Dátum: 01.03.2004
Už názov „koncepcia daňovej reformy“ pôsobí ako jeden z ďalších strašiakov v oblasti daňového práva. Je tomu tak z dôvodu, že už 10 rokov sú daňové zákony reformované, menené, vylepšované tak, že dnes z dôvodu pomaly nekontrolovateľnej zložitosti slúži daňový systém SR len daňovým poradcom a čiastočne aj daňovým pracovníkom a to len tým, ktorí sa pochopeniu daňových zákonov venujú viac menej zo záľuby. Pojem záľuba však v ojedinelých prípadoch možno pri niekoľkoročnom výkone kontroly alebo správy daní pracovníka daňového úradu nazvať skôr láskou k povolaniu, pretože každoročná zmena daňového práva vyžaduje nesmierne pracovné úsilie, ktoré odrovná všetky „slabšie jedince“. Vzhľadom, že táto „láska“ je zároveň slabšie hodnotená a spoločnosťou neakceptovaná ako práca prinášajúca občanom prospech vzniká v spojitosti so zložitosťou daňového systému model vzťahu daňový úradník a občan ako vzťah prokurátora k osobe páchajúcej trestný čin. Plánovanú zmenu tohto vzťahu je preto potrebné vyjadriť už v zmene názvu Koncepcia daňovej reformy na zatiaľ pracovný názov „Sme na jednej daňovej lodi“.
Podobnú filozofiu vzťahu možno už v súčasnosti vidieť k zmene vzťahu občanov k Policajnému zboru, ktorý vhodne zdôrazňuje myšlienku „som tu pre občana a nie on pre mňa“. Táto myšlienka by mala tvoriť základ reformy „Sme na jednej daňovej lodi“.
Od tejto základnej myšlienky by bolo vhodné odvíjať aj jednotlivé daňové kroky smerujúce k podpore štátneho rozpočtu, k jednoduchosti a prehľadnosti tejto podpory a k vytvoreniu podmienok na „pohodlné plnenie si daňových povinností občanom“.
Za podstatnú možno označiť jednoduchosť daňového systému prejavujúcu sa najmä:
Jednotná sadzba v priamych daniach bez podpory iných druhov daní by bola z pohľadu dopadu na štátny rozpočet snom na jednu noc, ekonomicky vyjadrené snom na jeden rozpočtový rok. O uplatnení jednotnej sadzby dane možno uvažovať aj pri nepriamych daniach. V spojitosti s daňou z pridanej hodnoty pôsobí táto úvaha lákavo. Toto lákadlo však môže vzhľadom na súčasné nálady v spoločnosti spôsobiť aj odmietnutie zmeny daňového systému verejnosťou. Ak by sa tak stalo jednotná sadzba v priamych daniach spôsobí viac škody ako úžitku.
Ako vrabec v hrsti pôsobí tendencia nahradenia niektorých rozpočtovo nevýkonných daní výkonnejšími a ľahko vyberateľnými daňami. V tejto súvislosti bude potrebné riešiť aj otázku, kto bude daň okrem daňového úradu zrážať, teda otázku postavenia platiteľa dane v novom systéme ako „pomocníka“ zrážajúceho a vyberajúceho daň.
Vzhľadom na vyššie uvedené možno za nevýkonné označiť napr. daň z prevodu a prechodu nehnuteľností, daň z darovania a daň z dedičstva. Naopak za výkonné by bolo možné vytypovať dane vzťahujúce sa k liehu, pivu, vínu, tabaku a daň z minerálnych olejov. Skutočným orieškom však bude sadzba pri DPH a jej zosúladenie so smernicami platnými v EÚ.
Daňovníci by možno privítali oprášenú myšlienku tzv. enviromentálnych daní, ktorými by štát mohol ovplyvňovať aj nedaňové oblasti v spoločnosti. Taktiež „nedaňové problémy“ by bolo vhodné riešiť aj v priamych daniach napríklad úplnou náhradou systému prídavkov na deti zvyšovaním nezdaniteľných častí na vyživované deti. Občan – daňovník by možno chcel aj pracovať a získavať zdaniteľný príjem s možnosťou vysokého odpočtu zo základu dane na vyživované dieťa. Odpočty by mohli riešiť aj problémy v zdravotníctve a v dôchodkovom zabezpečení. Jednoducho záujem občana o prácu a odpočet by výrazne vzrástol množstvom výhod pri znižovaní základu dane. Ak sa dnes spája poberanie sociálnych výhod s vykonávaním verejnoprospešných prác, tak stačí tento výkon práce nahradiť priamo získavaním príjmu s odpočtom, čo je snahou o rovnoprávnosť aj o snahe rovnoprávnosti občana k zdrojom v štátnom rozpočte.
Jednou z podmienok realizácie reformy „Sme na jednej lodi“ je aj zrušenie celej rady oslobodení od dane a neopodstatnených výhod určitých daňových subjektov (ak nechceme byť daňovým rajom) a skupín daňovníkov, ktoré možno vyjadriť pojmom „som v služobnom pomere, kto je daňovo viac?“ Dnes už nie je tajomstvom a vzhľadom zverejňované štatistické údaje a pokles dôveryhodnosti niektorých inštitúcií a tom svedčí, že sa vytvára akýsi daňový štát v štáte vo väzbe na príjmy a samostatné dôchodkové zabezpečenie občanov v určitom služobnom pomere.
Úprava v uvedenej oblasti by svojim charakterom a snahou o zrovnoprávnenie daňového postavenia všetkých občanov mohla priniesť a to považujem z celej problematiky za najzávažnejšie podporu daňovej reformy širokou verejnosťou. Je totiž potrebné dokázať, že „Sme na jednej lodi a chceme sa plaviť jedným smerom.“