Dátum: 12.09.2007
Sporiteľom v druhom pilieri hrozí neprimerané krátenie dôchodkov z prvého piliera. Stane sa tak, ak štát bude postupovať podľa súčasného zákona a vyššou sumou dotovať dôchodcov, ktorí nevstúpili do druhého piliera. Predpokladá to ustanovenie, podľa ktorého sa sporiteľom krátia nároky z prvého piliera získané za obdobie sporenia na polovicu.
§ 66, zákon č. 461/2003 o sociálnom poistení, odsek (6): Suma starobného dôchodku poistenca, ktorý je sporiteľ podľa osobitného predpisu (t.j. zákona č. 43/2004 o starobnom dôchodkovom sporení – pozn. INEKO) sa zníži o polovicu pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie starobného dôchodkového sporenia.
Krátenie dôchodku vychádza z pomeru odvodov, ktoré platí do prvého piliera ten, kto nie je v druhom pilieri a ten, kto v druhom pilieri je. Dnes je tento pomer 18% k 9%, teda dvojnásobný.
V skutočnosti ale odvody zaplatené do prvého piliera nestačia na vyplatenie dôchodkov. Napríklad v roku 2006 vybrala Sociálna poisťovňa na odvodoch 73,3 mld. Sk1. V rovnakom čase však vyplatila na starobné dôchodky 98,2 mld. Sk. Takmer 25 mld. Sk teda musela zohnať z iných zdrojov2, aby dokázala vyplatiť všetky dôchodky. Inými slovami, štát dotoval v roku 2006 prvý pilier sumou, ktorá zodpovedala zhruba 25% z celkových výdavkov na dôchodky. Z priemerného dôchodku 8226 Sk tak 2056 Sk tvorila dotácia a zvyšok riadne vybrané poistné od aktívneho obyvateľstva.
Problémom je, že pri súčasnom znení zákona sa sporiteľom nekráti na polovicu iba dôchodok, ktorý dostanú z riadne vybraného poistného, ale aj dotácia prvého piliera. Túto dotáciu pritom platil každý rovnako, t.j. človek mimo druhého piliera neplatil dvojnásobok. Krátenie dotácie pre sporiteľov je preto nesprávne3.
Pre lepšie pochopenie sa prenesme do roku 2050, keď už budú dostávať dôchodky aj ľudia v druhom pilieri. Predstavme si, že priemerný dôchodok človeka, ktorý si sporil len v prvom pilieri, bude v tom čase 20-tisíc Sk. Z toho 16-tisíc Sk dostane z odvodov, ktoré riadne zaplatia aktívni pracujúci a 4-tisíc Sk bude z dotácie, ktorú štát naleje do prvého piliera.
Ako na tom bude človek, ktorý si sporil v druhom pilieri? Dôchodok z prvého piliera sa mu skráti na polovicu, čiže na 10-tisíc Sk. Z toho odvody aktívneho obyvateľstva budú tvoriť 8-tisíc Sk (polovica zo 16-tisíc Sk) a dotácia prvého piliera zvyšných 2-tisíc. Sk. Sporiteľ teda stratí polovicu dotácie, ktorú štát vloží do prvého piliera.
Neprimerané krátenie dôchodkov sporiteľom by sa dalo napraviť zmenou výpočtu dôchodku tak, že krátiť sa bude len dôchodok získaný z riadne vybraných odvodov a dotáciu dostanú sporitelia v rovnakej výške ako ľudia poistení len v prvom pilieri. V uvedenom príklade by dostal sporiteľ dôchodok vo výške 8-tisíc. Sk (polovica zo 16-tisíc Sk) plus dotáciu 4-tisíc Sk.
(Zapísal: PG, 11.9.2007)
1 V uvedenej sume sú zarátané odvody na starobné poistenie vo výške 9% pre sporiteľov, 18% pre tých, čo nesporia, plus štátna dotácia určená na financovanie schodku Sociálnej poisťovne spôsobeného druhým pilierom. Zdroj: Návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2008 a rozpočtový výhľad na roky 2009 až 2011
2 Išlo najmä o dotácie z tzv. prebytkových fondov Sociálnej poisťovne, a to najmä z rezervného fondu (4,75% odvodov), fondu nezamestnanosti (2%-né odvody) a nemocenského fondu (2,8%-né odvody).
3 Alternatívny pohľad na problém: Ak z 18% odvodov vyberieme 73 mld. Sk, tak na dotáciu 25 mld. Sk potrebujeme dodatočné odvody vo výške 6% (= 25 * 18% / 73). Pomer odvodov človeka mimo druhého piliera a sporiteľa je tak 24% (= 18% + 6%) : 15% (= 9% + 6%). Nejde teda o dvojnásobok, ale len o 1,6-násobok.