplínu žiakov a študentov, ich úctu k vzdelávaniu, škole a k učiteľovi.
SME, 20. 2. 2009
„Keď je štúdium na marketingovej komunikácii podľa rektora UK jedným z najpopulárnejších na univerzite a nezabezpečia si garanta, tak je to v čase zostreného boja o študenta z manažérskeho hľadiska úplné zlyhanie,“ hovorí analytička Renáta Králiková z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť. Vypísať prijímacie pohovory s vedomím, že vedia o chýbajúcich garantoch, je podľa nej aj zlyhaním katedier a vedenia fakulty.
Hospodárske noviny, 19. 2. 2009
Prihlásili sa na bezplatné štúdium, hrozí im školné stovky eur. Študentom žurnalistiky a ďalších štyroch programov na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského hrozí, že na škole nebudú môcť získať magisterský titul. Prestup na inú školu, kde by mohli magisterské štúdium zavŕšiť, ich pritom môže vyjsť na nemalé peniaze. „Predmety na iných školách sú v porovnaní s našou školou rozdielne. Ak prestúpime, pravdepodobne si budeme musieť zopakovať ročník,“ hovorí štvrtáčka Zuzana. V takom prípade však budú musieť študenti zaplatiť za nadštandardnú dĺžku štúdia – zhruba 300 až 900 eur – za rok podľa školy.
Hospodárske noviny, 19. 2. 2009
Päť programov, ktoré majú problém s akreditáciou, Filozofická fakulta Univerzity Komenského (FiF UK) v Bratislave oficiálne v nasledujúcom školskom roku neotvorí. Píše sa to na stránke www.fphil.uniba.sk. Vedenie fakulty informuje, že odbory andragogika, kulturológia, marketingová komunikácia, religionistika a žurnalistika „nebude môcť v akademickom roku 2009/2010 otvoriť.“
Pravda, 19. 2. 2009
Či školská novela o učebniciach skončí na Ústavnom súde, je otázne. HZDS sa odmieta pripojiť k podaniu SNS. Obom stranám tak chýbajú podpisy, aby mohli novelu napadnúť na súde.
Pravda, 19. 2. 2009
Nesplniteľný sľub dal v Budapešti minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák (Smer). Šéf rezortu školstva Ján Mikolaj (SNS) podľa jeho utorkového vyhlásenia nebude robiť problémy s učebnicami pre maďarské školy. Mikolaj však čaká, že učebnice s dvojjazyčnými názvami čo najskôr stopne Ústavný súd. Tvrdí totiž, že nevie, ako zákon dodržať. „Učebnice sa píšu, ale v akom tvare a ako budú vychádzať, vám povedať neviem,“ povedal minister.
Pravda, 18. 2. 2009
„Na Slovensku chýba jedna celá generácia akademikov, čo by nahradili súčasných dosluhujúcich profesorov. Sú totiž za hranicami alebo v súkromnej sfére,“ vysvetlil Ján Bujňák, podpredseda konferencie rektorov. … „Druhá vec sú byrokratické prekážky pri výchove profesorov. Trvá to najmenej päť rokov a aj to musí všetko vychádzať,“ dodal Bujňák s tým, že slovenskí profesori tak či tak utekajú do zahraničia, kde im aj lepšie platia.
Pravda, 18. 2. 2009
Prezident Ivan Gašparovič nemá záujem komplikovať situáciu vysokých škôl, do ktorej sa dostali čiastočne vlastnou vinou. Je možné a pravdepodobné, že do leta vymenuje nových profesorov. Povedal to jeho hovorca Marek Trubač v súvislosti s možným zrušením akreditácii piatim katedrám Filozofickej fakulty Univerzity Komenského (FiFUK).
Hospodárske noviny, 17. 2. 2009
Minister školstva Ján Mikolaj bude rešpektovať novelu školského zákona o písaní dvojjazyčných zemepisných názvov v učebniciach pre menšiny, potvrdil to dnes v Budapešti po rokovaní s rezortnou partnerkou Kingou Gönczovou minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák. Povedal, že s Mikolajom o tom hovoril, a tak, ako každý člen vlády, aj minister školstva rešpektuje zákon.
Hospodárske noviny, 17. 2. 2009
Takmer šesťsto škôl sa chce premeniť na moderné vzdelávacie inštitúcie vďaka peniazom z eurofondov. O tom, či peniaze dostanú, rozhodne Agentúra Ministerstva školstva SR pre štrukturálne fondy. Ak ich získajú, môžu ich použiť na premenu tradičnej školy na modernú. Pre základné školy z regiónov Slovenska, mimo Bratislavského kraja, sa má rozdeliť takmer 13,3 milióna eur, na stredné školy má ísť takmer 10 miliónov eur. Pre bratislavské základné a stredné školy je vyčlenených vyše 660-tisíc eur.
blog.sme.sk, 17. 2. 2009
Absurdným však je, že napriek tomu, že ešte dnes nie sú úplne jasné spôsoby, akými sa budú dať zbierať kredity, jedno je už jasné. Doterajšie školenia, vydané učebnice, medzinárodné vzdelávania a ďalšie aktivity, ktoré mnohí pedagógovia už absolvovali, sa im do tohto kreditného systému započítavať nebudú. Teda učitelia, ktorí sú v staršom veku a ktorí celý svoj život obetovali škole, budú na tom opäť najhoršie. Budú na rovnakej čiare s tými, čo práve začínajú. Len s jedným rozdielom, tí mladí majú pred sebou celý život a elán na rôzne školenia a mnohé iné aktivity (mnohokrát aj nezmyselné, vymyslené našimi úradníkmi), zatiaľ čo tí starší sú už znechutení po skúsenostiach so systémom v našom školstve.
SME, 17. 2. 2009
Najväčšia univerzita má problém s profesormi. Niektorých študentov magisterského stupňa musí presmerovať na iné školy. … Takmer tristo prvákov magisterského štúdia žurnalistiky, marketingovej komunikácie, kulturológie, porovnávacej religionistiky a andragogiky má iba pár možností. Buď si počkajú, kým štát opäť dovolí ich škole udeľovať diplomy, alebo štúdium dokončia na inom odbore alebo univerzite. Prestup im musí zabezpečiť škola.
Pravda, 16. 2. 2009
Päť katedier najväčšej Filozofickej fakulty Univerzity Komenského má problémy s akreditáciou. O akreditáciu na magisterské štúdium prišla aj katedra žurnalistiky, ktorá môže udeľovať iba bakalársky titul.
Pravda, 16. 2. 2009
Bleskovú domácu úlohu zadal minister školstva Ján Mikolaj (SNS) autorom a vydavateľom. Za niekoľko týždňov majú vytvoriť to, čo inokedy trvá rok až dva. Nové učebnice. … Autori sa do konkurzov na nové učebnice hlásili ešte začiatkom roka. Ministerstvo im výsledky dalo vedieť až teraz, v polovici februára. Novú knihu majú napísať a odovzdať za mesiac. … Hoci nové knihy ešte nejestvujú, minister ich už ponúka do škôl. Riaditelia si majú tituly objednávať cez edičný portál bez toho, aby poznali ich obsah.
SME, 16. 2. 2009
Školy si museli objednávať na budúci školský rok učebnice, ktoré ešte nikto nevidel. Ani učitelia, ani ministerskí úradníci. Nemohli ich vidieť, pretože zatiaľ neboli vytlačené. Iné učebnice pre triedy, ktorých sa týka začiatok školskej reformy, im ani ministerstvo školstva neponúklo. Minister Ján Mikolaj zo SNS je presvedčený, že učebnice žiaci v septembri dostanú.
SME, 16. 2. 2009
Slovenská rektorská konferencia lobovala u ministra školstva Jána Mikolaja (SNS). Pripravovaná novela vysokoškolského zákona, ktorá by mala platiť od septembra, rozdelí vysoké školy podľa zamerania na univerzity, vysoké školy a odborné vysoké školy. Viaceré školy si môžu pohoršiť a z pozície univerzity sa zaradia iba do kategórie vysoké školy. Mikolaj rektorom vyhovel a povolil im používať v názve školy prestížnejšie meno univerzita aj naďalej.
Hospodárske noviny, 15. 2. 2009
Za externé štúdium na vysokej škole nemusia všetci budúci študenti platiť niekoľkotisícové školné. Stačí, ak si na stránkach univerzít nájdu tie bakalárske študijné programy, za ktoré si školy v akademickom roku 2009/2010 nebudú pýtať niekoľkotisícové poplatky.
blog.sme.sk, 15. 2. 2009
Dotyčná riaditeľka mi s poľutovaním oznámila, že učiteľ (ktorý je mimochodom v pokročilom dôchodkovom veku) si to rozmyslel a ostáva naďalej učiť na škole, aj napriek tomu, že predmet na ktorý mám ja kvalifikáciu on nemá. … Veď predsa týmto spôsobom mladí učitelia majú znemožnené učiť. A vraj je mladých učiteľov málo, vraj nemajú záujem! To nie je vôbec pravda. Mladých a talentovaných učiteľov je veľa, nemajú sa však kde zamestnať, tak radšej odchádzajú za prácou do zahraničia alebo robia iné povolania, ktoré ich však nenapĺňajú.
SME, 15. 2. 2009
Ťažkosti s budúcimi učebnicami môžu byť minimálne dve. Prvý zádrh je technický. Premyslieť, napísať, posúdiť, okorigovať, vytlačiť a rozoslať kvalitnú učebnicu za jeden rok nie je pri už známych manažérskych schopnostiach Mikolaja a jeho podriadených žiadna zábava. Nehovoriac o tom, aký nápor na autorov textov to predstavuje. Teda aspoň vtedy, ak chcú odovzdať kvalitné dielo. Vynásobte si to štyridsiatimi a máme pred sebou záruku, že sa mnohí žiaci budú učiť v provizóriu a nie v zreformovanom školstve. Prikázať za takýchto okolností školám, že si na nasledujúci školský rok môžu objednávať len ešte neexistujúce učebnice je minimálne predčasné. Ak by sa aj náhodou všetko stihlo tak ako s vysvedčeniami, ako asi budú na vyučovanie po novom pripravení samotní učitelia?
Pravda, 14. 2. 2009
Niektorí pedagógovia sa obávajú, že chystané zvýšenie ich ochrany pred útokmi žiakov či rodičov sa môže obrátiť proti nim. Učitelia sa napríklad boja falošných obvinení z útokov na žiaka. Povedali to niektorí riaditelia škôl, ktoré navštevujú žiaci zo sociálne zanedbaného prostredia. Po schválení vládneho návrhu parlamentom učitelia získajú postavenie verejného činiteľa.
Hospodárske noviny, 13. 2. 2009
Minister školstva SR Ján Mikolaj zamýšľa v budúcnosti merať kvalitu aj na základných a stredných školách. Týmto krokom by chcel vyhovieť najmä rodičom, ktorí vyberajú vhodnú školu pre svoje dieťa a zháňajú o nej odporúčania. … Šéf rezortu školstva tiež chce, aby sa v základných a stredných školách vytvoril akýsi „zdravý nepokoj a súťaživosť“. Zdôvodňuje to tým, že je potrebné dosiahnuť, aby školy medzi sebou viac súťažili a tak ponúkali viac kvality.
Hospodárske noviny, 13. 2. 2009
Súkromné školy kolú oči najmä rektorátom verejných škôl – tvrdia o nich, že sú menej kvalitné. „Nechcem paušalizovať, pretože je ich desať a každá zo škôl je v niečom dobrá a v niečom nie, ale vyjadrovať sa ku kvalite novonarodeného dieťaťa nie je správne,“ hovorí Branislav Zlocha, marketingový riaditeľ súkromnej Vysokej školy manažmentu v Trenčíne. Súkromné školy pôsobia na Slovensku len niekoľko rokov a nemožno od nich preto očakávať výkony porovnateľné s univerzitami s dlhou tradíciou.
Pravda, 13. 2. 2009
Kosovo urobilo prvý pokus o zbavenie sa nacionalistického jazyka vo svojich historických učebniciach a knihách. Iniciatíva vyšla z tamojšieho Inštitútu histórie, ktorý sa podieľal na vytvorení novej, objektívnejšej a detailnejšej učebnice pre deti na prvom stupni základných škôl. … Nové učebnice podľa všetkého už nezdôrazňujú národnú hrdosť spôsobom, ako to bolo v minulosti. Učitelia v tejto bývalej juhosrbskej provincii tvrdia, že ide o veľký pokrok v porovnaní s knihami vydanými pred tromi desaťročiami.
Hospodárske noviny, 12. 2. 2009
Minister školstva Ján Mikolaj stále odmieta pochybenia pri polročných vysvedčeniach. Priznal len gramatickú chybu v tlačivách vysvedčení pre národnostné menšiny. „Naozaj tam bola tlačová chyba, cez noc sme to opravili a cez noc sa to aj distribuovalo,“ povedal pred poslancami Mikolaj. Niektoré školy pre národnostné menšiny na konci januára nerozdávali vysvedčenia, lebo im chýbali tlačivá.
Hospodárske noviny, 12. 2. 2009
Romana Kanovská, riaditeľka Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania
Sú podľa vás rôzne zahraničné rebríčky kvality škôl objektívne?
Samozrejme, tak u nás, ako aj v zahraničí sa ministerstvá školstva a zriaďovatelia snažia z výsledkov meraní zostavovať rebríčky škôl a na ich základe uskutočňovať dôležité rozhodnutia. Snahou odborných inštitúcií, ktoré tieto merania a výskumy uskutočňujú, je vysvetľovať, že rebríčky, resp. poradia škôl zostavené na základe jedného kritéria (výsledky jedného externého merania) nie sú spoľahlivým ukazovateľom kvality škôl, sú však a mali by byť vážnym, ale nie jediným kritériom na ich hodnotenie.
Pravda, 12. 2. 2009
Slovenská národná strana do desiatich dní predstaví návrh podania na Ústavný súd (ÚS) SR, ktorým chce napadnúť novelu školského zákona. Ako uviedla dnes na tlačovej besede prvá podpredsedníčka SNS Anna Belousovová, podanie už spracovávajú odborníci. Podanie bude vychádzať s pripomienok prezidenta, ktorý pôvodne schválenú novelu vrátil parlamentu na opakované prerokovanie.
Hospodárske noviny, 11. 2. 2009
Problémom slovenskej vedy už nebude nedostatok peňazí, ale ich kvalitné rozdelenie. Tvrdí to podpredseda vlády a minister školstva Ján Mikolaj. Štát totiž plánuje zvýšenie podpory pre túto oblasť až o 300 percent. Tieto peniaze by mali pochádzať nie len zo štátnej kasy, ale aj z eurofondov a výraznejšie sa má zapojiť aj súkromný sektor.
Hospodárske noviny, 11. 2. 2009
Peter Baláž, Ekonomická univerzita v Bratislave
Na Slovensku sú nositeľmi výskumu často profesori, ktorých posledným cieľom je dosiahnutie profesúry. Je tu aj garnitúra odborných asistentov, ktorí nemajú ambície. A navyše najlepší študenti nám utekajú do zahraničia. Riešením by bolo vytvorenie elitnej univerzity, ktorá by pritiahla elitných študentov, profesorov aj peniaze.
Hospodárske noviny, 11. 2. 2009
Žiaci národnostných menšín sa budú učiť z dvojjazyčných učebníc. Podľa podpredsedu vlády Dušana Čaploviča nehrozí, že by minister školstva v otázke dvojjazyčných názvov nerešpektoval zmenu školského zákona.
Hospodárske noviny, 11. 2. 2009
Desaťtisíce študentov a zamestnancov francúzskych vysokých škôl v utorok vyšli do ulíc miest, aby ukázali svoj nesúhlas s reformami prezidenta Nicolasa Sarkozyho. Univerzitní výskumní pracovníci požadujú stiahnutie nariadenia, ktoré mení ich pracovné zaradenie a podmienky, zatiaľ čo študenti protestujú proti rušeniu pracovných miest v školstve a zmenám v pedagogických osnovách.
Hospodárske noviny, 10. 2. 2009
Čím sa líšia prijímacie skúšky v porovnaní so slovenskými školami?
Vo všeobecnosti sa dá povedať, že nehodnotia len vedomosti, ale tiež osobnostné predpoklady na štúdium školy, či daného odboru. Ďalej však treba rozlišovať Britániu a Ameriku. Britským školám stačí motivačný list v rozsahu zhruba päťsto slov, písomné odporúčanie a tzv. predpokladané známky z maturity, ktorých serióznosť overí škola. Len tie najlepšie univerzity ako Oxford alebo Cambridge požadujú aj osobný pohovor, kde študenta „preklepnú“ netradičnými otázkami zameranými na pohotovosť, logiku, kreativitu a schopnosť logicky a kriticky myslieť. Samotné vedomosti nestačia.
Pravda, 10. 2. 2009
Ak dá v novom školskom roku študent učiteľovi facku, môže byť trestne stíhaný. Aj to len v prípade, keď dovŕšil 14 rokov. Keď ujdú nervy učiteľovi, môže ho to vyjsť drahšie. Celú vec môže súd vyhodnotiť ako zneužitie právomocí verejného činiteľa, za čo je 3 až 8 rokov za mrežami. „Postavenie verejného činiteľa znamená nielen ochranu, ale aj viac povinností. Vyššie sadzby sú napríklad v prípade korupcie,“ uviedol právnik Vladimír Pirošík. Kým bežný smrteľník dostane za korupčné správanie najviac 8 rokov, verejný činiteľ podľa Trestného zákona 12-ročný trest.
blog.sme.sk, 10. 2. 2009
Štát pod rôznymi zámienkami nevyberavo intervenuje v rôznych oblastiach, ktoré boli kedysi alebo len celkom nedávno považované za doménu slobodného indivídua. Ako ho vytlačiť z oblasti, ktorú v našich končinách kontroloval už od počiatkov zavedenia všeobecného vzdelávania? Na to si netrúfam odpovedať, ale spôsob ako zachovať verejné financovanie i slobodu by sa našiel. Len keby nechýbala vôľa. Jednou z ciest by bolo odmeňovanie žiakov a študentov, ktorí hodnoverne preukážu získanie kompetencií vo vybraných vzdelávacích kurikulách. A ostalo by len na nich alebo ich zástupcoch, koho si najmú za pomocníka.
Pravda, 9. 2. 2009
Pridané by mali od septembra dostať aj niektorí učitelia, minister školstva Ján Mikolaj však zatiaľ nedokázal povedať, o koľko eur budú platy pedagógov rásť. „Učitelia budú mať okrem triedy, ktorá bude závislá od kariérovej pozície, automaticky nárok na kreditový príplatok, či už na úrovni 6 alebo 12 percent,“ tvrdil Mikolaj. Presné pravidlá pre získanie kreditov určí vyhláška, mali by sa udeľovať napríklad za napísanie učebnice ci vzdelávanie sa učiteľov.
Pravda, 9. 2. 2009
Prezident Ivan Gašparovič trvá na svojom a znova nepodpísal školskú novelu o učebniciach, hoci parlament minulý týždeň prelomil jeho veto. Informovala o tom Kancelária prezidenta. I keď novela nezískala prezidentov podpis, jej platnosť to neovplyvní.
Pravda, 9. 2. 2009
Slovenskí učitelia by mali byť viac chránení pred prípadnými útokmi napríklad zo strany žiakov či rodičov. Vláda schválila návrh zákona, podľa ktorého majú mať pedagógovia, vrátane vysokoškolských, postavenie verejného činiteľa. Za útok na takúto osobu v súčasnosti hrozí previnilcovi väzenie.
blog.sme.sk, 9. 2. 2009
A my nemáme na hodinách čas porozprávať si o koncentrákoch, o tom prečo vlastne Hitler nenávidel Židov, o tom, že oni neboli jediní nenávidení (homosexuáli, Rómovia…), o extrémizme a smrtiach nevinných ľudí? Neprečítame si Sofiinu voľbu, ani Schindlerov zoznam. Nedozvieme sa. A to všetko len preto, že nejaký „ujo politik“ sa poradil s „odborníkmi“, ktorí asi v živote nestáli za katedrou a dohodli sa, že hoci oni sami si už z tých vecí nič nepamätajú, pre naše vzdelanie je to nevyhnutnosťou. Chcela by som ich vyskúšať z „novej látky“ rok za rokom, bitka za bitkou, napríklad takého ministra školstva. A potom sa ho spýtať, na čo sa to vlastne všetko učíme, keď zabudneme? A prečo radšej neopakovať stále tie najpodstatnejšie informácie miesto nezmyselných detailov, ktoré zaujímajú len malé percentá.
SME, 9. 2. 2009
Minister tak učiteľom základných a stredných škôl odporučil, aby išli jeho cestou a držali sa jeho príkladu: sústredili sa na získavanie toho, čo im zabezpečí vyšší plat v porovnaní s kolegami, ktorí „učia lepšie“ ako oni. Ak sa v školstve zvýši počet zamestnancov, ktorí sa budú venovať najmä tomu, čo im zvýši plat, pôjde o zmenu podľa predstáv ministra Mikolaja.
Pravda, 8. 2. 2009
Zákon o vysokých školách, ktorý koncom januára schválila vláda, a umožňuje vysokým školám s pomocou firiem podnikať, by mal mať zakomponované aj mechanizmy, ktoré by zabránili skrytej privatizácii. Hovoril o tom v diskusnej relácii Slovenskej televízie (STV) O 5 minút 12 poslanec NR SR za SMK József Berényi.
SME, 7. 2. 2009
Vstupovanie vysokých škôl s majetkom do podnikateľských subjektov rozdelilo univerzity na dva tábory. Časť škôl sa do podnikania hrnie, iné nemajú kapitál a podnikať sa boja. … Analytička Renáta Králiková z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť hovorí, že zmena nič nové neprináša. Na spoluprácu so súkromným sektorom alebo zvyšovanie kvality mali vysoké školy, či zhodnocovanie majetku možnosti aj doteraz.
Hospodárske noviny, 6. 2. 2009
Budúci študenti budú musieť siahnuť hlbšie do svojich peňaženiek. Externé štúdium niektorých atraktívnych odborov ako právo, manažment či masmediálna komunikácia od budúceho roka zdražie. Pôjde o desiatky až stovku eur (najviac 3-tisíc korún).
SME, 6. 2. 2009
Slovenské základné a stredné školy sú plné šikovných, nadaných a vzdelaných žiakov. Potvrdil to aj druhý ročník celoslovenskej súťaže Expert – geniality show, ktorej výsledky v uplynulých dňoch zverejnil organizátor súťaže spoločnosť Exam testing… Napriek snahe organizátorov, aby testy neboli príliš ľahké, sa vo väčšine tém a vekových kategórií našli súťažiaci, ktorí zodpovedali správne všetky otázky.
Hospodárske noviny, 5. 2. 2009
Parlament posunul do ďalšieho kola schvaľovania zámer ministra školstva Jána Mikolaja, ktorý chce súkromným školám prikázať, na čo smú používať školné. … Mikolaj tvrdí, že hospodárenie škôl chce mať pod kontrolou, pretože rovnako ako verejné školy dostávajú štátne dotácie, ale na rozdiel od nich smú vyberať aj poplatky od rodičov. Po novom zriaďovatelia súkromných škôl by smeli školné dávať len na výchovu a vzdelávanie, napríklad na platy učiteľov.
Hospodárske noviny, 5. 2. 2009
Augustín Šutta, riaditeľ Gymnázia Ivana Horvátha v Bratislave
Administrtíva projektov veľmi zaťažuje aj kolektívy učiteľov a ide až na úkor ich hlavnej činnosti, ba aj projektov. Ak sa od tejto administratívy z väčšej časti ustúpi, ak dve strany podpisujúce zmluvu budú naozaj partneri a ak úradníci nevyťažení nadbytočným kontrolovaním budú môcť pomáhať školám včasným odstraňovaním chýb, alebo ak bude možné na plnenie zmluvy najať aj štátnej škole profesionálne firmy alebo osobitných pracovníkov, budú môcť školy Európsky sociálny fond podstatne lepšie využívať.
Hospodárske noviny, 5. 2. 2009
Fakt, že školy nemajú toľko peňazí, koľko by chceli, je všeobecne známy. Prečo teda nečerpajú viac financií z eurofondov, ktoré sú pre ne vyčlenené? Mnohé školy sa sťažujú, že administratíva okolo europrojektov je príliš zložitá a peniaze často neisté, ak sa záujemcom nepodarí presne splniť všetky podmienky. Preto sa učitelia do týchto aktivít nehrnú tak, ako by sa očakávalo. Pritom v rokoch 2007 – 2013 sa naše školy mohli v doteraz vyhlásených výzvach uchádzať až o takmer 30 miliónov eur (903,78 milióna korún).
Hospodárske noviny, 5. 2. 2009
Miriam Kováčiková, generálna riaditeľka Sekcie európskych záležitostí Ministerstva školstva SR
Aké sú možnosti pre školy v rámci Operačného programu Vzdelávanie?
Na operačný program Vzdelávanie je vyčlenených 726,825 milióna eur. Tieto finančné prostriedky sú určené na premenu tradičnej školy na modernú, na reformu systému vzdelávania a odbornej prípravy, na ďalšie vzdelávanie ako nástroj rozvoja ľudských zdrojov a na podporu vzdelávania osôb s osobitými vzdelávacími potrebami. Pomoc z operačného programu Vzdelávanie môžu čerpať všetky typy škôl a ich zriaďovatelia.
Hospodárske noviny, 4. 2. 2009
Papierové prihlášky na vysoké školy by malo na budúci rok úplne nahradiť elektronické prihlasovanie. Rezort školstva v januári spustil skúšobnú prevádzku centrálnej elektronickej prihlášky pre vybrané školy, od septembra ju chce zaviesť pre všetkých maturantov. „Ak sa osvedčí pilotný projekt, elektronickú prihlášku by mali použiť všetci stredoškoláci, ktorí sa hlásia na vysokú školu,“ potvrdila pre HN hovorkyňa rezortu Dana Španková.
Hospodárske noviny, 4. 2. 2009
Jana Holubeková, personalistka
Podľa čoho by sa mal orientovať študent pri výbere vysokej školy?
V prvom rade by si mladý človek mal vybrať to, čo mu je blízke, čo chce robiť a hlavne to, čo by ho bavilo. Nie to, čo je trendové. Nemal by sa ani orientovať podľa toho, čo sa teraz deje, lebo budúcnosť je niekedy veľmi rozdielna. Preto by mal človek hľadať to, v čom sa vie presadiť. Skôr si tak nájde miesto.
SME, 4. 2. 2009
Niektorí učitelia si od budúceho školského roka možno finančne prilepšia aj o desať percent. Predpokladá to návrh zákona o pedagogických zamestnancoch, ktorý by mal minister školstva Ján Mikolaj (SNS) predložiť do vlády v najbližších týždňoch. … Zvýšenie platov by sa malo týkať približne 3500 učiteľov, ktorí vykonali druhú kvalifikačnú skúšku, z celkového počtu viac ako 80.000.
SME, 4. 2. 2009
Umelý spor navyše pokračuje odmietnutím ministra Mikolaja vykonať rozhodnutie parlamentu so zámienkou, že nevie, ktoré geografické názvy v jazyku menšiny sú „vžité a zaužívané“, ako žiada zákon. Toto je však problém iba pre človeka, ktorý vopred odmieta riešenie vychádzajúce zo zdravého rozumu i prostého a výsostne demokratického princípu, že majú o veciach rozhodovať najmä tí, ktorých sa najviac týkajú a ktorí o nich majú najviac informácií. A to sú tunajšie menšiny, ktoré na rozdiel od Mikolaja nemajú s určením, čo je v ich vlastnom jazyku a každodennej praxi vžité a zaužívané najmenší problém.
SME, 4. 2. 2009
Minister školstva Ján Mikolaj z SNS nechce maďarské názvy v učebniciach napriek tomu, že parlament prijal zákon, ktorý to nariaďuje. Mikolaj si zákon vysvetľuje po svojom. SNS novelu školského zákona napadne na Ústavnom súde. Kým ústavní sudcovia nerozhodnú, bude Mikolaj od autorov učebníc vyžadovať, aby dokazovali, či nimi navrhnuté zemepisné názvy sú v maďarčine vžité, zaužívané a či boli použité v učebniciach schválených v rokoch 2002 až 2006. „Ak to nepredložia, tak tie názvy nebudú,“ povedal.
Hospodárske noviny, 3. 2. 2009
Slovenská národná strana (SNS) dá v priebehu budúceho týždňa novelu školského zákona, ktorá upravuje písanie zemepisných názvov v učebniciach pre národnostné menšiny, na Ústavný súd SR. Povedal to po prelomení prezidentovho veta predseda SNS Ján Slota.
Pravda, 3. 2. 2009
Parlament prelomil ústavnou silou 106 hlasov prezidentovo veto pri učebnicovom zákone. Stalo sa tak vďaka Smeru, ktorý sa pridal k SMK a opozícii. … V učebniciach bude najskôr Pozsony, až potom v zátvorke Bratislava. Teda prvý bude maďarský a potom slovenský názov. Pôjde však len o vžité pomenovania, ktoré sa knihách vyskytovali v rokoch 2002 a 2006, teda v čase, keď ešte Mikolaj nebol ministrom.
SME, 3. 2. 2009
Minister školstva Ján Mikolaj zo SNS vyprovokoval učiteľov a rodičov na aktivitu. Zmenou prváckych vysvedčení ich prinútil podpisovať petíciu za zachovanie slovného hodnotenia, ktoré zmenil na známkovanie.
.týždeň, 2. 2. 2009
Za úspechom školy v Častej stojí manažérsky talentovaná riaditeľka. Okamžite po svojom nástupe do funkcie si povedala, že dobrá škola sa nezaobíde bez kvalitného vyučovania jazykov a informatiky. V Častej mali jazykové laboratórium a učebňu informatiky oveľa skôr ako inde na okolí. Riaditeľka dokázala nájsť sponzorov, grantové programy, ale aj presvedčiť rodičov, aby vyzbierané peniaze investovali do vybavenia školy. … Lenže ak škola chce získať pomoc rodičov, musí ich „pustiť do zákulisia školy“. … Riaditeľka sa usiluje podľa vlastných slov hospodáriť tak, aby mohla učiteľom ponúknuť zaujímavé osobné príplatky, odmeny a ak sa zapoja do grantov, môžu si privyrobiť ďalšie peniaze. Finančne podporuje učiteľov, ktorí si rozširujú vzdelanie…
.týždeň, 2. 2. 2009
Dobrá škola je preto tá, ktorá … sa nedá vlákať do pasce páčivej kritiky „encyklopedických znalostí“, lebo vie, že tieto znalosti utvárajú kultúru, že ich zdieľanie je aj medzigeneračným tmelom. Škola, ktorá sa nebude pokúšať odpovedať na otázku: „Na čo deťom táto znalosť bude?“, ale ktorá ju ako nezmyselnú odmietne a v nej celý utilitárny prístup k vzdelávaniu.
.týždeň, 2. 2. 2009
Dobrá škola je určite tá, ktorá dokáže nielen z najpripravenejších, ale zo všetkých detí vyburcovať to najlepšie. V New York Times možno občas čítať o inovatívnych školách, ktoré aj v najchudobnejšom gete dokážu produkovať študentov Harvardu. U nás školy v takýchto lokalitách len garantujú nezamestnaných tínedžerov bez maturity. Keď nájdeme takú, ktorá aj v Hermanovciach vychová budúcich právnikov, architektov a lekárov, pôjdem sa tam pozrieť – budem si totiž istý, že ide naozaj o dobrú školu.
blog.sme.sk, 2. 2. 2009
Kvôli reforme chodím nerada do školy. Práca ma predtým bavila, nebol síce ideálny stav školstva, ale dalo sa. Ja som reformu privítala, aj keď som nie so všetkým súhlasila. … Som hlboko sklamaná tým, že na vyučovaní sa reforma neodzrkadlila, ale na administratíve neskutočne. Chcem svoj čas a chuť investovať do prípravy na vyučovanie, pretože chcem učiť a nie vypisovať, prepisovať a znova to meniť kvôli niekoho nekvalitnej práci. Hlavné, čo ma demotivuje je fakt, že počas školského roka sa menia veľmi podstatné veci, mám na mysli aj klasifikáciu žiakov 1. ročníka na ZŠ.
www.tyzden.sk, 2. 2. 2009
Roman Nedela, Predseda Slovenskej matematickej spoločnosti
V tejto súvislosti mi nedá spomenúť často používaný argument proti vzdelaniu idúceho do hĺbky: „načo sa učiť, veď všetko nájdeš na internete“. Alebo: „toto nebudeš nikdy potrebovať, tak načo sa to učíš.“ Výroky tohto typu naznačujú absolútne neporozumenie obsahu pojmu vzdelanie, alebo ešte horšie, zlý úmysel – nevzdelaní ľudia sa ľahko manipulujú. … Úprimne, väčšinu vecí, o ktorých sa v škole učíme, nikdy priamo nepoužijeme, na rozdiel od iných, si však myslím, že tak je to správne a musí to tak byť. Jedna z vecí, ktoré vnímam ako veľké negatívum našej súčasnej školy, je rezignácia na vytvorenie návyku tvrdo na sebe pracovať a plniť zadané úlohy.
blog.sme.sk, 1. 2. 2009
Tento polrok sme naše školstvo ešte viac byrokratizovali. Vysvedčeniami. Naučili sme žiakov byť poslušnými a oddanými hodnotám, akými sú čísla 1 až 5, resp. štvorstupňové hodnotenia. Pi naších najmenších sme akosi zabudli na kontrolnú funkciu, na spätnú väzbu. Nepovedali sme ich rodičom vlastne nič, v čom sa majú zlepšiť a v čom sú dobrí.
blog.sme.sk, 1. 2. 2009
Rozprúdila sa široká diskusia. Keď už nemáme originálne tlačivá, čo budeme robiť. Samozrejme sú náhradné tlačivá. Odpisy vysvedčení. O tom, že by školy ušetrili, rozdiel v cene ŠEVT vysvedčenia a A4 papiera je asi 4,50 SK (0,12 €) a pri počte žiakov cca 1000 je to pekná položka. Ušetrili by ak sa tlačili na polroka len odpisy. Ale vraj to naša legislatíva nedovoľuje. Ale ani nezakazuje. … Takže ak 770 000 žiakov nemalo originálne tlačivo, kus papiera, dostalo len iný kus papiera, tak sme ho mohli dať aj ostatným žiakom. A ušetriť.
Hospodárske noviny, 31. 1. 2009
Modernú výučbu prírodovedy chce mesto Trnava rozšíriť aj na ďalšie základné školy (ZŠ) vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti. Už štyri roky preberajú učivo bádateľským a objaviteľským spôsobom žiaci piatych ročníkov ZŠ Atómova, K. Mahra a Vančurova v rámci projektu Vyhrňme si rukávy. … „Žiaci sa učia na princípe experimentálneho overovania a okrem tradičnej výučby v triedach absolvujú aj terénne vyučovanie a pobyty v prírode,“ priblížila inovatívnu výučbu prírodovedy Miroslava Komorníková z odboru vzdelávania, športu a kultúry mestského úradu v Trnave.
Pravda, 31. 1. 2009
Poslankyňa za Smer Oľga Nachtmannová sa ministra zastáva aj po tom, čo mnohé školy nemohli vo štvrtok rozdať vysvedčenia. Žiaci dostali len výpisy z nich. „Chyby sa stávajú,“ dodala Nachtmannová. Podľa nej viacerí riaditelia vydali náhradné tlačivá, hoci mali aj vysvedčenia. Dôvodom však bol chybný softvér, ktorý ministerstvo do škôl dodalo. „Zle vpisoval do riadkov,“ priznala Nachtmannová.
Pravda, 30. 1. 2009
Ministerstvo školstva zle preložilo dvojjazyčné vysvedčenia pre maďarskú menšinu. „Tento týždeň nám prišli prvácke vysvedčenia a hneď potom aj pokyn, že ich nemáme používať,“ uviedol Alexander Fibi zo Zväzu maďarských pedagógov. Pôvodný slovenský text na tlačivách bol zle preložený. Rezort musel vytlačiť nové.
Pravda, 30. 1. 2009
Ak sme vysvedčením svojho dieťa sklamaní, spýtajme sa v prvom rade sami seba, či sme niečo nezanedbali a nedobré vysvedčenie vnímajme aj ako svoje vlastné rodičovské zlyhanie. Možno bude potom na mieste nie hnev, ale ospravedlnenie sa svojmu dieťaťu a priznanie, že sme vo svojej rodičovskej výchove pochybili. Nadávky, zauchá či lamentovanie „po kom je to dieťa“, nepomôžu. Iba dokazujú náš povrchný záujem o jeho výchovu. Pri čítaní vysvedčenia majme na pamäti aj prirodzené predpoklady svojho dieťaťa, jeho snahu a pracovitosť, hodnoťme aj podmienky, ktoré na prácu malo.
Pravda, 30. 1. 2009
Miron Zelina
Je v poriadku, že minister zrušil slovné hodnotenie žiakov?
Je to celkom v rozpore s filozofiou reformy. Ja som za slovné hodnotenie. Známky alebo štvorstupňové vyjadrenie, ktoré sa zaviedlo, nemôže vyjadriť všetko, v čom sa má žiak zdokonaliť. Vysvedčenie by nemalo odzrkadľovať len vedomosti, ale aj proces, ktorým žiak k nim dospel. Kritizujem aj známkovanie prvákov. Učitelia ani psychológovia ho neodporúčajú.
SME, 30. 1. 2009
Spoločnosť ŠEVT, ktorá tlačivá pre školy tlačila a aj ich distribuovala, potvrdila, že časový sklz spôsobilo ministerstvo. Môže za to nový školský zákon, ktorý začal platiť od septembra a zasiahol aj školskú dokumentáciu. Ministerstvo pritom robilo úpravy na poslednú chvíľu. Vysvedčenia pre prvý ročník zrušilo začiatkom roka a zamenilo ho za nové. „Vzhľadom na všetky rozsiahle zmeny došlo k časovému posunu schválenia podkladov do tlače,“ potvrdil ŠEVT.
SME, 30. 1. 2009
Eva Smiková z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie hovorí, že zmeny v hodnotení zmätú nielen deti, ale aj rodičov. „Od začiatku musí byť učiteľom, žiakom aj rodičom jasné, či to bude formou slov, symbolov, teda včeličiek, alebo formou známky. Je v podstate jedno, akou formou to bude, ale dôležité je, že všetci vedia, o čo hrajú.“
blog.sme.sk, 30. 1. 2009
Pedagogické odbory by mali byť viac výberové a viac pripravovať študentov, na to, že budú raz učiteľmi. Ale 90% z nich však učiť nikdy nechce. Učia sa zbytočné veci. Prečo, ten, čo bude raz učiť na základnej škole zemepis musí ovládať kartografiu na takej istej úrovni ako kartograf, keď žiakom bude vysvetľovať maximálne čo je mapa a čo je glóbus. Budúci učitelia by sa mali radšej učiť, ako zvládnuť problémové deti, ako nastoliť v triede poriadok bez kriku a vyhrážok, ako odpovedať na otázky typu: načo mi toto kedy bude namiesto toho aby vedeli vymenovať diela Komenského a odrapkať typy škôl.
blog.sme.sk, 30. 1. 2009
Počas jednej diskusie pedagógov o novej reforme školstva zazneli názory na znižovanie požiadaviek na žiakov, na vytvorenie príjemnej rodinnej atmosféry pre prvostupniarov a čo je do očí bijúce, presúvanie učebných osnov na neskôr! Napríklad návrh, aby sa prváci neučili písať písaným písmom už v prvej triede, lebo si to vyžaduje priťažkú koordináciu pohybov a myslenia, aby tak robili až druháci, že vetné skladby a slovné druhy sú pre prvý stupeň príliš tvrdým orieškom. Hurá dajme to na druhý stupeň! A čo potom očakávame od budúcich stredoškolákov? Prijímacie pohovory z abecedy a malej násobilky?
Pravda, 29. 1. 2009
Bez polročného vysvedčenia odíde vo štvrtok zo škôl časť detí. Viacerým školám totiž ešte deň predtým chýbali tlačivá, ktoré malo poslať ministerstvo školstva. Hodnotenie podľa nového školského zákona tak sprevádza zmätok, aký učitelia už dávno nezažili. … Rezort školstva z chaosu obviňuje učiteľov, tí zas ministerstvo. Podľa hovorkyne rezortu Dany Špankovej si niektoré školy nepreštudovali zmeny, ktoré priniesol nový zákon a včas si neobjednali tlačivá.
Pravda, 29. 1. 2009
Na niektorých školách chýbajú tlačivá vysvedčení, priznal Mikolaj. Pochybenia ministerstva školstva odmieta, vinu presúva na samotné školy. „Na vine sú tí, ktorí si vysvedčenia objednávali,“ uviedol minister. Vysvedčenia distribuuje firma Ševt na základe objednávok od škôl. Podľa šéfa rezortu s vysvedčeniami nemôžu mať problémy tí, ktorí si naštudovali nový školský zákon. „Nemôže byť chaos, vyplýva to zo zákona. Kto si pred trištvrte rokom prečítal zákon, tak nemohlo dôjsť k žiadnemu pochybeniu,“ dodal Mikolaj.
Pravda, 29. 1. 2009
Štvorku by mala dostať vláda za to, ako málo peňazí venuje na školstvo a vedu. V programe sľubovala päť percent z HDP. Predvlani však výdavky na vzdelávanie dosiahli 2,87 a vlani len 2,79 percenta z HDP. V absolútnych hodnotách sa síce objem peňazí z roka na rok zvyšoval, ešte vždy však rástol pomalšie ako výkonnosť slovenského hospodárstva.
SME, 29. 1. 2009
Na otázku, prečo musia aj prváci dostávať známky hneď v prvom polroku, minister uviedol dva argumenty. Vraj je to potrebné preto, lebo slovné hodnotenie výkonu nevyhovuje „požiadavkám OECD“, aby hodnotenie bolo jednoznačné a porovnateľné. A tiež aj z toho dôvodu, lebo ministrovi „veľa rodičov napísalo, že sa nevedia vysomáriť z toho slovného hodnotenia, že je to napísané tak, že oni nevedia, na čom sú“. Vo svetových dejinách sa už stalo všeličo, ale aby sa vysvedčenie pre prvákov podriaďovalo požiadavkám (!) Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, to tu ešte nebolo.
blog.sme.sk, 28. 1. 2009
Jediné pozitívum je zatiaľ viditeľné len v tom prípade, ak škola odbúrala z počtu hodín napr. matematiky, slovenského jazyka…a do školského vzdelávacieho programu pridala voliteľné hodiny napr. cudzieho jazyka, informatickej výchovy, tvorba projektov a prezentačné zručnosti… Čiže- ak škola je konzervatívna a nepodporuje žiadne inovačné metódy a vyučovacie predmety, reforma je v tomto prípade nulová. Nemá žiaden efekt a žiaci ostanú na tom, na čom aj boli.
Hospodárske noviny, 27. 1. 2009
Slovenskí študenti v Česku si zrejme už o pár rokov budú musieť hlbšie siahnuť do vrecka. Pravicový kabinet premiéra Mirka Topolánka totiž včera odklepol návrh reformy ministra školstva Ondřeja Lišku, ktorý zavádza školné na českých vysokých školách po roku 2013. … Reforma tiež počíta so zriadením systému pôžičiek. Ten by mal zabezpečiť, aby si aj študenti zo sociálne slabších rodín mohli dovoliť rovnakú kvalitu vzdelania. Pôžičky budú s nízkym úrokom a splatné po ukončení štúdia.
Pravda, 27. 1. 2009
Súkromné firmy sa ľahko dostanú k majetku vysokých škôl, ak prejdú zmeny, ktoré navrhuje minister školstva Ján Mikolaj (SNS). Verejné univerzity sa majú podľa Mikolaja spojiť so súkromným kapitálom a vytvoriť akciové spoločnosti. Nehnuteľnosti, ktoré školy vlastnia na lukratívnych miestach, by sa tak mohli dostať do súkromných rúk.
SME, 27. 1. 2009
Ivana Juráčková, skolská psychologička (ZŠ Ľ. Štúra v Modre)
Prváci doteraz boli hodnotení len slovne a zrazu dostanú vysvedčenie so známkami, ktoré im nemusia nič hovoriť. Čo to môže s nimi urobiť?
„Počas celého školského roka sú hodnotení slovne a výtlačkami. Deti rozumejú symbolom: včielka – pracoval som usilovne, slimák – čítal som pomaly. Známkam celkom dobre asi rozumieť nebudú, keďže sa s nimi stretnú prvýkrát. Pravdaže, dá sa im to vysvetliť, ale prečo ich zbytočne zaťažovať? … Generácia terajších prvákov by viac vyčítala z pekne graficky spracovaného slovného hodnotenia. A takýmto hodnotením povieme dieťaťu o jeho práci oveľa viac, ako povie strohá stupnica.“
SME, 27. 1. 2009
Prvákov vyše desaťročia hodnotili učitelia iba slovne. Teraz ich ohodnotia číslicou alebo slovne – štyrmi stupňami. Ministerstvo školstva to školám oznámilo 13. januára. Na metodických pokynoch ako vypĺňať vysvedčenia pracovalo do konca minulého týždňa a takmer denne ich menilo. Riaditelia neustále sledovali webovú stránku ministerstva. Vlani na polroka odchádzali prváci domov bez vysvedčenia. Niektoré učiteľky pre nich vyrobili povzbudzujúce diplomy a listy. V nich napísali, v čom sú dobrí, kde majú pridať, aké je ich správanie. Prvé vysvedčenie v podobe slovného hodnotenia dostali až na konci školského roku.
blog.sme.sk, 27. 1. 2009
23 decembra vydalo MŠ SR metodický pokyn na hodnotenie a klasifikáciu žiakov, kde všetci s hrôzou zistili, že aj žiaci v prvom ročníku sa klasifikujú. Prečo až vtedy??? Žeby učitelia a hlavne riaditelia škôl boli naozaj takí nezodpovední a nepreštudovali si zákon o výchove a vzdelávaní? … Počas prázdnin každý riaditeľ školy študoval v práci alebo doma Zákon o výchove a vzdelávaní a Štátny vzdelávací program, aby mohol pripraviť … vlastný Školský vzdelávací program. Preštudoval všetky zmeny hlavne novinky. Každá zmena bola potvrdená aj v Pedagogicko organizačných pokynoch pre nový školský rok. Až na jednu a to je hodnotenie a klasifikácia žiakov v prvom ročníku. …. Žeby sa stalo to, čo predpokladáme? Žeby aj samotné MŠ SR prišlo na túto zmenu až 23. decembra?
www.tyzden.sk, 26. 1. 2009
Občianska náuka je povinná v 3. a 4. ročníku, pričom v informatickej triede je v 3. ročníku dvakrát do týždňa rovnako ako aj informatika. No prírodovedné predmety sú iba raz do týždňa a to aj v informatickej triede. O tom, že slovenský jazyk a literatúra sú povinné celé štyri roky ani nehovoriac. Žijeme predsa v dobe špičkových technológií, úžasných objavov, ktoré konzumujeme každý deň, ktoré nás obklopujú na každom kroku a bez ktorých si život ani nevieme predstaviť, no nemáme ani potuchy o tom ako fungujú! Ako je možné, že v takom veku napredovania techniky si chceme zahmlievať mozog tým, že socializmom budeme napredovať?
Pravda, 25. 1. 2009
Kým sa základné školy opäť trhajú o nedostatok prvákov, ich prípravné ročníky pre deti s odkladom školskej dochádzky sa, naopak, napĺňajú rýchlo. Pred piatimi rokmi chodilo do nultého ročníka 1 780 detí na 124 školách, dnes už 160 škôl s touto možnosťou navštevuje 2 476 predškolákov. Väčšina z nich je z Prešovského a Košického kraja. Nultý ročník bol pôvodne určený pre deti zo znevýhodneného sociálneho prostredia, v ktorom sa nerozvíjala ich slovná zásoba a komunikačné schopnosti. Dnes tam rodičia prihlasujú aj deti, ktoré by úlohy v škole nezvládli pre svoju neposednosť a chcú im tak zabezpečiť lepší „štart“ do školy.
Pravda, 25. 1. 2009
Odchádzajúci minister zahraničných vecí Ján Kubiš považuje problém s učebnicami pre maďarské školy za zbytočnú scestnosť. „Osobne sa domnievam, že to bola scestnosť a zbytočnosť vytvárať takúto kauzu,“ povedal Kubiš novinárom. Na druhej strane obhajoval zaradenie slovenských geografických názvov do učebníc pre menšiny. … Šéf diplomacie si myslí, že učebnica by mala byť v jazyku menšiny vrátane geografických názvov, slovenské by boli v zátvorke, aby nenarúšali text.
Pravda, 24. 1. 2009
Koaličná HZDS nechce v parlamente podporiť zmenu zákona, ktorá podľa vlády umožní verejným vysokým školám vytvárať spoločné firmy s podnikateľmi. … „Zaoberali sme sa otázkou prelievania peňazí štátu a vysokých škôl do obchodných spoločností, ktoré v podstate budú závisieť od vôle rektora. Peniaze štátu tvoria platy, štipendiá, prostriedky na prevádzku škôl, vedu a výskum. Kontrola zdrojov je v podstate osobným rozhodnutím. Mnoho opatrení, ktoré preberá na seba minister, predtým patrili parlamentu a vláde,“ poznamenal Mečiar po rokovaní republikového predstavenstva strany.
Hospodárske noviny, 23. 1. 2009
Parlamentný výbor pre vzdelanie, mládež, vedu a šport odmietol prezidentove dôvody, pre ktoré vrátil novelu školského zákona o učebniciach. Parlamentu odporučil, aby novelu na februárovej schôdzi znova schválil a prelomil tak veto Ivana Gašparoviča. Novela by potom platila aj bez súhlasu prezidenta. Vo výbore ju znovu podporili poslanci za Smer-SD a opozíciu. Poslanec za SNS bol proti a za ĽS-HZDS sa zdržal.
SME, 23. 1. 2009
S vysvedčeniami žiaden problém nie je. Minister školstva Ján Mikolaj zo SNS o tom presvedčil už aj koaličných poslancov, čo včera prišli na ministerstvo robiť prieskum. Učiteľom odkázali, že si mali riadne pozrieť nový zákon. Riaditelia sa bránia, že zákon poznajú, ale o usmernení z ministerstva, ako žiakov hodnotiť, sa dozvedeli len nedávno. Sťažujú sa, že u prvákov sa zrušilo doterajšie slovné hodnotenie. … „Slovné hodnotenie je cudzí element. V škole sa odjakživa známkovalo,“ tvrdí poslanec SNS Valentín Švidroň.
Hospodárske noviny, 22. 1. 2009
O kvalite prebiehajúcej reformy zrejme najviac povedia porovnávacie merania. Podľa slov riaditeľky Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania Romany Kanovskej kľúčovými meraniami zostanú externá časť maturitnej skúšky a testovanie deviatakov. „Tieto merania plánujeme v krátkom čase rozšíriť o testovanie štvrtákov (ISCED 1),“ hovorí Kanovská. Kľúčovými predmetmi testovania na všetkých stupňoch by z hľadiska priorít štátu mali byť štátny jazyk, vyučovacie jazyky, matematika a cudzie jazyky. Časom bude možné tieto výsledky porovnať a vyhodnotiť individuálny vývoj výkonov žiaka či školy. U žiakov, ktorí si vyberú vzdelávanie s maturitou, bude možné sledovať ich vývoj v priebehu celého štúdia. Na základe toho bude možné vyhodnotiť „pridanú hodnotu“ každej školy či školských vzdelávacích programov.
Pravda, 22. 1. 2009
Pätorka, ale aj trojka na vysvedčení môžu šokovať prvákov, ktorých učitelia doteraz neznámkovali. Ministerstvo školstva totiž zaviedlo nové pravidlá, podľa ktorých majú školy hodnotiť aj žiakov prvých ročníkov. Tí doteraz dostávali za svoje výkony akurát pečiatky do šlabikára.
Pravda, 22. 1. 2009
Dagmar Kopčanová, psychologička
Aký je váš názor na známkovanie prvákov?
Nemyslím si, že je to správne. Deti tomu nerozumejú, prečo sú tam odrazu namiesto obrázkov včeličiek nejaké čísla. Navyše takou šokovou metódou – zo dňa na deň. Ja osobne známkovanie prvákov neschvaľujem. Dozrievanie jednotlivých funkcií u detí je veľmi individuálne. Okrem toho sa už rokmi praxe overilo, že známkovanie detí nemá veľký motivačný efekt. Skôr to vedie k zberateľstvu známok. Väčší výchovný a vzdelávací efekt má podpora toho, v čom dieťa vyniká.
Pravda, 22. 1. 2009
Pre žiaka bolo nielen príjemnejšie, ale aj informačne hodnotnejšie, ak sa dozvedel, že mu povedzme v matematike „ide dobre násobilka, ale mal by pridať v zlomkoch“, než keď mu na vysvedčení zasvieti dvojka či strohý výraz „dosiahol dobré výsledky“. Známka totiž môže povzbudiť, spravodlivo potrestať, ale aj znechutiť a pokaziť vzťah žiaka k predmetu alebo k samotnému procesu poznávania. Pre prváčika to platí dvojnásobne.
www.tyzden.sk, 22. 1. 2009
Musíme dať deťom na vysvedčenie známky, hoci za celý polrok sme im ich dať nemuseli. Niežeby sme ich nemali odkiaľ vziať. Máme. A boli by možno objektívnejšie ako tam, kde ich deti dostávali celý polrok. Máme totiž percentuálne hodnotenie, platnú stupnicu a rodičia majú kvalitnú spätnú väzbu. Ale deti na to nie sú zvyknuté. Zvykli si, že čím viac sa snažia, tým vyššie hodnotenie získavajú. A zvykli si, že každá ich práca je ocenená a na nedostatky si poukážeme, aby sme ich mohli nabudúce napraviť. Ako to pochopia z čísel 2,3,4?
Hospodárske noviny, 21. 1. 2009
Vysokoškoláci budú môcť ukončiť vzdelanie na inej škole, kam počas štúdia prestúpili. Podľa ministra školstva Jána Mikolaja im to doteraz vysokoškolský zákon neumožňoval. Mobilitu vysokoškolákov medzi školami upravuje návrh zákona o vysokých školách, ktorý dnes schválila vláda na svojom rokovaní.
Pravda, 21. 1. 2009
Zahraničné vysoké školy, ktoré otvoria svoje pobočky na Slovensku, by mali dostávať štátne dotácie. Ak budú chcieť štátne peniaze, musia získať akreditáciu podľa slovenských zákonov. Počíta s tým novela zákona o vysokých školách, ktorú schválili ministri. Vláda súhlasila aj s tým, že verejné vysoké školy budú môcť zakladať akciové spoločnosti a spoločnosti s ručením obmedzeným, prípadne vstupovať do už existujúcich spoločností. Podnikateľské aktivity sa však budú musieť týkať vedy a výskumu.
Pravda, 21. 1. 2009
Školy s vyučovacím jazykom maďarským nebudú mať na výber. Kým doteraz si mohli zvoliť učebnicu slovenčiny, po novom sa zrejme budú učiť z takej, ktorú časť učiteľov odmieta. Dôvodom je, že obsahuje slová málo zrozumiteľné aj Slovákom – „šibistrunka, kvokaňa či vyrušovák“.
Pravda, 21. 1. 2009
Učitelia nemajú jasno v tom, ako vypisovať polročné vysvedčenia. Tie dostanú na budúci týždeň už aj prváci, ktorých doteraz neznámkovali. Ministerstvo školstva len teraz poslalo usmernenie, ako majú učitelia postupovať. „Školy môžu hodnotiť slovne alebo známkami,“ uviedla hovorkyňa Dana Španková. Kým však číselné hodnotenie na prvom stupni je od 1 do 5, slovné je len štvorstupňové. Žiak môže byť: veľmi dobrý, dobrý, uspokojivý a neuspokojivý. Nie je pritom celkom jasné, ktorej známke zodpovedá slovné hodnotenie.
Hospodárske noviny, 20. 1. 2009
Filozofická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre bude od zavedenia poplatkov pre externistov prvá, ktorá bude čeliť ministerskej kontrole. Ide o kauzu darov, ktorú HN otvorili v novembri. Podľa informácií študenta, ktorý nechcel byť menovaný, od nich fakulta žiadala 8 500 korún (282,15 eura) na semester, inak odmietla vyučovať v sobotu. Peniaze na výučbu externistov pritom dáva škole štát – na jedného viac ako šesťsto eur ročne. „Kontrolu vykoná odbor kontroly v priebehu marca, po skončení skúškového obdobia,“ oznámila HN hovorkyňa rezortu Dana Španková.
Hospodárske noviny, 20. 1. 2009
Gašparovič zástupcom menšín vysvetlil, prečo nepodpísal novelu školského zákona, určujúcu písanie zemepisných názvov v učebniciach v jazyku menšín a následne v štátnom jazyku. „Ja som sám túto otázku otvoril a som povedal jednoznačne prečo. Ja som za dvojjazyčné učebnice, ale musia byť v intenciách právnych noriem a zákonov a musia byť aj v zhode s ozajstnými historickými názvami,“ povedal po stretnutí pre médiá. Podľa neho je to teda tak otázka politikov, ako aj historikov.
Pravda, 20. 1. 2009
Ján Mikolaj, minister školstva
Sú učitelia, ktorí namiesto kurzov venujú všetok svoj čas deťom. Tí dostanú čo?
Bude to ako na vysokých školách. Ja som profesor, môj bývalý spolužiak je odborný asistent. Ja viem, že on učí lepšie ako ja, ale ja mám vyšší plat, lebo som profesor.
Je to v poriadku? Zmeny sa budú týkať základných a stredných škôl, univerzity sú o inom.
Musí ísť o merateľné výsledky. Tak ako na vysokých školách.
.týždeň, 19. 1. 2009
Na chápanie histórie vždy vplýva aj istá svetonázorová výbava autora, jeho hodnotové preferencie či rodinné zázemie. V tejto spoločenskovednej oblasti sa to nedá celkom vylúčiť a asi by to ani nebolo celkom vhodné. Najlepším riešením by bolo viacero alternatívnych učebníc. Pri dejepise je táto potreba ešte výraznejšia ako pri iných predmetoch. Neznamená to síce, že by mali vychádzať učebnice s diletantskými názormi či historicky nepodloženými závermi, ale väčší výber kvalitných učebníc by v prípade dejepisu bol len prínosom. Pokojne by mohli byť v ponuke aj učebnice tímu Viliama Kratochvíla aj tímu Róberta Letza a bolo by zaujímavé sledovať, ktoré učebnice by mali medzi učiteľmi väčší úspech. Ak však už ministerstvo presadilo úplne nešťastný model jedinej prikázanej učebnice, aspoň by celý proces výberu autorov mal byť nespochybniteľný.
Hospodárske noviny, 15. 1. 2009
V učebných plánoch fínskych základných ani stredných škôl gymnaziálneho typu samostatnú oblasť venovanú informačným a komunikačným technológiám (IKT) nenájdete. Majú sa prelínať cez všetky vyučovacie predmety. … Mnohé fínske obce už niekoľko rokov zdarma ponúkajú školám „bezdrôtové“ internetové pripojenie. Niektoré školy, za menší poplatok, požičiavajú svojim žiakom notebooky domov.
Hospodárske noviny, 15. 1. 2009
Každý žiak, každá žiačka, sa učí individuálne a inak a práve eLearning pomáha zohľadniť túto skutočnosť. „Práve to je dôvod, prečo sme sa na našom gymnáziu rozhodli vybudovať KOMPETENČNÉ CENTRUM PRE eLEARNING,“ povedal pre HN Norbert Kyndl, riaditeľ Gymnázia Laca Novomeského v Bratislave. … Na základe vlastných skúseností chcú pomôcť ďalším školám s vybavením informačnou technikou, vyškoliť pedagógov na prácu s ňou, poskytnúť vyučovací softvér, ktorý si sami vytvorili.
Hospodárske noviny, 15. 1. 2009
O učení „na diaľku“ sa vo Fínsku nielen hovorí, je to samozrejmosť. Učiteľ z hlavného mesta môže učiť aj deti z dedinky ležiacej na hociktorom z desaťtisícok fínskych ostrovčekov.
www.noveskolstvo.sk, 15. 1. 2009
Nech som sa stretol s vystúpeniami školských politikov z ktoréhokoľvek konca politického spektra, tak s tézou o posilňovaní slobody v školstve a vo vzdelávaní operujú s rovnakým omylom. Hovoria totiž nielen o vytváraní podmienok na zvýšenie slobody v systéme (vzdelávania, školstva), čo by bolo korektné a relevantné, ale rovnako sa do ich reformnej politickej rétoriky dostávajú aj tézy o zvyšovaní miery slobody žiakov, rozličných podôb decentralizácie kurikula, komunikačnej slobody a tvorivosti vo vyučovaní, čím politické hodnoty aplikujú do vnútra konkrétneho vzdelávacieho priestoru a prekračujú hranice jeho vonkajšieho politického rámca. Školská politika má však svoje hranice tam, kde ide o vytváranie pravidiel fungovania školstva a jej štandardná úloha je riešiť efektívnosť systému v nevyhnutnom súlade so svojimi hodnotovými preferenciami. Kontinuálne prenášať tézy o slobode z úrovne vonkajšieho rámca systému do vnútra pedagogického priestoru … znamená, že sa samotný pedagogický priestor stáva predmetom politických riešení. … Ak politická interpretácia slobody zasahuje pedagogický priestor, výsledkom je, že pedagogické úlohy sa vlastne neriešia náležitými, ale politickými a ideologickými nástrojmi.
Pravda, 14. 1. 2009
Namiesto zrušenia lepšie platy. Vláda by dnes mala potvrdiť vyššie zárobky prednostom krajských školských úradov, na ktorých chcela šetriť. Zarábať budú do 1 643 eur (takmer 50-tisíc korún) mesačne. … Krajské školské úrady (KŠÚ) mali zaniknúť, zaviazala sa k tomu na začiatku volebného obdobia vláda Roberta Fica (Smer). Dôvodom bola úspora peňazí.
SME, 14. 1. 2009
Ministerstvo školstva chce už v septembri pripraviť nové učebnice, ktoré budú v súlade so školskou reformou. Či ich školáci dostanú, je neisté, s ich prípravou sa vôbec nezačalo.
Hospodárske noviny, 12. 1. 2009
Základnú školu podľa kvality vyberá pre deti čoraz viac rodičov. Tento trend sa udomácňuje najmä vo väčších mestách, do škôl s „dobrým menom“ vozí deti aj čoraz viac obyvateľov vidieka. „Chodia k nám zo všetkých kútov mesta, aj z okolitých dedín,“ hovorí zástupkyňa riaditeľa Základnej školy Zarevúca v Ružomberku Anna Chreneková. Oficiálne rebríčky, ktoré by zoradili školy napríklad podľa výsledkov v Testovaní deviatakov, zatiaľ neexistujú, informácie o úrovni školy teda získavajú rodičia od kolegov a známych.
Hospodárske noviny, 12. 1. 2009
Marián Gajdoš, manažér Sony Vaio
Výber školy nás čaká až o rok, dnes však už o ňom rozmýšľame. Budem voliť kompromis medzi výhodou logistiky a kvalitou školy. Dôležité bude vedieť, akú má reputáciu v komunite ľudí, s ktorou sa stretávam. Nemalo by na nej chýbať vyučovanie cudzích jazykov. Vzhľadom na časovú zaneprázdnenosť mňa aj manželky, asi zvolíme školu v Bernolákove, kde bývame.
SME, 9. 1. 2009
Dnešné deti sa naučia veľmi rýchlo komunikovať s počítačom, často ale majú problém zhovárať sa so svojimi spolužiakmi, čítať pocity iných. Práve v tom by im mohlo pomôcť divadlo. Metódy dramatickej výchovy majú … v učebnom procese veľké uplatnenie. Divadelnými aktivitami deti získavajú komunikačné zručnosti, pestujú v nich spontánnosť, tvorivosť i schopnosť improvizovať. … Vo výchove detí k divadlu má naše školstvo veľké rezervy, na základných školách sa dramatická výchova do rozvrhu takmer nedostáva. Ak je v triede väčší počet žiakov, prakticky nie je možné zapojiť ich do divadelných aktivít.
Hospodárske noviny, 8. 1. 2009
Externisti, pripravte si peniaze – vyberanie nelegálnych poplatkov bude zrejme pokračovať. Taký je záver spoločnej analýzy Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť a Transparency International Slovensko. „Dá sa predpokladať, že školy budú brať dary od študentov a súčasne dotáciu od ministerstva,“ hovorí analytička inštitútu Renáta Králiková. Nelegálne školné na univerzitách podľa nej pretrvá aj napriek opatreniam ministerstva školstva.
Hospodárske noviny, 8. 1. 2009
Schovávanie školného do darov je hanebné. Lebo to nie je školné v pravom zmysle slova, ale je to úplatok za to, že môžem študovať, je to falošná náhrada poctivého kapitalizmu. Je to to isté, ako kedysi protekcia. Známosti nahradil priamy legalizovaný úplatok. Len ma zaráža, prečo sa tak všetci hrnú za slovenskými diplomami, keď sú to v rámci EÚ iba bezcenné papiere. Lebo keď platiť, tak za kvalitu. Lenže my sme už raz takí – chceme mať tovar s logom svetových výrobcov, ale za lacný peniaz.
.týždeň, 5. 1. 2009
Okrem pokračovania doterajšieho vyberania školného za externé štúdium sa môže objaviť aj vyberanie nelegálneho školného pri dennom štúdiu. Opäť v dôsledku poslednej novely z roku 2007, ktorá ustanovila, že na to, aby VŠ bola zaradená medzi univerzity alebo ostatné vysoké školy, nesmie prijať viac ako 50 percent študentov na externé štúdium. Výsledkom môže byť formálne onálepkovanie reálne externých študentov za denných. Keďže škola nebude chcieť prísť o príjmy, ktoré by mala z externého štúdia, vzniká tak predpoklad, že začne vyberať školné aj od formálne denných študentov, a neskôr možno od všetkých. Prečo by tak neurobila, keď v minulosti nebol problém vyberať školné na externom štúdiu, hoci to zákon neumožňoval?.
Pravda, 5. 1. 2009
Platová reforma ministra školstva Jána Mikolaja (SNS) vylepší výplatné pásky len 3 500 učiteľom. Zvyšných takmer 60-tisíc pedagógov peniaze navyše hneď nedostane. … Minister Mikolaj chystá od septembra veľkú platovú zmenu, keď mzdy nanovo preráta všetkým pedagógom. S prilepšením však okamžite rátať nemôžu. „Zvýšenie platov sa bude týkať tých, ktorí majú druhú kvalifikačnú skúšku,“ uviedol minister. Tých je však iba 3 500. Doteraz nedostávali nijaký príplatok, po novom budú mať 15 percent navyše k základnému platu.
Hospodárske noviny, 3. 1. 2009
Systém vzdelávania na národnostných školách treba zmeniť tak, aby sa deti nenásilne pripravili do spoločnosti. Na to je okrem iného potrebné, aby sa pomer vzdelávania v slovenčine a menšinovom jazyku dostal aspoň na úroveň 50:50, myslí si podpredseda vlády pre menšiny, ľudské práva a vedomostnú spoločnosť Dušan Čaplovič.
SME, 3. 1. 2009
Maturanti tohtoročnú „skúšku dospelosti“ absolvujú ináč ako ich predchodcovia. Zrušenie úrovní maturity okrem cudzích jazykov a zákaz zverejňovať otázky ústnej časti majú zjednotiť úroveň vedomostí stredoškolákov a systematizovať ich maturitnú prípravu. „Odstránia sa problémy, ktoré mali vysoké školy pri prijímacom konaní, keď nemohli študentov korektne porovnať a dať do jedného poradia,“ tvrdí Dana Španková, hovorkyňa ministerstva školstva.
SME, 3. 1. 2009
Popredseda vlády pre menšiny Dušan Čaplovič (Smer) navrhuje prekopať školský zákon prijatý v minulom roku. Príležitosťou podľa neho bude, ak parlament neprelomí prezidentovo veto novely zákona, ktorá upravovala dvojjazyčné zemepisné názvy v menšinových učebniciach. … Čaplovič chce v novele upraviť napríklad financovanie škôl či postavenie učiteľov.
SME, 2. 1. 2009
Naši žiaci nie sú pripravení na praktický život, ukázalo aj medzinárodné testovanie z matematiky TIMSS. Naučené vedomosti vedia zopakovať, ale nie vysvetliť. Platí to aj pri riešení príkladov. Mechanicky vypočítať jednoduchú rovnicu nie je pre slovenských štvrtákov problém. Bez väčšieho zaváhania dokážu aj dokresliť dve strany obdĺžnika, idú im aj nenáročné slovné úlohy. Keď však majú príklad nielen vyriešiť, ale aj zdôvodniť svoj postup, nedokážu to.
SME, 2. 1. 2009
Ján Mikolaj, minister školstva SR
Uspokojuje vás, že naši žiaci dosahujú priemerné výsledky?
„Áno, sme priemer, ale prírodné vedy dopadli lepšie. V nich dopadla horšie len tá tretia časť (argumentácia – pozn. red.). Dokazuje to, že naši žiaci sú veľmi slabí v presadzovaní svojho názoru.“
SME, 2. 1. 2009
Testy TIMSS neoverili vedomosti žiakov len z matematiky, ale aj z prírodných vied. Darilo sa im najmä, keď mali opísať jednotlivé štádiá vývoja motýľa. … Vybrať z medveďa, kraba, jašterice a tigra zviera, ktoré najskôr žije na púšti, im však robilo problém. Viac ako polovica to nezvládla a v tejto úlohe skončili žiaci zo Slovenska na piatom mieste od konca. Celkovo dosiahli nadpriemerný výsledok 526 bodov. Slovenskí žiaci dokázali, že na to, aby obstáli vo svetovej konkurencii, nie je nevyhnutné mať kvalitné vybavenie školy. Dve tretiny našich žiakov nevedia, čo je to laboratórium.
Hospodárske noviny, 30. 12. 2008
Zámer ministra školstva Jána Mikolaja pritiahnuť na Slovensko špičkové zahraničné univerzity nie je podľa viacerých odborníkov reálny. Pripravovaná zmena zákona o vysokých školách podľa nich nevytvára dostatočne atraktívne podmienky pre kvalitné školy z Británie či USA. „Je to len zbožné prianie. Prídu sem skôr druhotriedne poľské a české školy a budú učiť tých, čo vyhodíme,“ hovorí viceprezident Slovenskej rektorskej konferencie a rektor Žilinskej univerzity Ján Bujňák.
Hospodárske noviny, 29. 12. 2008
Opätovné schválenie novely školského zákona, ktorá mala v učebniciach pre maďarskú menšinu zabezpečiť písanie zemepisných názvov v maďarčine, bude podľa premiéra Roberta Fica komplikované. Po zohľadnení pripomienok prezidenta Ivana Gašparoviča návrh môžu odmietnuť aj jeho doterajší podporovatelia, povedal predseda vlády. … Jeho strana totiž podľa neho bude pri hlasovaní pravdepodobne prihliadať na pripomienky prezidenta, s novou podobou novely však v takom prípade možno nebude súhlasiť opozícia.
Pravda, 29. 12. 2008
Čaplovič nechce používanie maďarských ekvivalentov tam, kde nikdy Maďari neboli, napríklad pri obci Ľubiša. „Nemôžeme akceptovať názvy z obdobia silnej maďarizácie koncom 19., začiatkom 20. storočia,“ zdôraznil pre SITA.
Pravda, 29. 12. 2008
Vicepremiér za Smer Dušan Čaplovič si napriek tomu myslí, že na Slovensku je stále bezplatné vysokoškolské štúdium. „Jedno vysokoškolské štúdium je grátis,“ uviedol Čaplovič. Podľa zákona má totiž platiť len ten, čo študuje diaľkovo, prekročil stanovenú dĺžku štúdia alebo študuje dva odbory naraz. Takých ľudí je však veľa. Stačí, ak študent preruší školu a ide zbierať skúsenosti do zahraničia a už sa na neho vzťahuje školné. Prípadne ak stíha dve školy alebo dva študijné odbory, za jeden si musí platiť.
Hospodárske noviny, 28. 12. 2008
Minister školstva Ján Mikolaj chce verejným vysokým školám povoliť zakladanie, prípadne vstupovanie do už existujúcich akciových spoločností a spoločností s ručením obmedzeným. Ministerstvo pripravilo novelu zákona o vysokých školách, podľa ktorej školy budú môcť vstupovať do firiem s majetkom, ktorý získali prevodom od štátu.
Pravda, 27. 12. 2008
Ministerstvo školstva zavádza elektronické žiacke knižky. Tie si budú môcť rodičia cez internet skontrolovať kdekoľvek a kedykoľvek. … Má to však aj jeden malý zádrh. Tento systém už totiž na Slovensku využíva sedemdesiat percent škôl. Školský informačný systém, na základe ktorého možno elektronické žiacke knižky využívať, dostali školy zadarmo. Za pár tisíc si môžu prikúpiť verziu s internetovou kontrolou žiackeho prospechu. Ministerstvo tak doslova vykopáva otvorené dvere, keď po súťaži za štvrť miliardy korún ponúka školám niečo, čo už buď majú, alebo si to môžu samy obstarať za bagateľ. A to, že vo verejnej súťaži bol prihlásený jediný záujemca, môže zostať aj bez komentára.
Hospodárske noviny, 23. 12. 2008
Ján Mikolaj, minister školstva SR
…Ďalším motorom, ktorý by mal priniesť kvalitu do školstva je, že sem pustíme konkurenciu. Umožníme pôsobiť na Slovensku zahraničným vysokým školám za rovnakých podmienok ako majú naše. Mám indície, že sem prídu naozaj špičkové zahraničné školy.
Aké napríklad?
To zatiaľ nemôžem povedať. Ale keď sem prídu školy, ktoré sú možno v prvej päťdesiatke na svete a urobia si tu pracovisko, bude to aj impulz pre naše školy.
Skúste povedať aspoň krajinu.
Pravdepodobne z Veľkej Británie či zo Spojených štátov.
SME, 23. 12. 2008
Jeden člen konkurznej komisie pre učebnicu dejepisu spolu s vedúcou odboru didaktických prostriedkov sa nominovali ako recenzenti budúcej učebnice dejepisu, ktorú oni sami označili za víťaznú v konkurze! V tejto súvislosti by som sa spýtal pána ministra, či toto je ten korektný konkurz, o ktorom nedávno hovoril v televízii. Skôr naopak, je to postup nekompetentných politicky zaviazaných ľudí, ktorým nejde o učebnicu, ale skôr o jej autora, u ktorého je väčšia záruka, že bude napĺňať ich predstavy o učebnici dejepisu najmä ako nástroja politiky a propagandy, v súčasnosti národného ducha a vlastenectva.
blog.sme.sk, 21. 12. 2008
Narážam na vlnu nevôle, keď hodím žiakov do neznámej situácie, s ktorou sa ešte nestretli a majú reagovať. Bezradne sa pozerajú na mňa, keď chcem, aby reagovali na neznámy text, bez toho, aby sme si ho preložili. Chcú sa učiť komunikovať, ale keď majú myslieť kreatívne, otŕčajú nos, že oni to nevedia. Neznámy text si chcú najprv preložiť a až potom s ním pracovať. … Začínam však o sebe pochybovať a pochybovať o tom, či sa v školskom prostredí dá naučiť cudzí jazyk. Na komunikačnej úrovni. Keď vidím ľudí okolo seba, ako po desiatke rokov strávenej „učením sa” cudzieho jazyka nevedia cudzincovi ani cestu vysvetliť, pýtam sa sama seba, kde je chyba. V nás – učiteľoch?
Pravda, 20. 12. 2008
Kompromisný zákon o učebniciach, ktorý si vynútil Fico, posilňoval slovenský (štátny) jazyk. Do čisto maďarských učebníc zavádzal povinnú dvojjazyčnosť. Vetovanie tohto zákona znamená, že maďarskí žiaci sa budú aj ďalej všetko učiť iba po maďarsky. Pretože nové učebnice Mikolaja – ako je tým lepšie zorientovaným iste známe – skončili v koši. Školy ich hromadne ministrovi otrepali o hlavu.
Hospodárske noviny, 19. 12. 2008
Prezident SR Ivan Gašparovič nepodpísal novelu zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a vrátil ju do parlamentu ako celok. … Prezident odporúča novelu neschváliť, keďže má pochybnosti o jej súlade s ústavou, niektoré ustanovenia sú napísané nejasne a pripúšťajú viacero výkladov, napríklad charakteristika dvojjazyčne uvádzaných názvov, ktoré majú byť v menšinovom jazyku „vžité a zaužívané“. Navyše je novela školského zákona podľa prezidenta v rozpore so zákonom o štátnom jazyku a zákonom o geodézii a kartografii.
Hospodárske noviny, 19. 12. 2008
Bezplatné štúdium na verejných univerzitách? Od septembra to už na sto percent neplatí. Vysoké školy využili zmenu zákonov, ktorú vlani presadil minister školstva Ján Mikolaj, a spoplatnili externé štúdium. Zhruba šesťtisíc študentov si tak bude od tohto akademického roku platiť okrem učebníc či dopravy aj školné. Poplatok za diaľkové štúdium sa pohybuje vo výške od 10-tisíc do 30-tisíc korún za rok štúdia. … Najviac za štúdium zaplatia externisti, ktorí by chceli titul zo žurnalistiky, marketingovej komunikácie či manažmentu.
Pravda, 19. 12. 2008
Prezident Ivan Gašparovič nepodpísal novelu školského zákona, ktorá mala zabezpečiť používanie maďarských zemepisných názvov v školských učebniciach pre túto menšinu. … Prezident vytkol novele nejasnosť a tvrdil, že zmena by si vyžiadala aj úpravu ďalších zákonov.
SME, 18. 12. 2008
Odborníci z Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania tvrdia, že nezvládnuté odpovede svedčia o probléme žiakov zvládať praktické úlohy. Len na nízkej úrovni dokážu logicky myslieť, analyzovať a hodnotiť. Netýka sa to len matematiky. Aj v slovenčine im robili niektoré druhy úloh problémy. Najmä tie, pri ktorých sa museli sústrediť na obsah prečítaného textu, hodnotiť ho a následne aj interpretovať.
SME, 18. 12. 2008
Vo februári nechal minister školstva Ján Mikolaj otestovať Maďarov zo slovenčiny rovnako ako Slovákov. Už priznáva, že to musí zmeniť. Slovenskí žiaci síce ovládajú slovenčinu lepšie ako maďarskí, no rozdiel medzi nimi nie je priepastný. Dokázali to výsledky druhej časti februárových testov deviatakov, ktoré Štátny pedagogický ústav zverejnil v týchto dňoch.
Hospodárske noviny, 17. 12. 2008
Štát ešte v marci testoval žiakov deviatych tried základných škôl z čitateľskej a matematickej gramotnosti – skúmal ich schopnosť využiť získané poznatky v skutočných životných situáciách. Výsledok? Žiaci dosiahli v slovenčine priemernú úspešnosť 52 percent a v matematike len 35 percent. „Sú to nízke, zlé výsledky, malo by to byť medzi 60 až 70 percentami,“ hovorí pre HN poradca ministra školstva Miron Zelina. … Autori vyhodnocovacej štúdie tvrdia, že žiaci síce ovládajú učivo, ale nevedia samostatne uvažovať, hodnotiť či argumentovať. … Prvé zlepšenie výsledkov je možné podľa Zelinu očakávať po roku či dvoch.
Hospodárske noviny, 17. 12. 2008
Tisícky deviatakov z minulého školského roku dostali oneskorené vysvedčenie o svojej praktickej gramotnosti v materinskom jazyku a matematiky. A výsledky druhej etapy celoštátneho testu sú nelichotivé. … Keď to tie decká nevedia, tak asi na tom má podiel aj škola, rodičia. … Analýza s chladnejšou hlavou … dáva najhoršie vysvedčenie metodike vyučovania, potom obsahu učebníc a až potom môže prísť karhanie žiakov. … Podstatné je to, že tento štát systematicky kašle na pedagogický zbor. Učitelia nemôžu mať motiváciu za tie žebračenky, ktoré dostávajú pod krycím názvom mzda, kreatívne učiť.
www.noveskolstvo.sk, 17. 12. 2008
Do dnešného dňa nebola na Slovensku publikovaná ani jediná kvalitne urobená učebnica anglického jazyka, ktorá by sa čo i len priblížila kvalite v zahraničí publikovaných učebníc. V posledných rokoch publikovaná učebnica Nová maturita z anglického /či iného/ jazyka (tiež vydaná pod taktovkou štátu) je aj napriek niekoľkým inováciám výsmechom všetkých zásad pri výučbe cudzieho jazyka. Tento fakt vo mne vyvoláva len nové a nové pochybnosti o schopnosti ministerstva triezvo zvážiť svoje možnosti.
Pravda, 17. 12. 2008
Je v poriadku, že nariadenia ministerstva upravujú použitie peňazí zo štátneho rozpočtu. Nariaďovať však niekomu, ako má používať svoj súkromný majetok, je v slobodnej spoločnosti neprípustné. Chce Mikolaj dostať súkromné školstvo na rovnakú poddimenzovanú úroveň ako štátne? Ak nebudú poskytovať nič navyše, rodičia nemajú dôvod dávať tam svoje deti. Alebo mu ide presne o to? Viac rozdelených normatívov na štátnych školách = viac peňazí na ceste z ministerstva k žiakovi. A na tej ceste je určite aj zopár nanominovaných kamarátov. To už chce niekto tunelovať aj školy?
www.noveskolstvo.sk, 16. 12. 2008
Návrh zákona o pedagogických zamestnancoch upravuje predpoklady na výkon pedagogickej činnosti spôsobom, ktorý znemožní riaditeľom škôl angažovať vo výučbe externých odborníkov. Po novom bude môcť na všetkých školách bez ohľadu na zriaďovateľa učiť len ten, kto bude spĺňať štátom stanovené kvalifikačné predpoklady, bude riadnym zamestnancom školy a bude vykonávať pedagogickú činnosť v rozsahu stanovenom nariadením ministerstva školstva. V praxi to bude znamenať, že nebude možné, aby niektoré predmety, či jednotlivé témy, externe odučili odborníci, ktorí sú v danej oblasti expertmi, vedia túto oblasť pútavo priblížiť, nemajú však potrebný doklad o pedagogickom vzdelaní. Osobnosti literárneho života, umelci, odborníci z podnikateľskej sféry, či vedeckí pracovníci a pedagógovia vysokých škôl nebudú môcť externe pôsobiť na školách nižších stupňov.
Pravda, 16. 12. 2008
Minister školstva Ján Mikolaj chce súkromným školám prikázať, na čo smú používať školné. Tvrdí, že ich hospodárenie chce mať pod kontrolou, pretože rovnako ako verejné školy dostávajú štátne dotácie, ale na rozdiel od nich smú vyberať aj poplatky od rodičov. Po novom zriaďovatelia súkromných škôl by smeli školné dávať len na výchovu a vzdelávanie, napríklad na platy učiteľov. Z vyzbieraných peňazí by nemohli platiť nájomné či kúpu budovy.
Pravda, 13. 12. 2008
Minister školstva Ján Mikolaj tvrdí, že vysoké školy už nepýtajú dary od externistov. Podľa neho od vynucovania peňazí cez darovacie zmluvy upustili, lebo novela vysokoškolského zákona im od septembra legálne povolila vyberať školné od externých študentov.
Pravda, 12. 12. 2008
Medzinárodná štúdia TIMMS tento týždeň ukázala, že slovenskí školáci matematike príliš nefandia, ale poradia si s ňou na priemernej úrovni. „Výsledky podobných testovaní opakovane ukazujú, že príklady a pojmy sa v školách bifľujú. Deti síce ovládajú postupy, ako riešiť úlohu, ale výsledok nevedia overiť, prípadne nájsť iné riešenia,“ uviedol autor školskej reformy Miron Zelina. Dôvodom podľa Zelinu je spôsob vyučovania, ktorý nevedie deti k samostatnosti. „Je potrebné vyškoliť učiteľov, aby používali iné metódy – namiesto poučiek príklady z praxe,“ dodal.
SME, 12. 12. 2008
Ten, kto sa vzdeláva, je lepší učiteľ. Z tejto zásady vychádzalo ministerstvo školstva pri príprave nového zákona o pedagogických zamestnancoch. … Za sedem rokov by sa začínajúca učiteľka mohla platovo vyšvihnúť na úroveň skúsenejších kolegýň. Musí ale zvládnuť adaptačné obdobie, spraviť si prvú aj druhú atestáciu. Keď k tomu nazbiera kredity za učebnicu či absolvované kurzy, môže mať plat aj o polovicu vyšší, ako keď začínala.
Hospodárske noviny, 11. 12. 2008
Hodnota vysokoškolského titulu na Slovensku klesá. Počet študentov u nás z roka na rok stúpa, čo potvrdzujú aj najnovšie čísla Ústavu informácií a prognóz v školstve. Od septembra navštevuje slovenské univerzity zhruba 230-tisíc študentov, teda o päťtisíc viac ako vlani. … Analytici však varujú – kvalita štúdia klesá a vysokoškolský titul čoskoro prestane byť pre zamestnávateľov aj spoločnosť vizitkou kvalitného vzdelania.
Hospodárske noviny, 11. 12. 2008
Barbora Miháliková, Mediálny odbor MŠ SR
Čo prinesie nový zákon o pedagogických zamestnancoch?
Nový zákon prináša nový systém kariérového rastu. Zavádza štyri kariérové stupne: začínajúci pedagóg, samostatný, s prvou atestáciou a s druhou atestáciou, a dve kariérové pozície: špecialista a vedúci zamestnanec. Atestácia bude pozostávať z vypracovania a obhajoby atestačnej práce a vykonania atestačnej skúšky. Ďalším z významných cieľov zákona je aj zlepšenie starostlivosti o pedagogických a odborných zamestnancov v oblasti zdravia a regenerácie pracovných síl a zvýšenie právnej ochrany osoby učiteľa.
Pravda, 11. 12. 2008
Vedci uskutočnili v rámci Medzinárodnej štúdie trendov v matematike a prírodných vedách prieskum medzi deťmi vo veku od deväť do dvanásť rokov- najmä medzi štvrtákmi a ôsmakmi. Žiaci štvrtého ročníka zo siedmich ázijských a európskych krajín prekonali Spojené štáty americké v matematike. Medzi ôsmakmi už dominovali nad USA takmer všetky ázijské krajiny. Najlepšie výsledky dosiahli žiaci v rámci ázijského kontinentu v krajinách ako Hongkong, Singapur, Taiwan, Japonsko či Kazachstan – ale takisto aj v Rusku.
Pravda, 11. 12. 2008
Ochranný štít by mal učiteľom poskytnúť zákon, ktorý im dá postavenie verejného činiteľa a sprísni tresty útočníkom. Ibaže na druhej strane sprísni aj postihy učiteľov, zakáže im podnikať a prikáže podávať majetkové priznania. Po druhé – pozíciu učiteľa by nemal podkopávať komický plat. A po tretie, zákon začne platiť, ale násilnícke spôsoby sa budú šíriť ďalej. ,,Národnému projektu kultivácie“ síce treba držať palce, ale v nekultivovanej spoločnosti veľa nezmôže.
SME, 9. 12. 2008
Získať vysokoškolský titul s opísanou diplomovou prácou bude ťažšie. Vysokým školám pri kontrole pomôže softvér, ktorý odhalí okopírované pasáže a zastaví plagiátora. Seminárne, bakalárske či diplomové práce má už od septembra preveriť systém s centrálnou databázou tisícov prác. Spoločný projekt univerzít zaplatí ministerstvo školstva.
blog.sme.sk, 9. 12. 2008
Nenavrhujem zavedenie poplatkov, ani nie som proti tejto možnosti. … Súhlasím, že nie každý si môže štúdium dovoliť. Môj pohľad: Som absolvent, vyštudoval som zadarmo. Som ochotný platiť mesačne nejakú sumu (dajme tomu 1000Sk) svojej škole, ak budem platiť menšie dane. Matematika je jednoduchá: peniaze idú priamo škole a čo je podstatné, celých 1000Sk. Štát nemusí prerozdeľovať a ja budem spokojný, lebo budem vedieť kam tie peniaze naozaj išli. Keďže štát ušetrí, zaplatím menšie dane.
.týždeň, 8. 12. 2008
Ján Mikolaj, minister školstva SR
.ako zabránite tomu, aby zo systému ďalšieho vzdelávania učiteľov nebola čistá formalita?
Pozrite, ako systémový inžinier som si stanovil nasledovné východisko: kto sa bude viac vzdelávať, bude lepší učiteľ. Iste, niekto mi môže namietnuť, že ako k tomu príde, že hoci je lepší učiteľ ako jeho kolega, jeho kolega má väčší plat len preto, že sa vzdelával? V poriadku, ale potom mi povedzte iné kritériá. Ja zatiaľ vychádzam z toho, že kto sa vzdeláva, je lepší učiteľ a podľa toho som nastavil systém.
Hospodárske noviny, 7. 12. 2008
Podľa podpredsedu vlády Dušana Čaploviča nemôžu byť napríklad geografické názvy písané v jazyku menšiny tam, kde boli názvy v latinčine. Dvojjazyčnosť by mala byť zachovaná iba tam, kde žila maďarská menšina. „Chceme to vyriešiť tak, aby sa zachovala odbornosť. Odmietam zvykové práva v modernej spoločnosti,“ dodal.
Hospodárske noviny, 5. 12. 2008
Univerzity celého sveta by mal zhodnotiť nový ranking Európskej únie. Tender je pripravený na január budúceho roka, prvý rebríček by mal uzrieť svetlo sveta v roku 2010. „Bruselský rebríček“ by mal byť alternatívou k súčasným rankingom, v ktorých dominujú americké a britské školy.
Hospodárske noviny, 5. 12. 2008
Výsledky podľa autorov štúdie odrážajú skutočnosť, že vedecká produkcia sa po pätnástich rokoch samostatnosti zvýšila na Slovensku o tretinu, kým u našich západných susedov viac ako štvornásobne. Kľúčovým problémom je podľa spolupracovníka akademickej agentúry Ivana Ostrovského nedostatok finančných prostriedkov, ktoré idú na vysoké školstvo – v podiele HDP na vzdelávanie je Slovensko v porovnaní s krajinami OECD, či EÚ stále na chvoste.
Hospodárske noviny, 5. 12. 2008
Ján Boďa, dekan Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave
Vaša fakulta sa v rebríčku zaradila medzi slovenskú špičku. Čím to je?
„Matfyz“ bola a je výborná škola už niekoľko desaťročí. Keď sa v 50. a 60. rokoch zakladalo na Slovensku v širšom meradle štúdium matematiky a fyziky, prišla na školu generácia veľmi šikovných mladých ľudí. Ich ambíciou bolo robiť matematiku a fyziku tak, aby bola porovnateľná s tým, čo sa robí vo svete. Nech máme výsledky, ktoré by boli zaujímavé aj pre tých v Berkeley (špičková technická univerzita v americkom Los Angeles). A tento prístup pomerne drsným spôsobom vštepovali aj svojim študentom.
Čo to znamená „drsným spôsobom“?
Napriek tomu, že vtedy sa hlásili na štúdium matematiky a fyziky takmer len veľmi šikovní maturanti s hlbokým vzťahom k matematike a fyzike, aj tak štandardne polovici z nich po čase povedali – choďte študovať niečo iné, na toto nemáte. Bolo to uvedomelé pestovanie elity po niekoľko generácií. To je hlavným dôvodom úspechov školy. Štyridsiatnici, ktorí pôsobia na škole v súčasnosti, nemajú problém robiť výsledky, na ktoré sa chodia pozerať zo sveta. Je to už v poradí štvrtá generácia, ktorých práca je porovnateľná so svetovou špičkou.
Hospodárske noviny, 5. 12. 2008
Poradie najlepších slovenských fakúlt sa nemení. Vyplýva to z najnovšieho rebríčka kvality našich vysokých škôl, ktorý včera zverejnila agentúra ARRA. Najviac najúspešnejších fakúlt patrí pod bratislavskú Univerzitu Komenského. Jednou z nich je fakulta matematiky a fyziky, ktorá dominuje medzi prírodovedeckými školami.
Pravda, 5. 12. 2008
Písať maďarské názvy do učebníc podľa diktátu Smeru odmieta minister školstva Ján Mikolaj (SNS). Tvrdí, že zákon, ktorý presadili Ficovi poslanci, sa nedá uviesť do života. … Smer s pomocou opozície uzákonil, že v učebných textoch budú vžité zemepisné pomenovania v maďarčine. Má ísť o tie, ktoré školy používali pred nástupom Mikolaja v rokoch 2002 a 2006. „Ktoré sú to zaužívané? Veď to nie je v žiadnom právnom predpise. Vžitý je aj Felvidék, ktorý uráža Slovákov,“ zdôraznil Mikolaj.
Pravda, 5. 12. 2008
Ján Pišút, odborník na vysoké školstvo
Aká je súčasná kvalita vysokých škôl?
Medzi hodnotiace kritériá patrí ich vedecká činnosť. Teda množstvo publikácií vo vedeckých časopisoch. Keď sa pozrieme na trend u nás, za posledných desať rokov narástla produkcia publikácií zhruba o štyridsať percent. Je to málo.
SME, 5. 12. 2008
Zaostávanie vedy je zjavné už pri porovnaní s Českom. Ivan Ostrovský z tímu ARRA vidí dôvod v tom, že peniaze do vysokého školstva sa drobia medzi veľké množstvo verejných škôl. „Na Slovensku je priestor pre dve školy, ktoré by mali byť centrami vedy. V Česku sa veda sústreďuje na Karlovej univerzite v Prahe a Masarykovej univerzite v Brne,“ vysvetlil Ostrovský.
Hospodárske noviny, 4. 12. 2008
Slovensko v oblasti vedy zaostáva za Českou republikou. Vyplýva to zo správy Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry (ARRA), ktorá po prvýkrát medzi hodnotenie slovenských vysokých škôl a ich fakúlt za rok 2007 zaradila aj porovnanie Slovenska a Česka. Okrem techník obsadili české fakulty v porovnaní so slovenskými vždy prvé miesto. Výnimku tvorí Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, ktorá o viac ako tretinu predstihuje najlepšiu českú technickú fakultu.
Pravda, 4. 12. 2008
Väčšina slovenských vysokých škôl stagnuje, ich výsledky sa zhoršujú najmä v porovnaní s najlepšie hodnotenými. „Rozostupy sa zväčšujú, prvé fakulty si upevňujú pozície, kým tie ostatné zaznamenali postupný posun smerom nadol,“ informoval Michal Považan, výkonný riaditeľ Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry (ARRA), ktorá štvrtýkrát prezentovala hodnotenie slovenských vysokých škôl a ich fakúlt za rok 2007. Pozitívnym trendom podľa agentúry je, že na viacerých fakultách rastie počet zahraničných študentov.
Pravda, 3. 12. 2008
Vianočné odmeny vo výške trinásteho platu si učitelia pod stromčekom nenájdu. Školy na ich vyplatenie nemajú peniaze. Na rozdiel od ministerstiev, kde si úradníci na konci roka prilepšia. Vláda Roberta Fica sľúbila zlepšiť postavenie pedagógov, ale tí to zatiaľ nepocítili.
Pravda, 3. 12. 2008
V učebniciach pre maďarskú menšinu sa budú používať zemepisné názvy v maďarskom jazyku, v knihách sa však budú musieť v zátvorkách uviesť aj pomenovania v slovenčine. Rozhodol o tom parlament v novele zákona, ktorú presadila opozičná SMK s podporou najsilnejšej vládnej strany Smer premiéra Roberta Fica. Maďarské názvy sa budú podľa schválenej zmeny používať v prípadoch, že ide o pomenovania vžité v tomto jazyku.
Hospodárske noviny, 2. 12. 2008
Geografické názvy, ktoré sú vžité a zaužívané pre tú-ktorú národnostnú menšinu, by sa v učebniciach, učebných textoch a pracovných zošitoch vydávaných v jazyku menšiny mali písať dvojjazyčne. Prvý bude názov v jazyku menšiny, následne v zátvorke či za lomkou v štátnom jazyku tak, ako boli v schválených učebniciach v rokoch 2002 až 2006. Navrhol to predseda parlamentu Pavol Paška pri prerokovávaní poslaneckého návrhu novely školského zákona.
Pravda, 2. 12. 2008
Všetky školy na Slovensku by mali byť podľa ministerstva školstva do pol roka pripojené na internet. Doteraz túto možnosť nemalo približne päť desiatok škôl z celkových viac ako troch tisícok, povedal generálny riaditeľ sekcie informatiky ministerstva Ján Michálek. Úrad chce do roku 2011 tiež zvýšiť vybavenosť všetkých základných a stredných škôl počítačmi a notebookmi. … Na stredných školách pripadá v súčasnosti na jeden počítač desať žiakov, na základných školách je to takmer dvojnásobok. V krajinách OECD je to v priemere päť žiakov na jeden počítač.
SME, 2. 12. 2008
Útoky na pedagógov rieši minister školstva Ján Mikolaj z SNS novým zákonom. Počíta v ňom s tým, že od septembra 2009 sa učitelia stanú verejnými činiteľmi. Pre útočníka to bude znamenať priťažujúcu okolnosť. Postavenie verejných činiteľov však bude znamenať aj isté nevýhody. Verejnosť bude mať právo učiteľov viac kontrolovať. Budú povinní predkladať majetkové priznania. V horšom postavení budú aj v prípade, ak porušia zákon. Hovorkyňa ministra Dana Španková tiež upozorňuje na to, že nebudú môcť poberať a ani žiadať rôzne dary či iné výhody.
Hospodárske noviny, 1. 12. 2008
Školstvo bude budúci rok s výdavkami 65,4 miliardy korún (2,17 mld. eur) najdrahším rezortom. Oproti aktuálnemu roku si prilepší o desať miliárd korún. Podľa hovorkyne rezortu Dany Špankovej to priamo pocítia najmä vysoké školy, vedeckí pracovníci a pedagogickí zamestnanci v regionálnom školstve. … Martin Fronc si však myslí, že vláda vzdelávanie zanedbáva. … Tiež pripomína, že vláda nenapĺňa svoj sľub podporiť školstvo piatimi percentami HDP. Budúci rok to bude totiž len 2,9 percenta.
blog.sme.sk, 1. 12. 2008
Prirodzeným riešením by bolo nahradenie úzko zameraných predmetov širšie koncipovanými oblasťami poznania typu „Svet okolo nás“, „Človek a spoločnosť“ či „Umenie a kultúra“ a pod. … Stačí vývoj nechať na konkurenčné prostredie, voľný trh a na jednotlivé subjekty. Možno spočiatku vzniknú integrované predmety iba na zopár školách, kde náhodou majú učiteľov, ktorí ich dokážu vyučovať. Neskôr možno začnú rodičia o takéto školy prejavovať zvýšený záujem, lebo sa im to bude páčiť. Ostatné školy pochopia, že je to niečo, čo k nim môže prilákať žiakov a začnú hľadať spôsoby, ako také predmety tiež zaviesť. A o pár rokov sa možno ani nenazdáme a bude to. Od ministerstva školstva by k tomu školy potrebovali jediné: voľné ruky a pokoj.
Pravda, 29. 11. 2008
Minister školstva Ján Mikolaj (SNS) včera zverejnil dlhoočakávaný zákon o postavení učiteľa. Učitelia budú platení podľa toho, ako sa ďalej vzdelávajú. „Rozdiel v plate medzi začínajúcim a tým, ktorý má druhú atestáciu, bude až 50 percent. Na získanie postupu bude mať sedem rokov,“ uviedol Mikolaj. Za ďalšie vzdelávanie či iné aktivity získa pedagóg body navyše. „Ak napíše učebnicu, bude za ňu 25 kreditov. Za 30 nazbieraných kreditov dostane 10-percentný príplatok,“ konštatoval Mikolaj.
Pravda, 29. 11. 2008
Predsedníctvo Slovenskej národnej strany odporúča svojim poslancom v Národnej rade SR nehlasovať za žiadnu novelu školského zákona, ktorá sa týka používania geografických názvov. … Zároveň schvaľuje postup ministra školstva Jána Mikolaja v súvislosti s návrhom SMK na novelu školského zákona. Podľa SNS je totiž v rozpore s programovým vyhlásením vlády, ako aj s Ústavou SR. Zachovať chcú súčasnú legislatívu.
Pravda, 28. 11. 2008
Ak porovnávame situáciu s ostatnými štátmi OECD, zdá sa, že slovenskí vysokoškolskí študenti študujú na verejných vysokých školách príliš dlho a často v študijných programoch, ktoré ich nepripravujú dostatočne pre prax. Je to neefektívne využívanie verejných financií, ale aj času študenta a zároveň určité riziko, že značná časť študentov získa vzdelanie, ktoré sa ťažko uplatňuje v pracovnej sfére.
SME, 28. 11. 2008
Hoci sa na Slovensku po nemecky učí nepomerne viac stredoškolákov ako po francúzsky, za posledných šesť rokov záujem o nemčinu klesá. Študentov francúzštiny je stále viac. Vyplýva to zo štúdie Európskej komisie Eurydice. Štúdia skúmala výučbu jazykov v 31 krajinách Európy. „Nemčina v určitom bode zaspala,“ hovorí o jednom z dôvodov klesajúceho záujmu o tento jazyk zástupkyňa riaditeľa bilingválneho gymnázia v Sučanoch Ľubica Bošanská. Francúzština má podľa nej v porovnaní s nemčinou lepšie študijné materiály.
SME, 28. 11. 2008
Školy majú za sebou prvý štvrťrok a pomaly aj sto dní od začiatku školskej reformy. Jej štart prežili, riaditelia a učitelia ale úplne spokojní nie sú. Chceli by učiť po novom, ale nemajú z čoho, sťažujú sa. Riaditeľom sa nepozdáva ani rýchlosť, s akou ministerstvo školstva reformu do škôl presadilo. … Ministerstvo už má aj prehľad o tom, čo si školy do svojich programov pridávali. Najviac pribudli hodiny slovenčiny, matematiky, prírodovedy a výtvarnej výchovy. Z nových predmetov sa školy snažili rozšíriť vyučovanie o cudzie jazyky a informatiku.
SME, 28. 11. 2008
Miron Zelina:
Mnohí riaditelia sa sťažujú, že na prípravu školských vzdelávacích programov nemali čas.
„Podľa toho, čo sa zoberie, že je málo času. Keď sa uvažuje 17 rokov o reforme, tak sú učitelia, ktorí pochopili, o čom to je a ihneď na to naskočili bez nejakej inštrukcie. Rozdelil by som ich na tri skupiny. Sú takí, ktorí ďalej učia učivo, ktoré sme vyškrtali, a to je zlé. Potom sú takí, ktorí pridávajú jazyky a počítače, čo je relatívne dobré. Najlepšie by bolo to, čo deti baví a čo vychádza z ich potrieb a to je najmä správanie. Je to ale len prvý rok, školy pochopia, že tam majú dať to, čo najviac páli a horí a je potrebné.“
Hospodárske noviny, 27. 11. 2008
Na osemročné gymnáziá sa môžu po novom hlásiť žiaci až po absolvovaní piateho ročníka základnej školy a počty prijímaných žiakov budú regulované. … Doteraz prijímali osemročné gymnáziá žiakov už po štvrtom ročníku ZŠ. Uchádzač o štúdium musí zároveň splniť podmienky prijímacieho konania. Do osemročného gymnázia možno prijať uchádzača len do prvého ročníka.
Hospodárske noviny, 27. 11. 2008
Slovenskí učitelia majú čoraz viac možností spolupracovať so svojimi zahraničnými kolegami. Nejde len o výmenu poznatkov, oživenie a skvalitnenie výučby, ale aj možnosť podieľať sa na tvorbe spoločných projektov. … Jedným zo spôsobov je tzv. etwinning, ktorý je najefektívnejším fórom nadviazania partnerských kontaktov medzi európskymi školami. … Postup učiteľa, ktorý chce spolupracovať v projekte, je jednoduchý: Zaregistruje seba a svoju školu, potom si v databáze vyhľadá partnera, prípadne do nej pridá svoju ponuku. A potom už len posiela maily potenciálnym partnerom, či odpovedá na maily zo škôl, ktoré zareagovali na jeho ponuku. Takto si postupne nájde partnera každý.
Pravda, 27. 11. 2008
Ján Mikolaj, minister školstva:
Ako vydávate učebnice pre školy s vyučovacím jazykom maďarským teraz?
Vydavatelia dostali pokyn, aby bola obec alebo mesto v texte uvedená najskôr po slovensky a za lomkou v maďarčine.
Pravda, 27. 11. 2008
Obce a mestá dostanú zo štátneho rozpočtu približne o 1,3 miliardy korún (40 miliónov eur) menej, ako pôvodne schválila vláda Roberta Fica (Smer). S miliardovým výpadkom pre samosprávu počíta kabinet v dôsledku finančnej krízy, keďže predpokladá nižšie daňové príjmy od fyzických osôb. Samospráva dostáva z týchto daní až 72 percent. Obce tak budú mať namiesto predpokladaného nárastu príjmov o 4 miliardy len o 2,7 miliardy korún (90 miliónov eur) viac ako vlani. Hospodáriť by tak mali nie s 54,5 miliardy korún, ale s 53,2. Samospráva očakáva problémy … aj s odmeňovaním školských zamestnancov…
Hospodárske noviny, 26. 11. 2008
Koaličné strany SNS a ĽS-HZDS odmietajú Ficov návrh, ktorým chce vyriešiť písanie zemepisných názvov v učebniciach pre národnostné menšiny. Obe koaličné strany nemienia podporiť pozmeňujúci návrh Smeru-SD k novele školského zákona, podľa ktorého v učebniciach by mali byť názvy v maďarčine a za nimi v slovenčine.
Hospodárske noviny, 26. 11. 2008
Problém učebníc sa vyrieši v parlamente. Povedal to po rozšírenom predsedníctve Smeru-SD premiér Robert Fico. Predsedu parlamentu Pavla Pašku poveril, aby predložil pozmeňujúci návrh k novele školského zákona, ktorou sa SMK snažila presadiť povinnosť uvádzať zemepisné názvy v učebniciach pre menšiny v ich jazyku. „Nemáme s tým problém, ak by na prvom mieste boli maďarské názvy zemepisné, geografické, a potom by išiel slovenský názov,“ povedal Fico.
Hospodárske noviny, 26. 11. 2008
Náročnejšie Testovanie 9 čaká už len zopár deviatakov. Ministerstvo školstva rozhodlo, že skúšať nebudú všetkých, ale len približne 3 360 žiakov z 88 základných škôl. Pôjde o reprezentatívnu vzorku žiakov, ktorú vyberie Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania. Testy budú robiť z matematiky a vyučovacieho jazyka…. Ministerstvo tvrdí, že testovanie reprezentatívnej vzorky žiakov zvolilo preto, lebo úlohy si vyžadujú dlhšie odpovede a ich hodnotenie je zložitejšie. … Riaditeľka Národného ústavu Romana Kánovská povedala, že celoplošné testovanie bude až potom, keď budú žiaci „reálne vzdelávaní“ v oblasti rozvíjania čitateľskej a matematickej gramotnosti, čo je súčasťou obsahovej reformy vzdelávania.
Pravda, 26. 11. 2008
Poslanecký návrh Józsefa Berényiho a Lászlóa Szigetiho zo Strany maďarskej koalície, aby sa zemepisné názvy v školských učebniciach v jazykoch národnostných menšín uvádzali v ich jazyku, vláda na rokovaní neodsúhlasila.
Hospodárske noviny, 25. 11. 2008
Bezplatné základné, stredné a vysoké školy, štátna podpora vedcov a športovcov, reforma odborného vzdelávania, chod úradu – toto všetko bude platiť z peňazí daňových poplatníkov ministerstvo školstva v budúcom roku. Rezort bude od januára do decembra na základe dohôd koaličného trojlístka rozdeľovať 65,4 miliardy korún (2,17 miliardy eur) – o desať miliárd korún viac ako tento rok. … V rámci výdavkov na regionálne školy je v rozpočte započítaný aj zhruba desaťpercentný rast učiteľských platov. Najväčší skok zaznamená financovanie vedy – štát dá výskumníkom prostredníctvom kapitoly rezortu, Slovenskej akadémie vied a eurofondov 12,7 miliardy korún (424 miliónov eur), čo je v porovnaní s vlaňajškom takmer o polovicu viac. … Vláda sa v programe zaviazala dať do školstva päť percent HDP, v budúcom roku to v skutočnosti bude len 2,9 percenta.
Pravda, 25. 11. 2008
Dlhodobý úbytok učiteľov na školách sa stále nepodarilo zastaviť. Na základných školách sa síce počty pedagógov do konca septembra znížili pomalšie ako v minulosti, na stredných školách bol však odliv učiteľov jedným z najväčších za posledné roky. Výnimkou boli cirkevné a súkromné školy, na ktorých učiteľov pribudlo. Povedal to predseda školských odborárov Ján Gašperan. Dostatok učiteľov je podľa odborníkov nevyhnutný pre skvalitnenie výučby.
SME, 25. 11. 2008
Iveta Hermann. autorka pracuje vo firme, ktorá vydáva učebnice cudzích jazykov:
V súčasnosti je na trhu veľký počet kvalitných učebníc, z ktorých si učitelia majú možnosť vybrať podľa vlastných požiadaviek a potrieb, ale je pravda, že mnohí učitelia majú problém s výberom správnej knihy. Neviem si predstaviť, ako dosiahneme kvalitné výsledky s jednotnou učebnicou pre gymnázium na jednej strane a odborné učilište na druhej strane. … Čo sa týka argumentu, že v učebniciach chýba materiál o Slovensku, jeho kultúre a histórii, toto sa dá riešiť ako doplnok učebníc. Toto skutočne nie je dôvod na tvorbu nových učebníc.
SME, 25. 11. 2008
Dnes sa síce začína parlamentná schôdza, koaliční lídri včera riešenie, ako si poradiť so zemepisnými názvami v maďarských učebniciach, nehľadali. Premiér Robert Fico pritom sľuboval, že problém vyrieši na spokojnosť všetkých. Teraz považuje tému za okrajovú, ktorej sa síce chce čo najskôr zbaviť, ale riešenie necháva na parlament. „Poslanci musia nájsť nejaké riešenie. My sme dnes nehľadali žiadnu zhodu v tejto téme, iba sme si vymenili postoje,“ povedal po stretnutí koaličných lídrov Fico.
Hospodárske noviny, 24. 11. 2008
Internetové žiacke knižky chce minister školstva Ján Mikolaj (SNS) spustiť na všetkých školách. „V budúcnosti sa uvažuje o tom, že budú súčasťou pripravovaného Dátového centra ministerstva,“ píše sa v stanovisku rezortu. „Knižka“ by mala sprevádzať žiaka od materskej školy až po univerzitu. V databáze rezortu bude mať adresár každý študent, jeho súčasťou budú najmä údaje o známkach, hodnotenia celonárodných testov, maturít a podobne. Dátové centrum za 223 miliónov korún v súčasnosti buduje spoločnosť Siemens IT Solutions and Services, ktorá ako jediný uchádzač vzišla z verejnej súťaže. Skúšobná prevádzka Datacentra by sa mala začať na budúci rok.
Hospodárske noviny, 24. 11. 2008
Koalícia stále nevie, ako presne vyrieši písanie zemepisných názvov v učebniciach pre školy, na ktoré chodia národnostné menšiny. Premiér Robert Fico tvrdí, že problém vyriešia do dvoch týždňov. … „Môže byť, že nepôjdeme cez zákon, možno cez vyhlášku, vládne nariadenie alebo cez pokyn ministra,“ dodal Fico.
Hospodárske noviny, 24. 11. 2008
Za víťazným projektom do zápolenia o Európske podnikateľské ocenenia, ktorý pod názvom „Kvalitní v škole – úspešní v živote“ pochádza z autorskej dielne Združenia podnikateľov Slovenska, sa skrýva snaha prepojiť potreby firiem s učebnými osnovami na školách a tvorba podnikateľského vzdelávania. Projekt ponúka vytvorenie šiestich modulov vzdelávania, ktoré sa môžu ľubovoľne kombinovať. V rámci nich sa vyprodukovali rôzne interaktívne pomôcky a vzdelávacie materiály. V tomto roku sa do projektu zapojilo 29 700 študentov, 39 škôl a 1 209 učiteľov.
Pravda, 24. 11. 2008
Školská reforma jazykárom nepomohla. Žiaci majú najhoršie výsledky z nemčiny. Za ňou v nelichotivom rebríčku nasleduje angličtina a francúzština, najlepšie sa deťom darí v ruštine. Môžu za to nekvalifikovaní učitelia, ktorí sa majú od februára začať „dovzdelávať“.
Pravda, 22. 11. 2008
HZDS je za to, aby v učebniciach vlastivedných predmetov bol geografický názov uvedený v štátnom, teda slovenskom jazyku. „V učebniciach majú byť geografické názvy vyslovene v slovenskom jazyku,“ predseda Republikovej rady HZDS Marián vyhlásil Klenko. Súčasný návrh novely školského zákona z dielne SMK je podľa podpredsedu HZDS Jozefa Habánika pre HZDS neprijateľný, pretože zasahuje do zákona o štátnom jazyku i kartografického zákona.
SME, 22. 11. 2008
Predseda vládnej SNS Ján Slota povedal, že v učebniciach maďarskej menšiny budú slovenské aj maďarské zemepisné názvy. Podľa Slotu by mal byť ako prvý uvedený slovenský názov a za ním názov v jazyku národnostnej menšiny.
SME, 21. 11. 2008
Základné a stredné školy majú vyučovať angličtinu, nemčinu a ďalšie štyri cudzie jazyky z novej, jednotnej národnej učebnice. Z nových učebníc by sa žiaci mali začať učiť v septembri 2010. Dovtedy musí ministerstvo vybrať autorov, ktorí napíšu knihu, zostavia k nej cvičebnicu pre žiaka, učebnicu pre učiteľa a CD s cvičeniami na počúvanie. … Ministerstvo na ich tvorbu použije asi 60 miliónov korún, ďalšie desiatky miliónov zaplatí za distribúciu a tlač. Zostaviť ich má víťaz konkurzu. … Knihy majú zohľadňovať aj kultúrne a národné špecifiká Slovenska, teda ich texty budú aj o domácich reáliách.
blog.sme.sk, 21. 11. 2008
Ministerstvo školstva pripravuje ďalší megalomanský projekt – národnú učebnicu cudzích jazykov. Keby bol len zbytočný, možno by sa nad to dalo povzniesť, veď ministerstvá bežne vyhadzujú desiatky miliónov za hlúposti. Tento projekt je však zjavne škodlivý. Čakám, kedy sa ozve Protimonopolný úrad. Alebo nedostatok konkurencie vadí len v súkromnej sfére a štátna monopolizácia na trhu učebníc je v poriadku?
SME, 20. 11. 2008
Gyurcsány, ktorý dnes navštívil aj slovenskú školu v Békešskej Čabe, chcel vedieť, aké učebnice používajú. „Zemepisné názvy sa v nich uvádzajú v slovenčine. Niekedy sa tam uvedie maďarský názov, keď sa výrazne odlišuje od slovenského,“ povedal predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Ján Fúzik. Podľa neho maďarské zákony neupravujú písanie zemepisných názvov v učebniciach, dodržiavajú sa zaužívané pravidlá. … Gyurcsány sa ďalej dozvedel, že na škole používajú aj niektoré učebnice zo Slovenska.
Pravda, 20. 11. 2008
Čo mala talianska školská reforma napríklad priniesť? Zníženie štátnych dotácií na základné vzdelávanie v najbližších štyroch rokoch takmer o 8 miliárd eur, pokles dotácií univerzitám o 1,5 miliardy eur, na 1. stupni základnej školy menej vyučovacích hodín (týždenne 24, teraz 29 až 31) a namiesto troch učiteľov na dve triedy, pre každú triedu učiteľa jediného. Dôsledky? Starosti rodičov, čo s deťmi v získanom voľnom čase, rušenie učiteľských pracovných miest (vyše 80-tisíc v najbližších troch rokoch), vážne ohrozenie univerzitného výskumu pre nedostatok financií, obava občanov z poklesu kvality vzdelávania. Komu sa chce veriť, že menej peňazí, menej učiteľov a kratší vyučovací čas môžu kvalitu vzdelávania zlepšiť?
Hospodárske noviny, 19. 11. 2008
Cudzí jazyk od materskej školy? Nič nezvyčajné. Populárnej angličtine, ale aj ďalším jazykom, sa venuje čoraz viac škôlok. „Máme v ponuke angličtinu aj nemčinu, v ktorých pokračujeme povinne od prvej triedy na základnej škole,“ hovorí riaditeľka Základnej školy s materskou školou na Jeséniovej ulici v Bratislave Zuzana Salíniová. Väčšina škôlok na Slovensku podľa nej dnes ponúka aspoň jeden cudzí jazyk, väčšinou popoludní, formou krúžku. „Je to adekvátny vek na to, aby sa deti učili hravou formou, vedia už pochytiť nielen slovíčka, ale aj celé vety a začínajú premýšľať v cudzom jazyku,“ dodáva riaditeľka.
Hospodárske noviny, 19. 11. 2008
Vyriešenie problému učebníc pre školy s vyučovacím jazykom maďarským dnes v Komárne opäť prisľúbil premiér Robert Fico. Zemepisné názvy by sa mali písať najskôr v maďarčine a potom v slovenčine.
Hospodárske noviny, 19. 11. 2008
Vláda má rozhodovať, ktorí podnikatelia dostanú štátnu dotáciu na výskum a vývoj. Podnikatelia majú podľa návrhu zákona o stimuloch pre výskum a vývoj podávať žiadosti rezortu školstva. Ten posúdi ich komplexnosť, vypracuje k nim dva odborné posudky a posunie ministrom, ktorí rozhodnú, či im štátnu dotáciu schvália alebo nie.
SME, 19. 11. 2008
Ministerstvo školstva chce, aby bolo v každom kraji aspoň jedno gymnázium, ktoré bude poskytovať vzdelanie na prestížnej medzinárodnej úrovni. Titul špičkové môže bez rozdielu získať štátne, súkromné alebo cirkevné gymnázium, ak splní šesť kritérií ministerstva školstva. Kritériá by mali na základe štatistických ukazovateľov zohľadňovať výsledky študentov a učiteľov aj zapájanie sa školy najmä do medzinárodných projektov. … Prezident Asociácie riaditeľov štátnych gymnázií Pavol Sadloň si myslí, že ak sa niektoré gymnázium sústredí na kritériá vytýčené ministerstvom, tak ich splní. Dodáva však, že iba splnenie kritérií nie je zárukou kvality školy.
www.noveskolstvo.sk, 18. 11. 2008
Toľko spomínaný fínsky vzdelávací systém je skutočne dobrým príkladom. … Autori však nikde nespomenuli systém tzv. „zgrupovania“ na fínskych školách, teda možnosť spájať i malé deti na prvom stupni nielen podľa ich záujmu a výberu voliteľných predmetov, ale i podľa tempa ich napredovania v povinných predmetoch do malých skupín. Ide o mimoriadne kvalitne prepracovaný systém vnútornej „krátkodobej“ selekcie, ktorý dokáže pomôcť slabším a motivovať šikovnejších. O tom môžu naše základné školy, ktoré sú i po prijatí nového školského zákona naďalej zväzované centrálne stanovenými učebnými plánmi a učebnými osnovami, iba snívať.
SME, 18. 11. 2008
Uchádzači o sociálne štipendium na stredoškolské štúdium v zahraničí nemali pri výbere v prešovskom kraji rovnaké šance. Študentov štátnych a neštátnych škôl posudzovali úradníci rôzne. Hoci sa štipendium volá sociálne, Krajský školský úrad v Prešove vôbec neskúmal sociálnu situáciu študentovej rodiny.
Hospodárske noviny, 15. 11. 2008
Zmenu učebníc pre maďarské národnostné školy na Slovensku podľa požiadaviek menšiny dnes v Komárne sľúbil premiér Robert Fico maďarskému partnerovi Ferencovi Gyurcsányovi. Naznačil, že jeho Smer-SD podporí v parlamente novelu školského zákona, ktorá prikazuje v učebniciach menšín písať zemepisné názvy v ich jazyku.
Hospodárske noviny, 14. 11. 2008
Predstavitelia SMK a SDKÚ-DS sa dnes zhodli na zakotvení status quo pri vyučovacom procese na školách s vyučovacím jazykom národnostných menšín v školskom zákone. … SDKÚ-DS má podľa predsedu strany Mikuláša Dzurindu záujem, aby sa dospelo k spoločnému textu novely školského zákona. Podľa neho minister školstva Ján Mikolaj urobil zmeny, ktoré menia súčasný stav a rovnako ani pôvodný návrh SMK nekopíruje súčasnú situáciu. Dzurinda je preto za predloženie takej novely, ktorá by len opísala stav, ktorý pri vyučovaní na školách s jazykom národnostných menšín existuje.
Pravda, 14. 11. 2008
Ako písať maďarské učebnice, má ministrovi školstva Jánovi Mikolajovi (SNS) nadiktovať zákon. Dohaduje ho SMK v parlamentných chodbách so Smerom a kresťanskými demokratmi. Mikolaj o rokovaniach nevie. Zmena školského zákona by mala zabezpečiť, aby boli názvy miest a obcí v jazyku menšiny. Novelu predložila SMK a prejsť by mala vďaka pozmeňujúcemu návrhu – pomenovania budú dvojjazyčné.
Pravda, 14. 11. 2008
Ficov Smer nepodržal SMK v prípade novely, ktorá rieši podobu geografických názvov v učebniciach pre maďarské školy. SMK ho v školskom parlamentnom výbore nepresvedčila, aby podporil jej pozmeňujúci návrh k novele školského zákona. Hlasy Smeru pritom pomohli SMK na poslednej schôdzi, keď parlament posunul novelu od SMK do ďalšieho kola schvaľovania.
SME, 14. 11. 2008
Ak si vezmete do rúk ktorékoľvek číslo Učiteľských novín z posledného obdobia, zarazí vás počet fotografií ministra školstva na jeden štvorcový decimeter plochy. Akoby to ani neboli Učiteľské noviny, ale noviny súčasného ministra školstva (priliehavejší názov pre ne by bol Mikolajky). … Reklama jedného človeka, jedného názoru za peniaze dvadsiatich siedmich krajín únie. Šikovné, však?
Hospodárske noviny, 13. 11. 2008
Učitelia zaznamenávajú pri 15 až 20 percentách žiakov problémové správanie, špecializované pedagogicko-psychologické poradne však navštívi len približne polovica z nich. Konštatovali to odborníci na konferencii koordinátorov prevencie škôl, ktorá sa od utorka koná v Žiline.
Pravda, 12. 11. 2008
Minister Marián Janušek z SNS pomaly uvoľňuje kohútiky eurofondov aj pre školy s vyučovacím jazykom maďarským. Koncom októbra sa päť z nich dozvedelo, že im priklepol desiatky miliónov korún. Školy pre maďarskú menšinu sa doteraz k peniazom nedostali.
11. 11. 2008
Ministerstvo školstva chce novelou vysokoškolského zákona posilniť voľnosť vysokých škôl. Ministerstvo chce umožniť verejným vysokým školám vstupovať do obchodných spoločností so svojím majetkom a aj so štátnymi dotáciami. „Pôjde najmä o vedeckovýskumné projekty ako sú vedecko-technologické parky, výskumno-vývojové centrá, technologické inkubátory. Aby vysoké školy neboli limitované svojou právnou subjektivitou, že nemôžu vstupovať do akciových spoločností, ktoré budú určené iba na vedu a výskum,“ povedal minister školstva.
Hospodárske noviny, 11. 11. 2008
Rozpočty niektorých univerzít, ktoré dostávajú peniaze od štátu, naďalej plnia dary od študentov. Vysoké školy vylučujú, že by to bola podmienka na ďalšie štúdium a jeho úspešné ukončenie.
blog.sme.sk, 10. 11. 2008
Aj školské vzdelávanie je špecifickou činnosťou, na úspešné zvládanie ktorej sú potrebné isté predpoklady. Pri akademickom vzdelávaní založenom najmä na práci s textom obsahujúcim množstvo teoretických pojmov sa uplatňujú predovšetkým: verbálne schopnosti, schopnosť čítať s porozumením, pracovať s textom, schopnosť pracovať s informáciami, schopnosť narábať s teoretickými, abstraktnými pojmami, logické a analytické myslenie, abstraktné myslenie, kvantitatívne uvažovanie a v značnej miere aj pamäť. Žiaci, ktorí majú tieto schopnosti dobre rozvinuté, sú v istom zmysle lepšie vybavení pre taký druh vzdelávania, aký dominuje v našich školách a majú lepšie predpoklady dosahovať v ňom dobré výsledky. Preto sa o uvedenom súbore schopností hovorí ako o všeobecných študijných predpokladoch.
Hospodárske noviny, 9. 11. 2008
Minister školstva Ján Mikolaj pripustil, že umiestnenie slovníka s názvami v jazyku národnostnej menšiny na konci učebnice je nepraktické. „Súhlasím s tým, že je to nepraktické. Niektorí vydavatelia však tvrdia, že pre plynulosť textu je lepšie, aby slovník bol na konci učebnice,“ povedal minister.
blog.sme.sk, 8. 11. 2008
Ja môžem povedať len za seba a svojich spolužiakov, že sme radi, že nás táto reforma nezasiahla, lebo by sme boli sprostejší než sme. A to hlavne čo sa týka biológie a slovenského jazyka. Biológia je predmet, ktorý by mal ako-tak ovládať každý z nás. Učiť sa živočíchy podľa toho kde žijú a nie podľa toho aký bol ich vývin je naozaj absurdné. Je to ako miešať jablká s hruškami. A to, čo sme my preberali na literatúre 4 roky majú terajší prváci zvládnuť za dva? Smiešne! Dobre zredukuje sa im učivo, ale na úkor čoho? Svetovej literatúry, ktorú má väčšina študentov najradšej. Kultúrne dedičstvo našich predkov je samozrejme dôležité, ale ak sa učivo bude zakladať najmä na slovenskej literatúre u študentov to môže vyvolať odpor.
SME, 8. 11. 2008
Katolícki biskupi sa tento týždeň stretli s premiérom Robertom Ficom a žiadali od neho obnovenie počtu vyučovacích hodín náboženstva na úroveň spred školskej reformy. Rovnakú požiadavku formulovali aj v liste, ktorý poslali ministerstvu školstva. Biskupi zároveň vyzvali na zastavenie diskriminácie cirkevných škôl, ktoré dostávajú od štátu menej peňazí ako verejné školy. Ministerstvo zatiaľ list nedostalo, no vláda prisľúbila, že bude rokovať.
SME, 7. 11. 2008
Záujem žiakov o štúdium prírodovedných predmetov z roka na rok klesá. Viera Lapitková z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky hovorí, že k nim na čistú fyziku a fyziku učiteľských predmetov sa hlási tak málo študentov, že sa obáva o budúcnosť fakulty. … Vedenie Gymnázia Jozefa Gregora Tajovského v Banskej Bystrici s negatívnym trendom bojuje. Do vyučovania matematiky, fyziky a geografie zaviedlo nové metódy, počítačové systémy a státisíce korún investuje do zahraničnej odbornej literatúry.
SME, 7. 11. 2008
Martin Mojžiš
Ako by mala vyzerať dobrá učebnica?
„Oveľa väčší dôraz by sa mal klásť na rozvíjanie takých schopností, ako vedieť samostatne získavať a spracovávať informácie, diskutovať, formulovať a počúvať argumenty, vytvoriť si názor, dokázať samostatne experimentovať a podobne.“
Hospodárske noviny, 6. 11. 2008
Pracovníci školstva sa často sťažujú na nedostatok financií na prevádzku a modernizáciu škôl, ale na druhej strane až 93 percent svojich potrieb školy financujú zo štátneho rozpočtu. Ostatné možné zdroje pokrývajú len zvyšné percentá. Tým sú vlastne školy dobrovoľne závislé od štátu. … Jedným zo zdrojov financovania školy môže byť aj zisk z podnikateľskej činnosti škôl. Školy a školské zariadenia môžu vykonávať prakticky akúkoľvek podnikateľskú činnosť, ktorá nie je v rozpore s plnením ich poslania. … Ďalšou z možností získania financií sú rôzne projekty, ktoré možno financovať napríklad z Európskeho sociálneho fondu.
Hospodárske noviny, 6. 11. 2008
Ján Matula, vedúci oddelenia koncepcií financovania regionálneho školstva
Od septembra sa podľa novely zákona upravil spôsob financovania súkromných škôl. Normatívny príspevok pre súkromnú školu sa zníži o 15 percent v prípade, ak Štátna školská inšpekcia zistí nesúlad školského vzdelávacieho programu so štátnym vzdelávacím programom alebo odbornosť vyučovania nižšiu ako 70 percent. Príspevok sa zníži aj v prípade, ak je počet žiakov v triedach vyšší ako stanovil zákon. Zriaďovateľ súkromnej školy nemôže použiť normatívne finančné prostriedky na kapitálové výdavky, na úhradu nájomného podľa zmluvy o kúpe prenajatej veci a na reklamu. Cieľom tohto opatrenia je zvýšiť kvalitu výchovy a vzdelávania v súkromných školách.
Hospodárske noviny, 4. 11. 2008
Milan Trnka (34-ročný učiteľ geografie na Piaristickom gymnáziu sv. J. Kalazanského v Nitre) vedie žiakov k samostatnosti. Na zemepise, ktorý učí, nechce počuť nabifľované poučky, dôležité je vedieť veci správne opísať. „Geografia nie je o faktoch. Ja nechcem od nich, aby vedeli naspamäť polohu či rozlohu. To všetko sa dá nájsť na mape. Chcem, aby veci vedeli použiť, aby medzi nimi poznali súvislosti.“ … Aby išiel s dobou, hodiny zemepisu oživuje novými informačnými technológiami. … Používajú virtuálne mapy, učivo názorne demonštruje na animovaných dokumentoch BBC a pri výletoch do terénu je dobrou pomôckou školské GPS.
Pravda, 4. 11. 2008
Nové učebnice, ktoré zaviedol Mikolaj v septembri, podľa riaditeľa Gymnázia na Alejovej ulici v Košiciach Ľubomíra Sobeka nie sú a „ešte dlho asi nebudú.“ „Napríklad v príme učíme chémiu, ktorá je nová. Učebnica na ňu nie je. Študenti robia najmä pokusy s materiálom, tak im učitelia diktujú,“ opísal. Na dejepise stále používajú gymnazisti starú učebnicu, v ktorej je aj pravek. Ten sa podľa nových pravidiel prváci neučia vôbec.
Hospodárske noviny, 4. 11. 2008
Žiadna slovenská univerzita sa nedostala medzi 500 najlepších na svete. Inštitút vysokoškolského vzdelávania pri Shanghai Jiao Tong University zaradil do najnovšieho rebríčka päť univerzít z krajín Vyšehradskej štvorky – jednu českú, po dve z Maďarska a Poľska. … Šangajský inštitút pri hodnotení posudzuje najmä výsledky v oblasti výskumu, keďže iné ukazovatele by podľa všetkého nebolo možné objektívne hodnotiť. Zohľadňujú aj nositeľov Nobelových cien a ďalších vedeckých ocenení či počet článkov a citácií v medzinárodných vedeckých periodikách.
SME, 4. 11. 2008
Novela ministra Jána Mikolaja z SNS, ktorá je v pripomienkovom konaní, stanovuje aj podmienky pre príchod zahraničných univerzít. Renáta Králiková z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť si myslí, že Slovensko elitné univerzity zo sveta potrebuje. Novela však podľa nej zhorší podmienky pre slovenské súkromné školy. Súkromné vysoké školy majú podľa návrhu novely vznikať iba ako odborné vysoké školy. V praxi to znamená, že budú môcť poskytovať len bakalársky stupeň vzdelania. Takéto obmedzenie by však neplatilo pre verejné a štátne školy, ktoré by od svojho vzniku mohli pôsobiť aj ako univerzity a poskytovať všetky stupne vzdelania.
Pravda, 3. 11. 2008
Školy vyučujúce v maďarskom jazyku vrátili ministerstvu školstva asi tisíc učebníc vlastivedy so spornými geografickými názvami v slovenčine. Ďalšie stovky kníh ostali nepoužité v skladoch, potvrdil Zväz maďarských pedagógov. … „Z učebníc sa podľa dostupných informácií učí len na asi piatich či šiestich školách,“ zhrnul výsledky prieskumu z väčšiny škôl, kde boli knihy rozposlané, šéf zväzu László Pék.
Hospodárske noviny, 3. 11. 2008
Slovenské vysoké školstvo potrebuje zásadné zmeny, inak ho čaká kríza. Obrovský prílev študentov, znižovanie kvality vzdelania, nesúlad s potrebami trhu, korupcia, nedostatok renomovaných pedagógov – to všetko vedie naše školy ku kolapsu. Taký je záver aktuálnej štúdie súkromného analytického inštitútu European Public Policy Partnership o stave univerzitného vzdelávania. Riešenie? Odpojenie verejných škôl od štátneho rozpočtu a spoplatnenie aj denného štúdia.
.týždeň, 3. 11. 2008
Napriek oprávnenej kritike realizácie tohto plánu, ktorý v budúcom roku nepríjemne postihne dobré aj zlé osemročky rovnako, je však najdôležitejší pohľad na celok. Z verejných peňazí by sa totiž mal financovať školský systém, ktorý aj na základe medzinárodných skúseností prospieva väčšine. Hoci redukcia vyzerá ako útok na konkurenciu v školstve, tá by mala prebiehať inak: nech si jednotlivé školy konkurujú pestrou vzdelávacou ponukou, nie však v systéme, ktorý len desaťročné deti selektuje a viac menej odsudzuje do dvoch typov škôl… Po rozhodnutí o redukcii osemročiek však prichádza naliehavejšia výzva: zlepšenie kvality základných škôl…
.týždeň, 3. 11. 2008
Psychológ Vladimír Dočkal, Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie:
.takže ešte raz – k čomu ste vy, ako detský psychológ skúmajúci náš vzdelávací systém, dospeli?
Školský systém má byť variabilný. Väčšina nadpriemerných detí má byť integrovaná, no už na prvom stupni môžu postupovať podľa náročnejšieho vzdelávacieho programu ako ich spolužiaci. Druhý stupeň treba výraznejšie diferencovať, a to aj tak, že deti budú postupovať pri vzdelávaní rôznym tempom. Ako matematik som napríklad piatak, ale ako dejepisár som siedmak, prečo nie? Je to síce organizačne náročné, ale keď to vedia urobiť vo Fínsku, tak by sme sa mohli pokúsiť urobiť to aj my.
.týždeň, 3. 11. 2008
„Fínsky vzdelávací systém je založený na rovnocennosti a neselektívnosti,“ hovorí Slovenka Anna Kyppö, vysokoškolská učiteľka, ktorá sa vydala do Fínska a fínskym vzdelávacím systémom prešli aj jej tri deti. „Vo Fínsku neexistujú elitné základné školy ani školy pre mimoriadne talentované deti,“ pripomína pani Kyppö. … Tajomstvo úspešnosti fínskych školákov podľa nej vychádza práve z tejto rovnosti. Všetky deti chodia spolu na prvý stupeň (od 1. do 6. triedy) aj na druhý stupeň (od 7. do 9. triedy).
blog.sme.sk, 1. 11. 2008
Problém je v tom, že dnešný systém vzdelávania je nezmyselný a obsahuje bezúčelné predmety ako estetická výchova a podobne. Vedie študentov k učeniu sa naspamäť a nie k vlastnému rozmýšľaniu. S technikou sa študent gymnázia za štyri roky prakticky nestretne. Koľko študentov dnes maturuje z deskriptívnej geometrie? A koľkí si zapisujú ako maturitný predmet do počtu NOSku? To vážne potrebujeme toľko filozofov, ekonómov, politológov či sociológov? Preto ak sa rozhodnete, že po gymnáziu pôjdete na techniku a budete raz pre túto spoločnosť prospešní a patrične za to ocenení, odporúčam vám, aby ste sa už počas gymnázia zamerali na predmety, ktoré vám budú v budúcnosti prospešné. To znamená matematika a hlavne fyzika. Newtonove pohybové zákony, mechanika, kinematika, dynamika, termomechanika, mechanika tekutín či pružnosť a pevnosť, to sú fyzikálne zákony, podľa ktorých sa riadi okolitý svet…
Hospodárske noviny, 30. 10. 2008
Organizátori projektu Poznaj svoju minulosť, alebo Pátranie po predkoch, spustili jeho ôsmy ročník. Projekt je určený pre základné a stredné školy u nás i v zahraničí. Žiaci s podporou svojich učiteľov odkrývajú dejiny svojich rodov, pátrajú po súvislostiach v rodinnej, regionálnej, národnej a európskej histórii, objavujú významné osobnosti z vlastných rodín, nachádzajú odpovede na otázku, ako sa zrodilo ich priezvisko, prečo sa ich obec volá práve tak, ako sa volá, zbierajú príbehy o živote svojich predkov.
Hospodárske noviny, 30. 10. 2008
A čo je tajomstvom fínskeho vzdelávacieho systému? Medzi inými vecami fínska prezidentka vyzdvihla vysoko vzdelaných učiteľov základných škôl. Fínski učitelia sú relatívne dobre zaplatení a tešia sa vysokému spoločenskému rešpektu. Na to, aby ste mohli učiť vo fínskej škôlke, potrebujete minimálne bakalárske vzdelanie a vysokoškolské vzdelanie je potrebné na to, aby ste mohli učiť na základnej škole. Aj preto je o túto profesiu záujem – iba jeden z desiatich uchádzačov je prijatý na fínske univerzity, ktoré pripravujú pedagógov.
SME, 29. 10. 2008
Vládny Smer-SD dnes pomohol opozičnej SMK posunúť na ďalšie rokovanie parlamentu návrh, aby v maďarsky písaných učebniciach boli geografické názvy uvádzané v maďarčine. Strana premiéra Roberta Fica si za hlasovanie vyslúžila výčitky menších koaličných partnerov SNS a ĽS-HZDS.
SME, 29. 10. 2008
Tak ako každý štvrtok sa siedmaci z maďarskej školy v Tešedíkove na druhú vyučovaciu hodinu rozdelili na polovicu. Začína sa hodina slovenského jazyka. Ich učebnice sú plné neživých fráz, s akými sa sotva niekedy v reálnom živote stretnú. Dokazuje to aj nová téma o varení. Učia sa, ako sa pečú langoše. Sú vynikajúce. Keď ich Erika zje, „cíti sa ako v siedmom nebi“. Žiaci sa dozvedia, že Erikina stará mama „múti maslo“. … Namiesto prepísanej vlastivedy so zemepisnými názvami by sa im zišla nová učebnica slovenčiny. Taká, ktorá by sa viac zamerala na konverzáciu.
SME, 29. 10. 2008
V diskusii nezaváži ani argument, že slovenské deti v Maďarsku, v Srbsku a Rumunsku majú v knihách slovenské zemepisné názvy, maďarské deti v Rumunsku a v Srbsku zasa maďarské a nikoho to netrápi. Najhoršie na celom je, že nikto nehovorí o tom, ako skvalitniť výučbu slovenského jazyka v školách s vyučovacím jazykom maďarským. To je pre politikov vedľajšia záležitosť. Keby sa maďarské deti náhodou naučili poriadne po slovensky, už by sa z témy nedal vytĺkať politický kapitál. Preto radšej hovoria nezmysly typu, že slovenské názvy v maďarských textoch pomôžu deťom.
blog.sme.sk, 28. 10. 2008
Čím sú žiaci mladší, tým je systematický prístup nevhodnejší a kontraproduktívnejší. Prečo? Napríklad preto, že pojmy, ktoré sú v rámci systematickej výstavby vednej oblasti „nižšie”, teda bližšie k základom, sú takmer vždy najťažšie na pochopenie. Fundamentálne pojmy ako bunka či gén sú pre žiakov oveľa abstraktnejšie a náročnejšie na pochopenie ako napríklad slon.
Pravda, 28. 10. 2008
Minister školstva Ján Mikolaj (SNS) naďalej trvá na tom, aby boli v učebniciach písaných v maďarskom jazyku uvádzané geografické pomenovania najprv v slovenčine a až potom v maďarčine. Odporučil však vydavateľom, aby za slovenskými pomenovaniami boli aj maďarské, povedal novinárom. … Rovnakým spôsobom by sa podľa ministra mali používať napríklad aj názvy v učebniciach angličtiny. Ak žiaci budú čítať o Londýne, na prvom mieste v texte by mal byť slovenský názov a až potom anglický.
Hospodárske noviny, 28. 10. 2008
Ministerstvo školstva spúšťa edičný portál, na ktorom bude zverejňovať zoznam učebníc, učebných textov a pracovných zošitov, ktorým bola udelená schvaľovacia doložka. Ako dnes informoval na tlačovej besede minister školstva Ján Mikolaj, na internetovej stránke www.edicny-portal.sk si môžu školy objednávať učebnice. Školy, ale aj verejnosť si môžu prezerať zoznamy schválených učebníc, ktoré sú postupne dopĺňané. Edičný portál má informovať o vyhlasovaných konkurzoch na učebnice a iné materiálne didaktické pomôcky, ktoré vyhlasuje ministerstvo školstva.
Pravda, 27. 10. 2008
Deti maďarskej národnosti sa prostredníctvom nových učebníc vlastivedy, v ktorých sú geografické názvy uvádzané v maďarskom texte v slovenčine, lepšie po slovensky nenaučia, tvrdia oslovení riaditelia škôl. Knihy totiž vracajú ministerstvu a vyučujú tak ako doposiaľ. … Proti tomu, že štát vynaložil peniaze na tlač učebníc vlastivedy, ktoré sa nepoužívajú, minister zasiahnuť neplánuje.
Pravda, 26. 10. 2008
Kabinet premiéra Roberta Fica v štátnom rozpočte počíta s 10,5-percentným rastom učiteľských zárobkov. Minister Mikolaj však pripustil, že s takým zvýšením nemôže rátať každý. „Bude to tak okolo osem percent,“ konštatoval minister. Peniaze navyše má Mikolaj pre prípad, ak parlament prijme nový zákon o pedagógoch. V takom prípade by si prilepšili tí, ktorí sa rozhodnú ďalej študovať. Podľa škôl budú v nevýhode najmä starší. Mikolaj totiž ráta s tým, že učitelia budú mať sedem rokov na to, aby dosiahli vrchol v kariére. … Práca navyše s deťmi v triede však podľa Mikolaja ocenená nebude, keďže, ako tvrdí, nedá sa odmerať.
Hospodárske noviny, 26. 10. 2008
Učebnice v žiadnom prípade nemôžeme stiahnuť, pretože sú v poriadku, povedal dnes v diskusnej relácii TV Markíza Na telo minister školstva SR Ján Mikolaj. Ako dodal, učebnica je v zmysle Ústavy, Európskej charty a všetkých zákonov. „To, že je prekladový slovník na konci, neprekáža a neznamená to ani, že by nebola zachovaná dvojjazyčnosť tejto učebnice,“ povedal Mikolaj.
Hospodárske noviny, 25. 10. 2008
Sporné učebnice pre maďarské školy čaká zmena. „Slovenský ekvivalent nebude skloňovaný, čiže bude uvedený v originále, za tým bude v lomke názov v jazyku národnostnej menšiny, ktorý už bude skloňovaný, tak, ako si gramatika vyžaduje,“ informoval minister školstva Ján Mikolaj na dnešnej tlačovej besede po zasadnutí rozšíreného predsedníctva SNS v mestskej časti Ružomberka Černovej.
noveskolstvo.sk, 23. 10. 2008
Tvorba štátnych vzdelávacích programov ako nástroja na reformu obsahu vzdelávania mala niekoľko podstatných východísk. … 1. existencia štátnych vzdelávacích programov (vo väzbe na školské vzdelávacie programy) je zaštítená ideou dvojúrovňového modelu obsahu vzdelávania. 2. zásadná revízia a transformácia vlastného obsahu vzdelávania sa mala metodologicky oprieť o definovanie tzv. vzdelávacích oblastí. 3. náhľad na tvorbu konkrétnych prvkov učiva vo vzdelávacích programoch mal byť prispôsobený modernému konceptu tzv. kľúčových kompetencií. V uplatňovaní všetkých týchto ohlasovaných východísk štátne vzdelávacie programy očividne zlyhali, čím strácajú akýkoľvek reálny potenciál na takú reformu vzdelávania…
blog.sme.sk, 23. 10. 2008
Problém nespočíva ani tak v samotnom množstve faktografie, ale v jej výbere a spôsobe práce s ňou. Osobne nevidím problém v tom, že žiaci prichádzajú v škole do styku s množstvom faktov, ale v tom, že 1. výber faktografie a spôsob jej prezentácie je taký, že žiaci nemajú žiadnu motiváciu sa s faktami oboznamovať, 2. konštatovaním faktov vyučovanie v podstate končí, namiesto toho, aby ním začínalo (a pokračovalo ich porovnávaním, triedením, analýzou, hodnotením…), 3. pri hodnotení žiakov sa posudzuje schopnosť reprodukovať fakty namiesto schopnosti s nimi pracovať.
Hospodárske noviny, 23. 10. 2008
Úplnou novinkou je zatiaľ tzv. interaktívna tabuľa. Používajú ju napríklad na bratislavskom Gymnáziu Laca Novomeského, kde sa chystajú postupne učiť týmto spôsobom okrem matematiky a jazykov aj biológiu a ďalšie predmety. Vypracovali na to projekt Zmena tradičnej školy na modernú, na základe ktorého získali z ESF finančné prostriedky na motiváciu pedagógov. … „Vytvárame si v rámci projektu banku lekcií a úloh. Ich počet sa ďalej zväčší výmenou s kolegami z iných škôl, náš systém e-learningu výmenu umožňuje…” hovorí učiteľka Anna Gottweisová.
SME, 23. 10. 2008
Ministra školstva Jána Mikolaja z SNS protesty maďarských žiakov a učiteľov netrápia. „My to absolútne ignorujeme,“ povedal včera o protestoch maďarských škôl minister školstva Ján Mikolaj z SNS. Novinárov ubezpečil, že riaditeľom, ktorí vracajú štvrtácke vlastivedy späť ministerstvu, nijaký trest nehrozí.
SME, 22. 10. 2008
Rozhodné „nie“ premiéra Roberta Fica požiadavke maďarskej menšiny stiahnuť sporné učebnice vlastivedy prijali slovenskí Maďari s veľkou nevôľou. Pre knihy, v ktorých napriek doterajšej praxi nie sú miestne názvy dvojjazyčné a maďarské preklady slovenských názvov sú na konci knihy, chcú niektorí protestovať v uliciach.
Hospodárske noviny, 21. 10. 2008
Slovenské univerzity nepatria medzi svetovú špičku. Potvrdil to aj medzinárodný rebríček britského denníku The Times za rok 2008, ktorý medzi prvých šesťsto univerzít nezaradil žiadnu školu zo Slovenska. Naši západní a severní susedia – Česko a Poľsko – majú v rebríčku po štyri univerzity, Maďarsko tri. Z postkomunistických krajín strednej a východnej Európy sa do rebríčka prebojovali aj univerzity z Rumunska, Slovinska a Litvy.
Pravda, 20. 10. 2008
Sporné učebnice vlastivedy pre školy s vyučovacím jazykom maďarským, ktoré kritizovala aj diplomacia Maďarska, vládna koalícia nemieni nahradiť. Informovali o tom lídri vládnych strán po spoločnom rokovaní.
Pravda, 20. 10. 2008
Aj keď súkromným peniazom premiér Róbert Fico (Smer) neverí, pri vysokých školách mu neprekážajú. Ministerstvo školstva navrhuje, aby verejné univerzity mohli vstupovať do akciových spoločností. Smer je za. Minister školstva Ján Mikolaj (SNS) ide meniť len rok starú podobu vysokoškolského zákona. Vysoké školy by mohli spolu s veľkými firmami vytvárať akciovky, do ktorých by vkladali verejný majetok. Minister si od toho sľubuje pre vysoké školy peniaze na výskum.
blog.sme.sk, 20. 10. 2008
Nový školský zákon umožnil slovenským školám tvoriť si vlastné školské vzdelávacie programy a v nich samostatne rozhodovať o istej časti preberaného učiva. Prinajmenšom teoreticky je teda možné, že niektorá škola zaradí do svojho vzdelávacieho programu aj vznik sveta v šiestich etapách (rozumej dňoch). Nemám žiadny problém s tým, aby sa žiaci v škole učili o Biblii alebo čítali Genesis. Ťažko by som však niesol, keby sa na geológii učili, že Zem nie je staršia ako 6 000 rokov, keby na astronómii odhadovali vek planét podľa Písma svätého, alebo keby na biológii odvodzovali počet živočíšnych druhov z podmienky, že sa všetky museli zmestiť do Noemovej archy.
Pravda, 19. 10. 2008
Učebnice pre maďarských žiakov, ktoré majú zemepisné názvy v slovenčine, treba stiahnuť. V relácii televízie TA3 V politike to povedal poslanec Smeru Boris Zala. Podľa neho je nutné tento „citlivý problém“ doriešiť. „Som za to, aby sa učebnica stiahla,“ vyhlásil. Dodal, že ide o názor, ktorý prevláda v strane Smer, nemôže však hovoriť za celú koalíciu.
Pravda, 17. 10. 2008
Učebné odbory na stredných školách sa majú rušiť podľa toho, koľko študentov po ich skončení putuje na úrad práce. Navrhuje to minister školstva Ján Mikolaj (SNS). Podľa neho mnohé stredné školy pripravujú žiakov tak, že sú pre firmy ako zamestnanci nezaujímaví. „Odbory, ktorých absolventi končia na úradoch práce, budú zrušené,“ povedal Mikolaj. Chce tak prinútiť školy, aby otvárali také, o ktoré je na trhu záujem. Nedostatok odborných zamestnancov majú podľa neho stavebníci či automobilový priemysel.
Pravda, 17. 10. 2008
Podnikové štipendiá, na Slovensku známe z čias socializmu, sa vrátia do škôl. Firmy si už na stredných školách odchytia ľudí a zaviažu si ich príspevkami. Tie sa im navyše odrátajú z daní. Opatrenie má podľa ministerstva zastaviť úpadok stredného školstva.
Hospodárske noviny, 17. 10. 2008
Slovensku hrozí, že príde takmer o miliardu korún z eurofondov, ktoré mohlo použiť na školské projekty. „Predpokladáme, že sa nedočerpá 875 miliónov korún,“ povedal počas zasadnutia školského parlamentného výboru štátny tajomník Ministerstva školstva SR Jozef Habánik. Strata peňazí, ktoré sme mali možnosť vyčerpať, sa týka sektorového operačného programu Ľudské zdroje na obdobie 2004 – 2006. … Generálna riaditeľka sekcie pre európske záležitosti ministerstva financií Marcela Zubrická tvrdí, že až v apríli bude jasné, koľko peňazí sa naozaj nevyčerpalo.
Hospodárske noviny, 16. 10. 2008
Prezident Ivan Gašparovič podporil rozhodnutie ministra školstva Jána Mikolaja vydávať maďarské učebnice so slovenským názvoslovím. Podľa hlavy štátu je „šťastie, že nové učebnice vznikli,“ uviedla v správe pre médiá prezidentská kancelária.
Hospodárske noviny, 16. 10. 2008
Tisícku až dve dostanú k súčasnému platu učitelia v budúcom roku. Vláda odklepla ministerstvu školstva výrazne vyšší rozpočet ako vlani. „V rozpočte máme zabezpečené prostriedky na nárast miezd učiteľov o 8,5 percenta, vrátane učiteľov vysokých škôl a vedeckovýskumných zamestnancov, takisto je nárast aj pre nepedagogických zamestnancov v školstve. Takže je pokrytý celý rezort školstva,“ uviedol minister školstva Ján Mikolaj (SNS). Zvýšenie sa bude týkať pedagógov základných a stredných škôl, univerzít a aj pomocných pracovníkov v školstve. „V priemere môžeme hovoriť o zvýšení platu o 1 200 až 1 600 korún,“ hovorí šéf školských odborárov Ján Gašperan.
Hospodárske noviny, 16. 10. 2008
Na rozdeľovanie eurofondov na Slovensku, kedy maďarské školy mali byť znevýhodnené, si posvieti Európska komisia. Podľa šéfa slovenskej diplomacie Jána Kubiša to má preveriť podkomisia pre otázky školstva. „Mala by sa zísť v krátkej dobe a tam by sa mala doriešiť táto otázka,“ vyhlásil Kubiš po včerajšom stretnutí s maďarskou kolegyňou Kingou Gönczovou pre televíziu Markíza.
Pravda, 15. 10. 2008
Učitelia by nemali žiakom len vyrozprávať učivo, ale mali by im zadávať úlohy, aby sa zamýšľali nad témami, ktoré preberajú v škole. Myslí si to riaditeľka Tatranskej alternatívnej základnej a materskej školy v Poprade Martina Kolcúnová. Jej škola a dunajskostredská základná škola sa zapojili do projektu Otvorená škola ako učiaca sa organizácia, ktorý bol zameraný na zavádzanie inovatívnych metód výučby. Podľa Kolcúnovej je dôležité, aby deti premýšľali o učive a sami si spracovávali zadané témy.
Pravda, 15. 10. 2008
Mesiac. Obežnica domovskej planéty ľudstva. Suchopárne odborné vedomosti o ňom možno načerpať z učebníc či internetu. Lenže prečo tému nepoňať aj ako slohovú prácu? Matematický príklad? Výtvarné dielo? Či dokonca balet? Alebo čo tak o fázach Mesiaca zložiť pesničku? Na utorkovom vyučovaní si to odskúšali štvrtáci Základnej školy na Osloboditeľskej ulici.
Pravda, 14. 10. 2008
Viac ako milión korún zo štátnej kasy už minulo ministerstvo školstva na učebnice, ktoré nikto nechce. Napriek tomu s ich vydávaním neprestane, chystá ďalšiu knihu. Minister školstva Ján Mikolaj (SNS) už plánuje geografiu pre stredné školy s vyučovacím jazykom maďarským.
SME, 14. 10. 2008
Pojmy ako „Ružomberokbane a Banská Štiavnicárol“ by v maďarských učebniciach nemali byť. „To zhadzuje aj slovenský jazyk, je to hlúposť,“ tvrdí podpredseda vlády pre menšiny Dušan Čaplovič zo Smeru. Nesúhlasí tak s tým, ako vyzerajú nové učebnice pre maďarských žiakov, kde sú zemepisné názvy uvádzané v slovenskom jazyku.
Pravda, 13. 10. 2008
Najvyšším bodom Slovenska je štít nazvaný Gerlachovský štít, ktorý je v Tatranských horách. Toto je slovenský preklad jednej zo zvláštnych viet, ktorou sa nové učebnice vlastivedy prihovárajú maďarsky hovoriacim štvrtákom.
blog.sme.sk, 13. 10. 2008
Dovoľte mi skončiť apelom na učiteľov: zamyslite sa, prosím, kde vidíte priestor pre viac rozhodovania žiakov a umožnite im ho. Vždy, keď budete žiakom niečo jednotne predpisovať, položte si otázku: „Je naozaj nevyhnutné, aby som o tomto rozhodol ja?“… Nevolám po kolektívnom rozhodovaní hlasovaním… Ide mi o individuálne rozhodnutia jednotlivcov, ktoré zodpovedajú ich preferenciám a za ktoré nesú osobnú zodpovednosť. Do akého zošita si budem písať poznámky? Ktorú básničku sa naučím naspamäť? Ktorú knihu si prečítam? Čo dnes na výtvarnej výchove nakreslím? Ktorým predmetom sa budem vo vyšších ročníkoch venovať viac a ktorým menej?
Pravda, 12. 10. 2008
Automobilovému či elektrotechnickému priemyslu začínajú chýbať vhodní zamestnanci aj pre vysoký podiel stredoškolákov na gymnáziách. Odborné školy preto nemajú koho vzdelávať, prípadne sa pokúšajú vyučiť študentov, ktorí neraz po skončení školy odmietajú pracovať. Vyplynulo to z ankety medzi riaditeľmi škôl.
SME, 11. 10. 2008
Rozruch v školách s vyučovacím jazykom maďarským vyvolala najnovšie dejepisná čítanka pre deviatakov. Rovnako ako štvrtácka vlastiveda aj deviatacka dejepisná čítanka uvádza zemepisné názvy len v slovenčine. Na záver učebnice poskytol vydavateľ register s maďarskými názvami. … V prípade dejepisnej učebnice je však viac prípadov, keď sú slovenské názvy skloňované pomocou maďarských prípon. … Žiaci tak čítajú, že niečo sa udialo v Ružomberokbane, čo znamená v Ružomberku. Správne by malo byť Rózsahegyen. Učebnica tak používa hybridy, ktoré nemajú oporu v maďarčine ani slovenčine.
Pravda, 10. 10. 2008
Školy s vyučovacím jazykom maďarským dostávajú ďalšie knihy so slovenským názvoslovím. Exminister školstva László Szigeti potvrdil, že vo Veľkých Kapušanoch dostali takúto čítanku z dejepisu, pomocnú učebnicu pre deviatakov. Predpokladá, že aj tieto učebnice budú školy na podnet rodičov vracať ministerstvu školstva.
Hospodárske noviny, 9. 10. 2008
Sporné štvrtácke učebnice vlastivedy v maďarskom jazyku ministerstvu školstva asi nevrátia všetky základné školy. Riaditeľ Základnej školy Sándora Petöfiho v Kameníne Baltazár Tarr pre HN povedal, že na vrátenie učebníc môžu doplatiť. „Sú to pre nás výdavky, ale jedno je isté, že takáto učebnica do škôl nepatrí.“ … Podľa predsedu Zväzu maďarských pedagógov Lászlóa Péka (SMK) sa niektoré školy zrejme boja, čo by mohlo byť potom, keby učebnice poslali ministrovi.
Hospodárske noviny, 9. 10. 2008
Ľudovít Hrdina, dlhoročný pracovník školstva:
V matematike chýbajú odborné zdôvodnenia, prečo sú učebné osnovy vypracované tak, ako ich navrhli autori. Chýba informácia o poznatkoch, ktoré má žiak po skončení školy vedieť. Škola by mala mať profil absolventa pre každý vyučovací predmet, teda informáciu o tom, čo má jej žiak vedieť, aby bol pripravený na ďalšie štúdium a pre prax. Vo vzdelávacom programe vypracovanom Štátnym pedagogickým ústavom má každý vyučovací predmet presne vymedzené učivo bez uvedenia počtu vyučovacích hodín k tematickým celkom. Od učiteľa teda bude závisieť, do akej hĺbky či šírky sa učivo preberie.
blog.sme.sk, 9. 10. 2008
Jediný, kto sa môže naozaj tešiť z globálnej finančnej a ekonomickej krízy, sú učitelia náuky o spoločnosti a ekonómie. Majú ideálnu príležitosť vysvetľovať žiakom na praktických príkladoch, ako funguje tento svet, teda aspoň jeho ekonomická a finančná časť. Čo sú to hypotéky? Čo sú to zlé hypotéky? Prečo vlastne banky dávali rizikové hypotéky? Prečo sa to nakoniec prevalilo? Ako a prečo sa tento problém šíri z jedného kontinentu na druhý? Ako sa štáty snažia situáciu riešiť? Mali by ju vôbec riešiť? Prečo slovenský robotník môže prísť o prácu pre chyby amerických bankárov?
Hospodárske noviny, 8. 10. 2008
Podľa Fronca je zjavné, že „národnostné školstvo a nacionalizácia tejto témy sa stávajú jediným bodom programu ministra“. Nazdáva sa, že je to z toho dôvodu, aby „sa prehlušili iné vážne problémy ministerstva“. To doposiaľ podľa neho neinformovalo, koľko škôl a akým spôsobom sa od 1. septembra zapojilo do reformy vzdelávania.
SME, 8. 10. 2008
Pár týždňov stačilo učiteľkám a riaditeľke na maďarskej škole v bratislavských Podunajských Biskupiciach, aby pochopili, že z novej štvrtáckej vlastivedy sa učiť nedá. … Tak, ako im prišiel balík učebníc z ministerstva, dnes ho posielajú späť. „Povedz, kde prší najviac Banská Bystrica alebo Vysoké Tatry? Najchladnejšie počasie je Tatry, Nízke Tatry a Malá Fatra,“ prekladá riaditeľka zadania z učebnice, ktoré majú žiaci riešiť. Základ učiva je síce v maďarčine, ale všetky zemepisné názvy sú v slovenčine a až na záver je register s maďarskými názvami.
Hospodárske noviny, 7. 10. 2008
Peniaze na počítače, učebnice a ďalšie učebné pomôcky v celkovej sume 740 miliónov korún môžu získať základné a stredné školy z eurofondov. Rezort školstva vyhlásil včera ďalšie výzvy na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok. Projekty, prostredníctvom ktorých môžu školy získať peniaze, by mali škole pomôcť pri tvorbe a zavádzaní školských vzdelávacích programov a premene tradičnej školy na modernú. Základné školy môžu získať na jeden projekt 2 až 5 miliónov korún, stredné školy 3 až 10 miliónov korún.
Hospodárske noviny, 7. 10. 2008
Vicepremiér pre menšiny Dušan Čaplovič nesúhlasí s novelou školského zákona, ktorú predložili poslanci za SMK. Pre agentúru SITA povedal, že na garanciu práv menšín nie je nutné meniť zákon. Maďarským školám odporučil, aby používali doterajšie učebnice vlastivedy, kde sú zemepisné názvy v materinskom jazyku namiesto nových so slovenskými názvami. Práve nová vlastiveda pre 4. ročník základných škôl s vyučovacím jazykom maďarským viedla SMK k návrhu na zmenu zákona, aby explicitne garantoval názvy v učebniciach, učebných textoch a pracovných zošitoch v menšinovom jazyku.
Hospodárske noviny, 5. 10. 2008
Je správne, aby sa deti maďarskej národnosti naučili, že Slovensko nie je Felvidék, že Bratislava nie je Poszonyi, ale na druhej strane minister školstva mal dať oveľa vážnejšie a dôraznejšie odporúčanie vydavateľovi, aby dal minimálne do zátvorky maďarský názov, povedal dnes v diskusnej relácii TV Markíza Na telo minister kultúry SR Marek Maďarič.
Pravda, 4. 10. 2008
Mnohým vidieckym školám v okrese Rimavská Sobota hrozí krach. Ich budúcnosť ohrozuje klesajúci počet žiakov, ale aj nedostatok učiteľov. Mladší pre peniaze odchádzajú radšej pracovať do zahraničia alebo si hľadajú iné zamestnanie. Vekový priemer učiteľov v gemerských školách je preto z roka na rok vyšší. … ,,Stále sa neviem stotožniť s prechodom financovania škôl podľa počtu žiakov, pretože to ovplyvňuje aj možnosť primeraného ohodnotenia učiteľov. Spôsobuje to ich odchod,“ podčiarkol primátor Hnúšte Michal Bagačka.
SME, 3. 10. 2008
Školský rok sa začal pred vyše mesiacom a niektorí žiaci stále nemajú pracovné zošity. „Chýba nám prvouka pre druhý ročník, pracovné zošity zo slovenského jazyka pre druhý a tretí ročník,“ vypočítava zoznam riaditeľka Základnej školy v Lieskovci. Po chvíli si spomenie aj na chýbajúci zošit z matematiky pre prvákov. … Ministerstvo školstva problém priznáva. „Väčšina pracovných zošitov bola zaradená do tohtoročného edičného plánu, ale nemohlo sa vyhovieť všetkým z finančných dôvodov, keďže to rozpočet pre tento školský rok nedovolil,“ napísalo ministerstvo.
Hospodárske noviny, 2. 10. 2008
Čoraz viac základných a stredných škôl postupne komunikuje s rodičmi priamo, cez internetovú žiacku knižku, ktorá je súčasťou informačného systému školy. Tá umožňuje záznam klasifikácie žiakov a ich následné hodnotenie až po vystavenie vysvedčenia. … Dnes ju má k dispozícii asi 2 200 slovenských škôl, ktoré vlastnia rozšírený informačný systém Agenda, pričom vyše 1 300 má zo systému vygenerovanú aj školskú webovú stránku. Internetovú žiacku knižku však používa len 680 z nich.
Hospodárske noviny, 1. 10. 2008
Minister školstva nechce dávať štátne peniaze stredným odborným školám, ktoré ponúkajú nepotrebné odbory. Ministerstvo pripravuje nový zákon o odbornom vzdelávaní a odbornej príprave, ktorý by mal prinútiť školy reagovať na požiadavky trhu, aby sa priemysel nemusel pasovať s problémami nedostatku odborníkov. Po novom by mali vzniknúť rady, v ktorých by bol zastúpený štát, samosprávy ako zriaďovatelia škôl, odborové zväzy a predstavitelia zamestnávateľov. Ich úlohou má byť určovanie, akých a koľko odborníkov potrebuje prax. Podľa toho by sa mala stanoviť štruktúra študijných odborov na stredných školách.
.týždeň, 29. 9. 2008
Václav Klaus mladší, riaditeľ súkromného gymnázia PORG v Prahe:
.vy si myslíte, že potreba zmeniť niečo v školách príde sama od seba?
Ja som liberál. Keď bude dávať Slovensko na školstvo dajme tomu 50 miliárd korún, a ak máte milión detí, tak na jedno dieťa bude pripadať 50-tisíc korún. Tieto peniaze majú vo forme nejakého voucheru dostať rodičia a doniesť ich na tú školu, kde chcú, aby vzdelávali ich dieťa.
.teda obsahová reforma nie je potrebná?
Ak to bude finančne takto fungovať, potom niektoré školy ostanú poloprázdne a iné budú praskať vo švíkoch a budú si dokupovať ďalší kus školského areálu a prijímať viac detí. Skutočne by som to nechal na školách.
SME, 27. 9. 2008
Martin Tkáč, študent Strednej priemyselnej školy dopravnej v Košiciach, získal od Európskej komisie ocenenie Najlepší mladý vedec do 20 rokov. Ocenili ho za projekt prepravy a vyklápania sypkých hmôt v nákladnej železničnej doprave. Komisii predviedol aj vlastnoručne vyrobený funkčný model nového typu železničného vagóna.
Pravda, 27. 9. 2008
Štvrtina zo základného platu. Aj taký bude rozdiel v zárobkoch dvoch učiteľov, hoci obaja učia desať rokov v tej istej škole rovnaký predmet. Revolúciu v zárobkoch má od septembra budúceho roku priniesť reforma ministra školstva Jána Mikolaja (SNS), predloží ju do dvoch týždňov. … Platy 67-tisíc učiteľov v materských, základných a stredných školách sa v roku 2009 nanovo prepočítajú. Ich výška bude závisieť od dosiahnutého vzdelania a nazbieraných kreditov za ďalšie štúdium. Učitelia budú zaradení do štyroch skupín, v najvyššej budú tí, ktorí získajú druhú atestáciu.
Hospodárske noviny, 26. 9. 2008
Strana maďarskej koalície nie je spokojná s množstvom schválených projektov na južnom Slovensku, ktoré by mali čerpať peniaze z programu Európskej únie – základná infraštruktúra. Doteraz Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR schválilo podľa SMK len 19 projektov vzdelávacích inštitúcií z južných oblastí, pričom na celom Slovensku je schválených asi 170. … Podľa poradcu ministra výstavby a regionálneho rozvoja Michala Kriška je reakcia SMK neobjektívna, lebo situáciu strana hodnotí po štvrtom kole, pričom ich je celkove 11.
blog.sme.sk, 25. 9. 2008
Plat by podľa môjho názoru mohol pozostávať z 3 položiek: 1) Tabuľkový plat, 2) Odmeny (osobný príplatok,) – tu by som navrhol vopred stanoviť jasné kritériá, podľa ktorých budú učitelia získavať body (napr. hospitácia zhodnotená a obodovaná riaditeľkou, či zástupkyňou, úspechy žiakov v rôznych súťažiach, PK, MZ, súťaže organizované školou, pozitívny ohlas zo strany rodičov na činnosť učiteľa, riaditeľské testy, účasť na školeniach a kurzoch, zvyšovanie kvalifikácie. V pomere podľa tých bodov budú potom vyplatené odmeny. 3) Zarob si sám – toto by mala byť hlavná časť motivácie pre skutočné pracovné nasadenie učiteľa. V stručnosti ide o možnosť, robiť na škole rozličné projekty, kde bude v rozpočte vždy figurovať určitá suma za prenájom učební, telocvične, aparatúry, výpočtovej techniky, športového náčinia…
Hospodárske noviny, 25. 9. 2008
Prvú slovenskú internetovú školu v utorok otvoril Orange (stránka www.oskole.sk). … Každý učiteľ, každý žiak, každý rodič si môže v internetovej škole vyhľadať predmet a tému, ktoré ho zaujímajú a pozrieť sa, ako ju učí učiteľ jednej z vybraných úspešných škôl. Zatiaľ je tu učivo ôsmich ročníkov – druhého stupňa základných škôl a stredoškolské. Tvorcovia vybrali najdôležitejšie a najproblémovejšie predmety, ako matematika, fyzika, chémia, geografia, biológia, dejepis, prírodoveda, ekológia, aj mediálna výchova a jazyky (slovenský, anglický, nemecký francúzsky, ruský, taliansky a španielsky.
Hospodárske noviny, 25. 9. 2008
Má niektorá iná krajina internetovú školu?
Od minulého roka sa vo Švédsku pracuje na internetovej stránke, ktorá obsahuje digitálny záznam z učiteľského výkladu natočeného s vybraným výborným učiteľom. Na webovej stránke sa autori projektu rozhodli uložiť všetky tematické celky a kľúčové vyučované témy podľa učebných osnov predmetov v jednotlivých ročníkoch. Učivo obsahuje učebnú látku od štvrtého po deviaty ročník. … Celkovo by malo byť natočených okolo 350 hodín matematiky a ďalšie stovky hodín iných vyučovacích hodín.
Hospodárske noviny, 25. 9. 2008
Grantový program Učme sa inak je určený na podporu projektov stredoškolákov. … Konto Orange v rámci tohto programu podporí projekty celkovou sumou dva milióny korún, pričom jeden projekt môže získať maximálne 50-tisíc korún. … Projekty sa musia týkať výučby cudzích jazykov. Malo by ísť o využitie cudzieho jazyka v aktivitách kultúrneho, umeleckého charakteru alebo v aktivitách študentských médií (napríklad nácvik divadla, filmu, prednes prózy či poézie, vysielanie študentského rozhlasu v cudzom jazyku, vydávanie interaktívneho študentského elektronického časopisu – nie tlačeného).
Hospodárske noviny, 25. 9. 2008
Augustín Šutta, riaditeľ Gymnázia Ivana Horvátha v Bratislave:
Parketu štátu (ministerstva) vidím najmä v zabezpečovaní finančných prostriedkov na modernizáciu počítačov a ich príslušenstva, povzbudzovaní sponzorov a vhodnej legislatíve podporujúcej sponzorstvo pre školy. Druhou významnou oblasťou je sprístupnenie kvalitných a kompletných operačných systémov, kancelárskych a multimediálnych aplikácií. V neposlednom rade by malo ísť o sprístupnenie a lokalizáciu atraktívnych výukových programov, ideálne aj o podporu domácich firiem vytvárajúcich pútavé výukové programy.
Pravda, 24. 9. 2008
Platy pôjdu hore tak, ako chceli učitelia. Vláda po tom, čo jej pohrozili štrajkom, zrejme od januára zvýši platové tabuľky v školstve o sedem percent. Priemerný pedagóg na budúci rok teda zarobí 23 790 korún (790 €).
Hospodárske noviny, 24. 9. 2008
Žiaci, ktorí nepochopili učebnú látku na prvýkrát alebo v škole chýbali, budú mať možnosť „dohnať“ učivo aj prostredníctvom internetu. Telekomunikačný operátor Orange Slovensko totiž spustil na stránke www.oskole.sk jedinečný projekt, internetovú školu, ktorú včera predstavil na tlačovej konferencii. Internetová škola je určená pre žiakov druhého stupňa základných škôl, stredných škôl a gymnázií.
Hospodárske noviny, 24. 9. 2008
Zoznam úspešných žiadateľov o peniaze na učebné pomôcky a zlepšenie výučby zverejnil včera rezort školstva. Prešla len každá tretia základná a každá siedma stredná škola. … Tretina predložených žiadostí musela byť podľa ministra Jána Mikolaja vyradená pre formálne nedostatky. … Školám sa z množstva peňazí, ktoré mohli získať, podarilo ukrojiť len polovicu. O zvyšok peňazí sa budú môcť uchádzať znova v októbri, keď rezort vyhlási novú výzvu na predkladanie projektov.
www.modernaskola.sk, 23. 9. 2008
Celkovo 360 miliónov korún získajú prvé školy z eurofondov na realizáciu projektov v rámci školskej reformy. Ide o 67 základných a 25 stredných škôl, ktoré uspeli so svojimi projektmi v úvodných výzvach z operačného programu Vzdelávanie.
Pravda, 23. 9. 2008
Učebnica vlastivedy pre štvrtákov maďarskej národnosti na základných školách vyvolala spor medzi ministrom školstva Jánom Mikolajom a Stranou maďarskej koalície. Poslanec za SMK László Szigeti vyzval šéfa rezortu, aby spornú učebnicu stiahol z obehu. Za neakceptovateľné považuje, že v knižke sú geografické názvy len v štátnom jazyku – v slovenčine.
Hospodárske noviny, 23. 9. 2008
Minister školstva Ján Mikolaj verí, že na Slovensku bude menej vysokých škôl. Podľa neho sa ich počet zníži po komplexných akreditáciách, ktorými by malo počas roka prejsť 19 vysokých škôl. Vysoké školy by sa mali na základe výsledkov akreditácií rozdeliť na univerzitné vysoké školy, vysoké školy bez začlenenia alebo odborné vysoké školy. Medzi univerzitné sa môžu dostať tie, ktoré majú na dostatočnej úrovni vedu a výskum.
Konzervatívne listy, 22. 9. 2008
Edičná politika ministerstva školstva je v úplnom protiklade s proklamovanými reformnými zámermi. Navonok ľúbivé heslá, sľubujúce viac pestrosti a inovatívnych prístupov vo vyučovaní, majú v praxi podobu sprísnenia pravidiel slobodného výberu učebníc, v prípade šlabikárov dokonca spočívajú v nutnosti siahať iba po jedinej, tej najmenej efektívnej verzii.
Hospodárske noviny, 22. 9. 2008
Kechnec čoskoro zviditeľnia aj úplne nové aktivity. … Fungujúci a rozvíjajúci sa priemyselný park potrebuje vzdelaných a šikovných ľudí. Preto prišla obec s myšlienkou postaviť Európsku integrovanú školu, ktorá má umožniť prípravu kvalifikovaných odborníkov podľa potrieb parku. … Škola vytvorí príležitosti na vzdelávanie v cudzom jazyku pre študentov, rodiny zahraničných investorov a celý región. … Vedenie školy bude spolupracovať s firmami z priemyselného parku a odborní pracovníci sa budú podieľať na učebnom procese školy. … Smelé plány hovoria o tom, že žiak by sa tu mal začať vzdelávať už v materskej škole a v rámci jednej inštitúcie by mohol pokračovať až po univerzitný typ štúdia.
SME, 19. 9. 2008
Keď pred osemnástimi rokmi vznikli osemročné gymnáziá, plánovalo sa, že na nich budú študovať nadanejšie deti. Najmä do mnohých súkromných gymnázií sa však v posledných rokoch dostávali aj žiaci, ktorých výsledky nezodpovedali tomuto typu školy. Základné školy sa zas sťažujú, že im odchádza elita. Nový školský zákon, ktorý začal platiť od septembra, okrem iného znížil počet žiakov na osemročných gymnáziách. Prijať budú môcť len päť percent žiakov z populačného ročníka. Počas trojročného prechodného obdobia musia znížiť počty tried a žiakov.
SME, 19. 9. 2008
Veronika Redechová, prednostka Krajského školského úradu v Bratislave:
„V budúcom školskom roku nastane zaujímavá situácia. V súlade s novým školským zákonom sa do osemročných gymnázií už nebudú prijímať absolventi štvrtých ročníkov, ale piatych. A tak ten istý populačný ročník, z ktorého boli do 1. ročníka prijatí žiaci pre školský rok 2008/2009, bude oslabený ešte raz, keď budú mať možnosť absolventi piateho ročníka podať si prihlášky na osemročné gymnáziá pre školský rok 2009/2010. V školskom roku 2009/2010 odíde zo základných škôl „len“ 17 percent absolventov piateho ročníka, o rok neskôr to bude 11 percent. V školskom roku 2011/2012 by ich už malo zo základných škôl odchádzať na osemročné gymnáziá aj v Bratislavskom kraji len 5 percent.“
Pravda, 19. 9. 2008
Anna Chrenková, Základná škola na Beňovského ulici v Bratislave:
Ako by sa mali deti učiť, aby ich škola bavila?
Lepšie je raz vidieť ako stokrát počuť. Do škôl sa dostáva zážitkové učenie, my ho poznáme už dlhšie. V treťom ročníku sa deti majú učiť o meste, v ktorom žijú. Využívam pritom projekt Biele divadlo pre bratislavské školy. Žiaci spolu so študentmi herectva si pripravia vlastné hodiny, hrajú napríklad o Bratislavskom hrade. Históriu Dúbravky sa zase učili tak, že dostali slepú mapu a pešo hľadali dominanty svojho okolia. Informácie si vyhľadali cez internet.
Hospodárske noviny, 19. 9. 2008
Od septembra platia vzdelávacie poukazy aj na základných umeleckých školách. Štátny príspevok na mimoškolské aktivity v hodnote 800 korún ročne vydáva vo forme poukazu základná škola. „Je na rozhodnutí rodiča, či poukaz využije na krúžok v škole alebo inde. Povinnosťou riaditeľa školy je rodičov informovať o všetkých možnostiach,“ hovorí prednostka Krajského školského úradu v Bratislave Veronika Redechová.
www.modernaskola.sk, 18. 9. 2008
Spolu 323 stredoškolákov začalo nový školský rok v zahraničí vďaka sociálnym štipendiám Vlády SR. Išlo o prvých študentov tohto programu, ktorý umožní pobyt v zahraničí a zdokonalenie sa v niektorom zo šiestich cudzích jazykov aj žiakom zo sociálne slabšieho prostredia. … Vybraní stredoškoláci strávia jeden školský rok v strednej škole v Írsku, Veľkej Británii, Nemecku, Rakúsku, Rusku, Francúzsku, Španielsku či Taliansku.
blog.sme.sk, 18. 9. 2008
Je to totiž práve ministerská vyhláška, kvôli ktorej sa nám posunuli konce niektorých hodín tak, že nestíhame spoje domov a v škole zostávame trčať hodiny. Ktosi ,,tam hore“ si povedal, že žiaci si zaslúžia dlhšiu prestávku na obed, natiahol ju na rovných 45 minút, a úprava začiatku a konca popoludňajšieho vyučovania bola na svete. A tak teraz polovica školy po skončení vyučovania posedáva na chodbách (alebo v neďalekých pohostinstvách).
Hospodárske noviny, 18. 9. 2008
Aj napriek sľubom, že Slovensko pre našich stredoškolákov zabezpečí viac miest na školách vo Veľkej Británii, vyhovela vláda len necelým 27 percentám žiadateľov. Ako pre agentúru SITA uviedol na dnešnej tlačovej konferencii minister školstva Ján Mikolaj, dôvodom je ich nedostatočná jazyková vybavenosť. Slovensko pôvodne nominovalo 56 stredoškolákov. Na rozdiel od ostatných krajín však Veľká Británia vyžadovala priame pohovory s uchádzačmi, z ktorých si vybrala len 36. Zvyšných dvadsať presunuli do Írska.
blog.sme.sk, 16. 9. 2008
Prečo ma nútia drviť sa a maturovať z predmetu, ktorý neznášam? Literatúra je predsa len jedným z mnohých druhov umenia. Takisto, ako aj výtvarné umenie, hudba, počítačové hry, filmy, tanec, architektúra, sochárstvo a ďalšie. Ako je potom možné, že nemáme 2 hodiny týždenne ani povinnú maturitu z výtvarného umenia, hudby, počítačových hier, filmu, tancu, architektúry a sochárstva? Sú to predsa druhy umenia, tak isto ako aj literatúra!
Pravda, 13. 9. 2008
Peniaze z eurofondov obchádzajú školy s vyučovacím jazykom maďarským. Z vyše troch miliárd korún (takmer 100 miliónov eur), ktoré doteraz rozdelilo ministerstvo výstavby, sa ušiel príspevok len jedinej. Základná umelecká škola v Hurbanove dostala 8,8 milióna korún (292-tisíc eur). Starostovia obcí, kde žije maďarská menšina, sú nespokojní. Prideľovanie dotácií sa chystajú preveriť poslanci.
SME, 12. 9. 2008
Proti rozmáhajúcemu sa plagiátorstvu pri písaní seminárnych, bakalárskych či diplomových prác na vysokých školách chce bratislavská Ekonomická univerzita bojovať s pomocou systému od Masarykovej univerzity v Brne. … Študenti Ekonomickej univerzity odovzdávajú svoje bakalárske a diplomové práce v elektronickej forme do Slovenskej ekonomickej knižnice, kde ich knižnične spracujú. … Systém otestuje prácu na podobnosť s inými prácami, napríklad prezrie dokumenty a podobne.
Hospodárske noviny, 11. 9. 2008
Minister školstva Ján Mikolaj dnes spochybnil prieskum, ktorý zisťoval postoje ôsmakov a deviatakov k novým aj tradičným menšinám na Slovensku. Odmietol, že prieskum Nadácie otvorenej spoločnosti preukázal, že u mladých ľudí nebezpečne narastá negatívny vzťah k Maďarom žijúcim na Slovensku. Šéf rezortu uznal len jediný výsledok, že 63,3 % respondentov sa vyjadrilo, aby Maďari hovorili na verejnosti výlučne po slovensky a len doma sa majú baviť po maďarsky. „Je to názor ako každý iný, dokonca si ho dovolím označiť za určitý logický, pretože deti vyslovili želanie rozumieť svojim spoluobčanom, ktorí nehovoria v štátnom jazyku,“ komentoval Mikolaj.
Hospodárske noviny, 11. 9. 2008
Podľa môjho názoru je potrebné do vyučovacieho procesu zahrnúť viac informácií z praxe, zo života. V mnohých prípadoch hlavne na vysokých školách neučia pedagógovia to, čo potrebuje trh, ale to, čo vedia. A výsledok? Produkujú sa absolventi na sklad.
Hospodárske noviny, 11. 9. 2008
Je podľa nového zákona povinná maturita z cudzieho jazyka? Čo sa ešte mení?
Najvýznamnejšou novinkou je zrušenie úrovní náročnosti A, B a v prípade cudzích jazykov aj C. Po novom už budú žiaci maturovať podľa jednotných zadaní, aby sa tak mohla lepšie porovnať úroveň ich vedomostí a zlepšila sa prehľadnosť dosiahnutých výsledkov. Maturita z jedného cudzieho jazyka zostáva povinná, náročnosť bude zodpovedať úrovni B2 Spoločného európskeho referenčného rámca. Ak si žiak zvolí ďalší cudzí jazyk ako voliteľný predmet, maturitnú skúšku z neho bude robiť na nižšej úrovni – B1, nebude však z neho robiť externú maturitu a písomnú formu internej časti maturitnej skúšky.
Hospodárske noviny, 11. 9. 2008
Námestník riaditeľa Štátneho pedagogického ústavu Ľudovít Hajduk:
Keď majú školy samostatnosť, znamená to, že školské vzdelávacie programy im nikto nemusí schvaľovať? Rozhodujú o obsahu predmetu učitelia celkom sami?
Netradičné predmety, alternatívne metódy a pod., ktoré sa doteraz nevyskytli a nesúvisia s obsahom štátneho programu, budú podliehať schvaľovaniu ministerstvom školstva a prípadne overovaniu v našom ústave.
Pravda, 9. 9. 2008
Peniaze sú už však potrebné na to, čím sa minister školstva rád chválil. Tvorivé myslenie, väčšia paleta predmetov podľa záujmu žiakov. Lenže bez peňazí to akosi nejde. Laboratóriá či učebne treba vybaviť technikou. Nakúpiť knihy. A zaplatiť učiteľov, ktorí budú oduševnene tráviť čas hoci aj s malou, päťčlennou skupinkou detí. Mnohé školy tak ostali pred dilemou: Pýtať viac peňazí od rodičov? Alebo nové predmety jednoducho neučiť?
Pravda, 9. 9. 2008
Nové učebné predmety zaplatia rodičia, prípadne nebudú vôbec. Školám totiž chýbajú peniaze na ich prípravu, odmenu učiteľom a vybavenie učební. Takto dopadol štart reformy ministra školstva Jána Mikolaja (SNS). Stotisíc korún na nové laboratórium potrebuje Gymnázium na Štúrovej ulici v Detve, poskladajú sa naň rodičia a mesto. „Biológia sa má učiť po novom a v doterajších provizórnych podmienkach sa pokusy robiť nedajú,“ uviedla riaditeľka Barbora Turbeková.
Hospodárske noviny, 9. 9. 2008
Vyšší počet rokov strávených na školách odďaľuje stratu pamäti, čo je jedným z príznakov Alzheimerovej choroby. Pokiaľ však táto choroba človeka postihne, vzdelanejší ľudia strácajú pamäť rýchlejšie. V novej štúdii, publikovanej v lekárskom časopise Neurology, o tom informovali americkí vedci. … Z výsledkov štúdie vyplýva, že každý rok formálneho vzdelania oddialil vznik demencie o dva až dva a pol mesiaca. Naopak, len čo pacient začal strácať pamäť, každý rok strávený na školách proces urýchlil o štyri percentá. Podľa vedcov tak osoba, ktorá strávila 16 rokov na školách, stráca pamäť o 50 percent rýchlejšie ako človek, ktorý bol v škole len štyri roky.
Hospodárske noviny, 9. 9. 2008
Minister školstva Ján Mikolaj dnes povedal, že špičkové gymnáziá v regiónoch Slovenska by mali umožniť získať stredoškolské vzdelanie na medzinárodnej úrovni. Počíta s tým Modernizačný program Slovensko 21, ktorý už schválila vláda. Podľa programu v každom samosprávnom kraji sa majú vytvoriť podmienky pre podporu špičkových gymnázií bez rozdielu zriaďovateľa. … Vyššie územné celky by im mali pomáhať pri zapájaní do medzinárodných sietí a spolupráci s univerzitami a inštitúciami výskumu a vývoja. … V programe sa píše, že jedným z kritérií by malo byť aj to, ako žiaci gymnázia obstoja v celoslovenských maturitách. Zaraďovanie medzi špičkové gymnáziá má motivovať k zvyšovaniu kvality.
Hospodárske noviny, 9. 9. 2008
Ani dobré, ani zlé. Asi takto vidia ľudia školstvo na Slovensku. Priemerná známka, ktorou ocenili prácu učiteľov, riaditeľov a úradníkov na ministerstve školstva je 2,5 – teda dva mínus, alebo lepšia trojka. Pohľad obyvateľov na kvalitu vzdelávania na základných, stredných aj vysokých školách skúmala v exkluzívnom prieskume pre HN agentúra Focus. … „To, že respondenti pri hodnotení skĺzavali do priemeru, podľa mňa znamená, že ľudia vnímajú školstvo tak, že to nie je nič tragické, ale je stále čo zlepšovať,“ dodáva Martin Slosiarik z agentúry Focus.
Hospodárske noviny, 9. 9. 2008
Minister školstva Ján Mikolaj:
Slovenské školstvo hodnotí verejnosť na dva mínus. Akú známku by ste mu dali vy?
V súčasnosti dvojku. Slovenské školstvo má svoju dlhodobú tradíciu a kvalitu a vždy bolo považované za jedno z najlepších. Svedčí o tom aj to, že absolventi našich škôl sa vedia uplatniť v zahraničí. Ostávajú však dve oblasti, v ktorých je potrebné zlepšenie. Na jednotku nie je jazyková vybavenosť žiakov a to, čo nám naznačuje hodnotenie PISA – viac tvorivosti, individuálne presadenie sa a uplatnenie vedomostí pri riešení praktických úloh.
Hospodárske noviny, 8. 9. 2008
Vláda Roberta Fica plánuje prechod Slovenska k znalostnej ekonomike a oprašuje tak idey predchádzajúceho kabinetu Mikuláša Dzurindu. Takýto dlhodobý cieľ si súčasná vláda stanovila v dlhodobej vízii rozvoja Slovenska. Štúdia, na ktorej pracovalo vyše sto expertov, síce hovorí o cieľoch, konkrétne kroky, ako sa k nim dopracovať, však neobsahuje. Pritom problémy s nekvalifikovanou pracovnou silou u nás začínajú narastať výrazným tempom.
Hospodárske noviny, 8. 9. 2008
Až 80 percent absolventov stredných odborných škôl po ich skončení nenastúpi pracovať do svojho odboru. … Mnoho študijných odborov, o ktoré majú podniky záujem, sa darí obsadiť novými študentmi iba s veľkými problémami, prípadne vôbec. Alarmujúcu situáciu by mali riešiť špeciálne daňové stimuly, ktoré budú môcť získať všetky firmy investujúce do odborného vzdelávania a prípravy stredoškolákov. Podniky získajú i možnosť zakladať si vlastné stredné odborné školy… Na financovanie odborného školstva sa navyše bude dať použiť i časť z dvoch percent asignácie dane z príjmov… Vyplýva to z legislatívneho návrhu zákona o odbornom vzdelávaní a príprave, ktorý už schválila vláda a do parlamentu by sa mal dostať ešte v priebehu tohto roka.
Pravda, 7. 9. 2008
Súkromné podniky a firmy budú mať možno v budúcnosti šancu získavať štátne dotácie či daňové úľavy, ak budú podporovať vedecký výskum. Vyplýva to z legislatívneho zámeru zákona o stimuloch pre výskum a vývoj, ktorý zverejnilo ministerstvo školstva. … Najvyššiu podporu, približne do 602,5 milióna korún (zhruba 20 miliónov eur) budú môcť získať firmy, ktoré sa venujú takzvanému základnému výskumu. Ide väčšinou o bádanie, ktoré prináša ekonomické výhody až v dlhšom časovom horizonte. … Ďalšou formou štátnej podpory by mohli byť aj daňové úľavy.
Hospodárske noviny, 5. 9. 2008
Novinkou jesennej programovej štruktúry televízie TA3 je relácia Euroškolstvo zameraná na výchovu, vzdelávanie a školstvo. Nová publicistická relácia sa na obrazovkách spravodajskej televízie bude objavovať od 9. septembra v pravidelnej týždňovej periodicite. … Obsahovou náplňou relácie budú témy: reforma systému vzdelávania, rozvoj ľudských zdrojov a ďalšie odborné tematické okruhy.
Hospodárske noviny, 4. 9. 2008
Jolana Laznibatová, riaditeľka školy pre mimoriadne nadané deti v Bratislave:
Po mnohoročných skúsenostiach práce s nadanými deťmi si myslím, že im treba zabezpečiť adekvátne podmienky a rozvoj ich schopností, ale nie na úkor ostatných. Skôr si myslím, že problémom je to, že u nás je výber talentov, napríklad aj športových, náhodný. Systém prípravy, rozvíjania a podporovania nadaných a talentovaných je dlhodobý proces, ktorému treba venovať neustálu pozornosť, pretože nadaní sú strategickým bohatstvom štátu.
Hospodárske noviny, 4. 9. 2008
Augustín Šutta, riaditeľ Gymnázia Ivana Horvátha v Bratislave:
Naše gymnázium otvára tento školský rok dve triedy so zameraním na cudzie jazyky. … V triede zameranej na nemecký jazyk pridávame až dve hodiny na prvý jazyk, pretože zisťujeme, že pripravenosť žiakov z tohto jazyka zo ZŠ je ešte horšia ako z anglického jazyka. V dvoch všeobecných triedach pridávame hodinu slovenskému jazyku a literatúre a hodinu druhému jazyku. Vo všetkých triedach pridávame hodinu informatike a geografii. … Chceme začať v prvých ročníkoch s novou klímou spolupráce a empatie. Z toho dôvodu začíname školský rok viachodinovým psychologickým kurzom žiakov s nadväzujúcim kurzom pre učiteľov.
Hospodárske noviny, 4. 9. 2008
Väčší plat alebo štrajk. Tak je v čase prípravy štátneho rozpočtu definovaná rovnica pre školských odborárov. „Chceme, aby boli tarify zvýšené o sedem percent pre všetkých zamestnancov v školstve, pedagogických aj nepedagogických, bez ohľadu na to, či sú platení štátom alebo samosprávou,“ tvrdí šéf školských odborov Ján Gašperan. … Ministerstvo školstva učiteľov upokojuje. „Požiadavky na zvýšenie platov sú v štátnom rozpočte splnené, dokonca zvýšené, keďže návrh rozpočtu počíta s osempercentným zvýšením tabuľkových platov v rámci normatívov,“ uviedla pre HN hovorkyňa rezortu Dana Španková.
SME, 3. 9. 2008
Minister školstva popiera, že má niečo proti ziskom súkromných škôl. Tvrdí, že jeho slová agentúra vytrhla z kontextu. Na druhej strane naznačuje, že by nejaké pravidlá pri financovaní vzdelania zo súkromných zdrojov mali platiť. … Bohumil Bača, zriaďovateľ súkromnej strednej umeleckej školy dizajnu v Bratislave, upozorňuje na to, že problém by vznikol, keby jeho škola musela všetky príspevky od rodičov minúť v bežnom roku. „To už je naša záležitosť, kedy peniaze zainvestujeme. Niekedy na niečo treba aj dva roky šetriť,“ vysvetľuje Bača.
Pravda, 3. 9. 2008
Prieskum, na ktorý sa odvolával v pondelok v Bruseli maďarský premiér Ferenc Gyurcsány a Robert Fico ho vzápätí spochybnil, skúmal postoje ôsmakov a deviatakov k novým aj tradičným menšinám na Slovensku. … „Až 63,3 percenta respondentov si myslí, že Maďari by mali hovoriť na verejnosti výlučne po slovensky a po maďarsky by sa mali baviť len doma,“ uvádzajú autori výskumu. Na postoje k Maďarom podľa nich pravdepodobne vplývajú aj politické kauzy, prezentované v médiách.
Hospodárske noviny, 3. 9. 2008
Ministerstvo školstva tvrdí, že tarifné platy učiteľov a ostatných pracovníkov školstva sa na budúci rok zvýšia o sedem percent. Ako ďalej povedala hovorkyňa ministerstva školstva Dana Španková, s takýmto nárastom miezd počíta aj prvý návrh štátneho rozpočtu od rezortu financií. S návrhom rozpočtu dnes vyjadrili nesúhlas školskí odborári. Podľa nich, ak koalícia nepridá peniaze školstvu z budúcoročného štátneho rozpočtu, prídu protesty.
Hospodárske noviny, 3. 9. 2008
Učitelia možno dostanú odmeny za prípravu reformných zmien počas letných prázdnin. Predseda školských odborárov Ján Gašperan tvrdí, že ministerstvo školstva bude mať peniaze na odmeny. Na dnešnej tlačovej besede povedal, že ministerstvo by malo rozdeliť všetky peniaze, ktoré má zo štátneho rozpočtu na normatívy, z nich školy vyplácajú mzdy učiteľom. „Rezerva na ministerstve určite je, vieme o nej a budeme trvať na tom, aby peniaze, ktoré boli určené pre školstvo, boli rozpustené do poslednej koruny,“ povedal Gašperan.
Hospodárske noviny, 3. 9. 2008
Ak koalícia nepridá peniaze školstvu z budúcoročného štátneho rozpočtu, prídu protesty, oznámili dnes školskí odborári. Od koaličných lídrov požadujú, aby na školstvo dali o dve až tri miliardy korún (66,4 – 99,6 milióna €) viac, než navrhlo ministerstvo financií. Peniaze navyše chcú použiť na zvýšenie tarifných platov v školstve o 7 %. „My nepovažujeme peniaze, ktoré idú do školstva, za spotrebu, ale za investíciu,“ povedal na dnešnej tlačovej besede predseda Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku Ján Gašperan.
Hospodárske noviny, 3. 9. 2008
Minister školstva požaduje zvýšenie tarifných platov učiteľov od budúceho roka o osem percent a nie o tri a pol percenta, ktoré mu v návrhu rozpočtu dovolil minister Počiatek. Celkovo má školstvo hospodáriť s vyše 63 miliardami korún, čo je o vyše 14 percent viac ako v tomto roku. Mikolaj sa už skôr vyjadril, že o platoch sa ešte bude rokovať. Podľa Mečiara panuje všeobecná zhoda, že platy učiteľov by mali ísť hore.
Pravda, 3. 9. 2008
Prváčikovia, ktorí v utorok nastúpili do škôl, by sa o deväť rokov mali zmeniť na sebavedomých a tvorivých pubertiakov, čo sa nezložia pred prvou prekážkou. Aspoň taká je predstava autorov reformy školstva. Školská psychologička však tvrdí, že viac ako zmenu osnov treba zmeniť prístup učiteľov, rodičov, ale aj profesorov na pedagogických fakultách.
Pravda, 3. 9. 2008
V školstve by v budúcom roku malo pribudnúť cez rozpočet ministerstva školstva aj cez zdroje samospráv spolu asi desať miliárd korún (približne 332 miliónov eur). Celkovo by sa mal objem financií v rezorte zvýšiť asi na 81,5 miliardy korún (zhruba 2,7 miliardy eur), vypočítali odborári. Predpokladaný nárast však podľa nich pokryje len zvýšené náklady, ktoré školám priniesol nový školský zákon. Ten znížil napríklad počty žiakov v triedach, čo si v školách môže vyžiadať väčší počet učiteľov. „Chceme, aby platy zamestnancov vo verejnom záujme stúpli o sedem percent,“ vyhlásil predseda Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy Ján Gašperan. V opačnom prípade sa mzdy učiteľov nepodarí reálne zvyšovať a pedagogické zamestnanie ostane naďalej málo atraktívne.
blog.sme.sk, 3. 9. 2008
Ale dnes ma prekvapilo vyhlásenie mojej profesorky nemčiny, že nový školský zákon v podstate povoľuje maturitu iba z jedného cudzieho jazyka, keďže externá časť maturity z cudzích jazykov je v ten istý deň. Všimli ste si tu „diskrimináciu“? Najprv sme mali „prikázané“ maturovať z jedného prírodovedného predmetu, a keď to bolo konečne zrušené, tak opäť idú obmedzovať mladú generáciu ľudí, no tentokrát v jazykoch? Práve v tých jazykoch, o ktorých sa toľko hovorí, v tých, ktoré sú pre život také dôležité?
blog.sme.sk, 3. 9. 2008
Namiesto toho, aby Ministerstvo školstva využívalo dobu, kde skoro každý má mobil a počítač a zavesilo na internet nejaké školské pomôcky, oni to pre istotu zakážu. Radšej si kúpim anglický a nemecký slovník dokopy asi za 1000 Sk, kalkulačku za 800 Sk a chemické tabuľky za tých 50 Sk. Spolu by to vyšlo, dajme tomu tých 1850 Sk (61,41 Eur). Do mobilu si to všetko viem stiahnuť zadarmo, mám to všetko v jednom, nemusím všetko vláčiť v školskej taške.
Hospodárske noviny, 2. 9. 2008
Francúzske deti budú od nového školského roka chodiť do školy len štyri dni v týždni. Okrem voľnej stredy, ktorá platí vo vzdelávacom systéme už roky, im odpadá aj vyučovanie v sobotu dopoludnia. Viac voľného času však získajú len žiaci, ktorí nemajú s výučbou problém. Ten by mali venovať záujmovým krúžkom a športu. Získané hodiny sa rozvrhnú do programu v rámci týždňa. Opatrenie by malo ušetriť štátne výdavky na školstvo.
Hospodárske noviny, 2. 9. 2008
Kritická je situácia najmä v odborných školách, kde záujem o štúdium je neustále nižší. Kým v roku 1993 študovalo na stredných odborných školách a v učilištiach 250-tisíc študentov, minulý rok ich bola len polovica. … Chýbajú predovšetkým robotníci v oblasti stavebníctva, strojárstva, výpočtovej techniky či v automobilovom priemysle. … Minister školstva Ján Mikolaj pritom tvrdí, že našiel riešenie. Vláda mu minulý týždeň odobrila návrh zákona o odbornom vzdelávaní na stredných školách. Ten kladie za cieľ motivovať zamestnávateľov a tretí sektor, aby investovali do odborného vzdelávania viac peňazí. Odmeniť ich chce tým, že si financie investované do škôl budú môcť odpísať z daní.
Hospodárske noviny, 2. 9. 2008
Minister školstva Ján Mikolaj:
Aká je vaša predstava o plate učiteľa, ktorý má zodpovednosť za budúcnosť krajiny?
Môj návrh, s ktorým som išiel na čelo rezortu, bol, aby mal učiteľ o 30 percent vyšší plat ako je priemer v ekonomike. To sme si dali do volebného programu. To je reálne.
Na platy učiteľov ide každý rok viac ako 20 miliárd korún a je to málo. Nechcete ísť radšej cestou znižovania počtu škôl? Môže si krajina dovoliť súčasný počet učiteľov?
Toto nepomôže, škola nie je fabrika. Má aj svoje sociálne úlohy. Držíme malotriedky, pretože som presvedčený, že keď je v obci škola, je tam aj život. Nebolo by správne, keby sme nahnali deti do spádovej obce, ako to bolo plánované za socializmu a v desiatich okolitých dedinách nebude škola.
.týždeň, 2. 9. 2008
Reforma, ktorú naše školstvo veľmi potrebuje a ktorá je preto dlho očakávaná, by mala umožniť školám učiť efektívnejšie a zaujímavejšie, eliminovať z učebných osnov blbosti a zbytočnosti, presunúť dôraz z mechanického učenia na učenie vo väčšej miere tvorivé a podobne. Reforma, ktorá sa druhým septembrom na školách spustila, nič z týchto vecí v skutočnosti neprináša, aj keď na deklaratívnej úrovni ich má plnú hubu. … A prečo je vlastne reforma potrebná? Je to preto, lebo naše školstvo je v zlom, alebo dokonca v katastrofálnom stave? Nie, naše školstvo je, pravdupovediac, celkom dobré. Reforma je dôležitá preto, lebo je tu potenciál na to, aby bolo podstatne lepšie.
Pravda, 1. 9. 2008
Nie všetko, čo minister školstva Ján Mikolaj (SNS) nasľuboval, sa naozaj od septembra v školách splní. Hlavným motívom reformy je voľnosť učiteľov, ale aj možnosť výberu pre žiakov a študentov. Najmä pre peniaze však školy na výber toho veľa neponúknu. Voľné hodiny rozšíria iba o to, čo už učia. Navyše rezortu školstva a športu nevyšiel plán deti rozhýbať. Namiesto ohlasovanej ďalšej hodiny telesnej výchovy reálne telocviku na školách ubudne.
blog.sme.sk, 1. 9. 2008
Dôvodov, ktoré ma vedú k pochybnostiam, že reforma prinesie efektívne výsledky, je viacero, ale za najvážnejšie považujem tieto: Nejednotnosť a nejasnosť – materiály týkajúce sa obsahu a spôsobu tvorby školských vzdelávacích sa jeden s druhým nezhodovali a nebolo z nich jasné, čo vlastne majú školské vzdelávacie programy obsahovať. … Nekoncepčnosť – reforma sa týka 1. a 5. ročníka ZŠ a 1. ročníka stredných škôl. V prípade prvých ročníkov je reforma logická, ale dôvod reformy v piatom ročníku mi ostáva záhadou. … Nepripravenosť verejnosti – Myslím, že drvivá väčšina rodičov nevie, čo sa to v školách vlastne deje. A koniec koncov ich to ani nezaujíma, veď ich deti aj tak zoberú na hocijakú strednú školu bez ohľadu na to, čo vedia…
SME, 31. 8. 2008
Minister školstva Ján Mikolaj zvažuje, že súkromným školám siahne na zisk. Chcel by im zakázať zisk z poplatkov, ktoré vyberajú od rodičov. O financovaní súkromných škôl si dal vypracovať analýzu. Keď ju bude mať hotovú, definitívne rozhodne, či školám prikáže, že školné musia použiť na vzdelávanie a nesmú z neho tvoriť zisk. … Podľa Mikolaja, do úvahy prichádza, že ministerstvo vydá usmernenie pre jednotlivé súkromné školy, podľa ktorého školné budú musieť použiť na vzdelávaciu činnosť. Ministrovi sa nepozdáva, že súkromné školy dostávajú štátne dotácie a môžu inkasovať školné, čo štátne školy majú zakázané.
SME, 30. 8. 2008
Školy si mali cez prázdniny pripraviť nové školské vzdelávacie programy, podľa ktorých majú učiť „po novom“, no zatiaľ nikto, ani samotný minister, nevie, či sa im to naozaj podarilo. Ministerstvo školstva nemá totiž vytvorené žiadne mechanizmy na zbieranie spätnej väzby z prostredia škôl. Vôbec nesleduje, či a v akej kvalite školy túto úlohu zvládli, resp. na aké prekážky pri tom narážali. Naopak, predstaviteľ rezortu prostredníctvom médií dopredu zatvára učiteľom ústa alibistickými vyhláseniami, že úspech reformy je odteraz výlučne v ich v rukách.
SME, 30. 8. 2008
Školská reforma, ktorá začne platiť od utorka, káže školám znížiť počet žiakov v triede. Populačný vývoj zámeru praje, do škôl nastúpi menej nových prvákov ako kedykoľvek predtým. … Kým ešte začiatkom 90. rokov bolo v slovenských základných školách vyše 90-tisíc prvákov, teraz to môže byť okolo 50-tisíc. … Podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska Jozef Turčány však upozorňuje, že niekde budú musieť otvoriť nové triedy, aby splnili limit, takže obce musia nájsť peniaze na ďalších pedagógov. Navyše musia pre novú triedu zabezpečiť aj priestory a vybaviť ju technikou.
SME, 30. 8. 2008
Urobili ste všetko preto, aby ste učiteľom začiatok reformy uľahčili?
„Nejde ani tak o uľahčenie, ako o to, že im pripravíme čo najviac podkladov. Reforma sa nedá naučiť. Môžeme pripraviť legislatívu, môžeme im ukázať vzory, ale maximum je na učiteľoch. Reforma však už dáva učiteľom priestor na zmeny. Počas najbližších štyroch rokov budeme uskutočňovať stovky kurzov a školení. Pripravujeme aj nový zákon o pedagógoch, ktorý bude pre samotných učiteľov možno ešte dôležitejší ako školský zákon.“
SME, 30. 8. 2008
Pred prázdninami sa hovorilo, že prípravou na školskú reformu učitelia prídu o časť voľna. Na Hlbokej sa to nestalo. „Nezaťažovala som učiteľov tým, že by každý dostal na prázdniny domácu úlohu,“ hovorí riaditeľka školy Elena Uríčková. … Hoci by školy mali v týchto dňoch finišovať s prípravou školských vzdelávacích programov, na Hlbokej nič oficiálne spísané nemajú. Riaditeľka to vysvetľuje aj tým, že učitelia len tento týždeň absolvovali potrebné školenie. Podľa riaditeľky z neho prišli viac zdeprimovaní. Uríčková je však optimistka. Do konca septembra vraj bude všetko pripravené, aj na papieri. Víziu o tom, na čo by sa škola mala zamerať, má totiž dávno.
Pravda, 28. 8. 2008
Učitelia počas prázdnin varili školskú reformu podľa receptu ministerstva a teraz so strachom čakajú, čo budú ochutnávať. Problémom sú učebnice – najmä slovenský jazyk pre prvákov na stredných a biológie pre piatakov na základných školách. Knihy si budú musieť deti požičiavať od starších spolužiakov. … Osnovy sa totiž pomenili, ale učebnice zostali po starom.
Pravda, 28. 8. 2008
Kým si žiaci užívajú posledné dni voľna, v školách sa hromadí napätie. Učitelia a riaditelia si lámu hlavu nad tým, ako zabezpečiť učebnice pre všetky deti. To, čo by sa mal naučiť piatak z oblasti napríklad biológie, sa nachádza v knihách pre viaceré ročníky. A keďže školy nemajú učebníc nazvyš, nemôžu vydať každému po tri či štyri kusy. … V mnohých školách sa asi zopakuje starý scenár. Iba jedna kniha do lavice. Alebo učiteľ odporučí knihu, ktorú rodičia „dobrovoľne“ kúpia. A možno budú triedy, kde sa bude učiť jednoducho bez kníh.
Hospodárske noviny, 28. 8. 2008
Výučba v anglickom jazyku od materskej školy po maturitu. Učitelia, ktorých rodným jazykom je angličtina. Medzinárodne akceptované cambridgeské testy. Slovenčina na plnohodnotnej úrovni. To je iba časť z „ponuky“ medzinárodnej školy Forel International School v bratislavskej mestskej časti Devín, ktorá je v rámci základného a stredného vzdelávania medzinárodným centrom University of Cambridge. … Keďže v triedach je od osem do pätnásť detí, učitelia majú s pomocou moderných vyučovacích metód čas rozvíjať silné stránky každého dieťaťa.
Hospodárske noviny, 28. 8. 2008
Domáce vzdelávanie funguje u našich západných susedov už desať rokov… V minulom školskom roku absolvovalo výučbu v domácom prostredí 376 detí. … Pravidlá pre „otvorenie“ domácej „školy“ sú u našich západných susedov voľnejšie ako na Slovensku. Učiť dieťa v domácom prostredí môžu rodičia so strednou školou. Individuálne vzdelávanie je možné aj na druhom stupni základných škôl. … Minimálne každý polrok dieťa absolvuje skúšky, hodnotenie dostáva na vysvedčení. Pri prechode na druhý stupeň či do klasickej školy nie sú potrebné žiadne rozdielové skúšky.
Hospodárske noviny, 28. 8. 2008
Nový školský zákon ponúka možnosť vzdelávať sa doma všetkým žiakom prvého až štvrtého ročníka. Rodičia na zriadenie domácej školy potrebujú súhlas riaditeľa školy a príslušné vzdelanie, respektíve profesionálneho učiteľa. … Zástancovia domáceho vzdelávanie upozorňujú, že naše pravidlá sú v porovnaní so susednou Českou republikou prísnejšie a obmedzujúce. … Janka Pajgerová zo Spoločnosti priateľov domácej školy na Slovensku považuje za najväčší problém povinnosť príslušného pedagogického vzdelania. „Domáce vzdelávanie tak bude prístupné väčšinou pre deti učiteľov a bohatých rodičov, ktorí si súkromného učiteľa zaplatia,“ dodáva Pajgerová.
Hospodárske noviny, 28. 8. 2008
Minister školstva SR Ján Mikolaj:
Samozrejme, aj v súčasnosti sa objavuje kritika, ale podstatné je, že sa takmer výlučne týka nedostatku času na prípravu pedagogickej dokumentácie. Voči filozofii, podstate či obsahu reformy nie sú takmer žiadne námietky. Pritom ide o podstatný zásah do školského systému a samotný školský zákon je jedným z najobsiahlejších zákonov vôbec. To, že nie sú takmer žiadne výhrady, je dobré najmä pre reformu samotnú. Celá pedagogická verejnosť, zriaďovatelia, ale i rodičia sa tak môžu plne sústrediť na jej aplikáciu.
Pravda, 26. 8. 2008
Školy budú mať v septembri pri spustení reformy vzdelávania k dispozícii učebnice s vynoveným obsahom len na časť predmetov. Zvyšné sa podľa ministerstva školstva ešte len chystajú. Avšak ani hotové knihy sa do škôl zatiaľ nedostali. Niektorí riaditelia to považujú za prejav príliš unáhlenej reformy. … Nový obsah učiva už autori premietli v prípade piatakov do učebníc matematiky, biológie a ruštiny, stredoškoláci by mali taktiež dostať vynovené knihy biológie a okrem toho aj slovenského jazyka či geografie.
Hospodárske noviny, 23. 8. 2008
Minister školstva Ján Mikolaj si myslí, že výsledok školskej reformy bude závisieť od učiteľov. „Reforma je postavená najmä na učiteľoch. Reforma sa nedá nadiktovať, ani robiť nasilu. Reforma je o tom, že my sme vytvorili priestor pre učiteľov a je naozaj na každom učiteľovi, ako ho využije,“ povedal pre agentúru SITA šéf rezortu.
Pravda, 23. 8. 2008
Ministerstvo školstva sa chystá od 1. januára zaviesť nový príspevok na žiaka zo sociálne znevýhodneného prostredia. Z neho by mali školy týmto deťom hradiť exkurzie, pobyty v prírode, lyžiarsky či plavecký kurz. Triedy, ktoré navštevujú žiaci v hmotnej núdzi, si budú môcť za tieto peniaze nakúpiť aj vybavenie a učebné pomôcky. … Rodičia s viacerými deťmi, ktorí nežijú na podpore, si z takýchto výdavkov neodrátajú nič. Štát totiž pomoc poskytne len deťom, ktoré sú zo sociálne slabších rodín.
SME, 22. 8. 2008
Školskú reformu v septembri najviac pocíti 110-tisíc prvákov a piatakov na 2 254 základných školách a prváci na stredných. Obsah ich učiva bude prispôsobený a voľnejší. Školy dostanú viac priestoru učiť po svojom. … V Základnej škole J. A. Komenského v Revúcej čaká prvákov informatika a jeden cudzí jazyk. Piataci si zo štyroch predmetov môžu vybrať dva povinne voliteľné. Ponúknu im takisto informatiku, nový predmet podnikanie v cestovnom ruchu, mediálnu výchovu a posledný vyučovací predmet bude zameraný na životné prostredie.
SME, 21. 8. 2008
Od septembra pribudne žiakom vo vyučovaní nová téma, multikultúrna výchova. Má deti naučiť tolerovať odlišné kultúrne skupiny. Mala by zmeniť aj ich postoj k maďarskej menšine, ktorá je najhoršie vnímaná. … Dôkazom je najnovší reprezentatívny výskum Nadácie otvorenej spoločnosti a Centra pre výskum etnicity a kultúry. Zapojilo sa doň 955 deviatakov, ktorí zaskočili najmä svojím postojom k Maďarom, ktorí sú najnegatívnejšie vnímanou menšinou.
www.webnoviny.sk, 19. 8. 2008
Slovak Telekom dňa 18. augusta vyhlásil tretí ročník súťaže pre pedagógov a školy Cena Slovak Telekom 2008. Písomné spracovanie svojich skúseností z využívania informačno-komunikačných technológií v praxi môžu pedagógovia posielať v elektronickej podobe do konca októbra 2008. Prihlasovanie do súťaže prebieha na internetovej stránke www.cenast.sk. Slávnostné vyhodnotenie víťazov sa uskutoční začiatkom decembra a práce budú zverejnené vo virtuálnej knižnici na stránke súťaže.
Pravda, 18. 8. 2008
Zvyšovanie učiteľských platov chce vláda na budúci rok spomaliť. Reálne by ich platy mali dokonca klesnúť. Návrh štátneho rozpočtu, ktorý minulý týždeň predstavilo ministerstvo financií, totiž predpokladá zvýšenie len o 3,5 percenta. Ceny by však mali ísť hore rýchlejšie. To znamená, že učitelia si budú môcť za svojej zárobky kúpiť menej ako v tomto roku.
Hospodárske noviny, 17. 8. 2008
Žiaci sa od septembra napriek spustenej školskej reforme nedočkajú výraznejších zmien vo vyučovaní. Riaditelia viacerých základných škôl ČTK povedali, že na prípravu nových predmetov či spôsobov výučby bolo málo času, a tak školy siahajú po tom, čo učili v minulosti. Situácia by sa podľa nich mohla zlepšiť v nasledujúcich rokoch, učitelia však musia za svoju prácu dostávať viac peňazí a do tried je nevyhnutné dostať viac mladých pedagógov.
Pravda, 11. 8. 2008
Učiteľom došla trpezlivosť, chystajú sa postaviť proti nízkym zárobkom. Ak vláda nepridá na mzdy v školstve, po 15. septembri vyhlásia štrajk. Tabuľkové platy školských zamestnancov pôjdu na budúci rok hore zrejme len o štyri percentá. Vyplýva to z rokovaní o štátnom rozpočte. S výsledkami nie sú spokojní odborári, trvajú na siedmich percentách. Viac peňazí pre školy žiadal aj minister školstva Ján Mikolaj (SNS).
Hospodárske noviny, 9. 8. 2008
Krajské školské úrady budú naďalej fungovať po starom, hoci minister školstva Ján Mikolaj sľúbil, že od septembra nahradí osem úradov jedným, ktorý bude mať len pracoviská v určitých mestách. Nová štruktúra mala priniesť aj menej úradníkov. … Osem KŠÚ, na ktorých pracuje vyše 200 úradníkov, zabezpečuje najmä vyplácanie normatívov pre školy a školské zariadenia. … Fico ich označil za neefektívne a sľuboval ich rušenie spolu s krajskými úradmi. Sľub anuloval počas kontrolného dňa na ministerstve v júni tohto roka. Mikolajovi prikázal, aby vymyslel novú štruktúru úradov, aby sa stali efektívnejšími.
Pravda, 8. 8. 2008
S míňaním na sociálne veci na úkor svojich rezortov je nespokojná väčšina ministrov. Napríklad minister školstva Ján Mikolaj (SNS) žiadal miliardy navyše najmä na platy učiteľov, ktoré by sa mali v roku 2009 nanovo prepočítavať. Peniaze, ktoré chcel, zatiaľ nevybavil. … Podľa Mikolaja sa na ministerstve financií dohadujú o tom, či sa rezort školstva bude musieť uskromniť pre požiadavky ministerky Viery Tomanovej (Smer). „Sociálny balíček má byť prioritou,“ dodal. Minister tvrdí, že rast učiteľských miezd to neohrozí. Na budúci rok by mali v priemere presiahnuť 23-tisíc korún.
blog.sme.sk, 8. 8. 2008
A tu sú moje posledné otázky venované školskej reforme: prečo nikto z tvorcov Nového školského zákona nepredstavil širokej verejnosti aspoň v jednej verejnej diskusii svoje 149 stranové dielo, prečo nikto z kompetentných, nikde v žiadnom verejnoprávnom médiu nikomu nevysvetlil, čo znamená bezplatnosť vzdelania, spoluzodpovednosť a zdokonaľovanie procesu, prečo nikto zo zodpovedných za školskú reformu na Slovensku, nepovedal verejnosti, na čo štát má a na čo potrebuje pomoc a prečo nikto neinformuje verejnosť pravdivo o súčasnej situácii v školstve.
Pravda, 5. 8. 2008
Kto vymýšľa ceny? Načo sú peniaze? Prečo ľudia stále niečo produkujú? Načo sú dane? – na tieto a mnohé ďalšie otázky sa študenti dozvedia odpoveď v diskusnom klube pod záštitou ekonomického týždenníka Trend a Slovenskej sporiteľne. V nasledujúcom školskom roku bude projekt Myslím ekonomicky dobrovoľnou aktivitou študentov v rámci mimoškolskej činnosti. V ďalších ročníkoch by sa mal dostať do ponuky nepovinne voliteľných predmetov. Žiaci budú mať k dispozícii netradičnú učebnicu a interaktívny internetový portál www.myslimekonomicky.sk.
blog.sme.sk, 5. 8. 2008
Po zaplatení faktúr za teplo, elektrinu, vodu, kominára, kontrolu technických zariadení a povinné preškolenia, ktoré pre vás organizuje váš zriaďovateľ, môžete zháňať prostriedky na vzdelávací proces. Okrem kancelárskych potrieb, ktoré sa vám podarí vyžobrať od ochotných rodičov, potrebujete aj prostriedky na opravu a nákup meračskej a výpočtovej techniky a tak sa zapojíte do projektu ESF. … po prekonaní všetkých administratívnych a iných prekážok, projekt aj úspešne ukončíte a odovzdáte na Ministerstvo školstva. Tí od prekvapenia, že sa to niekomu podarilo úspešne ukončiť, vám pre istotu pošli hĺbkovú kontrolu.
blog.sme.sk, 30. 7. 2008
Dostal som sa do debaty s jedným známym učiteľom, ktorý popri hromžení našiel na školskej reforme aj niečo pozitívne. Hovorím o predmete, ktorý podľa jeho názoru a skúseností na školách chýba. Dosiaľ nebol, snáď by mal byť a vďaka reforme by aj mohol byť. Začalo to takto. V rámci svojho predmetu, sa pokúša dávať žiakom príklady zo života. Dosť ho šokovalo, keď niektorí žiaci nemali predstavu o tom, čo je garzónka. Ešte viac ho zaskočila študentka, ktorá sa pozrela na príklad, ktorý sa týkal poplatkov za operácie s účtom v banke. Korunu všetkému nasadil žiak, ktorý sa čudoval, že za vodu sa platí. … Vravíte si možno, že podobné veci by mali deti naučiť rodičia. Ale čo, keď to rodičia neurobia – buď preto, že to sami nevedia, nikdy to nemuseli robiť, nemajú na to čas… nemôže toto deti tiež naučiť škola…?
Hospodárske noviny, 30. 7. 2008
Viaceré stredné školy možno od septembra prídu o žiakov kvôli zmenám vo vyplácaní sociálnych štipendií. Tie síce štát od nového školského roka zvyšuje (o 15 až 61 korún mesačne), súčasne však sprísňuje podmienky ich vyplácania. Štipendium už nedostanú študenti s priemerom známok na vysvedčení horším ako 3,5. „Väčšinu žiakov tvoria Rómovia, mnohí sú sociálne aj prospechovo slabší. Po zastavení vyplácania sociálnych štipendií pravdepodobne prestanú chodiť do školy,“ obáva sa Stanislav Kráľ, riaditeľ Spojenej školy v Čaklove, okres Vranov nad Topľou.
Hospodárske noviny, 29. 7. 2008
Žiakom základných a stredných škôl pribudne učebnica cudzích jazykov – tentokrát štátna. Ministerstvo školstva plánuje vynaložiť na nové učebnice v šiestich jayzkoch zhruba 60 miliónov korún. Ďalšie desiatky miliónov bude musieť použiť na distribúciu a tlač. … Učebnice s prívlastkom “národné“ by mali na rozdiel od tých, ktoré dnes používajú žiaci, zohľadňovať aj kultúrne a národné špecifiká Slovenska. Aj po vydaní nových učebníc budú školy oprávnené používať iné učebnice – avšak len tie s doložkou ministerstva rezort aj preplatí. Vydavatelia učebníc tvrdia, že je to vyhadzovanie peňazí.
Hospodárske noviny, 23. 7. 2008
Najlepší zo slovenčiny sú gymnazisti z východného Slovenska. Po úspešných výsledkoch z matematiky triumfovali študenti zo Spiša, Šariša či Zemplína aj v maturitných testoch z rodného jazyka. … Medzi najlepších na Slovensku patria študenti gymnázia na Šrobárovej ulici v Košiciach. Skóre zo slovenského jazyka a literatúry ich zaradilo do najlepšej päťky gymnázií na Slovensku. Podľa riaditeľky Jana Teššerovej sa úspech školy odvíja od motivácie žiakov a výborných učiteľov. Za všetkým údajne stojí prechod na alternatívny učebný program pred desiatimi rokmi. „V poslednom roku mali študenti povinnú len hodinu telocviku, hodinu slovenčiny a dve hodiny cudzích jazykov. Ostatné hodiny si mohli zvoliť podľa záujmu a profesijnej orientácie.“
Pravda, 17. 7. 2008
Z dielne ministerky Tomanovej by čoskoro mala vyjsť novela zákona , podľa ktorej by riaditelia škôl mohli rozhodovať o tom, ktorý ich učiteľ si zaslúži viac, ako mu prisudzuje tabuľkové pravidlo. … Odmeňovanie na základe výkonu je oveľa spravodlivejšie ako na základe odpracovaných rokov. … V oblasti školstva však existuje jedna základná otázka – ako objektívne posúdiť a porovnať výkony učiteľov? Riaditeľ školy nie vždy pozná všetkých svojich podriadených. … Spoliehať sa nedá ani na dotazníky vyplnené žiakmi. Navyše, ako porovnať výkon telocvikára a učiteľa chémie? A tak sa veľmi ľahko môže stať, že riaditelia v snahe vyhnúť sa konfliktom pridelia peniaze podľa iného kľúča.
Pravda, 17. 7. 2008
Škola nemá dosť angličtinárov, nového priláka 40-tisícovým zárobkom. Aj takéto riešenie ponúkne štát riaditeľom. Vybraným pedagógom pridelia takzvaný osobný plat, ktorý nebude ohraničený tabuľkami. Počíta s tým novela zákona o odmeňovaní zamestnancov, ktorú predložilo ministerstvo práce.
Pravda, 15. 7. 2008
Minister školstva Ján Mikolaj (SNS) pripravil učiteľov o dovolenky. Z prázdnin pedagógom odkrojili, keďže musia nachystať nové učebné plány pre žiakov. Peniaze za prácu navyše im však ministerstvo školstva nepošle. „Nastupujeme v auguste o týždeň skôr, ako obyčajne,“ uviedol riaditeľ Základnej školy na Kalinčiakovej ulici v Bratislave Dušan Noga. Podľa neho sú učitelia už zmierení s tým, že namiesto prázdnin budú tvoriť školské programy. „Dostali prácu aj na doma,“ dodal.
blog.sme.sk, 14. 7. 2008
Riešenie? Veľmi elegantné a jednoduché. Obmedziť povinnú literatúru na tri-štyri diela za rok, tým sa poriadne venovať, prebrať ich zo všetkých strán tak, aby ich deti pochopili. Stanoviť zoznam odporúčanej literatúry na základe smerovaného výberu detí. Tieto diela by neboli povinné, mohli by však tvoriť látku niekoľkých hodín literatúry kde by sa deti bavili o tom, čo čítajú, prečo ich to zaujalo, čo im tá ktorá kniha prináša do života a podobne. Zároveň by sa učili diskusii a prezentovaniu a obhajobe svojich názorov. To ich na našich školách zatiaľ neučí nikto. Cieľom je u detí vyvolať o čítanie záujem, musia pochopiť jeho význam a zmysel.
blog.sme.sk, 12. 7. 2008
Základný problém – študenti sa učia naspamäť encyklopedické heslá. Je málo osvietených učiteľov, ktorí si uvedomujú, že priemerný tínedžer ich významu a vzájomným súvislostiam nezačne rozumieť sám od seba, a preto nepodávajú iba faktografické informácie, ale sprístupňujú aj cestu k ich pochopeniu. Sledujúc ich menej disponovaných kolegov rozmýšľam, kde sa to naučili.
Pravda, 9. 7. 2008
Školstvu sa často neoprávnene vyčíta strnulosť, nedostatok flexibility, neprispôsobivosť dobe a záujmom spoločnosti. Dnes vidieť, že si tieto inštitúcie dokázali vyhotoviť marketingové stratégie, prispôsobovať sa trhovým východiskám, ktoré stanovil štát, a plnia požiadavky žiakov – zákazníkov. Vyrábajú si letáky na slušnej úrovni, organizujú dni otvorených dverí, webové stránky majú na vyššej úrovni ako niektoré mestá alebo obce… všetko s cieľom odlíšiť sa od konkurencie, vytvoriť silnú značku. Nie celkom na to pamätá nový školský zákon…, keď ruší názov „obchodná akadémia“. … Obchodná akadémia je pritom značka, o ktorú je relatívne veľký záujem zo strany žiakov.
blog.sme.sk, 8. 7. 2008
Máme možnosť vytvoriť si také školské plány, ktoré naši žiaci chcú… Tak sme teda začali. Naši rodičia na obchodnej akadémii vyžadujú hlavne viac jazykov, matematiky (kvôli prijímačkám na vysoké školy), informatiky a odborných predmetov. Všetky spomínané predmety predpokladajú delenie triedy na dve časti. Dve skupiny znamenajú dvoch platených učiteľov počas jednej vyučovacej hodiny. Pri zachovaní celkového týždenného počtu hodín je jasné, že niečo treba zrušiť. Tak sme na to išli vylučovacou metódou… všetko, čo sme chceli vyhodiť alebo znížiť, boli predmety, ktoré sa nedelia. Ľudskou rečou povedané, za jednu vyučovaciu hodinu beží plat len jednému vyučujúcemu. … Celkový balík peňazí na mzdy je totiž stále ten istý, tak uvážte… platiť z neho jedného či dvoch učiteľov? … A máme zase po reforme.
SME, 8. 7. 2008
Školy nakoniec môžu učiť zo šlabikára, ktorý si vyberú. Bezplatný však bude len jeden z troch. … Mnohé školy stále nevedia, z akej učebnice budú svojich žiakov učiť čítať a písať. Minister školstva Ján Mikolaj z SNS do edičného plánu zaradil len jeden z troch schválených šlabikárov. Nakoniec povolil používať aj ďalšie učebnice, ale štát za ne nezaplatí.
www.noveskolstvo.sk, 8. 7. 2008
Vyslovujem podozrenie z nekorektnosti a netransparentnosti procesu výberu učebníc, a v prípade – aj keď ešte nepublikovaného šlabikára (šlabikár autorov A. Hirková – M. Nemčíková z Vydavateľstva Aitec) – aj z plagiátorstva. Domnievam sa, že viacerých by zaujímalo, na základe čoho bola učebnici, ktorá mimochodom ani v minulosti v žiadnom konkurze nezvíťazila, uznaná stará schvaľovacia doložka a vydavateľstvu, ktoré ešte prakticky žiadnu učebnicu nevydalo, vyslovená taká dôvera? Na základe akého renomé si zaslúžilo takú lukratívnu štátnu objednávku?
Hospodárske noviny, 7. 7. 2008
Podnikateľské vzdelávanie, ktoré chce rozvíjať schopnosti stredoškolákov a bude sa snažiť naučiť ich podnikateľsky myslieť, sa od budúceho školského roka na niektorých školách stane súčasťou vzdelávania. Obsah, ktorý si školy môžu zaradiť do svojho školského vzdelávacieho programu, pomáhajú vytvárať samotní podnikatelia. … Podklady k podnikateľskému vzdelávaniu spracovalo Združenie podnikateľov Slovenska v rámci projektu Kvalitní v škole – úspešní v živote. … Súčasťou obsahu sú vzdelávacie materiály, metodiky pre učiteľov, prípadové štúdie, hry a multimediálne pomôcky.